Objavte Tajomstvá Stravy Dojčiacej Matky pre Zdravie a Rast Nízko Narodeného Dieťaťa!

Obdobie dojčenia je pre ženu jedinečným a zároveň náročným časom, sprevádzaným mnohými otázkami týkajúcimi sa starostlivosti o dieťa. Nemenej dôležitá je však aj strava matky. Kvalita materského mlieka je do značnej miery ovplyvnená stravou matky, hoci je dôležité pochopiť, že mlieko sa netvorí priamo z potraviny, ktorú matka skonzumovala, ale z jej krvi, ktorá je výsledkom komplexných procesov. Napriek tomu, pestrá a vyvážená strava zabezpečuje dostatok živín nielen pre matku, ale aj pre dieťa, a to je obzvlášť dôležité pre bábätká s nízkou pôrodnou hmotnosťou, ktoré potrebujú maximálnu nutričnú podporu pre svoj optimálny vývoj.

Dojčenie v prvých dňoch života dieťatka zaisťuje dostatočnú výživu a predstavuje nádherný dar, ktorý príroda dala ženám - dar pre oboch, pre dieťa i matku samotnú. Tvorba materského mlieka znamená pre organizmus mamičky zvýšený výdaj energie, živín, minerálov, vitamínov a stopových prvkov. Starostlivosť o dieťa a dojčenie zvyšuje nároky na výdaj energie u matky. Materské mlieko je prirodzenou súčasťou výživy dieťaťa, preto musí byť strava v období dojčenia bohatšia a výdatnejšia, aby pokryla tieto zvýšené nároky a zároveň podporila zdravý rast a vývoj bábätka.

Význam stravy matky pre optimálny vývoj dieťaťa

Materské mlieko je nenahraditeľnou tekutinou, ktorá poskytuje dieťaťu všetky potrebné živiny pre jeho rast a vývoj. Tvorba mlieka odčerpáva živiny z tela matky, a preto je kľúčové, aby ich strava dopĺňala. Kvalita materského mlieka je priamo spojená s príjmom živín matkou, čo je obzvlášť dôležité pri dieťati s nízkou pôrodnou hmotnosťou, ktoré potrebuje mimoriadne kvalitnú a výživnú stravu. Energetické nároky na organizmus ženy sú v období dojčenia až o 20-25% vyššie, a preto treba príjem energie zvýšiť.

infografika o presune živín z matky na dieťa

Okrem dostatočného príjmu energie je nutné klásť dôraz i na adekvátny príjem jednotlivých živín. Pokiaľ neprichádzajú spolu so stravou, organizmus ženy ich začne brať z vlastných zásob, ktoré sa časom vyčerpajú a materské mlieko o ne začína byť ochudobnené. Hoci mnohé ženy v úprimnej snahe urobiť to najlepšie vylúčia zo stravy toľko potravín, že ich strava je mimoriadne oklieštená, takáto obeta je zbytočná a ničomu neprospieva. Obmedzovanie jedálnička dojčiacich žien nemá opodstatnenie vo vedeckých štúdiách, naopak viaceré vedecké štúdie dokázali, že zoznam potravín, ktoré sa dojčiacim ženám odporúčajú alebo zakazujú, nie je výsledkom vedeckých štúdií, ale kultúrnych zvyklostí.

Kľúčové živiny a ich úloha v strave dojčiacej matky

Pre zdravie matky aj dieťaťa je kľúčový dostatočný príjem bielkovín, kalcia, železa a vitamínov. Tvorba materského mlieka znamená pre organizmus mamičky zvýšený výdaj energie, živín, minerálov, vitamínov a stopových prvkov. Počas dojčenia sú minerály kľúčové pre zdravie matky aj dieťaťa.

Bielkoviny: Príjem bielkovín by sa mal v období dojčenia zvýšiť asi o 15 g na deň. Dospelá žena potrebuje približne 50 g bielkovín, dojčiaca teda 65 g. Za vhodné považujeme mliečne výrobky (nízkotučné aj kyslé), chudé mäso alebo napríklad vajcia a strukoviny, ideálne 1 až 3 porcie bielkovín za deň. Napríklad plátok kuracích pŕs vo veľkosti dlane (približne 100 g), 2 dcl mlieka, biely jogurt s hmotnosťou 125 g, plátok tvrdého syra alebo jedno väčšie vajce predstavujú jednu porciu.
Vápnik (Kalcium): Vápnik posilňuje kosti matky aj dieťaťa. Obsah minerálnych látok, ako je vápnik, fosfor, horčík, sodík a draslík, je v materskom mlieku viac-menej stabilný, resp. nie je tak významne ovplyvnený stravou matky. Regulačné mechanizmy dokážu počas tehotenstva i dojčenia veľmi výrazne zvýšiť rezorpciu vápnika zo zažívacieho traktu. Odporúčaná dávka vápnika je 1,0 - 1,3 g na deň. Ak nemáte rady mlieko, jedzte mliečne výrobky, nízkotučné syry, jogurty, cmar a pod. Mliečne výrobky dodávajú vápnik, ktorý je obzvlášť dôležitý pre Vaše telo počas dojčenia. Tvorba mlieka odčerpáva jeho zásoby a ak je prísun vápnika príliš nízky, môžete mať problémy s kosťami. Vitamín D a vápnik sú dôležité pre správny vývoj zubov a kostí.
Železo: Železo pomáha matke proti únave, ktorá je častým sprievodným javom starostlivosti o novorodenca.
Zinok: Zinok podporuje imunitu dieťaťa a je potrebný v dávke 0,015 g.
Jód: Jód je dôležitý pre vývoj mozgu bábätka. Až 97 percent dojčiacich žien nemá v strave dostatočné množstvo tohto minerálu.
Horčík: Horčík uvoľňuje nervový systém a zmierňuje kŕče. Odporúčaná dávka horčíka je 0,3 g na deň.
Draslík: Draslík udržiava rovnováhu tekutín, podporuje činnosť svalov a nervov a pomáha pri hydratácii organizmu.
Sacharidy: Aby sme dosiahli vyšší príjem celkovej energie, sú sacharidy v strave dojčiacej ženy veľmi dôležité. Ich príjem sa má zvýšiť o 50 g na deň. Ideálne je dodávať ich organizmu prostredníctvom celozrnných potravín. Vyvarujte sa príjmu jednoduchých cukrov vo forme čokolád a iných sladkostí. Dojčiaca žena by mala mať 5 až 6 sacharidových porcií za deň. Jednou porciou varených zemiakov je asi kôpka veľkosti počítačovej myšky. Jednou porciou ryže (ale aj cestovín) je maximálne polovica štandardnej šálky s objemom 1,5 dl (v surovom stave). Ak si chcete jedlo pred varením odvážiť, porciou je 70 až 80 g surovej ryže alebo cestovín. Ak máte rady čerstvé pečivo, k zeleninovému šalátu či strukovinovej polievke si dajte 40-gramový kúsok.
Tuky: Tuky sú najväčším zdrojom energie, až v 30 %. Dôležité sú polynenasýtené tuky, ktorých má byť v strave dvakrát viac ako nasýtených. Nesnažte sa ich redukovať, kým dojčíte, majú nezastupiteľnú úlohu vo vašej strave i v materskom mlieku. Odporúčanie je tu na strane zvýšenia prospešných omega-3 mastných kyselín, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu vo vývoji mozgu dieťaťa. Nájdete ich v rybách i vo vhodných rastlinných olejoch. Získate ich príjmom 1 až 2 lyžičiek ľanového oleja denne, pozor však na jeho teplotu, pretože omega-3 mastné kyseliny sú citlivé na zahriatie.
Vitamíny: Dojčiaca matka potrebuje zvýšený príjem vitamínov. Vitamínu D prijíma 94 percent mamičiek menej, než je v čase dojčenia potrebné. Až tri štvrtiny z nich neprijíma dokonca ani tretinu odporúčanej dennej dávky! Mamy vegánky si navyše potrebujú strážiť príjem vitamínov skupiny B. Ani vyvážená strava u nich obvykle nepokryje potrebné množstvá vitamínu B12.

tabuľka esenciálnych živín pre dojčiacu matku

Zásady správneho stravovania: Pestrosť, pravidelnosť a hydratácia

Strava v období dojčenia má byť pestrá a vyvážená. Základom jedálnička dojčiacej matky má byť pestrá a vyvážená strava, ktorá zahŕňa zvýšenie príjmu energie. Obdobie dojčenia má byť pre mamičku a dieťatko krásnym, nádherným časovým úsekom, ktorý by nemalo nič pokaziť.

Pestrosť a vyváženosť: Strava dojčiacej matky by mala byť plnohodnotná, obsahujúca všetky dôležité živiny vrátane bielkovín, kvalitných tukov, komplexných sacharidov a esenciálnych mastných kyselín, ako aj vitamínov a minerálov. Jedálniček je vhodné denne dopĺňať 3 až 5 porciami čerstvej zeleniny a 2 až 4 porciami čerstvého ovocia. Jednou porciou je polovica väčšieho jablka alebo hrušky (cca 80 g), jedna veľká marhuľa, hrsť drobného ovocia (ríbezle, čučoriedky, egreše, maliny). V prvých mesiacoch po pôrode by sa mala matka orientovať podľa zásady „jem to, čo sa urodilo, dochovalo, dopestovalo v našich prírodných podmienkach“. To znamená preferovať sezónne a lokálne potraviny pred exotickými. Rozmanitá strava matky ovplyvňuje bábätko pozitívne: bábätko si zvyká na rozličné chute a materské mlieko chráni tráviaci trakt dieťatka aj tým, že vystiela sliznicu čreva (a iné sliznice), a tým posilňuje jeho imunitu.
Pravidelnosť stravovania: Odporúča sa jesť pravidelne, 5 - 6 krát do dňa, aj keď to môže byť pri starostlivosti o novorodenca náročné. Príprava vopred a vytvorenie si zásob ovocia, cereálií, celozrnných produktov, ktoré môžete „zobkať“ priebežne popri starostlivosti o bábätko, môže výrazne pomôcť udržať pravidelný príjem potravy.
Dostatočná hydratácia: Dôležitý je aj pitný režim. Tekutiny je potrebné prijímať pravidelne, v menších množstvách. Dojčiaca matka by mala denne vypiť 2 až 3 litre tekutín. Vhodná je kvalitná pitná voda (ideálne nesladená), minerálna voda so slabou mineralizáciou, nesladený čaj, mliečne nápoje alebo vodou riedené ovocné šťavy. V horúcom počasí je potrebné toto množstvo ešte zvýšiť. V období dojčenia je potrebné vyhýbať sa vodám s vyšším obsahom sodíka (zvýšený príjem soli spôsobuje zadržiavanie vody v organizme a tým pádom rozvoj opuchov). Odborníci na výživu odporúčajú vypiť dva litre tekutiny denne. Najlepšia a najzdravšia voľba je neperlivá minerálna voda. Môžete piť ovocné a zeleninové šťavy, podľa možnosti čerstvo odšťavené a bez cukru. Krabicovú šťavu rozrieďte vodou. Ak Vám chutí, pite mlieko. Ak nie, nahraďte ho kefírom alebo prírodným jogurtom.

Mýty a realita o obmedzeniach v strave dojčiacej matky

Častokrát sa stretávame s dogmatizovanými a zbytočne obmedzujúcimi radami, ktoré vnášajú do života dojčiacich žien zbytočný stres. To, že budete (resp. plánujete) dlhodobo dojčiť svoje dieťa, neznamená, že budete po celý ten čas (alebo väčšinu z neho) na veľmi striedmej a „bezproblémovej“ strave. Dôležité je pochopiť, že dojčenie neznamená automaticky držať drastickú diétu. Mnohé obmedzenia sú založené skôr na kultúrnych zvyklostiach a nesprávnych informáciách, než na vedeckých dôkazoch. Dojčiace ženy môžu jesť všetko bez obmedzenia a na vylúčenie akejkoľvek potraviny je potrebný konkrétny dôvod, netreba niektoré potraviny preventívne či paušálne vylučovať. Je dobré, ak sa žena stravuje zdravo - a ako má zdravé stravovanie vyzerať je otázka pre výživových odborníkov, dojčiaca žena nepotrebuje zdravú stravu o nič viac a o nič menej ako akýkoľvek iný človek.

Jednou z najčastejších obáv je, že zo stravy bude dieťa bolieť bruško alebo sa u neho prejaví alergická reakcia na koži. Keby sme to mali vziať úplne do detailov - vaše dieťa sa môže vysypať úplne z čohokoľvek a bruško ho môže bolieť aj z neošúpaných jabĺk, ktoré ste zjedli. Pokiaľ by ste chceli robiť detailnú prevenciu, tak skončíte na dusenom mäse a tri dni starých rožkoch, čo z môjho pohľadu nie je cieľom. Myslím, že dojčiaca žena by si mala po šestonedelí začať zaraďovať do stravy všetko, na čo bola v období tehotenstva (ale aj pred ním) zvyknutá, a čo najskôr prejsť na normálnu stravu. Zaraďovať do stravy znamená, že si vyberiete jednu potravinu, ktorú ste dočasne nejedli, skonzumujete ju, počkáte cca 12 hodín a keď dieťa nejaví žiadne známky problémov, beriete túto potravinu ako „kóšer“ a normálne ju pridáte k svojej bežnej strave. Pokiaľ s danou potravinou dieťa problém má, tak počkáte 2 - 3 týždne a skúsite to znovu.

Psychika matky ako častejšia príčina ťažkostí: Stres, obavy a nesprávne psychické nastavenie matky môžu mať na dieťa väčší vplyv ako samotná strava. Pokojná a vyrovnaná matka prispieva k pohode dieťaťa. Pre úspešné začiatky dojčenia budete potrebovať veľa sebadôvery, trpezlivosti a podpory Vašich milovaných. Pomôže Vám aj oboznámenie sa s praktickými radami, ktoré zaženú strach a pochybnosti. Je načase, aby dojčiace matky prestali žiť v neustálom strachu, že sa bábätku niečo stane len preto, že zjedli nejakú normálnu potravinu.

Potraviny vyžadujúce pozornosť a potenciálne alergény

Hoci sa často spomínajú konkrétne potraviny ako príčina koliky či vyrážok, je dôležité pristupovať k tomu individuálne. Každé dieťa je iné a veľmi ľahko vypozorujete, čo práve vášmu nevyhovuje. Ako dieťa reaguje na vašu stravu, zistíte s oneskorením cca 10 až 12 hodín.

Existuje však niekoľko potravín, ktorým by sa dojčiaca matka mala radšej vyhnúť, a to najmä v surovej forme alebo vo veľkom množstve:

Surové mäso (tatarák, sushi) a surové vajcia.
Nepasterizované mliečne výrobky.
Veľké množstvo húb.
Niektoré plesňové syry (napr. Niva, Gorgonzola) - ak nie sú individuálne tolerované a matka nemá problém s vaginálnymi kvasinkovými infekciami.
Alkohol - znižuje tvorbu mlieka a prechádza doň.
Spracované potraviny, konzervované, instantné alebo práškové produkty - obsahujú veľa konzervačných látok, chemických a umelých prísad, farbív a ochucovadiel a nemajú žiadnu nutričnú hodnotu. Vyhnite sa rýchlemu občerstveniu, pretože obsahuje veľa kalórií, je ťažko stráviteľné a v skutočnosti neobsahuje živiny. Dodávajú veľa zbytočných kalórií a žiadne živiny.
Nadmerné množstvo kávy alebo silného čierneho a zeleného čaju - nepite príliš veľa kávy ani silný čaj. Kofeín obsiahnutý v Coca-Cole a káve spôsobuje to, že sa bábätko stáva nervózne a podráždené. Určite je však potrebné obmedziť sa maximálne na 2 slabšie kávy za deň.
Vody s vyšším obsahom sodíka (zvýšený príjem soli spôsobuje zadržiavanie vody v organizme a tým pádom rozvoj opuchov).

Ďalej je dôležité rozpoznať problémové potraviny a venovať osobitnú pozornosť korenistým, ťažkým jedlám a jedlám, ktoré spôsobujú plynatosť. Potrebné je vyhýbať sa mastným, prepečeným mäsám, potravinám, ktoré nafukujú a ktoré preháňajú alebo sú silno korenené.

Ryby a morské plody: Ryby a morské plody sú výborným zdrojom bielkovín a omega-3 mastných kyselín. Väčšina morských živočíchov však obsahuje nadmerné množstvo ortuti, ktorá prostredníctvom materského mlieka môže predstavovať riziko pre vyvíjajúci sa nervový systém dieťaťa. Preto je potrebné venovať pozornosť výberu rýb. Nahradzujte mäso vysoko kvalitnou rybou tak často, ako sa to dá. Morské ryby sú najlepšie, pretože obsahujú veľa nenasýtených mastných kyselín, bielkovín a vitamínov.
Potenciálne alergény: Mlieko, kakao, jahody, citrusy, orechy, med a vaječný žĺtok patria k najčastejším alergénom. Ale netreba sa im vyhýbať za každú cenu. Po konzumácii malého množstva pozorujte reakciu na pokožke Vášho dieťatka, zápchu, koliku, grganie, vznik pľuzgierikov, nervozitu. Obzvlášť si dávajte pozor na strukoviny, kapustu, cibuľu, slivky a čerešne. Sú bohaté na cenné zložky, ale u niektorých detí môžu vyvolať plynatosť. Ak sa u dojčeného bábätka objavia vyrážky, príčin môže byť viacero. Pri kožnom výsype je dobré zapisovať si, čo ste v posledných dňoch zjedli. Dieťatko na potravinu niekedy zareaguje v priebehu niekoľkých hodín, inokedy aj do troch dní, podľa toho, či alergén prijalo priamo alebo sprostredkovane cez materské mlieko. V prípade podozrenia negatívnej reakcie na nejakú potravinu, vylúčte ju zo stravy na 2 - 3 týždne a po opätovnom zavedení sledujte, či sa alergický prejav znova objaví. Ak je mamička na niektorú potravinu alergická, je potrebné z jedálnička túto potravinu vynechať. Eliminačné stravovanie znamená vylúčenie špecifického výrobku alebo skupiny výrobkov, ktoré môžu vyvolať alergické reakcie u dieťaťa. Je to metóda diagnostikovania a liečenia alergie. Nie je pravda, že vynechanie potenciálnych alergénov ochráni dieťa pred alergiami (skôr je pravdepodobne opak pravdou).

Príčiny nespokojnosti bábätka a vplyv stravy

Neustále dookola čerstvé matky riešia koliky svojich detí. Reálne sa u nás pod vše objímajúci pojem KOLIKA zametie veľmi veľa vecí, ktoré s kolikou ako takou nemajú nič spoločné. V drvivej väčšine prípadov plač dieťatka nemá súvislosť so stravou matky. Preto ešte predtým, než začnete riešiť svoju stravu, skúste sa zamyslieť nad inými súvislosťami, napríklad nad denným režimom dieťaťa, mierou podnetov, ktoré dostane, nad fajčiarmi vo vašej rodine a možno aj nad vlastným stresom, únavou a nervozitou, nad spôsobom a frekvenciou kŕmenia, ktoré vaše dieťa nevyhnutne ovplyvňujú.

Bábätká sú často nespokojné z niekoľkých dôvodov (ktoré sa často omylom pripisujú „problémom s bruškom“ či „strave matky“):

Nedostatočný príjem mlieka zo strany bábätka.
Nedostatočný tok mlieka počas dojčenia.
Nedostatočný spánok bábätka a to, že bábätko potrebuje, aby sme mu pomohli zaspať.
To, že bábätko „oznamuje“ potrebuje cikať a kakať. Ak táto potreba zostáva nepovšimnutá, tak sú niektoré bábätká skutočne nespokojné.
Prílišná únava bábätka, príliš veľa podnetov, prílišná predráždenosť.
Ak má matka príliš veľa mlieka a táto situácia nebola správne zvládnutá.
Používanie fľašky, cumlíka či klobúčika.
Potreba bábätka byť nosené, v kontakte s matkou.
Niekedy môže byť príčinou napríklad cudzorodá bielkovina. Ale toto nie je bežné a nie veľmi pravdepodobné. Vtedy môže pomôcť napríklad vylúčenie kravského mlieka zo stravy matky.
Iné príčiny, medicínske príčiny.

Ak by ste nejakú súvislosť objavili a potvrdili, tak je možné, že jednu konkrétnu potravinu môže mať zmysel vylúčiť a vyskúšať neskôr (jednou z najčastejších takýchto potravín je kravské mlieko - aj keď tiež nie paušálne a nemá zmysel ho vylučovať bezdôvodne, ak patrí do jedálnička matky). Na vylúčenie danej potraviny treba pádny dôvod. A navyše, ak by aj daný dôvod bol skutočný, neznamená to, že toto isté bude platiť pre mnohé ďalšie ženy - tie pravdepodobne v drvivej väčšine žiaden takýchto problém mať nebudú. Dojčiace ženy na celom svete jedia vo všeobecnosti všetko bez rozdielu a bez toho, aby ich deti mali nejaké problémy.

Praktické tipy pre zostavenie jedálnička a prípravu jedla

Stravovanie dojčiacej matky by malo byť predovšetkým pohodlné a udržateľné, aby sa minimalizoval stres a maximalizovala podpora pre matku aj dieťa. Zostaviť si jedálniček v šestonedelí a počas celého obdobia dojčenia môže byť výzvou, no existujú praktické kroky, ktoré pomôžu.

Vytvorte si zoznam jedál, ktoré vám robia dobre a chutia vám. Tým sa zjednoduší rozhodovanie a minimalizuje sa stres z neustáleho premýšľania, čo je vhodné konzumovať. Ak príde ochotná babička s otázkou, čo vám môže uvariť, aby vám pomohla, predložte jej tento zoznam a nediskutujte o rascových zapražených polievkach, pokiaľ vám je zle už len pri započutí slova rasca.
Predvarte si jedlá a majte zásobu v mrazničke. To vám umožní vždy pripraviť jedlo cca do 20 minút, čo je neoceniteľné pri starostlivosti o bábätko. Perkelt sa napríklad dá zamraziť.
Majte po ruke zdravé "snacky". Aj keď sa vám zdá niekedy nemožné jesť pravidelne, skúste si pripraviť zásobu ovocia, cereálií, celozrnných produktov, ktoré môžete „zobkať“ priebežne popri starostlivosti o bábätko. Vhodné sú aj ľahko stráviteľné bielkovinové snacky, ktoré pomôžu zahnať hlad a doplniť energiu.
Dbajte na druhú večeru. Mala by byť ľahko stráviteľná, napríklad polievka, tvaroh alebo jogurt.
Nechajte sa inšpirovať, ale počúvajte svoje telo a dieťa. Hoci existujú zoznamy potravín, ktoré by sa „oficiálne“ nemali jesť, prioritou by malo byť počúvanie vlastného tela a reakcií dieťaťa. Ak máte jahody, ríbezle z vlastnej záhradky, pokojne vyskúšajte vo veľmi malom množstve a počkajte na reakciu.
Využívajte celozrnné produkty. Dodávajú energiu, vitamín B a cenné živiny, ako napr. horčík a vlákninu. Zvoľte tmavý, celozrnný chlieb, cereálie, hnedú (nelúpanú) ryžu, celozrnné cestoviny. Jedzte ich veľa, v rôznych formách, ale najmä čerstvé alebo pripravené na pare.

Pre inšpiráciu uvádzame príklady jedál vhodných pre dojčiacu matku:

Raňajky: Chlieb s maslom, uhorka, zelený šalát; Cereálie, jogurt, kúsok jablka/trochu domáceho lekváru; Chlieb/pečivo (ideálne celozrnné), cottage cheese s pažitkou; Domáca bábovka (príprava cca 10 minút); Pečivo, tvrdý syr, uhorka, acidko; Praženica, pečivo, zelený šalát, paprika; Vianočka s maslom a medom/lekvárom; Chlieb/pečivo/toast so syrom, šunkou a zeleninou; Ovsená kaša (ovsené vločky uvarené vo vode), s popučeným banánom/jablkovou výživou; Tuniak, tmavé pečivo, maslo, uhorka; Pečivo, bryndzová pomazánka; Tvaroh so soľou a podrvenou rascou, celozrnný chlieb.
Polievky: Vývary všeho druhu (slepačí, kurací, hovädzí); Zemiaková na kyslo; Vajíčková polievka s rascou; Zeleninová polievka (s mrkvou, kalerábom, zemiakmi a cestovinou/haluškami); Polievka z rybieho filé s mrkvou; Francúzska polievka; Krémová cuketová polievka. Vhodné sú aj kuracia, rascová, zemiaková kyslá, fazuľková kyslá, tekvicová kyslá, krúpková alebo polievka z ovsených vločiek.
Hlavné jedlá / Večera: Pečené kura (prípadne aj plnené), s ryžou/zemiakmi; Kurací perkelt s cestovinami; Palacinky s tvarohom; Kuracie prsia na prírodno, s ryžou a kompótom; Zapečené zemiaky s tofu a smotanou (alebo so zeleninou a syrom); Tvarohové knedličky; Ryžový nákyp s kompótom alebo čerstvým ovocným šalátom; Špagety so syrovou omáčkou; Granadír; Akékoľvek pečené/dusené mäso, s ryžou, kuskusom, zemiakmi, pšenom a zeleninovým šalátom; Pečená ryba so zemiakmi; Zapekaná cuketa/tekvica/patizón (plnka môže byť len zeleninová s pečivom, vajíčkom, alebo aj s mletým mäsom); Rizoto (z vývaru nám pravdepodobne ostane nejaké mäsko, ktoré sa na rizoto hodí úplne ideálne); Špenát so zemiakmi a vareným vajíčkom; Pohánková kaša na slano či na sladko; Zemiaky pečené v šupke s acidkom; Tekvicový/cuketový prívarok s vajíčkom alebo kalerábovými fašírkami. Vyberajte chudé bravčové mäso (stehno, karé, panenka), teľacie, hovädzie, kura a morka. Namiesto smaženia ich radšej uvarte, alebo upečte. Na korenenie používajte čerstvé bylinky. Nie všetky bábätká majú radi cibuľovú, alebo cesnakovú chuť, to však neznamená, že ich musíte úplne vyradiť. Nejedzte hotové koreninové zmesi, pretože často obsahujú ochucovadlá.
Ďalšie vhodné jedlá/snacky: Celozrnné cereálie alebo sušienky (vyberieme nejaké, ktoré obsahom cukru a tukov sú ako tak v norme); Ovocné presnidávky - ideálne z vlastných zdrojov; Jogurty - probiotické, biele, niečo, čo sa ešte jogurtom dá nazvať; Na jemno postrúhaná mrkva s jablkom (prípadne so strúhaným kokosom alebo hrozienkami a kvapkou javorového sirupu); Šaláty zeleninové, klíčkové (zeleniny môže byť zľahka osmahnutá na panvici, alebo surová: uhorka, cuketa, tekvica, baklažán, mrkva, kaleráb, čakanka, zelený šalát, mangold, červená repa, pór, kaleráb, paprika); Domáci koláč, nekysnutý, obyčajná piškóta s marhuľovým lekvárom, prípadne bublanina s čerešňami; Syry - prednostne tvrdé, žervé; Pohánkové, ryžové, kukuričné chrumky.

Špecifické aspekty a dôležité odporúčania

Dojčenie a chudnutie po pôrode: Dojčenie pomáha matke zbaviť sa tehotenských kíl, pretože tvorba materského mlieka zvyšuje výdaj energie. Od samého začiatku dojčenia by sa mamička mala starať nielen o novorodenca, ale i o seba. S tým súvisí dôraz na vlastnú životosprávu, ku ktorej nepatrí redukcia hmotnosti v období dojčenia. Avšak, počas dojčenia sa neodporúčajú drastické redukčné diéty, pretože pri extrémnych procesoch chudnutia môžu do mlieka prechádzať aj toxické látky. Dobrá rada: Skúste sa v čase dojčenia svojho bábätka netrápiť diétami a honbou za chudnutím.

Tvorba materského mlieka: Vo všetkých kultúrach existovali potraviny, ktoré ľudia považovali za potraviny, ktoré podporujú tvorbu mlieka. Napriek tomu účinky potravín a potravinových doplnkov na tvorbu mlieka nie sú vedecky dokázané. Niektoré kultúry hovorili o pozitívnych účinkoch moringy olejodarnej na tvorbu mlieka, v iných o senovke gréckej či benedikte lekárskom, ale aj o mnohých ďalších bylinkách. Takisto sú rôzni ľudia presvedčení o rozličných potravinách, ktoré im pri tvorbe mlieka pomáhali - a nie je jednoducho vyhodnotiteľné, či išlo o skutočný efekt alebo len placebo. Sú to všetky tie potraviny, ktoré si ľudia medzi sebou radia, ako napríklad ovsené vločky, alfalfa, jastrabina, malinové listy, fenikel, pivovarské kvasnice, žihľava a mnohé iné. Sú faktory, ktoré sú pre tvorbu mlieka dôležitejšie ako jedenie potravín na tvorbu mlieka. Je oveľa podstatnejšie, aby bábätko na prsníku skutočne pilo mlieko a aby bolo správne prisaté. Ak by bolo potrebné zvýšiť tvorbu mlieka, existujú postupy, ktoré dokážu pomôcť, obráťte sa na poradkyňu pri dojčení. Ale ak dojčenie prebieha dobre, bábätko dobre pije, dobre priberá, nemusíte sa zbytočne strachovať o udržanie tvorby mlieka. Niekedy sa totiž aj úspešne dojčiace matky obávajú straty mlieka, i keď to nemusí byť podložené, pretože je úplne reálne dojčiť dlhú dobu bez problémov s tvorbou mlieka. Nie je pravda, že by citrusové plody znižovali tvorbu mlieka. Rovnako nemá zmysel piť nadmerné množstvá tekutín. Pite podľa toho, ako ste smädná (a samozrejme na prijímanie tekutín nezabúdajte), a jedzte to, na čo ste boli zvyknutá, toľko, koľko ste hladná.

Mýtus o 10% strate hmotnosti bábätka: V mnohých nemocniciach sa na posúdenie úspešnosti dojčenia v prvých dňoch po pôrode používa strata hmotnosti bábätka, ktorá by nemala presiahnuť 10 %. V skutočnosti je toto kritérium neobjektívne a veľmi často vedie k zbytočnému dokrmovaniu dieťaťa z fľaše. Matke ani bábätku sa pritom nedostáva žiadnej pomoci pri úspešnom zvládnutí dojčenia. Tu je niekoľko dôvodov, pre ktoré posudzovanie situácie podľa vypočítaného percenta straty hmotnosti, nedáva zmysel:

Infúzne roztoky pri pôrode: Prevažná väčšina žien dostáva pri pôrode veľké množstvo infúznych roztokov. Niektoré z nich sa dostanú ešte pred narodením aj do tela bábätka, ktoré sa narodí „s príliš veľkým množstvom vody v tele“ alebo „s príliš vysokou hmotnosťou“. Bábätko bezprostredne po pôrode tieto tekutiny vylúči a vráti sa do stavu „normálnej“ hydratácie. Teda nestráca svoju „skutočnú“ hmotnosť. Preto je nevhodné posudzovať úspešnosť dojčenia a rozhodovať o podávaní umelej výživy iba podľa hmotnosti bábätka.
Nepresnosť váh: Každá váha váži inak. Poznáme prípady, keď dve váhy odvážili rovnaké bábätko s rozdielom 400 g iba v niekoľkominútovom časovom odstupe. Väčšina váh nevykazuje až taký veľký rozdiel, ale stalo sa, že dve úplne rovnaké váhy od jedného výrobcu odvážili rovnaké dieťatko s rozdielom 85 gramov. A takéto prípady nemusia byť ojedinelé. Osemdesiatpäť gramov predstavuje pre trojkilové dieťa skoro 3 % hmotnosti, takže dieťa môže stratiť 3 % iba pre váhu, na ktorej ho vážia. Je zrejmé, že väčšina detí sa bezprostredne po narodení váži na inej váhe ako potom neskôr.
Chyby v zázname hmotnosti: Často sa vyskytne chyba v odčítaní alebo pri zaznamenávaní hmotnosti. Ak by sa hmotnosť zaznamenala opačne, pokles z 3,1 kg bezprostredne po pôrode na 2,58 kg do druhého dňa by predstavoval stratu 17 %.
Problémy s prisatím: Napriek tomu existuje aj možnosť, že dieťa nedostáva z prsníka dostatok mlieka. Keď matky pri pôrode a tesne po ňom príjmu priveľa tekutín, často zadržiavajú v tele veľké množstvá vody. Opúchajú im nielen nohy a prsty, ale aj bradavky a dvorce na prsníku. Preto sa dieťatko ťažko prisáva a nedostáva všetko mlieko, ktoré je preňho pripravené. Lenže ani vtedy sa dieťatko nemusí okamžite dokrmovať. V prvom rade potrebuje pomoc, aby sa mohlo dobre prisať. To si vyžaduje výdatnú pomoc nemocničného personálu a pôrodných asistentiek. Tá môže zahŕňať zmäkčovanie bradaviek a dvorcov pomocou kvetinkovej masáže. Takto sa dieťatko dokáže hlboko, asymetricky prisať a dostane sa k mlieku z prsníka. Nanešťastie, v mnohých nemocniciach zareagujú tak, že bábätku hneď odporučia fľašu s umelým mliekom, a to naozaj nepomáha zlepšiť prisávanie.

Dojčenie je nádherný dar, ktorý príroda dala ženám. Dar pre oboch - pre dieťa i matku samotnú. Preto je dôležité dojčiť tak dlho, ako to bude možné. Vraví sa, že dojčenie je veľkou obetou ženy pre zdravie dieťaťa. Pravdou je, že tento spôsob kŕmenia nie je prospešný len pre dieťa, ale aj pre matku samotnú. Tehotenstvo a dojčenie predstavujú obrovskú námahu pre Vaše telo. Často sú sprevádzané únavou, ktorá je výsledkom starostlivosti o Vaše dieťa a nedostatkom spánku - všetko to neprispieva k rýchlemu zotaveniu. Stres, únava a podvýživa sťažujú proces laktácie. Z tohto dôvodu je komplexná a vyvážená strava dojčiacej matky, obzvlášť dôležitá pre prosperujúci vývoj dieťaťa s nízkou pôrodnou hmotnosťou, neoddeliteľnou súčasťou úspešného a radostného obdobia dojčenia.

tags: #chlapcek #po #narodeni #iba #2 #85

Strava dojčiacej matky: Kľúč k zdraviu a prosperite dieťaťa, najmä pri nízkej pôrodnej hmotnosti