Dilemy dojčiacich matiek a atopický ekzém
Atopický ekzém, odborne nazývaný atopická dermatitída (AD), je neinfekčné, autoimunitné, chronické ochorenie, pri ktorom sa striedajú obdobia zlepšenia a zhoršenia. Je to najčastejšie detské kožné ochorenie modernej doby a jeho výskyt celosvetovo stúpa. Pre rodičov, najmä dojčiacich matiek, je atopický ekzém u malých detí dlhodobo bežným zdrojom starostí. Často ide bohužiaľ o úporné ekzémy a o ťažké alebo viacpočetné alergie, čo vyvoláva mnoho otázok a neistoty.
Mnohé matky sa stretávajú s dilemou, či dojčenie, ktoré je všeobecne považované za najlepšiu výživu pre dieťa, môže v prípade atopického ekzému prispievať k zhoršovaniu stavu ich ratolestí. „Dobrý deň, chcela by som sa informovať na Váš názor ohľadom dojčenia a atopického ekzému. Mám 19 mesačnú dcérku, ktorú dojčím. Približne od roka sa jej podstatne zhoršili prejavy atopického ekzému, najmä nočné škriabanie. Naša pediatrička je toho názoru, že dojčenie dcérke pomáha sa s ekzémom lepšie vysporiadať. Ja však kvôli dcérke dodržiavam tiež prísnu diétu, aby som jej prípadne cez moje mliečko neodovzdávala alergény, ale niekedy „zhreším“ a dcérka si to odnesie zhoršením ekzému. Problémom pre nás je aj to, že nevieme presne, čo dcérke ekzém zhoršuje, tak sa snažíme vyvarovať skoro všetkého. Odporučili by ste mi v dojčení pokračovať?“ pýta sa jedna z matiek. Podobne sa ozvala aj iná mamička: „Môj 7.mesačný syn má už cca 3 mesiace ekzém, najprv kožná diagnostikovala seboroickú dermatitídu a tá ustúpila, ale objavil sa ekzém na hrudníku, rukách, chrbáte, sem tam aj hlavičke a nôžkach…keďže nič výrazne nepomáha (časté krémovanie Biodermou, ovsený kúpeľ, pranie bez aviváže/dráždivých pracích prostriedkov), tak uvažujem, či to nie je alergická reakcia z jedla, lebo vo veľkej miere ešte kojím…malý už spapá aj príkrmy, ale iba pár lyžičiek pár krát do dňa, samozrejme on alergény v príkrmoch nemá.“
Tieto príbehy ilustrujú bežný zmätok a snahu rodičov nájsť príčiny a najlepšie riešenia. V nasledujúcom texte sa pozrieme na to, prečo je materské mlieko v skutočnosti silným spojencom v boji proti atopii a ako môžu rodičia efektívne manažovať stravu a starostlivosť o pokožku svojich detí trpiacich atopickým ekzémom.
Materské mlieko: Váš spojenec v boji proti atopii
Materské mlieko je najprirodzenejšou a najvhodnejšou výživou pre novorodencov. Jeho význam nie je možné preceňovať, obzvlášť v kontexte alergií a atopického ekzému. Obranné látky odovzdávané materským mliekom chránia deti pred väčšinou infekcií a zvyšujú ich imunitný systém. Je to nesmierne dôležité v prvých 6 mesiacoch života dieťaťa.
Dlho sa tradovalo, že „Dojčenie nijako nepomôže pri atopickom ekzéme či alergiách.“ Táto nesprávna rada však bola vyvrátená. Skutočnosť je taká, že dojčenie je významný ochranný faktor z hľadiska alergií či atopického ekzému. A vedci urobili objav, ktorý vysvetľuje, prečo to tak je. V materskom mlieku sa nachádza takmer tisíc drobných molekúl, miRNA, z ktorých niektoré pomáhajú dojčeným bábätkám z hľadiska alergií či atopického ekzému. Bábätká, ktorým sa nerozvinula atopia, konzumovali v priemere väčšie množstvá miRNA-375-3p (miR-375) v materskom mlieku.
Vedecké výskumy ukazujú, že čím dlhšie dojčenie trvá, tým je tento efekt materského mlieka významnejší. Vedci tiež zistili, že hladiny tejto miRNA sa zvyšovali s pokračujúcim obdobím dojčenia a že matky s nižším indexom telesnej hmotnosti mali tendenciu mať vyššiu koncentráciu miR-375. „Skutočnosť, že obsah miR-375 sa postupne zvyšuje, môže vysvetliť, prečo bolo dlhodobé dojčenie v niektorých štúdiách spojené so zníženou mierou atopie,“ povedal Hicks, ktorý štúdiu pripravoval. Poznamenal, že k najväčšiemu nárastu miR-375 došlo v prvom mesiaci po narodení, ale že stúpajúci trend pokračoval ďalej medzi jedným až štvrtým mesiacom.
To, že dojčené deti môžu mať alergiu alebo atopický ekzém, neznamená, že dojčenie je neúčinné. Naopak, výskyt týchto ochorení je vyšší, ak deti nie sú dojčené. V reakcii na otázky matiek ohľadom dojčenia a ekzému poradkyne o. z. zdôraznili: „Milá Lucia, je mimoriadne dôležité, aby ste pokračovali v dojčení. Píšete, že sa nemusíte vyvarovať žiadnym potravinám - tak potom prečo by ste sa mali "vyvarovať" materskému mlieku? Prečo by ste mali prestať dojčiť? Materské mlieko je v týchto situáciách nesmierne dôležité. To, že sa synčekovi ekzém zhoršil, je pravdepodobne len časová zhoda náhod. Ekzém sa niekedy zhoršuje a niekedy zlepšuje. Materské mlieko je jedinečné, má v sebe nesmierne množstvo látok, ktoré vášmu synčekovi pomáhajú, ktoré budujú jeho imunitu, budú mu pomáhať, ak ochorie. A navyše dojčenie je viac než len príjem materského mlieka - dojčenie zmierňuje bolesť a upokojuje dieťa, ktoré napríklad ekzém svrbí.“
Podobná rada bola poskytnutá aj Daniele: „Milá Daniela, ak by vaše bábätko skutočne malo atopický ekzém, dojčenie je v prípade atopického ekzému mimoriadne pozitívny faktor. Vášmu dieťatku pomáha v mnohých smeroch - okrem iného buduje imunitu, pomáha dieťaťu, ak sa cíti nepríjemne alebo ho koža svrbí a podobne.“ Dojčenie tak predstavuje komplexnú podporu pre dieťa s atopickým ekzémom, ktorá presahuje len nutričnú hodnotu.
Diétne opatrenia matky a dieťaťa: Hľadanie rovnováhy
V súvislosti s atopickým ekzémom a dojčením je dôležitou témou diéta matky a následné zavádzanie príkrmov u dieťaťa. Snaha zistiť, ktoré konkrétne alergény spôsobujú dieťaťu problémy, je úplne logická a oprávnená. Čím skôr tieto alergény budete poznať, tým menej liekov (kortikoidy, imunomodulátory atď.) bude dieťatko potrebovať.
Režimové opatrenia už počas tehotenstva: Ak je v rodine prítomná predispozícia k atopickej dermatitíde, odporúča sa zaviesť režimové opatrenia už počas tehotenstva. U tehotných žien je najdôležitejšou zásadou vyhýbať sa prísnym diétam. Odporúča sa však vynechať zo stravy potraviny s potenciálom vyvolať alergickú reakciu. Obzvlášť, ak budúca mamička trpí alergiou, alebo má zistené, že po zjedení určitých potravín jej kože na to reaguje, potom je vhodné tieto potraviny vylúčiť úplne.
Diéta dojčiacej matky: Často sa matky snažia eliminovať zo svojho jedálnička široké spektrum potravín v nádeji, že to pomôže zmierniť ekzém. Avšak, „Nemá zmysel paušálne vylučovať z vašej stravy napríklad citrusy, rajčiny a sladkosti.“ Ako vysvetľujú poradkyne o. z., „V prvom rade, nejde o potravinu ako celok. Materské mlieko sa tvorí z krvi, takže v materskom mlieku sa môže objaviť len to, čo je v krvi. A zložka, ktorá niekedy môže spôsobiť nejakú reakciu je cudzorodá bielkovina - často napríklad bielkovina kravského mlieka.“ To, ako rýchlo sa objaví alergén v materskom mlieku a ako dlho tam zostane, je veľmi individuálne a závisí to od množstva faktorov. Ak vám niekto povie konkrétne číslo, tak je to len hádanie.
Protialergický režim v prvom roku dieťaťa: Počas prvého roku dieťaťa je nutné dodržiavať tzv. protialergický režim. Kľúčovou zásadou je čo najdlhšia doba dojčenia - ideálna dĺžka dojčenia je šesť mesiacov. Ak matka dojčiť nemôže, alebo dojčila len krátko, je nutné naučiť dojča na hypoalergénne (HA) prípravky dojčenskej výživy. Tieto výživy sú určené pre bábätká, ktoré majú atopický ekzém, ale nemajú alergiu na mliečnu bielkovinu, prípadne majú atopický ekzém a alergie v rodinnej anamnéze. Ak sa u dieťaťa preukáže alergia na bielkovinu kravského mlieka, podávajú sa prípravky, ktorých základom je bielkovinový hydrolyzát.
Výživa a ekzém u dojčiat
Stratégie zavádzania príkrmov a identifikácie alergénov
Zavádzanie príkrmov je kritickým obdobím pre deti s predispozíciou k atopickému ekzému alebo už prejavujúcim sa ochorením. Príkrmy sa odporúčajú zavádzať po šiestich mesiacoch života dieťaťa. Novinkou v prístupe je tzv. imunologické okno, ktoré je považované za navodenie orálnej tolerancie v 17. až 26. týždni života. V ideálnom prípade zaraďujte pevnú stravu jednu po druhej, v malom množstve a aspoň 3 dni od seba.
Odhalenie potravinových alergénov: V ideálnom prípade by malo dieťa všetky dôležité látky získavať z potravy. Existujú síce imunologické testy, ktoré sa vykonávajú u alergológa, ale tie jednak môžu byť na malom dieťati ťažko vykonateľné, jednak nemusia poskytnúť očakávanú odpoveď. Nedoceniteľnú úlohu pri odhaľovaní potravinových alergénov zohráva vlastné pozorovanie vplyvu stravy na zdravotný stav dieťaťa. Niekedy je jedinou možnosťou, ako zistiť, či a ktoré jedlo za alergické prejavy môže. Veľkým pomocníkom v tejto domácej diagnostike je vedenie potravinového denníka alebo tabuľky skonzumovaných potravín, teda podrobných záznamov o tom, kedy a čo dieťa jedlo.
Eliminačno-expozičný test: Ak sa dieťaťu zhoršil stav ekzému alebo zažívacie ťažkosti, pokúste sa spomenúť si (alebo sa pozrite do svojho potravinového denníka), aké jedlo dieťa naposledy jedlo - alebo pokiaľ je dojčené, aké jedlo jedla za posledných zhruba 12 hodín mamička. Obsahovalo jedlo nejakú surovinu, ktorú bežne nejete (mamička ani bábätko)? Skúste ju na zhruba dva týždne vypustiť z jedálnička. Pokiaľ príznaky alergie zmiznú, zrejme ste našli potravinu, ktorá dieťatku vadí.
Ak je však stále vysoká pravdepodobnosť, že za zdravotnými problémami dieťaťa je nejaká potravina, no nie je ľahké ju identifikovať, pravdepodobne ide o potravinu, ktorá sa vyskytuje v množstve jedál a konzumujete ju veľmi často - mlieko, múka, vajcia atď. Často jedinou možnosťou presnej diagnózy býva testovacia diéta, odborne „eliminačno-expozičný test“. Je však časovo náročnejší, pretože môže zabrať aj niekoľko týždňov. Môžete ho však z veľkej časti vykonávať doma. Prebieha tak, že sa upraví buď strava mamičky (pokiaľ je dieťa plne dojčené), alebo dieťaťa (pokiaľ je už odstavené). Zo stravy sa na pár týždňov vylúčia všetky najbežnejšie potravinové alergény a potom sa, ideálne pod dohľadom lekára, opätovne od malých dávok zaraďujú. Potvrdený alergén sa potom zo stravy vylúči dlhodobo a striktne. Po roku či dvoch je možné na malej dávke vyskúšať, či precitlivenosť na nájdené alergény trvá. Pri dvoch najbežnejších potravinových alergiách v detskom veku - na mlieko a na vajcia - dokonca existuje terapeutická metóda postupného opätovného navykania na alergén nazývaná rebrík. Tá dokáže prejavy alergie u dieťaťa úplne potlačiť.
Postupné zavádzanie špecifických alergénov: Novinkou v prístupe je aj odporúčanie neodkladať zbytočne vyskúšanie niektorých potravín. „Čím skôr si deti zvyknú na pestré chute, tým lepšie. A nielen to. Pokiaľ sa na niektorú z potravín v príkrme prejaví u bábätka evidentná alergická reakcia, môže nám to pomôcť u dojčeného dieťaťa rozkľúčovať, prečo má dlhotrvajúce zdravotné problémy. Stretávalo sa s tým istým množstvom alergénu v materskom mlieku.“ Príkladom je príbeh Anetky: „Naša Anetka mala od 2. mesiaca atopický ekzém. Pretože bola plne dojčená, vysadila som ako dojčiaca matka zo svojho jedálnička najrizikovejšie alergény - kravské mlieko a vajíčka. Ekzém sa zlepšil iba málo. V 5 mesiacoch dostala Anetka do úst malý kúsok rožku, ktorý neobsahoval mlieko ani vajcia. Začala plakať, pôsobila veľmi nervózne, behom pár minút jej zčervenala tvár a do večera sa výrazne zhoršil ekzém po celom tele. Táto skorá expozícia pšenice jej síce privodila nepríjemný zážitok, ale ukázala, že Anetka má silnú alergiu na pšenicu. Vďaka tomuto zisteniu som okamžite vysadila pšenicu aj zo svojej stravy. Behom pár dní sa dojčenej Anetke koža upokojila, ustúpilo svrbenie a ekzém potom postupne začal blednúť a miznúť.“
- Vajcia: Pri zavádzaní vajec je bezpečné začať iba žĺtkom. Aj na neho môže byť alergia, ale nie je tak častá ako na bielok. Vajcia dobre uvaríme v škrupine, ošúpeme a vydlabeme z neho žĺtok. Kúsok vareného žĺtka potom rozdrobíme do zeleninového príkrmu alebo do vývaru. Každý deň zvyšujeme množstvo žĺtka v jedle. Po čase môžeme vyskúšať celé vajce. Najpraktickejšie je dať dieťaťu ochutnať kúsok vaječnej cestoviny.
- Kravské mlieko: Pri zavádzaní kravského mlieka začneme mliečnymi výrobkami, ktoré obsahujú čo najmenej bielkovín. To preto, že alergickú reakciu spôsobujú práve bielkoviny (srvátka, kazeín atď.). Maslo je tvorené minimálne z 80 % tukom, bielkoviny tvoria len cca 1 %. Ako prvý preto môžeme skúsiť pridať k už zavedeným potravinám kúsoček masla. Pokiaľ maslo prejde bez alergickej reakcie, pripravíme dieťaťu pokrm s tzv. pečeným mliekom. Srvátkové bielkoviny sú totiž termolabilné a pri dostatočnom tepelnom spracovaní degradujú takým spôsobom, že už alergikovi nevadia. Dostatočné tepelné spracovanie prebieha pri aspoň 180 °C po dobu minimálne 20 minút. To docielime pridaním mlieka do cesta na muffiny či inej pochutiny. Dieťaťu dáme ochutnať na prvýkrát len kúsok pečiva s mliekom, každý ďalší deň potom navyšujeme množstvo. Až potom skúsime plnotučný biely jogurt. Pokiaľ zistíme, že dieťa toleruje pečené mlieko, ale jogurt už nie, je pravdepodobné, že má alergiu iba na srvátkové bielkoviny.
- Pšenica: Pri pšenici nehrá tepelné spracovanie rolu. Možností, ako zoznámiť dieťa s pšenicou je veľa - pšeničná krupica ako zavárka do polievky, kuskus do zeleninového príkrmu, bezvaječné rezance či iné cestoviny. Pokiaľ zavádzate pšenicu ešte pred vajíčkom, uistite sa, že používate cestoviny naozaj bezvaječné.
- Orechy: Potenciálny alergén sú aj orechy. Malému dieťaťu nedávame orechy vcelku, hrozí riziko udusenia. Mleté orechy sa ale dajú bez problémov pridať do obilných kaší alebo pečiva. Každý druh orecha vyskúšajte zvlášť. Arašidy je možné zaviesť do jedálnička prostredníctvom arašidového masla.
Odporúčania u detí po 1. roku života sú následne o postupnom prechode k bežnej strave batoliat. Avšak ani tu nie sú vhodné tie potraviny, ktoré najčastejšie vyvolávajú alergické reakcie a svrbenie kože. Z mliečnych výrobkov sú najvhodnejšie tvrdé syry a kyslé mliečne výrobky jogurtového typu. Ich množstvo je vhodné navyšovať postupne.
Komplexná starostlivosť o atopickú pokožku: Mimo stravy
Atopický ekzém sa prejavuje suchými, začervenanými miestami obzvlášť vo vlasovej časti, na čele, lícach či tvári. Postihnutá môže byť akákoľvek oblasť tela. Súčasťou ochorenia je porušená vonkajšia vrstva pokožky, tzv. epidermálna bariéra. Táto časť chráni dolné vrstvy pred stratou veľkého množstva vody a zabraňuje prenikaniu baktérií cez našu pokožku. Preto je komplexná starostlivosť o pokožku rovnako dôležitá ako diétne opatrenia.
Začarovaný kruh svrbenia a škrabania: Ak si dieťa pokožku poškriabe, začne začarovaný kruh. Nechtami si naruší už tak oslabenú kožnú bariéru, alergény a dráždivé látky budú mať „zelenú“ a preniknú do hlbšej vrstvy pokožky. Tam vznikne zápal, ktorý spôsobí ešte väčšie svrbenie. Dieťa si pokožku znova poškriabe, kruh sa uzavrie a jeho stav sa ešte zhorší. „V noci ale dieťa od urputného škrabania neustrážime,“ upozorňuje Michal z PreAlergikov.sk. Preto je dôležité tento kruh prelomiť.
Hydratácia pokožky zvonku aj zvnútra: Pri liečbe atopie je kľúčová hydratácia pokožky zvonku aj zvnútra. Pitný režim je teda u detských atopikov veľmi dôležitý (nielen u nich), ale zároveň aj často problematický.
Pravidlo 3 minút po kúpeli: Po kúpeli aplikujte pravidlo 3 minút. Vhodným umývacím prostriedkom je sprchový olej, ktorý má dostatočný hydratačný a relipidačný účinok. Medzi mamičkami sú obľúbené produkty ako Avene XeraCalm A.D. alebo A-Derma Exomega Control Zvláčňujúci sprchový olej pre suchú kožu so sklonom k atópii, ktorý má rastlinný základ vylepšený o účinky dermokozmetiky - má relipidačný a protizápalový účinok. U čisto prírodných sprchových olejov sa zamerajte na to, aby rešpektovali prirodzený kožný film a nevysušovali pokožku. Ideálne by mali obsahovať nejakú vyživujúcu ingredienciu (napr. sójový alebo pupalkový olej).
Každodenné premasťovanie: Každodenné premasťovanie pokožky je u detí s atopickým ekzémom nesmierne dôležité. Vo všeobecnosti by krém mal byť bez parfumácie a látok, ktoré môžu dráždiť pokožku. Naopak by mal byť hydratačný, posilňovať kožnú bariéru a uľavovať od celkového svrbenia pokožky. Najideálnejším variantom sú krémy priamo určené na atopickú pokožku, ako napríklad Avene XeraCalm A.D. alebo Weleda Upokojujúce telové mlieko, ktoré ponúka šetrnú prírodnú starostlivosť pre atopickú detskú pokožku. Ak nie je pokožka príliš vysušená, môžeme mazať 2x denne. Počas vzplanutia ekzému a pri väčšej suchosti musíme mazať častejšie.
Starostlivosť o nechty: V rámci pravidelnej starostlivosti o malého atopika by sme nemali zabúdať na dôležitú vec - strihanie nechtov. Prečo na to nezabúdať? Pokiaľ sa dieťa poškriabe, krátkymi nechtami si tak nepoškodí kožnú bariéru. S ostrihanými nechtami je riziko poškodenia pokožky menšie.
Doplnková starostlivosť pre zmiernenie svrbenia:
- Studené obklady a mokré zábaly: Krátkodobo uľavia od horúčosti pokožky a svrbenia. Vlhké obväzy prekryte suchým obväzom alebo uterákom, aby sa na mieste držala vlhkosť.
- Kúpele:
- Ovsené kúpele sú častým pomocníkom atopikov. Ovsené kúpele možno kúpiť priamo v lekárni a pripraviť si ich doma (cca 5 g prášku na každých 10 l vody s teplotou 37 °C). Pozor u atopikov s alergiou na lepok.
- Kúpele v jedlej sóde sú ďalšou alternatívnou liečbou. Sóda má upokojujúce a antibakteriálne vlastnosti na pokožku.
- Kúpele v soľnom roztoku (balneoterapia) pôsobia protizápalovo a pomáhajú hojiť pokožku. Môžu byť samostatné alebo v kombinácii s fototerapiou.
- Krémy s ichtamolom sú vhodné ako doplnková starostlivosť pri liečbe atopie. Môžu nám pomôcť znížiť svrbenie a zápal pokožky.
Farmakologické a podporné metódy liečby
Okrem každodennej starostlivosti o pokožku a diétnych opatrení existujú aj liečebné metódy, ktoré pomáhajú zvládať akútne prejavy atopického ekzému.
- Antihistaminiká: Zmierňujú príznaky alergickej reakcie (potláčajú svrbenie). Sú však predovšetkým vhodné na žihľavku. Je možné, že dieťaťu s ekzémom nepomôžu, pokiaľ ekzém nezhoršuje nejaká alergická reakcia. Existujú tiež sedatívne antihistaminiká predpisované deťom, ktoré majú kvôli atopickému ekzému problémy so spánkom. Tieto antihistaminiká majú tlmiaci účinok na centrálny nervový systém. Sú určené iba pri akútnom vzplanutí ekzému a používajú sa iba krátkodobo. Patria sem napr. Dithiaden, Fenistil kvapky.
- Kortikosteroidy: Medzi mamičkami sú kortikosteroidy často kontroverznou témou kvôli ich vedľajším účinkom. Čo sa týka rýchlosti účinku a zvládnutia rozsiahleho zápalu v koži, sú však bezpochyby prvou voľbou. Používajú sa v akútnej fáze. Aby sme predišli nežiaducim účinkom, je veľmi dôležité dodržať odporúčané dávkovanie, frekvenciu a dobu užívania.
- Imunomodulátory: Imunomodulátory sú alternatívnou liečbou atopického ekzému. Pri atopickom ekzéme imunitný systém prehnane reaguje na normálne neškodné látky. Táto hyperaktívna imunitná reakcia spôsobuje príznaky svrbenia a suchosti. Imunomodulátory fungujú tak, že znižujú aktivitu nášho imunitného systému. Predpisujú sa predovšetkým malým deťom od 2 rokov a dospelým na pokožku, ktorá je veľmi jemná (tvár, krk, triesla). Vedľajšími účinkami môže byť podráždenie pokožky, pocit pálenia a precitlivenosť na slnko. Imunomodulátory sú však vo všeobecnosti pre pokožku bezpečné.
- Fototerapia (terapia svetlom): Fototerapia je často využívaným doplnkom pri liečbe atopického ekzému. V tejto terapii sú využívané bezpečné vlnové dĺžky svetla, ktoré vyžaruje slnko.
- Riešenie infekcií: Ak sa pri mokvaní objavia pľuzgieriky s tekutinou a následne zlatistou krustou, môže ísť o infekciu. V prípade podozrenia na infekciu vyhľadajte lekára, aby Vám odporučil vhodnú masť na liečbu podľa pôvodu infekcie.
Nutričné aspekty a dôležitosť vyváženej stravy
Nielen u detí s atopickým ekzémom platí, že základom je pestrá a vyvážená strava. Práve tá zabezpečuje príjem dôležitých vitamínov a ďalších živín, ktoré prispievajú nielen k celkovému zdraviu, ale aj k zdraviu pokožky. Ideálne by malo dieťa všetky dôležité látky získavať z potravy. Bohužiaľ, nie vždy to tak funguje - dieťa je málo (čo do množstva alebo pestrosti), odmieta určité jedlá, má alergie/intolerancie. Preto je dôležité overiť krvnými testami, či dieťaťu nechýba nejaký vitamín alebo minerál. Deficit týchto látok sa môže negatívne odraziť na stave pokožky.
- Vitamíny a minerály: Dôležité vitamíny (C, D, E, A) a minerály (Zinok, Meď, Selén) by mali byť kontrolované krvnými odbermi.
- Probiotiká a omega-3 mastné kyseliny: Mimo dostatok vitamínov a minerálov sú v liečbe kľúčové probiotiká a omega 3 mastné kyseliny, ktoré významne znižujú zápal v tele a tým majú pozitívny vplyv na atopický ekzém. Pri omega 3 je dôležité zamerať sa na množstvo kyselín DHA a EPA, ktoré by malo byť aspoň 250 mg/deň.
Atopický ekzém: Hlbšie pochopenie ochorenia
Atopický ekzém (Atopická dermatitída, atopia) je celosvetovo najbežnejšie zápalové kožné ochorenie. Jeho výskyt začal celosvetovo stúpať, preto je dôležité vedieť toto ochorenie rozpoznať a liečiť. Atopická dermatitída sa môže prejaviť v každom veku.
Príčina a mechanizmus: Hlavnú úlohu pri vzniku atopickej dermatitídy zohráva genetika. Ak je jeden z rodičov atopik (alergik), šanca, že dieťa bude atopikom, sa pohybuje na úrovni 60 %. Atopický ekzém je dlhodobé chronické ochorenie týkajúce sa porušenej vonkajšej vrstvy pokožky, tzv. epidermálnej bariéry. Jeho príčina však nie je len v pokožke, ktorá má z genetických dôvodov oslabenú svoju prirodzenú tukovú bariéru, ale aj v nesprávnej funkcii imunitného systému - v atopii. Atopia je vlastne počiatočným stupňom alergie.
Prejavy a štádiá: Medzi najčastejšie príznaky patria suché, začervenané miesta obzvlášť vo vlasovej časti, na čele, lícach či tvári. Atopický ekzém sa prejavuje v 2 štádiách a tými sú remisie (prechodné vymiznutie príznakov) a relaps (akútne znovuvzplanutie príznakov). Je známe, že zhruba 80 percent atopických a alergických prejavov u najmenších detí je vyvolaných nejakou potravinou. Platí to aj u detí, ktoré sú kŕmené výhradne materským mliekom. Každé dieťa s atopickým ekzémom je vystavené zvýšenému riziku potravinovej alergie/intolerancie. V súčasnosti sa potravinové alergie vyskytujú v 20 - 50 % prípadoch u dojčiat a malých detí.
Diagnostika: Na atopický ekzém neexistuje žiadny špecifický test. Ochorenie je ale veľmi prepojené so sennou nádchou, astmou a alergiami. A práve alergie môžu atopiu veľmi ovplyvňovať. Z tohto dôvodu môže lekár odporučiť rôzne testy:
- Krvné odbery: Na zistenie špecifických protilátok (IgE), ktoré sú spojené s alergickými reakciami.
- Kožné prick testy: Na kožu sa aplikujú malé množstvá alergénov a pozoruje sa reakcia. „Deti sú zvyčajne s ihlami nepriateľmi,“ čo môže sťažiť ich vykonanie u najmenších.
- Epikutánne náplasťové testy: Na chrbát sa nalepí náplasť s alergénmi, ktorá na pokožke zostáva 48 hodín. Po sňatí dieťa dochádza k lekárovi po 24 a 48 hodinách.Niekedy môže mať dieťa precitlivenosť (intoleranciu) na určitú potravinu, ktorú krvné odbery neodhalili.
Faktory prispievajúce k nárastu výskytu: Odborníci pripisujú zvyšujúci sa výskyt atopických ochorení v populácii napríklad aj prehnanej hygiene v rozvinutých krajinách, obezite či narastajúcemu trendu pôrodov cisárskym rezom. „Prirodzený pôrod má pre budúcnosť dieťaťa obrovský význam. Na novorodenca, ktorý prejde pôrodnými cestami, sa nalepia prospešné baktérie, a tie slúžia ako prevencia astmy, alergie a mnohých iných ochorení,“ hovorí MUDr. Kvetoslava Pinterová.
Rozdielne typy ekzémov: Okrem atopického ekzému existujú aj ďalšie druhy, ktoré môžu byť atopickému ekzému podobné. Napríklad potničky sa objavujú u dojčiat alebo detí a sú spôsobené veľkým teplom. Nadmerné potenie upcháva potné žľazy, pot sa zachytáva pod kožou a vzniká zhluk drobných vlhkých pľuzgierikov, škvŕn alebo hrbolčekov. Potničky svrbia, takže sa dieťa škriabe. Je preto dôležité správne diagnostikovať typ ekzému pre zvolenie vhodnej liečby.
tags: #atopicky #ekzem #a #dojcenie