Úvod: Autizmus v kontexte predprimárneho vzdelávania
Autizmus, definovaný ako vrodená, pervazívna neurovývinová porucha, ktorá zasahuje do všetkých oblastí vývinu dieťaťa, ovplyvňuje to, ako dieťa vníma okolitý svet, ako poznáva a učí sa. Diagnostika autizmu môže byť pre rodičov náročná, a preto je dôležité mať dostatok informácií o možnostiach podpory a vzdelávania pre deti s autizmom, vrátane špeciálnych materských škôl. Autizmus nie je niečo, čo osoba má, ale je to spôsob bytia, ktorý preniká všetkým - každou skúsenosťou, vnímaním, zmyslom a emóciou. Príčiny autizmu sú multifaktoriálne, pričom svoju rolu zohráva genetika, vonkajšie a vnútorné prostredie a mnoho ďalších vplyvov. Pri autizme hovoríme o poruche autistického spektra (PAS), čo znamená, že existuje obrovská variabilita príznakov. Niektorí ľudia s autizmom majú mentálne znevýhodnenie, iní majú veľmi vysoký intelekt. Existujú aj takzvaní savanti, ktorí majú geniálne schopnosti v umení, hudbe alebo vede. Tento článok sa zameriava na skúsenosti s umiestnením autistického dieťaťa do špeciálnej materskej školy a poskytuje prehľad o tom, ako tieto zariadenia fungujú a akú pomoc môžu deťom a ich rodinám ponúknuť.
Počiatky špecializovaného prístupu: História a vývoj na Slovensku
Cesta k rozvoju špecializovaného prístupu pre autistické deti na Slovensku je dlhá a poznamenaná obrovským úsilím jednotlivcov a rodičovských združení. Po absolvovaní Strednej pedagogickej školy v Turčianskych Tepliciach v roku 1973 a neskoršom štúdiu na Univerzite UKF v Nitre, odbor špeciálna pedagogika, a doktorandskom štúdiu v tomto odbore, nastúpila do MŠ v Závodí. Neskôr bola riaditeľkou v MŠ Divina - Horná a poverili ju zriadením podnikovej škôlky v Doprastave, ktorú viedla. Zakladanie mnohých materských škôl ju veľmi bavilo. Prelomovým momentom bolo jej preloženie do špeciálnej materskej školy na Ulici Vojtaššáka v Žiline v roku 1997. V jeden rok sa tam vyskytlo viac detí s diagnózou autizmu. V tom čase sa o autizme veľa nevedelo a neboli pripravení na prácu s takýmito deťmi. Bola to materská škola pre deti s rôznym mentálnym aj telesným postihnutím, no odrazu tam prišli deti, ktoré boli vizuálne v poriadku, no napriek tomu nezvládnuteľné, pretože sa nevedeli stotožniť s denným programom. Rodičia týchto detí sa snažili o zriadenie triedy pre deti s autizmom, čím položili základy pre systematickejší prístup.
V septembri 2006 bola v Žiline otvorená prvá základná škola pre žiakov s autizmom na Slovensku. Náš projekt RCA bol prvý, takže bolo na nás, ako to urobíme. Začínali sme s 10 žiakmi, čo bolo minimum pre založenie školy. Občianske združenie SPOSA, ktoré združuje rodičov autistických detí, získalo od mesta do prenájmu budovu bývalého učilišťa v Bánovej. O rok neskôr sa v nej nachádzajú aj predškoláci, pretože im sa treba osobitne venovať. Zvykajú si tu aj na priestory základnej školy, pedagógov. Depistáž, respektíve monitorovanie detí s autizmom v čo najmladšom veku je veľmi dôležité, aby sme vedeli pomôcť najmä rodičom. Už deti od 3 rokov prichádzajú do denného centra, kde majú vytvorené rodinné prostredie. Súčasťou nášho regionálneho centra autistov je aj poradenské zariadenie. Od januára 2023 sa transformovalo na špecializované centrum poradenstva a prevencie pre deti a žiakov výlučne s diagnózou autizmu. Stalo sa tak jedným z ôsmich špecializovaných centier poradenstva a prevencie na Slovensku, venujúcich sa komplexne problematike autizmu. Zabezpečuje diagnostiku, poradenstvo, terapie, školenia a mnohé iné odborné činnosti. Rodičia, deti s autizmom a učitelia škôl tu nájdu pomoc psychológov, špeciálnych pedagógov, logopéda či fyzioterapeuta. Keď niekoho odporučíme na integráciu a škola nás požiada o poradenstvo alebo zaškolenie, ideme do školy a vysvetlíme, ako k takýmto žiakom pristupovať.
Spolupráca so zahraničnými a domácimi odbornými inštitúciami bola kľúčová. Skúsenosti boli získané aj v autistickom centre v Prahe a nadviazala sa spolupráca. Najviac sa však spolupracovalo s autistickým centrom Andreas v Bratislave pod vedením Andrey Šedibovej. Vzniklo z iniciatívy rodičov, pedagógov a odborníkov zaoberajúcich sa problematikou autizmu. Jeho cieľom je zabezpečiť komplexnú starostlivosť pre deti a dospelých so špeciálno-pedagogickými potrebami s diagnózou autizmu. Jeho súčasťou je Súkromná základná škola s materskou školou pre žiakov a deti s autizmom. Základnú školu navštevuje 31 detí a materskú 6. V elokovanom pracovisku v Čadci dochádza do školy 14 a do škôlky 10 detí. Praktická škola tri roky pripravuje žiakov na jednoduché pracovné činnosti v rodine, v domácnosti. Každý žiak má individuálny výchovno-vzdelávací plán. Po absolvovaní môže pokračovať na strednej škole. Aktuálny počet žiakov je 10. Špecializované zariadenie pre osoby s autizmom vo veku 6 - 35 rokov poskytuje celodennú individuálnu sociálnu starostlivosť, terapie, rehabilitačné masáže, vzdelávanie či športové aktivity a má spolu 46 klientov. Súkromné špecializované centrum poradenstva a prevencie pre deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami v Žiline zabezpečuje poradenskú a konzultačnú činnosť, diagnostiku, logopedickú starostlivosť, špeciálne terapie, sprostredkovanie odborných vyšetrení či organizovanie odborných kurzov a školení. Mgr. Jana Pečarková, logopéd v Centre špeciálnopedagogického poradenstva v Námestove, poskytuje starostlivosť aj deťom v špeciálnej materskej škole a vedie kurzy pre rodičov detí s oneskoreným vývinom reči.
Prejavy autizmu a význam včasnej diagnostiky
Poruchy autistického spektra (PAS) sú jednou z najzávažnejších porúch v procese vývinu dieťaťa. U väčšiny detí sú symptómy autizmu prítomné už pred 3. rokom života. V súvislosti s prejavmi PAS sa hovorí o triáde poškodenia. Sú to tri oblasti, ktoré neexistujú izolovane, ale sa vzájomne prelínajú a ovplyvňujú. U týchto detí môžeme pozorovať kvalitatívne zvláštnosti najmä v oblasti verbálnej a neverbálnej komunikácie, sociálnych interakcií a spontánnych aktivít (a hier) dieťaťa.
Autistické deti sa vyznačujú celým radom špecifických prejavov, ktoré sa môžu líšiť v intenzite a kombinácii. Často chýba očný kontakt, obvykle menej pozerajú ľuďom do očí, nerozumejú pohľadu z očí do očí. Nepochopia, že ak im niečo hovoríme, dávame im konkrétne inštrukcie. Väčšina detí nekomunikuje slovne. Ak je reč vyvinutá, chýba im schopnosť začať a udržať konverzáciu, časté je stereotypné používanie jazyka. Charakteristické je neadekvátne chápanie funkcií a významu reciprocity v sociálnej interakcii. Deti pozorujú len to, čo je konkrétne, viditeľné a reálne. Majú problém nadviazať sociálny kontakt, zlyhávajú pri vytváraní vzťahov so svojimi vrstovníkmi. Spontánne neukazujú na predmety a hračky, alebo niečo, čo sa deje v ich blízkosti. Často prejavujú odpor voči zmenám či odlišnému spôsobu vykonávania aktivít (napr. pri zmene trasy na vychádzke). Ich hra je špecifická, hračky používajú zvláštnym spôsobom, zoraďujú ich alebo pozorujú zo zvláštnych uhlov. Nedokážu sa hrať imaginárne "akoby, akože" (napr. nevedia sa hrať hra na šoférov, na lekára). Nepoužívajú bežné hračky účelovo. Nedokážu stavať z kociek rôzne stavby napr. vežu, domček, garáže pre autíčka a podobne. Skôr im vyhovuje dávať autíčka do radu bez narušenia línie. Často sú nadmerne zaujaté nejakým detailom hračky napr. kolieskom na autíčku, konkrétnym zvukom hračiek. Niektorí sa bránia objatiam, bezdôvodne kričia, plačú, objavujú sa aj poruchy správania, spánku či stravovania, keď preferujú len jeden druh jedla.
Táto vrodená porucha mozgových funkcií neumožňuje dieťaťu do úplnej miery porozumieť tomu čo vidí, čo počuje a čo prežíva v každodennom reálnom živote. Každé dieťa s PAS je iné, špecifické. Počet príznakov a ich miera môže byť u týchto detí rôzna. Zaujímavosťou je, že takmer 99 % autistických detí je medzi chlapcami. Preto nám veľmi nepomáha všeobecné presvedčenie, že chlapci začínajú neskôr rozprávať, neskôr sa pýtajú na toaletu. Rodičia sú takto upokojovaní a keď dieťa nastúpi do materskej školy, nastane zlom. Dieťaťu spočiatku stačí spoločnosť rodičov, nemá potrebu byť medzi rovesníkmi. Tá prichádza neskôr, no u autistických detí prakticky vôbec. Nemajú potrebu byť v kolektíve.
Depistáž, respektíve monitorovanie detí s autizmom v čo najmladšom veku je veľmi dôležité, aby sme vedeli pomôcť najmä rodičom. Aj v ambulanciách pediatrov je od roku 2019 povinný screening autistických prejavov u detí od 16 do 30 mesiacov. Robí sa v tomto smere osveta u pediatrov, aby vedeli, kam nasmerovať rodičov, ak z týchto screeningov vzíde podozrenie na pervazívnu poruchu. Je však žalostne málo pediatrov, ktorí by dieťa čo najskôr poslali k nám. Keď rodičia zistia, že ich dieťa má autizmus, často prežívajú zúfalstvo. Prvou fázou je prirodzené neprijatie. Potom sa naštartujú v dúfaní, kým prejdú cez niekoľkých odborníkov, pretože potrebujú informácie počuť z viacerých strán. Následne sa z pocitu, že dieťa z toho vyrastie, dostávajú do štádia, keď si uvedomia, že to tak nebude. Navyše môžu nastúpiť pridružené komplikácie, napríklad epileptické záchvaty či iné ťažkosti. Reagujú aj podľa toho, ako sú ovplyvnení partnerom, rodinou. Muži to zvládajú oveľa ťažšie. Náročné je to však pre celú rodinu, lebo starostlivosť sa upne len na jedno dieťa a ostaní členovia rodiny sa cítia ukrivdení, nechcú matke pomáhať a ona je nešťastná. Ale sú aj rodiny, ktoré to zvládajú úplne skvelo. Je veľmi dôležité dôverovať odborníkom, ktorí autizmu rozumejú. Neexistujú jednoduché riešenia, žiadne delfíny ani liečitelia dieťa z autizmu nedostanú.
Príznaky autizmu u detí
Špecifiká materskej školy pre deti s autizmom: Prostredie a pedagogické metódy
Špeciálne materské školy pre deti s autizmom sú zamerané na poskytovanie individuálnej podpory a vzdelávania, ktoré zohľadňujú špecifické potreby týchto detí. Mnohé autistické deti nepatria do špeciálnych škôl, pretože intelekt majú v norme, ale do klasických škôl sa zaradia ťažko, lebo je to pre nich veľmi náročné. Často počas vyučovania vyrušujú, majú nevhodné správanie. Sú, ale sú často pre všetkých integrovaných žiakov na škole. A keď sú na 15 - 20 žiakov 2 asistenti, vôbec nemožno hovoriť o individuálnom prístupe. Asistent sa medzi nimi strieda, berie ich von z triedy, aby nevyrušovali ostatných. Učiteľ musí byť dva tri kroky pred takýmto žiakom, aby vedel jeho reakciám predchádzať. Každé dieťa, ktoré je schopné čerpať z prostredia bežnej materskej či základnej školy, môže byť začlenené. Ak má dieťa komunikačné, spoločenské a sebaobslužné zručnosti, ktoré mu umožnia fungovať v bežnom kolektíve, tak tam aj patrí. Dieťa, ktoré nevie imitovať, je extrémne senzorické, nevie si odkomunikovať jednoduché veci, nezvláda základnú sebaobsluhu a nie je schopné akceptovať prítomnosť druhých, potrebuje pomoc špeciálnej školy.
Práca s deťmi s PAS je veľmi náročná a zodpovedná. Vyžaduje si obrovskú dávku trpezlivosti a zanietenie špeciálneho pedagóga pre vzdelávanie tejto skupiny detí. V MŠ Iľjušinova v Bratislave, ktorá je fakultnou materskou školou a zároveň školiacim pracoviskom pre pedagogických zamestnancov a iných odborníkov na detský autizmus, zabezpečuje výchovno-vzdelávaciu činnosť 6 špeciálnych pedagógov (v pomere 2 deti a 1 špeciálny pedagóg). V špeciálnej triede sa pracuje úplne odlišným spôsobom ako v bežnej triede. Každé dieťa s PAS je iné, každé má svoje špecifiká, potreby a požiadavky. Preto ku každému sa musí pristupovať individuálne. Iným spôsobom s ním komunikovať, realizovať edukačné úlohy, využívať iné učebné postupy a tiež učebné a kompenzačné pomôcky.
Materská škola je pre každé dieťa veľmi často prvým miestom, kde trávi viac hodín bez svojich rodičov, ktorí sú pre dieťa zárukou bezpečia. Pre vývin dieťaťa je pocit bezpečia a prijatia veľmi dôležitý, len vtedy sa dieťa spokojne učí, vtedy je schopné spolupracovať, keď má pocit bezpečia a prijatia, vtedy je schopné prijímať podnety. Prostriedkom pre učenie sa dieťaťa v materskej škole je hra.V špeciálnej materskej škole deti ráno prichádzajú zväčša pred 8.00. Každé ráno sa začína ranným kruhom, kde si deti v skupinovej aktivite povedia, kto je v triede, aký je deň, pozdravia sa navzájom. Staršie deti si povedia, ako sa vyspali a čo majú nové. Potom ide každé dieťa k svojmu rozvrhu, ktorý je buď na fotografickej, predmetovej, obrázkovej alebo slovnej úrovni, a začínajú aktivitami podľa individuálneho rozvrhu.
Autistické deti, ako napokon všetky ostatné, majú dosť rozumu na to, aby dosiahli, čo chcú. Keď majú motiváciu, možno ich na aktivitu prirodzene naviesť. Pokiaľ im ukážete činnosti na obrázkoch, urobia presne to, čo podľa denného plánu majú. Nerozumejú hovorenému slovu, ale obvykle porozumejú predmetu, ktorý ho symbolizuje či obrázku s daným slovom. Často je motiváciou práve to, že po nejakej činnosti ich čaká tá obľúbená - vidia na svojom dennom pláne na obrázku loptu, počítač, topánočky na prechádzku.Deti majú samostatnú prácu, skupinovú prácu, idú na terapie, pracovať do kuchynky alebo na športové aktivity. Nemajú časovo ohraničené hodiny, deti sa učia podľa toho, koľko zvládnu. Zväčša ide o blokovú výučbu. Napríklad v kuchynke, ak odšťavujú ovocie a zeleninu, idú si ich najprv nakúpiť, musia si ich vedieť odvážiť a zaplatiť. V kuchynke musia dodržiavať hygienické zásady a rešpektovať učiteľa. Pracujú podľa procesuálnych schém alebo videí a pri takejto činnosti sa učia čítať, písať, počítať, fyziku a chémiu. Počas dňa rozvíjajú svoje komunikačné a sociálne zručnosti potrebné na každodenný život. Deti si na pobyt v škole či škôlke zvykajú pomerne rýchlo. Škola im zabezpečuje predvídateľné prostredie, vždy vedia, aké majú naplánované aktivity, ako dlho budú trvať a čo dostanú za odmenu.Čo sa týka komunikácie, často dieťa zahlcujú slovným prejavom a dieťa sa bráni, zakrýva si uši, prípadne vôbec nereaguje, lebo v zhluku informácií nevie vyselektovať, na čo má reagovať. Potrebuje úplne iný prístup - pomalý, jednoslovný a jednoznačný prejav bez zdrobnením. Pokiaľ ho doma oslovuje mama zdrobnene, čo je pre ňu prirodzené, na bežné oslovenie menom potom dieťa v inom prostredí nereaguje.
Terapeutické prístupy a špecializovaný personál
Špeciálne materské školy využívajú rôzne terapeutické metódy a prístupy, ktoré pomáhajú deťom s autizmom rozvíjať ich potenciál. Základnými metódami používanými pri práci s deťmi s PAS sú vizualizácia, štrukturalizácia a individuálny prístup.
Medzi najčastejšie patria:
- Aplikovaná Behaviorálna Analýza (ABA): ABA je vedecky overená metóda, ktorá sa zameriava na rozvoj komunikačných, sociálnych a sebaobslužných zručností prostredníctvom pozitívneho posilňovania. Prvky metódy ABA sú integrované do vzdelávacieho procesu.
- Vizuálne Podpory: Vizuálne pomôcky, ako sú obrázky, piktogramy a rozvrhy, pomáhajú deťom pochopiť a predvídať denné aktivity a rutiny. Zásadu štrukturalizácie a vizualizácie treba aplikovať do každej činnosti realizovanej s deťmi (štruktúru času, prostredia, činnosti, potrebujú vizuálne inštrukcie). Deťom musíme konkrétnu úlohu rozdeliť na malé kroky a učiť sa ich postupne, učiť ich generalizovať. Dôležitá je vizuálna podpora, pretože vidieť znamená vedieť.
- Štruktúrované Vzdelávanie: Štruktúrované prostredie a aktivity pomáhajú deťom cítiť sa bezpečnejšie a istejšie, čo podporuje ich učenie a rozvoj. Prostredie triedy musí byť málo podnetné, aby sa dieťa dokázalo koncentrovať na činnosť. Denný poriadok majú vizualizovaný, aby si vedeli predstaviť, akú činnosť budú postupne uskutočňovať.
- Snoezelen: Multisenzorická miestnosť Snoezelen poskytuje deťom príležitosť na relaxáciu a stimuláciu zmyslov prostredníctvom svetla, zvuku, vôní a dotyku. Mnohé špecializované zariadenia majú zriadenú terapeutickú miestnosť s vodnou posteľou.
- Hipoterapia a Kanisterapia: Terapia s pomocou koní (hipoterapia) a psov (kanisterapia) pomáha deťom rozvíjať motorické, komunikačné a sociálne zručnosti. Vzdelávanie detí bolo rozšírené aj o muzikoterapiu.
- Vizuálne čítanie: V praxi sa aplikujú progresívne metódy, ako napr. metóda "Vizuálne čítanie" - ide o individuálnu formu práce s tabletom zameranú na rozvoj rečových a komunikačných schopností.
- FONO program 2 a interaktívna tabuľa: Ďalej sa využívajú špeciálne edukačné programy s interaktívnou tabuľou.
V špeciálnych materských školách pracujú skúsení odborníci a terapeuti, ktorí sa špecializujú na prácu s deťmi s autizmom. Medzi nich patria:
- Špeciálni pedagógovia: Majú odborné znalosti a skúsenosti s prácou s deťmi so špeciálnymi potrebami.
- ABA terapeuti: Sú vyškolení v aplikovanej behaviorálnej analýze a pracujú s deťmi na rozvoji ich zručností.
- Logopédi: Pomáhajú deťom s poruchami reči a komunikácie.
- Psychológovia: Poskytujú deťom a ich rodinám psychologickú podporu a poradenstvo.
- Pedagogickí asistenti: Pomáhajú učiteľom a terapeutom v triede a poskytujú deťom individuálnu podporu. V každej triede sú štyri až šesť detí, jeden učiteľ a jeden pedagogický asistent. V špeciálnych triedach MŠ Iľjušinova je to dokonca v pomere 2 deti a 1 špeciálny pedagóg.
Dlhodobým cieľom vzdelávania detí s dospievajúcich s autizmom je ovplyvňovať ich vývin tak, aby dosiahli čo najvyššiu úroveň nezávislosti. Vzhľadom na rôznorodosť poškodení a prípadné komorbidity sa vzdelávanie autistických detí zameriava na osvojovanie širokej palety skúseností a zručností.
Systém podpory pre rodiny a inkluzívne vzdelávanie
Rodiny s autistickými deťmi potrebujú komplexnú pomoc a podporu. Keď rodičia zistia, že ich dieťa má autizmus, často prežívajú zúfalstvo. Je dôležité, aby nezabudli, že sú v prvom rade mamou a otcom svojho dieťaťa. Vzťah s dieťaťom bude ovplyvnený autizmom, ale je dôležité ho budovať. Mnohí rodičia spočiatku odmietajú diagnózu, hľadajú vinníka v sebe alebo v druhých. Na vine je však autizmus. My sme tu na to, aby sme im poskytli nádej, poradenstvo, neraz aj optimistický pohľad do budúcnosti a perspektívu, že netreba prestávať a s dieťaťom pracovať. Mnohé deti, ktoré sme ako 3-4-ročné mali v špeciálnej materskej škole, dnes vedú plnohodnotný život. Vyučili sa, majú maturitu, sú z nich úspešní športovci. Keď je snaha rodičov podporená spoluprácou s nami, dieťa môže napredovať.
V budove Regionálneho centra autistov sa stretávajú aj rodičia našich detí. Matky spolupracujú, radia si pri nákupe kompenzačných pomôcok, vedia si pomôcť. Príbehy rodín s autistickými deťmi ukazujú, aké dôležité je mať podporu a pomoc odborníkov a komunity. Rodičia často prežívajú ťažké obdobia, kým sa im podarí nájsť správnu cestu pre svoje dieťa. Jedna mama spomína, že obdobie, keď jej dcérke diagnostikovali autizmus a bola v bežnej škôlke, bolo jedno z najťažších. Dnes by to chcela zmeniť a verí, že inkluzívne vzdelávanie a citlivý prístup k rodičom a deťom na akademickej pôde by mohli byť viac nápomocné a podporujúce. Iná mama, Jana Albertová, založila neformálnu skupinu pre rodiny autistických detí v materskom centre. Stretávali sa, povzbudzovali sa, plakali a smiali sa. Deti skákali na trampolíne a mamy mohli ísť bez strachu na toaletu a v pokoji si vypiť kávu. Postupne zachytávali deti s autizmom ešte pred vstupom do diagnostiky, nasmerovali rodičov na kvalitných odborníkov a radili. Život s autistickým dieťaťom je veľmi náročný. Nemožno s ním ísť na návštevu, na nákup, ale tiež nemôže byť stále izolované. Najhoršie je, keď ho rodičia prestanú socializovať. Komunikácia a spolupráca s rodičmi je kľúčom k úspechu. Zdieľať spolu naše prístupy a následné úspechy ale aj neúspechy je veľmi podporujúce. Nikto nie je na dieťa s autizmom väčším odborníkom ako je ono samé.
Inkluzívne vzdelávanie je prístup, ktorý sa zameriava na začlenenie detí so špeciálnymi potrebami do bežných škôl. Cieľom inklúzie je vytvoriť bezpečný priestor na rozvoj všetkých detí, aby mohli naplniť svoj potenciál a boli šťastné. Inklúzia sa týka všetkých detí, nielen detí so zdravotným znevýhodnením, ale aj detí, ktoré potrebujú pomôcť a podporiť. Dieťa s PAS môže byť vzdelávané ako dieťa so ŠVVP (špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami) začlenené v bežnej škole alebo môže byť vzdelávané v špeciálnej škole. Žiaci so ŠVVP sa do škôl podľa § 95 ods. 1 školského zákona (materská škola, základná škola, stredné školy, praktická škola, odborné učilište) prijímajú na základe ich zdravotného znevýhodnenia po diagnostických vyšetreniach zameraných na zistenie ich špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb vykonaných zariadením výchovnej prevencie a poradenstva - CPPPaP, CŠPP (§ 95 ods. 3 školského zákona). Dospievajúci jedinci s PAS majú možnosť navštevovať aj stredné školy. Na strednej škole/odbornom učilišti sú títo žiaci obvykle integrovaní, pretože na stredných školách sa nepočíta so zriadením špecializovaných tried určených pre žiakov s PAS. Čo sa týka štúdia na vysokej škole, aj to je pre študenta s PAS možné. Týka sa to najčastejšie študentov s Aspergerovým syndrómom. Sú vysoké školy, ktoré disponujú koordinátormi, ktorí by mali byť nápomocní študentom so špeciálnymi potrebami, teda aj autistom.
Praktické aspekty a výzvy pre rodičov
Zriadenie materských škôl pre autistické deti, alebo špeciálnych tried, je na Slovensku stále nedostatočné. V súčasnosti ponuka materských škôl, ktoré by deťom s poruchou autistického spektra (PAS) zabezpečili systematické predprimárne vzdelávanie, ani zďaleka nepokrýva dopyt. Ak berieme do úvahy fakt, že jediným liekom pre dieťa s PAS je špecializovaná výchova a vzdelávanie, tak ide o naliehavý celospoločenský problém, pretože za posledné roky je výskyt týchto detí alarmujúci. Z vlastnej skúsenosti možno povedať, že každý rok záujem rodičov o umiestnenie dieťaťa do špeciálnej triedy niekoľkonásobne prevyšuje kapacitu špeciálnych tried MŠ. Materské školy so zameraním na autizmus sú najčastejšie zriadené pri špeciálnych základných školách napr. v Bratislave, Košiciach a v Prešove. V Martine otvorili súkromnú špeciálnu materskú školu pre deti s PAS a dve špeciálne triedy MŠ pre deti s PAS zriadilo aj mesto Šaľa. Financovanie špeciálnych materských škôl je viaczdrojové. Škola je financovaná prostredníctvom regionálnych úradov školskej správy a normatívy na jej prevádzku sú postačujúce. Financovanie sociálnych služieb, ktoré zabezpečuje Prešovský samosprávny kraj, je veľmi poddimenzované a podobne je na tom financovanie škôlky, poradne či školského klubu, ktoré financuje mesto Prešov.
Ako nájsť materskú školu pre deti s autizmom a praktické otázky:
- Ako nájsť materské školy pre deti s autizmom?
- Hľadajte „špeciálnu materskú školu“, ktorá môže ponúkať výuku rozlične zdravotne znevýhodneným deťom. To znamená, že okrem autizmu aj deťom s narušenou komunikačnou schopnosťou alebo s ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami, ale taktiež so sluchovým, zrakovým, telesným či viacnásobným postihnutím.
- Pýtajte sa vo svojom okolí, napr. lekárov rôznych profesií, ktorých navštevujete, alebo rodičov.
- Kedy ísť dieťa nahlásiť?
- Rovnako ako regulárna škôlka má aj každá materská škola pre deti s autizmom svoj individuálny dátum na zápis. V prípade záujmu o vami vybranú materskú školu si musíte dátum zápisu do škôlky pre autistov zistiť. Vo väčšine prípadov sa zápis do materskej školy koná od 30. apríla do 31. mája.
- Po zápise by vás mala materská škola informovať o stanovisku prijatia/neprijatia vášho dieťaťa do 30.
- Na koľko hodín denne nám dieťa zoberú?
- Zákon rodiča neobmedzuje, aký počet hodín strávi jeho dieťa v škôlke. Rodič, ktorý pracuje a umiestni dieťa do škôlky alebo do jaslí, má tiež možnosť (nie je to povinnosť) zrušiť rodičovský príspevok a namiesto neho požiadať o príspevok na starostlivosť o dieťa.
- Ako je to so stravovaním, prebaľovaním, podávaním liekov?
- Nie sme si vedomí toho, že by nejaká materská škôlka pre deti s autizmom zohľadňovala individuálne požiadavky na stravovacie potreby toho ktorého dieťaťa.
- Do regulárnej materskej školy vo veku 3 rokov už ide dieťa s osvojenými hygienickými návykmi. V špeciálnych materských školách je však personál vybavený na akceptovanie zvýšených nárokov na starostlivosť o dieťa.
- Riaditeľom zároveň rezort ministerstva školstva odporúča, aby o každom podanom lieku urobili oficiálny záznam. Ak lekár dieťaťu liek predpíše a rodič sa so školou dohodne, podávanie lieku učiteľom nie je problém, domnieva sa rezort zdravotníctva.
Výzvy v praxi mainstreamovej materskej školy:V MŠ existuje prípad dieťaťa, u ktorého sa pozorovali príznaky autizmu: abnormality v sociálnej interakcii, komunikácii, stereotypne sa opakujúce správanie, stravovacie ťažkosti, neschopnosť odpočinúť si, afektívne, niekedy agresívne prejavy zamerané proti sebe a sem-tam proti ostatným deťom. Dieťa by stále behalo, chce odísť z triedy, vylezie skoro aj na strop, ničí zariadenie v triede (napr. behá po postieľkach, lezie na skrine, ťahá lanko od žalúzií, ničí knihy a pod.). Rodičia nevidia alebo odmietajú si pripustiť, že dieťa nie je v poriadku. V CPPaP neboli, dieťa nemá diagnózu. Rodičia obidvaja pracujú, pomoc od rodiny nemajú. Dieťa nekomunikuje, nereaguje, ak niečo nechce, hlasno kričí-plače. Sú dni lepšie aj horšie. V triede sú 3-ročné deti, on v marci dovŕšil 5 rokov. Do triedy malých detí bol zaradený preto, lebo rodičia povedali pred začiatkom šk. roka, že dieťa ešte nerozpráva. Zamestnali asistentku na 4 hodiny denne - nie kvôli jemu, ale kvôli vysokému počtu 2,5-3 r. detí v triede. Na začiatku šk. roka ešte nevedeli, čo ich čaká - rodičia o ňom totižto „spievali ódy“. Asistentka sa nakoniec nemohla venovať celý rok ostatným deťom, ale stále strážila iba toto jedno dieťa. Integrácia bola nemožná, lebo dieťa nemalo vôbec záujem o žiadnu činnosť a okrem spoločného jedenia nerobil nič spolu s ostatnými deťmi a vôbec nejavil záujem o deti alebo o bežné denné činnosti v MŠ.S rodičmi sa rozprávali niekoľkokrát, vysvetľovali im, že dieťa je "výnimočné", má iné potreby, ako ostatné deti. Rodičia vysvetľovali, že chodia s dieťaťom k špecialistovi, raz za týždeň majú jednu hodinu, kedy dieťa cvičí a robí so špec. pedagogičkou nejaké cvičenia. Prosili rodičov, aby ich spojili so špec.ped., aby si od nej pýtali rady, ako pracovať s dieťaťom. Nespojili ich, nedali kontakt. Prosili ich, aby zabezpečili osobného asistenta, lebo takto si u nich to dieťa iba "zabije čas" a vôbec nevidia, že by robil nejaké pokroky. A k tomu keď má záchvaty, tak pol dňa vydrží plakať (aj keď to by sa ani plačom nenazvalo, to je niečo horšie). Ostatným deťom aj učiteľkám to nerobí psychicky dobre. Celý rok boli veľmi-veľmi empatickí k rodičom a neobmedzovali dieťaťu čas, ktorý mohol stráviť v MŠ. Chodí každý deň 7:00-15:00. Dieťa má 5 rokov, prichádza povinné predškolské vzdelávanie. V šk. roku 2023/24 by mal prestúpiť do triedy k 5-ročným deťom. Nemá to však zmysel, a veľmi by sa tým uškodilo dieťaťu. Potrebuje pomoc, vedenie, špeciálne podmienky. Rodičia to však odmietajú a nechápu, že tým mu veľmi škodia. Takéto situácie podčiarkujú naliehavú potrebu špecializovaných zariadení a osvety medzi rodičmi.
Povedomie o autizme a cesta k plnohodnotnému životu
V súčasnosti sa výrazne zlepšila informovanosť širokej verejnosti o autizme. Verí sa tomu, že ľudia a najbližšie okolie, v ktorom žije dieťa s autizmom, si už nemyslí, že rodičia majú nevychované a rozmaznané dieťaťa. Tieto deti len inak vnímajú a inak reagujú na okolie či podnety ako bežný človek. Isté však je, že sa chcú kontaktovať s nami, len nevedia ako, preto by sme ich mali akceptovať. Nemali by sme k tejto špecifickej skupine detí a k ich rodičom ostať nevšímaví a ľahostajní. Je na nás akým spôsobom budeme šíriť povedomie o autizme na verejnosti, ako a čo sme schopní urobiť preto, aby sme týmto deťom podali pomocnú ruku, aby sme im pomohli primerane sa integrovať do spoločnosti. V MŠ Iľjušinova s tým nemajú žiaden problém malé deti, a ani ich rodičia. Práve naopak, sú viac empatickí a solidárni s rodinami detí s PAS. Na Slovensku sa za posledné obdobie skvalitnila diagnostika autizmu a do určitej miery aj legislatíva. Je to však stále veľmi málo v porovnaní s tým, ako je problematika vzdelávania a komplexnej starostlivosti o jedincoch s PAS riešená v zahraničí. Preto sa snaží zvýšiť povedomie u odbornej a širokej verejnosti o potrebe vzdelávať deti s PAS už od predškolského veku.
Najväčším problémom školských inštitúcií býva neschopnosť vytvoriť dobré materiálne a personálne podmienky na vzdelávanie týchto detí. Filozofia integrovaného školstva je postavená na tom, že každé dieťa má právo na vzdelanie a prístup k spoločenským zdrojom tak, aby mohlo naplniť svoj potenciál a viesť spokojný život. S láskou k deťom s PAS sa v MŠ Iľjušinova venujú vzdelávaniu detí už 20 rokov. Začiatky boli ťažké. Museli sa neustále vzdelávať a hľadať nové a progresívne metódy, ako pomôcť týmto deťom a ich rodinám. Vzdelávaniu detí s PAS sa venuje celý kolektív zanietených ľudí.
- apríl je Svetovým dňom povedomia o autizme. Na podporu tohto dňa sa v MŠ Iľjušinova organizuje podujatie pod názvom "Vesmírny modrý deň", pod záštitou Mestskej časti Bratislava-Petržalka. Pre detičky sa pripraví zábavný program - celá MŠ sa výzdobou premení na vesmír, v ktorom sú všetci jedineční a prežívajú radostné chvíle. Pre nich je to veľký sviatok, ktorý prežívajú veľmi intenzívne a dlho sa naň pripravujú. Celá MŠ aj detičky a dospelí sa oblečú do modrej farby, pretože modrá farba je farba komunikácie. Výchovu a vzdelávanie detí s PAS v materských školách prídu okrem nadriadených podporiť aj pán Richard Vrablec, Samo Tomeček, Laci Strike a KOZMIX, ktorí svojím profesionálnym a zábavným vstupom dokážu rozospievať, roztancovať a vyčarovať úsmev na tvári všetkým deťom MŠ a ich rodičom. V závere programu vypustia do sveta modré balóniky s odkazom, že v ich MŠ je normálne, že tu spoločne žijú a hrajú sa všetky deti bez rozdielu. Toto posolstvo symbolizuje dôležitosť prijatia a inklúzie v spoločnosti.
Po skončení špeciálnej materskej školy majú deti s autizmom možnosť pokračovať vo vzdelávaní v špeciálnych základných školách alebo v bežných školách s podporou asistentov učiteľa. Dôležité je, aby sa pri výbere školy zohľadnili individuálne potreby a schopnosti dieťaťa. Mnoho detí, ktoré prešli takouto špecializovanou starostlivosťou v predškolskom veku, dokázalo dosiahnuť plnohodnotný život, čo svedčí o nesmiernom význame ranej intervencie a špecializovaného vzdelávania.
tags: #autisticke #dieta #v #specialnej #materskej #skole