Národná zoologická záhrada Bojnice, známa aj pod názvami Národná zoo Bojnice či bojnická zoologická záhrada, predstavuje najstaršiu a zároveň najnavštevovanejšiu zoologickú záhradu na Slovensku. Jej brány sa pre verejnosť po prvýkrát otvorili 1. apríla 1955, čím sa stala desiatou v poradí v bývalom Československu. Areál zoo s aktuálnou rozlohou 41 hektárov, z čoho viac ako polovicu tvorí expozičná časť, je situovaný v malebnom rekreačnom prostredí kúpeľného mesta Bojnice. Národná zoo Bojnice je jedinou štátnou zoologickou záhradou v Slovenskej republike a jej zriaďovateľom je Ministerstvo životného prostredia SR, čo podčiarkuje jej celoštátny význam.
Počiatky a Historický Vývoj Bojnickej zoo
Bojnická zoologická záhrada, pôvodne známa ako Krajská zoologická záhrada v Bojniciach, stála pri zrode slovenského zoo parkovníctva. V čase svojho vzniku v nej pôsobilo len sedem zamestnancov, vrátane riaditeľa, zootechnika, účtovníčky, technického vedúceho, dvoch ošetrovateľov zvierat a nočného strážnika. Funkciu prvého riaditeľa zastával Gustáv Cmarko. Zamestnanci sa spočiatku stretávali s nedostatkom skúseností, ktoré aktívne získavali, kde sa dalo. „Zozačiatku sme chodili najmä do Prahy za Ing. Veselovským, do Brna,“ uvádza sa v historických záznamoch. Neskôr sa cesty za poznaním zamerali aj do zahraničia, čo pomohlo formovať moderný prístup k chovu zvierat.
Už v prvom roku existencie, teda v roku 1955, zoo navštívilo úctyhodných 45 000 ľudí. Táto vysoká návštevnosť svedčila o záujme verejnosti o svet zvierat a o novú kultúrnu inštitúciu. Rekordná návštevnosť bola zaznamenaná v roku 1986, čo potvrdzuje neustále rastúcu popularitu záhrady. Hoci sa pôvodne v bojnickej zoo mali nachádzať najmä zvieratá našich hôr, neskôr, predovšetkým kvôli záujmu návštevníkov, začali pribúdať aj exotické druhy. Medzi ikonické druhy patril napríklad medveď biely. Prvé medvede biele sa objavili v bojnickej zoo už v roku 1967. Celkovo zoo chovala sedem rôznych jedincov týchto majestátnych šeliem. Poslednou bola samica Linda, ktorá bola v roku 1992 odpredaná do zahraničia, čím sa chov medveďov bielych v Bojniciach skončil.
Poslanie a Medzinárodná Účasť Národnej zoo Bojnice
Národná zoo Bojnice je významným členom viacerých medzinárodných organizácií, čo potvrdzuje jej dôležité postavenie v globálnej sieti zoologických záhrad. Je členom WAZA (Svetová asociácia zoologických záhrad a akvárií), EAZA (Európska asociácia zoologických záhrad a akvárií - dočasný člen), UCSZOO (Únia českých a slovenských zoologických záhrad), WAPCA (Združenie pre ochranu západoafrických primátov), EEKMA (Európska asociácia ošetrovateľov a manažérov chovu slonov), IZE (Medzinárodná asociácia zoo vzdelávacích pracovníkov) a Species360 (Medzinárodná databáza zvierat chovaných v zoo). Tieto členstvá nie sú len formálnou záležitosťou, ale odrážajú aktívnu spoluprácu a dodržiavanie najvyšších štandardov v oblasti chovu, vzdelávania a ochrany prírody.
Zoologické záhrady na celom svete patria k obľúbeným kultúrno-výchovným inštitúciám. Viac ako 1000 takýchto zariadení navštívi ročne celá desatina svetovej populácie, čo predstavuje približne 600 miliónov ľudí. Hlavnou úlohou dnešnej zoo je predovšetkým výchova k vzťahu k zvieratám, umožňovanie rekreácie a oddychu v príjemnom prostredí a poučenie o mnohorakosti zvieracieho sveta. K odborným poslaniam moderných zoo patrí okrem vystavovania živých exponátov aj chov ohrozených druhov. Pre mnohé takéto druhy sú zoologické záhrady jedinou nádejou na prežitie. Existuje veľa konkrétnych príkladov, kedy vďaka zoologickej záhrade bol nejaký živočíšny druh zachránený pred vyhynutím. Ako príklad môže slúžiť zubor, kôň Przewalského alebo jeleň milu.
Mnohým ľuďom, najmä mestským obyvateľom, nahrádzajú zoologické záhrady kontakt s prírodou a jej živými obyvateľmi. Zvieratá v zoo sú vyslanci živočíšnej ríše, ktorí svojou unikátnosťou a krásou pútajú deti i dospelých. V súčasnej dobe sa k úlohám zoo pridáva podpora projektov záchrany ohrozených druhov v ich domovine, tam, kde to najviac potrebujú. „Bohužiaľ aj v dnešnej dobe, i u nás, sa na zoologické záhrady pozerá ako na akési menejcenné kultúrne zariadenie lacnej zábavy na úrovni stacionárneho cirkusu,“ konštatuje sa v interných materiáloch. Čím ďalej na východ a juh, tým je postoj ľudí horší. V západných krajinách majú tieto inštitúcie svoje pevné miesto v oblasti výchovy, vzdelávania a serióznej vedeckej práce. „U nás zatiaľ tomu tak nie je,“ je uvedené. Nasvedčuje tomu prístup niektorých návštevníkov, o ktorých správaní sa voči zvieratám nemožno povedať, že by bolo o úcte a obdive k živým tvorom, častokrát je arogantné a niekedy, žiaľ aj bezohľadné.
Obraz biblickej Archy Noemovej si Národná zoo Bojnice nevybrala náhodne. Aj ona je akási Archa Noemova, pretože má, okrem iného, i poslanie „brať na svoju palubu“ posádku druhov zvierat, ktoré sa dostali na okraj svojej existencie vďaka človeku a jeho činnostiam. Je našou morálnou povinnosťou pomôcť takýmto zvieratám a zachovať ich pre budúce generácie. Človek nemá nijaké právo likvidovať život v akejkoľvek forme, pretože ho napriek tomu, že sa považuje za vrchol tvorstva, nedokáže znova nahradiť. „Už sme stihli vyhubiť veľa druhov, ako príklad môžeme spomenúť holuba sťahovavého, dronta maurícijského, zebru kvagu, vakovlka alebo leva kapského.“ Každú hodinu vyhynie jeden živočíšny druh, mnohokrát sa o jeho existencii ani nedozvieme. Zoologické záhrady plnia nenahraditeľnú funkciu zachovania genetického bohatstva živého sveta našej planéty. Mnohí chovanci zoo stoja na okraji priepasti vyhynutia.
Rozmanitá Kolekcia Zvierat a Chovateľské Úspechy Bojnickej zoo
Národná zoo Bojnice prezentuje jedinečnú kolekciu zvierat z celého sveta vo viac ako 360 druhoch s celkovým počtom viac ako 2700 exemplárov. Ide o najväčšiu kolekciu zo všetkých slovenských zoo. Približne 280 druhov z tejto kolekcie vystavuje ako jediná zoo na Slovensku, napríklad slony africké či antilopy bongo. Medzi zaujímavé druhy, ktoré sú v Bojniciach chované, patrí napríklad užovka karmínová (Oreocryptophis p.). Zoo sa zameriava na chov exotických zvierat pochádzajúcich z celej zemegule. Hoci sú kapacity každej zoo obmedzené a Národná zoologická záhrada Bojnice žiaľ nechová žirafy, ponúka návštevníkom veľké množstvo iných zaujímavých druhov, ktoré na Slovensku uvidia len v Bojniciach. Každá zoologická záhrada disponuje takzvanými ikonickými zvieratami, ktoré najviac pútajú pozornosť návštevníkov. Za bránami bojnickej zoo nájdete napríklad slona afrického či vo voľnej prírode vyhynutý druh leva berberského.
K najvýznamnejším chovateľským úspechom v histórii zoo v počte odchovaných mláďat patria pozoruhodné čísla v akvaristike a teraristike. Ide napríklad o 14 parmovcov kardinálskych (Pterapogon kauderni), 1 perovca kukučieho (Synodontis multipunctatus), 80 papuľovcov tyranských (Tyrannochromis nigriventer), 76 papuľovcov zobcovitých (Fossorochromis rostratus), 200 tilapií nílskych (Oreochromis niloticus) a 40 pralesničiek azúrových (Dendrobates tinctorius f. Bc.). Tieto úspechy podčiarkujú odbornú zdatnosť a starostlivosť o chované druhy. V ostatnom období sa podarilo vystavať napríklad ubikáciu africkej fauny, ktorá je v súčasnosti domovom sloníc. Zároveň sa chovatelia tešili z viacpočetného rozmnoženia surikát vlnkavých (Suricata suricatta) už behom prvých pár mesiacov chovu v novej expozícii, ktorá vznikla začiatkom nasledujúceho roku a ktorej vnútorná časť je s vonkajšou prepojená podzemným tunelom.
Príbeh Sloníc Maji a Guly: Ikonické Obyvateľky Zoo
Hlavnou udalosťou roka 1984 bol dovoz dvoch samíc slona afrického do bojnickej zoo. Tieto slonice, Maja a Aja (ktorá bola neskôr z praktických dôvodov ošetrovateľmi premenovaná na Gulu), boli dovezené z karantény v Poľsku, kde strávili približne jeden rok. Pôvodne boli odchytené, pravdepodobne v marci roku 1983 v africkej republike Zimbabwe. Ich vek v dobe príchodu do Bojníc bol približne 2 ¼ až 2 ½ roka, čo sa neskôr potvrdilo nasledujúcimi výmenami zubov. V dobe odchytu panovalo v ich domovine už tretí rok veľké sucho, slony zničili zvyšky už aj tak biednej vegetácie, následkom čoho hynuli desiatky vzácnych nosorožcov, stovky ostatných zvierat, ba aj samotných slonov. Z toho dôvodu sa pristúpilo k regulovanému zníženiu ich stavu. Niekoľko desiatok odchytených mladých slonov, ktoré boli vo vyhovujúcom veku (už vedeli samostatne prijímať potravu, ale ešte neboli veľmi veľké na transport), malo to šťastie, že boli ponúknuté svetovým zoo a obchodníkom so zvieratami. Maja a Gula boli zakúpené za 84 000 vtedajších devízových korún.
Nakoľko v dobe ich príchodu do zoo bol pavilón slonov ešte rozostavaný, boli dočasne umiestnené v budove „karantény pre kopytníky“, v časti, ktorá bola pre ne špeciálne vybudovaná. Prvými ošetrovateľmi sloníčat sa stali František Petriska a Milan Škrip, ktorí pri nich pracovali od augusta 1984. Slony boli ustajnené na voľno, boli útočné, neovládateľné a nikto si s nimi nevedel dať rady. V tomto období prichádza „z vojenčiny“ absolvent školy v Čakoviciach Milan Berešík, ktorý konečne hovorí, že so zvieratami sa nebude dať pracovať, pokiaľ nebudú uväzované a nezačne sa s nimi systematicky. Na jeho podnet bol oslovený vtedajší vrchný ošetrovateľ slonov v Zoo Praha Aleš Havlíček, ktorý prišiel na niekoľko dní pomôcť. Pod jeho vedením sa slony podarilo uviazať a začať ich učiť prvé povely.
Sloninec bol konečne dostavaný v rámci akcie „Z“ (svojpomocne) s nákladom 4,3 milióna korún a jeho kolaudácia slávnostne prebehla 18. decembra 1984. Mladé slonice boli do neho premiestnené dňa 8. decembra 1984. Peniaze na stavbu uvoľnilo KNV v Banskej Bystrici. Nemalú zásluhu na tom mali v tej dobe riaditeľ zoo Ing. Pavel Mihalík, CSc. a Víťazoslav Würschner, vedúci oddelenia kultúry KNV. Nasledovalo obdobie, keď si mladé slonice začali zvykať na denný režim, prácu a klimatické podmienky. O ďalší rok na jeseň prišiel ošetrovateľ Vladimír Pazdera, ktorý vďaka svojej trpezlivosti naučil slony v nasledujúcich rokoch mnoho nových cvikov.
Trio ošetrovateľov Petriska, Pazdera, Würschner fungovalo spolu takmer 17 rokov a dvojica Pazdera, Würschner dokonca 21 a pol roka. V tej dobe sa začalo chodiť „pre rozumy“ do zoo v Dvore Královom n. L., Prahe, Viedni, ale najmä do Ústí n. L. k vynikajúcemu sloniarovi Petrovi Kordovi. Už v apríli 1989 sa uvažovalo o možnosti reálne zorganizovať pravidelné stretávania sa ošetrovateľov slonov v Bojniciach za účelom výmeny skúseností. Prvé oficiálne zasadnutie komisie pre slony v rámci UCSZOO sa uskutočnilo o 10 rokov neskôr v Prahe a pravidelne pokračuje dodnes.
V nasledujúcich rokoch boli slony intenzívne cvičené, postupne zvládli približne 25 povelov, pričom niektoré boli pomerne zložité. Pomerne známymi a obľúbenými pre návštevníkov sa stali vystúpenia so slonmi, ktoré prebiehali počas letných sezón v rokoch 1992-2004 viackrát denne. V priebehu posledných rokov sa uskutočňujú úpravy v budove a výbehu. Rozsiahla výmena podlahového vykurovania a povrchu stojiska pre slony prebehla v období od 15. augusta do 16. septembra 2005. Počas tohto obdobia strávili Maja a Gula nepretržite vo vonkajšom výbehu. V novembri 2005 zo zdravotných dôvodov končí F. Petriska, posledný sloniar, ktorý bol pri nich od ich príchodu do zoo. Na uvoľnené miesto nastupuje Marián Lomnický. Nainštalovaním ohradenia priestoru státia slonov oceľovými lanami v septembri 2007 sa život sloníc podstatne skvalitnil, už nemusia byť na noc uväzované a každá má svoj priestor. Na reťaziach sú iba 3-4 hodiny denne, čo je potrebné kvôli rannému kŕmeniu, upratovaniu, umývaniu slonov a ich ošetrovaniu. Život im obohacujú aj viaceré enrichmentové prvky. Začiatkom jesene 2009 prichádza čerstvá posila Milan Hepner, čím pri slonoch opäť pracujú štyria sloniari. V júli 2010 odchádza V. Pazdera po takmer 25 rokoch a na jeho miesto nastupuje Martin Klopan. V septembri 2011 odchádza M. Hepner a prichádza Michal Lipták.
V roku 2012 zoo chovala slony už 28 rokov a Maja a Gula oslávili svoje 30. narodeniny. Aj napriek tomu, že slonice sú jediné a pravdepodobne na dlhšiu dobu aj posledné na Slovensku, a z návštevníckeho hľadiska sú v zoo hlavnou atrakciou, obývajú pavilón, ktorý už napriek snahám viacerých zainteresovaných nezodpovedá moderným poznatkom a kritériám, o čom sa môže každý presvedčiť pri návšteve podobných zariadení v okolitých krajinách EÚ. Počas letnej turistickej sezóny majú návštevníci možnosť slonice vidieť vo vonkajšom výbehu, a v prípade nepriaznivého počasia treba nazrieť do ich vnútornej ubikácie (pavilónu). Slonice žiadnym spôsobom neobmedzujeme, preto sa môžu svojvoľne z výbehu vzdialiť. Možnosť, že by ste ich neuvideli, tu je, ale stáva sa to sporadicky.
Ochrana Prírody a Rehabilitačná Stanica
V rámci ochrany európskej fauny Národná zoologická záhrada Bojnice dlhodobo spolupracuje na viacerých projektoch záchrany ohrozených druhov živočíchov na Slovensku, ako aj v zahraničí. K najvýznamnejším patrí spolupráca s Tatranským národným parkom pri výskume a imobilizácii kamzíka tatranského (Rupicapra rupicapra tatrica), ktorý je emblémom Tatier. Pracovníci zoo v ťažkom teréne úspešne uspali a telemetrickými obojkami vybavili niekoľkých jedincov. Veľmi aktívna je aj spolupráca pri výskume rysa karpatského (Lynx lynx carpathicus) na Slovensku. Súčasťou tohto projektu je v poslednom období úspešná rehabilitácia jedincov z prírody a ich následná reintrodukcia.
Národná zoo Bojnice sa podieľa aj na záchrane ohrozených druhov svetovej fauny. Podporila napríklad reintrodukciu v prírode vyhynutého bažanta Edwardsovho (Lophura edwardsi) odoslaním dvoch odchovaných jedincov priamo do Vietnamu v spolupráci s pražskou zoo. V prípade, že to bude možné, zoologické záhrady sa pokúsia o návrat zvierat do prírody, do ich pôvodných areálov výskytu. Niektoré druhy sa darí navracať ľahšie, iné menej, a s niektorými to nie je možné. „Doteraz sa svetové zoologické záhrady úspešne zapojili do navrátenia viac ako 170 druhov ohrozených zvierat.“ Aby mohli byť v zoo narodené zvieratá vypustené späť, tam kam patria, najprv sa musí zaistiť, aby ich bolo vôbec kam vrátiť. Ak máme vybrané miesto, potom je nevyhnutné zvieratá pripraviť na návrat domov, čo často môže trvať celé roky. Ako ukážkový príklad úspechu súčasných zoo sa môže uviesť návrat koní Przewalského do mongolských stepí alebo návrat malých opičiek levíkov do brazílskych pralesov.
Národná zoo Bojnice má v štatúte zakotvenú spoluprácu so Štátnou ochranou prírody a pomerne často spolupracuje na rôznych projektoch. Do zoo sa častokrát dostávajú zvieratá pochádzajúce z našej prírody, ktoré sú nejakým spôsobom poranené alebo ináč postihnuté. Podľa súčasného zákona o ochrane prírody občania, ktorí nájdu poranené zviera, sú povinní to oznámiť Obvodnému úradu životného prostredia v mieste nálezu. Následne pracovníci úradu kontaktujú najbližšiu chovnú alebo rehabilitačnú stanicu, kde sa o poranené zviera postarajú. Štátna ochrana prírody zriadila na území Slovenska niekoľko takýchto zariadení, pričom jedno z nich sa nachádza aj v Národnej zoo Bojnice. Po dovezení do rehabilitačnej stanice poranené zviera prezrie a ošetrí veterinár. Pracovníci rehabilitačnej stanice sa o tzv. hendikepované živočíchy ďalej starajú. Niekedy je zranenie natoľko vážne a trvalé, že návrat do prírody nie je možný. Preto v niektorých expozíciách nájdete živočíchy nejakým spôsobom postihnuté, ktoré slúžia hlavne na poučenie o bezohľadnom správaní a prístupe ľudí k týmto zvieratám. Najväčšiu radosť majú pracovníci zoo, keď sa im podarí zranené živočíchy úspešne vyliečiť a dostať do optimálnej kondície. Vtedy ich môžu vrátiť späť do prírody. Vypúšťanie sa uskutočňuje v spolupráci so Štátnou ochranou prírody na vhodnom mieste a pod odborným dohľadom. Takýmto spôsobom sa do prírody navrátili bociany biele, sokoly myšiare, myšiaky lesné, sovy lesné, labute veľké a rys ostrovid. Okrem zrehabilitovaných živočíchov sa do prírody vypúšťajú aj niektoré druhy, ktoré sa narodili a boli odchované priamo v zoo, napríklad plamienky driemavé, sliepočky zelenonohé alebo bociany biele.
Výchova, Vzdelávanie a Vedecký Výskum
Areál bojnickej zoo je svojimi danosťami predurčený na rekreáciu a oddych. Podhorský areál v blízkosti kúpeľného mestečka s čarokrásnym zámkom má svoju neopakovateľnú atmosféru. Prechádzka po zoo vedie aj medzi zalesnenými plochami či miestami i pôvodným karpatským lesom. Okrasné sadovníctvo, vyhliadka na zámok či niektoré už novšie poňaté expozície zvierat dotvárajú celkovo príjemný dojem zoologickej záhrady. Návštevník si tu v peknom a prírodnom prostredí vždy veľmi rád oddýchne. Deti majú k dispozícii niekoľko možností na hranie či zábavu, a od roku 2005 im slúži aj detská kontaktná zoo.
Človek pozoroval život zvierat odjakživa, hľadal podobnosti a rozdiely so životom človeka a zvierat i medzi zvieratami samotnými, čo bolo o vzťahoch človeka a okolitého sveta. „No a toto všetko zostalo v náplni aj dnešných moderných zoologických záhrad.“ Bokom nemôže stáť ani Národná zoo Bojnice. Svedčí jej na chválu, že už v roku 1979 ako jedna z mála zoo vo vtedajšom Československu zriadila zooškolu. Vyčlenila priestory na vzdelávanie malých i veľkých. Časom sa forma a obsah vzdelávania menili, prvé úzko viazané témy sa začali meniť na témy o vzájomných súvislostiach s ekologickým a environmentálnym zameraním. Vyprofilovali sa špeciálne programy pre jednotlivé vekové skupiny.
Pri práci v zoo sa získava veľké množstvo rozmanitých poznatkov, ktoré môžu byť zaujímavé pre rôznych odborníkov zoologického alebo chovateľského zamerania. Mnohé informácie z biológie jednotlivých druhov sa podarilo získať iba počas chovu v opatere človeka. Národná zoo Bojnice spolupracuje s univerzitnými pracoviskami, prírodovedeckými fakultami, ústavmi a múzeami. Niektorí pracovníci publikujú v odbornej tlači chovateľsky či zoologicky zamerané práce. Pracovníci Národnej zoo Bojnice sa v posledných rokoch venovali výskumu fenotypovej a genetickej variability rysov v spolupráci so švajčiarskymi odborníkmi a štúdiu rozmanitých prejavov správania chovancov. Osobitnou časťou ich výskumu sú analýzy dochovaných dát a spracovávanie histórie chovu vzácnych druhov. V rámci medzinárodnej spolupráce poskytujú odborným inštitúciám biologické vzorky. Prvá skutočná zoologická záhrada vznikla pred 2000 rokmi v Číne a dostala meno „Záhrada múdrosti“. To len podčiarkuje dlhú tradíciu vzdelávania a poznania, ktorú zoologické záhrady nesú.
Praktické Informácie pre Návštevníkov
Národná zoo Bojnice sa riadi opatreniami, ktoré sú platné na území Slovenskej republiky. V súčasnosti nemáte povinnosť prekrytia dýchacích ciest rúškom ani respirátorom, avšak opatrenia sa môžu postupom času meniť, preto je dôležité sledovať ich aktualizáciu.
Otváracie Hodiny a VstupenkyNárodná zoo Bojnice je otvorená celoročne, teda 365 dní v roku. Môžete ju tak navštíviť počas pracovných dní, sviatkov aj počas víkendov. V prípade, že sviatok pripadá na nedeľu, aj v takom prípade je zoologická záhrada otvorená. Je len veľmi ťažké špecifikovať, ktorý čas je na návštevu zoo najideálnejší. Vonkoncom sa nedá odhadnúť, v ktorom čase bude to ktoré zviera tráviť čas vo výbehu, a je to v každej ubikácii individuálne. Počas sezóny majú zvieratá na výber, v ktorej časti ubikácie sa budú zdržiavať. K dispozícii majú vonkajší výbeh, no otvorené im nechávame tiež zázemie. Zvieratá nie sú obmedzované a sú presne tam, kde v tú danú chvíľu chcú byť. Preto je potrebné pochopenie, ak niektoré zo zvierat pri prehliadke neuvidíte.Online vstupenky si môžete zakúpiť priamo cez web zoo. Online je možné zakúpiť aj darčekové poukážky, stačí si len vybrať z ponuky, či už máte záujem o vstup do zoo s venovaním alebo o zážitkový program. Takisto sa online dajú zakúpiť aj permanentky. Ak ste z blízkeho okolia a chcete zoo navštevovať častejšie, máte možnosť si zakúpiť ročnú permanentku. Ušetrí vám financie a aj státie v rade. Vstupenky (aj darčekové poukážky a permanentky) majú platnosť celý rok od zakúpenia online, t. j. 365 dní od zakúpenia online. Výhodou online zakúpenia je, že nemusíte čakať v rade na pokladniach. Vstupenku si nemusíte vytlačiť, stačí ju mať uloženú v mobile.
Zľavnené vstupné majú držitelia preukazu ZŤP po jeho predložení. Zľavnené vstupné má aj sprievodca držiteľa ZŤP. Zľavnené vstupné majú študenti denného štúdia po predložení dokladu o štúdiu, túto výhodu môžu využívať ale iba študenti, ktorí nepresiahnu 26. rok života. Množstevné zľavy neposkytujeme. Bezplatný vstup do zoo majú deti do štyroch rokov. Permanentku viete kúpiť aj priamo na pokladni pri vstupe do zoo. Pri jej zakúpení budete potrebovať doklad totožnosti. Na mieste vyplníte formulár, na základe ktorého vám bude permanentka vydaná. Stratu permanentky je potrebné hlásiť na pokladni Národnej zoo Bojnice. Permanentku nie je možné použiť inou osobou ako jej majiteľom.
Dostupnosť a ParkovanieZ parkovísk v centre mesta Bojnice sa do zoologickej záhrady dostanete výlučne pešo. Ide ale o veľmi peknú prechádzku, počas ktorej si môžete užívať jedinečnú históriu tohto malebného mestečka. Z centra sa vydajte smerom k zámku a pri jeho hlavnom vstupe odbočíte do uličky vpravo. Vchod do zoologickej záhrady je približne 200 metrov od neho. Prehliadnuť ho nemôžete. Národná zoo Bojnice nemá k dispozícii pre svojich návštevníkov vlastné parkovacie miesta, nakoľko sa nachádza v pešej zóne, ktorá je od centra Bojníc vzdialená približne 500 metrov. Pohodlne však môžete zaparkovať v Bojniciach na mestských alebo súkromných parkoviskách, ktoré sú väčšinou spoplatnené. Nakoľko Národná zoo Bojnice nedisponuje vlastnými parkovacími miestami pre svojich návštevníkov, nevedieme cenník jednotlivých parkovísk vo svojom okolí. Mesto Bojnice ponúka na zaparkovanie niekoľko parkovísk, no v okolí centra nájdete i súkromné parkoviská. V súčasnosti je možné uzamknúť bicykel v stojane, tesne pred vstupom do zoo. Miesto so stojanom sa nachádza pred pokladňami, hneď po ľavej strane, pred klenbovým vstupom. Stojany a bicykle nie sú samostatne strážené žiadnou špeciálnou ostrahou, ale nachádzajú sa v areáli zoo. Informácie o počasí nájdete na úvodnej stránke webovej platformy zoo v ľavom dolnom rohu obrazovky, alebo na ktoromkoľvek inom portáli dostupných meteo staníc.
Pravidlá Návštevy a ZákazyNárodná zoologická záhrada myslí i na svojich zdravotne postihnutých návštevníkov. Z tohto dôvodu máme v jednotlivých pavilónoch, ako aj prechodmi medzi nimi, bezbariérové trasy. V rámci bezpečnosti návštevníkov, a to hlavne detí, musela zoo pristúpiť k zákazu používania detských bicyklov, kolobežiek, odrážadiel s dvoma kolesami, kolieskových korčúľ, skateboardov a podobne. Výnimku majú iba deti so zníženou pohyblivosťou, ktoré majú oficiálne povolenie. Toto opatrenie je zakotvené aj v Návštevníckom poriadku Nzoo Bojnice. Areál zoo je veľmi členitý a kopcovitý. Malé deti nie sú schopné v tomto teréne zatáčať a brzdiť, čo môže byť veľkým problémom, zvlášť pri veľkom počte návštevníkov. Snažíme sa tiež zamedziť nehodám a zraneniam malých vodičov. Pokiaľ sa na to pozrieme aj z druhej strany, návštevníci, ktorí uskakujú pred deťmi na akýchkoľvek dopravných prostriedkoch, si tak návštevu zoo nemusia užiť podľa svojich predstáv.Vstup s balónom nie je z bezpečnostných dôvodov povolený. Zvieratá sa ich môžu zľaknúť, alebo ich môže vystrašiť, ak balón praskne. Z bezpečnostných a veterinárnych dôvodov do zoo nemajú povolený vstup zvieratá, ktoré nie sú chované v zoo. Kŕmenie zvierat je zakázané. Každé zviera v Národnej zoo Bojnice má stanovenú presnú kŕmnu dávku, ktorá zodpovedá jeho potrebám. Prikrmovaním môžete zvieratám ublížiť - môžu ochorieť alebo uhynúť. Nikdy nemôžete predpokladať, či dané zviera netrpí nejakou alergiou, či je aktuálne liečené veterinárom alebo má ochorenie, ktoré môže byť pre neho fatálne, pokiaľ by skonzumovalo niečo, čo nemôže.Dĺžka prehliadky je veľmi individuálna. Viete sa zdržať 2 hodiny, ale pokojne aj 5 hodín. Záleží na vašom čase. Ale taká štandardná doba v miernom tempe, za ktorú si viete pozrieť našu zoo, je cca 3 hodiny. Mapu Národnej zoo Bojnice môžete nájsť na webovej stránke zoo. Čas, ktorý môžete tráviť v Národnej zoo Bojnice, je limitovaný otváracími hodinami. Je dôležité mať na zreteli, že pokiaľ so zakúpenou vstupenkou opustíte priestory zoo, vstupenka sa stáva neplatnou a ďalší vstup do expozície zoo si budete musieť znova zaplatiť. Bohužiaľ, dva razy sa na jednu vstupenku bránami zoo nedostanete. Zvieratá majú svoj denný režim. Niektoré sú aktívnejšie ráno, naopak niektoré večer. Mnohé z expozícií sú navrhnuté tak, aby umožňovali zvieratám kedykoľvek sa vzdialiť z dohľadu návštevníkov. V skutočnosti nie je žiadny špeciálny čas, kedy by bolo možné vidieť viac zvierat, resp. menej zvierat. V záujme o mnohé ohrozené druhy, ktoré sú chované v zariadeniach, boli vybudované expozície, ktoré napodobňujú prirodzené prostredie. Rovnako ako prírodné prostredie, aj tieto oblasti poskytujú zvieratám dostatok priestoru na úkryt. Obmedzenia a uzávierky: „Našim návštevníkom sa snažíme permanentne vytvárať podmienky, zabezpečujúce výnimočný zážitok. Napriek tomu sa niektoré ubikácie, či zariadenia zmenia alebo zatvoria.“
Stravovanie a ObčerstvenieNakoľko v expozícii zoo môžete na jednu vstupenku stráviť pokojne aj celý deň, je dôležité dodržiavať pitný režim. Napriek tomu, že v areáli zoo je niekoľko občerstvovacích zariadení, tekutiny je potrebné dopĺňať priebežne počas celého dňa. Preto sa odporúča, aby ste si do batohu zbalili zásobu pitnej vody. Určite sa ale v ňom nájde miesto aj na ochranu hlavy v prípade silných horúčav. Naopak, v prípade dažďa by ste mali mať pribalený pršiplášť alebo dáždnik. V zoo je akékoľvek kŕmenie zvierat zakázané. Jedlo donesené z domu či zakúpené v zoo spôsobuje zvieratám zdravotné komplikácie, ktoré môžu skončiť bohužiaľ aj fatálne - úhynom. Toalety / WC sa nachádzajú pri medveďoch, pri Letnej terase Termal (je tu dostupný aj prebaľovací pult pre mamičky s deťmi), ale i v pavilóne africkej fauny a pri detskej zoo.V Národnej zoo Bojnice sa návštevníci môžu občerstviť, resp. najesť v jednom z troch bufetových zariadení. Pokiaľ ste si na návštevu zoo priniesli vlastnú stravu, tú môžete konzumovať v ktorejkoľvek časti návštevníckej trasy, ktorá disponuje množstvom lavičiek, altánkov a oddychových zón. Keďže bufetové zariadenia v bojnickej zoo nespadajú do správy zoologickej záhrady, ale sú prevádzkované súkromnými osobami, presná ponuka jedál či nápojov nie je prezentovaná. Jedno však môžu garantovať, hladní a smädní u nás určite nebudete. Prázdnu fľašu na vodu si môžete naplniť v ktoromkoľvek sociálnom zariadení v návštevníckej časti. Pitnú vodu ale nájdete i pred bufetovým zariadením pri toaletách, naproti ubikácii africkej fauny, resp. výbehom slonov. V zoo je pre fajčenie vyhradené miesto iba v bufetových zariadeniach, tieto vyhradené miesta sú vyznačené. Fajčiť sa, samozrejme, nesmie ani v pavilónoch. Zákaz fajčenia tak platí v celom areáli zoo, mimo vyhradených miest. Vzhľadom k rozlohe zoo sa musíme spoliehať predovšetkým na ľudský zdravý rozum a vzájomnú toleranciu. Snažíme sa nájsť rovnováhu medzi rôznymi potrebami a nárokmi návštevníkov, no uvedomujeme si, že nie je a ani nikdy nebude v našich silách sa zavďačiť všetkým.
Zážitkové Programy a Stretnutia so ZvieratamiV Národnej zoo Bojnice je v ponuke niekoľko zážitkových programov. Veľmi vyhľadávaným je program pod názvom „Jeden deň ošetrovateľom“, v rámci ktorého strávi návštevník vo vybranej expozícii deň s chovateľmi a zvieratami. Stane sa tak na jednu pracovnú smenu jedným z nich, vyskúša si prácu chovateľa a uvidí život za bránami zoo aj z opačnej strany ako bežný návštevník. Takto sa v podstate dostanete do blízkosti zvierat. Ďalšou možnosťou je program „Vstup do zázemia“. V tomto prípade ide o kratší čas (cca 20 minút) strávený v zázemí toho ktorého zoologického úseku, a návštevník nemá možnosť zvieratá kŕmiť, upratovať im a starať sa o ne. Taktiež sa môže návštevník stať na jeden deň záhradníkom či kuchárom. Všetky tieto programy sa realizujú formou darčekových poukážok a ide o takzvané „darčeky, ktoré majú zmysel“. Obdarujete tak blízku osobu krásnym a nezabudnuteľným zážitkom a zároveň prispejete finančnou čiastkou na chov zvierat. V národnej zoo Bojnice nie je možné zakúpiť si zviera.
Prajeme Vám krásne strávený deň za bránami Národnej zoo Bojnice.
tags: #bojnice #zoo #narodenie