Narodenie bábätka prináša do rodiny nielen veľa radosti, ale aj značne zaťaží rodinný rozpočet, aspoň zo začiatku. Preto mladé rodiny určite vítajú príspevky od štátu, ktorý sa takto podieľa aspoň trošku na zlepšení finančnej situácie rodiny, ktorej sa narodilo dieťa. V stredoeurópskom priestore sa prístupy k rodinnej politike môžu líšiť, no základný cieľ zostáva rovnaký - podporiť rodičov pri výchove a starostlivosti o deti. Kým slovenský štát ponúka komplexný systém dávok, zaujímavý pohľad na túto problematiku poskytuje aj Česká republika, ktorá so Slovenskom zdieľa významný úsek nedávnych dejín a z toho sa odvíjajú niektoré podobnosti v pohľade na rodinnú politiku. Tento článok sa zameriava na prehľad príspevku pri narodení dieťaťa a súvisiacich rodinných dávok v Českej republike, pričom kontextualizuje tieto informácie s podmienkami na Slovensku a v širšom európskom rámci.
Česká republika ako líder v plodnosti: Prehliadaný model rodinnej politiky
Česká rodinná politika býva v porovnaní s tou poľskou či maďarskou prehliadaná. Nenájdeme v nej žiadne bombastické nápady a nie je ani nápadne štedrá, čo môže na prvý pohľad pôsobiť dojmom nedostatočnej podpory. Napriek tomu, alebo možno práve preto, by Česko mohlo pritiahnuť pozornosť najmä svojou neobvykle vysokou plodnosťou. Negatívny trend pôrodnosti je témou, ktorej sa Štandard venuje už dlhšie a zdá sa intuitívne, že vývoj pôrodnosti nejako súvisí s podporou rodín zo strany štátu. V roku 2021 obsadilo Česko druhé miesto pomyselného európskeho rebríčka s mierou plodnosti na úrovni 1,83 dieťaťa na ženu. Len o stotinu lepšiu hodnotu dosiahlo Francúzsko, ktorého mieru plodnosti vylepšujú veľké rodiny imigrantov. Kľúč k úspechu pritom vôbec nie je jasný, keďže Česko podporuje rodiny pomerne malým súborom opatrení. Táto skutočnosť vyvoláva otázky o efektivite rôznych typov podpory a o tom, či je vždy priama finančná štedrosť jediným faktorom ovplyvňujúcim reprodukčné správanie obyvateľstva.
Štruktúra finančnej podpory rodín v Českej republike
Český systém finančnej podpory rodín je veľmi podobný tomu slovenskému. S pôrodom a výchovou detí je spojených niekoľko málo dávok, ktoré majú kompenzovať zvýšené výdavky a znížené príjmy rodín s deťmi. Tieto dávky sú koncipované tak, aby poskytovali určitú úroveň istoty a flexibility pre rodičov pri zabezpečovaní starostlivosti o ich potomstvo.
Rodičovský príspevok: Flexibilný pilier starostlivosti
Najvýznamnejšou dávkou v českom systéme je rodičovský príspevok. Ten je poskytovaný rodičovi, ktorý sa celodenne stará o dieťa mladšie ako štyri roky. Dávka je konštruovaná flexibilne - s určitým obmedzením si rodič môže určiť mesačnú výšku dávky. Stropom je celková suma, ktorú môže čerpať. Mesačnú sumu rodičovského príspevku si môže rodič určiť až do výšky, ktorá zodpovedá nároku na materské. V prípade, že druhý rodič má vyšší príjem, strop sa vypočíta podľa jeho vymeriavacieho základu, čo umožňuje rodinám optimalizovať si výšku príspevku podľa ich konkrétnej finančnej situácie a preferencií. Flexibilita je ešte umocnená tým, že rodič poberajúci príspevok môže jeho výšku zmeniť, a to raz za tri mesiace. Príspevok vždy náleží za starostlivosť o najmladšie dieťa v rodine. V prípade, že pri narodení ďalšieho dieťaťa rodič nevyčerpal príspevok do maximálnej výšky, zostávajúcu sumu mu vyplatia jednorazovo. Táto možnosť jednorazového vyplatenia zostatku poskytuje rodinám dodatočnú finančnú injekciu v čase príchodu nového člena rodiny.
Pôrodné: Jednorazová štátna podpora pri narodení dieťaťa v Česku
Menšou, avšak dôležitou dávkou spojenou s narodením dieťaťa v Českej republike, je pôrodné. Ide o jednorazovú dávku, ktorá má pomôcť pokryť počiatočné výdavky spojené s príchodom nového člena rodiny. Pôrodné sa vypláca vo výške 13-tisíc českých korún, čo predstavuje približne 530 eur. Túto dávku možno považovať za obdobu slovenského príspevku pri narodení dieťaťa, avšak s inou stanovenou sumou a podmienkami. Na rozdiel od niektorých iných rodinných dávok, pôrodné nie je závislé od príjmu rodiny a má slúžiť ako univerzálna podpora pre všetkých nových rodičov, ktorí spĺňajú základné kritériá.
Prídavky na deti a daňové úľavy: Motivácia pre väčšie rodiny
Podobným spôsobom ako na Slovensku fungujú v Českej republike aj prídavky na deti. Tie sa aktuálne poskytujú domácnostiam s príjmom do 3,4-násobku životného minima, čo znamená, že sú cielené na rodiny s nižšími a strednými príjmami. Výška prídavku na deti je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, čo zohľadňuje meniace sa potreby detí v rôznych fázach ich vývoja. Rodičia detí vo veku od 6 do 15 rokov, ktorí majú vlastný príjem, dostanú mesačne 1 470 korún, čo je približne 60 eur, teda rovnakú sumu ako na Slovensku. Rodičia mladších detí majú nárok na 1 330 korún (54 eur), zatiaľ čo rodičia starších detí (nad 15 rokov) môžu poberať 1 580 korún (65 eur).
Zaujímavejšie položky, aspoň v prípade viacdetných rodín, prináša daňový systém. Česko poskytuje systém zliav na dani, ktoré sa v prípade detí môžu stať daňovým bonusom. Ak je výsledná daňová povinnosť po zľave záporná, štát rozdiel vyplatí priamo daňovníkovi, čím efektívne zvyšuje príjmy rodín. Daňové zľavy sú nastavené pomerne progresívne v prospech viacdetných rodín. Zľava na prvé dieťa je vo výške 1 267 korún (52 eur) mesačne. Zaujímavé je, že keď boli zľavy na deti zavedené v roku 2005 (predtým sa používali odpočítateľné položky), mali rovnakú výšku na všetky deti. To platilo až do roku 2014, keď vládna koalícia so zastúpením kresťanských demokratov presadila ďalšie valorizácie len pre druhé a ešte výraznejšie pre tretie a ďalšie deti, čím sa posilnila podpora pre väčšie rodiny. Prorodinným elementom je aj zľava na manželku či manžela bez zdaniteľných príjmov. Ak má manželský partner ročné príjmy do 68-tisíc korún (2 775 eur), typickým prípadom je žena v domácnosti, daňovník si môže znížiť daň o 24 840 korún (1 014 eur) ročne v rámci zúčtovania dane alebo daňového priznania. Toto opatrenie uznáva hodnotu neplatenej práce v domácnosti a prispieva k celkovej finančnej stabilite rodiny.
Dôchodky a kompenzácie za výchovu detí
Podobne ako na Slovensku sa i česká vláda snaží vyriešiť problém, že rodičia - najmä matky - majú v dôsledku výchovy detí nižšie dôchodky. Rýchlym riešením bolo zavedenie takzvaného výchovného vo výške 500 korún (20 eur) za každé vychované dieťa. Nárok na výchovné má dôchodca rodič, ktorý sa prevažne staral o dieťa, teda typicky matka. Výchovné je však len dočasným nástrojom vyrovnania. V budúcnosti ho má nahradiť takzvaný fiktívny vymeriavací základ, ktorý by mal lepšie zohľadňovať obdobia starostlivosti o deti pri výpočte dôchodku. Ďalším plánovaným opatrením je zavedenie spoločného vymeriavacieho základu pre manželov (a registrovaných partnerov). Manželia by mali možnosť na účely výpočtu dôchodku zlúčiť svoje vymeriavacie základy a rozdeliť si ich rovným dielom. Toto opatrenie by malo zmierniť dopady nižších príjmov jedného z partnerov na celkový rodinný dôchodok a podporiť princíp rovnosti v sociálnom zabezpečení.
Výzvy v predškolskej starostlivosti v Českej republike
Diskutovanou témou sú v Česku škôlky. Verejnému sektoru sa vytváranie dostatočných kapacít dlhodobo nedarí, čo spôsobuje problémy rodičom pri zlaďovaní pracovného a rodinného života. Preto sa štát snaží zapojiť súkromníkov. Jednak umožňuje zriaďovať takzvané detské skupiny, ktoré nemusia spĺňať rovnako náročné formálne požiadavky ako škôlky, jednak poskytuje úľavu rodičom, ktorí deti umiestnili v súkromných zariadeniach. Napriek týmto snahám sa však nezdá, že by škôlky boli kľúčovým nástrojom, ktorý by vysvetľoval vysokú českú pôrodnosť. Spolu so Slovenskom má Česko v rámci Európy najnižší podiel detí do troch rokoch umiestnených vo formálnych vzdelávacích zariadeniach (podľa údajov Eurostatu z roku 2021). Na európske pomery má Česko aj relatívne vysoký podiel detí starších ako tri roky, ktoré nechodia do škôlky. Podľa štatistických údajov z minulého roku ich bolo viac než 20 percent (na Slovensku 15 percent), a viac než štvrtina chodila do škôlky na menej ako 30 hodín týždenne (na Slovensku 11 percent). Tieto údaje naznačujú, že v českej spoločnosti prevláda preferencia pre starostlivosť o deti v rodinnom prostredí, aspoň v prvých rokoch života, a to aj napriek nedostatku kapacít vo formálnych zariadeniach.
Súvislosti so slovenskou rodinnou politikou a príspevkom pri narodení dieťaťa
Narodenie dieťaťa je pre rodinu radostná udalosť, spojená s novými povinnosťami a výdavkami. Štát sa snaží rodinám pomôcť aj finančne, a to prostredníctvom rôznych sociálnych dávok. Ak však žijete v zahraničí, situácia sa môže zdať komplikovanejšia, preto je dôležité poznať aj systém podpory na Slovensku a súvislosti s medzinárodnými pravidlami.
Slovenský štát poskytuje rodinám niekoľko druhov sociálnych dávok, ktoré im majú uľahčiť starostlivosť o dieťa. Medzi najznámejšie patria:
- Príspevok pri narodení dieťaťa: Jednorazová dávka, ktorej cieľom je pokryť počiatočné výdavky spojené s príchodom nového člena rodiny.
- Príspevok na starostlivosť o dieťa: Mesačný príspevok určený na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o dieťa, napríklad na jasle alebo opatrovateľku.
- Rodičovský príspevok: Mesačná dávka, ktorú štát prispieva rodičovi na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku.
- Prídavok na dieťa: Štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.
Slovenský príspevok pri narodení dieťaťa: Kto má nárok a aké sú podmienky?
Príspevok pri narodení dieťaťa je jednorazová štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva mladým rodinám na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb dieťaťa. Poskytuje sa jednorazovo pri narodení dieťaťa. Ak sa súčasne narodia viacerčatá, nárok na príspevok vzniká na každé dieťa.
Kto má na tento príspevok nárok?Primárne má nárok matka dieťaťa, ktorá dieťa porodila. V osobitných prípadoch môže byť oprávneným žiadateľom aj otec dieťaťa, a to iba v týchto prípadoch:
- matka zomrela (pri pôrode alebo po ňom);
- po matke dieťaťa bolo vyhlásené pátranie;
- dieťa bolo zverené do výchovy otca na základe rozhodnutia súdu.
Kedy vzniká nárok na tento príspevok?Nárok na príspevok vzniká pri splnení niekoľkých kľúčových podmienok:
- Žiadateľ musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
- Matka sa musí od začiatku druhého trimestra (začiatok 4. mesiaca tehotenstva) pravidelne podrobovať preventívnym prehliadkam u špecialistu v odbore gynekológia a pôrodníctvo a absolvovať ich k dátumu pôrodu. Oprávnená osoba zároveň musí mať uzavretú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so všeobecným lekárom pre deti a dorast (pediatrom) a matka musí mať dohodu so všeobecným lekárom a gynekológom.
- Okrem trvalého pobytu je pre príspevok pri narodení dieťaťa stanovená aj podmienka bydliska. Bydliskom je miesto, kde má oprávnená osoba a dieťa sústredené najdôležitejšie záujmy na základe objektívnych kritérií. Týmito kritériami sú napríklad: vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie, sústavná príprava na povolanie štúdiom alebo starostlivosť o ďalšie dieťa do šiestich rokov veku, návšteva školy alebo vysokej školy ďalšieho dieťaťa, ktoré má oprávnená osoba v starostlivosti. Podmienka bydliska na území Slovenskej republiky sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba spĺňa aspoň dve z uvedených kritérií.
Suma príspevku pri narodení dieťaťa môže byť k 1. januáru stanovená na 829,86 eur, respektíve 151,37 eur, v závislosti od viacerých skutočností, napríklad od poradia narodenia dieťaťa. Nárok na príspevok na to isté dieťa vzniká iba raz.
Príspevok pri narodení dieťaťa nevznikne matke, ktorá po pôrode opustila zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením osobitného predpisu o prepustení osoby z ústavnej zdravotnej starostlivosti. To znamená, ak opustila nemocnicu bez súhlasu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Nárok na príspevok pri narodení dieťaťa zaniká uplynutím dvanástich mesiacov od narodenia dieťaťa.
Proces uplatňovania nároku a vyplácanie
Od marca 2022 si oprávnená osoba uplatňuje nárok na príspevok automaticky, čo zjednodušuje celý proces. Splnenie podmienok pre vyplatenie príspevku pri narodení dieťaťa sa posudzuje elektronicky. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) začína konanie o príspevku pri narodení dieťaťa dňom doručenia informácie o zápise dieťaťa do Registra fyzických osôb a má na rozhodnutie 60-dňovú lehotu. V rámci tejto lehoty preverí informácie z NCZI (preventívne prehliadky, poradie pôrodov, opustenie nemocnice, dohoda s pediatrom, dohoda matky so všeobecným lekárom a gynekológom) a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poskytne informáciu o tom, či má osoba povinné verejné zdravotné poistenie. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky nároku, ÚPSVaR vydá rozhodnutie o nevyplatení príspevku.
Ako zistí úrad číslo účtu oprávnenej osoby? Úrad získa číslo účtu vďaka prepojeniu so Sociálnou poisťovňou, ktorá úradu posúva údaje o mieste výplaty podľa tehotenského, prípadne starostlivosti o dieťa do 6 rokov. Ak matka žiada poukázať príspevok na iné miesto výplaty, oznámi to ÚPSVaR na tlačive Oznámenie o mieste výplaty, ktoré je dostupné na stránke Úradu. Úrad vyplatí príspevok pri narodení dieťaťa najneskôr v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa preukázalo splnenie podmienok nároku na príspevok pri narodení dieťaťa. Výplata sa môže realizovať v hotovosti alebo na účet, podľa preferencie oprávnenej osoby.
Obecné a mestské príspevky
Okrem príspevku od ÚPSVaR poskytujú ďalší jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa aj niektoré obce a mestá, a to v rôznej výške, ktorá sa pohybuje napríklad od 50 do 200 eur. Tieto lokálne príspevky sú vítaným doplnkom k štátnej podpore a môžu výrazne pomôcť rodinám v počiatočných fázach rodičovstva. Je vhodné informovať sa o podmienkach a výške príspevku priamo na vašom obecnom úrade, keďže pravidlá sa môžu líšiť.
Zánik nároku a neoprávnená výplata
Ak úrad vyplatil príspevok v nižšej sume, ako mala oprávnená osoba nárok, doplatí rozdiel príspevku do sumy 151,37 eur, respektíve 829,86 eur, v závislosti od pôvodného nároku. Nárok na výplatu tohto rozdielu zaniká uplynutím jedného roka odo dňa výplaty príspevku v nižšej sume. Ak oprávnená osoba spôsobila, že úrad vyplatil príspevok neprávom, úrad rozhodne o jej povinnosti vrátiť príspevok alebo ich časť. Nárok na vrátenie príspevku alebo časti vyplatenej neprávom zaniká uplynutím jedného roka odo dňa, keď úrad túto skutočnosť zistil, najneskôr však uplynutím troch rokov odo dňa neoprávnenej výplaty príspevku pri narodení dieťaťa.
Rodinné dávky v Európskej únii a osobitosti pre občanov SR v zahraničí
So vstupom Slovenska do EÚ sa zvýšil počet Sloveniek žijúcich v zahraničí. Situácia ohľadom sociálnych dávok je jednoduchšia, ak žena žije v krajine EÚ, na Islande, v Nórsku alebo Lichtenštajnsku. Vtedy platia koordinačné predpisy Európskeho spoločenstva, ktoré sú jednotné a záväzné pre všetky členské krajiny EÚ.
Právny rámec Európskej únie pre sociálne zabezpečenie
Koordinačné nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva, a nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 ustanovujúce postup vykonávania Nariadenia EHS č. 1408/71, sa vzťahujú na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby, štátnych zamestnancov, študentov, dôchodcov, pozostalých, utečencov, osoby bez štátneho občianstva a ich rodinných príslušníkov. Aplikujú sa v prípadoch nároku na rôzne dávky, vrátane rodinných dávok. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa zmenilo postavenie občanov SR vo vzťahu k možnosti ich pohybu za prácou v rámci štátov EÚ. Veľa slovenských rodičov odchádza pracovať z dôvodu zvýšenia svojej životnej úrovne do iného členského štátu EÚ, pričom nestrácajú nadobudnuté práva v oblasti sociálneho zabezpečenia pri zmene bydliska z jedného štátu do druhého.
Je dôležité zdôrazniť, že jednorazová dávka ako príspevok pri narodení dieťaťa zďaleka nie je vo všetkých krajinách EÚ, a nevzťahujú sa na ňu ani koordinačné nariadenia Európskeho parlamentu, ktoré upravujú vyplácanie ostatných rodinných dávok. To znamená, že podmienky a nároky na túto konkrétnu dávku sa riadia primárne národnou legislatívou. Obdobu slovenského príspevku majú napríklad v Česku, kde sa volá pôrodné. Nárok na pôrodné má slovenská občianka, ktorá je v Českej republike zamestnaná, pričom materské dostane v tom štáte, kde si platí odvody. Rodičovský príspevok je však štátnou dávkou, a na tú sa už vzťahujú koordinačné predpisy z EÚ.
Kategorizácia matiek a rodičov v zahraničí a ich nároky
Pre nárokovanie si dávok je dôležité vedieť, do ktorej z možných kategórií matka žijúca v zahraničí spadá, keďže od toho sa odvíja príslušná legislatíva a postup:
- Zamestnaná osoba a samostatne zárobkovo činná osoba: Príslušnou legislatívou je legislatíva štátu, v ktorom je osoba zamestnaná alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Migrujúci pracovník má nárok na rovnakú výšku rodinných dávok ako človek, ktorého deti majú trvalé bydlisko v štáte, kde je zamestnaný. Túto sumu možno potom vyplatiť/exportovať do štátu, v ktorom má dieťa/deti migrujúceho pracovníka trvalé bydlisko.
- Pracovník z pohraničnej oblasti: Ide o osobu, ktorá pracuje v jednom členskom štáte, býva v inom a do miesta svojho trvalého bydliska sa vracia denne, respektíve minimálne raz za týždeň. Príslušným štátom na vyplácanie rodinných dávok je v takomto prípade štát, v ktorom je zamestnaný.
- Vyslaný pracovník: Je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je po určitý čas vyslaná pracovať do iného členského štátu. Keďže jej pobyt v štáte vyslania je len dočasný, zostáva začlenená do systému sociálneho zabezpečenia štátu, kde bežne pracuje. Príslušným štátom na poskytovanie rodinných dávok je preto štát, v ktorom je obvykle zamestnaná, a nie štát, v ktorom dočasne vykonáva svoje povolanie.
- Nezamestnaná osoba: Osoba, ktorá dostáva dávky v nezamestnanosti z poistenia pre prípad nezamestnanosti, má nárok na rodinné dávky od toho štátu, ktorý jej vypláca dávky v nezamestnanosti. V zásade je to štát, v ktorom bola naposledy zamestnaná, hoci za niektorých okolností to môže byť aj štát, v ktorom má trvalé bydlisko.
Proces žiadosti o dávky v EÚ a pravidlá prednosti
O rodinné dávky môžete požiadať v ktorejkoľvek krajine EÚ, v ktorej máte vy alebo druhý rodič na ne nárok. Kompetentné úrady posúdia vašu situáciu a rozhodnú, ktorá krajina je primárne zodpovedná za vyplácanie dávok. Ich rozhodnutie bude založené na takzvaných pravidlách prednosti, ktoré určujú, ktorá krajina má prednostnú zodpovednosť vo vašom prípade. Pravidlá prednosti sú napríklad:
- krajina, v ktorej ste zamestnaní alebo kde podnikáte ako samostatne zárobkovo činné osoby;
- krajina, v ktorej žijú vaše deti, ak tam jeden z rodičov pracuje;
- krajina, v ktorej sa vyplácajú vyššie dávky;
- krajina, v ktorej žijú vaše deti, ak táto krajina vypláca jeden z dôchodkov;
- ak žiadne z vyššie uvedených pravidiel neplatí, potom to bude krajina, v ktorej ste boli poistení alebo mali bydlisko najdlhšie.
Ak ste Slovenka a pracujete v členskom štáte, máte povinnosť uplatniť si dávky v tomto členskom štáte, lebo ste považovaná za migrujúceho pracovníka a máte na ne nárok ako žena príslušného členského štátu. Pokiaľ predložíte kompetentným úradom doklady potvrdzujúce váš dlhodobý pobyt a štatút v danej krajine, máte nárok na dávky v tom rozsahu ako občania krajiny, kde žijete.
Kompetentnými úradmi sú vždy tie, ktoré v danej krajine vyplácajú rodinné dávky. Napríklad:
- Krajina: Česká republika, Kompetentný úrad: Úrady práce
- Krajina: Nemecko, Kompetentný úrad: Spolkový úrad práce
- Krajina: Rakúsko, Kompetentný úrad: Daňové úrady (prídavok na dieťa), inštitúcia zdravotného poistenia (rodičovský príspevok)
- Krajina: Maďarsko, Kompetentný úrad: Maďarská štátna pokladnica
- Krajina: Írsko, Kompetentný úrad: Ministerstvo sociálnych vecí
- Krajina: Holandsko, Kompetentný úrad: Banky sociálneho poistenia
Narodenie dieťaťa mimo územia Slovenskej republiky a nárok na slovenský príspevok
Ak sa dieťa narodí mimo územia SR, konanie o príspevku pri narodení dieťaťa začína dňom doručenia informácie úradu o zápise dieťaťa do registra fyzických osôb alebo preukázania narodenia dieťaťa mimo územia Slovenskej republiky. Narodenie dieťaťa mimo územia Slovenskej republiky sa považuje za preukázané aj doručením úradného prekladu rodného listu dieťaťa vydaného v cudzine do slovenského jazyka. Úradný preklad z českého jazyka do slovenského jazyka sa nevyžaduje.
Ak máte trvalý pobyt na Slovensku, nezáleží na tom, v akej krajine sa narodí vaše dieťa. Budete mať nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, avšak len v prípade, ak podobná dávka v zahraničí nebola vyplatená, pretože na túto jednorazovú dávku sa nevzťahujú koordinačné nariadenia EÚ. Požiadate oň písomne úrad práce, nemusíte však preto cestovať na Slovensko, dá sa to vybaviť aj poštou. "V takomto prípade je potrebné zaslať overené kópie potrebných dokladov, alebo úradu dodatočne predložiť originály na porovnanie. Žiadosti nie je možné podávať prostredníctvom zastupiteľských orgánov SR v zahraničí," hovorí Danica Lehocká z ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak by za vás žiadosť podával niekto iný, napríklad rodinný príslušník, musí mať splnomocnenie. Základný príspevok pri narodení dieťaťa je 151,37 eura, ak sa dieťa narodilo mimo územia SR.
U dieťaťa narodeného v zahraničí môže v tejto súvislosti nastať niekoľko rôznych situácií, pri ktorých sa v zmysle koordinačných nariadení postupuje odlišne. Dieťa narodené v zahraničí sa môže vrátiť na Slovensko, alebo môže ostať s celou rodinou žiť v cudzine. Štát, kde je zamestnaný alebo samostatne zárobkovo činný rodič dieťaťa, má tiež vplyv na nárok na rodinné dávky. Prednostne budete mať nárok na rodičovský príspevok z krajiny, v ktorej ako rodič dieťaťa pracujete. V prípade, že rodičia sú zamestnaní v dvoch rôznych členských štátoch únie, príspevok dostanú tam, kde žije dieťa. Ak máte trvalý pobyt na Slovensku, ale trvalo žijete v štáte, kde sa vám narodilo dieťa, hoci oficiálne máte slovenské občianstvo a trvalý pobyt na Slovensku, pre nárok na rodičovský príspevok je kľúčové vaše skutočné bydlisko a sústredenie záujmov.
Nároky na vyrovnanie a osobitosti rodinných dávok v EÚ
Každý členský štát EÚ vypláca dávky podľa vlastnej legislatívy. Najčastejšie ide o prídavok na dieťa. Niektoré štáty majú aj dávku podobnú slovenskému rodičovskému príspevku. Ak by ste dostali v zahraničí priznanú dávku v nižšej výške, než ju stanovuje slovenská legislatíva, môžete si v SR nárokovať jej vyrovnanie. Dĺžka poberania dávok môže byť rôzna v jednotlivých krajinách EÚ. Preto, pokiaľ by ste v zahraničí mali nárok na dávku kratšie ako v SR, môžete si ju po ukončení vyplácania v zahraničí nárokovať na Slovensku. Slovenskí občania majú možnosť dostávať rodinné dávky v niektorých štátoch EÚ vo vyššej sume, ako sú slovenské dávky. Dávky vypláca príslušný štát aj v tom prípade, ak je bydlisko migrujúceho občana alebo jeho rodinných príslušníkov v inom štáte. Je dôležité upozorniť, že nárok na dávky majú rodičia aj v prípade, ak majú bydlisko v členskom štáte inom, ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia zodpovedná za poskytovanie dávok.
V niektorých štátoch EÚ sa síce vypláca rodičovský príspevok, ale legislatíva príslušného štátu vymedzuje určité obmedzenia. Napríklad Belgicko vypláca dávku zamestnancom súkromného a verejného sektora iba v prípade, ak prerušia výkon svojej činnosti z dôvodu starostlivosti o dieťa. V Českej republike a Rakúsku si rodič môže zvoliť variant dĺžky vyplácania, čo poskytuje vysokú mieru flexibility. V Dánsku vyplácajú porovnateľnú dávku ako rodičovský príspevok niektoré obce pre rodičov, ktorí zabezpečujú osobnú starostlivosť o dieťa. V Poľsku sa vypláca dávka iba v prípade, ak rodina nepresahuje stanovenú hranicu príjmov. Tieto rozdiely zdôrazňujú potrebu podrobného informovania sa o špecifikách každého národného systému.
Čo robiť pri problémoch s priznaním dávok?
Ak vám krajina, v ktorej žijete, neuzná nárok na prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa alebo na príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, môžete si ich uplatniť v SR. Pokiaľ vám však dávka nie je priznaná napriek tomu, že na ňu zjavne máte nárok, môžete situáciu riešiť súdnou cestou. Skôr než ju podstúpite, skúste sa obrátiť na SOLVIT centrum. Sieť SOLVIT bola vytvorená za účelom hľadania efektívnych a neformálnych riešení problémov pri aplikovaní európskej legislatívy, čím môže pomôcť predísť zdĺhavým súdnym sporom. Ďalšou možnosťou voči slovenskému orgánu verejnej správy (t.j. úradu práce, sociálnych vecí a rodiny) je obrátiť sa na slovenského verejného ochrancu práv, ktorý môže prešetriť postup úradov.
Záver: Dynamika rodinnej politiky a jej dopady
Podpora rodín v Česku aktuálne nevykazuje žiadne veľké odlišnosti oproti iným štátom v stredoeurópskom regióne. Charakteristickým rysom je však flexibilita rodičovského príspevku a systém daňových úľav. Podpora matiek totiž prišla vo vhodný čas, keď ekonomika rástla, a umožnila ženám podľa ich vlastných preferencií zladiť ekonomickú činnosť so založením rodiny. Dopadom flexibilného rodičovského príspevku na reprodukčné správanie sa venujú aj odborné sociologické štúdie, ktoré potvrdzujú jeho pozitívny vplyv. Pokles pôrodnosti v minulom roku môže naznačovať, že potenciál českej rodinnej politiky sa už vyčerpal. Na druhej strane podobnému poklesu čelia aj iné štáty, čo naznačuje širšie demografické trendy, ktoré nemusia byť priamo spojené len s konkrétnymi národnými opatreniami. Česko určite nie je modelom, ktorý možno kompletne prevziať a použiť na Slovensku, ale jeho skúsenosti a úspechy v oblasti pôrodnosti ponúkajú cenné podnety pre úvahy o efektívnej rodinnej politike. Komplexnosť systému dávok, či už v rámci národnej legislatívy alebo európskych koordinačných pravidiel, si vyžaduje neustálu pozornosť a prispôsobovanie sa meniacim sa potrebám rodín.
tags: #bonus #narodenie #dietata #ceskej #republike