Jej kariéra je skôr netypická. Dalo by sa povedať, že na jej mieste by to väčšina vzdala. Najprv veľký talent, potom pošramotené vzťahy, ktoré si človek nesie v duši. To je v skratke tenisový život Slovenky Rebeccy Šramkovej. Hráčky, ktorá sa v 27 rokoch dočkala svojho prvého veľkého titulu. Pre slovenský ženský tenis - z minulosti zvyknutý na pomerne pravidelné úspechy - je to veľká vec, veď naposledy sa na hlavnom okruhu WTA tešila z trofeje Anna Karolína Schmiedlová. Šramková v nedeľu odohrala už svoje druhé finále v priebehu týždňa, minulý víkend sa zasa prebojovala do zápasu o titul v tuniskom Monastire, kde neuspela. A uspela. Pre Šramkovú to okrem iného znamená, že od pondelka je novou slovenskou jednotkou.
Nenápadný rozbeh slovenskej tenistky si všíma celý tenisový svet. Len si prosím porovnajte jej úlety s gurážou a obetavosťou hráčky, akou je Šramková. O výrazne obmedzenom videní sa vie už dlhšie. „Nedokážem povedať, aké to je vidieť ako zdravý človek. Ktovie, bez tohto hendikepu by Šramková tenis možno nikdy nehrala, avšak toto je azda tá najmenej bolestivá časť jej tenisového príbehu. Vraví, že si prešla obrovským trápením, ktoré by neželala ani najväčšiemu nepriateľovi. Žiaľ, nebolo to len podlomené zdravie, ktoré sa jej na ceste medzi elitné hráčky postavilo do cesty.
Umelecký rukopis otca a tvrdá škola v Petržalke
Jej prvým tenisovým tútorom bol jej otec. Jozef Šramka je umelec - dizajnér, maliar, sochár, grafik, šperkár… Bývalý stolný tenista, vášnivý rekreačný tenista. Z dcéry chcel mať hviezdu, podľa všetkého však príliš „tlačil na pílu“. Vyštudoval sochárstvo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Jeho sochy a obrazy sa vymykajú šablónam. Neobyčajná je aj jeho dcéra Rebecca. Akoby aj do nej vložil svoj umelecký rukopis. Jozef Šramka vyformoval najväčší slovenský tenisový talent za posledné roky.
Na začiatku si vzal úver, v Petržalke vybudoval tenisové kurty. Päťdesiatdeväťročný otec aj dvadsaťročná dcéra sa narodili v Bratislave. Do tenisovej loptičky udierajú plnou silou do omrzenia na kurtoch medzi panelákmi v Petržalke. Ak ste si práve predstavili typickú mestskú rodinu, Šramka vás rýchlo vyvedie z omylu. V lete 2017 nám ich hrdo ukazoval, predovšetkým na svoj „wimbledonský“ trávnik bol hrdý, rozprával, ako veľmi investoval do dcéry, ale tá sa zachovala nevďačne.
„Bývame v Čunove v rodinnom dome. Rebecca vyrastala ako dedinské decko. Chodila bosá, s chlapcami hrávala futbal, premávala sa na bicykli, chytala ryby v Dunaji, sedela pod orechom či na kope piesku. S kamarátmi raz priniesli k nám domov užovku v pohári,” líči otec bezstarostné obdobie Rebeccinho života. Výtvarník mal vždy vzťah ku športu. S priateľmi volejbalistami si pravidelne chodil zahrať tenisovú štvorhru. „Dcérina kariéra sa začala tým, že mi zavadzala. Raz som ju mal so sebou a plietla sa mi pod nohy. Bola tam trénerka - pani Kunová, ktorá mi povedala, že si s dcérou ‚zapinká’, kým dohráme. Keď som nabudúce išiel hrať znovu, trvala na tom, že pôjde so mnou. Mala päť rokov. Odvtedy sme chodili na tenis obaja.”
Rebecca Sramkova 105 Sexy Tennis Practice Exclusive WTA Indian Wells 2024
Filozofia útočnej hry: Keď strach nesmie existovať
Tenis Rebeccu veľmi rýchlo „chytil” a otec sa potešil. Smerovanie spoločnosti v digitálnom veku sa mu nepáči. Bol rád, že dcéra sa s chuťou hýbe a netreba ju do toho nútiť. „Začalo jej to išt. Uvedomil som si, že potrebuje hrávať medzi deťmi. Dal som ju teda do klubu. S kvalitou tréningov som nebol spokojný, preto som ju presunul do iného. Tam to však tiež nebolo oveľa lepšie, nuž som sa rozhodol, že to budeme robiť sami,” spomína na svoje kľúčové rozhodnutie.
Jozef Šramka zobral dvanásťročnú dcéru z klubu a veril, že ju bude viesť lepšie ako tenisoví tréneri, hoci bol len rekreačný hráč. „Kondičná príprava bola nedostatočná, regenerácia žiadna, mentálnu prípravu ani nepoznali. Nemalo to poriadnu koncepciu. Navyše deväťdesiat percent ľudí, ktorých sme stretli na našej ceste, všetko robili ako rutinu. Nadobudol som jednoducho pocit, že to nie je správne a začal som si to robiť po svojom.”
Riadiť sa svojim pocitom a nebáť sa. Tak zjednodušene znie jeho filozofia. „V živote som vyskúšal viacero profesií. Kým väčšina maľovala v duchu socialistického realizmu, ja som vo výtvarnom umení robil veci, ktoré ma bavili. Neskôr som videl, ako funguje gastronómia vo svete, nuž som si otvoril tri reštaurácie. Potom som sa venoval marketingu. Keď sa nebojíte, všetko ide ako raketa. V živote nesmiete pustiť do gatí,” tvrdí Rebeccin otec. Šramka sa do všetkých projektov pustil naplno. Polovičatú robotu neuznáva. Keď sa dcére začalo dariť, začal pre ňu stavať kurty so všetkými povrchmi. Nielen antukový a hardový, ale aj v našich podmienkach zriedkavý trávnatý dvorec.
„Ako mi to prišlo na um? Zase som sa nebál. Chceme hrať na grandslamoch? Tak urobím všetky povrchy!” smeje sa perfekcionista, ktorému chýba ešte tvrdý povrch v hale, zatiaľ ho majú „len” vonku. Aj dcéru vychovával v presvedčení, že nič nie je nemožné. „Výsledky prídu, no tie sú len dôsledok. Základ je, že musíte naozaj chcieť a naozaj nesmiete mať strach. Ten je úplne najhorší. Keď sa totiž obávate, nespravíte zmeny. Ľudia sú teraz očarení z toho, ako agresívne moja dcéra hrá. Ja som jej však opakoval: Rebecca, nesmieš sa báť. Viackrát sa stiahla dozadu, no ja som ju neprestajne nabádal, aby útočila. Ako malé decko, ktoré sa učí chodiť. Síce padá, no skúša to znovu a znovu, až sa to naučí.”
Psychológia šampióna a problém juniorského „prehadzovania“
Hoci Jozef Šramka nemal za sebou tenisovú kariéru, správne pochopil, že špičkový hráč musí mať zbrane. S Rebeccou tvrdo drel na útočných úderoch a veril, že zákonitý vysoký počet nevynútených chýb sa bude postupne znižovať. Čas mu dáva za pravdu. Tí, ktorí to robili opačne, majú problém. Síce takmer nekazia, vďaka čomu pri nižšej razancii úderov v detských kategóriách vyhrávali, no po prechode k dospelým nemajú čím rozhodnúť výmenu. Na natrénovanie veľkej zbrane je však už neskoro.
„V juniorských kategóriách je to najmä o prehadzovaní siete. Potom však prejdú k dospelým a šampióni sú zrazu urevaní v kúte. Prehadzovanie im nestačí, lebo dostávajú do nosa od tých, ktorí sa neboja naozaj hrať tenis a útočiť,” konštatuje Jozef Šramka s pocitom zadosťučinenia. „Prekvapilo ma, že v našich tenisových kruhoch sa každá kritika vníma negatívne a nie ako niečo, čo môže posúvať dopredu. Niektoré názory som verejne publikoval, a potom som od viacerých ľudí vnímal tlak. Šírili o mne, že neviem trénovať a som len akýsi blázon. Azda niektorý z nich aspoň s odstupom času uzná, že to zrejme trochu viem.”
Rebecca nikdy nebola členka Národného tenisového centra v ranom veku. Šramkovci tvrdia, že dôvod nebol ich nezáujem, ale odmietavý postoj Slovenského tenisového zväzu. Funkcionári mali ťažké srdce na otca, preto nepodporili ani dcéru. „Slovenský tenisový zväz nám v podstate nedal nič. Neskôr to bolo odôvodnené tým, že si dovolím príliš kritizovať prácu NTC. Dcéra síce spĺňala výkonnostné aj rebríčkové kritériá, no moja osoba bola nezlučiteľná s ich princípom. Vraj by som narúšal ‚pokoj v rodine’, tak to nazvali. Povedali mi, že kvôli mne nebude moja dcéra v NTC.”
Šramka teda znášal celú finančnú záťaž sám. „Kým máte malé dieťa, tenis nestojí veľa. Horšie je to, keď začne chodiť na turnaje a vy s ním musíte cestovať po svete. Nemôžete peniaze produkovať, no stále ich míňate. Keď potrebujete 3-4-tisíc eur mesačne, rodinný rozpočet to poriadne pocíti.” Jedna sezóna v tenise vyjde od 80 do 120-tisíc eur. Dcéra vyrástla. Mala na tenis výbornú postavu, zdobili ju vynikajúce údery, zdalo sa, že z nej môže byť mimoriadna hráčka. Otec si to uvedomoval, no vedel, že pomoci od zväzu sa nedočká. „Rozhodol som sa preto predať pozemky po otcovi a v banke som si zobral spotrebný úver na 130-tisíc eur. Naďalej ho splácam.”
Krutý zlom: Vyhadzov z domu a boj o holú existenciu
Napätie medzi otcom a dcérou vygradovalo pred niekoľkými rokmi. Duša mladej tenistky trpela, Rebecca si jedného dňa povedala dosť. „V puberte sa stalo pár vecí, ktoré keby som povedala, veľa ľudí prekvapím. Preto sme sa rozišli, preto ma vyhodil z domu." Vtedy sa presvedčila, že tenis miluje a že pri ňom zostane i keby mala od hladu umrieť. Je vlastne zázrak, že sa o seba dokázala postarať. „Chce sa mi plakať, ale som silná."
Nie je tajomstvom, že vzťah slovenskej tenistky Rebeccy Šramkovej s jej otcom a bývalým trénerom Jozefom je už roky na bode mrazu. V minulosti spomínala, ako sa bez jediného centu musela chtiac-nechtiac postaviť na vlastné nohy. "Po odchode z domu som tri mesiace jedla iba ryžu, nemala som na jedlo ani na trénera. Ale otec si to nemyslel. Bol presvedčený o tom, že to nezvládne, vráti sa a bude ho prosiť," opisovala Šramková.
Nedávno otvorila citlivú tému ako hosť v podcaste Romulus&Remus. Vrátila sa aj k vyhadzovu z domu, ku ktorému malo dôjsť pre absurdnú situáciu. "Išla som na pedikúru, mala som sa vrátiť o deviatej. Domov som prišla desať minút po deviatej a už som mala zbalené tašky. S otcom to bolo doma náročné každý deň. Keď máš osemnásť a hráš profi tenis, spravia sa ti pľuzgiere a ideš si ich dať opraviť, asi k tomu nemám viac čo dodať. „Vôbec sa spolu nebavíme. Z mojej strany bola nejaká snaha, ale keď to človek tri, štyrikrát skúsi a vie, že už nie je kadiaľ, tak to asi nemá zmysel dávať dokopy,“ priznala Šramková s tým, že jej detstvo bolo prísne práve pre tenis.
Minulosť vraj hodila za hlavu, s otcom síce dodnes nekomunikuje, ale už mu ani nič nevyčíta. „Tri týždne som jedla len ryžu,“ spomína na to obdobie Šramková v inom rozhovore. Za to, kam sa dostala, ďakuje svojej viere v seba a ľuďom, ktorí jej verili a pomohli v ťažkých chvíľach. Jozef Šramka však má na vec svoj pohľad: „Mala na výber: diskotéka alebo turnaj. Rebecca nám povedala, že ju otec pri výchove držal dosť nakrátko. „Asi to tak vnímala. Sama sa však musela rozhodnúť. Mala trinásť či štrnásť, v sobotu ráno o pol deviatej mala hrať na turnaji, no v piatok večer sa chcela do dvanástej zabaviť s kamarátmi. Keď mala o pár rokov viac, rada by zas išla na diskotéku, no tie sa o desiatej večer len začínajú. Musela si vybrať. Dve veci naraz sa nedajú robiť."
Zdravotný hendikep: Deväť dioptrií a boj s neistotou
Výkony na dvorci v podaní Šramkovej sú výnimočné aj z toho hľadiska, že nebojuje len so súperkou, ale aj s vlastným hendikepom. Na ľavom oku má totiž deväť dioptrií a tiež ďalšie poškodenie. Ako dieťa začínala triedením šošovice, ktoré jej malo pomôcť vyrovnať sa s ochorením. Napokon to len s jedným zdravým okom v absolútne fyzickom športe, v ktorom záleží na každom milimetri, dotiahla medzi najlepšiu stovku. Medzi zdravými.
Okrem rodinných problémov ju kvárili aj zdravotné. Hoci v máji 2017 bola 111. hráčka sveta a už-už nakúkala do Top 100, sezónu končila vo štvrtej stovke. „Nech na tele ukážem na akékoľvek miesto, mala som to zranené. Kariéru som už niekoľkokrát reštartovala,“ konštatuje tenistka. Podarilo sa jej to aj vďaka Národnému tenisovému centru a najmä trénerovi Milanovi Martincovi, ktorý jej kariéru nasmeroval správnym smerom.
Ťažké chvíle pre rodinu nastali aj z druhej strany. „Dostal som porážku. Učil som sa nanovo chodiť i rozprávať, z úst mi tiekli sliny. Nikto mi vtedy nepomohol. Dcéra bola majsterka Slovenka do štrnásť, šestnásť i osemnásť rokov. Nikoho to nezaujímalo. Všetci boli skôr radi, že sa vytratím aj so svojimi ‚kecami’ a bezo mňa bude pokoj,” spomína Jozef Šramka. Šramková je teda konečne zdravá, hoci ju telo po ťažkých zápasoch bolí oveľa viac ako pred rokmi. Ani to by však nestačilo, keby neurobila herné zmeny. K nim ju doviedol tréner Milan Martinec, ktorý kedysi dostal na 26. miesto rebríčka iné hráčky.
Rebecca Sramkova 105 Sexy Tennis Practice Exclusive WTA Indian Wells 2024
Fenomén Monastir a rímska jazda
Rebecca Šramková nedávno potešila slovenských tenisových priaznivcov. Dvadsaťsedemročná hráčka je v profesionálnom tenisovom kolotoči už trinásty rok, no až v tejto sezóne si splnila obrovský sen. Na podujatí WTA 1000 v Ríme vyhrala šesť zápasov a z kvalifikácie sa prebojovala až do osemfinále, v ktorom veľmi tesne nestačila na svetovú desiatku Jelenu Ostapenkovú. Za stavu 5:4 v treťom sete dokonca podávala na víťazstvo. „Zabila mi tam štyri také returny, že som nemala šancu,“ komentovala Šramková nešťastnú koncovku v špeciálnom vydaní podcastu Sportnet.
Napriek tomu nesmútila, pretože po turnaji sa jej meno po prvý raz objavilo v menoslove elitnej stovky tenistiek sveta. Sú hráči a hráčky, ktorí vyslovene nechcú vedieť, ako stoja v rebríčku, dokonca sa ani nepozerajú do turnajového pavúka, aby zistili meno ďalšieho súpera. To nie je prípad Šramkovej. „Po každom zápase sadnem s mobilom na bicykel a už študujem live vydanie rebríčka, koľko bodov mi víťazstvo prinieslo a kam ma to posunulo. Aj v Ríme som presne vedela, koľko potrebujem uhrať, aby som tú stovku dala.“
Športovú formu a psychické povzbudenie využila aj v kvalifikácii na grandslamový Roland Garros, v ktorej vyhrala všetky tri zápasy. V úvodnom kole hlavnej súťaže však nestačila v tesnom zápase na Američanku Amandu Anisimovovú, ktorej podľahla 6:7, 4:6. „Sú aj také zápasy, že nie sú o mne. Anisimovová neskutočne strieľala a hrala veľmi rýchlo. Taktika, ktorú sme mali s trénerom Martincom pripravenú, sa vôbec nedala hrať. Tréneri mi po zápase povedali, že si nemám čo vyčítať,“ hodnotila Šramková vystúpenie v Paríži.
Revúci vlk a talizman pre šťastie
Na hlavnej obrazovke jej telefónu svieti obraz revúceho vlka, zvieraťa, ktoré opisuje ako svoj „talizman“. Po svete ju zasa sprevádza malá plyšová hračka vlka. „Vždy je to boj. „Chcem byť niekým. To je dôvod, prečo robíme tento šport - byť niekým. Keď vidíte všetky ostatné dievčatá okolo seba, ako bojujú za to, aby boli niekým, a ty to chceš tiež." Túto trofej z nedeľňajšieho finále by chcela venovať svojmu dedovi, ktorý sa lieči z rakoviny.
Jej herná drzosť je povestná. Tak ako v začiatkoch, si i dnes trúfne aj na údery, ktoré si popri šikovnosti vyžadujú odvahu. V Monastire trikrát zahrala tzv. tweener - úder spomedzi nôh po prelobovaní. Vo všetkých prípadoch loptičku vrátila do kurtu. Keď sa Šramková pozrie do svojej lóže, vždy v nej vidí človeka, ktorý jej verí a správa sa k nej dobre. Náznaky zlepšenia bolo vidieť počas celého roka. Vo februári vyhrala turnaj ITF v Porte, v marci postúpila z kvalifikácie do 2. kola.
Teraz sa do rebríčka pozerá s nadšením: veď ešte pred dvomi týždňami bola na 136. mieste a snívala o návrate do prvej svetovej stovky, kde už bola tento rok po turnaji v Ríme - na 89. pozícii. Minulotýždňové finále ju dostalo na 102. priečku a tohtotýždňový titul na 61. pozíciu. Zo slovenských tenistiek je v stovke ako jediná, Anna Karolína Schmiedlová je na 109. Nebude sa musieť trápiť na maličkých turnajoch ITF bez divákov. Ani príliš nepreháňa, pretože za stovkou naozaj platí, že keď neuhráte dobrý výsledok, ste finančne v mínuse.
Porovnávanie so sestrami a budúcnosť rodiny
V rodine sa stále všetko točí okolo tenisu, lebo aj jej dve mladšie sestry ho hrajú. Jedna má 18, druhá 12 rokov. Šramková sa obáva, že jej úspechy môžu mať na vývoj mladších sestier pod otcovým patronátom dvojaký vplyv. "Otec to pred nimi používa na porovnávanie. Mojej sestre sa to nepodarilo, podľa mňa za to dostala o to viac vynadané."
Jozef Šramka má však iný pohľad. „Ja by som do toho pokojne išiel znova a aj idem, veď Rebeccina mladšia sestra Tamarka raketou tiež poriadne šľahá sprava aj zľava. My tenis pokladáme za zábavu a nie za trápenie. Ak akúkoľvek činnosť nerobíte s radosťou, ale je to pre vás len práca, nie je to dobré,” usmieva sa tréner z TK Jednotka, ktorý sa v klube venuje zhruba päťdesiatim hráčom. Z dcéry chce mať najmä osobnosť. „Zajtra môže spadnúť z bicykla alebo sa inak zraniť a nebude hrať tenis. Charakter a to, čo má v hlave, jej však nikto nezoberie. Čokoľvek bude v živote robiť, všade to zúročí.”
Podobnosti s Dominikou Cibulkovou sú zrejmé. Obe spája aj iná podobnosť - v mladosti im hovorili, že na to nemajú. Jozef Šramka napriek tomu tvrdí, že on ani jeho dcéra nikdy nezvažovali koniec s tenisom. „Odporúčali nám to však rôzni radcovia, tenisoví tréneri, ba aj šéftréneri. Vraj s jej štýlom hry z nej nikdy nič nebude. Toto odhováranie mi však len dodalo väčšiu silu.”
Rebecca Sramkova 105 Sexy Tennis Practice Exclusive WTA Indian Wells 2024
Presah do šoubiznisu: Plány Alžbety Ferencovej
Zatiaľ čo Rebecca Šramková bojuje na kurtoch, iná známa Slovenka, herečka a speváčka Alžbeta Ferencová, sa pripravuje na návrat na obrazovky ako jojkárska Iveta. Fanúšikovia a diváci jojkárskeho seriálu Iveta sa majú na čo tešiť. Na televíznych obrazovkách sa objaví pokračovanie komediálneho seriálu Iveta 2, ktorý si vyslúžil značnú vlnu kritiky kvôli kontroverznosti, no zároveň si získal veľkú priazeň u ľudí.
Keďže sa v seriáli prelína budúcnosť so súčasnosťou, zaujímalo nás, kde sa Alžbeta vidí o pár rokov vo svojom reálnom živote a aké sú jej plány. A tu nás svojou odpoveďou prekvapila. „Dúfam, že budem mať už rodinku, budem mať za sebou úspešný druhý album… A čo to dieťa? „Plánujem, ja sa tomu nebránim." Táto túžba po stabilite a rodine ostro kontrastuje s búrlivým a často osamelým životom profesionálnej športovkyne, akou je Šramková, ktorá musela rodinné väzby obetovať v prospech kariéry.
Budúcnosť slovenskej jednotky
O Rebeccu bol po výborných fedcupových výkonoch veľký záujem už v roku 2017. Vtedy vo Forli na prekvapenie všetkých zdolala domáce superhviezdy Saru Erraniovú a Francescu Schiavoneovú. V hľadisku vtedy sedel aj jej otec. Nevedela, že príde, pretože už vtedy nekomunikovali. Šramka dcéru vtedy upozorňoval, že musí zostať nohami pevne na zemi. Svetská sláva - poľná tráva. „Teraz nesmieme mať veľké oči, lebo by mohol prísť závrat. Za dva dni sa zrodila hviezdička Šramková. Celá tá bublina však môže spľasnúť za dva mesiace."
Dnes, o roky neskôr, je Rebecca Šramková zrelšou hráčkou. Vždy ju učil, aby život vedela uchopiť do vlastných rúk. Život profesionálnych športovcov vnímajú mnohí veľmi sploštene. Vidia len výhry, prehry, drahé kabelky, výkonné auta či ligotajúce sa šperky. Sociálne siete prinášajú väčšinou len pozitívne emócie, ktoré sú však veľmi často klamom. Pretože to, čo všetko je za úspechom, prípadne, čo sa skrýva za konkrétnym neúspechom, zostáva pred fanúšikmi často utajené.
Ani 61. miesto nemusí byť jej výkonnostným stropom. Šramková však vždy mala zbrane na to, aby vedela potrápiť aj najlepšie hráčky. V najbližších mesiacoch dostane šancu naplno ukázať, čo v nej je. Možno príde veľká láska a tá všetko zmení. Nástrah, ktoré môžu ovplyvniť kariéru, je veľa. Prináša ich život. Rebecca však kráča ďalej, vedená inštinktom vlka a vierou, že po každom páde a po každej porcii ryže prichádza zaslúžené víťazstvo.
tags: #alzbeta #sramkova #dieta