Slovenský jazyk je fascinujúci, dynamický systém, ktorý sa neustále vyvíja. V tejto dynamickej realite sa občas objavia aj rôzne mýty a nepresnosti týkajúce sa spisovnosti a správnosti používania jednotlivých slov. Jedným z takýchto prípadov je aj rozšírený mýtus, podľa ktorého je slovo "batola" nespisovné a namiesto neho by sa malo používať slovo "lezúň". Táto informácia sa dokonca mala objaviť aj na metodickom dni pre učiteľov slovenského jazyka.
Pravda o "lezúňovi" a iných mestských legendách
Ak ste si až doteraz mysleli, že lezúň, hovník či vopcháčik boli spisovné slovenské označenia, tak vedzte, že ste sa stali obeťou obľúbeného mýtu o chorých výplodoch jazykovedcov. Fakt je taký, že tieto slová nie sú v žiadnom slovníku.
Slovo "batola" je plne spisovné a bežne používané v slovenskom jazyku. Označuje malé dieťa, ktoré sa učí chodiť a často sa pohybuje po štyroch. Výraz "batoliť sa" znamená neisto chodiť, potácať sa. Je to slovo s dlhou tradíciou v slovenskom jazyku a nie je prevzaté z českého jazyka, ako sa niekedy mylne uvádza. Naopak, slovo "lezúň" je síce odvodené od slovesa "liezť" a opisuje pohyb lezenia, avšak v slovenskom jazyku sa nepoužíva na označenie malého dieťaťa. Použitie slova "lezúň" namiesto "batola" by pôsobilo neprirodzene a nezrozumiteľne.
Podobne ako v prípade "lezúňa", aj v súvislosti so slovom "váľanda" sa objavil mýtus o tom, že Jazykovedný ústav ho zrušil a nahradil slovom "hovník". Dôvodom malo byť, že "váľajú sa svine a človek si hovie". Ide samozrejme o vtip a výmysel. Slovo "váľanda" je spisovné a bežne používané.
Jazykoveda ako zrkadlo, nie ako polícia
Jazykovedci nie sú žiadna jazyková polícia s patentom na správny slovenský jazyk, ktorí sa snažia silou-mocou uchovať a presadiť jedinú platnú verziu jazyka či dokonca tvoriť umelo a direktívne puristické novotvary. V ideálnom prípade jazykovedci kodifikujú jazyk vychádzajúc z korpusu, teda na základe toho, čo nájdu v bežnej živej hovorenej i písanej reči. Nie naopak!
Korpus je súbor jazykových dát, ktorý sa neustále dopĺňa. Vytvára sa z kníh, publicistiky, diskusných fór, ale aj zo zvukových záznamov. Prevzaté texty sa tokenizujú, teda rozkúskujú tak, aby každé slovo bolo zaznamenané v kontexte a dalo sa študovať. Z korpusu sa potom tvoria nové slovníky a odvodzujú pravidlá používania jazyka. Niektoré krajiny s jeho budovaním majú takmer päťdesiatročné skúsenosti, u nás sa buduje od roku 2002.
Niektorí odborníci, ako napríklad český jazykovedec Václav Cvrček, tvrdia, že jazykovedec sa musí k jazyku správať tak, ako sa správa zoológ ku zvieratám. Jeho úlohou je zebru skúmať a opísať, nie hodnotiť, či je jej počet pruhov správny alebo nesprávny. Podľa Cvrčka je len prirodzený vývoj bez zásahov vedcov zárukou funkčného jazyka a každá intervencia je jazyku viac či menej škodlivá.
Bohatosť slovnej zásoby a jej limity
Človek za týždeň vypustí z úst v priemere okolo 500 rôznych slov. Tých priemerných 500 slov v hovorovej reči spočítali českí jazykoví výskumníci, a to tak, že skúmané osoby vybavili diktafónmi a potom zratúvali priemery. Bežný človek počas celého svojho života používa štyri- až päťtisíc slov, i keď celkovo pozná význam asi desaťnásobku. Spisovateľ používa okolo dvadsaťpäťtisíc slov. Na porovnanie, všetkých slovenských slov je v súčasnosti približne 250 000.
Za jazyk s najbohatším slovníkom sa medzi odborníkmi považuje angličtina, Oxford English Dictionary obsahuje asi 600 000 hesiel. To, že má angličtina štvornásobok slov oproti slovenčine, neovplyvňuje len fakt, že ňou hovorí viac ako sto miliónov ľudí na svete, ale aj to, že nemá žiadne ústredné jazykové rady, nemá žiadne jazykové inštitúcie, ktoré by určovali, ktoré slovo je správne a ktoré nesprávne, všetky slová sú si rovné, žiadne nie je rovnejšie.
Dynamika zmien a preberanie cudzích výrazov
V slovenskom jazyku prebieha neustály vývoj. Nové slová prichádzajú, staré zanikajú a významy sa posúvajú. V súčasnosti je slovenčina, podobne ako mnohé iné jazyky, ovplyvňovaná angličtinou. Do nášho jazyka prenikajú nové slová a výrazy, najmä z oblasti technológií, internetu a popkultúry. Príkladmi sú slová ako "selfie", "hejtovať", "gúgliť" a podobne.
Tento proces je prirodzený a jazyk sa s ním vyrovnáva rôznymi spôsobmi. Niektoré slová sa prispôsobia slovenskej gramatike a stanú sa bežnou súčasťou nášho jazyka, iné sa používajú len dočasne a postupne zaniknú. Napríklad pri slovách ako džús či víkend už nevnímame cudzí pôvod.
Nezabúdajme však ani na zablúdené české výrazy, ktoré sú nám blízke vďaka spoločnej histórii. Napríklad "kľud" je rýdzo české slovíčko, spisovný ekvivalent je "pokoj". Podobne slová s príponou -tko sú zväčša čechizmy a ich spisovný ekvivalent má mať príponu -dlo (kružidlo, tlačidlo).
Zachráňte jazyk používaním
S výnimkou latinčiny vymrie každý jazyk, ktorému vymrú rodení hovorcovia, teda keď jazyk prestane byť v pôvodnom slova zmysle materským. Namiesto štátnej a inštitucionálnej ochrany potrebuje jazyk zo všetkého najviac domáce používanie. Musí byť súčasťou bežných každodenných potrieb, intímnej komunikácie. Musí to byť neformálny, hovorený a dialogický jazyk.
Nebojme sa používať aj menej známe slová a výrazy, a tým obohacovať svoju slovnú zásobu. Skúste si spomenúť, ako vás oslovovala vo chvíľach pohody stará mama a možno tým oživíte nejaké pekné slovo, ktoré bolo už na umretie.
Počet rôznych slov v tomto článku je menej ako 600.
tags: #batola #lezun #spisovne