Príbeh Mikuláša Černáka, niekdajšieho nekorunovaného šéfa slovenského podsvetia, je pretkaný pompéznymi oslavami, krutosťou a napokon dlhými rokmi strávenými za mrežami. Jeho život v 90. rokoch minulého storočia, keď sa prezentoval ako úspešný podnikateľ s nákladným životným štýlom, ostro kontrastuje so súčasnou realitou, kde si odpykáva doživotný trest. Obdobie jeho aktívneho pôsobenia v podsvetí je pre každého, kto vtedy žil v Banskej Bystrici, akoby súčasťou života.
Život za mrežami: Mikuláš Černák dnes a väzenské jubileá
Mikuláš Černák, kedysi obávaný boss slovenského podsvetia, sa dnes (v čase, keď boli informácie prvýkrát aktualizované) dožíva 48 rokov. Napriek tomuto životnému jubileu nemá veľký dôvod na oslavu. Za mrežami sedí s krátkou prestávkou už 17 rokov a jeho životné jubileá ani osobné sviatky nie sú podľa väzenských pravidiel dôvodom na zvláštne zaobchádzanie s odsúdenými. Mikuláš Černák vo väznici v Ilave oslavuje na začiatku decembra dokonca dva sviatky. Meniny mal 6. decembra a práve v úvode decembra sa dožíva svojich narodenín. Podľa vyjadrenia väznice to však na veľkú párty nevyzerá. Adrián Baláž zo Zboru väzenskej a justičnej stráže potvrdil, že „zabezpečovanie práv a povinností odsúdených je realizované v súlade so stanoveným programom zaobchádzania rovnakým spôsobom, bez ohľadu na ich osobné sviatky a jubileá.“
S krátkou prestávkou je Mikuláš Černák v base od roku 1997, keď sa sám prihlásil na polícii. Podľa súdu sa v rokoch 1994 až 1997 osobne zúčastnil na vraždách šiestich osôb, za čo bol odsúdený na doživotie. Dnes už na luxusný život môže iba spomínať, Černák je totiž odsúdený na doživotie. Navyše, Černáka trápi aj zdravotný stav, podľa medializovaných informácií ho nedávno operovali na pruh. Po súdoch chodí v pozícii obžalovaného alebo svedka, čo odhaľuje ďalšie temné kapitoly jeho minulosti.
Iný pohľad na vec ponúka bývalý trestanec Peter (33), ktorý si odpykával trest v Ilave aj Banskej Bystrici. Podľa neho sa „Černák má v Ilave ako vo vatičke, privilégiá má také, ako nik.“ Pokračuje s tvrdeniami, že „oblečený chodí v civile a bachari mu nosia nákupy.“ Dodal, že je „na zvláštnom oddelení doživotných a výnimočných trestov.“ Peter tiež tvrdí, že s Tiborom Polgárim, ktorý sedí na doživotie za leopoldovskú vzburu, sú kamaráti. Avšak, kompetentní zo Zboru väzenskej a justičnej stráže tieto tvrdenia bývalého väzňa dôrazne odmietli. Tieto odmietnutia zdôrazňujú snahu úradov prezentovať väzenský systém ako spravodlivý a rovnostársky, hoci v spoločnosti pretrvávajú špekulácie o možných výnimkách pre prominentných odsúdených.
Legendárna oslava 31. narodenín v diskoklube Shark (1997): Demonštrácia moci a osudy hostí
Mikuláš Černák naposledy na slobode oslavoval svoje 31. narodeniny koncom roka 1997 vo vtedajšom známom, priam ikonickom diskoklube Shark v Banskej Bystrici. Táto oslava bola priam legendárna a dlho sa o nej rozprávalo v kruhoch organizovaného zločinu. V decembri 1997 sa v Banskej Bystrici odohrala udalosť, ktorá vstúpila do histórie podsvetia ako veľkolepá narodeninová oslava. Priamo na parkete klubu Shark ho ostatní bossovia symbolicky „povýšili“ na bossa všetkých bossov. Tento titul vtedy znamenal rešpekt aj strach, čím oslava nadobudla význam nielen osobnej, ale aj hierarchickej udalosti. Na fotkách z tejto udalosti je vidieť Černáka v spoločnosti známych ľudí podsvetia, ako sú Karol Mello, Tibor Pápay, Peter Havaši či Alojz Kromka (Čistič). Mnohí z nich dnes už nežijú, iní sedia za mrežami alebo sú na úteku, čo potvrdzuje temnú realitu sveta, v ktorom sa pohybovali. Šťastnejší z nich sú na úteku, zatiaľ čo ostatní sú za mrežami alebo mŕtvi.
Bos v dokonale nablýskanom saku si pripíjal so svojimi hosťami, ktorí mu zaspievali „živijó“. Z výpovedí svedkov a z videa dokumentujúceho priebeh „žúrky storočia“ je zrejmé, že tam panovala uvoľnená atmosféra, smiech a pohoda. Mikuláš Černák, vtedy len 31-ročný, oslavoval narodeniny vo veľkom štýle. Oslava sa tak stala symbolom éry, keď sa slovenské podsvetie cítilo nedotknuteľné. Černákov úsmev, plné stoly alkoholu, drahé dary a tancujúci bossovia - všetko to pôsobilo ako scéna z filmu. Realita však bola oveľa temnejšia, mnohí z prítomných skončili neskôr mŕtvi alebo vo väzení. Hoci neskôr mnohí tvrdili, že sa oslavy zúčastnili „na silu“, v tom momente nikto nevyzeral, že sa bojí.
Mikuláša Černáka opäť eskortovali z Leopoldova na prešovský súd
Medzi prominentnými hosťami bol napríklad aj Tibor Pápay, ktorý bol šéfom skupiny, ktorá sa krvavo zapísala do dejín slovenskej kriminalistiky. Dva roky po oslave, 25. marca 1999, bolo desať členov jeho skupiny, vrátane bossa Pápaya, zavraždených v bare Fontána v Dunajskej Strede. Prítomný bol aj Ladislav Bališ alias Dlhý Laco, ktorého súd nedávno neprávoplatne odsúdil na 25 rokov a považovali ho za jedného z bossov skupiny sýkorovcov. Peter Havaši († 32), ďalší z hostí, bol zavraždený 6. júna 2004 spolu s jeho ochrankárom G. Vesprémym († 30) strelami zo samopalu. Ochrankár zomrel na mieste, Havaši podľahol zraneniam v nemocnici. Považovali ho za vysokopostaveného člena skupiny sýkorovcov. Alojz Kromka (48), prezývaný Čistič, bol odsúdený na doživotie v roku 2003 za vraždy. Podľa súdu popravil v reštaurácii M. Holáňa a dvoch ľudí, Ž. Mirgovú zastrelil pri Hrabušiciach. Karol Mello je momentálne v Belize a na Slovensku čelí obvineniu zo štyroch vrážd, ba dokonca podozreniu z lúpežného prepadnutia. Osudy týchto ľudí tragicky potvrdzujú neúprosnú povahu prostredia, v ktorom sa pohybovali.
Slavomír Surový, Černákov niekdajší blízky muž a „štartér“, si na tú noc spomína veľmi živo a prezradil detaily, ktoré vrhajú svetlo na atmosféru oslavy. Hovorí svedok o oslavách narodenín mafiánskeho bosa Mikuláša Černáka v roku 1997. Slavomír Surový zaspomínal na noc, keď sa smiali všetci. On sám dal Černákovi „takú starožitnú pušku, čo sa nedá nabiť, je len na ozdobu.“ Túto pušku mal potom Černák zavesenú nad krbom v penzióne Shark, čo svedčí o symbolickom význame darov. Ostatní bossovia priniesli fľaše, šable, pušky a rôzne symbolické dary od „kolegov“ z podsvetia. Mikuláš Černák od kamaráta dostal aj ikonický meč, ktorý sa stal symbolom jeho postavenia.
Na oslave hrala aj rómska kapela, v ktorej pôsobil aj Alexander Daško, dnes vládny splnomocnenec pre rómske komunity, no v minulosti hudobník. Alexander Daško počas svojej muzikantskej kariéry zahral na legendárnej narodeninovej oslave Černáka, ktorá sa objavila aj v spomínanom filme. Daško nevnímal hranie na Černákovej oslave ako niečo výnimočné a špeciálne. Staval sa k tomu ako k bežnej zákazke, aj napriek tomu, že vedel o oslávencovom biznise. „Jasné, všetci v Banskej Bystrici to vtedy vedeli,“ spomenul Daško. Podľa jeho slov ani nepremýšľal nad tým, že by kšeft odmietol. „Zavolali ma, aby som prišiel hrať.“ Ako spomína, muzikanti dorazili oveľa neskôr, než sa začala hostina. Nezúčastnili sa zahájenia ani odovzdávania darov, keď Černák od kamaráta dostal ikonický meč. „My muzikanti sme prišli okolo jedenástej večer, a ak ma pamäť nemýli, oficiality s odovzdávaním darov sa odohrali predtým. Ostatných som v podstate nepoznal.“ Svoju účasť vnímal len ako pracovnú a keď nad ránom dohrali, odišli. Ako spomína, všetko na oslave sa prirodzene točilo okolo oslávenca, no viac neprezradil.
Diskoklub Shark: Od miesta moci k divadelnej scéne
Diskoklub Shark v Banskej Bystrici, miesto legendárnej oslavy, je úzko spätý s Mikulášom Černákom a jeho érou. Vo filme „ČERNÁK“ sa diskoklub Shark objaví hneď niekoľkokrát, čo podčiarkuje jeho ikonický status v histórii slovenského podsvetia. Minulosť tohto miesta je skutočne úzko spätá s Mikulášom Černákom. V médiách sa napríklad spomínalo, že v divokých 90. rokoch Shark skončil a dnes sa tu nachádza výnimočné miesto - kabaret s názvom La Comedy, ktorý je len druhým na Slovensku a medzi návštevníkmi sa teší obľube. Film ČERNÁK sa nakrúcal priamo v týchto priestoroch, čím sa prepojila minulosť so súčasnosťou prostredníctvom umenia.
Dnes si ľudia, ktorí si pamätajú nedávnu minulosť, spájajú tento podnik skôr s operou, v ktorej priestoroch sa kabaret nachádza. Samozrejme, uvedením úspešného slovenského filmu MIKI sa so spomienkami na bývalý Shark „roztrhlo vrece“. Obdobie pôsobenia Mikuláša Černáka v meste je pre každého obyvateľa Banskej Bystrice akoby súčasťou života, každý, kto vtedy žil, si túto éru pamätá. V priestoroch bývalého klubu sa dokonca našli plány a nákresy toho, ako mala byť diskotéka za éry Černáka nadizajnovaná, čo svedčí o jeho vtedajšom vplyve aj na architektonické riešenia. Vyzdvihuje sa aj posolstvo kabaretu La Comedy: „Kultúra je v každej spoločnosti dôležitá, formuje, zabáva, ale v neposlednom rade vzdeláva a napomáha kritickému mysleniu, a na druhej strane je skvelou očistou duše.“ To ukazuje posun od temnej minulosti k novému, kultúrnemu využitiu priestorov.
Mafiánske roky a cesta k "bossovi všetkých bossov"
Písal sa rok 1993, keď vznikla jedna z najobávanejších a určite najznámejších zločineckých skupín Slovenska. Aj keď to vtedy nikto ako mafiánsku skupinu nevnímal, jej fungovanie malo už od začiatku štruktúru, na ktorej vrchole stáli Mikuláš Černák a Miloš Kaštan. Boli to tí najobávanejší zabijaci Slovenska a Mikuláš Černák tieto monštrá v ľudskej koži riadil. Šialenstvo Černákovho gangu trvalo až do 19. decembra 1997. Za tento čas zavraždili tri desiatky ľudí, pričom najviac obetí si vyžiadal posledný rok ich fungovania. Mikuláš Černák si práve cez mŕtvoly postupne vydláždil cestu k bossovi, ktorý sa stal „bossom všetkých bossov“.
O tom, či bol Mikuláš Černák bossom bossov slovenského podsvetia, sa roky viedli polemiky. Akejkoľvek diskusii je však teraz koniec, vzhľadom na množstvo svedectiev a dôkazov. Mikuláš Černák sa v posledných rokoch dostal do povedomia ešte o čosi viac ako v minulosti, práve vďaka novým výpovediam a medializácii. Písal sa 12. december 1997, keď sa jemu podriadení bossovia stretli pri burácajúcom ohňostroji v jeden deň na jednom mieste. Toto stretnutie, pravdepodobne v predvečer jeho 31. narodenín, posilnilo jeho pozíciu a demonštrovalo jednotu vtedajšieho podsvetia pod jeho vedením.
V 90. rokoch sa Mikulášovi Černákovi, označovanému za bossa slovenského podsvetia, veľmi darilo. Bol z neho úspešný podnikateľ s nákladným životným štýlom. Choval tigre, jazdil na koni, kupoval si luxusné autá a usporadúval grandiózne oslavy. Niektorí tvrdia, že fan stránku si cez svojho človeka spravuje samotný Černák, čo naznačuje jeho pretrvávajúci vplyv alebo záujem o verejnú mienku.
Oslava ako signál moci v ére mečiarizmu
Až mrazivo vyznejú zábery z honosnej oslavy Mikuláša Černáka z 90. rokov. V tom čase bolo Slovensko ešte v ére mečiarizmu, polícia a SIS príliš nebojovali s neformálnou mocou mafie. Černákov gang mal v tom čase kontrolu nad Breznom, Bystricou a časťou stredného Slovenska. Oslava v Sharku preto nebola len narodeninová párty - bola demonštráciou moci, signálom pre ostatných: „Toto je náš svet, my tu vládneme.“ Práve táto udalosť symbolizovala éru, keď sa slovenské podsvetie cítilo nedotknuteľné.
Slavomír Surový, bývalý Černákov „štartér“, si na noc osláv spomína veľmi živo, vrátane takmer fatálneho incidentu po jej skončení. „Šli sme domov nadránom okolo piatej na Mikyho džípe. Ja som šoféroval, mal plný kufor darčekov. Išli sme cez Banskú Bystricu smerom na Brezno. Ako sme sa rozprávali, pozrel som sa naňho a skoro som nabúral do semafóra. On mi v poslednej chvíli strhol volant,“ spomína Surový. V kufri Černákovho bordového džípu bolo všetko možné - fľaše, šable, pušky a rôzne symbolické dary od „kolegov“ z podsvetia. Tento zážitok ilustruje divokosť a bezstarostnosť, s akou sa vtedy pohybovali, napriek nebezpečnému obsahu batožiny.
Mikuláš Černák a Pavol Rusko: Prepojenie podsvetia a médií
V pondelok zostalo Slovensko v šoku po oznámení, že polícia zatkla bývalého riaditeľa televízie Markíza a exministra hospodárstva Pavla Ruska. Ten si mal objednať vraždu bývalej spoločníčky Sylvie Volzovej u niekdajšieho bosa slovenského podsvetia Mikuláša Černáka, ktorý si vo väzení odpykáva doživotný trest. Černák mal vypovedať, že Rusko mu sľúbil za vraždu Volzovej vyplatiť 20 miliónov korún, pričom pol milióna mu zložil ako zálohu. Vraždu prekazilo až uväznenie Černáka v decembri 1997, len päť dní po tom, čo Markíza odvysielala reportáž z jeho narodeninovej oslavy.
O nadštandardných vzťahoch Ruska s mafiánskymi bosmi sa hovorilo už od začiatkov televízie Markíza. Tieto špekulácie sa len posilnili 14. decembra 1997, keď Markíza odvysielala reportáž svojho banskobystrického redaktora Dušana Valka z oslavy 31. narodenín vtedajšieho najsilnejšieho bosa slovenského podsvetia Mikuláša Černáka. Objavili sa svedectvá, že na reportáži sa dohodol priamo Rusko s Černákom, čo by naznačovalo nebezpečné prepojenie medzi vtedajšou mediálnou mocou a podsvetím.
Pavol Rusko, predtým ako vybudoval prvú úspešnú súkromnú televíziu na Slovensku, pôsobil ako športový redaktor v Slovenskej televízii. Neskôr skúšal podnikať. O rok neskôr však už televízia Markíza dostala zelenú. Spoločnosť Markíza Slovakia, s. r. o., patriaca Ruskovi a Volzovej, v nej mala 51-percentný podiel. Zvyšok, 49 percent, patril nadnárodnému mediálnemu koncernu CME Media Enterprises B.V. Rusko bol policajne obvinený a zadržaný 23. októbra 2017 pre podozrenie z objednávky vraždy Sylvie Volzovej z roku 1997.
Pavol Rusko: Kariéra, politika a kontroverzné kauzy
Kariérna dráha Pavla Ruska bola pestrá a plná zvratov. V rokoch 1981 - 1987 študoval na Katedre žurnalistiky Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1985 - 1989 pracoval v Slovenskej televízii ako športový redaktor a bol predseda Socialistického zväzu mládeže. Neskôr, v období 1989 - 1994, pôsobil v Slovenskej televízii ako vedúci odboru výskumu programu, vedúci vysielacieho centra a námestník ústredného riaditeľa. V rokoch 1994 - 1996 pracoval v spoločnosti Lottop, s. r. o. V rokoch 2000 - 2002 bol predseda rady majiteľov STS Markíza.
Mikuláša Černáka opäť eskortovali z Leopoldova na prešovský súd
V roku 2001 založil politickú stranu Aliancia nového občana - ANO, ktorej predsedom bol do roku 2007. V rokoch 2002 - 24. septembra 2003 bol poslancom a podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Od 24. septembra 2003 do 24. augusta 2005 pôsobil ako podpredseda vlády a minister hospodárstva. Z funkcie bol odvolaný na návrh predsedu vlády Mikuláša Dzurindu za kauzu zmenky. Po 24. auguste 2005 si uplatnil poslanecký mandát a pôsobil v NR SR až do predčasných parlamentných volieb v júni 2006.
Medzi najznámejšie kauzy, v ktorých figuroval Pavol Rusko, patria:
Kauza zmenky (2005): Televízny magnát, ako bol v tom čase Pavol Rusko známy, založil v roku 2001 politickú stranu ANO, teda Alianciu nového občana. Do vlády sa dostal už v roku 2002, keď vo voľbách získal osem percent. To mu zaručilo tri ministerské kreslá a pätnásť poslancov počas druhej Dzurindovej vlády. Keď bol pri moci, potopila ho kauza zmenky, na ktorú v tom čase upozornil týždenník Plus 7 dní. Zistili, že v roku 2004 si požičal viac ako deväť miliónov korún od podnikateľa Ľubomíra Blaška, ktorú neuviedol v majetkovom priznaní. Nakoniec vysvitlo, že zmeniek bolo viac. Ruska požiadal vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda o odchod z funkcie. Keď to odmietol, odvolal ho. Jeho traja ministri ho však nenasledovali a vo funkciách ostali, čo vyvolalo ďalšie politické napätie.
Kauza Gamatex (1993): Vtedajší podnikateľ Marián Kočner, ktorý viedol firmu Gamatex a dnes je skôr známy z takzvaných mafiánskych zoznamov, získal v deväťdesiatych rokoch od ESPE štúdia pohľadávku voči Sylvii Volzovej a Pavlovi Ruskovi. Tá mala vzniknúť po tom, čo ESPE štúdiá pomáhali Markíze s licenciou, za čo jej mali Rusko a Volzová vyplatiť 80 miliónov korún. K tomu však nedošlo a Kočner mal prevziať dlh. Práve preto ochranka firmy obsadila televíziu Markíza. Pred televíziou začali protestovať ľudia, ktorí sa búrili proti obsadeniu televízie, ktorú vnímali ako protiváhu vládnej moci Vladimíra Mečiara. O niekoľko mesiacov neskôr mal Rusko nakoniec Kočnera vyplatiť, čím sa táto kontroverzia dočasne uzavrela.
Kauza Gorila (2012): Pavol Rusko bol ako prvý obvinený aj v kauze Gorila. Polícia ho podozrievala, že v čase, keď bol ministrom hospodárstva, nechal vypracovať analýzu, podľa ktorej je predaj Paroplynového cyklu pre Slovensko nevýhodný. Zákonodarcovia sa však k tejto informácii nedostali a Paroplynový cyklus predali finančnej skupine Penta. Tým bola podľa polície Slovenským elektrárňam spôsobená miliardová škoda. Polícia nakoniec obvinenie stiahla, no kauza zanechala v spoločnosti hlboké stopy nedôvery.
História Mikuláša Černáka a Pavla Ruska, prepojená nielen spoločnými známosťami, ale aj závažnými trestnými kauzami, odhaľuje temnú stránku slovenského prechodu k demokracii a prekvapivé väzby medzi organizovaným zločinom, politikou a médiami.
tags: #cernak #oslava #narodeni