Klamstvá nie sú v dnešnej dobe vôbec výnimočné. Väčšina ľudí totiž klame príležitostne. Odborníčka Zuzana Šofraneková hovorí, že štúdie ukazujú, že priemerný človek povie 1 až 2 klamstvá denne. Ide však o malé alebo neškodné klamstvá, ktoré sa inak nazývajú white lies. Cieľom týchto klamstiev je vyhnúť sa zraneniu niečích citov, prípadne zmiernenie následkov skutočnosti. Nikto z nás v tomto ohľade nie je nevinný, keďže každý niekedy klame, a kto tvrdí, že nie, klame sám sebe alebo svojmu okoliu. Medzi nami sa však nájdu aj takí, ktorí bez klamstiev prakticky nedokážu fungovať a ktorým by sme už neverili ani nos medzi očami. Títo jedinci predstavujú komplexnú výzvu nielen pre svoje okolie, ale predovšetkým pre seba samých.
Koncept patologického klamania bol prvýkrát opísaný nemeckým psychiatrom Antonom Delbrückom v roku 1891. Zuzana Šofraneková však hneď v úvode vysvetľuje, že patologické klamárstvo nie je samostatnou diagnózou. To však neznamená, že by jeho dopad na život jednotlivca a jeho blízkych bol menej závažný. Aby sme pochopili chorobné klamanie, je nevyhnutné najprv sa zamyslieť nad tým, čo je to vlastne klamstvo a aké sú jeho bežné formy.
Vymedzenie Klamstva: Od Bielej Lži po Závažný Podvod
Hranica medzi pravdou a lžou totiž môže byť niekedy naozaj tenká. Doc. PhDr. Zdeněk Vybíral, PhD., píše vo svojej knihe, že je zrejmé, že vo všetkých situáciách, keď nehovoríme alebo sme nepovedali pravdu, nemusíme byť hneď označení za klamárov. Napríklad vtedy, keď sme sami boli oklamaní a uverili sme niečomu, čo nám niekto narozprával. Teraz šírime nepravdivé informácie a vôbec netušíme, že nehovoríme pravdu. V takom prípade je ťažko povedať, že sme klamári. Rovnako je otázkou, či nehovorenie pravdy, keď si necháme časť svojich myšlienok pre seba, znamená klamstvo. Máme na to nárok, alebo sa tým už dopúšťame lži?
Samostatnou kapitolou sú potom milosrdné lži, teda klamstvá zo súcitu alebo pre ochranu druhého. Ste klamár, keď poviete dieťaťu, že darčeky nosí Ježiško? Pravda a lož sú pojmy dosť relatívne. Bez určitej miery lži by sme nemohli fungovať v spoločnosti a nadväzovať vzťahy s druhými. Predstavte si reakciu vašej šéfky, ktorej na otázku „Ako sa darí?“ úprimne odpoviete: „Ako asi, som v práci, takže to nestojí za nič. Navyše som včera do noci vysedávala so známymi na vínku, takže ma teraz bolí hlava a viem, že môj výkon bude o ničom. Najradšej by som išla hneď domov, ale niekam sa zašijem a odídem tak o hodinu skôr.“ Alebo z iného súdka. Kolegyňa si kúpila novú sukňu, ktorá jej podľa vášho odhadu pridáva desať kíl. Aká bude vaša reakcia na jej nadšenú otázku: „Je super však, aj ma stála dosť peňazí?“ Určitú dávku lži od nás život skoro vyžaduje, pretože pravda by mohla ublížiť a zrejme by nepomohla ani jednému zo zúčastnených.
Štatistiky ukazujú, že klameme dnes a denne. „Seriózny odhad uvádza, že bežný človek hovorí aspoň čiastočnú nepravdu až dvestokrát za deň. Väčšinou klame slovami, často písomne, ale aj úsmevom, bozkom a inými mimoslovnými prejavmi,“ uvádzajú MUDr. Dita Šamánková a PhDr. Tomáš Novák.
Kedy teda hovoríme o chorobnom klamaní? Kalifornský psychológ Paul Ekman rozlišuje tri kritériá podstatné pri rozlišovaní lži a iného spôsobu klamania. Patrí sem kritérium úmyslu, teda dotyčný klame vedome a zámerne, možnosť voľby - je možné vybrať si medzi pravdou a klamaním - a nenaznačenie adresátovi, že je klamaný. Toto posledné kritérium teda zo skupiny klamárov vylučuje kúzelníkov, profesionálnych rozprávačov príhod, ktorí si svoje historky vždy poriadne prifarbia, ale aj obchodníkov, u ktorých čakáme, že preháňajú alebo utajujú určité skutočnosti, aby ich tovar šiel na dračku. Môžeme teda povedať, že klamár je človek, ktorý klame zámerne v situáciách, keď by mohol povedať pravdu a snaží sa, aby nikto jeho lož nespoznal.
Patologické Klamanie: Definícia a Charakteristika
Zatiaľ čo bežné klamanie je pomerne častým fenoménom a môže byť motivované rôznymi faktormi, ako je snaha vyhnúť sa konfliktu, získať výhodu, zabrániť trestu či ochrániť svoje súkromie, patologické klamanie je odlišné. Čo sa týka patologických klamárov, tu ku klamstvám dochádza často a opakovane. Zároveň ide o rozsiahle klamstvá, ktorých cieľom je manipulovať alebo získať pozornosť. Patologické klamstvo sa definuje ako kompulzívne, chronické klamanie, pri ktorom človek opakovane a prehnane klame, a to aj v situáciách, keď klamstvo nemá žiadny zrejmý cieľ. Tieto klamstvá sú často bizarné, nerealistické a prehnané. Patologickí klamári majú síce tendenciu klamať pravidelne, avšak nemusí sa to diať každý deň.
Definícia patologického klamania nie je ani zďaleka ustálená a jednoznačne ohraničená. Upozornil na to psychológ Richard Gróf. Za patologické klamstvo sa podľa jeho slov obvykle považuje klamanie nedostatočne motivované, samoúčelné a sebadeštruktívne. Psychologické faktory naznačujú, že patologické klamanie môže byť spôsobom, ako sa vyrovnať s nízkym sebavedomím, úzkosťou alebo depresiou. Patologický klamár klame mnohým ľuďom v rôznych oblastiach. Spomínané variabilné príčiny však inak vytvárajú nejednotný obraz patologického klamania.
Patologické klamanie je odlišné v tom, že je neovládateľné a zdá sa byť samoúčelné. Osoba trpiaca touto poruchou môže klamať aj v prípadoch, kedy nie je žiadny dôvod klamať alebo kedy klamstvo nemá žiadny reálny prínos. Často ide o príbehy a situácie, ktoré sú dramaticky zveličené alebo úplne vymyslené. Tento typ klamania má základ v potrebách, ako získanie pozornosti, sympatií alebo snahy cítiť sa dôležitejším, ale samotná motivácia býva zložitá a nie vždy jasná. Niekedy patologický klamár klame aj na vlastnú škodu.
Odborníčka Zuzana Šofraneková, ktorú sme oslovili, nám hlbšie vysvetlila problematiku patologického klamania. S patologickými klamármi sa stretávame denne. Patologické klamanie, tiež známe ako pseudológia fantastica, je druh správania, pri ktorom človek opakovane klame bez zjavného účelu alebo dôvodu. Tento typ klamstiev je zvyčajne dramatický, nerealistický a nezodpovedá bežnému spôsobu manipulácie. Môže byť súčasťou rôznych psychologických stavov a často si vyžaduje odborné psychoterapeutické vedenie.
Tím odborníkov pod vedením psychológa Christiana Harta publikoval štúdiu, v ktorej sa usiluje poskytnúť dôkazy na požiadavku, že patologické klamanie by sa malo stať diagnózou. Medzi vedcami však stále nepanuje zhoda na konečnej definícii patologického klamania. Christian Hart popri práci na štúdii zistil, že väčšina ľudí vysloví priemerne jednu lož denne. Usiloval sa vymedziť mieru klamstiev, pri ktorej je nutné spozornieť. Dopracoval sa k záveru, že o nebezpečnej miere klamania možno hovoriť už pri dvoch lžiach denne. Hart sa domnieva, že za závažný stav je možné považovať už to, že dotyčná osoba klame natoľko, že s tým nevie prestať a môže to zasahovať aj jej okolie. V tomto prípade už hovorí o abnormálnom klamaní, ktoré si vyžaduje liečbu. Hart uvádza, že v štúdii zaznamenáva aj ľudí, ktorí vyslovia lož aj desaťkrát za deň. „Pri skúmaní všetkých prípadov sme zistili, že klamstvo sa zdá byť trochu nutkavé,“ povedal Hart. To podľa neho znamená, že ľudia klamú v situáciách, v ktorých by rozumný človek pravdepodobne neklamal. „Ukázalo sa, že väčšina z nich inú psychickú poruchu nemá.“
Príznaky a Prejavy Chorobného Klamára u Dospelých
Zistiť, či sa nachádzate v blízkosti patologického klamára, nie je až také náročné, avšak jeho rozpoznanie je náročné, pretože takéto osoby sú často veľmi presvedčivé a majú výborné schopnosti presadiť svoje klamstvá ako pravdu. Ak si myslíte, že patologický klamár je váš blízky, mali by ste mu vyjadriť podporu.
Aké sú znaky patologického klamára? Klamstvá, ktoré vychádzajú z úst patologických klamárov, sú rôzne. Tieto klamstvá môžu byť grandiózne, ale aj úplne bezúčelné. Okrem pozornosti však patologickí klamári hľadajú aj uznanie alebo obdiv. „U niektorých je motivácia emocionálna, napríklad túžba po ľútosti, u iných ide o egoistické potreby, ako sú moc a kontrola nad situáciami alebo ľuďmi.“ Tieto klamstvá často zahŕňajú mnoho detailov, ktoré sa v priebehu času menia alebo sú prehnané. Tieto scenáre do seba často nezapadajú alebo si protirečia. Nemajú jasnú logiku alebo zmysel, ale stále pokračujú. Klamstiev v živote týchto ľudí je toľko, že niekedy im začnú aj sami veriť. Klinická psychologička poukazuje na to, že v takomto prípade môže byť hranica medzi realitou a ich fantáziou rozmazaná.
Smrt princezny Diany Záhada vyřešena 2 část
Stránka Newport Institute uvádza, že patologické klamstvo sa zvyčajne začína skoro - v období dospievania. Je preto pochopiteľné, že patologickí klamári majú zvyčajne veľké problémy vo vzťahoch, a to tak v priateľských, ako aj v romantických. Patologický klamár nielenže často klame, ale môže k tomu pociťovať aj nutkanie. Patologickí klamári nedokážu prestať klamať ani vtedy, keď im to spôsobuje psychické utrpenie, ohrozuje ich a spôsobuje problémy vo vzťahoch, v práci alebo v iných aspektoch každodenného života. Niektorí odborníci definujú patologické klamstvo ako klamstvo päťkrát alebo viackrát denne, každý deň, dlhšie ako šesť mesiacov.
Osobná skúsenosť Diany, štyridsaťdvaročnej lekárky, s bývalým manželom Liborom, ilustruje typické správanie patologického klamára. „Keď príde na tému klamanie, nedokážem si nespomenúť na svojho bývalého manžela,“ rozpráva Diana. „Strávila som s ním sedem náročných rokov a už onedlho po svadbe zistila, že sa mu absolútne nedá veriť. Malo ma varovať, že som od začiatku vedela o jeho podvodoch v práci. Klamal, kde sa dalo, aby zarobil pár stoviek, a keď niečo nemal včas hotové, nehanbil sa z fleku vymyslieť fiktívnu príhodu, ktorá ho ospravedlnila, prípadne navyše hodila tieň na niektorého z jeho kolegov. Podobne sa začal správať aj ku mne. Doma sa ukazoval čím ďalej, tým menej a od známych som sa dozvedela, že má milenku. Neustále som na neho tlačila a snažila sa prísť na to, čo sa medzi nami vlastne deje, ale márne. Libor klamal, ako by sa nič nedialo. Jedna šialená výhovorka za druhou, ale on mi ich servíroval s ľadovým pokojom. Nič nepomáhalo. Vždy si nakoniec našiel niečo, čím sa ospravedlnil, takže som ja bola tá zlá, ktorá mu ‚nič nedopraje, a tým ho núti ku lži‘, ‚robí z neho to, čo nie je‘, prípadne tá, čo sa mu ‚hrabe vo veciach a špehuje, dokiaľ niečo nenájde, takže si za to môže sama‘.“
Príbeh tridsaťpäťročného Ľuba, ktorý sa po celý život pohyboval v kolotoči lží, je ďalším silným príkladom. „Ľudia sa zvyčajne nehlásia dobrovoľne k označeniu chorobný klamár. Bolo by asi dosť naivné situáciu popierať. Uvedomujem si, že mám s klamaním problémy, ale už to niekoľko rokov riešim. Chodíme so ženou do manželskej poradne a chcem aj začať dochádzať na individuálnu terapiu. Klamanie mi už narobilo v živote toľko problémov, že by som bol asi blázon, keby som dokázal zavrieť oči a robiť sa, že o ničom neviem.“ Ľubo opisuje, ako bolo klamanie pre neho samozrejmou súčasťou života: „Keď niečo nešlo alebo pre mňa bolo pohodlnejšie urobiť to inak, prosto som siahol po lži. Bolo to pre mňa rovnako samozrejmé, ako pre iných pozdrav. Neváhal som klamať, kedykoľvek sa mi to hodilo. Kamarátom, rodičom, manželke, deťom. Mal som niekoľko mimomanželských pomerov a jeden čas problémy s hraním na výherných automatoch. Milenka nevedela, že som ženatý, manželke som zase natáral, že pracujem nadčas. Došlo to tak ďaleko, že mi Tatiana, žena, s ktorou som manželku podvádzal, uverila, že si ju chcem vziať a vyberali sme spoločne byt, ktorý si kúpime. Ja som sa robil, akoby nič, na všetko prikyvoval, sľuboval. Keď ma manželka podozrievala, samozrejme som stále zapieral, vymýšľal si jednu výhovorku za druhou, prípadne sľuboval to, o čom som už dopredu vedel, že to nemám šancu splniť.“ Ublížil mnohým ľuďom, na ktorých mu záležalo. „Vidieť doma manželku ustavične v slzách a priviesť milenku až k psychiatrovi nie je nič, na čo by som bol hrdý. Tiež by som chcel, aby na mňa zmenili názor moje deti. Mám dve dcéry, ale tie mi už absolútne neveria. Hovoria mi „sľubotechna“, vraj len stále sľubujem, ale nikdy nič nesplním. A majú pravdu. Uvedomujem si, že som bol neskutočný sebec. Možno som si neuvedomoval, akú paseku dokážu napáchať moje lži. Ako veľmi môžu ublížiť. Manželka podala žiadosť o rozvod. Nakoniec sa rozhodla s rozvodom počkať, ak s ňou začnem chodiť do poradne. Miloval som ju a nedokázal si predstaviť, že by som o ňu prišiel, tak som prikývol. Teraz lepšie vidím, čo všetko som narobil. Aj keď nemôžem povedať, že by sa mi podarilo odrazu prestať klamať úplne.“
Príčiny Chorobného Klamstva
Dôvody, prečo sa chorobní klamári púšťajú do spleti svojich lží, môžu byť rôzne. Ich spoločným menovateľom, s výnimkou klamania spojeného s duševnou chorobou, býva snaha zachovať si pozitívny sebaobraz. „Lžou nebojujeme o prežitie, ale o udržanie obrazu, čo sme si zvykli považovať za seba samých: človeka vyznačujúceho sa určitými znakmi, patriaceho do určitej skupiny a podobne,“ vysvetľujú MUDr. Dita Šamánková a PhDr. Tomáš Novák. Klamanie potom pomáha prekonať nepríjemné situácie, s ktorými nie sme schopní vyrovnať sa priamo. Niekedy je dôvodom pohodlnosť a lenivosť, inokedy strach alebo nedostatok kapacity situáciu zvládnuť.
Svoj veľký podiel na tom má skúsenosť z detstva. Ak niekto vyrastal v rodine, kde boli lož, zapieranie a manipulácia na dennom poriadku, je dosť možné, že jeho latka je v tomto ohľade nastavená inde, ako u väčšiny ľudí z jeho okolia. Klamanie potom považuje za niečo normálne. Podľa psychológa Petra Stiegnitza klameme najčastejšie preto, aby sme zakryli nejaké nedostatky, chyby, previnenia, nerešpektovanie predpisov a nepísaných zásad. Do tejto kategórie spadá asi polovica lží. Štvrtina pripadá na snahu zachovať si tvár a nezhodiť sa.
Samostatnú kapitolu tvoria takzvaní chorobní klamári. Tí sa od tých bežných, klasických, líšia dôvodom svojich lží a niekedy i spôsobom prezentácie. Ich cieľom nie je vyhnúť sa problémom, ale upútať pozornosť a vzbudiť dojem obdivuhodného dobrodruha. Zásobujú svoje okolie historkami, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani James Bond, často nápadne neuveriteľnými a logicky nevysvetliteľnými. Ich život je plný fascinujúcich náhod a spletitých príbehov. Ženy chorobné klamárky majú plný zásobník príbehov o mužoch, ktorí ich zbožňovali, najrytierskejšími spôsobmi dobývali a snažili sa v ľúbostnom blúznení za každú cenu ukoristiť ich srdce. Alebo, naopak, repertoár srdcervúcich príhod o tom, akú majú v živote smolu a celý svet im ubližuje.
Chorobné klamstvo, či pseudológia fantastica, je komplexný problém, ktorého príčiny sú komplexné a nie sú úplne objasnené. Môžu zahŕňať genetické faktory, poruchy osobnosti, traumy z detstva alebo neurologické problémy. Chorobní klamári neváhajú prekročiť hranice našich bežných skúseností a často skúšajú, kam až môžu zájsť. Obvykle vedia dobre pôsobiť aj na emočnú rovinu poslucháčov a dokonale ich zmanipulovať pre to, čo potrebujú. Tým je vo väčšine prípadov obdiv a pozornosť. Často ide o ľudí, život ktorých je na zážitky chudobný alebo sú o tom aspoň sami presvedčení. Hoci na prvý pohľad pôsobia impozantne, v ich vnútri nájdeme niekoho úplne iného. Trpievajú komplexom menejcennosti a domnievajú sa, že by ich okolie neprijalo, keby boli úprimní a nerobili zo seba niečo, čo v skutočnosti nie sú. Smola je v tom, že táto stratégia funguje len dočasne, a keď poslucháči spoznajú chorobné klamanie, sú nútení presunúť sa zase o kus ďalej.
Klamanie je charakteristické pre niektoré z duševných porúch. Okrem vzácnej poruchy nazvanej pseudologia phantastica (bájna lož), kedy dotyčný rozpráva fiktívne historky, o ktorých je pevne presvedčený, že sú pravdivé, bývajú s častým vedomým klamaním spojené i niektoré poruchy osobnosti ako disociálna, hraničná alebo histrionská. Závažnou, našťastie však veľmi vzácnou poruchou je Münchhausenov syndróm v zastúpení. „Psychicky postihnutý rodič sa tu vyžíva v úlohe rodiča chorého dieťaťa. Niekedy to robí v rámci odvetných opatrení, ktorými reaguje na sklamanie zo strany partnera, inokedy pre nedostatok inej životnej náplne. Aby dieťa dostal do lekárskej starostlivosti, neváha ho poškodzovať nevhodnou stravou alebo inými postupmi,“ píšu MUDr. Dita Šamánková a PhDr. Tomáš Novák. Klamanie môže byť spojené s poruchou osobnosti, napríklad antisociálnou, hraničnou, histriónskou, narcistickou. „Môže sa vyskytovať u ľudí s mentálnou subnormou alebo pri poruchách kontroly impulzov.“
Manipulácia ako Sprievodný Jav Chorobného Klamstva
Chorobní klamári mávajú vybudovaný celý repertoár manipulácií, ktoré im slúžia ako palivo do motora lží. Vyťahujú ich zo svojho zásobníka vtedy, keď sa obávajú, že niekto ich pretvárku odhalil, alebo potom, čo dôjde k odhaleniu. V kontexte chorobného klamstva je dôležité spomenúť aj manipuláciu, ktorá sa môže vyskytovať ako sprievodný jav. Manipulácia je forma sociálneho vplyvu, ktorej cieľom je získať výhodu nad inou osobou bez jej vedomého súhlasu. Manipulátori často využívajú rôzne taktiky.
Medzi typické manipulácie patologického klamára patrí:
- Popretie - vôbec nič sa nestalo. Dotyčný všetko s chladnou tvárou zaprie.
- Protiútok.
- „Som chudáčik.“
- „To on.“ Klamár úpenlivo tvrdí, že jeho svedomie je čisté ako ľalia. Pravdu nehovorí ten druhý, osoba, ktorá vám o jeho previnení povedala. Chce ho pred vami prosto len očierniť a vy by ste mu na to skočili.
- Vymýšľanie bájok. Najklasickejšia forma lži, kde nasleduje jedna výhovorka za druhou.
- „Daj mi ešte šancu.“ Dotyčná osoba už nemá na výber a lož prizná. Všetko veľmi ľutuje a žiada ďalšiu a ďalšiu šancu. Zaznievajú frázy ako: „Začneme znovu.“ „Urobil som chybu, už sa to nikdy nebude opakovať.“ Že sa to isté zopakuje hneď týždeň na to?
- „O nič nešlo.“ Svojimi slovami i správaním sa klamári snažia vyvolať dojem, akoby ich zrada či podvod boli vcelku nepodstatné maličkosti - prečo preháňať, veď o nič nešlo.
- „Áno, ale je to tvoja chyba.“ Klamár svoj podvod bez okolkov prizná, ale ako vinníka označí vás.
Existuje niekoľko typov manipulátorov, ktorí používajú rôzne taktiky na dosiahnutie svojich cieľov:
- Fascinujúci tajnostkár: Využíva šarm, charizmu a tajomnosť na očarenie a ovládanie ľudí.
- Altruistický veriteľ: Rozdáva láskavosť a dary, aby si vytvoril pocit dlhu u iných a mohol ich neskôr využívať.
- Vzdelanec: Zneužíva svoje vedomosti a autoritu na ovládanie a zahanbovanie ostatných.
- Tichá voda: Pôsobí nenápadne a nenápadne rozosieva nedôveru a konflikty.
- Autokrat: Používa agresívne správanie, kritiku a zastrašovanie na dosiahnutie svojich cieľov.
- Sympaťák: Pôsobí milo a láskavo, ale v skutočnosti manipuluje s ľuďmi, aby dosiahol svoje ciele.Je dôležité byť si vedomý týchto manipulatívnych taktík a naučiť sa im brániť.
Chorobné Klamstvo u Detí: Vývoj, Príznaky a Rodičovská Pomoc
Koncepčné a morálne chápanie klamstva a pravdy sa u dieťaťa objavuje už v predškolskom veku a rýchlo sa rozvíja počas školského veku. Už v 3 rokoch majú deti základnú predstavu o klamstvách, ktoré vnímajú a hodnotia negatívne. S pribúdajúcim vekom deti začínajú rozlišovať nevhodné klamstvá od úprimných chýb, dohadov, zveličovania a nakoniec aj od sarkazmu a irónie. Deti pri hodnotení klamstiev postupne zohľadňujú aj sociálny kontext, v ktorom sa klamstvo hovorí, a zámer klamára.
Prvé klamstvá malých detí sú často viac vtipné ako efektívne. Predstavte si dieťa, ktoré tvrdí, že nezjedlo koláč, kým má stále plné ústa, alebo ktoré obviňuje rodinného psa z kreslenia na stenu. Keďže jazykové schopnosti batoliat sa len objavujú, nemajú ešte jasnú predstavu o tom, kde sa začína a končí pravda. V tomto veku majú batoľatá tiež dosť neisté chápanie rozdielu medzi realitou, snívaním, želaniami, fantáziami a strachmi. Silné emócie môžu prinútiť 2- alebo 3-ročné dieťa trvať na „Zjedol môj koláčik!“, keď malý brat zjavne nič také neurobil. Batoľatá sa snažia prejaviť svoju nezávislosť a z akéhokoľvek nesúhlasu môžu viesť boj o moc. Skúste teda miernu, diplomatickú odpoveď, ktorá vyvolá pochybnosti, ako napríklad: “Naozaj? Potom to asi nie sú omrvinky, ktoré vidím na tvojej brade.” Batoľatá sú príliš malé na to, aby boli potrestané za klamstvo, no rodičia môžu nenápadne začať nabádať k pravdovravnosti.
Vo veku okolo 4 rokov, keď sa deti stávajú verbálnejšími, dokážu povedať zjavné nezmysly a odpovedať „Nie“, keď sa opýtate na jednoduché otázky ako: „Uštipol si sestru?“ Využite každú príležitosť na vysvetlenie, čo je klamstvo a prečo je zlé. V reakcii na klamanie dieťaťa buďte pevní a vážni a povedzte: „To znie, ako keby si nehovoril pravdu“ alebo „Si si úplne istý, že sa to stalo?“ U detí predškolského veku je vymýšľanie príbehov prejavom primeraného mozgového vývinu. Deti, ktoré majú dostatok fantázie, schopnosť tvoriť príbeh, zaujať svojich poslucháčov, si takto trénujú svoje sociálne zručnosti.
Vo veku od 5 do 8 rokov budú deti hovoriť viac klamstiev, aby otestovali, čo dosiahnu, najmä klamstvá súvisiace so školou - triedami, domácimi úlohami, učiteľmi a priateľmi. Udržiavanie klamstiev môže byť stále ťažké, aj keď sa ich ukrývanie stáva čoraz lepším. Predpisy a povinnosti tohto veku sú pre deti často príliš požadávajúce, v dôsledku toho budú deti často klamať, aby uspokojili požiadavky, ktoré si zrejme vyžadujú viac výkonu a energie, než dokážu zozbierať. Ale, našťastie, väčšina klamstiev typu „Dnes sme nedostali žiadnu domácu úlohu z čítania“ sa dá pomerne ľahko odhaliť. Všímajte si tiež, kedy je dieťa úprimné, a poskytnite mu pochvalu a pozitívnu spätnú väzbu. Väčšina detí v tomto veku je na dobrej ceste vybudovať si pracovitú, dôveryhodnú a svedomitú identitu. Ale tiež sa stávajú zdatnejšími v zakrývaní klamstiev a citlivejšími na následky svojich činov, a po klamstve môžu mať silné pocity viny. Úprimné a dlhšie rozhovory o úprimnosti sú rozhodne potrebné, pretože sa vyskytnú vzácne chvíle „malej bielej lži“, keď je nejaká nečestnosť prijateľná, aby ste boli zdvorilí alebo aby ste uchránili city inej osoby. Keď nastanú takéto situácie, buďte k dieťaťu priamočiari, aby ste sa vyhli vysielaniu zmiešaných správ.
Napriek svojej prevalencii je klamstvo medzi deťmi zriedkavo dôvodom na obavy. Je dôležité si uvedomiť, že aj mnohí dospelí klamú - niekedy v dobrom, ako v prípade bielych klamstiev, kedy nechcú zraniť iného city, a niekedy v zlom. V niektorých prípadoch sa chronické klamstvo môže stať problémom, ak sa vyskytuje spolu s prejavmi iného správania, ktoré je nežiaduce. Ďalším dôvodom na obavy rodičov je, ak klamstvo slúži na maskovanie iných problémov duševného zdravia spôsobených strachom alebo hanbou.
Lying has its cause. Väčšina rodičov si myslí, že deti klamú, aby dosiahli niečo, čo chcú, vyhli sa následkom alebo sa dostali z niečoho, čo nechcú. Toto sú bežné motivácie. Avšak existujú aj niektoré menej zrejmé dôvody, prečo deti nemusia povedať pravdu - alebo aspoň celú pravdu:
- Klamstvo ako skúšanie. Jedným z dôvodov, prečo deti klamú, je to, že objavili tento nový nápad a skúšajú ho, rovnako ako pri väčšine druhov správania, aby videli, čo sa stane. Budú sa čudovať, čo sa stane, ak o tejto situácii klamem? Načo mi to bude? Z čoho ma to dostane? Čo mi to dáva?
- Klamstvo ako cesta zvýšenia sebavedomia a získania súhlasu. Deti, ktorým chýba sebadôvera, môžu hovoriť grandiózne klamstvá, aby vyzerali pôsobivejšie, výnimočnejšie alebo talentovanejšie, aby zvýšili svoju sebaúctu a vyzerali dobre v očiach ostatných.
- Klamstvo ako spôsob odpútania pozornosti od seba. Deti s úzkosťou alebo depresiou môžu klamať o svojich príznakoch, aby na seba upútali pozornosť, alebo môžu minimalizovať svoje problémy a povedať niečo ako „Nie, nie, minulú noc som spal dobre“, pretože nechcú, aby si o nich ľudia robili starosti.
Smrt princezny Diany Záhada vyřešena 2 část
Formovanie detských osobností v kontexte pravdovravnosti je veľmi náročné a vyžaduje si citlivosť pri posudzovaní konania dieťaťa. Rodič musí často siahnuť po odmenách či trestoch, no nezabúdať pri tom na zásadu - čo má byť samozrejmé, nemôže byť odmeňované. Klamstvá môže totiž dieťa začať ľahko používať ako manipuláciu alebo dieťa začne klamaním ubližovať iným. Najdôležitejší je samozrejme pozitívny vzor rodiča, preto prediskutujte s deťmi emocionálne a morálne scenáre ich konania. To podporuje u detí pochopenie toho, kedy sú klamstvá najškodlivejšie, ako vplývajú na ostatných a ako sa oni sami môžu cítiť, keď klamú.
Ak máte podozrenie, že vaše dieťa trpí chorobným klamstvom, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Okrem toho môžete urobiť niekoľko vecí, ktoré môžu dieťaťu pomôcť:
- Vytvorte bezpečné a podporujúce prostredie: Dieťa by sa malo cítiť bezpečne a prijímané, aj keď urobí chybu.
- Podporujte otvorenú komunikáciu: Povzbudzujte dieťa, aby sa s vami rozprávalo o svojich pocitoch a problémoch.
- Stanovte jasné hranice: Vysvetlite dieťaťu, že klamstvo je neprijateľné a že má vážne dôsledky.
- Posilňujte pozitívne správanie: Chváľte dieťa za úprimnosť a zodpovednosť.
- Buďte trpezliví: Liečba chorobného klamstva je dlhodobý proces a vyžaduje si trpezlivosť a vytrvalosť.
- Vyhľadajte odbornú pomoc: Psychológ alebo psychiater vám môže pomôcť diagnostikovať problém a navrhnúť vhodnú liečbu.
Liečba a Pomoc Pri Patologickom Klamaní
Liečba patologického klamstva závisí od príčiny. Všeobecne platí, že väčšina patologického klamania v pravom slova zmysle je spojená s osobnostnými rysmi, a teda je neliečiteľná farmakoterapiou, uviedol psychológ Richard Gróf. Dodal však, že psychoterapia má mnohé nástroje, ako pomôcť. V praxi sa už psychológ Gróf stretol už aj s klamárom, ktorý mal záujem o liečbu. „Áno, ľudia ma občas kontaktujú s problémom, ktoré nazvú patologické klamstvo. Niekedy z vlastnej iniciatívy, inokedy na nátlak partnera.“ V 90 percentách prípadov sa však jedná o klamstvo účelové, situačné a vzťahovo podmienené, teda nie o patologické, vysvetlil a spresnil, že môže ísť napríklad o klamstvá zo strany muža týkajúce sa ľúbostných románikov - ak zatĺka či zahmlieva, s kým bol. Žena môže mať z opakovaných klamstiev pocit, že má dočinenia s patologickým klamárom, aj keď v iných veciach či k iným osobám je partner relatívne úprimný. Ak si myslíte, že patologický klamár je váš blízky, mali by ste mu vyjadriť podporu, aby vyhľadal pomoc. Pomôcť mu môže psychológ alebo psychiater. „Môžeme sa pokúsiť vytvoriť im bezpečné emocionálne prostredie, v ktorom sú prijímaní takí, akí sú, a kde sa nemusia na nič hrať. Samozrejme treba dodať, že je v poriadku myslieť aj na seba.“
Patologické klamanie je možné liečiť, ale ide o náročný a dlhodobý proces. Psychoterapia môže pomôcť jedincovi pochopiť a ovládať impulzy ku klamaniu, najmä ak spolupracuje a je motivovaný na zmenu. Medzi najčastejšie používané terapeutické prístupy patria:
- Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT): Zameriava sa na identifikáciu a zmenu negatívnych myšlienok a správania, ktoré vedú ku klamstvu.
- Dialektická behaviorálna terapia (DBT): Pomáha jedincovi regulovať emócie, zlepšovať medziľudské vzťahy a zvládať stres.
- Rodinná terapia: Zameriava sa na zlepšenie komunikácie a vzťahov v rodine, čo môže prispieť k zníženiu klamstva.
- Farmakoterapia: V niektorých prípadoch môže byť potrebná farmakoterapia na liečbu sprievodných psychických porúch, ako je napríklad depresia alebo úzkosť.
Diagnostika chorobného klamstva je náročná a vyžaduje komplexné psychologické vyšetrenie. Dôležité je vylúčiť iné psychické poruchy, ktoré môžu mať podobné príznaky. Pomôcť môže sledovanie nápadnej nelogickosti a najmä potom dlhodobá skúsenosť s dotyčným človekom. Tú, bohužiaľ, získame obvykle až po niekoľkých trpkých sklamaniach. Najväčšiu cenu však zaplatí klamár sám, pretože ako napísal G. B. Shaw, „Ak naozaj chcete niekoho oklamať, začnite oklamať samého seba.“
Agresívna konfrontácia však nie je vhodným riešením. Ba dokonca môže ešte spôsobiť zhoršenie situácie. Počas konfrontácie totiž dochádza k ich podráždeniu a niekedy dokonca útočia. Snaha o zmenu témy nie je tiež výnimočná. Mnohí z nás sú presvedčení, že dokážu klamára odhaliť, a majú na to i svoje osvedčené metódy. Niekto sa sústredí na zasekávanie reči, iní na uhýbanie očami, škriabanie na nose, nervózne prešľapovanie, trasúce sa ruky alebo chvejúci sa hlas. Sú tieto metódy naozaj účinné? Mgr. Tereza Beníšková vo svojej knihe opisuje metódy, ktoré používali colníci ako orientačné body na posúdenie podozrivých osôb na hraničných prechodoch. Patrilo sem, okrem iného, vyhýbanie sa očnému kontaktu, krátke odpovede, dlhšie pauzy medzi otázkou a odpoveďou, nápadná snaha vyhnúť sa položenej otázke, takzvané „táranie“ na danú tému, časté dotýkanie sa ako aj trenie nosa, škriabanie sa na čele, šúchanie oka alebo pohybový nepokoj - prešľapovanie, poposedávanie, skladanie a nasadzovanie okuliarov a podobne. Akí úspešní boli colníci v odhaľovaní klamárov? „Colníci sa často mýlili v tom, kto pašuje. Pašovaný tovar predpokladali skôr u usporiadaných cestujúcich, ktorí boli z nejakého dôvodu nervózni, ako u profesionálnych pašerákov. Profesionálni podvodníci sa väčšinou vedeli dobre ovládať, pôsobili pokojne a bezúhonne,“ hodnotí Mgr. Beníšková. Ako je vidieť, zaručený spôsob ako odhaliť lož, neexistuje.
tags: #chorobny #klamar #dieta