Skupina Elán, fenomén slovenskej a českej hudobnej scény, je synonymom pre generácie fanúšikov. Za jej úspechom stoja nielen chytľavé melódie a nezabudnuteľné texty, ale aj príbehy jej členov. Jedným z nich je aj Zdeno Baláž, bubeník, ktorý napriek emigrácii do Austrálie zostáva so skupinou neodmysliteľne spojený. Jeho životná púť, od prvých krokov v hudbe až po život v ďalekej krajine, ponúka fascinujúci pohľad na osobný aj profesionálny rozvoj umelca v meniacom sa svete.
Začiatky a formovanie hudobnej identity
Zdeno Baláž sa narodil v Nitre, no jeho hudobná cesta sa začala formovať už v mladosti. Vplyv na neho mala nielen hudba, ale aj rodinné prostredie. Jeho matka bola Češka a otec Slovák, čo z neho robí hrdého Čechoslováka. V detstve navštevoval ľudovú školu umenia, kde sa sedem rokov venoval hre na husle. Prelomovým momentom však bolo objavenie hudby skupiny The Beatles, ktorá ho oslovila nielen hudobne, ale aj výrazovou stránkou. Pod vplyvom bratislavských bigbítových hráčov vymenil husle za gitaru, čím sa otvorili dvere k rockovej hudbe.
V roku 1967 sa Ján Baláž podieľal na založení skupiny, ktorá o rok neskôr začala vystupovať pod názvom Modus. Toto zoskupenie prešlo viacerými zmenami, pričom spočiatku hralo coververzie populárnych hitov konca 60. rokov, neskôr sa zameralo na pôvodnú slovenskú tvorbu. Ján Baláž pôsobil v Moduse ako gitarista a basgitarista v rokoch 1967 až 1972 a opätovne v rokoch 1974 až 1975.
Príchod do Elánu a zlatá éra
Neodmysliteľne spätý je Ján Baláž aj so skupinou Elán, ktorá vznikla v roku 1968. Hoci sa so zakladajúcimi členmi Elánu poznal už z mladosti prostredníctvom svojho brata Zdena, ktorý skupinu spoločne s Jozefom Rážom, Vašom Patejdlom a Jurajom Farkašom založil, k Elánu sa pripojil až v roku 1980. Jeho príchod znamenal pre kapelu posun vpred.
Elán spočiatku fungoval ako voľná formácia, s ktorou spolupracovali aj ďalší hudobníci. Hrávali v stredoškolských a vysokoškolských kluboch v Bratislave, neskôr aj v zahraničí, napríklad v Tunise, Bulharsku, Holandsku a Švédsku. Koncom 70. rokov sa už aktívnejšie venovali pôvodnej tvorbe. Niektoré prvé skladby si textovali sami, no jedným z prvých externých textárov kapely Elán bol Pavol Jursa. Prvé známe pôvodné skladby skupiny Elán boli „Semafór“, „Dám ti všetko čo mám“, „Ponúkam“, či úspešný pokus Vaša Patejdla skladba s názvom „Bláznivé hry“ s ktorou kapela vystúpila na Bratislavskej lýre v roku 1979.
Debutovým albumom bol „Ôsmy svetadiel“ z roku 1981, po ktorom nasledovali albumy „Nie sme zlí“, „Elán 3“, „Hodina slovenčiny“. Skladby z tohto obdobia ako „Tuláci v podchodoch“, „Človečina“, „Stužková“, „Zaľúbil sa chlapec“, či „Kráľovná bielych tenisiek“ patria stále do repertoáru nielen koncertov skupiny Elán, ale aj repertoáru hudobníkov na rôznych príležitostných spoločenských podujatiach na Slovensku.
V priebehu 80. rokov kapela zaujala publikum hlavne svojou pôvodnou slovenskou tvorbou. Významnou zmenou v jej histórii bol príchod Jána Baláža zo skupiny Modus a spolupráca na koncipovaných štúdiových albumoch s textármi ako boli Boris Filan, či Ľuboš Zeman, ale aj výtvarným spracovaním vizualizácie albumov a hudobných projektov, vrátane loga skupiny, známeho Bubáka s vyplazeným jazykom od Alana Lesyka.
V druhej polovici 80. rokov (1985) od skupiny odchádzajú Zdeno Baláž, Vašo Patejdl a Juraj Farkaš. Ján Baláž spolu s Jožom Rážom doplnili zostavu skupiny bubeníkom Gabrielom Szabóom a klávesistom Martinom Karvašom. Táto zostava začala druhú etapu pôsobenia kapely od roku 1986. Skupina Elán vydáva štúdiové hudobné projekty, ktoré vyšli na albumoch „Detektívka“, „Nebezpečný náklad“ (so sériou videoklipov), či „Rabaka“, ku ktorému bol nakrútený rovnomenný film na scenári ktorého sa s Borisom Filanom podieľal aj režisér Dušan Rapoš. Z tohto obdobia pochádzajú hity skupiny ako „Tanečnice z Lúčnice“, „Detektívka“, „Ver mi“, „Nebezpečný náklad“. V roku 1988 boli mimo oficiálnych albumov vydané na jednom singli skladby „Smrtka na Pražskom orloji“ a „Dresy“. Jožo Ráž naspieval s Petrom Nagyom skladbu „Psi sa bránia útokom“, z projektu Rabaka vzišli skladby ako „Od Tatier k Dunaju“, „Van Goghovo ucho“, či „Čaba neblázni“.
ELÁN 50 História - Textári s elánom (25. časť)
Emigrácia do Austrálie a udržiavanie spojenia
Krátko po revolúcii, v roku 1991, sa Zdeno Baláž s rodinou rozhodol emigrovať do Austrálie. Dôvodom bola nespokojnosť s porevolučným smerovaním krajiny. „Normálne, oficiálne, pretože sa mu nepozdávalo akým smerom sa vyvýja porevolučné obdobie,“ uvádza sa v poskytnutých informáciách. Napriek zmene kontinentu a novému životu si Zdeno Baláž udržal silné puto so skupinou Elán.
V Austrálii sa mu podarilo zamestnať v rádiu. Keď sa pripravoval návrat Elánu, potreboval si vziať voľno z práce. Svojmu šéfovi vysvetlil, že ide koncertovať so svojou kapelou Elán, ktorá je najväčšou kapelou v Československu. Šéf mu so smiechom povedal, že sa nemusí vyhovárať na nejakú kapelu a pokojne ho pustil. Po návrate mu Zdeno ukázal video z koncertu - 15 tisíc ľudí, ohňostroje, svetelná šou, obrovské aplauzy a on sám bubnoval ako o život. Kolegovia boli ohromení a šéf mu potom vyjadril rešpekt za to, že ho neklamal, a nazval ho „Ringo Starr from Slovakia“. Táto príhoda len potvrdzuje, že jeho púť s Elánom pokračovala.
V roku 2005, počas cestovania po svete so svojou ženou, navštívili aj Prahu. Zdeno zistil, že kapela je v Prahe v rovnakom čase. Zavolal svojmu bratovi a napokon si s Elánom v Prahe aj zahral. Bolo to príjemné stretnutie, ktoré potvrdilo, že „pupočná šnúra stále funguje“. V minulom roku (v kontexte poskytnutých informácií) krstil spoločne s Janom Ďurovčíkom nový album Elánu a opäť si s nimi zahral.
Rodinné zázemie a kariéra v Austrálii
Život v Austrálii priniesol Zdenovi Balážovi nové výzvy, najmä v roku 1991, kedy musel riešiť prácu a uživiť rodinu. Mal vtedy dve deti. Jeho dcéra Júlia, ktorá má dnes 37 rokov, žije v Sydney. Bola športovkyňa a vyštudovala bankovníctvo. Po nehode zistila, že v Austrálii nie sú na vysokej úrovni rehabilitačné strediská, a preto odišla do Kanady a USA. Tam si urobila certifikáty a dnes má vlastné rehabilitačné centrum, kde pomáha ľuďom zotavovať sa, ale aj cvičiť. Zdeno ju s láskou prezýva „učiteľka tanca“. Syn Slavomír, ktorý má 35 rokov, je počítačový expert a už štyri roky žije v kanadskom Montreale.
V Austrálii Zdeno pracoval v rádiu Radio Adelaide, kde vyrábal hudobné predely, džingle a zvučky, pripravoval záznamy koncertov aj štúdiové nahrávky. Renomé si ďalej zvýšil, keď nahral v miestnej Katedrále sv. Petra a Pavla. Medzičasom má viac času aj na svoje koníčky, hráva tenis a stolný tenis, vychutnáva si plávanie a nevynecháva príležitosť navštíviť koncerty rôznych hudobných žánrov, vrátane rocku. Kontakty so Slovenskom, prirodzene, udržiava, a to veľmi úzke a pravidelné. Opakovane hosťoval na koncertoch Elánu, ktorého pilierom je stále aj jeho brat Ján.
Vzťahy v kapele a úspechy Elánu
Vzťahy v kapele boli vždy kľúčové pre úspech Elánu. Zdeno Baláž sa o tom vyjadril: „Za úspechom dnes už legendárnej skupiny Elán vidí skutočnosť, že jej členovia sú dobrá a inteligentná partia, ktorá dokáže spolu pracovať a nerieši nepodstatné veci. ‚Samozrejme nie sme ani leniví, ani namyslení a sme dobrý ´teamwork´. Snažíme sa veci dotiahnuť do najvyššej možnej miery.‘“
Skupina Elán vydala pätnásť štúdiových albumov. Anglické coververzie ich piesní vyšli na piatich albumoch. Kapela vydala viacero kompilačných albumov, niektoré v sériách. Elán aj v rámci československej hudobnej scény vyprodukoval viacero hitov a má za sebou niekoľko ocenení aj vo verejných anketách popularity, ako sú umiestnenia v ročníkoch československej, či neskôr len slovenskej ankety Slávik. Značka Elán patrí medzi tie, ktoré dodnes dokážu vypredať v Česku a na Slovensku aj najväčšie koncertné pódiá. Na koncerte na pražskej Letnej bolo v publiku viac ako 100000 ľudí.
V roku 2018 skupina Elán ohlásila koniec koncertnej činnosti a pri príležitosti 50. výročia od svojho založenia odohrala posledné koncertné turné, avšak nevylúčila, že sa výnimočne môže na pódia vrátiť.
Texty, ktoré prežili generácie
Ján Baláž je autorom hudby mnohých známych skladieb, ako napríklad Vymyslená, Tuláci v podchodoch, Kráľovná bielych tenisiek, Zaľúbil sa chlapec, Neviem byť sám, Od Tatier k Dunaju, Van Goghovo ucho, Bosorka, Sestrička z Kramárov, Amnestia na neveru, Zanedbaný sex, Prístav nádeje alebo Iba ty ma vieš. Na otázku, ktorý je jeho najobľúbenejší hit, odpovedal: „Ja to hovorím ako rodič - všetky moje deti mám rovnako rád, ale ostatní si môžu vybrať."
Jeho texty často odrážali dobovú atmosféru. V čase, keď ešte neexistovali Zemana a Filana, si členovia kapely textovali sami, pričom museli dbať na to, aby skladby vyhovovali režimu. Napriek tomu sa im podarilo vytvoriť nadčasové diela. Zdeno Baláž sám uviedol, že má radosť, keď počuje v rádiu piesne, ktoré sám nahrával, a presne vie, aký akord nasleduje. Často zachytil pesničku „Spievam rock and roll si každý deň“, ktorú sám textoval.
Skupina Elán sa tiež podieľala na nahrávaní hudby k filmom. Ján Baláž zložil hudbu k filmu „Fontána pre Zuzanu“ (1985) a k jeho tretiemu pokračovaniu (1999). Taktiež zložil hit „Dávej, ber“ a ostatné skladby k snímke „Kamarád do deště“ (1988). Spolu s Jozefom Rážom a dnes už bývalými Elánistami Martinom Karvašom a Gabrielom Szabom sa predstavil aj v hudobnom filme „Rabaka“ (1989) režiséra Dušana Rapoša.
Vplyv na hudobnú scénu a trvalé dedičstvo
Skupina Elán zanechala nezmazateľnú stopu v histórii slovenskej a českej hudby. Jej členovia, vrátane Zdena Baláža, prešli dlhou a úspešnou cestou, ktorá zahŕňala nielen hudobný rast, ale aj osobné výzvy a životné zmeny. Od prvých bigbítových pokusov, cez zlatú éru Elánu, až po život v zahraničí, príbeh Zdena Baláža je dôkazom vášne pre hudbu a odhodlania žiť naplno. Jeho spojenie s Elánom, aj napriek fyzickej vzdialenosti, zostáva silné a potvrdzuje, že hudba dokáže spájať ľudí naprieč kontinentmi a generáciami.
ELÁN 50 História - Textári s elánom (25. časť)
tags: #balaz #skupina #elan #narodeny