Narodenie dieťaťa je udalosť sprevádzaná veľkým šťastím, ale aj stresom, novými starosťami, únavou a vyčerpaním. Pre mnohé ženy je to jeden z najvýznamnejších okamihov v živote, ktorý má hlboký dopad na ich fyzické a duševné zdravie. Spôsob, akým je pôrod prežívaný, či už vaginálne alebo cisárskym rezom, môže ovplyvniť, ako sa žena cíti ešte mesiace po pôrode. Žena s pozitívnou pôrodnou skúsenosťou má totiž nižšie riziko rozvoja psychických problémov po pôrode, ako napríklad popôrodná depresia alebo posttraumatická stresová porucha. Je kľúčové uvedomiť si závažnosť popôrodných psychických stavov a nutnosť ich včasnej identifikácie a liečby.
Rozšírenosť cisárskeho rezu: Slovenské a európske štatistiky
Cisársky rez je v súčasnosti pomerne bežným spôsobom pôrodu. Na Slovensku sa podiel pôrodov operačnou metódou pohybuje na úrovni okolo 30 % už od roku 2012. Podľa údajov z Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) to v roku 2013 dokonca bolo až 31,2 %. V roku 2023 z celkovo 48 812 pôrodov išlo o 34,1 % pôrodov operačnou cestou, z čoho najčastejšie to bol práve cisársky rez, konkrétne 15 210 prípadov. Zaujímavým zistením je, že viac ako polovica cisárskych rezov (54,1 %) bola indikovaná ešte pred samotným zákrokom, čo naznačuje značný podiel plánovaných operácií. Zo štatistík je zrejmé, že pravdepodobnosť pôrodu operačnou metódou rastie so stúpajúcim vekom rodičky.
Európsky kontext odhaľuje podobné trendy. Štúdia zverejnená v októbri 2024 o miere cisárskych rezov naprieč Európou ukázala, že v rokoch 1999 - 2023 došlo k výraznému nárastu miery cisárskych rezov v mnohých európskych krajinách. Medzi krajiny s najvyššou mierou patrí Poľsko (55,1 %), Turecko (54,8 %) a Grécko (48,6 %), zatiaľ čo najnižšiu mieru zaznamenalo Francúzsko (19,3 %). V krajinách strednej Európy štúdia zistila mieru týchto pôrodov 37,8 % v Maďarsku, 34,5 % na Slovensku, 27,5 % v Českej republike a 20,7 % v Slovinsku. Tieto čísla podčiarkujú, že problematika cisárskeho rezu a jeho vplyvu na zdravie matiek je relevantná pre široké spektrum žien.
Vplyv cisárskeho rezu na popôrodné zotavenie a psychické zdravie matiek
Výskumy naznačujú, že cisársky rez môže mať špecifické dôsledky na popôrodné zotavenie ženy, ktoré presahujú len fyzickú rekonvalescenciu. Najnovšia štúdia s vyše 1,5 milióna žien po cisárskom reze zistila, že sú v mesiacoch až roku po pôrode náchylnejšie na niektoré problémy, ktoré by si s ním možno ani nespájali. Spomínaná štúdia naznačuje, že ženy po cisárskom reze čelia väčšej pravdepodobnosti intenzívnej bolesti, ktorá narúša spánok a každodenné fungovanie, ako aj vyššiemu riziku vývoja porúch spánku. Hlavná autorka štúdie, Moe Takenoshita, M.B.B.Ch., postdoktorandka na oddelení anestézie v Centre pre akademickú medicínu Stanfordovej univerzity v Palo Alto v Kalifornii, komentovala, že spánok sa pri popôrodnom zotavovaní často prehliada, no je kľúčový pre fyzické a duševné zdravie matky.
Výskum naznačuje, že spánková deprivácia po cisárskom reze môže ovplyvniť fyzické a duševné zdravie matiek. Zdá sa, že najmä cisársky rez zvyšuje riziko silnej bolesti a porúch spánku, čo môže viesť k popôrodnej depresii, problémom s myslením a pamäťou a únave, ako aj narušeniu väzby s dieťaťom a vzťahov s rodinou a priateľmi. Kvalitatívna časť rozhovorov štúdie sa pýtala 41 matiek na ich skúsenosti s bolesťou a spánkom po pôrode. Silnú bolesť, ktorá ovplyvňovala spánok a každodenné činnosti, uviedlo viac ako dve tretiny žien, ktoré podstúpili cisársky rez (73 % plánovaných a 67 % neplánovaných), v porovnaní s iba 8 % matiek, ktoré rodili vaginálne. Kvantitatívna analýza, založená na národnej databáze poistencov s viac ako 1,5 miliónom matiek, ukázala, že matky, ktoré podstúpili cisársky rez, mali o 16 % vyššiu pravdepodobnosť, že im bude diagnostikovaná porucha spánku (napríklad nespavosť, spánková deprivácia alebo obštrukčná spánková apnoe) v priebehu jedného mesiaca až jedného roka po pôrode, v porovnaní s tými, ktoré porodili vaginálne.
Hlavná autorka štúdie preto vyzýva verejnosť, aby začala klásť na zdravie žien po pôrode - najmä cisárskom reze - väčší dôraz. Odporúča, aby nové matky, predovšetkým tie, ktoré sa zotavujú po cisárskom reze, prijali opatrenia na účinné zvládanie bolesti, pretože neliečená bolesť môže ďalej narúšať spánok. Medzi ďalšie stratégie na podporu lepšieho odpočinku, ktoré odporúčajú odborníčky a odborníci, patrí ľahká fyzická aktivita, ak je to možné, spánok vtedy, keď spí dieťa, vyhýbanie sa kofeínu a alkoholu neskôr v priebehu dňa (ideálne vôbec) a relaxácia pred spaním prostredníctvom činností ako kúpeľ alebo hlboké dýchanie. Tie ženy, ktoré plánujú cisársky rez, by mali vedieť, že tento zákrok je spojený s väčšou bolesťou po pôrode a vyšším rizikom porúch spánku. Každá žena, ktorá má problémy so spánkom počas tehotenstva alebo po pôrode, by mala svoje obavy prekonzultovať so svojím lekárom či lekárkou.
Dôležitosť pozitívnej pôrodnej skúsenosti aj pri cisárskom reze
Pozitívna pôrodná skúsenosť môže zásadne ovplyvniť, ako sa žena cíti ešte mesiace po pôrode. Žena s pozitívnou pôrodnou skúsenosťou má nižšie riziko rozvoja psychických problémov po pôrode, ako už bolo spomenuté. Táto skutočnosť je dôležitá aj v prípade cisárskeho rezu. Výskumy ukazujú, že ženy pri akútnom cisárskom reze menej často zažívajú pozitívnu pôrodnú skúsenosť. Častejšie prežívajú stres, negatívne pocity a celkovo hodnotia pôrod negatívne. Vonkajšie okolnosti však výrazne ovplyvňujú, či žena zažije pozitívnu skúsenosť s cisárskym rezom, čo je dobrá správa, pretože znamená, že existujú spôsoby, ako tieto skúsenosti zlepšiť.
Ako podporiť pozitívny zážitok z pôrodu cisárskym rezom
Podpora pozitívneho zážitku z pôrodu cisárskym rezom si vyžaduje komplexný prístup a aktívnu spoluprácu zdravotníckeho personálu s rodičkou. Prvým krokom je poskytnúť žene dostatok informácií. Žena potrebuje vedieť, čo môže očakávať. Zdravotnícky personál by jej mal vysvetliť priebeh operácie, čo môže cítiť a ako bude prebiehať jej zotavenie.
Pri akútnom cisárskom reze, ktorý je často neplánovaný a môže byť spojený s vysokou mierou stresu, by mal personál aktívne komunikovať so ženou o aktuálnej situácii a vysvetliť jej medicínske dôvody pre cisársky rez. Je nevyhnutné, aby personál žene poskytol dostatok informácií o zdravotnom stave bábätka aj o jej vlastnom stave. Zdravotnícky personál by mal zabrániť tomu, aby žena úplne stratila kontrolu, čo by mohlo viesť k jej traumatizácii, keďže strata kontroly môže spôsobiť traumu. Zdravotníci by mali aktívne zapájať ženu počas celej operácie, pokiaľ je to možné a vhodné.
Nervozita a úzkosť spojené s operáciou sú normálne. Zdravotnícky personál by mal preto vytvoriť také podmienky, ktoré umožnia prítomnosť blízkej osoby, ktorá žene poskytne emocionálnu podporu. Prítomnosť partnera alebo inej blízkej osoby môže výrazne zmierniť pocity strachu a samoty. Keď zdravotníci podporujú kontakt koža na kožu medzi matkou a bábätkom aj po pôrode cisárskym rezom, pomáhajú žene získať pozitívnu pôrodnú skúsenosť a posilňujú ranú väzbu.
Po pôrode žena potrebuje praktickú pomoc a emocionálnu aj fyzickú podporu. To zahŕňa pomoc s dojčením a starostlivosťou o bábätko. Po operácii je bežná bolesť, preto je veľmi dôležité poskytnúť možnosti tíšenia bolesti, ktoré sú účinné a bezpečné. Personál môže efektívne tlmiť bolesť bez toho, aby to narušilo dojčenie. Ďalej je dôležité ukázať žene, ako sa môže starať o jazvu, a zodpovedať akékoľvek otázky, ktoré má. Niektoré ženy sa môžu cítiť sklamané alebo smutné z toho, že pôrod skončil cisárskym rezom a potrebujú si túto stratu odsmútiť. Preto je dôležité rešpektovať ich pocity a poskytnúť emocionálnu podporu, neumenšovať tieto pocity a nebanalizovať ich. Je to kľúčové pre ich psychické zotavenie a prevenciu dlhodobých psychických problémov.
Popôrodné psychické stavy: Od baby blues po psychózu
Obdobie po pôrode predstavuje u žien, predovšetkým u prvorodičiek, veľkú psychickú záťaž. Ženy prechádzajú veľkými biologickými a psychosociálnymi zmenami, ktoré môžu viesť až k duševným poruchám. V prvých dňoch po pôrode sa u mnohých matiek objavujú úzkosti, podráždenosť, strach a pocity viny. Tieto stavy sú bežné a označujú sa ako „depka“, avšak je dôležité rozlišovať medzi bežnými citovými rozladeniami a závažnejšími psychickými poruchami.
Popôrodná skleslosť (Baby Blues)
Popôrodná skleslosť, známa aj ako popôrodné blues, sa vyskytuje u 50 - 80 % žien, častejšie u prvorodičiek. Ide o prechodnú náladovú labilitu, nervozitu a smútok, ktoré netrvajú dlho a sú odkloniteľné. Príznaky sú mierne, objavujú sa v prvých dňoch po pôrode a kulminujú medzi 3. až 5. dňom. Medzi najčastejšie príznaky patria podráždenosť, plačlivosť, vyčerpanosť, rýchle zmeny nálad a zvyčajne bývajú prítomné aj poruchy spánku. Tento stav súvisí s hormonálnymi zmenami po pôrode a je adaptačnou reakciou na novú životnú situáciu. Spúšťačom môžu byť problémy s dojčením, pocity nedostatočnosti v úlohe matky a strach o novorodenca. Príznaky odznejú spontánne a bez liečby do 10 - 14 dní, aj vďaka empatickému prístupu okolia (podpora zdravotného personálu, laktačných poradkýň a najbližšej rodiny). V tomto období je dôležitá podpora zdravotníckeho personálu a blízkeho rodinného okolia. Žena potrebuje adekvátne informácie o starostlivosti o dieťa, o sebe a o dojčení.
Popôrodná depresia (Postnatálna depresia)
Popôrodná depresia je závažnou psychickou poruchou, no úspešne liečiteľnou. Vyskytuje sa menej často, približne u 10 - 20 % rodičiek v priebehu prvého roka po pôrode. Na rozdiel od popôrodného blues, negatívne pocity sú oveľa intenzívnejšie a nie je možné sa od nich odpútať. Najčastejšie sa prejavuje 3. - 4. týždeň po pôrode, ale môže sa objaviť už počas tehotenstva, krátko po pôrode, či v období šestonedelia. Nie je výnimkou ani pol roka po pôrode, či dokonca do jedného roka. Dôležitým faktom je, že sa môže vyskytnúť rovnako u žien, ktoré nikdy depresiou netrpeli.
V klinickom obraze dominuje únava, vyčerpanie, strach o dieťa, úzkosť, plačlivosť, podráždenie, smútok, beznádej, pocit viny, myšlienky na smrť, poruchy spánku a rýchle chudnutie. Ženy s popôrodnou depresiou strácajú schopnosť starať sa o dieťa, domácnosť aj o seba. Pociťujú nenávisť k vlastnému telu a odmietajú kontakt s dieťaťom. Môžu sa objaviť pocity zlyhávania a nerozhodnosť, úzkosť a strach zo samoty, sociálna izolácia, bezmocnosť a beznádej, katastrofické obavy z budúcnosti, strata záujmu a potešenia, nechutenstvo alebo prejedanie, poruchy spánku a nekontrolovateľná plačlivosť, problém dotýkať sa dieťaťa a starať sa oň, zlosť a podráždenosť, pocity straty kontroly. V extrémnych prípadoch môžu nastať psychotické situácie a riziko zabitia dieťaťa či samovraždy. Postihnutú mamičku okolie odsudzuje, obáva sa, že partner ju opustí a nechá s dieťaťom samotnú, vyhýba sa kontaktu s okolím, stráca potešenie z vecí, ktoré ju predtým bavili, stráca chuť do jedla a trpí úpornou nespavosťou. Na zvládnutie popôrodnej depresie je okrem podpory okolia nevyhnutná aj odborná pomoc psychiatra a psychológa.
Popôrodná (laktačná) psychóza
Závažnejšou formou popôrodnej depresie je laktačná psychóza, ktorá sa môže prejaviť rovnako po pôrode, alebo o niekoľko mesiacov neskôr. Je to zriedkavá (1 - 2 prípady na 1 000 pôrodov), ale závažná porucha, ktorá sa objavuje v popôrodnom období. Najčastejšie sa manifestuje v priebehu prvých 4 týždňov po pôrode, ale môže sa objaviť aj neskôr.
Prvými príznakmi sú nepokoj, podráždenosť a problémy so spánkom. Rýchlo sa objavia psychotické depresívne alebo manické príznaky s dezorganizovaným správaním, bludmi a halucináciami. Pri depresívnych prejavoch matka stráca kontakt s realitou, máva depresívne halucinácie (hlasy) a bludy (je presvedčená, že dieťa je podvrhnuté). U skorých foriem psychózy bývajú prítomné sluchové a zrakové halucinácie, paranoidné bludy, zmätenosť, bezradnosť, úzkosť, emočná labilita či stuhnutosť s neschopnosťou pohybu a rozprávania. Žena je bezradná, má nekontrolovateľné pocity úzkosti, nočné mory spojené s nespavosťou, halucinácie, poruchy príjmu potravy, samovražedné úmysly a pocit, že jej dieťa bolo vymenené. Typické sú poruchy pamäti, strata kontaktu s realitou a ďalšie psychotické prejavy, ktoré môžu ženu i jej dieťa ohroziť na zdraví i živote. Žena si svoj stav neuvedomuje. U neskorých psychóz je typický bipolárny a schizofrenický podtyp. Popôrodné psychózy sa môžu objaviť len jedenkrát po pôrode, ale aj po každom pôrode. V prípade laktačnej psychózy je nevyhnutná urgentná hospitalizácia a okamžitá psychiatrická liečba. Dojčenie sa musí umelo zastaviť z dôvodu užívania liekov, ktoré by prestupom do mlieka mohli ohroziť zdravie bábätka. Pri včasnej liečbe príznaky popôrodnej psychózy väčšinou rýchlo ustupujú a je možno plne obnoviť vzťah medzi matkou a dieťaťom.
Príčiny a rizikové faktory popôrodnej depresie
Popôrodná depresia je spôsobená komplexnou súhrou faktorov, nejde tu iba o pokles jedného hormónu v tele ženy. Jednou z hlavných príčin duševných porúch je náhla zmena hladiny hormónov. Estrogén, tzv. „ženský hormón“ zodpovedný za viaceré biochemické procesy v tele ženy, po pôrode výrazne klesá a počas nasledujúceho obdobia dojčenia kolíše. Následkom môže byť zvýšené riziko vzniku depresívnych stavov.
Popri biologických faktoroch zohráva kľúčovú úlohu aj psychika ženy, najmä ak patrí do niektorej z rizikových skupín. Nová rola matky, očakávania idylického obdobia vs. realita šestonedelia, to všetko môže byť neskutočne fyzicky aj psychicky náročné. Novorodenec, ktorý mal prespať viac ako 15 hodín, no nakoniec mu stačí pár 30-minútových spánkov. V noci je viac hladný ako počas dňa, teda matka viac dojčí a odsáva mlieko, ako spí. Popri tom je stále v role manželky a matky ďalšieho dieťaťa, o ktoré sa musí starať, ako aj o celkový chod domácnosti. To všetko vie byť nesmierne vyčerpávajúce a často, najmä v prípade „náročnejších detí“ či začiatkov, i frustrujúce.
Medzi biologické rizikové faktory patrí predchádzajúca epizóda depresie, depresívna epizóda po minulom pôrode a depresívna porucha u pokrvných príbuzných. Vysadenie dlhodobo užívanej liečby pred plánovaným tehotenstvom, výmena liečby počas tehotenstva, poruchy funkcie štítnej žľazy, či užívanie psychoaktívnych látok sú tiež významné rizikové faktory.
Medzi psychosociálne rizikové faktory patrí nedostatočná sociálna podpora, negatívne životné udalosti, nestabilita partnerského vzťahu a ambivalencia týkajúca sa tehotenstva. Do rizikovej skupiny patria aj ženy s komplikovaným tehotenstvom a pôrodom (vrátane cisárskeho rezu), ženy príliš mladé alebo staršieho veku, ženy v ťažkej sociálnej alebo finančnej situácii, ženy s negatívnymi zážitkami z detstva a ženy, ktoré riešia partnerskú či manželskú krízu. Strach z pôrodu, osobná skúsenosť s traumatickým pôrodom a následné negatívne pocity a obavy o schopnosť postarať sa o dieťa, ktoré sa môžu po pôrode objaviť, taktiež zvyšujú riziko. Prípadné zdravotne postihnuté či temperamentné dieťa môže tiež predstavovať značnú záťaž.
Prečo by sme všetci mali hovoriť o popôrodnej depresii | Auburn Harrison | TEDxUniversityofNevada
Príznaky popôrodnej depresie a kedy vyhľadať pomoc
Rozpoznanie príznakov popôrodnej depresie je kľúčové pre včasné začatie liečby a prevenciu zhoršenia stavu. Príznaky sa môžu u každej čerstvej mamičky objaviť v rôznej intenzite aj forme, no môžeme spozorovať určité spoločné znaky, ktoré trvajú najmenej dva týždne.
Medzi typické príznaky patria:
- Častá plačlivosť a smútok, aj bez zjavnej príčiny.
- Znížená chuť do jedla alebo, naopak, prejedanie.
- Nezáujem o aktivity, ktoré boli doposiaľ zdrojom radosti či potešenia, nezáujem o okolie.
- Problémy so spánkom v rôznych formách, buď nemožnosť zaspať, alebo veľmi časté budenie, prípadne spánková deprivácia.
- Úzkostné stavy a strach o dieťa, jeho zdravie, život, neustála kontrola dieťaťa.
- Znevažovanie seba ako matky a pochybnosti, či sa dokáže postarať o dieťa.
- Zmeny nálad, zo smiechu je zrazu plač, či naopak, podráždenosť, precitlivelosť, stres.
- Myšlienky na sebapoškodzovanie, v horšom stave na ublíženie dieťaťu, prípadne odchod.
- Pocit viny, beznádej, strata kontroly.
Je dôležité spomenúť, že v tomto stave žena/matka nie je schopná poskytnúť dieťaťu dostatočnú emocionálnu podporu. Nejde teda len o napĺňanie a starostlivosť fyzických, ale aj emocionálnych potrieb bábätka a vytváranie vzťahovej väzby, ktorá je dôležitá pre zdravý psychický vývoj dieťaťa do budúcnosti. Častý plač, podráždenie a vyčerpanie sú tiež pre ženu a najbližšie okolie varovným signálom upozorňujúcim, že niečo nie je v úplnom poriadku.
Ak sa niektoré varovné signály objavili aj u vás a myslíte si, že popôrodná depresia je aj vaša téma, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Možností je dnes viac než dosť, či už pri rozhovore s vašim gynekológom, ktorý vás môže nasmerovať za ďalším odborníkom, alebo cestou ksebe, kde nájdete viacerých psychológov venujúcich sa ženám po pôrode a čerstvým matkám. Vyplnenie a vyhodnotenie skríningových dotazníkov, ktorých súčasťou je aj Zungova sebaposudzovacia škála pre depresiu a vizuálne analogické škály (hodnotenie aktuálnej nálady v porovnaní s obdobím pred tehotenstvom), pomôže včasne odhaliť stav, v akom sa nachádzate. Zungova sebaposudzovacia škála pre depresiu je 20 položková sebahodnotiaca škála na skríning prítomnosti a závažnosti depresívnych symptómov. Vypĺňa sa tvrdeniami: nikdy alebo zriedka (1bod), niekedy (2body), dosť často (3 body), veľmi často alebo stále (4 body). Maximálne hrubé skóre je 80 bodov. U osôb, ktoré získajú zvýšené skóre, je potrebné diagnózu depresie potvrdiť psychiatrickým vyšetrením. Vždy je lepšie začať skôr, ako môže byť neskoro. Psychoterapia môže byť ako balzam na dušu, ktorú práve v tomto období tak potrebujete.
Popôrodná depresia u mužov: Nezabúdajme na otcov
Možno pre niekoho prekvapujúci fakt, no áno, aj u mužov sa môžeme stretnúť s popôrodnou depresiou. Popôrodná depresia u otcov je stav, ktorý môže postihnúť aj mužov po narodení ich vlastného dieťaťa. Až 10,4 % otcov trpí depresiou už v priebehu obdobia prvého trimestra gravidity partnerky až do konca prvého roka po pôrode.
Ide najmä o mužov, ktorí sa stanú otcami prvého dieťatka, v pomerne mladom veku (do 25 rokov). Ide o dôležitú rolu partnera, ktorý má akúsi povinnosť ekonomicky dostatočne zabezpečiť svoju rodinu, čo môže viesť k výraznému stresu a tlaku. Rizikom je v tomto prípade aj partnerka, ktorá týmto typom depresie už trpí, keďže stres a náročnosť starostlivosti o dieťa sa môžu prenášať aj na otca a vzájomne sa prehlbovať. Preto je dôležité venovať pozornosť psychickému zdraviu oboch rodičov po príchode nového člena rodiny.
Možnosti liečby a prevencie popôrodnej depresie
Liečba duševných porúch po pôrode patrí do rúk psychiatra. Terapia popôrodnej depresie musí byť komplexná. Zahŕňa režimové opatrenia, psychoterapiu a v indikovaných prípadoch farmakoterapiu. Vždy je potrebné zvážiť pomer benefitu a rizika nielen pre matku, ale najmä pre dieťa.
Režimové opatrenia a svojpomocné stratégie
Mnoho prvých krokov k zlepšeniu stavu je možné urobiť aj samostatne, prípadne s podporou blízkych. Tieto opatrenia sú dôležitou súčasťou prevencie aj liečby:
- Spánok je najlepšia prevencia. Skúste si párkrát za deň ľahnúť s bábätkom, hoci aj na pár minút. Ak aj nebudete spať, aspoň si odpočiniete. Spánku prikladáme veľmi malý význam, preto je potrebné mu venovať zvýšenú pozornosť.
- Dostatočný príjem tekutín, ovocia a zeleniny. Siahnite po smoothie, ktoré dokážu naštartovať organizmus. Doprajte si to, na čo máte chuť. Výživové doplnky pre dojčiace matky sú taktiež plusom.
- Pravidelný pohyb. Aspoň raz za deň sa vyberte na prechádzku, či už s kočíkom alebo bez. Nebojte sa dať bábätko na prechádzku aj mame či svokre. Vy získate chvíľu času pre seba a bábätku rovnako čerstvý vzduch len prospeje.
- Otvorená komunikácia. Rozhovor či už s partnerom, mamou, kamarátkou, skrátka s kýmkoľvek, v kom máte dôveru a viete, že sa môžete podeliť o svoje pocity bez výčitiek a hanby.
- Požiadajte o pomoc. Keď príde na návštevu kamarátka, švagriná alebo sestra, pokojne jej dajte žehličku - pomôže vám, ušetrí čas a dokonca vám to nebráni ani v rozhovore. V tomto období sa dá predísť vzniku popôrodnej depresie aj tým, že máme oporu v partnerovi a pomoc v rodine.
- Doprajte si čas pre seba. Potešte sa cez voľnú chvíľku niečím, čo vám robilo radosť aj pred príchodom bábätka, alebo pokojne začnite s niečím novým. Na internete nájdeme dnes už postup na čokoľvek, či si vyberiete štrikovanie papučiek alebo šitie čiapočiek. Môže to byť skvelá šanca začať robiť niečo kreatívne a zároveň vás to bude napĺňať radosťou a dobrým pocitom z toho, čo ste dokázali.
- Podpora dojčenia. Ak vás trápi dojčenie, neodkladajte pomoc a obráťte sa na laktačnú poradkyňu. Nemusíte mať žiadne obavy, sú to ženy špeciálne vyškolené a dokážu naozaj nesmierne pomôcť. Veľkou výhodou je, že prídu priamo k vám domov, ak máte o tento typ stretnutia záujem, a v pohodlí domáceho prostredia vám a vášmu bábätku pomôžu.
- Kontakt koža na kožu. Nosenie bábätka v nosiči alebo šatke podporuje kontakt koža na kožu, uvoľňuje sa oxytocín, čo okrem iného pomáha aj pri depresívnych stavoch.
Psychoterapia a farmakoterapia
Odborník na psychické ochorenia, v tomto prípade psychológ alebo psychiater, pomocou rozhovoru, prípadne dotazníka a anamnézy zváži ďalší postup. V niektorých prípadoch postačujú režimové opatrenia spolu so psychoterapiou. Psychoterapia, ako balzam na dušu, ktorú práve v tomto období tak potrebujete, môže poskytnúť nový pohľad na celú situáciu. Vo vážnejších prípadoch sa musí pristúpiť aj k dočasnej farmakologickej liečbe.
Homeopatická liečba
Základným homeopatickým liekom pri popôrodnej skleslosti je SEPIA OFFICINALIS v riedení 9CH, 15CH a 30CH. Užíva sa 1 dávka (5 granúl) denne 3 dni po sebe s odstupom 24 hodín v stúpajúcich riedeniach 9CH, 15CH a 30CH. (1. deň 5 granúl 9CH, 2. deň 5 granúl riedenia 15CH a 3. deň 5 granúl riedenia 30CH). Cieľom homeopatickej liečby je stimulovať organizmus a ponechať čas na reakciu. V prípade, že po 7 až 10 dňoch od užitia homeopatického lieku Sepia oficinalis ešte niektoré príznaky zostali, prípadne sa objavia nové, výber vhodného homeopatického lieku sa zvolí v závislosti od prítomných symptómov. Jedna dávka jednozložkového homeopatika predstavuje 5 granuliek (guličiek).
Prevencia popôrodnej depresie
Tehotenstvo a obdobie po pôrode je z hľadiska psychického zdravia ženy rizikové. Prevencia je rovnako dôležitá ako liečba. To, že žena počas tehotenstva pravidelne navštevuje lekára vzhľadom k vyšetreniam, ktoré sú dôležité pre zdravý vývoj dieťaťa aj matky, by bolo vhodné viac sa zamerať aj na psychické zdravie. Tým by sa dokázalo včas podchytiť riziko spojené so vznikom, či prípadným relapsom - objavením, alebo zhoršením príznakov choroby.
Počas tehotenstva je dôležité dodržiavať určité zásady - a to tak pre fyzické, ako aj pre psychické zdravie:
- Zdravý životný štýl - strava plná vitamínov a minerálov, prechádzky na čerstvom vzduchu.
- Kvalitný a dostatočný spánok, oddych aj počas dňa.
- Dostatočná a včasná príprava na príchod dieťatka a starostlivosť oň, spojená s otázkami okolo pôrodu a laktačného obdobia. Skvelou voľbou je účasť na predpôrodnej príprave, kde získate cenné rady, spoznáte sa s novými mamičkami, zdieľate spolu radosti aj obavy tohto krásneho, no aj náročného obdobia. Pripravte sa aktívne na rodičovstvo - preštudujte si knihy o starostlivosti o dieťa, venujte sa téme dojčenia.
- Dopriať si svoj čas, kedy robíte to, čo vás baví, napĺňa a upokojuje. Začiatky vedia byť naozaj náročné, najmä v prípade, že sa vám narodí dieťatko, s ktorým si pestujete a budujete vzťah na celý život a potrebujete byť preň emocionálne vyrovnaná a prístupná.
- Vnímajte svoje telo a pocity, ktoré prichádzajú po pôrode. Ak sa náhodou nedeje všetko ako má, vždy je šanca opäť sa s pomocou dostať na tú správnu cestu k sebe.
Dôležitou súčasťou prevencie popôrodných psychických problémov je pozitívna pôrodná skúsenosť, dostatok informácií a podpora zo strany zdravotníckeho personálu, rodiny a priateľov. Traumatický pôrod môže mať dlhodobé emocionálne následky. Je dôležité sa z takejto traumy vyliečiť a vyhľadať pomoc psychológa.
Spoločenské aspekty a individuálna voľba
Aktivizmu v oblasti pôrodníctva často privádza osobná skúsenosť a presvedčenie, že nie je jedno, ako je poskytovaná zdravotná starostlivosť pri pôrode. Zaujímavé je najmä nastavenie systémov zdravotnej starostlivosti v rôznych krajinách, podpora dojčenia a materských kompetencií. Je dôležité tieto témy spracovávať do hĺbky, s prihliadnutím k tomu, že konečná voľba je vždy aj tak na individuálnej žene. Panuje presvedčenie, že ženy dokážu robiť rozhodnutia o svojom tele a zdraví počas pôrodu a že neexistuje jedno správne rozhodnutie pre všetky. Každá žena má za sebou určité skúsenosti a nachádza sa v inej životnej situácii. Ženské kruhy vykonávajú osvetovú činnosť zameranú na ľudské práva žien v období tehotenstva, pôrodu a šestonedelia. Pôrod sa stal ojedinelou udalosťou s obrovským významom pre život ženy, a preto je komplexný prístup k nemu a k následnému obdobiu kľúčový pre zdravie celej rodiny.
tags: #cisarsky #rez #a #poporodna #depresia