V živote človeka niekedy nastanú situácie, ktoré sú vyvolané zdravotnými, sociálnymi alebo ekonomickými problémami, keď rodičia dieťa nechcú, prípadne sa ocitnú v neúnosnej záťaži spojenej s výchovou a starostlivosťou o novonarodené dieťa. Tieto náročné okolnosti vedú ženy pod ťarchou svojich problémov k voľbe iných, často horších riešení, ako je umelý potrat, opustenie dieťaťa po pôrode v podmienkach, ktoré ohrozujú jeho zdravie alebo život (napríklad v smetných košoch či na opustených miestach), prípadne až k ich vražde. V reakcii na tieto alarmujúce situácie sa v spoločnosti a médiách čoraz častejšie objavujú pojmy ako utajený pôrod alebo hniezdo záchrany (baby box), ktoré predstavujú snahu poskytnúť alternatívu tehotným ženám alebo čerstvým matkám v núdzi. Účelom týchto riešení je motivovať ženy k tomu, aby si vybrali lepšie riešenie a porodili dieťa v zdravotníckom zariadení, kde je im poskytnutá všetka potrebná zdravotná starostlivosť.
Medzi základné práva a slobody podľa Ústavy Slovenskej republiky patrí právo na život, pričom podľa čl. 15 ods. 1 ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. O prirodzenom práve každého dieťaťa na život pojednáva aj Dohovor o právach dieťaťa, prijatý v roku 1989. Rodičovstvo je v zmysle zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Napriek tomuto ideálnemu stavu sa čoraz častejšie stretávame so situáciami, keď matka vie, že nezvládne výchovu svojho novonarodeného dieťaťa, nemá dostatočné finančné prostriedky, alebo ide o tzv. „nechcené dieťa“ napríklad z dôvodu znásilnenia. V takýchto prípadoch ponúka možnosť utajeného pôrodu ženám určité riešenie namiesto interrupcie. Táto eventualita má výhodu v utajení identity matky a zabezpečení maximálnej možnej zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, poskytnutej tak matke, ako aj jej dieťaťu.
Utajený Pôrod ako Legálna Možnosť na Slovensku
Na Slovensku existuje zákonná možnosť porodiť dieťatko v nemocnici tak, že nebude prezradená identita matky, čo sa označuje ako utajený pôrod. Utajený pôrod môžeme chápať ako utajenie matky dieťaťa po pôrode. Takúto formu pôrodu upravuje zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), ktorý spomína problematiku utajovaného pôrodu najmä v § 11 ods. 10, § 19 ods. 4 a 5, a v § 23.
Utajené pôrody sú legálne napríklad vo Francúzsku, Rakúsku a Taliansku. Podľa dostupných údajov sa vo Francúzsku vďaka tejto možnosti narodí ročne 500 až 700 detí (v roku 2003 to bolo 550 - 600 detí), pričom ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia to boli tisícky detí. Na Slovensku sa utajeným pôrodom ročne narodí až 40 detí. Rodičky s utajeným pôrodom majú zvyčajne okolo 20 rokov. Tento inštitút predstavuje dôležitý nástroj na ochranu zdravia a života dieťaťa, a motivuje ženy v núdzi, aby si zo všetkých horších alternatív vybrali tú, ktorá zaisťuje dieťaťu ochranu a okamžitú zdravotnú starostlivosť.
Proces Vedenia Zdravotnej Dokumentácie pri Utajenom Pôrode
Keď žena požiada o utajený pôrod, postup je presne stanovený zákonom. Žena môže požiadať o anonymný pôrod svojho gynekológa už počas tehotenstva, alebo najneskôr v deň pôrodu písomnou žiadosťou. Žena je komplexne informovaná o utajenom pôrode a o dodržiavaní zákonom stanoveného postupu. Poskytovateľ na základe tejto žiadosti postupuje režimom utajenia.
Podľa § 11 ods. 10 zákona, žena, ktorá písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, má právo na osobitnú ochranu osobných údajov. Znamená to, že tehotná žena je v pôrodnici evidovaná len pod číslom a jej identitu často nepozná ani personál, iba pár ľudí z vedenia, ktorí musia pripraviť potrebné papiere.
Následne podľa § 19 ods. 4 zákona, v prípade ženy, ktorá písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom (§ 11 ods. 10), sa vedie osobitná zdravotná dokumentácia. Táto dokumentácia sa vedie v rozsahu zdravotnej starostlivosti súvisiacej s tehotenstvom a pôrodom. Súčasťou osobitnej zdravotnej dokumentácie sú osobné údaje tejto ženy, ktoré sú nevyhnutné na zistenie anamnézy, a údaje uvedené v odseku 2 písm. b) až i). Dôležitým aspektom je, že osobné údaje nevyhnutné na jej identifikáciu sa vedú oddelene od osobitnej zdravotnej dokumentácie, a to spolu s písomnou žiadosťou podľa § 11 ods. 10. Po doplnení týchto údajov sa osobitná zdravotná dokumentácia zapečatí ako celok.
Podľa § 19 ods. 5 zákona je poskytovateľ povinný osobitnú zdravotnú dokumentáciu, vrátane osobných údajov nevyhnutných na identifikáciu, viesť oddelene od zdravotnej dokumentácie ostatných osôb. Na osobitnú zdravotnú dokumentáciu sa nevzťahuje § 24 ods. 4 a § 25 zákona o zdravotnej starostlivosti, ktoré upravujú prístup k zdravotnej dokumentácii, čo podčiarkuje jej špeciálny ochranný režim.
Potom podľa § 23 ods. 5 zákona je poskytovateľ povinný osobitnú zdravotnú dokumentáciu (§ 19 ods. 4) po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu odovzdať bez zbytočného odkladu na ministerstvo zdravotníctva [§ 45 písm. p)]. To sa stane v prípade, ak žena v tejto lehote písomne neodvolala svoju žiadosť o utajenie svojej osoby. Vedenie zdravotnej dokumentácie narodeného dieťaťa pri hospitalizácii, prípadne pitvy zomrelého novorodenca, je tiež súčasťou osobitnej zdravotnej dokumentácie pri utajenom pôrode a postup sa určuje v už citovaných paragrafoch zákona. Zapečatené dokumenty sú následne odoslané a uskladnené na ministerstve zdravotníctva.
Ochrana Osobných Údajov a Mlčanlivosť
Ochrana osobných údajov je kľúčová pri utajenom pôrode. Podľa § 44 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, pri ochrane osobných údajov v zdravotníckych informačných systémoch postupujú ich prevádzkovatelia podľa osobitného predpisu, ktorým bol v čase vzniku úpravy zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Zoznam osobných údajov, ktoré sú prevádzkovatelia zdravotníckych informačných systémov oprávnení získavať a spracúvať, účel ich spracúvania, podmienky ich získavania a okruh dotknutých osôb, sa uvádza v prílohe č. 2. V prípade ženy, ktorá písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, sa neuvádzajú jej identifikačné údaje v štatistických zisťovaniach. Aplikácia zákona a konkrétny spôsob vykazovania údajov na vstupných formulároch pre citované štatistické zisťovania sa špecifikuje v metodických pokynoch na vypĺňanie príslušných vstupných formulárov, ktoré vydáva prevádzkovateľ informačných systémov v súčinnosti s vecne príslušným útvarom zdravotnej starostlivosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
Povinnosť mlčanlivosti v súvislosti s výkonom zdravotnej starostlivosti a ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá podľa § 49 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. In abstracto je zdravotnícky pracovník povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho povolania (§ 80 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z.). Zákon o zdravotnej starostlivosti v § 49 zaviedol špeciálny režim zbavenia mlčanlivosti (na rozdiel od generálnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 578/2004 Z. z.) pre osoby, ktoré zabezpečujú evidenciu a uchovávanie osobitnej zdravotnej dokumentácie, a pre osoby, ktoré sa dozvedeli údaje z osobitnej zdravotnej dokumentácie. Povinnosti mlčanlivosti môže tieto osoby zbaviť výlučne súd.
Financovanie Utajeného Pôrodu
Zdravotná starostlivosť súvisiaca s tehotenstvom a pôrodom dieťaťa, ktorého matka požiadala o utajenie svojej osoby, sa uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia. Uhrádza ju zdravotná poisťovňa, ktorej je rodička klientkou. Takzvané „spárovanie údajov“ je možné napríklad na základe čísla preukazu a údaju, o ktorú zdravotnú poisťovňu ide. Povinnosť mlčanlivosti v súvislosti s výkonom zdravotnej starostlivosti a ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá podľa § 49 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.
Inou možnosťou je aktívna spolupráca s príslušnou zdravotnou poisťovňou v zmysle Odborného usmernenia MZ SR o spracovaní a vykazovaní výkonov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na magnetickom nosiči, ktoré bolo zverejnené pod č. 66 vo Vestníku MZ SR, čiastka 35-46, ročník 2005. Jednou z možností je aj informovaný súhlas, ktorý podpisuje rodička v súvislosti s utajeným pôrodom, že príslušné zdravotné zariadenie môže vykazovať pre zdravotnú poisťovňu odvedené výkony pod kódom, napríklad čísla preukazu zdravotnej poisťovne. Povinnosti, ktoré sú uložené zdravotníckemu pracovníkovi oznamovať týmto nie sú dotknuté, pretože ten, komu sa skutočnosti oznamujú, je povinný zachovávať o nich mlčanlivosť. Vždy je však potrebná úzka spolupráca poskytovateľa zdravotnej starostlivosti s príslušnou zdravotnou poisťovňou.
Status Dieťaťa a Následná Starostlivosť po Utajenom Pôrode
Dieťatko je po narodení označené len číslom a pri mene a priezvisku má označenie XY. O bábätko po anonymnom pôrode je vždy výborne postarané v pôrodnici a potom na detskom oddelení. Starostlivosť ihneď po pôrode manažuje príslušný úrad práce a okresný súd mu pridelí meno a priezvisko.
Princíp „Mater semper certa est“ je rímskoprávna zásada, ktorá tradične vyjadruje elementárnu skutočnosť pre vytvorenie statusového pomeru medzi matkou a dieťaťom. Napriek tomu, že expresis verbis bola zakotvená až prijatím zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZR”), vychádzali z neho aj staršie právne úpravy. Pre určenie materstva je v zmysle predmetnej zásady relevantná len jediná skutočnosť, a síce pôrod. Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila. Kogentný charakter tohto ustanovenia je precizovaný v § 82 ods. 2 ZR. Na to, aby tento dôležitý statusový pomer matka - dieťa vznikol v úplnosti, v zmysle medzinárodnoprávnych záväzkov Slovenskej republiky je potrebné, aby dieťa bolo po narodení ihneď registrované, respektíve zapísané v matrike so všetkými relevantnými údajmi o jeho osobe a rodičoch (minimálne matke).
Kto je z právneho hľadiska matkou dieťaťa narodeného z darovaných oocytov?
Hniezda Záchrany (Baby Boxy) ako Alternatíva Anonymného Odloženia Dieťaťa
Zatiaľ čo utajené pôrody na Slovensku nie sú ešte celkom známym a zaužívaným pojmom pre verejnosť, tzv. baby box, alebo hniezdo záchrany, je čoraz viac využívaný a populárny spôsob „odkladania“ dieťaťa matkou. Hniezdo záchrany je verejný inkubátor, do ktorého môžu ženy po pôrode odložiť novorodenca anonymne a beztrestne, bez toho, aby niekto pátral po jeho pôvode. Dieťa, ktoré v inkubátore skončí, je anonymné a právne voľné, čo znamená, že po zápise do matriky môže začať adopčný proces.
Dôležitým aspektom hniezd záchrany je možnosť matky vrátiť sa k dieťaťu. Matka sa môže k dieťaťu vrátiť dovtedy, kým súd nevydá právoplatné rozhodnutie o adopcii dieťaťa. Po rozhodnutí súdu už biologická matka nemá na návrat k dieťaťu nárok. V prípade, že sa mamička chce k odloženému dieťaťu vrátiť, musí kontaktovať nemocnicu a predložiť dôkazy o materstve. Toto riešenie má tiež slúžiť na ochranu zdravia a života dieťaťa a má motivovať ženy v núdzi, aby si zo všetkých horších alternatív vybrali alternatívu opustenia dieťaťa v špeciálnom zariadení, v ktorom je dieťa chránené a v ktorom mu môže byť ihneď poskytnutá všetka potrebná starostlivosť. Podľa článku uvedeného prednedávnom v novinách „Domino Fórum“, 1. fakultná nemocnica na Kramároch už pripravuje tzv. inkubátor, v ktorom by matky mohli odkladať nechcené deti. Podľa pripraveného návrhu by mohla akákoľvek žena zanechať dieťa v zdravotníckom zariadení, v ktorom ho porodila, bez toho, aby sa voči nej začalo trestné stíhanie.
Etické a Právne Kontroverzie Utajených Pôrodov a Anonymného Odloženia Dieťaťa
Napriek nesporným výhodám utajeného pôrodu a hniezd záchrany, tieto inštitúty vyvolávajú aj značné etické a právne diskusie, najmä z pohľadu práv dieťaťa a otcovských práv. Právna úprava utajeného pôrodu je vo viacerých aspektoch problematická a práva dieťaťa (a nielen dieťaťa) môžu byť takouto úpravou neprimerane obmedzované, čo vo svojich dôsledkoch môže viesť k porušeniu tak Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP”), na ktoré sa uplatňuje režim prednosti pred zákonom podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) opakovane konštatuje, že právo na osobný rozvoj chránený článkom 8 EDĽP v sebe zahŕňa okrem podrobností o totožnosti osoby aj životne dôležitý záujem pri získavaní informácií potrebných na zistenie pravdy o dôležitých aspektoch osobnej identity osoby, akými sú aj údaje o totožnosti rodičov. Keďže otázka prístupu k informáciám o pôvode sa týka podstaty identity osoby, predstavuje základný prvok súkromného života chráneného článkom 8.
Judikatúra ESĽP nie je v otázke utajeného pôrodu príliš bohatá. Azda najznámejším je prípad Odièvre proti Francúzsku (pozn. č. 2). Sťažovateľka Pascale Odièvre bola opustená svojou biologickou matkou pri narodení z dôvodu, že jej matka požiadala o utajenie svojej totožnosti. Následne bola sťažovateľka umiestnená do štátnej starostlivosti a neskôr na základe rozhodnutia osvojená. Sťažovateľka sa následne snažila zistiť totožnosť svojich biologických rodičov a súrodencov. Jej žiadosť bola zamietnutá, pretože sa narodila v rámci osobitného postupu, ktorý umožňoval matkám zostať v anonymite. Sťažovateľka namietala, že nebola schopná získať údaje, ktoré by identifikovali jej prirodzenú rodinu, nakoľko tieto údaje bolo podľa vtedajšej legislatívy možné získať výlučne so súhlasom biologickej matky. Namietala preto okrem iného porušenie článku 8 EDĽP, tvrdiac, že skutočnosť, že jej narodenie bolo utajené s tým dôsledkom, že nemohla zistiť svoj pôvod, predstavuje porušenie jej práv. Súd konštatoval, že medzi členskými štátmi neexistuje konsenzus, akými prostriedkami má byť realizované právo dieťaťa poznať svoj pôvod, teda členské štáty majú pomerne široký priestor pre voľnú úvahu. Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že ten priestor nie je absolútny. Z hľadiska princípu proporcionality je potrebné zabezpečiť, aby navzájom konkurujúce si práva a záujmy (v predmetnom prípade oproti sebe stojí právo dieťaťa poznať svoj pôvod a právo matky na ochranu súkromia) boli spravodlivo vyvážené. Hoci konsenzus absentuje, nemožno prehliadnuť rôzne medzinárodnoprávne nástroje, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri dosahovaní konsenzu a harmonizácie právnych úprav, a ktorých cieľom je zabezpečiť rovnováhu medzi konkurenčnými právami v konkrétnom prípade. Dohovor OSN o právach dieťaťa zakotvuje v článku 7 právo dieťaťa, pokiaľ je to možné, poznať svojich rodičov. Dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach (Haagsky dohovor) v článku 30 hovorí, že príslušné orgány zmluvného štátu zaručia, že informácie, ktoré majú o pôvode dieťaťa, najmä informácie týkajúce sa identity jeho rodičov, sa uchovávajú. Dieťa alebo jeho zástupca má mať za primeraného usmernenia prístup k týmto informáciám v rozsahu, v akom to povoľuje právny poriadok tohto štátu. Podľa judikatúry súdu sa EDĽP musí uplatňovať v súlade so zásadami medzinárodného práva, najmä s tými, ktoré sa týkajú medzinárodnej ochrany ľudských práv. Pokiaľ ide o pozitívne záväzky štátu vyplývajúce mu z článku 8, tie sa musia vykladať okrem iného aj vo svetle Dohovoru o právach dieťaťa. Podľa súdu mala sťažovateľka prístup k informáciám o svojej biologickej matke a rodine bez toho, aby bola prezradená identita matky. Takto sa mohla dopracovať k niektorým svojím koreňom. Súd taktiež poukázal na novovytvorenú inštitúciu, ktorá má zabezpečiť na základe žiadosti prístup k informáciám o sťažovateľkinej biologickej matke, avšak len so súhlasom tejto osoby. Podľa súdu Francúzsko neprekročilo mieru voľnej úvahy a zabezpečilo rovnováhu medzi konkurujúcimi si záujmami, k porušeniu článku 8 preto nedošlo. Toto rozhodnutie bolo disentujúcimi sudcami a odbornou verejnosťou kritizované najmä kvôli tomu, že súd uprednostnil absolútnu prednosť práva matky pred záujmami dieťaťa, ktoré nijako zvlášť neposudzoval. Rozhodnutie matky predstavuje absolútnu obranu proti všetkým žiadostiam o informácie zo strany sťažovateľky bez ohľadu na dôvody alebo legitimitu tohto rozhodnutia. Rozhodnutie matky je za každých okolností pre dieťa definitívne záväzné a nemá viac k dispozícii žiadne právne prostriedky na napadnutie tohto rozhodnutia matky. Koniec koncov v samom rozhodnutí súd uvádza, že nová právna úprava síce umožňuje získať informácie o biologickej matke, sám však považuje získanie takýchto informácií za nepravdepodobné, vzhľadom na potrebný súhlas matky. Napriek tomu však v konečnom dôsledku dospel k záveru uvedenému vyššie. Podľa disentujúcich sudcov nejde v tomto prípade o systém, ktorý by bol spôsobilý zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi konkurujúcimi si právami.
Menšinový kritický názor disentujúcich sudcov bol však v neskoršom období zrejme príčinou pre dôslednejšiu aplikáciu princípu proporcionality v rozhodnutiach ESĽP, ktorý o pár rokov neskôr v prípade Jäggi proti Švajčiarsku (č. 58757/00) konštatoval, že právo na identitu, ktoré zahŕňa právo poznať svojich (biologických) rodičov, tvorí neoddeliteľnú súčasť pojmu súkromný život, a obzvlášť v takýchto prípadoch kolízie sa vyžaduje prísna kontrola pri vyvažovaní konkurujúcich si záujmov.
V prípade Godelli proti Taliansku (č. 33783/09) šlo o prípad skutkovo obdobný ako vo veci Odièvre. Sťažovateľka, pani Anita Godelli, ktorá sa narodila ešte v roku 1943, bola po pôrode matkou opustená z dôvodu uplatnenia práva na utajenie svojej osoby. Do svojich šiestich rokov bola umiestnená v detskom domove, odkiaľ následne putovala do novej rodiny na základe osvojenia. V desiatich rokoch požiadala svojich adoptívnych rodičov, aby jej oznámili, kto je v skutočnosti jej biologická matka, odpoveď nedostala, v dôsledku čoho mala podľa jej tvrdení veľmi ťažké detstvo. Ochrana duševnej stability je pritom nevyhnutným predpokladom účinného uplatňovania práva na rešpektovanie súkromného života. Sťažovateľka podala v roku 2007 žalobu na rodinný súd, kde sa domáhala nápravy vo svojom rodnom liste. Súd jej žalobu zamietol s odôvodnením, že podľa platného práva jej nebolo možné sprístupniť informácie o jej pôvode, pretože jej matka v čase narodenia nesúhlasila s tým, aby bola jej totožnosť zverejnená. Odvolací súd rozhodnutie potvrdil a dodal, že ustanovenie umožňujúce utajenie identity matky bolo koncipované tak, aby zaručovalo rešpektovanie želaní matky. Sťažovateľka sa preto obrátila na ESĽP. Ten na úvod odkázal na svoju predošlú judikatúru, podľa ktorej na jednej strane má dieťa právo poznať svoj pôvod, pričom toto právo je odvodené z pojmu súkromný život, na strane druhej, záujem ženy zostať v anonymite, aby tým ochránila svoje záujmy, nie je možné poprieť. Súd preto musel skúmať, či je zabezpečená spravodlivá rovnováha medzi spomínanými záujmami, pričom, s poukazom na prípad Jäggi proti Švajčiarsku, v obzvlášť takomto prípade musela byť kontrola vyvažovania prísna. Napriek skutkovo obdobnej veci ESĽP poznamenal, že prejednaný prípad nie je totožný s vecou Odièvre proti Francúzsku. Sťažovateľka nemala v tomto prípade prístup k žiadnym informáciám o svojej rodine, ktoré by jej umožnili vysledovať matku, respektíve niekoho z biologickej rodiny. Žiadosť sťažovateľky o informácie o jej pôvode bola úplne a s konečnou platnosťou zamietnutá bez akéhokoľvek vyváženia konkurenčných záujmov alebo možnosti nápravy. Súd poukázal tiež na fakt, že v čase rozhodovania mala sťažovateľka 69 rokov a bola schopná rozvíjať svoju osobnosť aj bez vedomosti o identite matky. Poukázal pri tom na svoju doterajšiu rozhodovaciu prax, podľa ktorej záujem jednotlivca pri hľadaní odpovede na otázku, kto sú v skutočnosti jeho biologickí rodičia, nemizne s vekom, ale práve naopak. ESĽP v tomto prípade konštatoval porušenie článku 8 EDĽP.
Pokiaľ zákonodarca vylučuje poskytnutie a sprístupnenie údajov z osobitnej zdravotnej dokumentácie v Slovenskej republike, potom rozhodnutie matky je pre samotné dieťa konečné, bez akejkoľvek možnosti napadnutia tohto jednostranného úkonu. De lege lata je teda právo matky utajiť svoju identitu absolutizované a jej rozhodnutie pre dieťa neznamená nič iné ako odsúdenie na doživotnú neistotu a nevedomosť o svojom pôvode. Právo matky, ktoré spadá pod pojem súkromný život chránený článkom 8 EDĽP, je absolutizované aj napriek tomu, že právo na ochranu súkromného života je právom relatívnym, je ho možné obmedziť a obmedziť by sa v takomto prípade rozhodne malo. Nemožno opomenúť ani to, že judikatúra ESĽP chráni primárne biologickú rodinu. Právo a sloboda matky končí tam, kde začína právo dieťaťa. V demokratickom a právnom štáte nesmie dochádzať k absolutizácii niektorého z práv chránených či už ústavou alebo ľudskoprávnymi dohovormi na úkor úplného vylúčenia iného práva, ktoré je s ním v konflikte. Ústavný súd SR v tejto súvislosti konštantne tvrdí, že všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd, respektíve ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, treba riešiť prostredníctvom ich spravodlivej rovnováhy. Orgán aplikácie práva je však viazaný princípom legality. Koná len spôsobom a v rozsahu, aký mu predpíše zákonodarný orgán. Pokiaľ ten nevytvorí podmienky pre aplikáciu princípu proporcionality v konkrétnom prípade, nemôže byť zabezpečená spravodlivá rovnováha konkurujúcich si záujmov. Tak je tomu aj v prípade utajeného pôrodu v SR. Zákonodarca vytvoril stav, kedy právo matky utajiť svoju identitu popiera právo dieťaťa poznať svoj biologický pôvod. Samotná skutočnosť, že súd môže zbaviť povinnosti mlčanlivosti osoby, ktorá zabezpečuje evidenciu a uchovávanie osobitnej zdravotnej dokumentácie, a ktorá sa dozvedela údaje z nej, tento problém nerieši. Vzhľadom na uvedené sa domnievame, že pokiaľ by sa dieťa narodené v režime utajeného pôrodu obrátilo na ESĽP s tvrdením porušenia článku 8 EDĽP, mohlo by byť jeho sťažnosti vyhovené.
Nehovoriac navyše o tom, že právo matky je absolútne preferované aj pred právom otca dieťaťa. Otec aj matka majú vo vzťahu k svojim deťom rovnaké práva a povinnosti. Pri utajenom pôrode je rozhodnutie ponechávané výlučne na žene. Samozrejme, otcovstvo sa odvodzuje od určenia materstva a pre to, ako už bolo uvedené, je relevantné výlučne skutočnosť pôrodu. De iure teda vzťah matka - dieťa vzniká, inštitút utajeného pôrodu na tom nemôže nič zmeniť. Preto ak o utajenie pôrodu požiada vydatá žena, v súlade s prvou domnienkou otcovstva, narodením ex lege vzniká status otec - dieťa. Otcovi však právny poriadok neposkytuje žiaden prostriedok ochrany jeho práv. Prípad, ktorý sa stal v júni 2015, kedy matka tri týždne pred termínom pôrodu bez udania dôvodu odišla na neznáme miesto a následne porodila spoločné dieťa, ktorého sa ihneď po pôrode vzdala formou anonymnej adopcie, pričom otca vôbec neuviedla v rodnom liste ako biologického otca, ilustruje obrovský problém s ochranou otcovských práv. V takomto prípade, podľa zákona o ochrane osobných údajov, nemá otec bez právnej pomoci najmenšiu šancu nájsť svoje dieťa a následne požiadať o jeho zverenie do osobnej starostlivosti, hoci má o neho vážny záujem. Podanie 28 žiadostí na okresnom a krajskom súde v Bratislave - I bez úspechu podčiarkuje právnu bezmocnosť v takýchto situáciách. V Českej republike je utajený pôrod umožnený iba žene, ktorej manželovi nesvedčí domnienka otcovstva. Tam však problém spočíva v tom, že kým manželským deťom je umožnené realizovať právo poznať svoj pôvod, nemanželským deťom to v zásade umožnené nie je.
Legislatívny Vývoj a Návrhy do Budúcnosti
V poslednom čase sa na Slovensku objavujú slova „utajený pôrod“ a „anonymné odloženie dieťaťa“ v médiách stále častejšie, hlavne v súvislosti s plánovanými úpravami právneho poriadku. Utajený alebo anonymný pôrod nebol podľa niektorých interpretácií pôvodného právneho poriadku v Slovenskej republike právne možný. Zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa vykonáva pôrod, je totiž povinné viesť zdravotnú dokumentáciu, ktorej súčasťou sú aj osobné údaje tehotnej ženy. Taktiež zákon o matrikách neumožňoval nezapísať meno a priezvisko matky dieťaťa do rodného listu dieťaťa len na základe jej žiadosti. Rovnako v Slovenskej republike neexistovala legálna možnosť úplne anonymného odloženia dieťaťa bez postihu. Takéto konanie sa považovalo v zmysle § 212 Trestného zákona za trestný čin s možnosťou odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky, v prípade, že by sa dieťaťu spôsobila ťažká ujma na zdraví alebo smrť, tak s možnosťou odňatia slobody na jeden rok až šesť rokov.
Napriek tomuto predchádzajúcemu stavu prax v tomto prípade začala predbiehať legislatívu. V súčasnosti pripravované návrhy legislatívnych úprav umožňujúce v Slovenskej republike anonymné alebo utajené pôrody alebo anonymné odloženia dieťaťa v sebe skrývajú nebezpečné posolstvo, že opustenie dieťaťa je morálne akceptovateľné. Tieto zákony totiž umožňujú matke zbaviť sa svojho práva a súčasne povinnosti starať sa a vychovávať svoje dieťa tým, že ho matka nechá bez uvedenia akýchkoľvek osobných údajov v zdravotníckom zariadení, alebo tým, že požiada o utajenie svojich osobných údajov.
Ministr spravodlivosti Daniel Lipšic vysvetlil: „Chceme vytvoriť pre matky v ťažkej životnej situácii pozitívnu alternatívu života pred interrupciou. Ak sa nám utajenými pôrodmi podarí zachrániť zopár malých ľudských životov, bude to úspech. Preto som presvedčený, že v parlamente bude dosiahnutý konsenzus.“ Jeho novela zákona o rodine vytvára právny základ pre tzv. utajené pôrody. Žena, ktorá oň požiada, má právo na utajenie svojich osobných údajov súvisiacich s pôrodom, pričom zdravotnícke zariadenie bude povinné na tento účel viesť oddelene osobitnú zdravotnú dokumentáciu, ktorá sa nakoniec zapečatí a bude sa evidovať na Ministerstve zdravotníctva (MZ) SR. Rozdiel medzi nimi je v tom, že pri utajených pôrodoch má dieťa právo poznať biologických rodičov, ak ide o anonymný pôrod, nemusí sa dozvedieť nič. Podľa Lipšica aj zákon o rodine umožňuje, aby boli pôrody v niektorých prípadoch anonymné. „A to vtedy, keď matka prinesie dieťa do inkubátora zriadeného zdravotníckym zariadením. Vtedy to nie je trestným činom opustenia dieťaťa, pretože podľa Trestného zákona je tento čin spáchaný len vtedy, ak je opustené dieťa v situácii, keď je vystavené nebezpečenstvu smrti," dodal.
Túto problematiku riešil aj poslanecký návrh Júliusa Brocku (KDH). „Základný rozdiel je v tom, že ministerský návrh hovorí o utajených pôrodoch a my okrem toho riešime aj problém anonymných pôrodov, keď je matka neznáma a dieťa sa narodí mimo zdravotníckeho zariadenia," uviedol pre HN Brocka. Ako pre HN zhodnotila oba návrhy poslankyňa Eva Černá (ANO), „bude ešte musieť prebehnúť diskusia". Návrh poslanca Brocku vychádza podľa nej zo starej právnej úpravy a je deravý. Návrh pána Lipšica zasa nerieši otcovstvo a maloletých. „Treba ošetriť skutočnosť, že sme sa zaviazali k Medzinárodnému dohovoru o právach dieťaťa, z ktorého vyplýva, že každé dieťa má právo na svoju identitu," zdôraznila.
Účelom prijatia týchto legislatívnych úprav je poskytnúť alternatívne riešenia pre ženy v núdzi, ktoré by v inom prípade išli pravdepodobne na umelý potrat alebo by svoje dieťa po pôrode opustili, alebo dokonca zavraždili. Legislatívne úpravy by teda mali viesť k zníženiu počtu umelých potratov, počtu novorodeniat opustených v nebezpečných podmienkach a počtu usmrtení novorodencov ich matkami. Na základe zahraničných štúdií a názorov odborníkov však existujú pochybnosti o tom, či legislatívne návrhy sú schopné splniť tento účel. Najmä vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj vzhľadom na nebezpečné posolstvo, ktoré legislatívne úpravy v sebe skrývajú, by prijatie týchto legislatívnych návrhov mala sprevádzať široká odborná diskusia. V prípade, že by odborná diskusia preukázala, že tvrdenia obsiahnuté v zahraničných štúdiách a názory zahraničných odborníkov sú odôvodnené, a že skutočne možno pochybovať o tom, že zákony splnia svoj účel, mal by parlament tieto legislatívne návrhy odmietnuť a zamerať sa na skvalitnenie už existujúcich legálnych možností pomoci štátu rodičom v núdzi.
Prítomnosť Sprevádzajúcej Osoby pri Pôrode: Nové Zmeny v Zákone
Od 1. júna 2024 vstupuje do účinnosti novela zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, ktorá upravuje právo na prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri pôrode. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v súvislosti s pôrodom má žena právo na prítomnosť ňou určenej sprevádzajúcej osoby. Žene sa umožní prítomnosť viacerých ňou určených sprevádzajúcich osôb, ak to dovoľujú podmienky zdravotníckeho zariadenia. Môžete si slobodne zvoliť, kto bude vaša sprevádzajúca osoba pri pôrode. Nemocnica by nemala určovať, či to bude vaša priateľka, manžel, dula alebo váš rodinný príslušník. V prípade, ak to podmienky zariadenia dovoľujú, máte právo mať aj viac sprevádzajúcich osôb súčasne. Zákon bližšie tieto podmienky nešpecifikuje. Predpokladáme, že ak v minulosti v konkrétnej pôrodnici umožňovali prítomnosť druhej sprevádzajúcej osoby pri pôrode za poplatok, teraz by to mala pôrodnica umožniť bez poplatku. Táto osoba či osoby môžu byť s vami počas celej doby poskytovania starostlivosti v súvislosti s pôrodom. To znamená, že sprevádzajúca osoba môže byť s vami od príchodu do nemocnice.
Prítomnosť osôb podľa prvej a druhej vety môže byť ošetrujúcim lekárom v nevyhnutnej miere a na nevyhnutný čas obmedzená, ak by bola nezlučiteľná s povahou poskytovaného zdravotného výkonu. Zákon bližšie nešpecifikuje, o aké situácie ide. Už po schválení novely sa upozorňovalo na to, že tieto podmienky by bolo potrebné upraviť, aby neboli zneužívané ako zámienka vylúčenia prítomnosti sprevádzajúcej osoby napríklad počas pôrodu cisárskym rezom. Doposiaľ však upravené neboli, a tak dôsledky vágnej formulácie uvidíme až z praxe.
Pokiaľ ide o poplatky, zákon sa k poplatkom za prítomnosť sprevádzajúcej osoby nevyjadruje. Prítomnosť sprevádzajúcej osoby nie je možné vnímať ako nadštandardnú službu, ale ako právny nárok. Z tohto dôvodu sú poplatky diskriminačné a nemocnica by ich nemala vyberať. V prípade,