Detské kresby sú oveľa viac než len estetickým doplnkom na nástenke v materskej škole. Sú oknom do duše dieťaťa, prostriedkom komunikácie a vyjadrenia, obzvlášť v období, keď slovná zásoba ešte nie je dostatočne rozvinutá. Pre dieťa kresba nepredstavuje primárne umelecké vyjadrenie; estetický význam svojmu kresleniu absolútne neprikladá. Namiesto toho dieťa vizualizuje svoj imaginárny svet, vlastné myšlienky, pochybnosti a radosť, čím ventiluje prípadné vnútorné napätie.
Vývoj detskej kresby: Od čmáranice k realite
Detská kresba prechádza vývojom, ktorý je úzko spätý so skúsenosťami, intelektuálnymi a motorickými zručnosťami dieťaťa. Začiatky detského výtvarného prejavu prichádzajú už okolo 18. mesiaca, respektíve hneď ako dieťa udrží pastelku v ruke. Detskí psychológovia rozlišujú tri základné etapy detskej kresby: štádium čmárania, predschematické štádium a schematické štádium.
Štádium čmárania (1 - 4 roky)
V štádiu čmárania, ktoré trvá približne od 2 do 4 rokov, ešte obrázky nie sú realistické a kreslenie je iba akousi motorickou hrou. Prvé kresby dieťaťa sú obyčajne kmitavým pohybom šikmých čiar črtaných jedným ťahom. Niekedy však dieťa vytvorí čosi, čomu sa hovorí tzv. náhodný realizmus. To znamená, že na obrázku, ktorý sa pôvodne javil ako čmáranica, môžete pozorovať konkrétne tvary a objekty. Skúste sa v takom prípade malého maliara rovno opýtať, čo namaľoval. Okolo 3. roku prechádza čmáranie do uzavretej formy, kedy sa začína objavovať spolupráca oka a ruky.
Predschematické štádium (4 - 7 rokov)
Snaha zachytiť svet okolo seba je typická pre toto obdobie. Z kruhov a kociek sa razom stávajú slniečka, jednoduché tváre, postavy, autíčka a domy. Dieťa začína kresliť panáčika v tvare hlavonožca - postavu tvorenú kruhom, ktorý predstavuje hlavu a trup zároveň, ku ktorému dieťa dokreslí čiary ako nohy a ruky. Postupne dieťa pridáva detaily: oči, ústa, nos a vlasy.
Schematické štádium (od 7. roku)
Okolo 7. roku prichádzajú realistické detaily. Dieťa už dokáže vnímať priestor a čas, kreslí to, čo vidí, a začína sa objavovať tzv. vizuálny realizmus. V tomto období sa však u mnohých detí objavuje kríza, kedy strácajú záujem o kreslenie, pretože si uvedomujú svoje nedostatky pri zachytávaní perspektívy a anatómie.
Interpretácia postáv a rodinných vzťahov
Samostatnou kategóriou sú kresby rodiny, z ktorých možno vyčítať, ku komu má dieťa najbližšie a aké roly jednotliví príslušníci predstavujú. Veľkosť postavy je kľúčovým indikátorom významu. Otec býva ako dominantný prvok v rodine nakreslený ako najväčšia postava, matka býva často kreslená väčšia ako otec, ak je v rodine dominantná.
Ak dieťa nakreslí súrodenca, ktorý je niekoľkonásobne väčší než ono samo, môže sa cítiť utláčané. Naopak, ak dieťa nakreslí postavy bez úst a uší, môže to signalizovať problémy v komunikácii. Ak na obrázku chýba člen rodiny, je len málo pravdepodobné, že ho dieťa zabudlo nakresliť náhodou; často to vypovedá o odmietaní alebo žiarlivosti.
Farby a ich emocionálne pôsobenie
Pre deti v predškolskom veku je typické, že citové pôsobenie farieb často prevažuje nad ich reálnym významom. Práve preto zvyknú deti kresliť modrú trávu či zelenú oblohu. Avšak to neznamená, že keď dieťa nakreslí čiernu oblohu, musí byť hneď depresívne alebo zlostné. Citové vnímanie farieb sa rýchlo mení, a tak môže dieťa vzápätí nakresliť celý obrázok žltou, ktorá je považovaná za farbu radosti. Zbystriť by ste mali vtedy, ak u dieťaťa vypozorujete dlhodobé používanie tmavých farieb, čo môže indikovať smútok alebo strach.
Technické aspekty: Úchop a motorika
Keď sa začnete zaujímať o kresby vašich detí, všímajte si aj to, ako sedia a držia pastelku. Nohy majú byť na zemi ohnuté v pravom uhle. Správny úchop má vplyv nielen na kvalitu kresby a neskoršiu úhľadnosť písma, ale významne ovplyvňuje aj sústredenie. Veľkou pomocou v rozvoji sú ergonomicky tvarované pastelky, ako napríklad trojhranné pastelky STABILO EASYcolors, ktoré dieťa intuitívne navádzajú k správnemu úchopu. Kvalitné pigmenty v takýchto pastelkách navyše zaručia radosť zo žiarivých farieb bez potreby silného tlačenia na papier.
Psychologický kontext a diagnostika
Odborníci sa zhodujú na tom, že detskú kresbu možno porovnať s vývinom detskej reči. Prvú nezobrazujúcu sa fázu možno prirovnať k detskému bľabotaniu, druhá fáza izolovanej predstavy sa stotožňuje s jednoslovnými vetami. Pri interpretácii však buďte obozretní. Nemožno činiť všeobecné závery z jedného či dvoch obrázkov. Kresba môže poznaniu dieťaťa pomôcť, no profesionálnu diagnózu musí vždy stanoviť odborník na základe kontextu problematiky daného dieťaťa.
Na záver nezabudnite, že pri interpretácii detských kresbičiek nie je nič jednoduchšie než sa malého umelca na jeho impresie opýtať. Podpora rodičov, spoločné kreslenie a rozhovor o emóciách, ktoré dieťa do kresby vložilo, je najlepšou cestou, ako budovať zdravé sebavedomie a pochopenie sveta detských predstáv.
tags: #chore #dieta #kresleny #obrazok