Každý rodič netrpezlivo očakáva dôležité míľniky vo vývoji svojho dieťaťa, pričom jedným z nich je aj moment, kedy dieťa začne samostatne sedieť a chodiť. Používanie chodítka u detí je rozsiahla téma, ktorá si vyžaduje komplexný prístup a vyvoláva mnoho otázok. Potrebujete si vybrať chodítko, ktoré by vyhovovalo vašim potrebám? Ak neviete, ako sa v tejto oblasti orientovať, na aké parametre sa zamerať a ako vôbec pri výbere správneho chodítka postupovať, ste na správnom mieste. V tomto článku sa pozrieme na to, kedy je vhodné začať s používaním chodítka, ako vyzerá ideálny sed dieťaťa, ako mu môžete pomôcť a naopak, ako sa vyhnúť chybám, ktoré by mohli jeho vývoj negatívne ovplyvniť.
Chodítka (či už pre deti alebo dospelých) môžu pri samotnej chôdzi či vstávaní vo veľkej miere pomôcť pacientom s pohybovými ťažkosťami. Pri výbere chodítka pre dospelých je najvýznamnejším parametrom práve miesto, kde bude využívané. Budete ho potrebovať výlučne len do domácnosti alebo chcete s chodítkom chodiť aj do obchodu či na prechádzky? Statické chodítka bez koliesok sú omnoho ľahšie oproti chodítkam s kolieskami, sú šikovné a praktické, keďže zaberajú len veľmi málo miesta, sú teda ľahko uskladniteľné a hliníkový rám si viete ľahko nastaviť do výšky, ktorá vám vyhovuje. Pri používaní pojazdného chodítka je hneď prvou výhodou možnosť rolovania s brzdami na rukovätiach, pričom rukoväte sú výškovo nastaviteľné. Podobne ako pri statických chodítkach, aj tieto sú ľahko uskladniteľné a nezaberú vám veľa miesta. Existujú aj skladacie chodítka, ktoré možno označiť ako 2 v 1. Viacero ich častí si viete nastaviť, odnímať či zabezpečiť tak, aby vám v danej situácii a pri konkrétnom využívaní vyhovovalo. Chodítko tak viete využívať ako opierku pri chôdzi, ale aj ako plne funkčný vozík na rôzne vzdialenosti. Avšak pre deti platia pri výbere chodítka iné, špecifické kritériá, ktoré podrobne rozoberieme.
Vývoj sedenia a chôdze u dieťaťa: Prirodzené míľniky
Deti začínajú samostatne sedieť približne v 6. až 9. mesiaci, pričom najviac detí začne sedieť v 8. mesiaci. Je však dôležité brať do úvahy individuálne rozdiely, ktoré môžu byť ovplyvnené rôznymi faktormi, napríklad svalovým napätím či vonkajšími stimulmi. Rodičia si často myslia, že dieťa už môže sedieť vtedy, keď začne reagovať na podávané prsty tým, že sa snaží zdvihnúť do sedu. Tu treba však postupovať opatrne, pretože to ešte nemusí znamenať, že svalstvo dieťaťa je už dostatočne vyvinuté a pripravené na sedenie. Sila chrbtových svalov sa vyvíja postupne, preto je dôležité rešpektovať prirodzený vývoj dieťaťa a jeho pohybové schopnosti. Deti zvyčajne pred sedením najprv lezú. Sedenie je až vrcholným bodom ich pohybového vývoja, pričom nevstávajú do sedu priamo z ležania na chrbte, ale cez ležanie na brušku a postupné otáčanie do bokov.
Samostatným sedom sa rozhodne nemyslí to, keď rodičia dajú svoje dieťa do chodítka alebo ho oprú o roh postele. Deti začnú sedieť samostatne vtedy, keď sú schopné dostať sa do sedu svojpomocne, vo voľnom priestore, a to buď cez prechod z kľaku alebo z ležiacej pozície na brušku. Dieťa spočiatku sedí s ohnutým chrbtom, vykazuje známky nestability a môže z tejto pozície aj padať. Ale toto štádium by malo trvať len približne 2 týždne. Po tomto období by malo dieťa získať potrebnú stabilitu a sedieť už vzpriamenejšie.
Ako vyzerá ideálny sed dieťaťa?
- Pozícia nôh: Nohy by mali byť pohodlne natiahnuté pred sebou, bez známok napätia.
- Umiestnenie ramien: Ramená by mali visieť uvoľnene, smerom dolu od uší, bez zdvíhania alebo napínania.
- Držanie krku a hlavy: Krk by malo dieťatko držať rovno, bez toho, aby predsúvalo hlavu dopredu. Ideálny postoj znamená, že uši sú v rovnakej línii s ramenami a brada nie je vystrčená.
Ako bábätku dopomôcť v sedení a chôdzi prirodzenou cestou?
Kľúčom k podpore prirodzeného vývoja bábätka je nielen sústredená pozornosť, ale aj tvorba prostredia, ktoré je prívetivé pre dieťa. Aktívne môžete podporiť vaše dieťatko vo vývoji sedenia tým, že ho budete často ukladať na bruško. Tento spôsob posilní svaly hlavy, ramien, krku a chrbta dieťaťa. Pomôcť mu môžeme aj tak, že pri krátkych prechádzkach zmeníte chrbtovú opierku kočíka na 45 stupňový uhol, aby dieťatko videlo von z kočíka. Nenechávajte to však takto dlho. Zároveň dajte pozor na to, aby bábätko striedalo sed a ľah, čím budete rešpektovať prirodzenú potrebu chrbtice.
Väčšina detí sa prvýkrát postaví samé na nohy medzi siedmym až ôsmim mesiacom a pridržiava sa. Následne začne obchádzať nábytok. Dôležité je, aby ste mu ako rodič do toho nijakým spôsobom nezasahovali, iba ak hrozí, že sa pádom môže zraniť. Bežné pády sú ale veľmi dôležité, pretože malému chodcovi poskytujú dôležité informácie o svojom tele a rovnováhe. Uvidíte, do pár mesiacov sa odhodlá aj na samostatný stoj bez opory a krátko nato aj na svoje prvé kroky.
Čo naopak nerobiť?
Nenechávajte dieťa sedieť príliš dlho v sedačkách, v kočíkoch alebo opreté o gauč. Nie je vhodné urýchľovať jednotlivé fázy pohybového vývoja dieťaťa. Nemali by ste ho stavať na nohy príliš skoro, ale zároveň by ste mu nemali brániť v spontánnych aktivitách. Dieťa v tomto veku môžete tiež ohroziť prudkým natriasaním alebo vyhadzovaním do vzduchu počas hrania.
Mnohé mamy dostanú rady do života, že by svojho malého miláčika, hneď ako sa postaví, zobrali za ruky a veľa s ním chodili. Lekári však s takýmto názorom nesúhlasia. Ak do tohto procesu vstúpite a chytíte dieťa za ruky, jeho prirodzený pohybový vývoj sa zastaví a nepokračuje tak, ako by správne mal. Ako doplnila pediatrička, dieťa možno bude mať úsmev na tvári, ale nemali by ste to robiť, môžete mu skôr ublížiť.
Ak budete dieťa pri chôdzi ťahať za ruky, a teda ruky bude mať vystreté smerom hore nad ramenami, dôjde:
- k zmene ťažiska - posun vpred, dieťa je zavesené na vašich rukách,
- k nesprávnej funkcii stabilizátorov bruška, chrbtice a trupu,
- k nesprávnemu postaveniu krčnej chrbtice,
- hrozí riziko vytiahnutia lakťa,
- k nesprávnemu nášľapu nohy na špičku,
- dieťa stratí odvahu, spolieha sa na rodiča a predlžuje sa moment samostatnej chôdze.
Ak už chcete s dieťaťom veľmi chodiť, držte jeho ruky radšej pod úrovňou ramien a vy sa viac ohnite v chrbte. Pre dieťa je to prirodzenejšia poloha a lakte sú chránené, ale stále to však nie je ideálne. Alebo ho iba pridŕžajte jemne za boky, ale aj to len minimálne. Podľa odborníkov je najlepšie nechať dieťa dospieť do bodu, kedy samé začne robiť svoje prvé ťarbané krôčiky bez akejkoľvek pomoci rodičov. Dieťatku musí na samostatnú chôdzu dozrieť nervová sústava a taktiež si musí nacvičiť iné veci, ako nájsť ťažisko, spevniť trup, zaťažiť chodidlo, naučiť sa správny nášľap a používať jednotlivé svalové skupiny, vysvetlila detská lekárka. Až keď na chôdzu bude naozaj zrelé, ani sa nenazdáte a po dome vám už bude smelo cupitať. Pri samostatnej chôdzi dieťa vie zastaviť, zmeniť smer, rozbehnúť sa, čupnúť si a následne sa postaviť.
Chodítka pre deti: Áno alebo nie? Pohľad odborníkov a riziká
Chodítka ešte stále patria v mnohých rodinách k bežnej výbave pre dieťatko v prvom roku života. Už od jeho narodenia sa s touto vecou akosi automaticky počíta. Dlho pretrvával názor, že chodítka podporujú deti v učení chôdze a pomáhajú napredovať vo vývine. Aj dnes nájdeme v „detských obchodoch“ alebo na internete naozaj ich veľký výber s rôznymi zábavnými aktivitami, zvukmi, svetielkami, čo v mnohých prípadoch pripomína skôr hračkáreň na štyroch kolieskach. Na druhej strane, veď chodítka používali aj naše mamy a staré mamy a na väčšine z nás sa to nijako neprejavilo. Ak má niekto námietky k jeho bezpečnosti, často počuje vetu: „keby to nebolo bezpečné, tak by to nepredávali“ alebo „však aj my sme v tom trávili časť nášho detstva, a sme tu“.
Stanovisko odborníkov je však jasné:Lekári varovne dvíhajú prst! Neurológovia aj detskí pediatri sú vo väčšine prípadov proti používaniu chodítok a rodičom ich neodporúčajú. Ortopédi, pediatri, fyzioterapeuti, jednoducho všetci tí, ktorí vedia o vývoji ľudského tela trochu viac ako ostatní, detské chodítka vyslovene zavrhujú. Slovenská pediatrická spoločnosť neodporúča používať chodítka pre deti v žiadnom veku, výnimkou sú špecifické indikácie, ktoré však ale tiež nepripúšťajú používanie chodítok pre dojčatá a batoľatá. Česká pediatrická spoločnosť ešte v roku 2009 vydala vyhlásenie a podrobné vysvetlenie k tejto problematike. V správe sa jasne uvádza, že „chodítka napriek fámam o pomoci rozvoja chôdze dieťatka tomuto rozvoju nepomáhajú. Normálna chôdza dieťaťa totiž vyžaduje vertikálne postavenie a inú mobilitu, čo pohyb v chodítku neumožňuje. Chodítko skôr naopak je možnosťou zaostávania vo vývoji chôdze.“ MUDr. sa vyjadril, že klasické chodítka, do ktorých sa dieťatko položí, sú nevhodné. Dieťa je akoby pasívne zavesené a nemôže trénovať stabilitu tela a väčšinou chodí po špičkách. To, samozrejme, s prirodzenou chôdzou nemá nič spoločné. Fyzioterapeutka Mgr. Radoslava Šefferová chodítka neodporúča v žiadnom prípade. Podľa nej dieťa, ktoré ešte nevie samé chodiť, sa v pavúku nakláňa dopredu, jeho nespevnené brušné a chrbtové svalstvo je preťažené.
Negatívne vplyvy chodítka na vývoj dieťaťa:
- Nepriaznivý vplyv na chrbticu a kĺby: Dieťa, ktoré nevie samo chodiť ani samostatne stáť, nie je pripravené na chôdzu. Pri pohybe v chodítku dochádza k nadmernému zaťaženiu chrbtice, čo môže zapríčiniť neskoršie deformácie v období dospievania. Ohrozená je pri úrazoch predovšetkým krčná chrbtica. Deti, ktoré pridlho sedávali v chodítku, mali problémy s vybočením chrbtice. Kĺby sú v neprirodzenom postavení. Následkom sedávania v chodítku sú aj problémy s kĺbami, predovšetkým bedrovými.
- Asymetria a chôdza po špičkách: Chodítka spôsobujú asymetriu v pohybe dolných končatín pri chôdzi. Ďalším negatívnym javom je chôdza po špičkách. Už na prvý pohľad sa dá rozoznať dieťa, ktoré sa učilo chodiť v chodítku. Dieťa sa totiž počas pohybu v „pavúku“ odráža špičkami a je potom ťažké sa tohto návyku zbaviť, čo má za následok skracovanie Achilovej šľachy a lýtkového svalu.
- Obmedzenie obranných reflexov: Chodítka nepodporujú vývoj obranných reflexov pri chôdzi. Pri bežnom učení chôdze dieťa padne zľahka na zadok a jeho reflexy sú aktivované; chodítko tieto reflexy obmedzuje! Dieťa sa nenaučí padať: Vďaka opore, ktorú chodítko poskytuje, sa deti nemajú šancu naučiť, ako správne padať.
- Spomalenie motorického vývoja: Podľa štúdie amerických lekárov v časopise Journal of Developmental and Behavioral Pediatrics dochádza u týchto detí k spomaleniu správneho motorického vývoja. Trávený čas v chodítku brzdí ich prirodzený motorický vývoj - plazenie, štvornožkovanie, sed, stoj a chodenie. Často sa nejaká fáza skráti či spomalí alebo k nej vôbec nedôjde. Chodítko neumožňuje obchádzanie okolo nábytku a postupné púšťanie sa do priestoru.
- Neurologické symptómy: Zapríčiňuje neurologické symptómy, predovšetkým stuhnutie končatín.
- Strach a naviazanosť: Pri nadužívaní chodítka si naň dieťa môže natoľko zvyknúť, že bude mať strach pohybovať sa bez neho.
- Uponáhľanie vývoja dieťaťa: Hranica medzi tým, snažiť sa dieťaťu vo vývoji pomôcť, a snažiť sa vývoj umelo urýchliť, je tenká. Dieťa potrebuje rásť prirodzene.
Riziká spojené s úrazmi:
Najväčšou obžalobou chodítok je však veľký počet úrazov pri jeho používaní. V roku 1999 bolo v USA prijatých na ošetrenie 8800 detí so závažnými úrazmi vďaka používaniu chodítok. K úrazom sa počíta aj množstvo popálenín a žiaľ aj úmrtí malých detí. Napriek zdaniu neobratného posúvania sa dieťaťa v chodítku môže dieťa v ňom vyvinúť rýchlosť až 10 km za hodinu. Pokiaľ v tejto rýchlosti narazí na prekážky, chodítko sa prevráti a následkom je vždy úraz. Tieto úrazy sú o to horšie, že dieťa je v chodítku pripútané, a tak má pád s chodítkom ďaleko horšie následky ako voľný pád dieťaťa v inej situácii. Najčastejšie dochádza k prevráteniu dieťaťa aj s chodítkom v dôsledku narazenia na prah dverí, nejaký predmet, či dokonca pád zo schodov. Ten môže mať skutočne vážne následky, preto bezpečnosť nadovšetko. Dieťa uzavreté v chodítku má menšiu kontrolu nad tým, kam a akou rýchlosťou vyrazí. Z toho vychádzajú aj isté riziká zranenia.
Prečo sa napriek tomu chodítka stále používajú?
Aj keď je efektivita chodítok diskutabilná, stále sú široko dostupné a populárne. Dôvody sú viaceré:
- Nástroj na upokojenie dieťaťa: Chôdza, pri ktorej sa deti spoliehajú iba na svoje telo, pre nich môže byť v začiatkoch frustrujúca. Chodítko na chvíľu „postráži“ a zabaví dieťa, čo môže rodičom umožniť na chvíľku oddych.
- Marketing: Rodičia môžu podľahnúť marketingu a nakúpia pre dieťa všetko možné, čo vidia v reklamách, zo strachu, aby mu nič nechýbalo. Ide o dobre premyslený marketingový ťah zaujať rodiča, aby kúpil dieťaťu to, čo v skutočnosti nepotrebuje.
- Dieťa je pod kontrolou: Dieťa uzavreté v chodítku má rodič viac pod kontrolou, hoci je to falošný pocit bezpečia.
- Historické zvyky: Mnohí sme ako malé deti „behávali“ v chodítku, a tak sa zdá prirodzené, že ho doprajeme aj svojim deťom.
- Dopyt a ponuka: Pretože dnes je to o otázke dopytu a ponuky. Ak mamičky chcú chodítka, tak ich budú neustále vyrábať a predávať.
V niektorých krajinách je dokonca zákaz používania a predaja chodítok. V Kanade sú predaj i propagácia chodítok (vrátane bazárov) od roku 2004 zakázané zákonom. V prípade porušenia môže hroziť pokuta v prepočte viac ako 80 000 eur. Znamená to ale, že sú chodítka natoľko nebezpečné, že by ich nemal používať vôbec nikto? Nič nie je čiernobiele. Rovnako ako sa nájdu deti, pre ktoré bude chodítko vyložene nebezpečné, tak sa nájdu aj deti, pre ktoré bude „len“ zbytočné. Ak sa chodítko používa rozumne, občas a skôr výnimočne, ak ho doslova nezneužívame, tak je to lepšia voľba, ako zrútená mamička, ktorá potrebuje krátku chvíľu pre seba.
Typy chodítok pre deti a ich alternatívy
Kým sa dieťa naučí chodiť, trvá mu, kým získa rovnováhu. Pomôcť mu môžete kúpou špeciálneho detského chodítka, ale je dôležité rozlišovať medzi jednotlivými typmi a ich vplyvom na vývoj dieťaťa.
1. Klasické chodítka (tzv. "pavúky" alebo závesné chodítka):Tento populárnejší typ chodítok, ktorý možno spoznávate zo svojho detstva, a používajú ho najmä tradiční rodičia. Ide o model na štyroch kolieskach, do ktorého dieťa posadíte zhora. Dieťa v ňom nesedí, je skôr zavesené, nôžkami sa od zeme v podstate iba odráža, pričom ho chráni spomínaný rám. Práve kvôli nemu nedosiahne na okolité predmety, navyše, z chodítka by nemalo vypadnúť. Často je súčasťou pavúka aj pult s pestrofarebnými hračkami. Dieťa sa v chodítku pohybuje odrážaním sa od podlahy a dokáže sa samostatne presúvať v priestore už pred prvým rokom života. Táto hranica je však len orientačná, vždy závisí od samotného dieťaťa.
- Kedy ho použiť (ak sa už rozhodnete): Nikdy nepoužívajte chodítko skôr než vie dieťatko samostatne stabilne sedieť, teda nie skôr ako dovŕši šiesty alebo siedmy mesiac života. Mnohé batoľatá v pavúkovi vydržia spokojné celé hodiny a práve to je dôvod, pre ktorý sa klasické chodítko pre dieťa teší svojej obľube aj medzi mnohými rodičmi, no nikdy nepoužívajte chodítko na „odkladanie“ dieťaťa.
- Upozornenie: Tento typ chodítok je najviac kritizovaný odborníkmi pre negatívne vplyvy na vývoj chrbtice, kĺbov a motoriky.
- Ak sa rozhodnete pre kúpu: Vyberte typ s možnosťou výškového nastavenia a dbajte na kvalitnú a stabilnú konštrukciu.
2. Aktívne chodítka (chodítka na tlačenie alebo vozíky):Ide o novšiu verziu týchto „hračiek“, nazývanú aj ako chodítka na tlačenie. Je to maličký vozík s kolieskami, rôznymi hračkami, kockami, hrkálkami či inými interaktívnymi predmetmi a držadlom, ktorého sa dieťa chytí. „Vozík“ si dieťatko tlačí pred sebou a zároveň sa ho pridržiava, takže mu poskytuje oporu pri prvých krokoch, no musí sa snažiť aj samo. Najväčšou výhodou chodítok na tlačenie je fakt, že z hľadiska zdravia nie sú pre dieťa absolútne nebezpečné. Nôžky, kĺby či chrbtica sa totiž počas ich používania nenachádzajú v nezdravej polohe. Dieťa iba prirodzene chodí, pričom sa podopiera chodítkom. Mnohí tento typ v porovnaní s klasickým chodítkom považujú za lepšiu a zdravšiu voľbu, avšak MUDr. sa domnieva, že tlačiace chodítka sa môžu javiť ako lepšia možnosť, ale veľmi vhodné nie sú ani tieto pomôcky. Samostatná chôdza sa týmto typom chodítka odďaľuje. Dieťa sa nemusí snažiť, prirodzene nespevňuje trup a neposilňuje schopnosť udržiavania rovnováhy. Pomôcka vo väčšine prípadov berie deťom motiváciu skúšať chôdzu samostatne.
- Kedy ho použiť: Skôr ako okolo deviateho mesiaca to nebude.
- Tipy na bezpečnosť: Skôr ako dáte dieťatku aktívne chodítko, odstráňte z podlahy všetky prekážky, na ktorých by dieťa mohlo spadnúť a obujte mu pevnú obuv bez šnúrok.
- Materiály a funkcie: Veľmi obľúbené z hľadiska kvality i stability sú aktívne chodítka vyrobené z dreva. Niektoré dokonca motivujú tých najmenších k chôdzi. Ak dieťatko chce, aby mu chodítko hralo alebo svietilo, musí začať chodiť. Aktívne chodítka existujú v podobe štandardných hracích panelov, ale aj vo forme obľúbených zvieratiek, vozíkov s nákladom, autíčok či kočíkov pre bábiky.
3. Okrúhle drevené chodítka na tlačenie:Sú akýmsi podtypom aktívnych chodítok. Ide o rám v tvare kruhu na kolieskach, ktorý na prvý pohľad pripomína klasické „pavúčie“ modely. Rozdielne je to, že sa v ňom nenachádzajú popruhy na usadenie - zavesenie dieťaťa. To teda v chodítku iba stojí, pridržiava sa o rám a pochoduje ostošesť.
4. Závesné chodítka (popruhy s držadlom):Toto je špeciálny typ chodítka, ktoré v podstate ani nie je chodítkom v pravom slova zmysle. Ide o náprsné popruhy s remeňmi, ktoré pripevníte na dieťa. Na ich vrchnej časti sa nachádza spevnené držadlo. V tomto prípade teda hovoríme skôr o pomôcke, ktorú využijete v dobe, keď sa vaše dieťa učí chodiť. Obrovskou výhodou závesných chodítok je najmä fakt, že nemusíte byť k dieťaťu zohnutí a ničiť si chrbticu. Okrem nácviku chôdze ich môžete využiť aj na turistike či pri prvých lyžiarskych pokusoch vášho drobca.
5. Statické chodítka (pre najmenších alebo hopsadlá):Tieto chodítka vyzerajú takmer rovnako ako tie klasické, na rozdiel od nich však nemajú kolieska. Sú určené pre tých najmenších, cca do veku okolo 6 - 8 mesiacov, a slúžia na bezpečné usadenie dieťaťa. Aj v tomto prípade ide o rám s alebo bez koliesok, ktorý má trochu iný tvar. Sedadlo s popruhmi nie je osadené v základnej konštrukcii, ale zavesené na 2 či viacerých vyvýšených podperách. Vďaka tomu v ňom dieťa môže poskakovať jedna radosť. Ak sa rozhodnete pre kúpu skákacieho chodítka, pri ktorom je sedadlo „zavesené“ v konštrukcii nad ním, mali by sa na ňom dať nastaviť stupne pruženia.
6. Multifunkčné chodítka (3 v 1):Pod pojmom chodítka 3v1 sa ukrývajú multifunkčné modely, ktoré sú využiteľné do približne 2 - 3 rokov dieťaťa. Ide o chodítka na štýl pavúka. Nachádza sa v nich aj sedadlo s popruhmi, ktoré však môžete prerobiť na akési hopsadlo a taktiež úplne odmontovať. Chodítka 3v1 majú zväčša i ďalšie držadlo, ktoré sa nachádza na ich zadnej strane. Staršie deti ich preto využijú ako aktívne chodítko, ktoré budú tlačiť pred sebou, a vy toto držadlo oceníte pri presúvaní dieťaťa po byte.
Alternatívy k tradičným chodítkam:Namiesto chodítka existujú mnohé bezpečnejšie a pre vývoj dieťaťa prínosnejšie alternatívy. Medzi ne patria:
- Aktívne centrum: Typ hračky podobný chodítku, akurát bez koliesok. Dieťa sa v ňom môže otáčať a hrať, ale nepohybuje sa priestorom.
- Detské ohrádky: Dobre poslúžia ako krátkodobý núdzový variant bezpečného priestoru, kde sa dieťa môže hrať s hračkami a pohybovať sa bez obmedzení.
- Vysoká stolička: Nemusí slúžiť len pri jedle, ale aj ako bezpečné miesto na sedenie a hranie, ak je dieťa pod dohľadom.
- Deka s hračkami na zemi: Najprirodzenejší a najlepší priestor pre rozvoj motoriky, kde dieťa môže voľne skúmať, pretáčať sa, loziť a objavovať.
Ako vybrať chodítko pre dieťa: Dôležité parametre a na čo si dať pozor
Výber chodítka pre dieťa nie je príliš náročný proces, ak viete, na čo sa zamerať. Rozhodnite sa pre správny typ, vyberte si vhodný materiál, zhodnoťte niekoľko základných parametrov a bezpečnostných prvkov, zvážte primeranú cenu a chodítko si môžete odviesť domov.
1. Materiál:
- Drevené chodítka: Pre deti ich nájdete hlavne v kategórii tých aktívnych. Výhodou dreva je, že ide o prírodný, a teda i zdravší materiál. Avšak pozor, pri kúpe si pre istotu overte, ako je dané drevo upravené. Ak bude napustené rôznymi moridlami či inými chemickými prípravkami a nalakované taktiež niečím „neprírodným“, nemožno hovoriť o najlepšej alternatíve. Výhodou dreva je aj jeho robustnosť, tieto chodítka by preto mali byť automaticky o niečo stabilnejšie.
- Plastové chodítka: Z plastu sú vyrábané hlavne chodítka - pavúky, sem-tam však natrafíte aj na plastové aktívne chodítka. Plast je jednoduchý na údržbu a ako všetci vieme, nie je úplne ekologický.
2. Bezpečnosť a stabilita:Akýkoľvek produkt, ktorý je určený pre tých najmenších, musí byť bezpečný. S bezpečnosťou súvisí najmä stabilita vami vybraného modelu. Dá sa povedať, že za dobrou stabilitou stojí najmä dostatočne široká základňa chodítka a do istej miery aj jeho hmotnosť.
- POZOR: Príliš ľahké modely môžu byť nestabilné.
- Prevedenie: Pri prevedení sa zamerajte na to, či sa na chodítku nenachádzajú príliš ostré hrany alebo miesta, v ktorých by sa vašej ratolesti mohla zaseknúť rúčka či prstík.
- Poistky: Dôležité sú tiež poistky. V prípade skladacích chodítok by sa mali nachádzať na samotnej konštrukcii. Bezpečnostné poistky nájdete aj na kolieskach, ktoré nimi môžete uzamknúť, a chodítko tak využiť ako statický stolík na hranie.
- Ochrana pred pádom zo schodov: Poslednou súčasťou bezpečnostných prvkov sú gumené podložky na spodnej strane chodítka. Tie slúžia najmä na to, aby s ním dieťa nespadlo zo schodov.
3. Nosnosť a rozmery:Nosnosť väčšiny chodítok predstavuje 9 až 12 kg, výnimočne trochu viac. Pri aktívnych chodítkach zväčša údaj o ich nosnosti nenájdete. Tradičné rozmery klasických chodítok sa pohybujú okolo 70 x 60 či 70 x 80 cm.
4. Kompaktnosť a prenosnosť:Ak sa chystáte s chodítkom cestovať, určite si vyberte skladací model. Ten by zároveň nemal byť príliš ťažký, avšak pozor, ani príliš ľahký.
5. Nastaviteľnosť:
- Aktívne chodítka: Pri aktívnych chodítkach si všimnite, či na nich môžete nastaviť držadlo, o ktoré sa bude dieťa opierať. Výškovo nastaviteľný je väčšinou iba sklon držadla, nie jeho výška.
- Klasické chodítka: Pri klasických chodítkach sa zamerajte na 2 parametre, a to na možnosť nastavenia ich výšky a polohy. Výškovo nastaviteľné a polohovateľné zväčša nie je sedadlo, ale samotná konštrukcia.
- Skákacie chodítka: Pokiaľ sa rozhodnete pre kúpu skákacieho chodítka, pri ktorom je sedadlo „zavesené“ v konštrukcii nad ním, mali by sa na ňom dať nastaviť stupne pruženia.
6. Kolieska:Na chodítkach sa obvykle nachádzajú celkovo 4 kolieska (2 vpredu a 2 vzadu). Vašu pozornosť upriamite na to, či sú predné kolieska otočné. Ak áno, chodítko bude lepšie ovládateľné. Všimnite si taktiež materiál, z ktorého sú vyrobené. Niektoré modely môžu byť vybavené aj kolieskami z plastu, alebo dreva. V prapodstate na nich nie je nič zlé, takéto chodítko však horšie priľne k povrchu a zároveň robí väčší hluk. Na kolieskach by sa preto mal nachádzať aspoň protišmykový pásik z gumy/silikónu.
- POZOR: Všimnite si taktiež „rýchlosť“ koliesok, nemali by byť príliš rýchle.
7. Interaktívne prvky a doplnky:Ako sme spomenuli už niekoľkokrát, detské chodítka sú vybavené rôznymi hračkami, interaktívnymi panelmi a ďalšími doplnkami na zabavenie dieťaťa. Najčastejšie ide o rôzne stavebnice, puzzle, pexeso, hudobné nástroje, zrkadielka, leporelá, labyrinty či hlavolamy. Pri výbere zohľadnite ich počet a druh.
- POZOR: Pri kúpe aktívneho detského chodítka si všimnite, či ide o dievčenskú alebo chlapčenskú verziu.
8. Dizajn a údržba:Z hľadiska dizajnu máte na výber naozaj pestrú škálu detských chodítok. Dizajn súvisí aj s údržbou vami vybraného chodítka. Najlepšou voľbou sú 100 % umývateľné modely. Ak sa na sedadle alebo iných častiach chodítka nachádza mäkké čalúnenie, všimnite si, či je na ňom aj poťah. Ten by mal byť v ideálnom prípade odnímateľný a vhodný na pranie v práčke. Ak sa rozhodnete pre kúpu klasického chodítka, zamerajte sa aj na úpravu tej časti, v ktorej bude vaše dieťa sedieť. Stretnete sa hlavne so sedadlom, ktorého spodnú časť tvoria popruhy. Dôležitá je aj úprava sedadla a popruhov. Obe tieto časti by mali byť dostatočne mäkké, aby dieťa nikde netlačili. Popruhy musia byť navyše i dostatočne pružné a široké.
9. Cena a nákup z druhej ruky:Cena detských chodítok sa pohybuje v rozmedzí od 30 do 100 eur. Odvíja sa najmä od množstva funkcií, bezpečnostných prvkov, kvality, prevedenia, no, samozrejme, aj od popularity danej značky. Akýmsi priemerom je cena okolo 50 eur. Všeobecný názor na kupovanie detskej výbavičky z „druhej ruky“ je taký, že nejde o najlepší nápad. Problémom môže byť hygienická stránka veci a v prípade chodítok taktiež ich funkčnosť. Uvoľnené kolieska, opotrebované popruhy či rozbité hračky… asi sa oplatí zainvestovať tých pár eur naviac, nemyslíte?
Záverečné odporúčania pre rodičov
Detská chôdza by sa mala vyvíjať prirodzene a nemali by sme deti umelo tlačiť do chodenia pomocou chodítka. Prirodzený vývinový sled - sedenie, lozenie po štyroch, samostatné postavenie sa na nôžky a chôdza - by teda malo byť dodržané. Negatívne dôsledky sa nemusia prejaviť hneď, ale aj o niekoľko rokov. Ako to teda je s kontroverznými chodítkami? Vonkoncom sa vám vo väčšine prípadov neoplatia. Ak je vaším dôvodom pre použitie chodítka rozvoj chôdze, vedzte, že ho nepotrebujete. Sľubovaná funkcia chodítok sa míňa účinkom z jednoduchého dôvodu. Ak naučíte dieťa chodiť s oporou, bude vedieť chodiť len s oporou. Predstavte si to v inej situácii. Keď mu dáte nafukovací kruh, nenaučí sa vďaka nemu plávať: naučí sa spoliehať na to, že mu kruh pomôže zostať nad hladinou.
MUDr. by apeloval na rodičov: nenechajte sa vystrašiť a neporovnávajte sa. Systém pediatrických poradní je u nás skvelý. A hlavne: je to vaše vytúžené dieťa a príroda vám dala tú najdôležitejšiu ingredienciu, materinský inštinkt. Veľakrát mamička niečo tuší skôr, ako to klasická medicína odhalí. Každá matka najlepšie pozná svoje dieťa. Pozorujte, podporujte, vnímajte. Ak by niečo išlo zlou cestou, ak by sa vám čokoľvek nezdalo, pediater vám to pomôže odhaliť aj napraviť. Tréning robí majstra. To isté platí pri detskej chôdzi.
Rady pre rodičov, ako podporiť prirodzený vývoj:
- Neponáhľajte sa: Vodenie batoľaťa za ruky je zásah do jeho prirodzeného pohybového vývoja, ktorý môže navyše negatívne ovplyvniť aj jeho zdravie.
- Doprajte dieťaťu čas a priestor: Pripravte svoju domácnosť na malého objaviteľa. Z cesty odstráňte predmety, o ktoré by mohol zakopnúť, zabezpečte všetky hrany a rohy. „Vytvárajte detičkám správne podmienky na vývoj, buďte obozretní voči úrazom, doprajte im dostatok času a hlavne nič neurýchľujte, všetko príde vtedy, kedy má,“ uzavrela detská lekárka Monika Michňová.
- Podporujte prirodzený vývoj: Aktívne môžete podporiť vaše dieťatko vo vývoji sedenia tým, že ho budete často ukladať na bruško. Tento spôsob posilní svaly hlavy, ramien, krku a chrbta dieťaťa.
- Majte dôveru: Nenechajte sa zneistiť pokrokom ostatných rodičov, ani sa ovplyvniť reklamou, v ktorej si vysmiate dieťa veselo cupitá v chodítku. Buďte trpezliví a majte v dieťa dôveru: naučí sa to, až na to bude pripravené. Pokiaľ sa obávate o psychomotorický vývoj vašej ratolesti, kontaktujte odborníka.
- Individualita: Nemusíte sa obávať, ak vaše dieťa už má viac ako 9 mesiacov a stále nesedí. Psychomotorický vývoj je fascinujúci a do veľkej miery individuálny. Niektoré deti sa môžu rozchodiť už v 10 mesiacoch, iné zas v 16 mesiacoch. V štúdii taktiež potvrdili, že na kvalitu chôdze nemalo vplyv, v akom veku sa dieťa naučilo chodiť.
tags: #choditko #pre #vacsie #dieta