Pohánka obyčajná (Fagopyrum esculentum Moench.), často zaraďovaná medzi opätovne vyhľadávané „extenzívne“ obilniny, predstavuje významnú plodinu s mnohorakým využitím. Hoci z botanického hľadiska nie je klasickou obilninou, ale skôr pseudoobilninou, jej nažka poskytuje múku a stáva sa vyhľadávanou pre svoje cenné účinky na zdravie spotrebiteľa. Označenie „extenzívna“ naznačuje jej citlivosť na skutočne extenzívne podmienky, čo poukazuje na potrebu špecifického prístupu k jej pestovaniu. Na Slovensku, podobne ako v mnohých iných častiach sveta, sa pohánka pestuje a podlieha intenzívnemu výskumu, aby sa maximalizoval jej potenciál nielen ako potraviny a krmoviny, ale aj ako liečivej a medonosnej plodiny. V kontexte moderného poľnohospodárstva a potravinárstva sa však výskum neobmedzuje len na rastlinnú výrobu. Slovenská poľnohospodárska univerzita (SPU) v Nitre je príkladom inštitúcie, ktorá sa venuje širokému spektru agrobiologického výskumu, vrátane kľúčových oblastí, ako je reprodukcia hospodárskych zvierat, čo podčiarkuje komplexný prístup k udržateľnému rozvoju poľnohospodárstva.
Pohánka: Pseudoobilnina s mnohostranným využitím
Pohánka, známa aj pod regionálnym názvom „tatarka“, je rastlinou, ktorá si zaslúži zvýšenú pozornosť pre svoje agronomické a nutričné kvality. Jej pestovanie má na Slovensku dlhú tradíciu a v súčasnosti sa opäť teší rastúcej popularite.
Botanický opis a klasifikácia pohánky
Pohánka obyčajná (Fagopyrum esculentum Moench.) je jednoročná rastlina, ktorá dorastá do výšky 0,40 až 1,30 metra, je nízka až stredne vysoká. Jej byľ je vzpriamená, málo vetvená až vetvená, dutá, lysá a sfarbená červenkasto až fialovobordovo. Listy majú srdcovitý tvar, sú na rube lesklé a fialovobordové, pričom ich čepele sú zvyčajne rovnako dlhé ako široké.
Popri pohánke obyčajnej existuje aj samoopelivá pohánka tatárska (Fagopyrum tataricum (L.) Gaertn.), ktorá sa u nás môže vyskytovať aj ako burina v porastoch pohánky obyčajnej. Pohánka tatárska je nižšia (0,30 - 1,0 m) a viac vetvená. Jej listy majú častejšie čepele dlhšie ako široké a sú viac šípovité. Kvety pohánky tatárskej sú menšie, jednotvaré, neatraktívne pre hmyz a opelenie u nich prebieha ešte v uzavretom kvete. Okvetie je zelenkasté. Hrany plodov pohánky tatárskej sú hlavne v spodnej polovici vrúbkované až nepravidelne zubovité. Z botanického hľadiska obe pohánky patria k čeľadi stavikrovitých (Polygonaceae), ku ktorej u nás patrí aj niekoľko bežne sa vyskytujúcich burín. Napriek tradičnému zaradeniu medzi obilniny je presnejším označením pre pohánku pseudoobilnina alebo paraobilnina.
Pôvod, história a rozšírenie
Pohánka pochádza z juhozápadnej Číny, konkrétne z oblasti Himalájí, kde bola pravdepodobne domestikovaná. Odtiaľ sa postupne rozšírila do Indie a celej Číny, neskôr do Kórey a Japonska. Na európsku pevninu sa dostala približne v 13. storočí po vpáde mongolských nájazdníkov, podľa ktorých ju niektoré národy, vrátane slovenského, pomenovali „tatarka“. Na územie Slovenska sa dostala v 15. storočí. V minulosti zaberala pohánka na Slovensku väčšie pestovateľské plochy, najmä v severnejších oblastiach, ako aj v menšom rozsahu na strednom a východnom Slovensku, taktiež na strednom a hornom Považí a na Kysuciach. Aktuálne sa na Slovensku pestuje približne na 600 hektároch, prevažne v okolí Prešova, ale jej pestovanie nie je obmedzené len na túto oblasť.
Svetová produkcia pohánky dosahuje približne 3 milióny ton ročne. Medzi jej hlavných konzumentov patria Rusko, Ukrajina, ale aj vzdialené krajiny ako Japonsko a Taliansko. Francúzi ju napríklad konzumujú aj ako zeleninu v šalátoch, keďže mladé listy pohánky obsahujú vtedy najviac rutínu. Napriek zvyšujúcemu sa dopytu po pohánkových výrobkoch nemajú pestovateľské plochy na Slovensku v súčasnosti výrazne stúpajúcu tendenciu.
Agrotechnika pestovania pohánky
Pestovanie pohánky je vďaka jej skromnosti na podmienky ideálne najmä pre ekologický systém poľnohospodárstva, avšak pre optimálne výnosy je potrebné dodržiavať určité agrotechnické zásady.
Požiadavky na pôdu a klimatické podmienky
Pohánka je plodinou stredne ťažkých až ľahších pôd. Na stredne ťažkých (hlinitých až piesočnato-hlinitých) pôdach môže poskytnúť úrodu nažiek 1,5 - 3,0 t.ha-1, respektíve úrodu zelenej hmoty 10 - 12 t.ha-1. Na ľahších (hlinitopiesočnatých) pôdach sú úrody nažiek 0,5 - 2 t.ha-1 a zelenej hmoty 5 - 8 t.ha-1. I keď sú v suchších oblastiach úrodovo istejšie pôdy stredne ťažké až ťažké, pohánka nepatrí na extrémne ťažké takzvané minútové ílovité pôdy, ani na ľahké piesočnaté pôdy či viate piesky. Väčšiu toleranciu má k mierne kyslým pôdam než k silno vápenatým, pričom najvhodnejšia pôdna reakcia je slabo kyslá až neutrálna (pH 5,6 - 7,2).
Z hľadiska vlahy je zrejmé, že pohánka pri transpiračnom koeficiente 500 - 700 spotrebuje značné množstvo vody. Je citlivá na nedostatok zrážok počas celého vegetačného obdobia, čo je dané aj jej plytkým koreňovým systémom. Pre klíčenie potrebuje minimálnu teplotu pôdy 7 - 8 °C, optimálnu 10 - 12 °C. Pre samotný rast sú ideálne teploty 14 - 25 °C. Pohánka je však citlivá na mráz, pričom aj slabý mráz (-1,5 až -2 °C) ju môže poškodiť, hoci pohánka tatárska má vyššiu chladuvzdornosť. Suma aktívnych teplôt za vegetáciu je nízka, pohybuje sa v rozsahu 1000 - 1200 °C.
Výživa a hnojenie
Pohánka sa nepovažuje za plodinu príliš náročnú na živiny, najmä vzhľadom na jej nízku úrodu. Pre úrodu 1 tony nažiek a príslušného množstva byle spotrebuje 27 kg N, 10 kg P2O5 a 24 kg K2O. Dávky živín musia zohľadniť pôdnu zásobu, preto je rozsah aplikovaných dávok veľmi široký. Nadmerná výživa dusíkom spôsobuje prebujnený rast a nízku tvorbu nažiek, podobným efektom sa prejavuje aj zaradenie pohánky v prvej trati po hnojení maštaľným hnojom, čomu sa pestovateľ potrebuje vyhnúť. Dávka dusíka by nemala presiahnuť 20 - 50 kg/ha a zvyčajne sa delí (2/3 pri predsejbovej príprave pôdy a 1/3 pred kvitnutím). Fosfor a draslík sa aplikujú na jeseň alebo k predplodine. Odporúča sa použiť síran draselný, pretože pohánka neznáša chlór v draselných hnojivách. Pokiaľ sa pohánka vyseje ako náhradný osev po zle prezimujúcom poraste, je potrebné brať do úvahy živiny už aplikované, ktoré pohánka dokáže zužitkovať.
Predplodiny a osevný postup
Pohánka nie je náročná na predplodinu. Môže sa pestovať po zlepšujúcich predplodinách, napríklad strukovinách, kedy je výnos o 15 - 40 % vyšší ako po obilninách. V záhradke ju možno pestovať aj po zemiakoch, maku či po kukurici. Zaujímavé je, že samotná pohánka je dobrou predplodinou a jej pestovanie má fytosanitárny účinok pre ďalšie plodiny. Pokojne ju možno vysejať aj po samotnej pohánke alebo ako náhradnú plodinu po vymrznutých obilninách. Vzhľadom na krátku vegetáciu (trvajúcu 70 - 90 dní) a ďalšie osobitosti (najmä teplomilnosť) je pohánka vhodná tak pre náhradný osev, ako aj medziplodinu. Zvýšená pozornosť sa preto musí prípadne venovať aj otázke obsahu rezíduí herbicídov v pôde.
Príprava pôdy a sejba
Pre navodenie čo najpriaznivejších podmienok pre klíčenie osiva pohánka nevyžaduje hlboké obrábanie, avšak drobnohrudkovitú štruktúru a uľahnuté osivové lôžko vyžaduje. Predsejbová príprava je rovnaká ako pri obilí, pôdu spracujte najviac do hĺbky 50 mm. Dajte si záležať na dobrom odburinení plochy pred výsevom - napríklad tak, že pripravíte pôdu 2 - 3 týždne pred sejbou a vzídené buriny zlikvidujete mechanicky až pred vlastnou sejbou.
Termín sejby závisí od teploty pôdy a citlivosti na mráz. Vysieva sa v druhej polovici mája až v polovici júla. Pokiaľ sa pestuje ako hlavná plodina, podľa podmienok je možný výsev už od polovice apríla. Pre naše podmienky sa odporúča vysievať pohánku koncom apríla až do polovice mája. Hĺbka sejby je 20 - 50 mm, pričom optimálna je 30 - 40 mm; hlbšie sa seje za sucha a na ľahšej pôde. Pri plytšej sejbe sa vytvára plytšia koreňová sústava a väčšie škody spôsobuje aj vtáctvo.
Výsevok sa pohybuje od 40 do 70 kg/ha (pri HTS 25 g). Šírka riadkov je rôzna a závisí od spôsobu pestovania a cieľa zberu. Pri poraste zakladanom pre zber nažiek je vhodná vzdialenosť riadkov 0,25 m a je potrebné dosiahnuť hustotu 250 rastlín na m2. Pri poraste zberanom na zeleno sa vysieva pri vzdialenosti riadkov 0,125 m (alebo 125 - 150 mm), s cieľom dosiahnuť hustotu 350 rastlín na m2. Pri širších medziriadkoch (napríklad 250 mm pre zber zrna) sú rastliny pevnejšie, odolnejšie voči poliehaniu, viac sa rozkonárujú a nažky majú vyššiu hmotnosť. Pre množenie osiva sú preto pre pohánku vhodnejšie ešte širšie medziriadky. V ekologicky hospodáriacich podnikoch na bežne zaburinené pozemky sa odporúča výsevok až 60 kg.ha-1 do úzkych riadkov (0,125 m), pretože hustejší porast prispieva k potlačeniu burín.
Ošetrovanie počas vegetácie
Ošetrovanie pohánky počas vegetácie spočíva hlavne v mechanickej regulácii burín, kultivácii porastu alebo v závlahe. Je potrebné zabrániť tvorbe pôdneho prísušku a likvidovať buriny. Hoci pohánka svojím rýchlym rastom a pri užších medziriadkoch (125 - 150 mm) burinu čoskoro zatieni. Ak agrotechnika ušetrila vlahu a vytvorila priaznivé podmienky, porast pohánky dosiahne kvitnutie v priebehu mesiaca.
Opeľovanie a medonosnosť
Cudzoopelivá a hmyzoopelivá pohánka je fotoperiodicky indeterminantná, čo znamená, že jej kvitnutie je vleklé a trvá od júna cez júl až do augusta. Pre dobrú úrodu nažiek je nevyhnutné opelenie hmyzom. Preto je vhodné zabezpečiť prítomnosť včiel, ktoré z porastu pohánky získajú približne 60 kg medu z hektáru, a čo je najdôležitejšie, zaistia úrodu nažiek. Dostatok opeľovačov zvyšuje úrodu o 30 - 40 %. Nektár sa v pohánke tvorí skoro ráno s maximom okolo 9 - 10 hodiny, potom jeho tvorba klesá. Tvorba nektáru závisí aj od počasia, pričom najlepšie poveternostné podmienky sú v dňoch pri podmračenej oblohe.
Zber a pozberová úprava
Samotné kvitnutie je vleklé, a podobne rozvleklé je aj dozrievanie nažiek, ktoré podliehajú vydrveniu. Termín zberu sa určuje podľa zafarbenia nažiek, ktoré majú byť na 75 - 80 % tmavohnedej farby, kedy sú 2/3 nažiek už zrelých. U nás sa preto často desikuje niekoľko dní pred dozretím nažiek stredných vetiev.
Ochrana rastlín
Z hľadiska ochrany rastlín sa na pohánke vyskytujú niektoré ochorenia nadzemných častí či koreňa, a to najmä hubového pôvodu (ako sú antraknóza, cerkosporióza, fuzarióza, fytoftóra, hrdza, múčnatky, peronospóra, pleseň biela, pleseň sivá, sneť), ale tiež choroby vírusového pôvodu. Hlavne pri opakovanom pestovaní je vhodné osivo namoriť, prípadne používať kvalitné a morené osivo. Zo živočíšnych škodcov sa môžu škodlivo prejaviť háďatká, siatice, rôzne húsenice, vošky, strapky, skočky či iný hmyz. Z hľadiska ochrany voči burinám sa uplatňuje najmä dôsledná agrotechnika a kultivácia porastov. Použitie herbicídov v pohánke nie je dostatočne preštudované a traduje sa, že samotná pohánka je prírodným herbicídom. Určité alelopatické pôsobenie výluhu pohánky na niektoré druhy burín sa už potvrdilo, pričom táto účinnosť je viazaná na vlhké a teplé počasie.
Využitie pohánky
Pohánka je skutočne mnohorakým spôsobom využiteľná plodina, ktorá prechádza renesanciou v modernom stravovaní a poľnohospodárstve.
Potravinárske využitie a zdravotné benefity
Pohánka je prirodzene bezlepková pseudoobilnina, čo ju robí ideálnou pre ľudí s celiakiou alebo citlivosťou na lepok. Je diétna, ľahkostráviteľná a hodí sa na prípravu slaných aj sladkých jedál. Jej oriešková chuť je obľúbená v rôznych kuchyniach. Z pohánkových krúp sa pripravujú kaše, studené rezance, talianske cestoviny či pečivo. Možno ju použiť ako prílohu k mäsu, dusenej zelenine, miesto ryže do rizota, do zeleninových fašírok, nátierok, na slané aj sladké nákypy. Pohánková krupica je výborná na raňajkové kaše a pohánková múka sa uplatní pri zahusťovaní, pečení domáceho chleba, lievancov, palaciniek a pridáva sa do cesta na pizzu, trvanlivého pečiva či extrudovaných výrobkov. Výborne chutí s bryndzou alebo tvarohom. Pohánkovými cestovinami je možné nahradiť cestoviny lepkové, čím sa stáva všestrannou alternatívou k pšeničnej múke.
Pohánka je bohatým zdrojom bielkovín (9,7 g/100 g), obsahuje celé spektrum aminokyselín, vrátane všetkých ôsmich esenciálnych, ktoré si organizmus nedokáže vyrobiť. Obsahuje tiež dostatok vlákniny, sacharidov (73,8 g/100 g), vrátane potravinovej vlákniny, škrobu a rozpustných sacharidov. Z tukov (2,1 g/100 g) treba spomenúť nenasýtené mastné kyseliny omega 3 a omega 6, čo ju predurčuje k ochrane srdcovo-cievneho systému. Je bohatá na vitamíny B1 (tiamín), B2 (riboflavín), B3 (niacín), B5 (kyselina pantoténová), B6, E, C, cholín a inozitol. Z minerálnych látok (1,9 g/100 g) je zdrojom vápnika, draslíka, fosforu, zinku, selénu, horčíka, železa (zvlášť vysoký obsah v nažkách), sodíka, medi a mangánu.
Najznámejším profitom pohánky je obsah rutínu (vitamínu P), ktorý pomáha posilňovať cievy, podporuje ich pružnosť a stimuluje účinok vitamínu C a adrenalínu. Preto sa odporúča konzumovať ju pri vysokom krvnom tlaku, ako prevenciu proti hemoroidom, kŕčovým žilám a praskaniu cievok, a pri artérioskleróze. Semená pohánky, ale aj iné časti rastliny, sú bohaté na antioxidanty, najmä flavonoidy (rutín, orientín, vitexín, kvercetín, izovitexín a izoorientím v šupke; rutín a izovitexín v nažke), flavóny, fytosteroly a fagopyríny. Tieto látky majú preventívny účinok proti degeneratívnym ochoreniam srdca a pôsobia aj ako prevencia proti rakovine. Vzájomný podiel flavonoidov sa líši v závislosti od odrody pohánky, poveternostných podmienok, pestovateľskej a pozberovej technológie a mnohých iných faktorov. Najviac rutínu je v kvetoch a listoch.
Vďaka obsahu lecitínu pomáha pohánka čistiť pečeň. Predpokladá sa, že pravidelná konzumácia lecitínu v potravinách môže pomôcť predchádzať úzkosti, depresii a duševnému vyčerpaniu. Pohánka je tiež cenná tým, že neobsahuje pšeničné lektíny (pšeničné aglutiníny), ktoré môžu mať negatívny vplyv na črevá tým, že podporujú rozvoj chronických zápalových ochorení, dráždia črevnú flóru a zvyšujú priepustnosť črevnej sliznice.
Pri konzumácii je dôležité rozlišovať medzi lúpanou a nelúpanou pohánkou. Nelúpaná pohánka, ktorá má semienka obalené v tmavej šupke, sa hodí k pestovaniu, na klíčenie, prípadne na čaj. Na bežnú prípravu jedál je však potrebné použiť pohánku lúpanú, pretože tmavé šupky obsahujú fagopyrín, ktorý vo vyššom množstve môže nepriaznivo pôsobiť na pokožku a viesť aj k vzniku zápalov a bolestiam hlavy. Navyše, šupky môžu poškodiť tráviaci trakt. Lúpaná pohánka je vhodná na priamu konzumáciu, výrobu múky, vločiek či krupice.
Pohánka je vo všeobecnosti bezpečná obilnina. V rozumnej miere u zdravých ľudí nemá žiadne vedľajšie účinky. Negatívne však môže pôsobiť u ľudí, ktorí sú citliví na pohánkové proteíny, pričom alergická reakcia sa môže prejaviť žihľavkou, ekzémom, ale aj astmatickým záchvatom. Pohánku pred použitím rýchle preperieme studenou vodou. Pri varení dodržiavame presné dávkovanie vody tak, aby sme nemuseli zlievať vodu (aby nedošlo k strate rutínu). Na 500g pohánky sa pridá 750 ml vody, alebo na 1 diel pohánky 1,5 dielu vody. Po pridaní soli a lyžice oleja sa pohánka privedie do varu, 2 - 3 minúty povarí, vypne a nechá dôjsť pod pokrievkou.
Krmovinárske využitie
Pohánka sa vďaka bohatej nadzemnej biomase využíva aj ako doplnková krmovina pre hospodárske zvieratá. Je výhodou, že zhruba mesiac po sejbe sa pohánka dá zberať aj na zeleno. Úroda zelenej hmoty je zaujímavá: na stredne ťažkých pôdach poskytuje úrodu 10 - 12 t/ha, na ľahších pôdach 5 - 8 t/ha a pri sejbe do strniska 3 - 4 t/ha. Porast zberaný na zeleno sa vysieva s medziriadkovou vzdialenosťou 125 mm. Hoci sa nevyznačuje vysokou krmovinárskou kvalitou, skrmovanie pohánky na zeleno vyžaduje návyk zvierat, preto sa odporúča nábeh miešaním s chutnejším krmivom. V minulosti to bol aj jeden z dôvodov pestovania pohánky hlavne v miešankách, najmä s horčicami alebo vikami. Pohánku je možné kosiť dlhšie, nedrevnatie, avšak horšie usychá. Nie je vhodná na seno, no v zmesi s inými krmovinami sa môže silážovať.
Ostatné využitie
Pohánka je cenou medonosnou plodinou, veľmi obľúbenou medzi včelami, a je zdrojom výborného a zdraviu prospešného medu s obsahom rutínu. Okrem toho sa využíva aj v medicíne. Z hnedých šupiek vylúpanej nažky pohánky možno vyplniť zdravotné vankúše, ktoré slúžia ako nahrievacie vankúšiky a obklady. V súčasnosti sa čoraz častejšie využíva aj ako prospešná medziplodina, prípadne ako plodina vhodná na zazeleňovanie („greening“), vďaka svojmu fytosanitárnemu účinku pre ďalšie plodiny.
Šľachtenie pohánky na Slovensku
Šľachtenie pohánky je kľúčové pre zlepšenie jej úrodnosti a odolnosti voči chorobám v špecifických podmienkach. Na Slovensku sa tejto problematike venoval Výskumný ústav rastlinnej výroby v Piešťanoch, konkrétne pracovisko VŠS Borovce - Špačince.
Ciele a metódy šľachtenia
Hlavné šľachtiteľské ciele pre pohánku v našich podmienkach zahŕňajú dosiahnutie vyššej úrody semena, konkrétne nad 1,8 t.ha-1. Ďalšími dôležitými cieľmi sú zvýšenie nevypadávosti nažiek, čo je kľúčové pre minimalizáciu strát pri zbere, a zlepšenie odolnosti proti chorobám, ako sú pleseň sivá (Botrytis cinerea) a fuzáriové vädnutie pohánky.
Vo výskumnom šľachtiteľskom programe na VŠS Borovce sa používali dve hlavné metódy šľachtenia:
Klasická metóda individuálneho výberu: Táto metóda zahŕňa každoročne opakovaný výber s testovaním potomstva, spájaním a rozmnožovaním vybraného potomstva. Východiskový materiál bol vysadený na výberové parcely v riadkoch s rozostupom 25 - 30 cm x 5 cm. Počas vegetácie sa vykonával negatívny výber, pri ktorom sa odstraňovali nevhodné, mínusové varianty a choré rastliny. V závere vegetácie sa potom realizoval individuálny výber rastlín s cieľom získania vhodných jedincov s vysokou úrodou semena, odolnosťou voči poliehaniu a zdravotným stavom na úrovni kontrolnej odrody Pyra. Zdravotný stav rastlín bol hodnotený subjektívnou stupnicou od 1 do 9, pričom stupeň 9 označoval najzdravšie rastliny. Po zbere úrody sa hodnotil počet a hmotnosť semien, ako aj hmotnosť tisíc semien (HTS). Vybrané jedince, ktoré spĺňali kritériá, boli v nasledujúcom roku opätovne vysiate ako V1, a z generácie V1 sa v ďalšom roku robili výbery V2.Východiskový šľachtiteľský materiál zahŕňal odrody zo svetového sortimentu ako Pyra (ČR), Hruszowská (PL), Tatiana (SUN), Emka (PL) a tiež domáce krajové odrody Lehnická a Východoslovenská, ktoré boli získané zberom. V pokusoch z roku 1992 s V2 kmeňmi z Východoslovenskej krajovej odrody sa ukázalo, že niektoré výbery prekonali kontrolnú odrodu Pyra (786,23 kg.ha-1). Napríklad výber č. 22 dosiahol úrodu 814,66 kg.ha-1 (103,62 % voči kontrole) a výber č. 23 dosiahol 793,06 kg.ha-1 (100,87 % voči kontrole). V prípade výberov V1 z odrody Emka v roku 1992 bol najlepší výber č. 23/91 s úrodou 214,60 gramov/10 rastlín, čo predstavovalo 176,17 % priemeru všetkých výberov.
Metóda tvorby syntetickej odrody: Pod pojmom syntetická odroda sa rozumie populácia vzniknutá vzájomným prekrížením komponentov s dobrou kombinačnou schopnosťou. Pre tvorbu syntetickej odrody boli využité metódy hromadného kríženia - polycross a metóda topcrossného kríženia. Aj v tomto prípade tvoril východiskový materiál základ zo svetového sortimentu odrôd (Pyra, Hruszowská, Tatiana) a domácich krajových odrôd (Lehnická, Východoslovenská). V roku 1991 bol založený Topcross s vybranými odrodami a krajovými populáciami, ako napríklad Pyra x Východoslovenská, Lehnická x Východoslovenská, Lehnická x Hruszowská, Pyra x Tatiana a Východoslovenská x Lehnická.V roku 1992 sa založili skúšky výkonov zo získaného osiva (potomstva) na polycross. V úrode semena z týchto kombinácií bola najlepšia kombinácia Lehnická x Východoslovenská (639,26 kg.ha-1), ktorá prekonala kontrolnú odrodu Pyra (446,60 kg.ha-1) o 43,78 %. Výsledkom tohto šľachtiteľského postupu bola vyšľachtená a v roku 1998 v Slovenskej republike zaregistrovaná nová odroda Špačinská 1. Pri tvorbe tejto odrody boli ako východiskový materiál použité odrody Lehnická krajová a Hruszwoská.
Vegetačná doba pohánky sa pohybuje v závislosti od odrody, doby sejby a priebehu počasia v rozsahu 80 - 120 dní. Pri neskorších výsevoch sa rast a vývoj urýchľuje a dĺžka vegetačnej doby skracuje. Odroda Špačinská 1 je stredne skorá odroda pohánky, ktorá má v porovnaní s odrodou Pyra o 6 dní kratšiu vegetačnú dobu. Pyra, česká odroda registrovaná v roku 1990, je pomerne skorá a stredne vysoká. Vyznačuje sa pomalým počiatočným rastom, poliehavosťou a stredne veľkými semenami šedohnedej farby s čiernym mramorovaním.
Animácia inovácií v šľachtení rastlín
Šľachtenie pohánky pokračuje aj v súčasnosti na VŠS Borovce, a to tvorbou syntetickej populácie. Základný východiskový materiál sa zaraďuje do škôlky Topcross a vybrané úrodné potomstvo postupuje do škôlky polycrossu. Základný šľachtiteľský materiál musí mať dobrú kombinačnú schopnosť. Potomstvo tohto materiálu dáva predpoklad, že nová syntetická odroda bude úrodnejšia než kontrolné odrody.
Inovácie v reprodukcii hospodárskych zvierat na SPU v Nitre
Slovenská poľnohospodárska univerzita (SPU) v Nitre je aktívne zapojená do výskumu a vývoja inovatívnych riešení aj v oblasti živočíšnej výroby, čo dokazuje aj projekt NUKLEUS.
Projekt NUKLEUS: Zvýšenie genetickej hodnoty hovädzieho dobytka
Projekt NUKLEUS bol zameraný na zvýšenie genetickej hodnoty, zdravia a úžitkovosti hovädzieho dobytka a realizovalo ho konzorcium zložené z troch subjektov verejného výskumného sektora a dvoch firiem. Za verejný sektor to boli SPU v Nitre, Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum a Centrum vedecko-technických informácií SR. Za podnikateľský sektor boli v projekte Slovenské biologické služby, a.s. ako žiadateľ a spoločnosť DEWEX, s.r.o. Výskum zabezpečovali za SPU Fakulta biotechnológie a potravinárstva a Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, pričom sa realizoval v univerzitnom Výskumnom centre AgroBioTech. Projekt pozostával z troch hlavných častí, ktoré priniesli významné poznatky a praktické aplikácie.
Kryoprotektívne látky pre spermie býkov
Prvou časťou projektu bol výskum kryoprotektívnych látok, ktoré dokážu chrániť spermie býkov počas zmrazovania. Ako priblížil dekan Fakulty biotechnológie a potravinárstva SPU Norbert Lukáč, proces spracovania a uchovávania inseminačných dávok je už na takej úrovni, že oplodnenie zvierat je úspešné na 80 - 90 percent. Napriek tomu existuje problém, že niektoré spermie sú citlivé na zmrazovanie v tekutom dusíku. Jednou z tém, ktorými sa vedci zaoberali, bol preto výskum kryoprotektívnych látok. Vedcom SPU sa podarilo vyvinúť zmes, ktorá účinne chráni spermie býkov počas zmrazovania, čím sa zvyšuje efektivita umelého oplodnenia a reprodukčná schopnosť býkov.
Genomická analýza hovädzieho dobytka
V rámci druhej časti výskumu sa vedci zaoberali genomickou analýzou hovädzieho dobytka. Keďže chovatelia spravidla nemajú dostatočné financie na to, aby si dávali vypracovávať takéto analýzy, bol o túto možnosť obrovský záujem. Do projektu sa prihlásilo niekoľko desiatok podnikov a otestovalo sa 4300 zvierat, pričom záujem bol ešte väčší. Ako vymenoval profesor Lukáč, genetické testovanie zvierat dokáže odhaliť gény, ktoré sú zodpovedné napríklad za produkciu mlieka, množstvo tuku, bielkovín, dojiteľnosť, teľnosť, alebo náchylnosť na ochorenia, pričom tých parametrov je veľa. V rámci podielu bielkovín v mlieku je rozhodujúce zastúpenie jednotlivých bielkovinových frakcií. Ak má zviera ten správny genotyp CSN2, je vhodné na chov, pretože mlieko od takejto kravy priaznivo pôsobí v rámci liečby a prevencie viacerých civilizačných ochorení a je celkovo prijateľnejšie a ľahšie stráviteľné pre konzumentov. Zvieratá, ktoré takýto genotyp nemajú, sa potom dajú vyselektovať a nepoužívať ďalej na chov, čo umožňuje efektívnejšiu selekciu stáda a zlepšenie kvality produkcie.
Obstaranie a distribúcia kvalitných embryí
Treťou časťou projektu zo strany SPU bolo obstaranie vysoko kvalitných embryí, ktoré sú nositeľmi takých vlastností, ktoré zlepšia parametre produkcie a kvality mlieka. Na základe zadaných kvalitatívnych parametrov sa vysúťažila firma, ktorá dodala embryá. Tie sa potom distribuovali do rôznych chovov, ktoré splnili zooveterinárne a ďalšie podmienky. Aktuálne je už projekt NUKLEUS ukončený a jeho výsledky sa premietajú do praxe, čo prispieva k modernizácii a zvyšovaniu efektivity chovu hovädzieho dobytka na Slovensku.
tags: #buckwheat #a #reprodukcia #spu