Hra nie je v živote dieťaťa len spôsobom, ako zabiť čas, kým dospelí vykonávajú „dôležitejšie“ činnosti. Je to primárna forma existencie, laboratórium skúseností a základný stavebný kameň, na ktorom stojí budúca psychická zrelosť, kognitívna kapacita a sociálna adaptabilita každého človeka. V predškolskom veku je hra hlavnou činnosťou dieťaťa, prostredníctvom ktorej spoznáva svet, učí sa a formuje svoj postoj k nemu.
Hra ako základný pilier vývinu mozgu
Dôležitosť hry úzko súvisí s tým, ako sa formuje ľudský mozog. Vzpriamená chôdza je základná ľudská vlastnosť a formuje náš vývoj, predovšetkým náš mozog, ktorý bol vyvinutý cez neustálu dynamickú interakciu s prostredím. Všetky časti mozgu sú koordinované, spojené a pracujú v synchronizácii. Ak dieťa trávi príliš veľa času v sede alebo v ľahu, potenciálne kognitívne poruchy by sa mohli u neho prejaviť neskôr v živote.
Názorným príkladom je skutočnosť, že dnes 60% detí, a v niektorých mestách viac ako 70% z nich, majú ploché nohy. Pred dvadsiatimi rokmi sa tento počet pohyboval v rozmedzí 10% až 14%. Tento pasívny životný štýl v tak krehkom veku môže zbaviť mozog dôležitých impulzov, počnúc tak kaskádu ďalších problémov, ako sú poruchy reči, ťažkosti s čítaním a problémy s koncentráciou. Niektoré deti jednoducho stratili schopnosť učenia sa.
Evolúcia detskej hry: Od manipulácie k tímovej spolupráci
Vývoj osobnosti dieťaťa je dynamický proces, ktorý sa prejavuje aj vo vývoji hry. Jednotlivé etapy sú u detí rovnaké, rozdielne je len tempo, akým nimi prechádzajú.
- Etapa manipulácie: Už po narodení dieťaťa sa prostredníctvom hry rozvíja predovšetkým motorika. Dieťa najskôr hračky pozoruje a až potom sa snaží ich uchopovať a hrať sa s nimi jednoduchou manipuláciou. Táto etapa je charakteristická manipuláciou s vlastným telom a s predmetmi, ktoré dieťaťu prekladá dospelý.
- Etapa individuálnej hry: U batoľaťa sa hra prejavuje jednoduchým zaobchádzaním s predmetmi. Dieťa postupne napodobňuje prácu a činnosti dospelých. Počas hry dieťa nepoužíva skutočné predmety, hľadá si náhradné, ktoré prostredníctvom vlastnej fantázie a predstavivosti prispôsobuje predstavovaným predmetom.
- Etapa párových hier: Trojročné deti sa zväčša ešte stále hrajú skôr vedľa seba ako spolu, ale už začínajú vnímať a napodobňovať iné deti.
- Etapa spoločnej hry: Štvorročné vedia spolupracovať a dohodnúť sa. Päť- a šesťročné chápu základné pravidlá, rozvíja sa u nich empatia a schopnosť tímovej spolupráce.
Voľná hra vs. organizovaná zábava
V dnešnej dobe majú rodičia veľké množstvo možností, ako zaujať svoje dieťa. V snahe zabezpečiť čo najlepší rozvoj plánujú takmer každú minútu - krúžky, animačné programy, kurzy. Organizovaná zábava jednoznačne prevláda nad tou voľnou. Voľná hra je však typom detskej hry, pri ktorej si dieťa samo vyberá námet, zámer, hračky i partnera.
Štúdia psychológov z University of Colorado odhalila, že voľná hra posilňuje sociálne väzby, vytvára emocionálnu zrelosť, rozvíja kognitívne zručnosti a posilňuje fyzické zdravie. Podľa psychológa Petra Graya je voľná hra prostriedok, ktorý deti učí, že nie sú bezmocné. Počas hry, mimo dospelých, deti majú kontrolu samy nad sebou aj nad situáciou a môžu praktizovať to, čo si vysnívali.
Praktické tipy na rozvoj dieťaťa prostredníctvom hry
Aby sme deti pripravili pre život a výzvy zajtrajška, musíme zladiť činnosť školy s hrami založenými na učení, technológii, ale aj na návrate k základom. Rodičia by nemali zabúdať zahrať sa „jednoducho na dieťa“ - na to, ktoré bolo obyčajné pred 20 - 30 rokmi a robilo: beh, skákanie, plazenie, lezenie.
- Rolové hry: Hrajte sa na kuchynku, lekára, obchod, škôlku, šoféra či hasiča. Použite maňušky alebo bábkové divadielko. Rozvíja sa pri nich fantázia a kreativita, trénuje sa reč i spolupráca.
- Rozprávkové svety: Nevynechajte hry s rozprávkovými bytosťami - s princeznou, bojovníkom či drakom.
- Literárna gramotnosť: Čítajte si spolu. Posuňte sa od leporel k obrázkovým knižkám s textami, neskôr k rozprávkam a iným príbehom pre deti.
- Komunikačné hry: Nezabúdajte na hry, ako napríklad „hádaj, na čo myslím“, rytmické opakovanie básničiek, pesničiek alebo divadelné scénky.
- Hry s otvoreným koncom: Hračky, ktoré nemajú jasné pravidlá, ako sú stavebnice, kocky či prírodné materiály, umožňujú dieťaťu zvoliť si vlastnú cestu, vlastný príbeh a spôsob hry.
Riziká prestimulovaného prostredia
Často sa stretávame s tým, že dieťa má okolo seba nesmierne veľa podnetov. Keď počet predmetov presiahne možnosti pozornosti dieťaťa, stolík či izba je plná hračiek, vzniká chaos a neporiadok. Dieťa v rámci kapacity pozornosti si nevie vybrať, pobehuje, je nervózne a plačlivé.
Rovnako problematické je prehnané nakupovanie materiálov. V prípade zberateľských predmetov (nálepky, guľôčky) platí, že menej je viac. Kupujte 4 - 5 kusov, ktoré môže dieťa zbierať 3 mesiace, a nie 10 - 20 naraz, čo je kontraproduktívne. Ide o rozvoj mentálnej klasifikácie, sereácie a asociácie, ktorý si vyžaduje čas a trpezlivosť.
Piesková terapia ako cesta do vnútorného sveta
Sandplay (hra s pieskom) je psychoterapeutická metóda využívaná na celom svete, ktorá umožňuje vyjadriť nevedomý materiál. Na prácu s týmto materiálom nie sú potrebné žiadne špeciálne zručnosti, pri tvorbe kompozícií pomáhajú hotové modely ľudí a zvierat či prírodné materiály. Dokonca aj obyčajné sypanie piesku môže upokojiť nepokojné dieťa a pomôcť uzavretému dieťaťu uvoľniť sa a otvoriť sa komunikácii.
Moderné technológie a ich miesto v hre
Samozrejme, musíme používať nové technológie, ale nikto doteraz neurčil, aký dlhý čas počas dňa je na to optimálny. Nové technológie sú určite užitočné, ale môžu byť aj škodlivé, najmä v prípade, ak dieťa „zotročia“ a začne všetko ostatné zanedbávať. Virtuálny svet sa stáva zábavným a život nudným. Za hodinu počas hrania videohry dieťa prežije mnoho pocitov v skrátenom čase - úzkosť, vzrušenie, napätie, strach i šťastie a radosť. Táto rýchlosť však môže viesť k nedostatku koncentrácie a schopnosti čítania s porozumením.
Príprava na školské vzdelávanie
Učitelia považujú sústredenosť za najdôležitejšiu kompetenciu súvisiacu s pripravenosťou na školu. Schopnosť sústrediť sa spôsobuje rozdiely medzi žiakmi. Ak chceme pre dieťa niečo naozaj dobré, vzdajte sa aspoň na chvíľu plánovania a organizovania. Dajte mu priestor, aby si budovalo vlastné ciele, učilo sa plánovať a prekonávať prekážky. Tieto zručnosti sú základom úspechu nielen v škole, ale aj v celom neskoršom živote.
Hra je spôsob, kedy sa dieťa môže voľne vyjadriť. Deti sú najkreatívnejšie a najzvedavejšie bytosti na svete a vďaka tomu sa vedia naučiť mnohé veci. Ak sa vložia do hry, sú sústredené, zaujaté a majú potešenie zo samotnej aktivity, pričom ich motivácia a vytrvalosť dosiahnuť cieľ, ktorý si samé zvolili, je oveľa väčšia než u úloh zadaných dospelými.
tags: #co #je #hra #a #preco #je