Porucha autistického spektra (PAS) alebo autizmus je vývinový stav, ktorý zásadným spôsobom ovplyvňuje spôsob, akým osoby ním postihnuté vnímajú svet a reagujú naň. Táto vrodená porucha vývinu je celoživotná a zasahuje celú osobnosť človeka, pričom ovplyvňuje komunikáciu, kontakt s ostatnými, učenie sa a správanie. Autizmus je spektrum, čo v praxi znamená, že každý ho prežíva inak a u každého dieťaťa sa môžu jednotlivé prejavy ukázať v rozličnej miere. Najnovšie výskumy naznačujú, že prvé príznaky porúch autistického spektra môžu byť badateľné už u bábätiek. V ideálnom prípade by mal byť autizmus diagnostikovaný do 36. mesiaca života, pričom príznaky detského autizmu sa často objavia pred dosiahnutím tretieho roku života.
Je nevyhnutné si všímať správanie a prejavy dieťaťa, pretože včasná diagnostika porúch autistického spektra (PAS) a následné aplikovanie príslušnej, individualizovanej terapie sú kľúčové pre kvalitu života dieťaťa. Príznaky autizmu u najmenších detí často zostávajú nepovšimnuté, keďže rodičia pripisujú zvláštne správanie a zaostávanie v určitých zručnostiach iným faktorom, ako je napríklad predčasný pôrod či prenášanie tehotenstva. Dôležité je tiež vedieť, že v rôznych vekových kategóriách sa objavujú rôzne príznaky; čo môže byť znakom autizmu vo veku troch rokov, môže byť v jednom či dvoch rokoch prejavom typického správania. Z tohto dôvodu je dôsledné pozorovanie správania a rečových schopností dieťaťa zo strany rodičov veľmi podstatné, aby bolo možné účinne zaregistrovať odchýlky od bežného vývoja typického pre daný vek.
Hlavné charakteristiky poruchy autistického spektra: Pochopenie autistického spektra
Poruchy autistického spektra (PAS) alebo pervazívne vývinové poruchy (PVP) sú súhrnným pojmom pre rôznorodú skupinu neurovývinových porúch. Zahŕňajú širokú škálu stavov charakterizovaných problémami v komunikácii, sociálnej interakcii a správaní. Často sa spájajú s problémami v sociálnych zručnostiach a opakujúcim sa správaním. Aj keď sa termín „typy autizmu“ v klinickej definícii bežne nepoužíva, pacienti s touto diagnózou môžu mať rôzne úrovne potrieb. Medzi jednotlivé poruchy autistického spektra patria detský autizmus, atypický autizmus, Rettov syndróm, detská dezintegračná porucha, hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi, Aspergerov syndróm a ďalšie nešpecifikované pervazívne vývinové poruchy.
Autizmus častejšie postihuje chlapcov a jeho príčiny nie sú doposiaľ úplne pochopené. Výskum však naznačuje, že ide o kombináciu genetických, environmentálnych a neurologických faktorov. K možným príčinám sa radia genetika, psychogénne faktory prostredia, vplyv imunitného systému, metabolizmu a vek rodičky. Napríklad užívanie určitých liekov v tehotenstve môže mať vplyv. Je však dôležité zdôrazniť, že rozsiahly vedecký výskum nenašiel žiadnu súvislosť medzi vakcínami a výskytom poruchy autistického spektra, takže očkovanie autizmus nespôsobuje.
Poruchy PAS pokrývajú ťažkosti detí v troch hlavných oblastiach: v sociálnej interakcii, komunikácii a predstavivosti (alebo flexibilite), ktoré tvoria tzv. autistickú triádu.
- Sociálna interakcia je vzájomná súčinnosť, vzájomné ovplyvňovanie sa a pôsobenie medzi ľuďmi, čo vedie k nadväzovaniu sociálnych vzťahov.
- Komunikácia je vzájomné dorozumievanie sa ľudí, výmena informácií, myšlienok a pocitov. Prebieha vďaka spoločnému systému znakov buď verbálne prostredníctvom jazyka, alebo neverbálne prostredníctvom reči tela, gestikulácie a mimiky.
- Predstavivosť (imaginácia, fantázia či obrazotvornosť) je psychický proces, schopnosť človeka predstavovať si veci a deje v myšlienkach, vytvárať pamäťové predstavy, mať vo vedomí javy či obrazy, ktoré práve zmyslovo nevníma, alebo ktoré nikdy predtým nevnímal.
Prvé varovné signály: Ako rozpoznať autizmus u najmenších detí
Prvé varovné príznaky môžu byť prítomné už v prvých mesiacoch života, napríklad keď dieťa nereaguje na mimiku rodičov, ich hlas, neplače za nimi alebo nenadväzuje očný kontakt. Niekedy môže byť v prvom roku života všetko zdanlivo v poriadku, no potom sa dieťa akoby „stráca“, prestane javiť záujem o ľudí, sústreďuje sa skôr na predmety či bezcieľne pobehuje, nenapreduje v reči (používa stále pár slov, alebo ich prestáva používať) a nereaguje na pokyny. Najčastejšie k tomu dochádza vo veku medzi 12. a 18. mesiacom života. Horšie to môže byť u ľahších foriem autizmu, ako je vysokofunkčný autizmus alebo Aspergerov syndróm, pretože prejavy sú v ranom veku mierne a ťažkosti sa prejavia skôr pri nástupe do kolektívu napríklad v materskej škole.
Varovné príznaky rozdelené podľa veku dieťatka:
- 9 mesiacov:
- Dieťatko reaguje úsmevom, výrazom radosti v tvári, alebo sa usmieva veľmi zriedkavo.
- Do komunikácie s vami sa nezapája nijako alebo len minimálne.
- Nereaguje, keď naňho hocijako voláte, nereaguje na privolanie pozornosti, nevyjadruje strach, smútok, prekvapenie, hnev, radosť.
- 12 mesiacov:
- Dieťa reaguje veľmi nečakane na nové tváre (nevšíma si ich, alebo je vydesené), zriedkavo sa usmieva v rôznych radostných sociálnych situáciách.
- Neudržiava žiadny očný kontakt, alebo len veľmi málo.
- Nesleduje objekt, ktorý mu ukazujete, očami, má ťažkosti s reagovaním na svoje meno.
- Nereaguje alebo len veľmi málo na hlasné zvuky, neobráti sa, aby ho lokalizovalo, alebo na niektoré bežné zvuky reaguje neprimerane, nadmerne.
- Nemá záujem o interaktívnu hru, bľaboce veľmi málo alebo vôbec, nesnaží sa imitovať slová, zvuky, gestá (nemáva na ostatných, neukazuje prstom na objekty, ktoré ho zaujali).
- Neimituje správanie rodičov ani správanie iných ľudí.
- Nemá rado dotyky, bozky, objatia.
- Robí isté opakujúce sa pohyby rúk, prstov.
- Nesnaží sa postaviť, štvornožkovať, stáť.
- 24 mesiacov (2.5 roka):
- Dieťa chodí po špičkách, prejavuje intenzívny záujem o určité povrchy, objekty, materiály.
- Opakuje isté aktivity, napríklad skupinkuje objekty, zaraďuje ich do línií.
- Nesnaží sa zaujať pozornosť rodičov, nesnaží sa nadväzovať kontakt s inými deťmi, nezdieľa s vami svoje aktivity.
- Má limitované gestá a imitovaciu schopnosť, nie je schopné nasledovať jednoduché verbálne inštrukcie.
- Hovorí málo alebo vôbec.
- Nereagujú - neregistrujú, ak niekto v ich okolí plače, je nahnevaný, teší sa.
- Môže sa stať, že dieťa, ktoré si do roka vyvinulo isté jazykové schopnosti, ich teraz stratilo.
- Vyzerá byť hluché, pretože nereaguje, ak naňho voláte.
- Vyhýba sa očnému kontaktu.
- Často sa v noci budí, slabo spinká, prežíva prvé záchvaty, neukazuje prstom na veci, rodičia ho považujú za zlého jedáka.
- 36 mesiacov (3 roky):
- Dieťa stále málo rozpráva (nevyužíva samo od seba dvoj- a viacslovné spojenia primerane situácii) a veľmi nezvyčajne.
- Používa a opakuje isté frázy, slová alebo celé pasáže z čítaných kníh alebo rozprávok neprimerane situácii či rozhovoru, nenasleduje konverzáciu otázka-odpoveď, počas nej sa odvráti, akoby ste neexistovali.
- Môže byť extrémne citlivé alebo akoby vôbec neregistrovalo - na zvuky, vône, chute, svetlo, iné podnety ako chlad, teplo, smäd, bolesť.
- Nezaujíma sa o interaktívnu hru ani o iné deti, ktoré akoby neregistrovalo.
- Fixuje sa na isté aktivity, rutinné činnosti, zvyklosti napríklad pred spánkom, jedlom atď.
- Stále nenasleduje jednoduché verbálne inštrukcie.
- Nevie sa imaginatívne hrať - na lekára, vodiča, pilota, hrdinu, princa, učiteľa. Nespieva, netancuje, nehrá sa s rodičmi.
Rodičia si často ako prvé všimnú, že dieťa má akoby vlastný svet, nenadväzuje očný kontakt alebo nereaguje na svoje meno. Podľa psychológa Mgr. Ivana Belicu, deti s autizmom prežívajú a prejavujú emócie, no často ich majú problém regulovať a identifikovať u iných ľudí. Dôležité je tiež vedieť, že príznaky sa môžu objavovať dvojakým spôsobom: buď je vývin dieťaťa nápadne odlišný už od začiatku, alebo sa vývin dieťaťa javí ako normálny a potom nastáva náhla alebo postupná strata už nadobudnutých zručností či schopností. To sa prejaví napríklad tým, že dieťa, ktoré už používalo slová, odrazu prestane rozprávať, prestane nadväzovať očný kontakt alebo klesne úroveň hry.
Narušená komunikácia: Keď slová a gestá nestačia
Pre autistické dieťa sú typické abnormality reči a narušená komunikácia, či už verbálna alebo neverbálna, je jednou z troch hlavných deficitných oblastí vývoja ľudí na spektre.
Abnormality reči
Dieťa s autizmom často značne zaostáva v nadobúdaní rečových schopností. Rodičia najčastejšie spozornejú, keď ich potomok vôbec nedžavoce a neslabikuje, prípadne je jeho reč veľmi slabá. Slovná zásoba sa nerozširuje, pretože dieťa nerozumie samotnej reči. Takáto absencia verbálnej komunikácie môže u autistických osôb pretrvávať po celý život, a človek môže ostať neverbálny. Oneskorený vývin reči je typický pre mnohé deti na spektre; chýba džavotanie, opakovanie slabík, slov, pomenovanie osôb a vecí. Ak aj dieťa s autizmom rozpráva, ide o veľmi limitovaný a zvláštny spôsob verbálnej komunikácie, v ktorej absentuje správna intonácia. Reč býva monotónna, bez intonácie, alebo s abnormalitami vo výške hlasu, rytme či melódii. Dieťa nie je spontánne v používaní jazyka, dokonca môže nesprávne používať zámená (napríklad o sebe nehovorí ako o JA, namiesto TY používa JA). Narušená komunikácia sa u verbálnych autistických detí prejavuje aj echoláliami, teda okamžitým alebo oneskoreným opakovaním počutého, komolením slov a vytváraním nových pomenovaní, strojenosťou, akoby boli texty stereotypne naučené z rozprávok alebo reklám. Dieťa síce môže opakovať riekanky a pesničky alebo celé časti rozprávok, ale vôbec nevie reč použiť v bežnej situácii alebo komunikácii, napríklad vypýtať si jesť, povedať, kam chce ísť, alebo odpovedať na jednoduchú otázku.
AUTIZMUS - vznik, prejavy, fakty a mýty (ukážky)
Reakcia na oslovenie menom a pokyny
Jedným z prvotných prejavov autizmu u malého dieťaťa je absencia akejkoľvek reakcie na oslovenie jeho menom. Vlastné meno dieťa doslova ignoruje, čo vedie rodičov k dojmu, že ich dieťa trpí nedoslýchavosťou. Aj z tohto dôvodu často kroky rodičov s autistickými deťmi vedú do ušno-nosno-krčnej ambulancie. Problém však tkvie v neporozumení daného príkazu, čo vedie dieťa k úplnej ignorácii. Čo sa týka oblasti komunikácie, dieťa s PAS nereaguje na oslovenie. Bežné dieťa na svoje meno zareaguje takmer vždy na prvýkrát, kým autistické dieťa sa k rodičovi často neotočí, aj keď naňho voláte viac krát. Máte pocit, že nerozumie, keď od neho niečo požadujete. Je oveľa ťažšie vysvetliť mu niektoré situácie než jeho rovesníkom alebo mladším deťom, javí sa, že vôbec nerozumie. To súvisí s nedostatočným porozumením reči a tým, že dieťa s PAS nerozumie abstraktným pojmom, má problém v porozumení reči druhých, pokiaľ nemá napríklad vizuálne ilustrácie toho, o čom komunikujete. Dieťa nedokáže nadviazať konverzáciu typu otázka-odpoveď a je bežné, že sa počas konverzovania od vás odvráti. Autistické deti sa môžu javiť ako neposlušné, ale pravdou je, že nerozumejú príkazom, ktoré sa skladajú z dvoch a viac častí.
Neverbálna komunikácia a sociálna interakcia
Okrem verbálnej komunikácie sa dá množstvo prejavov spozorovať aj na tej neverbálnej. V oblasti neverbálnej komunikácie dieťa nenadväzuje očný kontakt, alebo len veľmi málo. Dvojročné dieťa s autizmom neudržuje očný kontakt. Síce na prvý pohľad môže vyzerať, že sa na rodiča dieťa pozerá, avšak po čase si človek všimne, že sa dieťa akoby pozerá cez neho, resp. jeho pohľad je upretý na nejaký predmet za chrbtom rodiča. Typické je odvracanie pohľadu alebo dívanie sa na iné miesto, napr. rameno človeka, aj keď si myslíte, že sa vám díva do očí. Odhalíte to tak, že sa pohľadu autistu uhnete.
Dieťa nedokáže využívať gestikuláciu v podobe ukazovania prstom; namiesto ukázania prstom a nadviazania zrakového kontaktu vás ťahá za ruku želaným smerom, pričom vašu ruku používa ako nástroj. Nezdieľa svoj záujem tak, že by ukázalo prstom na to, čo ho zaujalo, alebo by chcelo získať. Na komunikáciu nevyužíva gestá - mávnutie, privolanie, odoslanie vzdušného bozku. Nie je schopné vás privolať ani zvukmi. Deti na spektre netreba napomínať, že ukazovanie prstom na ľudí a predmety sa nepatrí, práve naopak, musia sa to učiť. Ide o dôležitý míľnik vo vývoji dieťaťa, a ak sa nevyskytuje, treba zbystriť. Ukazovaním prstom dieťa zdieľa, čo vidí a čo chce, aby videli aj ostatní, upriamuje pozornosť na objekt záujmu a tak komunikuje. Dieťa nedokáže sledovať pohyb objektu alebo vaše gestá pohľadom, napríklad hračku, ktorú držíte v ruke, alebo mávanie rukou. Nepozrie sa smerom, ktorým mu niečo ukazujeme. Autisti zväčša nerozumejú výrazom tváre, gestám, tónu hlasu ľudí a ani oni sami sa svoj vlastný verbálny deficit nesnažia nahradiť mimoslovne. Chýbajúca imitácia je prítomná nielen v rovine vokálnej, ale aj motorickej, pričom opakovanie po niekom je základná zručnosť pre učenie sa.
Výzvy v sociálnej interakcii a špecifiká hry
Problémy v sociálnej interakcii a špecifické vzorce hry sú ďalšou kľúčovou oblasťou, kde sa prejavy autizmu výrazne prejavujú.
Problémy so socializáciou a hrou
Dieťaťu s poruchou autistického spektra robí problém všeobecná socializácia. Okolité deti a rovesníkov, ktorí sa spoločne hrajú, zvyčajne len sleduje. Nevyhľadáva ani dospelého človeka, ani iné deti do spoločnej hry, pretože preferuje samotu. Skôr deti len pozoruje, alebo sa naopak snaží neprimeraným spôsobom o kontakt - je sociálne neobratné. Ak sa predsa len „hrá“ s iným človekom, ide len o „bláznenie“, čo mu bráni nadväzovať priateľstvá a vyhľadávať možnosti, ako sa spojiť s inými deťmi. Záujem o sociálne prostredie je veľmi slabý - reaguje málo na snahu druhého človeka zaujať ho, nereaguje na prihováranie aj gestá, nezapája sa do ponúkaných aktivít. Vystačí si samé so sebou, alebo sa môže stať aj presný opak - že sa od neho nemôžete ani pohnúť.
Hranie sa s hračkami je tiež špecifické. Dieťa je viac-menej zaujaté jednotlivými časťami alebo vlastnosťami danej hračky, a teda kolieskami autíčka, textíliou hračky či zvukmi, ktoré hračka vydáva. Nedokáže sa s ničím zabaviť na dlhší čas, väčšinu voľného času trávi pobehovaním, rozhadzovaním hračiek, alebo ich ukladaním do radu, presnej línie, triedením. Nejde o hru v pravom zmysle slova, skôr o manipuláciu s hračkami ako objektami, nie symbolmi postáv či zmenšeninami predmetov. Výrazným prejavom je neschopnosť dieťaťa hrať sa „na“ lekára, učiteľku, pilota - teda imaginatívna hra je nepredstaviteľná. Chýba teda hra „akože“, neimituje ostatných, pretože symbolická hra nemá u autistov zastúpenie. Deti s autizmom už od raného veku nejavia záujem o ostatné deti, v škôlke či na ihrisku sa môžu zdať neprístupné, odmerané, nezaujaté. Aj keď sú v skupine, uprednostňujú hru osamote.
Ďalej, dieťaťu s autizmom chýba celková empatia voči okoliu a pocitom najbližších. Absencia empatie sa primárne prejaví neopätovaním rodičovho úsmevu. Autisti nemusia vnímať dôležitosť sociálnych podnetov v pohľade inej osoby, alebo im očný kontakt môže byť nepríjemný. Neopätovaný úsmev je častým indikátorom autizmu už u bábätiek, pretože sociálny úsmev je formou komunikácie a túto oblasť majú oslabenú. Dieťa má nielen problém porozumieť výrazom tváre u iných ľudí, ale nedokáže ich ani napodobniť, respektíve to vyzerá, akoby na udalosti reagovalo kamennou tvárou, čo si mnohí vysvetľujú ako „bezcitnosť“. Keď plačete, nerozumie výrazu tváre ani nesúcití s vami imitáciou pocitov a správania. Dieťa má výrazne zníženú schopnosť rozpoznávať nálady a pocity druhých ľudí, nedokáže odhadnúť reakcie iných detí, ani nerozumie ich zámerom. Nereagujú - neregistrujú, ak niekto v ich okolí plače, je nahnevaný, teší sa. Nie je schopné vcítiť sa, a teda cítiť empatiu, ani sa pozrieť na vec z perspektívy druhého človeka. Nevšimli ste si, žeby dieťatko reagovalo úsmevom, výrazom radosti v tvári, alebo sa usmieva veľmi zriedkavo. Do komunikácie sa nezapája nijako alebo len minimálne.
Senzorická senzitivita a stereotypné správanie: Vnútorný svet autistického dieťaťa
Senzorická senzitivita a stereotypné správanie sú ďalšou oblasťou, ktorá významne charakterizuje autistické deti, odhaľujúc ich jedinečný spôsob vnímania sveta.
Senzorická senzitivita
Pre autistické deti je charakteristická senzorická senzitivita. Dieťa je často senzoricky citlivé až precitlivené (alebo naopak hypocitlivé) na rôzne podnety. Existujú podnety, ktoré takéto deti doslova vyhľadávajú, nadobúdajúc akúsi obsesiu s určitým povrchom predmetu, vôňou, zvukom či svetlom. Autizmus môže spôsobiť, že zmysly dieťaťa sú veľmi citlivé. Dieťa si môže napríklad často vychutnávať jemné alebo mäkké povrchy. Alebo naopak, vyhýba sa všetkému jemnému a mäkkému, prekážajú mu dotyky, vzdoruje objatiam, maznaniu a netoleruje ich. Môže precitlivelo reagovať na každodenné zvuky, napríklad ho znepokojuje pustená voda alebo zvuk vysávača. Vtedy si zakrýva uši rukami. V týchto situáciách predráždenosť vzniká ako dôsledok množstva podnetov, ktoré autisti vďaka vysokým zmyslovým predispozíciám počas dňa vnímajú.
Táto črta sa prejavuje aj v jedení, v rámci ktorého majú autistické deti tendenciu byť veľmi vyberavými. Až 90 % takýchto osôb preferuje nízky počet jedál, ktoré potom opakovane vyžadujú. Problémy so stravovaním sú veľkou témou rodičov detí na spektre, kde sa kvôli senzorickej citlivosti deti fixujú na konkrétnych pár jedál, ktoré sa na tanieri opakujú dokola. Kým niektoré podnety dieťa obľubuje, výrazné zvuky a náhle striedanie svetiel môže naň pôsobiť stresujúco, čo sa prejavuje prvými záchvatmi. Dieťaťu sa nezvyčajne mení nálada, má nezvyčajné emocionálne reakcie na udalosti a okolnosti, dokáže sa vydesiť a záchvatom reagovať napríklad na verejné obchodné centrum alebo miesto plné ľudí.
Stereotypné správanie a seba-stimulácia (stimming)
V takýchto situáciách sa niektoré autistické deti schyľujú k seba-stimulácii alebo stereotypnému správaniu. Ide o opakované vykonávanie určitého pohybu alebo činnosti, ako je klopkanie, tlieskanie, natriasanie končatiny, mávanie rukami, obzeranie si rúk pred očami, točenie sa okolo vlastnej osi, kývanie sa alebo krútenie koliesok na hračkách. Takýmto spôsobom sa dieťa vyrovnáva s návalom rozličných podnetov, pričom tieto opakované pohyby mu prinášajú akúsi úľavu od nadmerného množstva vnemov. Tento prejav je možné spozorovať na miestach s väčším davom ľudí. Dieťa miesto klasickej imaginatívnej hry dáva prednosť stereotypným činnostiam (prelievanie vody, presýpanie piesku, točenie), alebo vyhľadáva iba jeden typ podnetov (často sa deti už v útlom veku úzko zamerajú len na písmenká, čísla, značky áut a podobne). S hračkou/objektom sa hrá opakujúcimi sa pohybmi.
Iné fyzické a behaviorálne prejavy
Okrem vyššie menovaných prejavov je veľavravným aj chodenie po špičkách, často aj v situáciách, keď dieťa nepotrebuje na nič dočiahnuť. Môže mať nezvyčajné držanie tela, neobvyklú chôdzu. Nesprávne držanie tela, napäté svalstvo, psychická nepohoda či úzkosti môžu byť znakom nezrelej nervovej sústavy. Pre autistické deti sú príznačné aj spánkové ťažkosti v podobe neskorého zaspávania a častého nočného budenia, čo je známe ako insomnia. Nezriedka je prerušovaný spánok doplnený nočnými desmi či škrípaním zubov. Problémy so spánkom sa týkajú polovice až 80 % autistov. Spánkový deficit sa odzrkadľuje nielen na samotnom dieťati, ale aj na jeho rodičoch.
Rovnako vyčerpávajúca je aj obsesia autistických detí s navyknutou rutinou. Rutina predstavuje v živote autistov istotu, kde sa udalosti dejú v určitej následnosti. Dieťa má nemenné, repetitívne (opakujúce sa), stereotypné vzorce správania (rituály a zvyky pred spánkom, pred raňajkami, trasy na prechádzke, pri obliekaní, rituály pri pozdravoch). Je abnormálne zamerané na túto rutinnú činnosť a snaží sa nemeniť na nej nič, ale trvá na jej presnom dodržiavaní. V prípade akejkoľvek zmeny reaguje silným odporom, často výbuchmi zlosti, agresiou, môže dochádzať až k sebapoškodzovaniu a ubližovaniu si (búchanie hlavy o zem). Potrebuje mať všetko rovnaké každý jeden deň, potrebuje ten istý systém, rutinu, nemenný režim. Je neflexibilné. Je náročné dieťa upokojiť, keď je vystresované a má záchvat zlosti, kričí. Môže poškodzovať nábytok alebo veci. Problémy so zmenou nie sú prítomné u všetkých autistov, ak sa však vyskytnú, ich rodičia majú pred sebou náročnú úlohu podstupovať opakované činnosti čo najpresnejším spôsobom. Deti môže vykoľajiť nielen zmena denného plánu, obchádzka cestou do školy či nové ročné obdobie a sezónny šatník, ale aj iný hrnček, z ktorého pijú čaj. Na každú plánovanú zmenu je potrebné dieťa vopred pripravovať. Dieťa neustále nosí so sebou nejaký objekt, pokladá ho z miesta na miesto, aby zabránilo záchvatu a cítilo sa bezpečne.
Diagnostika a intervenčné stratégie: Cesta k podpore a porozumeniu
Kľúčová je včasná, komplexná diagnostika a následná intervencia v podobe efektívnej, individualizovanej terapie, ušitej na mieru - behaviorálnej, fyzickej, logopedickej. PAS bude sprevádzať vaše dieťa celý život, pričom symptómy sa môžu meniť v čase, no vplyv bude mať na všetky aspekty života od správania, výsledkov a integrácie v škole, práci, po nadväzovanie vzťahov.
Kde hľadať pomoc a ako prebieha diagnostika
Ak rodičia majú podozrenie, že vývin ich dieťaťa nie je štandardný a pozorujú niektoré z príznakov spojených s PAS, majú niekoľko možností. Prvým krokom by mala byť konzultácia s pediatrom. Ak sa nájdu odchýlky vo vývoji, so stanovením diagnózy môže pomôcť detský psychológ/psychiater, ktorý sa špecializuje na diagnostiku autizmu. Tiež sa môžu obrátiť na Centrá včasnej intervencie alebo priamo kontaktovať pracoviská špecializované na diagnostiku autizmu, napríklad Akademické centrum výskumu autizmu Lekárskej fakulty UK v Bratislave.
Na prvodiagnostiku sa odporúča krátky dotazník s dvadsiatimi otázkami, určený pre deti vo veku 16-30 mesiacov, ktorý sa volá M-CHAT-R. Je voľne dostupný na internete a mal by byť k dispozícii aj u pediatra v rámci preventívnych prehliadok v ranom veku. Ak dotazník preukáže strednú mieru rizika prítomnosti PAS, odporúča sa konzultácia. Pri vysokom riziku prítomnosti PAS je odporúčané podstúpiť kompletnú diagnostiku. Avšak, pedopsychologička potvrdzuje, že pri tak malých deťoch ako 2.5 roka sa na 100% diagnóza nedá určiť okamžite, aj keď sa dieťa počas vyšetrenia pekne hrá.
Liečba a terapia
Keďže autizmus nie je choroba, ale spôsob, akým funguje mozog dieťatka, nedá sa vyliečiť. Aktuálne neexistuje biologická liečba autizmu. Pedopsychiater môže predpísať psychofarmaká na zníženie agresívnych prejavov, úzkosti, prípadne hyperaktívneho správania, ale žiadny liek nezaberá na jadrové príznaky autizmu. Liečba autizmu u detí sa zameriava na zlepšenie komunikácie, sociálnych zručností a správania, ako aj na riešenie individuálnych problémov. Používané intervencie sú tak postavené na psychologickom základe.
Jeden z najlepšie účinkujúcich postupov je postavený na princípoch takzvaných ABA (Applied Behavior Analysis). Táto terapia podporuje rozvoj reči, učí dieťa používať gestá, vypýtať si čo chce, primeraným spôsobom vyjadriť svoje potreby, ale napríklad aj redukovať nežiaduce problémové správanie. Okrem toho sa odporúča podstúpiť intenzívne logopedické, špeciálno-pedagogické a ďalšie intervencie. Konkrétne terapie je potrebné voliť po dôkladnom zhodnotení stavu a potrieb dieťaťa odborníkom, pretože každé dieťa s PAS je iné a unikátne. Čím skôr dieťa podstúpi intervenciu, tým je rýchlejšia a vyššia jej účinnosť a tým má aj lepšie vyhliadky do budúcnosti.
Prognóza a jej ovplyvňujúce faktory
Vývin detí s autizmom je individuálny, ale výskumne sa zistili ukazovatele, ktoré čiastočne môžu napovedať, ako bude vývin dieťaťa prebiehať. Medzi významné ukazovatele patrí úroveň intelektu. Deti s autizmom, ktoré majú závažné intelektové postihnutie (IQ˂50), majú po celý život výrazné obmedzenia vo vzťahoch, v škole a podobne. S narastajúcou úrovňou intelektu narastá aj šanca, že v neskoršom živote bude dieťa lepšie fungovať v oblasti vzdelávania, práce, aj celkovo v bežných životných situáciách. Avšak aj u detí s autizmom s priemerným či dokonca nadpriemerným intelektom sa ukazuje, že v neskoršom živote nenapĺňajú svoj intelektový potenciál v bežnom živote do takej miery, ako deti s porovnateľným intelektom bez autizmu. Majú dobré školské výsledky, no väčšie problémy s vytváraním a udržiavaním priateľstiev, či v manželstve, alebo si nevedia dlhodobo udržať prácu. Vyšší intelekt zvyšuje aj šancu, že terapia bude účinná.
Ďalším významným ukazovateľom je úroveň reči. Pre dobrú prognózu je dôležitý vek nástupu prvých slov a prvých viet. Deti, u ktorých sa objavili prvé slová vo veku do 24 mesiacov, majú významne lepšie fungovanie v bežnom živote, ako aj lepšiu úroveň poznávacích schopností. Čím neskôr sa rečové schopnosti objavia, tým je vyššia šanca, že budú mať neskôr problémy fungovať v bežnom živote. Dôležitým ukazovateľom je aj to, nakoľko je dieťa aktuálne samostatné primerane jeho veku, nakoľko má napríklad sebaobslužné, motorické a ďalšie zručnosti. V neposlednom rade má významnú úlohu v prognóze podstúpenie terapie vo včasnom veku.
AUTIZMUS - vznik, prejavy, fakty a mýty (ukážky)
Demystifikácia autizmu: Prekonávanie mýtov a objavovanie výnimočnosti
Rodičia často počúvajú komentáre okolia, že nevedia vychovať vlastné dieťa, čo je veľká časť ich obáv. Rodičia majú častokrát skreslenú predstavu o tom, čo autizmus je. Porucha autistického spektra môže mať rozmanitú podobu, s rôznou mierou závažnosti príznakov. Je dôležité si uvedomiť, že autisti prežívajú emócie, len ich často majú problém regulovať a identifikovať u iných ľudí. Veľká časť obáv rodičov je spojená aj s tým, ako sa dieťa začlení do školy, riešia, nakoľko bude v budúcnosti samostatné a podobne. V každom prípade však ide o stav, ktorý preniká a zasahuje do všetkých oblastí vývinu a života dieťaťa, vyžaduje zvýšené nároky na čas, emocionálnu schopnosť zvládať celú situáciu a v neposlednom rade aj zvýšené nároky v ekonomickej oblasti.
Pre rodičov býva autizmus dieťaťa ranou, no ťažká správa nemusí byť ťažkou správou a rodičom sa nezastaví svet. Práve naopak. V histórii poznáme množstvo slávnych osobností, ktorí trpeli poruchou autistického spektra. Dnes ich poznáme ako vynálezcov v oblasti technológií, skvelých hudobníkov, dokonca milionárov. Autizmus bol diagnostikovaný Vernonovi Smithovi, nositeľovi Nobelovej ceny za ekonómiu. Ioan James uvádza vo svojej knihe Aspergerův syndrom - mimořádní lidé, mimořádné výkony, aj ďalších dejateľov. Netreba nechať svet dieťaťa s poruchou autistického spektra chudobným - je potrebné objaviť v ňom výnimočnosť, ktorú si zaslúži.
Rodičom sa odporúča spojiť sa s inými rodičmi napríklad na sociálnych sieťach alebo iných fórach, kde si navzájom môžu vymieňať informácie a skúsenosti. Dnes sú tiež už dostupné aj viaceré knihy a kurzy v slovenskom alebo českom jazyku, kde sa dajú nájsť spoľahlivé informácie o autizme - o podstate stavu, ale aj o tom, ako s dieťaťom komunikovať a pracovať.
Každý rok si 2. apríla pripomíname Deň svetového povedomia o autizme. Je to dôležitý deň na zvyšovanie povedomia o tejto diagnóze, ktorá neustále rastie spoločne s prevalenciou. V tento deň sa konajú rôzne podujatia, ako napríklad Deň povedomia o autizme s Modrou hliadkou v Bratislave, kde sú pripravené infostánky organizácií, ktoré prinášajú riešenia pre osoby s PAS a ich rodiny.
tags: #autisticke #dieta #2 #5 #roka #videa