Úvod: Nenahraditeľné puto medzi generáciami
Vzťah medzi vnúčatami a starými rodičmi má pre obe strany neoceniteľný význam. Deti, ktoré trávia čas so svojimi starými rodičmi, sú podľa výskumov šťastnejšie a vyrovnanejšie. Blízkosť starých rodičov má na vnúčatá veľmi pozitívny vplyv. Pre deti predstavujú akési útočisko, najmä keď sú rodičia zaneprázdnení alebo riešia partnerské nezhody. Starí rodičia posilňujú pocity istoty a pohody v živote dieťaťa. Dospelí, ktorí mali v rannom veku dobré vzťahy so svojimi starými rodičmi, sú menej náchylní na depresie. Kontakt s vnúčatami zároveň chráni starých rodičov pred smutnými myšlienkami a zlepšuje im kondíciu. Blízky vzájomný kontakt učí deti vážiť si starších ľudí, znižuje predsudky a zvyšuje rešpekt.
Tento článok sa zameriava na dôležitosť týchto vzťahov, na to, ako ich budovať a udržiavať, a na špecifické aspekty starostlivosti o deti u starých rodičov, vrátane právnych rámcov, ktoré túto interakciu upravujú. V praxi sa vyskytujú situácie, kedy je jedným z rodičov dieťaťa bezdôvodne a neoprávnene bránené v stretávaní sa starých rodičov s dieťaťom (vnukom), čo si vyžaduje pochopenie nielen osobných, ale aj zákonných hraníc.
Výzvy a prvé skúsenosti: Keď dieťa nechce zostať samo
Otázka, od akého veku by mali deti chodiť k starým rodičom bez rodičov, je častá a veľmi individuálna. Napríklad, jedna matka riešila situáciu so svojím synom, ktorý mal rok a bol dojčený na požiadanie. Nakolko bol to "veľký cecík," tak doteraz sa to nedalo absolútne. Chlapec nevydržal s otcom bez matky ani pol hodiny. Matka však už chcela skúšať posielať ho k svokrovcom so svojím otcom, no mala pocit, že to pre syna nebude ľahké.
Dôvodom boli aj vzájomné interakcie. Svokrovci ho neustále "buzerujú." Hoci ešte nechodil, pohyboval sa okolo nábytku. Svokor na neho 300-krát za návštevu zhúkol: "nechoď tam, spadneš!!!!, ubližíš si!!!, rozbiješ si hlavu!!!" a podobne. Keďže ide o starého človeka, dohovaranie nepomôže - aj 30-krát sa za návštevu opýta to isté. Syn na to reagoval tak, že plakal a bol z toho nervózny, takže stále chodil len za matkou. K dedkovi ani nechcel ísť. Svokra, tá nevedela so synom ani zažartovať - stále mu len zakazovala: "toto nemôžeš, toto nie, toto nie do úst, toto nerozbi, toto nepokaz." Nebola schopná s ním zažartovať, bola vážna ako kilo soli, takže syn tam tiež nešiel moc nadšene. Vždy, keď ich videl, plakal, a oni sa čudovali, prečo. Napriek týmto výzvam si však matka želala, aby mali starí rodičia so svojím vnukom dobrý vzťah.
Z osobného príbehu inej matky vyplýva, že to, či dať dieťa na pár dní k starým rodičom, najviac závisí od toho, aký je medzi nimi vzťah. Ak dieťa plače už len vtedy, ak sa k nim vyberiete na návštevu, tak je na "prázdninovanie" vášho potomka u nich naozaj hudbou budúcnosti. Neurobila by tak ani v prípade, že dieťa by bolo plne dojčené. Pri staršom dojčenom dieťati by uvažovala i nad tým, odstriekať mlieko, ktoré by mu v noci starí rodičia ponúkli. Jej starší syn takto ostal u manželovej mamy, keď mal 17 mesiacov, a nebol s tým žiadny problém. Mladší mal dokonca iba 10 mesiacov, keď prvýkrát okúsil spanie u jej rodičov. Je však pravda, že s oboma majú jej deti vynikajúci vzťah. Niektoré matky si akosi nevychádzajú so svokrami a preto odmietajú dieťa dať na pár dní k nej. Je to hlúposť, lebo takto kvôli malichernostiam ochudobňujú deti o starú mamu.
Kedy dieťa bez problémov môže spať u starých rodičov:
- Dieťa nie je dojčené (alebo ide už o zvyk, nie potrebu).
- Má dobrý vzťah so starými rodičmi.
- Bolo privykvané a postupne zbližované s prostredím u rodičov.
- Nie je choré.
- Dôverujete starým rodičom, že sa vedia o dieťa postarať.
Kedy s prázdninovaním ešte počkať:
- Dieťa v noci dojčíte (a je to potreba, nie zvyk).
- Potomok je na vás veľmi citovo naviazaný.
- So starými rodičmi sa stretávate minimálne a dieťa ich viac-menej nepozná.
- Nie je zvyknuté byť bez vás ani minútu. Tu tiež treba prihliadať na vek dieťaťa. Staršie ratolesti by ste už mali postupne privykať na osamostatňovanie.
- Dieťa má akútne ochorenie dýchacích ciest. V takom prípade musíte počítať s tým, že bude plačlivé a nervózne aj vo svojom známom prostredí, nieto ešte mimo domova.
Starostlivosť o najmenších: Špecifiká 6-mesačného dieťaťa u starých rodičov
Starostlivosť o 6-mesačné dieťa si vyžaduje špecifické znalosti a zručnosti. Starí rodičia by mali byť informovaní o aktuálnych odporúčaniach pre výživu, spánok a bezpečnosť dieťaťa. Dôležité je komunikovať s rodičmi o dennom režime dieťaťa, jeho preferenciách a prípadných zdravotných problémoch.
Výživa
V 6 mesiacoch sa do stravy dieťaťa postupne zavádzajú prvé príkrmy. Starí rodičia by mali vedieť, aké potraviny sú pre dieťa vhodné, ako ich pripravovať a ako sledovať prípadné alergické reakcie. Je kľúčové, aby dodržiavali pokyny rodičov ohľadom zloženia stravy a časov kŕmenia, aby sa predišlo zažívacím problémom alebo potenciálnym rizikám.
Spánok
Šesťmesačné deti potrebujú pravidelný spánkový režim. Starí rodičia by mali vedieť, ako uspať dieťa, ako reagovať na nočné budenie a ako zabezpečiť bezpečné prostredie pre spánok. Rešpektovanie spánkových rituálov dieťaťa, na ktoré je zvyknuté z domáceho prostredia, je pre jeho pohodu a adaptáciu veľmi dôležité.
Bezpečnosť
Bezpečnosť je pri starostlivosti o 6-mesačné dieťa prvoradá. Starí rodičia by mali zabezpečiť, aby prostredie, v ktorom sa dieťa pohybuje, bolo bezpečné a aby dieťa nebolo vystavené žiadnym rizikám. Dôležité je mať na pamäti, že dieťa sa v tomto veku začína pohybovať, preto je potrebné zabezpečiť ochranu pred pádmi, úrazmi a nebezpečnými predmetmi. To zahŕňa zabezpečenie schodov, zásuviek, odstránenie malých predmetov, ktoré by mohlo dieťa prehltnúť, a neustály dohľad.
Budovanie pevných pút od útleho veku
Najsilnejšie vzťahy si dieťa buduje v prvých rokoch života, dokonca aj v mesiacoch. Je škoda, ak rodičia nezverujú svoje deti starým rodičom už od začiatku. Aj keď sa starí rodičia obávajú starostlivosti o krehké bábätko, s pomocou rodičov to rýchlo zvládnu. Postupom času sa ich vzájomné puto prehĺbi. Ak začnete budovať vzájomné vzťahy až v predškolskom veku, môžu byť chladnejšie.Nie všetky deti majú to šťastie, že vyrastajú v blízkosti svojich starých rodičov. V takom prípade je potrebná snaha oboch strán, aby si vybudovali čo najpevnejšie vzťahy. Využite dostupné technológie, aby ste sa nielen počuli, ale aj videli. Doma by ste mali mať fotografie starých rodičov a pravidelne sa o nich s dieťaťom rozprávať.
Počas pandémie sa mnohé rodiny nemohli vidieť celé mesiace. V snahe chrániť starých rodičov by sme však nemali zabúdať na fakt, že práve samota ich ohrozuje najviac. Blízkosť, akú si dokáže vytvoriť vnúča k svojim starým rodičom, ovplyvňuje viacero faktorov. K tým základným patrí vek a tiež počet vnúčat, ktoré v rodine sú. Vitálna päťdesiatnička bude malému neposedovi vytvárať úplne iný program, ako sedemdesiatročná babička. Iné sú tiež prístupy k prvému vnúčaťu, dievčatku alebo chlapčekovi. V neposlednom rade, vrelosť ich vzájomných vzťahov udáva aj celkové nastavenie vo vašej rodine a to, ako sa s rodičmi k sebe správate vy sami.
Starí rodičia ako podpora, nie samozrejmosť: Nastavenie hraníc a vzájomný rešpekt
Starí rodičia by nemali byť k dispozícii nonstop a ich pomoc s deťmi by sa nemala brať ako samozrejmosť. Starší ľudia môžu mať svoj program a plány a vnúčatá by pre nich mali byť najmä radosťou, nie povinnosťou.Niekedy sa rodičia môžu stretnúť s rozdielnymi názormi na výchovu, čo môže viesť ku konfliktom. Ak sa vám nepáči, akým spôsobom starí rodičia kŕmia vaše dieťa alebo sú k nemu v istých veciach prísni, nepotláčajte v sebe negatívne pocity. Problémy riešte včas a s pokojom. Pokiaľ má babička odlišný pohľad na brokolicu či sladkosti, ale ostatné veci robí perfektne, nechajte ju. Aj tento vzťah môže fungovať skvele, i keď vzťah so svokrovcami býva často náročnejší ako s vlastnými rodičmi. Aby ste sa vyhli konfrontácii, svoje očakávania vyjadrujte presne a nebuďte na nich prísni. Nekritizujte svoje vnúčatá a ich výchovu, aj keď to myslíte v dobrom - otrasie to ich sebaúctou. Nezabúdajte, že postupy rodičov prichádzajú do módy a rovnako z nej odchádzajú. Ponúkajte ich jemne a s podporou.Starí rodičia nemajú nahrádzať úlohu rodičov, no ani dieťa rozmaznávať. V neprítomnosti mamy a otca by mali dodržiavať základné pravidlá hry, ktoré sú stanovené v každej rodine a nepodkopávať autoritu rodičov. Zároveň však nemusia robiť aktivity, ktoré deti poznajú z domu, priam naopak. Ich program môže byť priamo úmerný generačnému rozdielu.Pokiaľ sa starí rodičia starajú o dieťa, nebojte sa nastaviť si základné pravidlá a ak je to nutné aj mierne zatlačiť. Pri pravidelnej starostlivosti sa nehanbite požiadať o peniaze na výdavky. Či sú to náklady na benzín alebo lekcie plávania, nespoliehajte sa na to, že starí rodičia zaplatia každý účet, hlavne ak majú obmedzený rozpočet. Povzneste sa nad vaše vzťahy so svokrou a zastaralé názory vašej matky. Stanovte si pravidlá a ono to pôjde.
Aký by mal byť vzťah medzi dieťaťom a starým rodičom?
Právne aspekty styku starých rodičov s vnúčatami: Zákon a najlepší záujem dieťaťa
Všeobecné princípy a Záujem dieťaťa
V kontexte rodinného práva je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa týkajú maloletého dieťaťa, prvoradým hľadiskom záujem dieťaťa. Predmetná novela zákona o rodine, napr. Čl. V zákone o rodine, zdôrazňuje: „Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.“ Starí rodičia sú typickými blízkymi osobami dieťaťa, tak ako to má na mysli § 116 ods. Z uvedeného je zrejmé, že podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahov so starými rodičmi sú v záujme dieťaťa a súd na ne prihliada.Dôvodová správa k novele č. 175/2015 Z.z. k tomu uvádza, že z pohľadu posudzovania najlepšieho záujmu dieťaťa je každé jedno dieťa jedinečné. Potreba (možnosť) zohľadniť okolnosti každého prípadu je garantovaná pružnosťou a adaptabilitou pojmu záujem dieťaťa. Osobný kontext, situácia a potreba dieťaťa majú byť pri posudzovaní najlepšieho záujmu rozhodným kritériom. Výbor vo všeobecnom komentári prízvukuje, že pri posudzovaní najlepšieho záujmu sa má prihliadať najmä na okolnosti, ktoré súvisia s individuálnymi charakteristikami dotknutého dieťaťa. Ide o charakteristiky ako vek, pohlavie, stupeň zrelosti, skúsenosti, príslušnosť k menšinovej skupine, telesné, zmyslové alebo intelektuálne postihnutie, ako aj sociálny kontext, v ktorom dieťa žije. Do úvahy by mali byť brané okolnosti ako prítomnosť, či absencia rodičov, kvalita vzťahov dieťaťa s biologickou alebo náhradnou rodinou, prostredie, v ktorom dieťa žije a pod. Z vyššie uvedených dôvodov návrh čl. 5 neobsahuje definíciu záujmu dieťaťa, ale ponúka príkladným a nehierarchickým spôsobom výpočet kritérií záujmu dieťaťa. Výpočet kritérií uvedený v písmenách čl. 5 v abecednom poradí neznamená prioritu niektorého z nich. Bude vždy na posúdení súdu, ktorý z nich v konkrétnom prípade preváži a ktorý súd vyhodnotí ako východiskový.Súčasná právna úprava plne rešpektuje záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko, zároveň akceptuje, že dieťa môže mať ku svojim starým rodičom alebo iným príbuzným silné citové väzby, tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj a pod. Súd však musí prihliadať aj na vek, zdravotný stav a pod.
Právo starých rodičov na styk s dieťaťom (Paragraf 25 ods. 5)
Azda najzásadnejšou zmenou, ktorú novela zákona o rodine prináša, je výslovné uvedenie práva starých rodičov sa prostredníctvom súdu domáhať určenia styku starých rodičov s dieťaťom aj v prípade detí narodených mimo manželstva, resp. manželov, ktorí spolu nežijú. Doterajšia právna úprava týchto vzťahov bola v § 36 ods. 1 zák. „Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.“ Novelou zákona o rodine č. 175/2015 Z.z. sa toto ustanovenie dopĺňa nasledovne: „Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.“ Starí rodičia sú prirodzene blízkymi osobami dieťaťa, avšak súd môže upraviť styk dieťaťa so starými rodičmi len za splnenia oboch podmienok súčasne, t.j. takáto úprava súdnym rozhodnutím musí byť v záujme dieťaťa a zároveň to musia vyžadovať pomery v rodine.
Starí rodičia sa môžu so svojím návrhom na úpravu styku s dieťaťom obrátiť na príslušný súd a žiadať, aby im súd určil dni a čas, počas ktorých sú s dieťaťom oprávnení sa stretávať. Po úspešnom návrhu starých rodičov môže znieť rozhodnutie súdu takto: „Súd upravuje styk starých rodičov s maloletým dieťaťom tak, že starí rodičia sú oprávnení sa s maloletým stretávať každý druhý víkend v mesiaci v čase od 09.00 hod. v sobotu do 16.30 hod. v nedeľu a každý rok v čase od 27. decembra 09.00 hod. do 30. decembra 19.00 hod. Starí rodičia sú oprávnení v uvedené dni a hodiny prevziať maloleté dieťa pred bytom matky a povinní v určenom čase odovzdať dieťa matke pred jej bytom.“ Dôvodová správa k novele č. 175/2015 Z.z. uvádza: „Dôvodom návrhu na doplnenie § 36 ods. 1 je možnosť rôznych interpretácií aktuálneho znenia ustanovenia. V § 36 ods. 1 je upravený výkon rodičovských práv a povinností a úprava styku, ktorá nie je spojená s rozvodom manželstva, t.j. úprava rodičovských práv a povinností a úprava styku v prípadoch, keď rodičia nie sú manželia alebo sú manželia a nežijú spolu. Text celého odseku je venovaný výlučne rodičom bez uvedenia situácie úpravy styku dieťaťa s príbuznými a blízkymi (čím sa aj odkaz na primerané použitie ustanovení § 25 a § 26 môže zúžiť výkladom len na rodičov). Práve táto skutočnosť vyvoláva pochybnosti, nakoľko ochrana práv starých rodičov a iných blízkych osôb na styk s dieťaťom po rozvode manželstva je vyslovene upravená v § 25 ods. 5 a rovnaká ochrana práv starých rodičov a blízkych osôb je vyslovené upravená aj v ods. 2 § 36 v jednoznačne pomenovanej situácii zániku manželstva smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho.“
Pokiaľ ide o intenzitu styku dieťaťa so starými rodičmi, obyčajne súdy určujú 1x za mesiac na niekoľko hodín. To je najčastejšie. Paragraf 25 ods. 5 druhá veta odkazuje na primerané použitie odsekov 1 až 4, styk dieťaťa s týmito blízkymi osobami môže byť aj predmetom dohody medzi rodičmi podľa § 25 ods. 1. Rozhodnutie R 63/1965 rozoberalo uvedenú problematiku. Podľa tohto rozhodnutia pri rozhodovaní o tom, či a za akých podmienok možno uložiť rodičom povinnosť strpieť, aby sa ich dieťa stýkalo s inou osobou, ktorá nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ktorej dieťa nie je zverené do výchovy a ktorá nemá na styk s dieťaťom právny nárok, treba vychádzať z toho, že tu ide o obmedzenie rodičovských práv rodičov, ktoré môže súd vysloviť len z dôvodov uvedených v § 44 ods. 1 a 2 zákona o rodine (teraz § 38).
Špecifické prípady a ich právne riešenia
Bránenie styku s vnúčaťom
Ak matka dieťaťa bráni starým rodičom v kontakte s vnúčaťom, stará mama môže žiadať, aby súd upravil jej styk s vnukom/vnučkou. Zákon o rodine výslovne umožňuje, aby súd upravil styk dieťaťa aj s blízkymi osobami (medzi ktoré patria aj starí rodičia), ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine (§ 25 ods. 5). Odporúča sa najprv pokúsiť sa o dohodu. Následne, ak dohoda nie je možná, je možné podať na okresný súd podľa bydliska dieťaťa návrh na úpravu styku blízkej osoby s maloletým dieťaťom. V návrhu je potrebné vysvetliť, aký vzťah máte s dieťaťom, ako často ste sa stretávali, a prečo je pre dieťa dôležité, aby kontakt pokračoval (citová väzba, stabilita, návyky dieťaťa). Podstatné je, že súd rozhoduje podľa záujmu dieťaťa. Ak dieťa nemá k starým rodičom vybudovaný vzťah alebo by kontakt dieťaťu škodil, súd nemusí návrhu vyhovieť. Súd pri rozhodovaní skúma hlavne emočné väzby, potreby dieťaťa a celkovú stabilitu jeho výchovného prostredia. Ak súd uzná, že práve kontakt je v prospech vnučky a existuje medzi nimi silné puto, malo by návrhu vyhovieť. Naopak, ak by dospel k záveru, že vzťahy sú narušené, návrh zamietne. Návrh sa podáva na súde príslušnom podľa bydliska maloletého dieťaťa.
Rovnako, ak otcovi dieťaťa bránia v kontakte so starými rodičmi, s ktorými je dieťa citovo viazané, je možné, že otec dieťaťa má na to dôvody. V tomto smere je preto potrebný právny krok zo strany starých rodičov, aby podali návrh na súd s odkazom na ust. § 25 ods. 5. V prípade, ak je život a zdravie vnučky ohrozené, súd môže aj neodkladným opatrením rozhodnúť o tom, že dočasne bude vo Vašej osobnej starostlivosti. Čas, ktorý uplynie od podania návrhu vo veci samej až do prvého pojednávania je však na rôznych súdoch iná. Niektoré (najmä menšie súdy) reagujú promptnejšie a prvé pojednávanie býva aj do 2-3 mesiacov od podania návrhu. Na väčších súdoch, kde je väčší nápad vecí, to býva aj 6-8 mesiacov.
Zákaz styku s nevhodnými starými rodičmi
Ak matka nechce, aby sa jej rodičia stretávali s jej šesťmesačnou dcérou, pretože majú katastrofálne podmienky bývania aj finančnej situácie, a matka nechce mať s nimi nič spoločné, z ustanovení Zákona o rodine nevyplýva jej zákonná povinnosť ako matky/otca umožniť styk maloletého so starými rodičmi. Starí rodičia sa môžu domáhať stretávania v zmysle § 25 ods. 5, kde sa uvádza: „Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.“ Takýto návrh na úpravu styku maloletého dieťaťa by museli podať starí rodičia a nie matka, aby podala návrh na zákaz styku. Matka nie je priamo zo zákona povinná dávať dieťa starým rodičom, ak to považuje vzhľadom na okolnosti uvedené, za nevyhovujúce pre dieťa. Možnosťou, avšak za podmienky jej súhlasu, je možné stretávanie sa za jej prítomnosti maloletého so starými rodičmi. Pre zákaz resp. obmedzenie styku však neexistuje špecifické ustanovenie.
Ohrozenie dieťaťa starými rodičmi
Ak svokra matky si nárokuje pravidelný kontakt s deťmi a vyhráža sa, že na ňu podá trestné oznámenie za údajné psychické týranie, najmä dcéry, ktorá má 3 a pol roka, pričom má obavy o bezpečnosť detí vzhľadom na zdravotný stav svokry (neuropatia, silné lieky, nepozornosť, zaspávanie), je dôležité vedieť, že podľa § 25 zákona o rodine majú starí rodičia právo na styk s vnúčatami, ak je to v záujme dieťaťa. Toto právo však nie je absolútne. Súd vždy skúma, či je styk v prospech dieťaťa, berie do úvahy jeho vek, zdravotný stav, vzťahy v rodine a najmä názor rodičov maloletého dieťaťa. Ak by svokra podala návrh na súd, aby jej bol priznaný styk s vnúčatami, musela by preukázať, že je to v záujme detí. Rodičia majú prednostné právo rozhodovať o styku detí s inými osobami, pokiaľ tým neohrozujú ich vývoj. Samotný styk so starými rodičmi súdy nenariaďujú na niekoľko dní za sebou bez prítomnosti rodiča, ale na pár hodín v mesiaci. Takže v tomto smere sa netreba obávať toho, že by svokra bola s tak malými deťmi sama niekoľko dní. Primárne dieťa má byť so svojimi rodičmi. Ak máte obavy o bezpečnosť detí vzhľadom na zdravotný stav svokry, odporúča sa tieto skutočnosti zdokumentovať - napríklad lekárskymi správami, svedectvami, prípadne inými dôkazmi. Súd by určite nezveril malé deti na viac dní osobe, ktorá nie je schopná sa o ne bezpečne postarať.
Smrť jedného z rodičov
Ak stará mama chcela vedieť, či má nárok sa stretávať so svojimi vnukmi po smrti svojej dcéry, zákon o rodine zakotvuje možnosť upraviť aj takúto formu styku, avšak nie je to povinnosť. Predmetné upravuje ust. § 25 ods. 5: „Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.“ Ak však stará mama s vnučkou bývala v jednej domácnosti dlhšie, je zrejmé, že si s ňou vybudovala citový vzťah, o ktorý nechce prísť a ani samotné vnučky by oň neradi prišli. Preto by mala mať právo na stretávanie. Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine platí, že rodičovské práva a povinnosti vykonáva len jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že v prípade smrti rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti, bude dieťa zverené do starostlivosti druhému rodičovi, avšak len v prípade ak druhý rodič nemá výkon rodičovských práv a povinností obmedzený, pozbavený, alebo pozastavený. Ak by došlo k úmrtiu rodiča, ktorému dieťa bolo zverené do starostlivosti, potom súd začne konanie vo veci starostlivosti o maloletého aj bez návrhu, z úradnej povinnosti. Súd v konaní by mal prihliadnuť na najlepší záujem dieťaťa, pokiaľ to jeho vek a rozumová vyspelosť umožňuje, mal by ho v konaní aj vypočuť a na jeho názor prihliadať. Ak by totiž druhý rodič nechcel zabezpečiť alebo by nemohol zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa, do úvahy by prichádzalo rozhodovanie o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti, ktorou sa rozumie jednak osobná starostlivosť inej fyzickej osoby ako rodiča (ide najmä o osobu príbuzného maloletého), alebo pestúnska starostlivosť osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom.
Nespôsobilý rodič
Ak otec dieťaťa žije v zahraničí so svojimi deťmi a manželkou, a jeho svokrovci nikdy nevideli svoje vnúčatá kvôli napätému vzťahu, pričom sa vyhrážajú súdom ohľadom prístupu k vnúčatám, zákon o rodine upravuje možnosť upraviť styk blízkych osôb (napr. starých rodičov) s maloletým dieťaťom len v konaní o rozvod manželstva a v prípade, keď rodičia dieťaťa spolu nežijú. Pokiaľ ide o otázku úpravy styku blízkych osôb s dieťaťom, t. j. vo vašom prípade starých rodičov, je pravdou, že zákon o rodine zakotvuje možnosť upraviť aj takúto formu styku, avšak nie je to povinnosť. To, či súd návrhu nakoniec vyhovie, závisí od individuálnych okolností konkrétneho prípadu, teda od pomerov v rodine a tiež od toho, či je to v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. U starých rodičov súd zvažuje existenciu citových väzieb s maloletým dieťaťom alebo návyku dieťaťa na tieto osoby. Ak otec dieťaťa je závislý na drogách a navštevuje verejné domy a neprejavuje záujem o syna, pričom sa vyhráža matke, pokiaľ je otec skutočne hrozbou pre syna, môžete to uviesť ako dôvod na súdnom konaní o úpravu styku s maloletým synom, ak by takéto konanie otec maloletého dieťaťa započal. Môžete argumentovať tým, že žije neusporiadaným spôsobom života a že pre maloleté dieťa. Navyše môžete iniciovať aj konanie o obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ak otec maloletého syna v súlade s ust. § 38 Zákona o rodine, alebo konanie o obmedzenie styku dieťaťa s otcom v súlade s ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Pokiaľ však otec maloletého dieťaťa nemá s ním určený styk súdom, je de facto na matke, kedy mu dieťa na styk dáte a kedy nie. Nie je jej povinnosťou telefonovať s otcom dieťaťa každý deň.
Náhradná osobná starostlivosť (Zverenie dieťaťa do starostlivosti starých rodičov)
Práva starých rodičov sa rozšírili aj v prípade zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Podľa doterajšej právnej úpravy v zmysle § 45 ods. 1, 2 zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca opäť favorizuje starých rodičov ako osoby, ktorým možno dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti zveriť, z dôvodu že sa jedná o priameho príbuzného dieťaťa.Novela zákona o rodine opäť určuje, že najdôležitejším kritériom pri rozhodovaní súdu je záujem dieťaťa a jeho právo na biologickú resp. Dôvodová správa k novele č. 175/2015 Z.z. uvádza: „V záujme zjednodušenia usporiadania náhradných vzťahov v rámci blízkej rodiny sa navrhuje, aby sa v prípade prarodičov dieťaťa, súrodencov dieťaťa a súrodencov rodičov dieťaťa (strýko, teta) podmienka trvalého pobytu na území Slovenskej republiky osoby, ktorá žiada o zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti bola rozšírená na územie členských štátov Európskej únie.“ Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že novela č. 175/2015 Z.z. rozšírila možnosti pre starých rodičov.
Ak chcú starí rodičia žiadať o opateru svojej vnučky po zosnulej dcére, pokiaľ je otec spôsobilý vychovávať svoju dcéru, nie je dôvod na to, aby bola po smrti matky zverená do opatery starých rodičov. Primárne právo vychovávať svoje dieťa má jeho rodič.Ak chcú rodičia syna, ktorý je vo väzbe, podať návrh na zverenie detí do náhradnej osobnej starostlivosti, je to možné. Príslušným na podanie návrhu bude súd, v obvode ktorého majú maloleté deti v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. V takýchto prípadoch bude súd najprv skúmať, kde je ich otec, či aj tento nie je schopný sa o deti postarať. Preto je v návrhu potrebné opísať dôvody, prečo sa obaja rodičia nemôžu o maloleté deti starať. Návrh by mal taktiež obsahovať aj návrh výšky výživného na maloleté deti a rovnako tiež návrh na úpravu styku ich rodičov s nimi, ak tým nebudú maloleté deti ohrozené. Pokiaľ teda ani otec maloletých detí nie je schopný sa o ne postarať, súd ich zverí do náhradnej osobnej starostlivosti (NOS) spravidla nejakej blízkej osobe z rodiny, teda v tomto prípade by ich vedel zveriť starým rodičom. Súd bude skúmať, čo je v najlepšom záujme maloletých detí. V rozhodnutí o zverení detí do NOS súd upraví aj práva a povinnosti osoby, ktorej ich zveruje. Pokiaľ ide o výživné toto by mali stále platiť ako matka a aj otec, pokiaľ je známy.
V prípade, že matka má diagnózu a zrejme jej súd pozastaví výkon rodičovských práv a povinností, je veľmi dôležité, že v takom prípade všetky rodičovské práva a povinnosti vykonáva druhý rodič (otec). Vzhľadom na zložitosť situácie sa odporúča kontaktovať a komunikovať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny - sociálno-právnu ochranu detí a sociálnu kuratelu (tú pod ktorú podľa miesta bydliska patria). V takomto prípade sa jedná o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti podľa ust. § 45 zákona o rodine. Je potrebné podať návrh na zverenie na príslušný súd, kde opíšete dôvody a všetky skutočnosti, prečo nemôžu rodičia maloletého dieťaťa zabezpečovať jeho starostlivosť. Návrh by mal taktiež obsahovať výšku výživného na maloleté dieťa, ako aj úpravu styku rodičov s maloletým. K návrhu na súd sa odporúča priložiť najmä nasledovné prílohy: rodný list maloletého dieťaťa, ako aj osôb, ktorým má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, doklady o príjme osôb, ktorým má byť dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, výdavky na domácnosť, kde bude maloleté dieťa žiť, doklady preukazujúce výdavky na maloleté dieťa.
Ak matka chce, aby bol jej syn zverený do osobnej starostlivosti jej rodičov, teda jeho starých rodičov, je potrebné postupovať podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Zverenie dieťaťa do starostlivosti inej osoby než rodiča je možné, ak to vyžadujú záujmy dieťaťa a rodičia sa o dieťa nemôžu alebo nechcú starať. Praktický postup je nasledovný:
- Podanie návrhu na súd - Návrh na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti starých rodičov sa podáva na príslušný okresný súd podľa bydliska dieťaťa. V návrhu je potrebné uviesť dôvody, prečo žiadate o takýto postup, a prečo je to v záujme dieťaťa. Návrh môžu podať buď rodič, alebo priamo starí rodičia.
- Priloženie dokladov - K návrhu priložte rodný list dieťaťa, doklady totožnosti, prípadne ďalšie dokumenty preukazujúce dôvody návrhu (napr. zdravotné, sociálne alebo iné relevantné okolnosti).
- Vyjadrenie druhého rodiča - Ak je druhý rodič známy a má rodičovské práva, súd si vyžiada aj jeho stanovisko. Ak s návrhom súhlasí, proces je jednoduchší, ak nesúhlasí, súd bude skúmať, čo je v najlepšom záujme dieťaťa.
- Sociálne šetrenie - Súd si často vyžiada správu z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý preverí podmienky u starých rodičov a vhodnosť ich osoby na výkon osobnej starostlivosti.
- Rozhodnutie súdu - Súd rozhodne na základe všetkých zistených skutočností. Ak uzná, že je to v záujme dieťaťa, zverí ho do osobnej starostlivosti starých rodičov. Tí potom získajú práva a povinnosti obdobné rodičom v rozsahu starostlivosti o dieťa.Riziká a alternatívy: Súd vždy posudzuje najlepší záujem dieťaťa. Ak by sa zistilo, že starí rodičia nie sú schopní zabezpečiť riadnu starostlivosť (napr. vek, zdravotný stav, nevyhovujúce bývanie a pod.), návrhu nemusí vyhovieť. Alternatívou je napríklad zverenie dieťaťa do striedavej alebo výlučnej starostlivosti druhého rodiča, prípadne inej blízkej osoby.
Rodičovský príspevok pre starých rodičov: Budúcnosť podpory
V súčasnosti sa diskutuje o možnosti rozšírenia nároku na rodičovský príspevok aj pre starých rodičov. Cieľom je umožniť starým rodičom starať sa o vnúčatá s finančnou podporou štátu a rodičom by umožnili vrátiť sa do pracovného života. Rovnakú možnosť by mali dostať aj nebiologickí starí rodičia, ktorí sú rodičia náhradných rodičov alebo rodičia manžela alebo manželky rodiča dieťaťa.Starému rodičovi by sa zároveň poskytoval rodičovský príspevok vo vyššej sume v prípade, ak by rodič dieťaťa poberal materské. Ak napríklad matka dieťaťa poberala materské a po skončení materského si nárok na rodičovský príspevok so súhlasom rodiča uplatní starý rodič, vznikne mu nárok na rodičovský príspevok vo vyššej sume. Táto iniciatíva by mohla posilniť rolu starých rodičov v systéme starostlivosti o deti a zabezpečiť im lepšie podmienky pre túto dôležitú úlohu.
tags: #brat #6 #mesacne #dieta #od #matky