Prehľad o Prenatálnom Dieťati: Pohľad Profesora Fedor-Freybergha a Dôležitosť Raného Vývoja

V hlbokom mori ľudského poznania existujú oblasti, ktoré zostávajú zahalené tajomstvom, hoci sú neoddeliteľnou súčasťou nášho bytia. Jednou z takýchto oblastí je fascinujúci svet prenatálneho vývoja. Pojem „prenatálne dieťa“ transformoval spôsob, akým vnímame nenarodený život, a otvoril dvere k hlbšiemu pochopeniu ľudskej existencie od samého počiatku. Túto priekopnícku myšlienku predstavil v roku 1986 na svetovom kongrese Prof. Peter G. Fedor-Freybergh, M.D., Ph.D., Dr.h.c. mult., rodák z Bratislavy, absolvent Lekárskej Fakulty univerzity Komenského. Jeho práca a výskum viedli k založeniu prvého medzinárodného časopisu a prvej profesúry v oblasti prenatálnej a perinatálnej psychológie a medicíny na svete, čím položili základy pre komplexné skúmanie tohto kritického obdobia. Tento článok prináša podrobný pohľad na tento koncept, jeho autora a široké spektrum informácií, ktoré sú prepojené s dynamickým svetom prenatálneho dieťaťa a jeho vývojom.

Prof. Peter G. Fedor-Freybergh - Vizionár a Priekopník Komplexného Chápania Života

Profesor Peter G. Fedor-Freybergh, M.D., Ph.D., Dr.h.c. mult., je osobnosťou, ktorá významne formovala moderné chápanie prenatálneho a perinatálneho obdobia. Rodák z Bratislavy, svoju akademickú cestu začal na Lekárskej Fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v roku 1959 úspešne absolvoval štúdium medicíny. Jeho vedecké a praktické záujmy sa však neobmedzovali len na jeden medicínsky odbor. Popri lekárskom vzdelaní si rozšíril svoje obzory aj v oblasti psychológie, ktorú vyštudoval diaľkovo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Následne sa venoval aj detskej psychiatrii a na Karlovej univerzite v Prahe obhájil dizertáciu z detskej psychiatrie. Táto šírka vzdelania - gynekológ, pôrodník, psychológ a psychiater, neskôr aj psychoneuroendokrinológ - mu umožnila vnímať ľudský vývoj z holistickej perspektívy.

V roku 1966 založil v Bratislave pri fakultnej nemocnici prvé samostatné oddelenie detskej psychiatrie, čím položil základ pre špecializovanú starostlivosť o duševné zdravie detí. Rok 1968 znamenal pre jeho kariéru medzinárodný obrat. Na pozvanie Viedenskej univerzity odišiel do Rakúska, kde sa jeho práca rozšírila už nielen na psychiatriu, ale aj na gynekológiu, psychológiu a neuroendokrinológiu. V Rakúsku ho neskôr vymenovali za profesora psychoneuroendokrinológie, čo bola vôbec prvá profesúra tohto odboru v Európe. Počas svojej medzinárodnej kariéry pôsobil aj vo Švajčiarsku, Veľkej Británii a Švédsku, pričom si všade udržiaval svoju dvojakú špecializáciu - ako pôrodník a gynekológ, a zároveň ako detský psychiater a psychológ.

Do vlasti sa vrátil až po nežnej revolúcii. Dnes pôsobí striedavo v Bratislave a Prahe, ale aj v ďalších európskych metropolách, kde často prednáša na tému prenatálneho dieťaťa. Od roku 1996 je profesorom detskej a dorastovej psychiatrie na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V Bratislave vedie Ústav prenatálnej a perinatálnej psychológie, medicíny a sociálnych vied na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, kde momentálne pôsobí ako riaditeľ Ústavu pre prenatálnu a perinatálnu psychológiu a medicínu a integrovaných neurovied. Je tiež držiteľom prvej a zatiaľ jedinej profesúry pre prenatálnu a perinatálnu psychológiu a medicínu na svete.

Profesor Fedor-Freybergh je uznávaný nielen ako priekopník v akademickej sfére, ale aj ako autor. V roku 1980 napísal v cudzine v nemeckom jazyku knihu, ktorej slovenský preklad verne odráža pôvodnú verziu, na ktorej autor nič nemenil. Okrem vedeckej literatúry napísal kedysi aj dve knihy pre deti, jedna z nich vyšla v Londýne a bola celkom úspešná. Je o vtákovi v zlatej klietke, o kráse lietania a útrapách zo slobody.

Zrod Pojmu „Prenatálne Dieťa“ a Jeho Filozofia

Kľúčovým prínosom Prof. Petra G. Fedor-Freybergha pre svetovú vedu bolo uvedenie pojmu „prenatálne dieťa“ v roku 1986 na svetovom kongrese prenatálnej a perinatálnej psychológie a medicíny, ktorého bol prezidentom. Inšpiráciu k tomu našiel v priamych skúsenostiach s tehotnými matkami. Tehotné matky, ktoré sa ho ako pôrodníka a gynekológa nikdy nepýtali „ako sa má dnes moje embryo“ alebo „ako veľký je môj plod?“, ale pýtali sa „ako sa darí môjmu dieťaťu?“, a často už aj vo forme mena „ako sa darí mojej Aničke alebo Jankovi?“. Tento ľudský, intuitívny prístup matiek ho viedol k hlbšiemu uvažovaniu o identite a vnímaní nenarodeného života.

Profesor Fedor-Freybergh priznáva prenatálnemu dieťaťu plnú kompetenciu vo všetkých jeho funkciách od počatia, pričom zdôrazňuje kontinuitu jeho vývoja počas celého života. Odmieta predstavu, že nenarodený jedinec je len pasívnym organizmom. Naopak, tvrdí, že prenatálne dieťa nie je nejakým pasívnym partnerom v tehotenstve, ale veľmi aktívnym a vnímavým „pasažierom v maternici“. Táto filozofia má zásadný význam pre medicínsku prax aj pre spoločenské vnímanie raného štádia ľudského života. Zdôrazňuje, že už v maternici dochádza k prepojeniu biochemických signálov a zmyslovej komunikácie, neskôr aj psychickej interakcie na nevedomej či podvedomej úrovni. Tieto subtílne signály majú hlboký vplyv na formovanie osobnosti a zážitkov prenatálneho dieťaťa.

Komunikácia a Vnímanie v Materinskom Prostredí

Podľa profesora Fedor-Freybergha je maternica naším prvým životným prostredím a tehotenstvo prvou ekologickou situáciou ľudského bytia. V tomto prostredí prebieha komplexná komunikácia, ktorú mnohí ešte len začínajú plne chápať. Má na mysli rôzne podprahové signály, ktoré prechádzajú od matky k dieťaťu. Napríklad želania matky a otca mať syna sa dostávajú týmito cestami aj k prenatálnemu dieťaťu. A ono to cíti, a keď sa narodí ako dievča, môže mať z toho traumu, lebo „vie“, že mala byť chlapcom. Tieto myšlienky podčiarkujú hlbokú prepojenosť matky a dieťaťa na úrovni, ktorá presahuje len fyzickú väzbu.

Prenatálne dieťa prijíma prvé dojmy napríklad cez metabolické informácie, ktoré sa uschovávajú a sú teda evokovateľné. Vyplýva to z najnovších výskumov, ktoré odhalili súvislosti medzi určitými hormónmi, polypeptidmi (štiepnymi produktmi bielkovín), neurotransmitermi (chemickými látkami uvoľňovanými z nervového zakončenia na synapsii) a procesmi učenia. Tieto komplexné biochemické a neurologické procesy umožňujú dieťaťu adaptovať sa a učiť sa už pred narodením.

Professor Fedor-Freybergh ide ešte ďalej a tvrdí, že keby sa prenatálne dieťa neučilo, tak by neprežilo. Prenatálne obdobie totiž nepredstavuje pre dieťa len obdobie rastu, ale aj čas adaptácie. Je to obdobie prudkých hormonálnych zmien v organizme matky a dieťaťa, ktoré sa každú chvíľu musí prispôsobovať novej situácii. Aby sa mohlo prispôsobiť, musí urobiť skúsenosť. A na to si musí pamätať. Pamäť je základná podmienka prežitia.

Prenatálna Pamäť a Jej Vplyv na Život Po Narodením

To, čo si prenatálne dieťa zapamätá, sa mu vráti v dospelosti v snoch alebo v stavoch zmeneného vedomia. Túto fascinujúcu myšlienku dokladá profesor rôznymi príkladmi. Slávny maliar Salvador Dalí o svojich obrazoch tvrdil, že stvárňujú jeho zážitky pred narodením. A hoci sa to môže zdať neuveriteľné, profesor Fedor-Freybergh potvrdzuje, že citlivý umelec, ako bol Dalí, má schopnosť si tie zážitky vyvolať v snoch. Podobne aj známy huslista a dirigent Yehudi Menuhin mal bohaté prenatálne zážitky. Raz mal ako dirigent viesť veľký orchester a zrazu zistil, že málo známu a zložitú skladbu diriguje spamäti, čo naznačuje prítomnosť hlboko zakorenených spomienok.

Aj keď sa prenatálne spomienky v dospelosti bežne nevybavujú vedome, existujú však možnosti, ako si ich vybaviť. Dobrý psychoterapeut to dokáže aj pomocou hypnózy. Príbeh istého bohatého a úspešného obchodníka v Nemecku je názorným príkladom. Tento obchodník si postavil dom ako palác. Jedného dňa však dostal panický strach, že mu v tom dome zateká. Musel donekonečna kontrolovať všetky vodovodné kohútiky. A hoci nič nezistil, tej fóbie sa nevedel zbaviť. Začalo sa to negatívne prejavovať na jeho práci a príjmoch. Nakoniec navštívil jedného kolegu psychiatra, ktorý ovláda umenie hypnózy. Ten ho postupne vrátil do prenatálneho obdobia. Prišli až do štvrtého mesiaca tehotenstva a vtedy sa pacient skrčil do embryonálnej polohy, začal strašne kričať a javiť všetky známky panického strachu.

Kolega psychiater si kládol otázku, čo mohlo spôsobiť takú silnú reakciu. Našťastie, žila ešte obchodníkova matka, ktorá v záujme synovho uzdravenia neochotne priznala, že ho dlho nechcela mať. Rodičia i snúbenec však boli proti prerušeniu tehotenstva, preto sa vo štvrtom mesiaci na to podujala sama, s ihlicami na štrikovanie. Len čo však začala vytekať plodová voda, zľakla sa a prerušila zákrok. Syn si v dospelosti vybudoval obrovský dom, pravdepodobne ako novú istotu, bol však presvedčený, že zomrie, len čo tam začne tiecť. Pacient prijal vysvetlenie a postupne sa zbavil svojej fóbie. Tento príbeh jasne ukazuje, ako hlboké prenatálne zážitky môžu ovplyvniť celý život jedinca.

Prenatálne dieťa je skutočne citlivý tvor. O to väčším mementom sú prípady ignorovania tejto skutočnosti. Z pôrodníckej praxe profesora Fedor-Freybergha je dobre známy prípad malej Kristíny, ktorý sa neskôr dostal aj do odbornej literatúry. Kristínka odmietala mlieko svojej matky. Poslali ho na chemické analýzy, ale nebolo mu nič. V pôrodnici ležali vtedy ženy, ktoré mali veľa mlieka a podujali sa Kristínu pridájať. Ich neodmietla, naopak, pila ako divá. Matka neskôr priznala, že to dieťa nechcela mať počas celého tehotenstva. Znenávidela ho a pociťovala ako cudzie teleso vo svojom tele. Nemohla si ho však dať preč. Kristína to vycítila a vrátila to matke pri prvej príležitosti. Musela nastúpiť psychoterapia, a trvalo sedem dlhých rokov, kým sa matka a dcéra ako-tak spriatelili. Tieto príklady poukazujú na neuveriteľnú vnímavosť prenatálneho dieťaťa a hlboké dôsledky, ktoré môže mať ignorovanie jeho psychického stavu. Prejavujú sa niekedy, žiaľ, aj v používaných pôrodných technikách, ktoré nie sú vždy úplne citlivé. Pritom sa možno oprávnene domnievať, že v posledných týždňoch tehotenstva dokáže dieťa vnímať a spracúvať informácie už vlastnou psychickou činnosťou.

Vzdelávanie a Výchova k Rodičovstvu z Perspektívy Prenatálneho Dieťaťa

Otázka, kedy začať s výchovou k rodičovstvu, je pre profesora Fedor-Freybergha kľúčová. Podľa neho je kľúč v štepovaní rešpektu pre živé tvory. A to nielen pre ľudské bytosti, ale aj pre rastliny a zvieratá. Keby sa tento rešpekt odovzdával z generácie na generáciu, keby už starí rodičia vychovávali svoje deti k absolútnemu rešpektu pre život, potom by ani ich vnuci neprinášali na svet potomstvo s pocitom, že si za tým nemôžu stáť. Toto širšie chápanie rešpektu a úcty k životu tvorí základ pre zdravé a zodpovedné rodičovstvo, ktoré sa začína oveľa skôr ako narodením dieťaťa.

Profesor Fedor-Freybergh si všimol rôznorodosť detí už keď začal pracovať ako mladý pôrodník a gynekológ. Pochopil už vtedy, že každé dieťa je osobnosť samo osebe. A že sa to muselo niekde vyvinúť, že okrem genetických daností zohralo mimoriadne významnú úlohu aj tých deväť mesiacov tehotenstva. Toto rané poznanie ho viedlo k štúdiu psychológie popri medicíne. Dnes si dovolí tvrdiť, že človek je lepším gynekológom, ak je zároveň aj psychológom. Jeho prístup je otvorený všetkým odborníkom, ktorí sa zaoberajú prenatálnym obdobím, čiže aj gynekológom, pediatrom, neonatológom, endokrinológom, neurológom a ďalším, čo svedčí o jeho dôvere v integráciu vied, ba čo viac, za integráciu vied a umenia. Na nedávnej medzinárodnej vedeckej konferencii o bezpečnom materstve, ktorá sa konala v Bratislave a nad ktorou prevzal záštitu, sa už nehovorilo o embryu ani o plode, ale iba o prenatálnom, čiže nenarodenom dieťati, pretože sa nikdy nestretol s tehotnou ženou, ktorá by hovorila o embryu alebo o plode pod svojím srdcom. Vždy len o dieťati.

Medzinárodný Dopad a Inštitucionálny Rozvoj v Oblasti Prenatálnej a Perinatálnej Psychológie

Profesor Fedor-Freybergh stál pri zrode celého vedeckého odboru. V roku 1983 sa stal prezidentom Svetovej organizácie prenatálnej a perinatálnej psychológie a medicíny, a od roku 1992 je čestným a doživotným prezidentom tejto organizácie. Jeho úsilie vyvrcholilo založením prvého medzinárodného časopisu v oblasti prenatálnej a perinatálnej psychológie a medicíny. Tento časopis, nazvaný International Journal of Prenatal and Perinatal Psychology and Medicine, vychádza od roku 1989 pravidelne dodnes a stal sa kľúčovou platformou pre výmenu poznatkov a výskumu v tomto dynamickom odbore. Zároveň je šéfredaktorom štyroch medzinárodných vedeckých časopisov.

Už tri roky po predstavení pojmu „prenatálne dieťa“ sa na kongrese v Salzburgu zišlo takmer 1 500 delegátov, čo svedčí o rýchlom raste záujmu a uznania tohto nového smeru. Vznikli národné organizácie, pred dvoma rokmi (k dátumu pôvodného textu) aj na Slovensku, čo potvrdzuje globálny dosah a akceptáciu myšlienok profesora Fedor-Freybergha. Jeho vízia integrácie vied a umenia sa tak stala realitou, transformujúc prístup k chápaniu začiatkov ľudského života a jeho komplexných súvislostí.

Konferencie a Šírenie Povedomia - Príklad „Prenatálne Dieťa 7“

Na podporu a šírenie poznatkov o prenatálnom dieťati sa pravidelne organizujú vedecké konferencie s medzinárodnou účasťou. Príkladom je konferencia s názvom „PRENATÁLNE DIEŤA 7“, ktorá sa uskutočnila 11. a 12. júna 2013. Túto konferenciu organizovala Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Katedra a Ústav prenatálnej a perinatálnej medicíny, psychológie a sociálnych vied VŠZaSP sv. Alžbety, v spolupráci so Spoločnosťou priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar a Fórom riaditeľov a zamestnancov detských domovov.

Hlavnou témou konferencie bol komplexný a veľmi dôležitý vzťah „Vzťahová väzba a násilie“, čo poukazuje na široké spektrum aplikácií a prepojení prenatálnej psychológie so sociálnymi a psychologickými aspektmi ľudského života. Úvodné príhovory predniesli Prof. Peter G. Fedor-Freybergh, M.D., PhD., Dr.h.c. mult., a Prof. MUDr. Jozef Mikloško, PhD.

Predbežný program konferencie bol rozsiahly a pokrýval rôzne oblasti:

• Vzťahová väzba a násilie: Prednáška Prof. MUDr. Jozefa Mikloška, PhD.
• Novinky v prenatálnej a perinatálnej medicíne: Prezentácia Prof. Petra G. Fedor-Freybergha, M.D., PhD., Dr.h.c. mult., ako riaditeľa Ústavu pre- a perinatálnej medicíny, psychológie a sociálnych vied.
• Definovanie „dostatočne dobrého“ rodiča/náhradného rodiča/vychovávateľa: Súvislosti s komplexnou empatiou, oxytocínom a odolnosťou v dospelosti, ktorú predstavil Doc. MUDr. Jozef Hašto, PhD. z VŠZaSP sv. Alžbety.
• Ťažkosti s dospievajúcim mozgom: Prezentácia RNDr. Petra Minárika, PhD.
• Dôsledky násilnej separácie dieťaťa od matky: Prednáška Mgr. Márie Kováčovej.
• Vzťahová väzba a CAN syndróm. Kazuistiky: Príspevok MUDr. Martiny Paulinyovej, PhD.
• Praktické skúsenosti s hipoterapiou: Predstavila Mgr. Tatiana Sabová.
• Zlá matka, zlý otec - ako poškodiť dieťa už pred narodením a počas dospievania: Úvod do workshopu ARNDr. Petra Minárika, PhD. a Doc. MUDr. Jozefa Hašta, PhD.
• Dojčenie ako základ vzťahovej väzby, potreba dojčenia osvojených detí: Úvod do workshopu B od Mgr. Lucie Hrdličkovej.
• Riešenie konfliktov a agresivity v rodine/v detskom domove: Úvod do workshopu C Mgr. Zuzany Bajkaiovej.
• Možnosti podpory raného kontaktu matka - dieťa v Slovenských pôrodniciach: Predniesla Mgr. Michaela Mrowiecová.
• Nechceme po mamách príliš veľa? Otázka Mgr. Michaely Mrowiecovej.
• Zrada rodičovskej moci a sily vo výchove: Téma RNDr. Petra Minárika, PhD.
• Spolupráca so širšou rodinou klientov v procese sanácie biologických rodín: Prezentácia PhDr. Kataríny Minarovičovej, PhD.
• Psychologická pomoc deťom, ktoré zažili násilie v rodine: Príspevok Mgr. Zuzany Bajkaiovej.
• Význam širšej rodiny v obnove vzťahovej väzby: Téma Mgr. Zuzany Bajkaiovej.

Konferencia, ktorej náklady (ubytovanie na noc 11.6. v dvojposteľových izbách zariadenia Kaskády, s.r.o. pri Galante, strava počas priebehu celej konferencie) boli zahrnuté v cene 49€, poskytla dôležité fórum pre diskusiu a vzdelávanie v oblasti, ktorá je pre celoživotný vývoj jedinca fundamentálna.

Kniha o Prenatálnom Dieťati - Cesta k Hlbšiemu Pochopeniu

Profesor Peter G. Fedor-Freybergh, M.D., Ph.D., Dr.h.c. mult., je autorom knihy, ktorá sa stala významným zdrojom informácií o koncepte prenatálneho dieťaťa. Pôvodný text tejto knihy bol napísaný v roku 1980 v cudzine v nemeckom jazyku. Slovenský preklad verne odráža pôvodnú verziu, na ktorej autor nič nemenil, čím zaručuje autentickosť a integritu pôvodnej myšlienky. Kniha je mäkká, brožovaná, má 65 alebo 66 strán, a jej čítanie by malo zabrať približne 3 hodiny. Hoci v popise žánru sa spomína beletria, literatúra faktu a slovenská literatúra, primárne ide o literatúru faktu, ktorá sa venuje vedeckým poznatkom. Jej ISBN je 9788088952749 a vydalo ju Vydavateľstvo F. Slovenská verzia bola vydaná 18. júla 2013 a jej stav sa uvádza ako veľmi dobrý.

Kniha má hovoriť sama za seba a s Božou pomocou dosiahne svoj cieľ, ktorým je pochopenie ľudského života, plnohodnotného od samého počiatku. Podrobne rozpracováva myšlienku, že prenatálne dieťa má plnú kompetenciu vo všetkých jeho funkciách od počatia v ich nedeliteľnej kontinuite počas celého života. Opätovne zdôrazňuje, že inšpiráciou pre túto prácu boli tehotné matky, ktoré sa ho ako pôrodníka a gynekológa nikdy nepýtali „ako sa má dnes moje embryo“ alebo „ako veľký je môj plod?“, ale pýtali sa „ako sa darí môjmu dieťaťu?“, a často už aj vo forme mena „ako sa darí mojej Aničke alebo Jankovi?“. Týmto spôsobom kniha nielen informuje, ale aj mení perspektívu čitateľa na nenarodený život, pomáhajúc mu vidieť dieťa ako plnohodnotnú osobnosť už od počatia.

Etické a Spoločenské Aspekty: Sloboda Voľby a Ochrana Života

Profesor Fedor-Freybergh sa intenzívne zaoberá aj etickými a spoločenskými otázkami súvisiacimi s prenatálnym životom a rodičovstvom. Hoci je za právnu ochranu každého života, myslí si však, že legislatíva veľa nevyrieši, ak človek jednotlivec odmieta rešpektovať život. Predpokladá, že ženy, ktoré dieťa nechcú, by začali využívať potratovú turistiku a cestovali by na zákrok niekam do zahraničia. Z tohto pohľadu je presvedčený, že sa musí zmeniť myslenie, zákon veľa nezmení.

Zásadným bodom jeho argumentácie je, že štát by do takýchto intímnych sfér človeka nemal zasahovať. Poukazuje na historické skúsenosti, keď zažil obdobie, keď štát odoberal rodinám deti na základe udania susedov. Niekto si takto vybavoval osobne účty a oznámil, že suseda sa zle stará o deti. Opäť to treba nechať na rozhodnutie rodičov. Veriaca žena si nechá aj dieťa s Dawnovým syndrómom, iná možno nie. Musí to však byť slobodná voľba. Žena matka má rozhodnúť, a nie aby rozhodoval za ňu štát. Sloboda voľby je mimoriadne dôležitá, pretože rešpektuje autonómiu jedinca a jeho právo na osobné rozhodnutia v citlivých životných situáciách. Sám spomína porovnanie s dobou, keď tu kedysi žil, do rakúskeho Hainburgu sa dalo z Bratislavy kameňom dohodiť, ale Viedenská cesta bola zarúbaná, stali tam drôtené zátarasy. Teraz môže do Viedne cestovať kedykoľvek, no priznáva, že veľmi sa mu nechce. Týmto prirovnaním zdôrazňuje, že aj keď fyzické prekážky padli, vnútorné bariéry a sloboda rozhodovania zostávajú kľúčové pre plnohodnotný život.

tags: #casopis #prenatalne #dieta

Populárne príspevky:

• sprievodca duševným zdravím detí
• komplexný prehľad gynekologickej a pôrodníckej starostlivosti
• Komplexný sprievodca súrodeneckými kočíkmi
• Výchova k zodpovednosti u malých detí
• ako sa zbaviť bolesti zubov