Materské mlieko sa žene začína tvoriť už počas tehotenstva, a to už na začiatku druhého trimestra. Po narodení dieťaťa a po jeho prvom priložení sú prsníky matky dokonalo pripravené na dojčenie. Nie všetky mamičky však majú to šťastie, že ide všetko, ako sa hovorí, ako po masle. Niekedy sa stáva, že sa dieťa buď nevie prisať, alebo sa jednoducho odmieta kojiť. Prejavy bábätiek, ktoré odmietajú sať materské mlieko, sú rôznorodé a často alarmujúce. Patrí sem odťahovanie sa od prsníka, sústavné prisávanie sa a následné vypľúvanie prsníka, búchanie rúčkami dookola, či plač. Bábätko si namiesto bradavky často dáva do úst svoju päsť alebo palec. Toto všetko sú reakcie detí, ktoré signalizujú nespokojnosť s tokom materského mlieka, ktorý môže byť nedostatočný, príliš rýchly, alebo s inými faktormi, ktoré ovplyvňujú ich chuť a schopnosť sať.
Komplexný prehľad príčin odmietania dojčenia
Prečo sa dieťa môže odmietať prisať? Je viac dôvodov, prečo sa dieťa môže odmietať prisať, a často ide o kombináciu týchto dôvodov.
Fyzické a technické prekážky dojčenia
Jednou z hlavných príčin, prečo sa dieťa neprisáva, je nesprávne prisatie dieťatka na samom začiatku, ktoré pretrváva, v dôsledku čoho sa postupne znižuje tvorba mlieka v prsníkoch. Takéto situácie sa často stávajú z niekoľkých príčin, medzi ktoré môže patriť aj to, že prisatie bábätka nie je od začiatku úplne správne, a táto situácia má tendenciu zhoršovať sa niekedy až do úplného odmietania prsníka. Ak nie je tok mlieka dostatočný a bábätko nepije dostatočne, mnohé bábätká si nahrádzajú satie na prsníku satím pästičky alebo palčeka. Je pre ne typické, že sa odťahujú pri dojčení, a následne si dajú do pusinky pästičku.Paradoxne, prekvapivo sa s odmietaním kojenia stretávajú aj tie mamičky, ktoré majú mlieka dostatok a ich detičky krásne priberajú. Dôvodom je, že s tým súvisí aj to, že bábätko je zvyknuté na rýchly tok mlieka, a ak sa tento spomalí, tak bez ohľadu na ešte stále vysokú tvorbu mlieka, bábätko nemusí byť spokojné a reaguje tak, ako popisujú matky vo svojich skúsenostiach - rozplače sa, saje si pästičku, hnevá sa pri dojčení atď.Niekedy plač bábätka počas kŕmenia súvisí s tým, že mlieko tečie z prsníka rýchlo, silným prúdom, a dieťa ho nedokáže prehĺtať dostatočne rýchlo. V takom prípade sa môže dusiť a plakať.
Anatomické abnormality úst a bolesť: Abnormality úst dieťaťa môžu spôsobiť, že sa dieťa neprisaje. Rázštep podnebia, ale zvyčajne nie rázštep pery, si vyžaduje dostatočnú zručnosť na to, aby sa dieťa prisalo. Niekedy rázštep podnebia nie je zjavný a ovplyvňuje iba časť vo vnútri úst dieťaťa. V týchto situáciách je potrebné poskytnúť odbornú pomoc s prisávaním. Skrátená uzdička (tkanivo pod jazykom) môže taktiež spôsobiť, že dieťa má ťažkosti prisať sa. Nepovažuje sa sama o sebe za abnormalitu, a tak mnohí lekári nevedia, že môže prekážať pri dojčení; mnoho štúdií však poukazuje na to, že skutočne prekáža a môže rozhodovať o prisatí či neprisatí alebo o správnosti prisatia. Bábätko sa môže báť bolesti, čo sa môže stať napríklad po cisárskom reze, keď bol dieťatku odstránený hlien prostredníctvom mechanickej alebo manuálnej odsávačky nepríjemným spôsobom, ktorý mu spôsobil bolesť. Následne si bude úkony, ktoré ho podnecujú otvoriť ústa, asociovať s nepríjemným pocitom. Prípadne, bábätko odmieta satie, keď je jedenie bolestivé. Môže to byť spôsobené zápalom alebo infekciou, ktorá sa mu rozvíja v tele. Bábätko môže mať nádchu, afty v ústach, alebo mu môžu rásť zúbky, čo mu sťažuje a znepríjemňuje dojčenie.
Oslabenie dieťaťa a vplyv liekov: Bábätko nechce sať, pretože je príliš oslabené. Táto situácia zvyčajne nastáva po pôrode, keď bol dlhý a náročný, alebo podporený liekmi, ktoré sa dostanú do tela dieťatka prostredníctvom matky. Deti niekedy nemajú chuť na dojčenie alebo sa dojčia nedostatočne v dôsledku liekov, ktoré dostanú počas pôrodu. Za tento stav zodpovedajú prevažne narkotiká, obzvlášť negatívne pôsobí meperidín (Demerol), pretože koluje v krvi dieťaťa dlhú dobu a ovplyvňuje spôsob, akým dieťa saje niekoľko dní. Dokonca aj morfín, podaný pri epidurálnej analgézii, môže spôsobiť, že dieťa sa nebude chcieť dojčiť alebo prisať. Keďže lieky z epidurálnej analgézie sa dostávajú do krvi matky, dostávajú sa tak aj do tela dieťaťa pred jeho narodením.
Vplyv prostredia a správania
Bábätko nechce sať, pretože je nepokojné z nového prostredia (príliš veľa stimulov), alebo je rozrušené veľkým množstvom stimulov počas dňa. Takisto môže dojčenie ovplyvniť zlá nálada mamičky. Odmietanie satia môže nastať napríklad aj na základe zmenenej chuti mlieka, napríklad keď jete korenené jedlo alebo také jedlo, ktoré obsahuje veľa cesnaku. Jednoducho môže nastať situácia, že bábätko nie je hladné. Na druhej strane, bábätko je niekedy veľmi hladné, natoľko znepokojené, že začne zúfalo plakať. Je náročné priložiť si bábätko k prsníku, keď je hysterické, no keď sa konečne prisaje, papá veľmi hltavo, takže prehltne veľmi veľa vzduchu.
Umelé náhrady prsníka: Umelé náhrady prsníka (cumlíky, fľašky, klobúčiky) ovplyvňujú spôsob, akým sa dieťa prisáva na prsník. Deti nie sú hlúpe. Ak z prsníka dostávajú pomalý tok mlieka a z fľaše rýchly tok, nebudú zmätené - mnohé to veľmi rýchlo pochopia a budú uprednostňovať fľašu a odmietať prisatie na prsník. Bábätko nechce sať prsník, pretože uprednostňuje fľašu.
Materské faktory ovplyvňujúce tvorbu mlieka
Veľmi častou príčinou zníženej tvorby mlieka je užívanie hormonálnej antikoncepcie. Ak žena chce užívať antikoncepciu, odporúča sa jednozložková a minimálne šesť týždňov od pôrodu. Ak je antikoncepcia kombinovaná s estrogénmi, znižuje množstvo materského mlieka. Niekedy sa zníženie tvorby mlieka prejaví tým, že matka veľmi skoro po pôrode dostane menštruáciu a dieťa je pri dojčení počas menštruácie nespokojné.Vinníkom toho, že dieťa odmieta matkin prsník, býva väčšinou aj časté podávanie príkrmov deťom nad šesť mesiacov. Je dôležité uvedomiť si, že príkrmy v žiadnom prípade dojčenie nenahrádzajú, ale iba ho dopĺňajú. Ďalším faktorom, ktorý po šiestom mesiaci často znižuje tvorbu mlieka, sú zásahy, ktoré znižujú častosť dojčenia - napríklad učenie bábätka, aby prespalo celú noc, snaha o väčšie intervaly medzi dojčeniami a podobne. Mamičky postupne dochádzajú do bodu, kedy začínajú svoje dieťa učiť, aby prespalo celú noc, aby si materské mlieko nepýtalo už tak často, a preto predlžujú intervaly medzi jednotlivými kojeniami.Sebavedomie ženy a jej istotu pre prisatie bábätiek môžu ovplyvniť aj komentáre týkajúce sa ich bradaviek. Nie je nič horšie, ako povedať žene, že má „vpáčené“, „ploché“, „nevhodné“ bradavky. V skutočnosti bradavky, ktoré vyzerajú „plocho“, sú normálne, ale žijeme v spoločnosti, kde je normou kŕmenie fľašou, takže ak matka nemá bradavky, ktoré vyzerajú ako koniec fľaše s cumlíkom, je možné, že si vypočuje, že ich bradavky sú ploché.
Laktačný štrajk: Keď dieťa náhle odmieta prsník
Aj dobre rozbehnuté dojčenie môžu niekedy narušiť rôzne komplikácie. Laktačný štrajk dokáže poriadne skomplikovať pohodu pri dojčení a občas je dojčenie potrebné rozbehnúť prostredníctvom laktačných pomôcok. Týmto označením sa opisuje jav, kedy bábätko zrazu začne odmietať prsník a dojčenie. Pri laktačnom štrajku sa bábätko odťahuje od prsníka, vypľúva ho, nechce sa prisať, plače, búcha pästičkou, hnevá sa, či si saje pästičku.Laktačný štrajk súvisí so zníženou tvorbou a tokom mlieka. Bábätko bolo zvyknuté na rýchly tok mlieka, ktorý sa spomalil. Dôvodom tejto situácie býva nesprávne prisatie a technika dojčenia, nesprávna poloha pri dojčení, alebo iné faktory zníženia tvorby mlieka (napríklad užívanie hormonálnej antikoncepcie, choroby matky). Takáto situácia sa paradoxne často stáva ženám, ktorých bábätká vynikajúco priberajú a ktoré majú od začiatku veľmi veľa mlieka. Dôvodom je, že s tým súvisí aj to, že bábätko je zvyknuté na rýchly tok mlieka, a ak sa tento spomalí, tak bez ohľadu na ešte stále vysokú tvorbu mlieka, bábätko nemusí byť spokojné a reaguje tak, ako popisujú matky vo svojich skúsenostiach - rozplače sa, saje si pästičku, hnevá sa pri dojčení atď.Odmietanie prsníka, zvlášť pri staršom bábätku, sa často nesprávne považuje za signál dieťaťa, že už je pripravené skončiť s dojčením. Táto situácia sa však od prirodzeného odstavenia, ktoré nastáva omnoho neskôr, okrem iného líši aj tým, že dieťatko väčšinou nie je úplne spokojné s tým, že sa nedojčí - cez deň sa môže dieťatko správať relatívne pohodovo, ale v kritických okamihoch (zaspávanie, bolesť pri spadnutí, únava, atď.) môže byť oveľa nespokojnejšie, pretože by dojčenie potrebovalo, ale zároveň ho odmieta.
Predchádzanie problémom a okamžitá pomoc
Kľúčová úloha kontaktu koža na kožu a skorého dojčenia
Bábätko by malo byť v kontakte koža na kožu s matkou od okamihu narodenia a malo by sa dojčiť v prvej hodine po narodení. Ak sa tak nestane, matka by si mala mlieko odstriekať a podať ho bábätku zo skúmavky alebo pohárikom. Kontakt dieťaťa koža na kožu s matkou navyše udrží dieťa v teple lepšie, ako keby bolo na termolôžku alebo v zavinovačke. Kontakt koža na kožu znamená, že si žena položí bábätko vyzlečené do plienky na svoj vyzlečený hrudník a nechá ho na svojom tele odpočívať alebo spať. Môže pritom ako pomôcku použiť niektorú pomôcku na nosenie, aby mohla využívať kontakt koža na kožu a zároveň popri tom niečo robiť alebo odpočívať. Nechať matku s dieťaťom v kontakte 5 minút nestačí. Mali by byť spolu, kým sa dieťa neprisaje, bez nátlaku, bez časových obmedzení („musíme dieťa zvážiť“, „musíme dieťaťu podať vitamín K“ atď. - tieto záležitosti môžu počkať). Môže to trvať aj jednu až dve hodiny alebo viac. Kontakt koža na kožu (detailný opis si prečítajte v článku Tvorba mlieka) sa dá aplikovať aj pri väčších deťoch, nielen pri novorodencoch. Dieťatko vás bude cítiť, bude blízko pri prsníkoch, a to zvyšuje šancu na to, že sa prisaje.
V prvých dňoch po narodení je dôležité naučiť sa sledovať znaky pripravenosti na dojčenie a dojčiť bábätko podľa jeho potrieb. Neexistuje žiaden dôkaz, že zdravý, donosený novorodenec musí byť počas prvých pár dní kŕmený podľa stanoveného režimu každé tri hodiny. Bábätko sa v prvých dňoch nepotrebuje dojčiť podľa časového rozvrhu. Dieťa by nemalo byť nútené na prsník vtedy, keď nie je pripravené na dojčenie. Ak je dieťa nútené na prsník a držané na prsníku nasilu, aj keď nemá záujem alebo nie je pripravené, nemôžeme sa čudovať, že niektoré deti si vytvoria averziu voči prsníku. Bábätko je dobré dojčiť bez obmedzenia, to znamená, ak má chuť tak, aj pred jedlom, aj po jedle a kedykoľvek inokedy, keď má záujem. Ak si bábätko dojčenie nepýta, tak mu ho ponúkať. Čiže aj v tomto veku (až do veku približne osemnástich mesiacov) treba dojčiť dieťatko na požiadanie, prípadne mu dojčenie ponúkať, ak ono naňho zabúda.
Vplyv pôrodu a medicínskych zásahov
Lieky z epidurálnej analgézie sa dostávajú do krvi matky, a tak sa dostávajú aj do tela dieťaťa pred jeho narodením. Ďalšie zásahy počas pôrodu (napríklad infúzie vo veľkých množstvách, odsávanie dieťaťa po pôrode, ktoré jednoducho nie je potrebné pri zdravom, donosenom dieťati) môžu tiež spôsobiť ťažkosti s prisávaním dieťaťa. Jednou z najčastejších príčin toho, že sa dieťa odmieta prisať, vzniká z nesprávnej predstavy, že dieťa v prvých pár dňoch musí byť dojčené každé tri hodiny alebo podľa nejakej inej stanovenej schémy. Nie je pravda, že bábätko sa v prvých dňoch nemusí dojčiť, alebo že treba tri či štyri dni počkať, kým matka bude mať mlieko. Bábätko potrebuje dojčenie a príjem materského mlieka z prsníka už od prvej hodiny po narodení a potom ďalej. Nemá „zásoby z bruška“, z ktorých by žilo. Ak by sa bábätko v prvých dňoch po narodení výdatne nedojčilo, môže byť dehydratované, mať abnormálne vysokú hladinu bilirubínu alebo hypoglykémiu. Bábätko potrebuje dostatočný príjem mlieka z prsníka každý jeden deň po pôrode. Neexistuje žiaden dôkaz, že mu klesne hladina cukru v krvi, ak sa nebude kŕmiť každé tri hodiny (otázka nízkej hladiny cukru v krvi sa stala davovou hystériou v mnohých pôrodniciach a, ako všetky hystérie, vznikla možno zo semienka pravdy, ale v skutočnosti viac škodí ako prospieva, a najväčším problémom, ktorý preto vzniká je, že mnohé deti dostávajú umelé mlieko, keď ho nepotrebujú, a sú oddelené od svojich matiek, hoci je to škodlivé).
Čo robiť v pôrodnici: Keď máte problém s prisatím bábätka počas prvých dní po pôrode a ste stále v nemocnici, poproste o radu sestričky alebo lekárov, alebo si vyžiadajte laktačnú poradkyňu. Ak ste mali cisársky rez, nepočúvajte nikoho, kto vám hovorí, že bábätko nechce sať, pretože nemáte mlieko. Toto nie je pravda! Keď po takomto pôrode (po všetkých liekoch) je dieťatko ospalé, tak ho pred kŕmením prebuďte. Môžete mu jemne poštekliť líčka (vzbudí to v ňom reflex otvárania úst) alebo nožičky. Bábätko by malo byť v kontakte koža na kožu s matkou od okamihu narodenia a malo by sa dojčiť v prvej hodine po narodení. Jednoznačne, ak dieťa nejaví záujem o dojčenie alebo kŕmenie ani dvanásť až dvadsaťštyri hodín po narodení, je potrebné niečo urobiť. Matka by si mala začať odstriekavať mlieko hneď, ako sa urobí rozhodnutie o tom, že dieťa treba nakŕmiť mimo prsníka alebo je nutné dokrmovať. Do hodiny od pôrodu je potrebné začať odstriekavať materské mlieko a potom to robiť v pravidelných intervaloch a týmto mliekom bábätko kŕmiť.
Okamžité kroky pre mamičku doma
Hneď, ako mamička spozoruje, že jej dieťa nie je s množstvom materského mlieka spokojné, alebo si všimne hocijaký prejav nespokojnosti počas dojčenia, mala by urobiť potrebné opatrenia. Najprv zistite príčinu, prečo dieťa protestuje. Nereagujte nervózne, pretože toto môže situáciu iba zhoršiť. Vezmite si dieťa, ukľudnite ho a uistite sa, že jeho nepokoj nemôže byť spôsobený inými príčinami: či nemá horúčku, upchatý nos, afty v ústach, alebo či mu nerastú zúbky. V prípade problémov kontaktujte lekára.
Podpora fyzického a emocionálneho kontaktu: Kľúčovým krokom je využívať fyzický kontakt s bábätkom, najmä kontakt koža na kožu a spoločné spanie - je pravdepodobné, že dieťatko sa prisaje, ak bude blízko vášho prsníka, keď bude rozospaté v polospánku pri zaspávaní alebo prebúdzaní. Skúšajte to, ale bez toho, aby ste ho do dojčenia nútili. Dajte mu čas a veľa fyzického kontaktu s príležitosťami na dojčenie. V boji proti odmietaniu prsníka dieťaťom je žiaduce zintenzívniť fyzický kontakt s bábätkom. Spať s dieťatkom v posteli je tiež veľmi prospešné, rovnako ako aj spoločné kúpanie. Bábätko uspávajte v náručí, vyhýbajte sa cumlíku a kočíku. Nastavte sa pozitívne, rozprávajte sa s dieťatkom jemným hlasom, spievajte mu, usmievajte sa na vaše bábätko, a čo je tiež veľmi dôležité, udržujte s dieťaťom očný kontakt. Vo vhodnej chvíli skúste ponúknuť dieťatku prsník, ale nenúťte ho.Mamičky postupne dochádzajú do bodu, kedy začínajú svoje dieťa učiť, aby prespalo celú noc, aby si materské mlieko nepýtalo už tak často, a preto predlžujú intervaly medzi jednotlivými kojeniami. Čo teda môže v tomto prípade mamička urobiť, aby podporila správne kojenie? Vhodné je kojenie na požiadanie - poskytnúť dieťaťu prsník vždy, keď si oň zažiada. Pokojne aj pred jedlom, aj po jedle. Ak si dieťa prsník nepýta, pretože napríklad „zabudne“, matka by mu mala prsník ponúknuť.
Stratégie na podporu dojčenia a prekonanie ťažkostí
Zlepšenie tvorby a toku mlieka
Jediným najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim, či sa dieťa prisaje alebo nie, je to, či žena bude mať dostatočne vysokú tvorbu mlieka. Ak je tvorba mlieka výdatná, dieťa sa bezpochyby prisaje v priebehu štyroch až ôsmich týždňov. Je dôležité sústrediť sa na odstriekavanie alebo odsávanie tak, aby sa tvorba mlieka zvyšovala a zostávala vysoká. Matka sa musí usilovať zvýšiť tvorbu mlieka užívaním doplnkov na zvýšenie laktácie. Ak sa dieťa neprisalo do štvrtého alebo piateho dňa, začnite užívať senovku grécku a benedikt lekársky. Užitočné môžu byť aj ďalšie prostriedky na zvýšenie tvorby mlieka.Pri neprisávajúcom sa bábätku je ideálne odstriekavať alebo odsávať materské mlieko aspoň osemkrát denne, z toho aspoň raz v noci. Ak sa bábätko neprisáva bezprostredne po pôrode, je potrebné, aby ste si začali odstriekavať mlieko čo najskôr, ideálne do jednej hodiny po pôrode. Ak je problém získať mlieko (často v prvých pár dňoch funguje odstriekavanie rukou lepšie než pomocou odsávačky), je potrebné žene ukázať, ako môže zefektívniť odstriekavanie a ako dlho má trvať. Odstriekavať by si mala matka mlieko vždy, keď dieťa odmietne prsník, nenakŕmi sa, a teda je potrebné dokŕmiť ho. Pravidelné odsávanie mlieka v situácii, kedy dieťa úplne nevyprázdni prsník, je naozaj veľmi dôležitá, pretože takto môžete predchádzať bolestivej stagnácii mlieka. Počas tohto obdobia sledujte váhu dieťaťa a dávajte pozor, či správne priberá. Odsávajte (alebo ešte lepšie odstrekujte) si mlieko tak často, ako je to prakticky možné, najmenej osemkrát denne, vždy po dvadsať minút z každého prsníka, používajte odsávačku, ktorá odsáva mlieko z oboch prsníkov súčasne. Najlepšie je odsávať mlieko hneď po tom, čo sa dieťa nakŕmilo. Mnohé matky zistia, že ručné odstrekovanie je jednoduchšie a získajú rovnaké množstvá mlieka, ako keby odsávali odsávačkou. Stláčanie počas odsávania zvyšuje účinnosť odsávania a zvyšuje tvorbu mlieka (užitočná je ďalšia ruka, ale niektoré matky si prispôsobili odsávačku do dier vystrihnutých v podprsenke tak, aby nič počas odsávania nemuseli pridržiavať, a tak dokážu stláčať bez pomoci).
Alternatívne metódy kŕmenia: Prečo sa vyhnúť fľaši
Fľaša môže spôsobiť problémy a zhoršovať situáciu s neprisávaním, preto sa naučte používať na kŕmenie bábätka pohárik alebo skúmavku, prípadne, ak vám to vyhovuje - lyžičku. Kŕmenie pohárikom funguje a pomáha vyhnúť sa používaniu fľaše. Ak bábätko odmieta prsník, mamička môže túto situáciu vyhodnotiť tak, že dieťa už proste treba odstaviť, čiže treba s dojčením prestať a prejsť na inú stravu. Ak je to potrebné, matka môže dieťa dokŕmiť laktačnou pomôckou. Väčšie deti je možné dokŕmiť lyžičkou alebo pohárikom.
Cievka po prste a na prsníku: Jedným zo spôsobov dojčenia s laktačnou pomôckou je kŕmenie s cievkou na prsníku. Pri tomto spôsobe dojčenia sa používa cievka CN-01, ktorú je možné zakúpiť v zdravotníckych potrebách. Táto metóda neslúži primárne na nakŕmenie dieťatka mimo prsníka. Bábätku dajte prst s cievkou do úst - malo by mať v ústach väčšiu časť ukazováka. Maximálna doba dojčenia touto metódou by mala byť približne tridsať sekúnd. Potom treba dieťatko preložiť aj s cievkou na prsník. Ak to tak nejde, nevadí. Priložte si bábätko a keď je prisaté, jemne odtlačte prsník, aby ste videli kútik úst bábätka. Vtedy cievku vsuňte do ústočiek dieťaťa cez kútik úst. Ideálne je, aby ste mali nádobku s mliečkom blízko prsníka. Je to praktickejšie pri manipulácii s bábätkom. Tip: Ideálne je naučiť sa túto pomôcku používať v prítomnosti laktačnej poradkyne. Cieľom je, aby si bábätko prsník pozitívne spojilo - už to nebude len to frustrujúce miesto, kde sa snaží a snaží a mlieko nejde, ale miesto, kde sa nakŕmi a cíti mamu. Neskôr, ak je to potrebné, je možné použiť aj kŕmenie po prste ako postup, ako pripraviť dieťa na prisatie na prsník, primárne nejde o metódu na to, aby sa dieťa nakŕmilo. Používa sa pri deťoch od štvrtého až piateho dňa predtým, ako sa pokúšame prisať dieťa na prsník, slúži na prípravu prisatia sa na prsník.
Kŕmenie pohárikom: Pohárik je často odporúčaný laktačnými poradkyňami namiesto fľaše. A to z troch dôvodov: nevypĺňa ústočká tak ako fľaša, nemätie bábätko iným spôsobom satia, pretože pri poháriku vlastne nesaje, ale pije, a posilňuje pri tom správne svaly tváre a jazyka (nedeformuje podnebie). Použite akýkoľvek maličký pohárik, ktorý máte doma. Mlieko nesmiete do bábätka liať, ani nakláňať pohárik k jeho ústam. Dieťatko vezmite do náručia, hlavičku môže mať opretú o prsník. Jeho telo by malo byť takmer v sede s mierne zaklonenou hlavičkou. Bábätko bude piť po malých množstvách, takže buďte trpezlivá. Bábätko by pri pití nemalo byť zúfalo hladné, lebo bude podráždené a netrpezlivé. Skúste to preto rovno po prebudení. Pri kŕmení pohárikom väčšina detí začne piť a mnohé sa začnú snažiť dostať sa na prsník. Hneď ako dieťa pije z pohárika, mali by sme sa pokúsiť preložiť ho na prsník a umožniť mu prisať sa. Ak odstriekané materské mlieko nie je k dispozícii, na jedno kŕmenie aj voda zmiešaná s glukózou.
Kontraindikácia klobúčikov: Používať klobúčiky je kontraindikované, som presvedčený, že by sa to nikdy nemalo robiť. Bábätko používajúce klobúčik nie je prisaté na prsníku. Navyše, klobúčik môže vyústiť do vážneho zníženia tvorby mlieka a do situácie, v ktorej dieťa odmieta prisať sa bez klobúčika.
Optimalizácia prostredia a polohy pri dojčení
Na dojčenie si zvoľte tiché a útulné miesto, aby bábätko nebolo ovplyvňované rôznymi stimulmi. Priložte si dieťa k prsníku v takej polohe, aby nemuselo otáčať hlavičku na to, aby chytilo prsník. V ústach by malo mať bradavku spolu s dvorcom. Sadnite si pri dojčení s bábätkom na fitloptu a pri dojčení ho na nej hojdajte. Pri dojčení sa postavte. Alebo naopak vyskúšajte dojčenie v ľahu.Dojčite v tmavej miestnosti alebo v miestnosti bez hluku a bez vyrušení. Ponúkajte dojčenie pri prebúdzaní a pri zaspávaní. Vystihujte na dojčenie správne okamihy. Ak sa dieťa prisaje na prsník, stlačte prsník, aby dieťa dostalo dávku mlieka. Skúšajte to na prsníku, ktorý dieťa podľa všetkého uprednostňuje, alebo na prsníku, ktorý má viac mlieka, alebo na tej strane, na ktorej je vám to pohodlnejšie, ak neexistuje iné kritérium, nie však na prsníku, ktorému sa dieťa viac bráni. Ak sa dieťa prisaje na prsník a raz alebo dvakrát potiahne, môžu to byť prvé začiatky učenia sa prisať. Pomáha, ak bude na prsníku laktačná pomôcka, aby bábätko zostalo na prsníku piť. Ak sa dieťa neprisaje, nenúťte ho ostať na prsníku, nezaberie to. Nikdy nenechávajte bábätko plakať. Buď začne byť zúfalé, alebo sa úplne vzdá. Dajte ho preč od prsníka a skúste to znova. Je lepšie skúšať dávať ho na prsník a dole, na prsník a dole niekoľkokrát, než ho tlačiť na prsník, keď sa neprisáva. Tlačiť dieťa na prsník nebude fungovať a môže spôsobiť, že dieťa bude prsník odmietať ešte úpornejšie.
Komunikácia a emocionálna podpora
Pre praktickú realizáciu uvedených krokov vám môže pomôcť byť v kontakte s poradkyňou pri dojčení, ktorá vám poskytne psychickú podporu a usmernenie, ako postupovať. Mnohé deti, ktoré v prvých pár dňoch neboli schopné sa prisať, sa to naučia na tretí až piaty deň po narodení po tom, čo sa tvorba mlieka matky výrazne zvýši. Nedajte sa zdeprimovať ľuďmi, ktorí vám hovoria, že to nestojí za to a že to máte vzdať. Ak vytrváte, bábätko sa prisaje. Prisatiu bábätka na prsník môže pomôcť použitie laktačnej pomôcky na prsníku. Dieťa sa prisaje s väčšou pravdepodobnosťou, ak je tok mlieka rýchly, a laktačná pomôcka urýchľuje tok mlieka pre dieťa. Asi po dvoch týždňoch po narodení môže zmena v tom, čo ste doteraz robili, vyslať dieťaťu správu, že „neexistuje len jediný spôsob, ako to robiť“.
Výživa matky a vplyv na dojčenie
Dôležitým faktorom pre dobré dojčenie je aj psychická pohoda matky. Energeticky a biologicky výdatná strava je kľúčová, s dostatočným príjmom tekutín. Minimálny energetický príjem matky v období dojčenia by nemal byť nikdy nižší ako 1800 kcal denne. Matka by mala vypiť dva až tri litre tekutín denne, v teplom počasí viac. Náhradné dopĺňanie tekutín taktiež nie je potrebné, ani počas horúcich dní.Niektoré zložky mlieka však sú podmienené zložením stravy matky. Takéto látky sa potom dostávajú do materského mlieka. Je potrebné vyvarovať sa konzumácii jedál, ktoré môžu ovplyvniť jeho tvorbu, alebo negatívne pôsobiť aj na dieťa. Potraviny, ktoré môžu u dojčiat vyvolať koliku, zahŕňajú nafukujúce druhy zeleniny ako brokolica a karfiol, surovú zeleninu a surové ovocie. Čerstvé pečivo tiež nie je vhodné pre dojčiacu matku, pretože spôsobuje nafukovanie a koliky u detí. Staršie pečivo je tolerované lepšie. Z ovocia je vhodný banán, ale ostatné druhy ovocia radšej vo forme kompótov. Surové ovocie bábätká nafukuje. Alergické reakcie a koliky spôsobuje taktiež čokoláda a orechy. Dobré tolerovaná je zelenina vo varenom stave, teda polievky, okrem spomínaných nafukujúcich druhov.Konzumácia alkoholu sa tiež prenáša do materského mlieka. Jeho koncentrácia v mlieku závisí od prijatého množstva. Už malé množstvo alkoholu môže spôsobiť u dieťaťa nepokoj a poruchy spánku. Fajčenie a užívanie drog ako marihuana, kokaín a heroín, sú u dojčiacich matiek neprípustné.
Riešenie problémov pri starších deťoch
Ak má bábätko už viac ako štyri mesiace - v medzičase, kým sa zvýši tvorba mlieka - je najlepším riešením podávanie jedla; toho, čo dieťatku chutí. Pri deťoch, ktoré sú staršie ako šesť mesiacov, je jednou z častých príčin, že bábätko papá príliš veľké množstvá príkrmov príliš často. Ak to je tak, skúste znížiť množstvo jedla. Prikrmovať bábätko je vhodné primeranými dávkami jedla tak, aby sa neznížilo množstvo a výdatnosť dojčení. Príkrmy sa k dojčeniu PRIdávajú, príkrmy dojčenie nenahrádzajú. Umelé mlieko v tejto situácii už nie je potrebné. V tomto veku je omnoho vhodnejšie zaviesť kalorické jedlo (čerstvé jedlo), ktoré je vhodnejšie než umelé mlieko. Podávanie jedla je oveľa vhodnejšie ako podávanie umelého mlieka z viacerých dôvodov: a) jedlo sa dá podávať lyžičkou alebo prstom matky a nie je potrebné použitie fľašky; b) čerstvé jedlo v tomto veku je vhodnejšie ako sušené umelé mlieko, pretože obsahuje čerstvé suroviny, ako aj vitamíny a minerály; c) dôvodom podávania príkrmov je tiež to, aby sa zvýšil kalorický príjem dieťatka, čo mu môže pomôcť v tom, aby bolo ochotné sa prisávať a piť z prsníka. Navyše podávanie umelého mlieka (alebo akejkoľvek inej tekutiny) fľašou môže postupne ešte viac zhoršovať dojčenie, čo je o dôvod naviac, aby ste prešli z dokrmovania fľašou na prikrmovanie kalorickým jedlom.Základné princípy takéhoto prikrmovania sú: nepodávať „jednozložkové“ príkrmy (napr. len samotná mrkva, alebo iná zelenina samotná), toto nie je postačujúce z hľadiska toho, aby dieťa získavalo dostatok kalórií. Pri takýchto príkrmoch by malo ísť o bežné, normálne, zdravé jedlo rodiny; príklady môžu byť: banán, avokádo, ovsené vločky plus olej, zemiaky, sladké zemiaky, kombinované napríklad s mäsom a inou zeleninou. Do piateho až šiesteho mesiaca je pre bábätko mlieko postačujúce.