Túžba po dieťati a vytvorenie plnohodnotnej rodiny je pre mnohých jednou z najhlbších a najprirodzenejších ambícií v živote. Avšak, cesta k rodičovstvu a následnému výchovnému procesu je často plná nečakaných prekážok a výziev, ktoré môžu vyvolať pocity frustrácie, smútku alebo bezradnosti. Tieto ťažkosti sa nemusia týkať len samotného počatia, ale môžu sa objaviť v rôznych fázach života s dieťaťom - od prvých dní dojčenia, cez vývin reči a komunikácie, až po zvládanie psychologických a sociálnych tlakov, ktoré sprevádzajú rodičovstvo. Tento článok sa zameriava na najčastejšie príčiny týchto komplikácií a ponúka možné riešenia, ktoré môžu rodičom pomôcť prekonať náročné obdobia a budovať harmonický rodinný život.
Výzvy v ranom dojčení a kŕmení novorodencov
Problémy na samom začiatku dojčenia sa môžu vyskytnúť, čo sťažuje jeho dobrý štart. Niekedy sa však stáva aj to, že dieťa, ktoré doposiaľ nedočkavo salo, zrazu matke odmietne prsia. Je hladné, ale zatne sa a nechce sa prisať. Je dôležité nenechať sa odradiť a hľadať príčiny a riešenia. Určitá skupina bábätiek sa od narodenia neprisáva na prsník. Novorodenci sa môžu neprisávať z viacerých príčin, týkajúcich sa priebehu pôrodu alebo bezprostredného popôrodného obdobia.
Problémy s prisávaním a sacím reflexom
V počiatočnom štádiu môže byť príčinou slabý alebo narušený sací reflex, ktorý je spôsobený nezrelosťou nervového systému, zranením alebo ochorením. Vaše dieťa môže mať tiež niektoré abnormality v ústach, ktoré bránia správnemu prisatiu. V takýchto prípadoch je odporúčané obrátiť sa na špecialistu, v prvom rade na laktačnú poradkyňu alebo na klinického logopéda. Špecialista vyšetrí ústnu dutinu vášho dieťaťa, skontroluje uzdičku a preskúma, či má vaše dieťa správny a dostatočne silný sací reflex.
Jednou zo základných podmienok, ktoré vytvárajú príležitosť pre prisatie bábätka po pôrode, je vzájomný kontakt bábätka s matkou koža na kožu. Kontakt koža na kožu stimuluje bábätko, aby hľadalo prsník, snažilo sa prisať a aby sa dojčilo. Kontakt koža na kožu znamená, že si žena položí bábätko vyzlečené do plienky na svoj vyzlečený hrudník a nechá ho na svojom tele odpočívať alebo spať. Môže pritom ako pomôcku použiť niektorú pomôcku na nosenie, aby mohla využívať kontakt koža na kožu a zároveň popri tom niečo robiť alebo odpočívať.
Mesiac dojčenia: Koža na kožu
Klobúčiky nie sú riešenie pre neprisávajúce sa bábätko. Namiesto nich je lepšie sústrediť sa na priamy kontakt a na podporu prirodzených reflexov dieťaťa.
Preplnené prsia a príliš rýchly tok mlieka
Snažte sa, aby nenastala situácia, keď sú prsia už veľmi plné a tvrdé. Ak sa tak stalo a dieťa nemôže bradavku uchopiť, pokúste sa odsať trochu mlieka ručne alebo pomocou odsávačky mlieka. Toto zmäkčenie pomôže dieťaťu ľahšie sa prisať.
Ak mlieko tečie z prsníka príliš rýchlo a je ho príliš veľa, môže to dieťa vystrašiť alebo mu spôsobiť problémy s prehĺtaním. Keď dieťa javí prvé príznaky hladu, nakŕmte ho hneď, nečakajte, kým sa prsia naplnia. Ak kŕmenie spôsobuje dieťaťu problémy, odsajte prvý silný prúd mlieka, až potom začnite dieťa dojčiť. Môžete tiež skúsiť zmeniť polohu na dojčenie, aby sa tok mlieka spomalil.
Nesprávna technika prisatia a nedostatočná stimulácia
Skontrolujte techniku prisatia. Môže byť, že dieťa chytí bradavku príliš plytko, bez podtlaku, a preto nie je prsník správne stimulovaný. Nedávajte svojmu dieťaťu dojčenskú výživu ani vodu, prikladajte si ho čo najčastejšie a vyskúšajte si optimálne polohy pri kŕmení. Je dôležité, aby medzi kŕmeniami bábätka alebo ponúkaním prsníka bábätku neboli dlhé intervaly a aby bábätko malo šancu prisávať sa na prsník v krátkych intervaloch v priebehu dňa.
Zdravotné problémy dieťaťa
Počas prechladnutia alebo choroby majú deti často problémy s dojčením. Pred kŕmením sa pokúste dieťaťu vyčistiť nos, aby mohlo voľne dýchať. V zime používajte zvlhčovač vzduchu alebo aspoň položte vlhké uteráky na radiátory, aby vzduch nebol suchý. Ak je dieťa v štádiu rastu zubov, má bolesti v krku alebo v ušiach, môže byť dojčenie ťažké. Dieťa je podráždené a sanie mu môže spôsobiť bolesť. Zvyčajne stačí ukľudniť ďasná dieťaťa pomocou anestetika, riadiť sa pokynmi lekára na liečbu infekcie a trpezlivo prečkať túto ťažkú dobu.
Únava dieťaťa a rozptýlenia počas dojčenia
Snažte sa nenechať svoje dieťa veľmi unaviť. Ak zaspáva na prsiach, skúste ho jemne poštekliť na líci, aby nezaspalo. Môžete nechať svoje dieťa si zdriemnuť a pokúsiť sa ho kŕmiť aj počas spánku.
Typickým problémom pre deti vo veku okolo 3 až 4 mesiacov je, že všetko okolo je nesmierne zaujímavé a prsia sa stanú druhotným záujmom. Zvyčajne to matkám spôsobuje veľké obavy. Pokúste sa nájsť si pokojné miesto na dojčenie, miestnosť môže byť mierne stmavená. Vyberte si miesto, kde vás nikto nebude rušiť a kde nie sú žiadne ďalšie rozptýlenia, ako je napríklad zapnutý televízor.
Psychika matky, strava a kozmetika
Dojčenie začína vo vašej hlave. Ak nemáte dobrý prístup k dojčeniu, máte s ním veľa problémov alebo nechcete dojčiť, môže to skončiť neúspechom. Vaše telo nebude produkovať dostatok mlieka a vaše dieťa sa unaví pri snahe jesť. Okrem toho bábätká veľmi dobre vycítia náladu svojej matky, takže ak je pre vás dojčenie ťažké a nepríjemné, dieťa môže prevziať vaše emócie a odmietnuť prsia. Snažte sa byť pozitívna pri dojčení, uvoľnite sa.
Stáva sa, že matke niečo veľmi intenzívne chutí, napríklad cesnak. Ten môže zmeniť chuť mlieka a tak vystrašiť dieťa. Malé deti milujú prirodzenú vôňu svojej matky. Snažte sa nemeniť deodorant počas obdobia dojčenia a nepoužívajte silné parfumy. Tiež nie je vhodný čas na drastické zmeny vo výbere kozmetiky.
Nesprávne dokrmovanie a iné pomôcky
Počas dojčenia, minimálne do veku 6 mesiacov, nedokrmujte dieťa ani mu nedávajte vodu pomocou fľaše. Každé podanie iného jedla fľašou môže mať za následok, že dieťa odmietne prsia. Ak musíte dieťa kŕmiť fľašou, uistite sa, že máte dobré doplnky, ktoré nenarušia jeho sací reflex.
V prípade neprisávajúceho sa bábätka je ideálne odstriekavať alebo odsávať materské mlieko aspoň 8-krát denne, z toho aspoň 1-krát v noci. Ak sa bábätko neprisáva bezprostredne po pôrode, je potrebné, aby ste si začali odstriekavať mlieko čo najskôr, ideálne do jednej hodiny po pôrode. Následne je možné pripraviť bábätko na prisatie na prsník a prilákať ho použitím cievky po prste. Po krátkom lákaní bábätka cievkou po prste, ktoré trvá pár sekúnd, vám laktačná poradkyňa ukáže, ako použiť cievku, ktorá sa použila na prste, ako laktačnú pomôcku na prsníku, aby sa bábätko prisalo na prsník. Na lákanie bábätka po prste používame cievku ponorenú do nádoby s mliekom, nie cievku napojenú na striekačku ani nie striekačku priloženú na prste. Je tiež dôležité naučiť sa, ako bábätko pri pokusoch o prisatie držať a ako mu pomôcť s prisatím. Prisatiu bábätka na prsník môže pomôcť aj použitie laktačnej pomôcky na prsníku.
Oneskorený vývin reči a jazyka u detí: Príčiny a riešenia
Domov plný detského smiechu a bezstarostnej hry je ideálom, ale niekedy sa stane, že táto radosť utíchne. Narušenie plynulosti reči, známe ako zajakavosť (balbuties), alebo náhla strata reči u detí môže byť pre rodičov veľmi znepokojujúce. Tento článok sa zameriava na možné príčiny, prejavy a riešenia týchto problémov.
Rozdiel medzi oneskorením jazyka a reči
„Jazyk je systém znakov, pravidiel (gramatických, lexikálnych), ktoré používame na vyjadrenie našich myšlienok a komunikáciu. Môže mať písanú, hovorenú a posunkovú formu. Reč je zase konkrétna forma jazyka, jeho realizácia v praxi, motorický akt,“ vysvetlila hneď na úvod rozdiely medzi jazykom a rečou. V jednoduchosti si oneskorenie jazyka, alebo problémy vo vývoji jazyka všimnete u svojho dieťaťa v podobe neschopnosti porozumieť jazyku, vývoj reči sa deje pomalšie. Vyskytnúť sa môže napr. afázia (pre poranenia mozgu alebo problémom s jeho fungovaním má dieťa problém rečou a porozumieť jej), problém so sluchovým spracovaním (dieťa nevie spracovať význam zvukov, ktoré ucho posiela na spracovanie do mozgu). Oneskorenie reči znamená, že vaše dieťa nesprávne vyslovuje a tvorí slová a zvuky, neformuje plynulo slová a vety. Alebo naopak je všetko v poriadku, len je pozadu oproti svojim rovesníkom. Deti môžu mať ďalej problém s receptívnou zložkou reči, napríklad nerozumejú abstraktným slovám, zložitým vetám, dlhým súvetiam, ale aj expresívnou zložkou, kedy ide o užívanie jazyka, napr. nedokážu skladať slová dokopy, poznajú ich, ale sa nimi nevedia vyjadrovať. Často sa práve deti s poruchou sluchu, kým sa zistí problém a nasadí napr. naslúchadlo, oneskorujú v reči.
Príčiny oneskorenia reči a jazyka
Ak ste sa niekedy zamýšľali nad tým, prečo sa akurát u vášho dieťatka objavilo takéto oneskorenie, príčin môže byť viacero. „Vývin reči a jazyka ovplyvňujú napríklad na začiatku prenatálne podmienky, perinatálne a postnatálne. Vývin mozgu ovplyvňuje rizikové tehotenstvo, ťažkosti počas tehotenstva, prekonané choroby počas tohto obdobia, následne pôrod - prirodzený alebo cisárskym rezom. Aj faktory ako či bolo dieťa počas pôrodu pridusené, následné postnatálne podmienky - ako sa adaptovalo na prostredie. Vývin reči je tiež úzko spojený s motorickým vývinom. Je dôležité, aby si dieťa prešlo všetkými štádiami vývinu - napr. aby nepreskočilo štádium štvornožkovania. Ovplyvňuje ho aj spoločenské prostredie, v ktorom sa nachádza, napr. sú rodičia dostatočne vyladení na dieťa? Venujú mu dostatok pozornosti? Komunikujú s ním? Urýchliť vývin reči sa nedá, nakoľko je to niečo, čo má každé dieťa vrodené. Môžeme mu len správnou komunikáciou dopomôcť a stimulovať správnym smerom jeho vývin reči.“
Narušenie plynulosti reči: Zajakavosť (Balbuties)
Zajakavosť sa prejavuje ako narušenie plynulosti reči. Objavuje sa zväčša v treťom až vo štvrtom roku alebo na začiatku školskej dochádzky. Výskyt je niekoľkonásobne častejší u chlapcov. Môže mať závažné druhotné následky - strach z hovorenia na verejnosti, sklon k izolovanosti. Príčiny zajakavosti môžu byť rôzne. Po treťom roku života, dokedy môže byť zajakavosť viac-menej normálnym fyziologickým javom, môžu ju spôsobovať úrazy, oslabenie po chorobe, rečový vzor - napodobovanie niekoho z blízkeho okolia, ale aj náhle psychické preťaženie. Zvýšenú frekvenciu zajakávania pozorujeme v prvých ročníkoch školskej dochádzky, ktoré kladú väčší nápor na schopnosť dieťaťa prispôsobiť sa novému prostrediu a požiadavkám. Nepriaznivá situácia nastane pre dieťa, keď si začne uvedomovať svoju ťažkosť. Trpí výsmechom rovesníkov a aj napriek snahe sa mu nič nedarí. Jeho stav sa môže zhoršiť a k zajakavosti sa pridružia ďalšie neurotické prejavy.
Keď dieťa odmieta hovoriť: Mutizmus a Elektívny mutizmus
K neurotickým prejavom patrí napríklad mutizmus, alebo strata reči. Ide o neurotický útlm reči u dieťaťa, ktoré hovoriť vie, ale hovoriť odmieta. Útlm reči je prejavom strachu a napätia v určitej situácii alebo v komunikácii s určitou osobou. Môže vznikať i ako následok traumy. Dieťa prestáva hovoriť, nato reaguje iba posunkami alebo vôbec nie. Majú k nemu sklony skôr deti primárne úzkostné, samotárske, zvýšene závislé, ktoré sa nedokážu presadiť, sociálne neskúsené a infantilné. Najčastejšie sa objavuje v predškolskom veku alebo u mladších školákov, zriedka po ôsmom roku života. Nie je vhodné nútiť takéto dieťa do hovorenia. Je lepšie ho nechať, aby si na situáciu zvyklo a prestalo mať strach.
Elektívny mutizmus (výberový mutizmus) znamená, že dieťa postihnuté touto poruchou je schopné hovoriť, ale nerozpráva v určitých sociálnych situáciách. Aby bolo možné povedať, že dieťa touto poruchou skutočne trpí, musí k takémuto zlyhávaniu dochádzať najmenej jeden mesiac, nesmie sa však jednať o prvý mesiac dieťaťa v škole. Táto porucha je, čo sa týka výskytu, jednou zo vzácnych porúch. Obvykle sa objavuje pred piatym rokom, väčšinou sa však nerozpozná skôr až po nástupe do školy. Častejšie sa vyskytuje u dievčat. Nie je úplne jasné, či je porucha dedičná. Domnievame sa, že jej vznik negatívne ovplyvňuje stresové prostredie, najčastejšie tam, kde poruchou trpia rodičia. Je veľmi vzácne, ak porucha trvá dlhšie ako pol roka - ale je to možné.
Neurotické poruchy a ich vplyv na reč
Neurotické poruchy majú teda veľmi zložité a často zastreté príčiny a rôznorodé prejavy. Neurotické poruchy predstavujú dosť často len extrémne uplatňovanie normálnych obranných mechanizmov, ktoré organizmus používa v snahe odstrániť, prípadne riešiť záťažovú, či frustračnú situáciu, stres, psychickú traumu, resp. pretrvávajúce nevyriešené konflikty. To všetko vedie k strate vnútornej rovnováhy, k pocitu úzkosti - anxiete, k pretrvávajúcemu vnútornému napätiu - tenzii a k bezradnosti. Hlavným a najvážnejším symptómom neurózy je anxieta. Môže byť zjavná, ak dieťa navonok vyzerá napäté, ustrašené, nadmieru nebojácne, alebo ak určité náročné situácie majú za následok pomočovanie, nechutenstvo, nespavosť a pod. Anxieta môže byť i skrytá, dá sa však vytušiť z rôznych prejavov neprimeraného správania, ktoré sú prejavom neúspešného používania obranných mechanizmov voči anxiete, teda pocitom úzkosti.
Zdroje neurózy sú rôzne. Poruchy reči, rečové chyby, môžu mať rozličné pozadie v závislosti od štruktúry, ktoré sa zúčastňujú na tvorbe reči. Reč je presne a citlivo ovládaná ústrednou nervovou sústavou, do ktorej sa zhlboka premieta činnosť celého organizmu. Najzávažnejšou poruchou vývinu reči je bezrečovosť = alália. Pri alálii býva na rozličnom stupni oneskorený vývin reči, ktorý presahuje obdobie tretieho roku a prechádza do predškolského až školského veku. Úprava reči je zdĺhavá. Hláska R sa vôbec nevysloví napr. nahrádza sa inými hláskami (pararotacizmus) - najčastejšie J, L, V, H, D - vyslovuje ich namiesto ťažšie vysloviteľné R. Napr. hláska R sa tvorí na nesprávnom mieste, akustický dojem je odlišný. Porucha výslovnosti hlásky L, Ľ - lambdacizmus -> deti nahrádzajú hlásku L hláskami J, H, V.
Míľniky dieťaťa vo vývoji jazyka a reči
Len krátko po pôrode sa objavuje u vášho novorodeniatka prvá „reč“ - v neverbálnej podobe. Robí rôzne grimasy, všimnete si rôzne druhy plaču, ktorými komunikuje svoje potreby, mení sa mu výraz tváre v snahe vyjadriť nielen potreby (hlad, kakanie, prítomnosť rodiča), ale aj emócie (strach, frustráciu, spokojnosť) a reakcie na zmyslové podnety (pohladenie, vôňa rodiča). Rodičia sa učia tieto spôsoby komunikácie interpretovať, dieťatko počúvať a reagovať. Celkovo sa mozog u dieťaťa rapídne rozvíja v prvých 3 rokoch života, veľmi preto závisí na interakciách s okolím, vrátane vás, rodičov.
„My, logopédi a logopedičky, máme tabuľky vývinu reči alebo používame Laheyovej metódu na hodnotenie reči dieťaťa. Je tu uvedené, na akej úrovni by mala byť reč dieťaťa v určitom mesiaci života, aká by mala byť slovná zásoba, na akej úrovni syntax a gramatika jazyka (napr. 18-mesačné dieťa má mať slovnú zásobu najmenej 50 slov, začína tvoriť krátke dvojslovné vety, môže ešte používať spojenie gesta a slova na vyjadrenie vety). Ak sa dieťa voči svojim rovesníkom oneskoruje o 6 mesiacov, hovoríme o oneskorenom vývine reči, ak o viac ako 6 mesiacov, tak o narušenom vývine reči. Môže sa jednať o samostatný problém (teda dieťa má ťažkosti len s rečou) alebo môže ísť o symptóm inej primárnej diagnózy (napr. autizmus, ADHD, rôzne genetické ochorenia a pod.),“ upozorňuje ďalej logopedička. Učenie sa jazyku je komplexný proces, pre všetkých veľmi dôležitý, pretože pomáha deťom nielen vyjadrovať sa, svoje potreby a pocity, emócie, nápady, myšlienky, ale komunikovať a spoznávať, rozumieť prostrediu vôkol seba. Deti s oneskoreniami sa môžu cítiť frustrované, stratené, zúfalé a nepochopené, ak to nejde. Preto je tak dôležitá včasná diagnostika, podchytenie problému a včasná intervencia a príslušná terapia.
Kedy si všímať prvé varovné príznaky a vyhľadať odbornú pomoc
„Oneskorenie reči si v podstate môžeme začať všímať od 1. roku dieťaťa, keďže vtedy sa majú u detí objavovať prvé slová. Samozrejme v tomto období dosahujú jednotlivé vývinové míľniky deti veľmi individuálne, u niektorého sa môžu objaviť prvé slová v 10. mesiaci, u niektorého v 18. mesiaci. Za oneskorenie reči považujem, ak dieťa je voči svojim rovesníkom oneskorené o 6 mesiacov. Napr. ak si dieťa v roku nedžavoce, neobjavujú sa u neho prekurzory reči ako spoločná pozornosť, hľadanie predmetu, stálosť predmetu, očný kontakt, uvažovanie o predmete. Ak v 18. mesiacoch nemá slovnú zásobu aspoň 50 slov (počítajú sa aj zvuky zvierat). V 24. mesiacoch netvorí krátke vety, neohýba slová (teda si nezačína uvedomovať gramatiku slovenského jazyka).“
Pomôcť by vám mohli aj tieto usmernenia - lekárku či lekára vyhľadajte, ak dieťa:
- do 3 mesiacov sa neusmieva a nereaguje na vás
- do 5 mesiacov nereaguje na hlasné zvuky, nevydáva žiadne šťastné a smutné zvuky
- do 6 mesiacov nehľadá zdroj zvuku - neotáča hlavičku ani ho nehľadá očami
- do 7 mesiacov nebľaboce, do 11 mesiacov nevyužíva gestá, neimituje zvuky
- do 10 mesiacov nereaguje akýmkoľvek spôsobom na svoje meno/oslovenie
- do 12 mesiacov zriedkavo vydáva zvuky, nebľaboce, nevyužíva gestá, neukazuje prstom, aby s vami komunikovalo
- do 15 mesiacov sa neobjavujú žiadne slová, nerozumie slovám ako „nie“, „papa“ (do 18 mesiacov nemá slovník ani 10 slov, resp. nepovedalo ani svoje prvé slovo), nehovorí slová ako „mama“, „tata“
- do 2 rokov hovorí len pár slov, alebo zabudlo aj tých pár, čo predtým poznalo, má problémy s porozumením ostatným, s porozumením jednoduchých inštrukcií („poď ku mne“, „kopni do loptičky“)
- do 2 rokov by nemalo už len bľabotať, ale zvuky by sa mali viac podobať na slová, nespája dve slová dokopy, nemá slovnú zásobu ani 25 slov, neukazuje na obrázky ani časti tela napr. keď ich menujete, neodpovedá na otázky verbálne alebo aspoň pokrútením, prikývnutím hlavou
- do 3 rokov rozpráva menej ako 50 slov a zriedkavo komunikuje a hrá sa s ostatnými deťmi, nie je schopné tvoriť krátke vety, objavuje sa echolália (opakuje frázy v odpoveď na otázku), nepýta si veci ich pomenovaním
- má slabú artikuláciu alebo vyslovovanie, má problém skladať vety alebo vynecháva slová z viet
Preventívne prehliadky a včasná intervencia
Čo by mohlo byť podľa logopedičky Mgr. Hozlárovej pomocník a čo nepremeškajte? „Deti majú absolvovať u pediatra či pediatričky 9 preventívnych prehliadok do prvého roku života, potom v 18. mesiaci a následne v 3. roku, potom každé dva roky. Pediater či pediatrička majú na preventívnej prehliadke sledovať psychomotorický vývin dieťaťa, majú k dispozícii vývinový skríning S-PMV, ktorý obsahuje aj otázky ohľadom reči. Takisto majú k dispozícii dotazník TEKOS, ktorý hodnotí aktuálne komunikačné schopnosti dieťaťa a ak dieťa v dotazníku nezíska primeraný počet bodov, má byť odoslané na logopedické vyšetrenie. Môže sa ale stať, že ak dieťa je zdravé, tým pádom navštívi ambulanciu v 18. mesiaci a následne až v 3. roku, čo je dlhý časový úsek a toto obdobie je najcitlivejšie pre vývin reči.“
Akonáhle má matka pocit, že reč jej dieťaťa sa nevyvíja tak, ako by sa mala, už to je prvý varovný signál, že je potrebné sa poradiť s odborníkom. Keďže veľakrát ani my v tomto veku ešte nevieme 100% určiť a predpovedať, ako to bude do budúcnosti s rečou dieťaťa, vieme však poučiť rodiča, zaučiť ho do efektívnych komunikačných stratégií a tým stimulovať reč dieťaťa. Najhoršie je zvoliť vyčkávací mód, čakať, že dieťa sa „rozhovorí“. Áno, môže sa tak stať, ale nikto nám to nezaručí a ak sa tak neudeje, tak sme stratili niekoľko mesiacov alebo rokov, kedy sa už s dieťaťom na jeho oneskorení mohlo pracovať a malo tak možnosť „dobehnúť“ rovesníkov. Neskôr, ak sa dieťa oneskoruje v reči od svojich rovesníkov o viac ako 6 mesiacov (teda napr. 3-ročné dieťa hovorí na úrovni jeden a polročného), vtedy už nehovoríme o oneskorení, ale narušení reči a dieťa už nemusí svojich rovesníkov dobehnúť. Jeho rečové schopnosti budú stále slabšie, a v školskom veku sa to môže pretaviť na problémy s učením (dyslexia, dysgrafia a pod.), zdôrazňuje Hozlárová význam včasnej intervencie.
Kedy treba ďalších odborníkov a odborníčky
„Rodič sa môže sám rozhodnúť kontaktovať logopedičku či logopéda bez predchádzajúceho odporúčania pediatričky či pediatra, ak títo nepracujú v rezorte zdravotníctva. Klinická logopedička či logopéd však potrebujú výmenný lístok od pediatričky či pediatra,“ radí ďalej. „Ďalších odborníkov a odborníčky je potrebné navštíviť, ak sa zistí, že dieťa má viac ťažkostí vo vývine. Napríklad audiológ a audiologička v prípade podozrenia na poruchu sluchu, psychológ, psychologička a psychiater a psychiatrička na vylúčenie PVP, ADHD. Dieťa môže byť odoslané aj neurologičke či neurológovi, na imunológiu alebo genetické vyšetrenie.“
Ako rozvíjať jazyk a reč u dieťaťa doma
„Ak dieťa nemá žiadny problém, tak je dôležité s ním správne komunikovať. Spočiatku u najmenších detí používajte krátke, možno aj jednoslovné vety. Postupne hovorte vždy o niečo náročnejšie, ako hovorí ono, napr. ak dieťa tvorí 2-slovné vety, vy naň hovorte 3-slovne. Ak dieťa tvorí dlhé vety, používajte súvetia. Veci a predmety, o ktoré sa zaujíma, mu pomenujte, hovorte, na čo ich používame, ako fungujú. Spočiatku používajte otázky pomenej, nakoľko veľakrát nám dieťa nevie na otázky odpovedať - skúste hovoriť akoby za dieťa - napr. pozerá na džús, nepýtajte sa, čo chceš, ale povedzte zaň „chcem džús“. Tým sa dieťa naučí, ako si má veci vypýtať.“
Ďalšie možnosti, ktoré máte doma k dispozícii zadarmo:
- od narodenia využívajte rôzne tóny reči, aby mohlo dieťa imitovať vaše ústa a učiť sa nové zvuky
- reagujte na snahy dieťaťa komunikovať, pýtať sa, aktívne počúvajte, udržiavajte očný kontakt
- spoločne sa hrajte
- recitujte si spoločne detské riekanky a pesničky, asociujte slová v nich so skutočnými predmetmi, činnosťami, osobami, zvieratkami, vyťapkávajte si slová a slabiky
- pridávajte k hrám a činnostiam slovíčka „ešte?“ „viac?“, aby ste upriamili a udržali jeho pozornosť
- čítajte dieťaťu, správne artikulujte
- využívajte jednoduché farebné knihy s obrázkami a veľkými slovami, ktoré vyslovujte.
Psychosociálne prekážky a emocionálne výzvy rodičovstva
Cesta k rodičovstvu je nielen fyzickou, ale aj hlboko emocionálnou a sociálnou záležitosťou. Niekedy sa objavia nečakané situácie, ktoré preveria odolnosť jednotlivcov aj vzťahov.
Strach z neplánovaného tehotenstva a spoločenský tlak
Niekedy sa žena ocitne v situácii, keď náhodou otehotnie s mladým priateľom, ktorý ešte dieťa nechce. Stále jej prízvukuje, že je za potrat. Pre ženu, ktorá už má jedno dieťa a ktorej gynekológ doporučil ešte jedno dieťa, je to dilema. Je dôležité si uvedomiť, že dieťa nemôže za to, ako sa rodičia zachovajú. Potrat prináša značné psychické a zdravotné riziká, vrátane omnoho vyššej pravdepodobnosti ďalších spontánnych potratov, možno by už žena nikdy nedonosila bábätko. To si musí naozaj uvedomiť. S takým niečím potom človek musí žiť celý život, vyčíta si to.
Situácia, v ktorej sa partneri nachádzajú, nemusí byť práve najľahšia, ale vždy sa to nejako dá zvládnuť. Je kľúčové byť svojej priateľke oporou, prediskutovať celú vec s rodinami, či a ako by oni vedeli pomôcť. A na reči susedov a ďalších ľudí sa vykašlite. Klebety budú vždy, ale s vedomím, že ste vzali život svojmu dieťaťu, by ste žili aj tak len vy, a nie sused. Susedia predsa o jej živote rozhodovať nemôžu, a už vôbec za ňu nebudú znášať následky! Keď partner naozaj ľúbi svoju partnerku, tak bude s ňou a nenechá ju len preto, že nie je jeho rovesníčka. Je to hlavne o konkrétnych ľuďoch.
Riešenie emocionálnych kríz a strachu
V prvom rade v takejto situácii nestraťte svoje srdce. To je to najhoršie, čo sa môže stať, keď sú ľudia po rokoch otupení v citoch. Každá situácia sa dá zvládnuť. Je úžasné vidieť tak zodpovedného mladého muža. Keď ju podržíte, spoločne to oznámite rodičom, partnerka isto zmení názor. Ak partnerka nechce ísť na potrat len kvôli rečiam okolia, strašne by si to vyčítala neskôr. A keď bude dávno plnoletá a na reči bude môcť oficiálne kašľať, nikto na svete jej to dieťa už nevráti.
Je dôležité otvorene, slovami, ktorým rozumieme, hovoriť o obavách a strachu. Realita je však často iná. Reakcia odsudzujúceho okolia alebo príbuzných, ktorí by radili potrat, je ľahšou, no nie správnou cestou. Podpora zo strany rodiny, či už materiálna alebo finančná, môže zmierniť obavy. Dôležitá je aj finančná stabilita, schopnosť zabezpečiť dieťa, čo je často jeden z hlavných obáv. Ak partner vie na pár mesiacov plne pokryť náklady sám, pomôže to získať čas a ukázať oporu. Nakoniec, ak by sa partnerka aj tak bála, je vhodné ju minimálne dotiahnuť k dobrému psychológovi a dohodnúť jej aj stretnutie s mladými mamičkami, aby jej dohovárali aj ony.
Vplyv emócií a psychiky na prežívanie rodičovstva
Niektoré ženy priznávajú, že sú „padavky“, nemajú toľko energie ako iné ženy, čo všetko stíhajú, na fungovanie potrebujú spánok, majú nízky prah bolesti, proste neznesú toľko toho na pleciach ako niekto. Celé tehotenstvo môže byť katastrofa, s rizikovými potratmi, nepríjemnými nevoľnosťami a stresom z výsledkov testov. Pôrod môže byť traumatizujúci. Potom doma môže prísť popôrodná depresia, dieťa plače celé noci, mlieka je málo, bradavky sú pootrhávané, bolia. Nevyspatá matka nevie, či sa o dieťa stará dobre. Keď dieťa začne prespávať celú noc až po roku, je to nesmierne vyčerpávajúce. Až neskôr, keď dieťa vyrastie, napríklad do 3 rokov, si ho matka začne skutočne užívať. Na jednej strane je jej ľúto, že je dieťa samo, na druhej strane nechce opäť zažiť to všetko a desí ju to. A je aj smutná z toho.
Komentáre typu "radšej by mala zase nádherné prsia" od žien, ktoré ľutujú materstvo, sú extrémne toxické a nebezpečné. Lásky schopná matka takéto veci nikdy nebude vyhadzovať na oči nejakému materstvu. Každá vie, že sa jej zmení telo. Ak to vadilo jej priateľovi, mala si „upratať tam“ a nie ľutovať materstvo.Nikto nie je bezchybný, takže je dôležité byť šťastní, že veci dopadnú dobre, a brať náročné situácie ako varovanie a lekciu.
Mesiac dojčenia: Koža na kožu
Ako zvládnuť detskú frustráciu a hnev
Keď sa dieťa pokúša urobiť niečo nové, nie vždy sa mu to na prvý pokus podarí. Ako správne reagovať na hnev či frustráciu dieťaťa z neúspechu? Či už ide o neúspešný pokus o zaviazanie šnúrok, postavenie veže z kociek, alebo kreslenie koníka, tieto momenty môžu byť pre dieťa zdrojom stresu. Frustrácia z nepodareného môže ľahko viesť k záchvatom hnevu. Povzbuďte dieťa v týchto momentoch. Jednou z techník, ktorá môže pomôcť zvládnuť takéto situácie, je technika „Spotlight the Right“ (Zameraj sa na to správne), ktorú odporúča rodinná terapeutka Deena Margolin. Podstata tejto techniky spočíva v tom, že oceníte úsilie dieťaťa, aj keď výsledok nie je dokonalý. Namiesto toho, aby ste sa sústredili na to, čo sa dieťaťu nepodarilo, oceňte snahu a pokus. Reakcia: „Vidím, že si sa nevzdal/a a skúšaš to znova. Si trpezlivý/á, to je prvým krokom, aby veža stála! Reakcia: „Skoro si to mal/a!“. Dieťa sa učí novým veciam systémom pokus-omyl a veľmi sa pritom snaží, aby sa mu to podarilo. Ak ho vysmejeme, že sú kocky nakrivo a kôň vyzerá ako padnutý snehuliak, zostane sklamané. Nebude sa mu chcieť pokúšať sa znova o lepší výsledok, lebo sa môže obávať výsmechu a zlyhania. Nikto nechce opäť prežívať negatívnu emóciu. Ak ho však povzbudíte, nie klamstvom („To sa ti podarilo!“), ale zameraním sa na to, čo mu vyšlo, nebude sa báť skúšať znova.
Je dôležité nenechávať bábätko vyplakať. Nájsť spôsoby na upokojovanie bábätká, ktoré čo najviac znižujú plač bábätka. Nedajte sa zdeprimovať ľuďmi, ktorí vám hovoria, že to nestojí za to a že to máte vzdať.
Psychické prežívanie detí a ich správanie
Vnútorný nepokoj dieťaťa, ktorý by sa dal prirovnať k ľadovcu, je často skrytý pod povrchom detského sveta. Čo dieťa vysiela, keď prežíva stres, úzkosť alebo iné problémy? Veľmi je dôležité všímať si zmeny v správaní, o tom hovoriť. Ich prejave a zmenách v správaní. Spánok je pre každú živú bytosť a pre deti obzvlášť. Poruchy spánku sú často indikátorom stresu. Dieťa sa často môže v noci budiť s plačom alebo mať opakujúce sa nočné mory. Extrémna únava z vnútorného napätia. Dieťa sa zrazu stiahne do seba. Prejaví sa apatia a niekdajšie záujmy ho už nebavia. Neprechádza mu a zdá sa, že stratilo radosť z činností, ktoré ho predtým napĺňali. Zmeny v stravovacích návykoch a chuť do jedla sú úzko spojené s emočným stavom. Môže to byť jeden z príznakov zlého vnútorného stavu dieťaťa. Tak aj prejedanie sa, či náhle nezvyčajné zmeny v preferenciách jedla. Môže to byť aj príznak depresie.
Objavujú sa aj zlozvyky. Dieťa nevedome hľadá spôsob, ako uvoľniť vnútorné napätie. Napríklad žmolenie oblečenia. Či pokašliavanie, v období stresu sa môžu výrazne zintenzívniť. Môžu sa objaviť aj fyzické prejavy bez zjavnej príčiny, ako je nevoľnosť alebo hnačky. Vnútorný nepokoj výrazne narúša schopnosť sústrediť sa. Nechuť chodiť do školy, problémy. Regression (návrat k skorším vývojovým štádiám). Napríklad dieťa bolo dlho bez plienok, alebo opätovné cmúľanie palca. Cíti sa bezpečnejšie a menej zraniteľné.
Podpora sebadôvery a komunikácia s dieťaťom
Jednou z najdôležitejších vecí pre deti, ktoré prežívajú úzkosť, je posilnenie sebadôvery. Dajte im najavo, že ste tu pre nich, a že v ne veríte. Dajte im možnosti voľby, napríklad čo budú jesť, alebo aké oblečenie si oblečú. Stanovte im dosiahnuteľné ciele a chváľte ich za úsilie, nie len za výsledok. Pokúste sa pochopiť, čo konkrétne spúšťa úzkosť alebo stres u vášho dieťaťa. Môže to byť situácia, prostredie, alebo dokonca rozhovory dospelých. Minimalizujte tieto spúšťače, alebo pripravte dieťa na ne vopred. Deti spracovávajú zložité emócie prostredníctvom príbehov a kreativity. Povzbudzujte ich, aby vyjadrilo svoje pocity. To mu pomôže spracovávať prežívanie a nájsť riešenia. Všímajte si zmeny v správaní u dieťaťa. Dajte mu najavo, že ste tu preňho a že v neho veríte. Ak sa vám niečo nezdá, komunikujte s učiteľmi a vychovávateľmi. Citlivo aj mimo domova, o správaní dieťaťa v kolektíve. Je to proces, ktorý si vyžaduje citlivosť a pochopenie. Tie menšie deti nemusia vždy vedieť pomenovať svoje pocity slovami. Venujte pozornosť reči ich tela, výrazu tváre, tónu hlasu a zmenám v správaní. Môžu byť znaky úzkosti, ktoré vám pomôžu začať rozhovor. Skúste sa spýtať, či je niečo, čo ho trápi, a povzbudite ich hovoriť.
tags: #chcem #dieta #a #nejde #to