Prvé roky života dieťaťa sú časom obrovského fyzického, kognitívneho a sociálneho vývoja, počas ktorých sa rodičia stretávajú s mnohými zmenami v správaní a motorike svojich ratolestí. Nekontrolovateľné pohyby u novorodencov a dojčiat môžu byť pre rodičov zdrojom značných obáv, no je dôležité vedieť rozlišovať medzi normálnymi, fyziologickými prejavmi a tými, ktoré môžu signalizovať zdravotný problém. Tento článok sa zameriava na rôzne príčiny nekontrolovateľných pohybov a zvláštneho správania u detí, od bežných javov až po vážnejšie neurologické stavy.
Rodičom pripomíname, že niektoré prejavy sa môžu vyskytovať aj v správaní neurotypických detí a že ich prítomnosť automaticky nepotvrdzuje pervazívnu vývojovú poruchu. Tú dokonca nepotvrdzuje ani pediater, ale pedopsychiater alebo klinický psychológ na základe špecializovaného diagnostického vyšetrenia. Je potrebné všímať si správanie a prejavy dieťaťa, pričom dôležité je tiež vedieť, že v rôznych vekových kategóriách sa objavujú rôzne príznaky. Čo môže byť znakom napríklad autizmu vo veku troch rokov, môže byť v jednom či dvoch rokoch prejavom typického správania. Včasné varovné symptómy autizmu sa obvykle objavia pred tretím rokom veku. U niektorých detí je to už okolo roka, u iných dokonca aj omnoho neskôr. Diagnostikovanie autizmu je zložité, a to, že u dieťaťa sa objaví jeden či dva príznaky z celej škály, obvykle vôbec na túto poruchu neupozorňuje.
Prirodzené a Bežné Pohyby u Novorodencov
Novorodenci majú prirodzene obmedzenú kontrolu nad svojimi pohybmi, keďže ich nervový systém sa ešte len vyvíja a koordinácia svalov nie je dokonalá. Medzi bežné, neškodné pohyby, ktoré sú súčasťou vývoja novorodenca a zvyčajne vymiznú v priebehu niekoľkých mesiacov, patria:
- Trhavé pohyby končatín: Tieto pohyby sú často náhodné a nekoordinované, čo je typické pre nezrelý nervový systém dieťaťa.
- Myoklonické zášklby: Krátke, náhle zášklby svalov, ktoré sa môžu vyskytnúť počas spánku a sú úplne bežné.
- Morov reflex (úľakový reflex): Ide o reakciu na náhly zvuk alebo pohyb, pri ktorej dieťa rozpaží ruky a nohy, a potom ich pritiahne k telu. Tento reflex je dôležitým indikátorom neurologického vývoja.
Špecifické Opakované Pohyby a Stereotypie
Opakované pohyby a zvláštne správanie u detí môžu mať rôzne príčiny, od bežných vývojových fáz až po indikátory pervazívnych vývojových porúch, ako je napríklad autizmus. Medzi takéto prejavy patria:
Opakované Pohyby Telom a Predmetmi
Medzi najčastejšie pozorované opakované pohyby telom patrí napríklad mávanie rukami, obzeranie si rúk pred očami, točenie sa okolo vlastnej osi, kývanie sa a tlieskanie. Tieto pohyby môžu byť pre dieťa zdrojom upokojenia alebo spôsobom, ako spracovať prebytok energie či senzorických podnetov. Podobne sa môžu objavovať aj opakované pohyby s predmetmi, ako je krútenie koliesok na autíčku, šťukanie perom, vypínanie a zapínanie svetla, alebo otváranie a zatváranie dverí. Ak sa dieťa fixuje na kolesá či na volant autíčka namiesto toho, aby sa s ním hralo tak, že bude jazdiť po zemi, môže to byť jeden zo signálov. Rodičia si všímajú, že ich dieťa sa môže "zaseknúť" na určitých návykoch, záujmoch alebo správaní, napríklad môže vždy chcieť držať tú istú hračku a odmieta ju odložiť, aj keď sa pokúša hrať s niečím iným. Tieto stereotypné aktivity sú dôležitým pozorovateľným znakom.
Rodičia často zdieľajú svoje obavy, ako napríklad matka 16-mesačnej dcérky, ktorá pri nadšení a hre kmitá rukami hore dole, máva rukami nad hlavou a sleduje ich, hojdá sa na kolenách a krúti hlavou do strán. Keď je dieťa veľmi nadšené, môže sa metať do strán, akoby išlo vyskočiť z rúk. Zaujímavé je, že keď matka dieťa osloví, pozrie sa na ňu a preruší toto správanie, rozumie a poslúchne príkazy, dokonca ukazuje prstom na to, čo chce. V takýchto prípadoch je dôležité zvážiť celkový kontext vývoja dieťaťa a prípadné prekonané ťažkosti, ako sú napríklad opakované hospitalizácie a náročná operácia, ktoré môžu ovplyvniť spracovanie emócií a stresu. Aj expozícia mobilným rozprávkam v ťažkých situáciách v nemocnici mohla mať vplyv na senzorické spracovanie.
Jemná/hrubá motorika, sociálny a psychosociálny vývoj dojčiat - Pediatrické ošetrovateľstvo | @LevelUpRN
Chôdza po Špičkách
Chôdza po špičkách je ďalším prejavom, ktorý môže u rodičov vyvolať otázky. Objaviť sa môže aj v situáciách, keď dieťa nepotrebuje na nič dočiahnuť. Môže súvisieť s precitlivenosťou na dotyk chodidiel, s napätím v lýtkových svaloch alebo s hľadaním určitého senzorického vnemu. Ak sa takáto chôdza objavuje často a pretrváva, je vhodné ju konzultovať s pediatrom alebo fyzioterapeutom.
Rituály a Predvídateľnosť
V živote autistov predstavuje rutina istotu. Udalosti sa dejú v určitej následnosti a vďaka denným plánom vedia, čo ich do večera ešte čaká. Rituály sú zvláštne rutiny, ku ktorým autistov vedie nutkanie, ktorému len ťažko odolajú. Najznámejším prejavom je zoraďovanie predmetov. Problémy so zmenou nie sú prítomné u všetkých autistov, ak sa však vyskytnú, ich rodičia majú pred sebou náročnú úlohu podstupovať opakované činnosti čo najpresnejším spôsobom. Deti môže vykoľajiť nielen zmena denného plánu, obchádzka cestou do školy či nové ročné obdobie a sezónny šatník, ale aj iný hrnček, z ktorého pijú čaj. Na každú plánovanú zmenu je potrebné dieťa vopred pripravovať.
Súvislosť s Poruchami Autistického Spektra (PAS)
Opakované pohyby a zvláštne správanie sú často spájané s poruchami autistického spektra (PAS), do ktorých sa zaraďuje najmä detský autizmus, Aspergerov syndróm a atypický autizmus. Tri hlavné deficitné oblasti vývoja ľudí na spektre sú sociálna interakcia, komunikácia a predstavivosť. Tieto tri oblasti tvoria tzv. autistickú triádu.
Sociálna interakcia je vzájomná súčinnosť, vzájomné ovplyvňovanie sa a pôsobenie medzi ľuďmi, či už jednotlivcami alebo skupinami. Interakcia vedie k nadväzovaniu sociálnych vzťahov. Deti s autizmom už od raného veku nejavia záujem o ostatné deti, v škôlke či na ihrisku sa môžu zdať neprístupné, odmerané a nezaujaté. Aj keď sú v skupine, uprednostňujú hru osamote. Nezdieľanie sa v bežnom živote sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi. Dieťa nemá potrebu zdieľať, čo prežíva, čo cíti, čo sa mu deje. Spadne a ublíži si, ale neprivolá rodiča. Keď ho niečo zaujme, napríklad hračka, neprinesie ju ukázať rodičovi, aby ju videl tiež. Platí to aj opačne, dieťa sa nepozrie smerom k objektu, ktorý mu v diaľke ukazujú. Osobný priestor iných ľudí autisti často nerešpektujú a nezriedka prekračujú hranice, avšak narušenie ich vlastného osobného priestoru inými ľuďmi im môže prekážať. Slabý očný kontakt patrí medzi najčastejšie prejavy autizmu a súvisí s narušením v oblasti sociálnej interakcie. Autisti nemusia vnímať dôležitosť sociálnych podnetov v pohľade inej osoby alebo im očný kontakt môže byť nepríjemný. Typické je odvracanie pohľadu alebo dívanie sa na iné miesto, napríklad na rameno človeka. Prítomné je tzv. pozeranie sa cez človeka, aj keď si myslíte, že sa vám díva do očí. Odhalíte to tak, že sa pohľadu autistu uhnete. Neopätovaný úsmev je častým indikátorom autizmu už u bábätiek, pretože sociálny úsmeol je formou komunikácie a túto oblasť majú oslabenú. Pre deficit v oblasti socializácie sa deti na spektre nedokážu zapojiť do hry s rovesníkmi a nadviazať komunikáciu. Spolu s nevšímavosťou voči deťom môže ísť o typické prejavy autizmu.
Komunikácia je vzájomné dorozumievanie sa ľudí, výmena informácií, myšlienok a pocitov. Prebieha vďaka spoločnému systému znakov buď verbálne prostredníctvom jazyka alebo neverbálne prostredníctvom reči tela, gestikulácie a mimiky. Oneskorený vývin reči je typický pre mnohé deti na spektre. Chýba džavotanie, opakovanie slabík, slov, pomenovanie osôb a vecí. Slovná zásoba je malá a súvisí so slabým porozumením reči. Reč sa napokon nemusí vôbec vyvinúť a človek ostane neverbálny po celý život. Narušená komunikácia sa u verbálnych autistických detí prejavuje echoláliami, teda okamžitým alebo oneskoreným opakovaním počutého, komolením slov a vytváraním nových pomenovaní, neadekvátnym tónom či melódiou reči, strojenosťou, akoby boli texty stereotypne naučené. Neverbálna komunikácia je narušená obojsmerne. Autisti zväčša nerozumejú výrazom tváre, gestám, tónu hlasu ľudí. Ani oni sami sa svoj vlastný verbálny deficit nesnažia nahradiť mimoslovne. Žiadna reakcia na meno, ani na opakované výzvy, akoby dieťa svoje meno nepoznalo alebo pôsobilo, že nepočuje. Žiadna reakcia na pokyn, ani na ten najzákladnejší, primeraný veku dieťaťa, napríklad "daj ruku", "prines loptu" či "stoj" súvisí s nedostatočným porozumením reči. Tieto prejavy sú typické aj pre deti s vývojovou dysfáziou - narušenou komunikačnou schopnosťou. Chýbajúca imitácia nielen v rovine vokálnej, ale aj motorickej, je taktiež znakom, pričom opakovanie po niekom je pritom základná zručnosť pre učenie sa.
Niektorí rodičia sa pýtajú na správanie svojich detí, napríklad matka 16-mesačného syna, ktorý neukazuje ukazovákom. Keď niečo chce, privedie ju k tomu alebo to slovne naznačí. Toto neukazovanie prstom je dôležitým míľnikom vo vývoji dieťaťa a ak sa nevyskytuje, treba zbystriť. Ukazovaním prstom dieťa zdieľa, čo vidí a čo chce, aby videli aj ostatní, a tak komunikuje. Podobne ako manipulácia rukou, aj neukazovanie prstom vychádza z absencie tvorenia tzv. referenčnej komunikácie. Deti na spektre netreba napomínať, že ukazovanie prstom na ľudí a predmety sa nepatrí; práve naopak, musia sa to učiť. Manipulácia rukou nastáva, keď dieťa niečo chce, ale nevie na to dočiahnuť, a tak použije ruku rodiča. Keďže má deficit vo verbálnej a neverbálnej komunikácii, slovom nepovie ani gestom neukáže, čo chce. Aby mu rodič vec podal napríklad zo stola, vezme jeho ruku a položí ju na stôl. Deti zvyčajne začnú venovať pozornosť veciam, ktoré im ukazujeme, okolo 14. mesiaca života. Ak dieťa neukazuje lietadlá ani psy alebo iné zaujímavé veci, môže to byť signálom, že má poruchu autistického spektra.
Predstavivosť, imaginácia, fantázia či obrazotvornosť je psychický proces, schopnosť človeka predstavovať si veci a deje v myšlienkach, vytvárať pamäťové predstavy, mať vo vedomí javy či obrazy, ktoré práve zmyslovo nevníma alebo ktoré nikdy predtým nevnímal. Symbolická hra nemá u autistov zastúpenie. Hrať sa na niečo, napríklad na lekára, obchod či školu je u detí na spektre nepredstaviteľné. A to doslova, pretože hra "akože na niečo" vychádza z predstavivosti, zručnosti, v ktorej majú deficit. Deti s autizmom často chýba predstava zručnosti a nepoužívajú predmety na predstieranie hry. Napríklad malá škatuľka nikdy nemôže byť "akože" mobilom alebo palička zbraňou.
Senzorická Citlivosť a jej Vplyv na Správanie
Autizmus môže spôsobiť, že zmysly dieťaťa sú veľmi citlivé. Táto senzorická citlivosť môže viesť k rôznym prejavom správania.
- Predráždenosť: Je dôsledok množstva podnetov, ktoré autisti vďaka vysokým zmyslovým predispozíciám počas dňa vnímajú. Dieťa si môže napríklad často vychutnávať jemné alebo mäkké povrchy. Alebo naopak, vyhýba sa všetkému jemnému a mäkkému, prekážajú mu dotyky. Môže precitlivelo reagovať na každodenné zvuky, napríklad ho znepokojuje pustená voda alebo zvuk vysávača. Vtedy si zakrýva uši rukami.
- Problémy so stravovaním: Sú veľkou témou rodičov detí na spektre. Skôr či neskôr sa vyskytnú u väčšiny, niektoré zdroje uvádzajú až 90 %. Kvôli senzorickej citlivosti sú deti vyberavé a často sa fixujú na konkrétnych pár jedál, ktoré sa na tanieri opakujú dokola.
- Problémy so spánkom: Sa týkajú polovice až 80 % autistov. Najčastejším je insomnia, keď dieťa zaspáva neskoro a v noci sa často budí. Nezriedka je prerušovaný spánok doplnený nočnými desmi či škrípaním zubov.
Poruchy Svalového Napätia a Motoriky
Nesprávne držanie tela, napäté svalstvo, psychická nepohoda či úzkosti môžu byť znakom nezrelej nervovej sústavy. Svalový tonus je napätie svalov. Pokiaľ je svalové napätie v norme, označujeme to ako normotonus alebo eutonus. Ak je zvýšené, označuje sa to ako hypertonus, a naopak, ak je znížené, tak je to hypotonus.
Hypertonus (Zvýšené Svalové Napätie)
Hypertonus, alebo zvýšené svalové napätie, môže spomaliť detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Najčastejšími prejavmi zvýšeného svalového napätia sú zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku, prepínanie horných a dolných končatín a zovretie ručičiek v päsť. Keď deti ležia na bruchu, sú nespokojné, zakláňajú hlavu a nevedia sa oprieť o predlaktia. Spolu s týmito prejavmi je spojený neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami. Celkovo dieťa vyzerá, akoby bolo v kŕči.
Medzi veľmi časté príčiny hypertonu patrí detský reflux a koliky. Pri nich dochádza k dráždeniu brušnej steny. Dieťatko na uľavenie od boľavého bruška a dráždeniu pažeráka zvyšuje svalové napätie v tele a dochádza k prehýbaniu sa do luku. Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom. Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme. Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Je potrebné vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. Ak niečo z vyššie zmienených príznakov pozorujete u svojho bábätka, je vhodné nato upozorniť svojho pediatra a navštíviť detského fyzioterapeuta.
Hypotónia (Znížené Svalové Napätie)
Hypotónia (alebo tiež hypotonus) je patologické zníženie svalového tonusu - napätia svalov. Zjednodušene povedané, ide teda o ochabnuté svalstvo, ktoré sa považuje za neurologickú diagnózu. Zníženie svalového napätia nám však môže signalizovať neurologický alebo genetický problém. Rovnako môže ísť aj o vrodenú chybu mozgu, poškodenie pri pôrode, zápal alebo úraz nervového systému, degeneratívne alebo endokrinologické ochorenie. Vyskytnúť sa môže aj u predčasne narodených detí a najčastejšie sa prejaví do 6. mesiaca života.
Pri hypotónii sa dieťa javí ako handrová bábika, ktorá sa na podložke rozleje a v držaní dieťatko ovisne, je mäkké. Hlavička akoby lietala v priestore a často máva problémy aj pri dojčení. Pohyby rúk a nôh sú slabé. V dôsledku tohto oslabenia dochádza aj k oneskorenému psychomotorickému vývoju. Napríklad matka 16-mesačnej dcérky uviedla, že dcérka je hypotonická, ešte samostatne nechodí a nerozpráva. V prvom rade je pri hypotónii potrebné zájsť na neurologické vyšetrenie, aby sa u dieťatka diagnostikovalo to, o akú formu hypotónie ide. Následne je dôležité stretnúť sa s detským fyzioterapeutom, prípadne fyzioterapeutkou. Základom zo strany rodičov je nenechať dieťa len tak nečinne ležať a čakať na to, že sa samo rozhýbe. Je nutné aktívne podporovať jeho pohybový vývoj.
Vážnejšie Neurologické Stavy
Niektoré pohyby a ich nekontrolovateľné prejavy môžu signalizovať vážnejšie neurologické poruchy, ktoré si vyžadujú odbornú diagnostiku a liečbu.
Detská Mozgová Obrna (DMO)
Detská mozgová obrna je dlhodobé ochorenie spojené s mnohými ťažkosťami zdravotného, pedagogického, sociálneho a spoločenského charakteru. DMO je súhrnný názov pre skupinu porúch ovplyvňujúcich schopnosť pohybovať sa. Existuje niekoľko foriem DMO:
- Spastická DMO: Je vôbec najbežnejšou formou a postihuje 70-80 % ľudí s DMO. Prejavuje sa zvýšeným svalovým napätím a stuhnutosťou.
- Dyskinetická DMO: Vyskytuje sa u 10-20 % pacientov a prejavuje sa patologicky rýchlym a neovládateľným striedaním napätia a uvoľnenia svalstva v postihnutých oblastiach. Tieto pohyby môžu byť trhavé, krútiace alebo pomalé.
- Ataktická DMO: Je pomerne vzácna a postihuje len 5-10 % pacientov s DMO. Pri tejto forme je poškodené vnímanie rovnováhy a citlivosti, čo spôsobuje problémy s motorickou koordináciou, neistú chôdzu a problémy s jemnou motorikou.
- Kombináciou týchto troch hlavných foriem DMO môže vzniknúť zmiešaná forma DMO.
Hlavným spoločným príznakom každého typu DMO je porucha hybnosti, to znamená v rôznej miere obmedzená schopnosť samostatného pohybu. Ďalej sa pohybová porucha DMO môže prejaviť v oblasti jemnej motoriky, pri úchopových a manipulačných úkonoch rúk. Dominantné je postihnutie v oblasti motoriky, ale pridružujú sa k nemu aj iné ťažkosti a poruchy, medzi nimi aj mentálne postihnutie a emocionalita. Prvé príznaky sa obyčajne objavujú do veku troch rokov. Rodičia si často všimnú, že motorický vývin ich dieťaťa nie je v poriadku. Deti s mozgovou obrnou zaostávajú v psychomotorickom vývoji a veľmi pomaly dosahujú míľniky vo vývoji, akými sú napríklad sedenie, státie a chôdza. DMO sa prejavuje zmenou svalového napätia. Niektoré deti s mozgovou obrnou majú abnormálne svalové napätie už ako novorodenci. Zníženie svalového napätia (hypotónia) sa prejavuje ako prílišné uvoľnenie - dieťa nehybne a bezmocne leží a takáto inaktivita vedie nielen k motorickej, ale aj mentálnej poruche. Naopak nárast svalového napätia (hypertónia) robí dieťa neohybným až stuhnutým.
V prípade detskej mozgovej obrny nejde o jednu príčinu. Detská mozgová obrna môže byť vrodená alebo získaná. Získaná DMO je spôsobená poškodením mozgu v prvých mesiacoch alebo rokoch života. Vzhľadom na to, že plný klinický obraz DMO sa vyvinie zväčša až po niekoľkých mesiacoch, je pomerne náročné stanoviť diagnózu hneď po narodení. Preto je potrebné deti zo skupiny „rizikových” kontrolovať každé 2-3 týždne a kriticky hodnotiť existujúce poruchy. Rozhodujúci význam v liečbe má ucelená a pravidelná rehabilitácia. Dôležitá je však aj trvalá snaha rodičov, lekárov a celého tímu. Včasné rehabilitácie, najmä do jedného roka, dokážu zlepšiť kvalitu života detí s DMO aj ich rodiny. Pre dieťa postihnuté DMO je veľmi dôležitá plná podpora a láskyplná starostlivosť rodiny.
Epilepsia a Kŕče
Asi v 35-55 % sprevádza DMO epilepsia. Kŕče vznikajú pri dočasnej poruche funkcie nervových buniek v mozgu. Sú to mimovoľné, nekontrolovateľné svalové pohyby so zmenou správania alebo bez zmeny správania. Pri samotnom záchvate dieťa zrazu stuhne, svaly sa prudko stiahnu a následne uvoľnia. To sa niekoľkokrát zopakuje s následnými rytmickými zášklbmi tváre a končatín. Samotný záchvat väčšinou trvá krátko a bez akéhokoľvek zásahu spontánne odznie.
Asi tretina kŕčov bez horúčky je epileptického pôvodu. Medzi ďalšie príčiny patria zápaly nervového systému (zápal mozgu, mozgových blán), úrazy hlavy, vrodené abnormality nervového systému, zakrvácanie do mozgu, poškodenie mozgu z nedostatku kyslíka pri pôrode, nádory mozgu, otravy, požitie drogových látok, poruchy metabolizmu vrátane nízkej aj vysokej hladiny cukru v krvi, nízky obsah sodíka alebo vápnika v krvi, poruchy funkcie pečene a obličiek, niektoré poruchy srdcového rytmu, užívanie určitých liekov a iné. Pri poskytovaní prvej pomoci nie sú namieste žiadne násilné manipulácie. Prvú pomoc zameriame na zabránenie zraneniu dieťaťa. Treba zabezpečiť, aby dieťa nespadlo a neudrelo sa. Uložiť ho na mäkkú podušku, na stranu na bok: do takzvanej stabilizovanej polohy, aby sme udržali voľné dýchacie cesty, s hlavou otočenou na tú istú stranu, môže byť mierne znížená ako telo. Nesnažiť sa tlmiť kŕče násilným držaním, neudierať ho, ani ho netriasť, ani mu nedávať niečo do úst, aby sa dieťa nezadusilo. Je dôležité zapamätať si čas začiatku a konca záchvatu. Po prvom záchvate dostanete od lekára liek Diazepam Desitin do konečníka, ktorý je liekom prvej voľby pri kŕčoch. Ak je epilepsia diagnostikovaná, je dôležité začať s liečbou čo najskôr. Asi 80 % z diagnostikovaných s epilepsiou podstupuje liečbu pomocou moderných a účinných liekov, pomocou ktorých sa dajú záchvaty riadiť, často v kombinácii s chirurgickými technikami.
Syndróm Traseného Dieťaťa (SBS)
Syndróm traseného dieťaťa je vážne poranenie mozgu spôsobené prudkým trasením novorodenca alebo malého dieťaťa. Mozog dieťaťa pri trasení naráža o steny lebky. Trasenie dieťaťom spôsobuje, že hlavička dieťaťa podstupuje zrýchlenie/spomalenie, čo môže spôsobiť zotrvačný pohyb mozgu v lebečnej časti. Najväčšie riziko je u detí do šiestich mesiacov, pričom riziko pretrváva do veku dvoch rokov. Súvisí to s tým, že krčné svaly dieťatka nie sú ešte dostatočne silné, aby hlavu podopreli, a anatómia tela dieťaťa nie je uspôsobená na také prudké pohyby. K vysokému riziku, že rodič zatrasie dieťatko, dochádza najmä v situáciách, kedy dieťatko dlho neutíšiteľne plače. Ak cítite, že je toho na vás priveľa, je dobré dať dieťatko na chvíľu partnerovi, kým vy opäť nájdete vnútorný pokoj. Ak ste s plačúcim dieťatkom doma sám/sama, dajte ho na potrebný čas do uzavretej postieľky, kým sa neupokojíte. Snažte sa predchádzať situáciám, ktoré môžu viesť k neutíšiteľnému plaču dieťatka.
Rettov Syndróm
Rettov syndróm je neurologické ochorenie, ktorého príčinou vzniku je mutácia génu pre MECP2 (methyl CpG-viažuci proteín) nachádzajúcom sa na X chromozóme. Postihuje predovšetkým ženské pohlavie. Mutáciou dochádza k poruche zrenia mozgu počas fázy vývoja synapsií (neurónových spojení), a to najmä v poslednom trimestri tehotenstva a v prvých mesiacoch života. Postihnutie nervového systému sa odrazí v poruche funkcií, ktoré zahŕňajú pohyb, reč, žuvanie, prehĺtanie, učenie, zmyslové vnímanie, prejavy nálady, dýchanie, srdcovú činnosť a trávenie.
Dieťa sa po narodení vyvíja normálne. Ochorenie sa začne prejavovať približne v druhom roku života, a to postupnou stratou jemnej a hrubej motoriky. Dieťa sa prestáva pretáčať, sedieť, stáť, držať alebo ovládať pohyby hlavy. Sociálne a komunikačné reakcie dieťaťa sa splošťujú a vyvíja sa mentálna retardácia. Objavujú sa stereotypné pohyby rúk (tlieskanie, akoby umývanie rúk), ataxia chôdze (strata rovnováhy, labilita počas chôdze, chôdza na širokej báze), zvýšený tonus svalstva, poruchy dýchania - nepravidelné zvýraznené dýchanie, krátkodobé zastavenie dýchania (apnoe) a epileptické záchvaty. Diagnóza sa stanoví po dôkladnom odobratí podrobnej anamnézy, na základe fyzikálneho vyšetrenia (ako aj neurologického, očného, MRI a CT vyšetrenia) a prítomných klinických príznakov. Syndróm potvrdzuje krvný test - genetické vyšetrenie mutácie. Liečba Rettovho syndrómu je v prvom rade symptomatická, to znamená, že liečebné postupy sú zamerané na príznaky a ťažkosti s nimi spojenými. Patrí sem individuálne nastavené stravovanie (dietológia), fyzioterapia - rehabilitácia, logopédia, prípadne psychologické vedenie a komunikačné rozvíjanie. Nevyhnutná je ortopedická liečba deformít kĺbov a chrbtice, liečebné ovplyvnenie porúch spánku a dýchania. Antiepileptikami sa zabraňuje záchvatom a neurologickou liečbou sa snažíme znížiť stereotypné pohyby na minimum.
Tiky a Tourettov Syndróm
Ako rodičia budete asi medzi prvými, ktorí si môžu všimnúť u svojho dieťaťa isté stereotypné pohybové alebo zvukové prejavy, ktoré nazývame tikmi. Tiky sú náhle, rýchle, opakujúce sa, nerytmické, vôľou čiastočne ovplyvniteľné, stereotypné pohyby alebo hlasové prejavy, ktoré neslúžia žiadnemu zrejmému účelu. Ich prejavom môže byť hocijaký pohyb alebo zvuk a majú nutkavý ráz. Tiky sprevádzajú nepríjemné pocity, ktoré dieťa nútia k ich prevedeniu (napríklad pálenie v očiach pred žmurknutím, stuhnutie šije, ktoré ustúpi po zášklbe hlavou). Tiková porucha nemá vplyv na inteligenciu, avšak niektoré sprievodné javy tikov môžu negatívne ovplyvniť výkon žiaka v škole. Typ, intenzita a ťažkosť tikov sa môže v čase meniť. Tiky môžu byť jednoduché - sú krátke, trvajú asi jednu sekundu alebo komplexné - objavujú sa vo vlnách s krátkymi intervalmi medzi nimi. Tikové poruchy začínajú v detstve, najviac sa objavujú medzi 7. - 11. rokom života dieťaťa a sú častejšie u chlapcov. Základná príčina tikov zostáva neznáma. Donedávna vládlo presvedčenie, že tiky sú symptómom neurózy, v súčasnosti tvorí tiková porucha samostatnú diagnostickú kategóriu. Dieťa s tikovou poruchou počas dňa často opakuje ten istý pohyb alebo vydáva rovnaký zvuk, ktorý púta pozornosť okolia a zároveň narúša školské aktivity. Pre tikovú poruchu je typická nápadnosť motorických pohybov alebo zvukov, ktoré neslúžia žiadnemu zrejmému účelu.
Rozlišujeme niekoľko typov tikových porúch:
- Prechodná tiková porucha: Objavujú sa tiky jednoduché, motorické, väčšinou v oblasti mimického svalstva, vzácne i hlasové, ale nevyskytujú sa súčasne. Ochorenie netrvá dlhšie ako rok a je typické pre predškolský vek.
- Chronická motorická alebo hlasová tiková porucha: Vyskytujú sa jednoduché i komplexné motorické i hlasové tiky (nie súčasne), priebeh je chronický, intenzita tikov sa nemení celé týždne či mesiace. Začína v detstve a prechádza do dospelosti.
- Tourettov syndróm: Mnohopočetné väčšinou komplexné motorické i hlasové tiky, ktoré sa vyskytujú aspoň v niektorých obdobiach súčasne, majú premenlivú intenzitu. Častý je výskyt koprolálií (vyslovovanie urážlivých slov a viet), echolálií (opakovanie po druhých) a echopraxií (kopírovanie konania inej osoby). Porucha začína obvykle v detstve, okolo 7. roku života.
K tikovým poruchám sa pridáva aj problémové správanie, ktoré toto ochorenie sprevádza. Najčastejšie je to nepokoj, nesústredenie, neposednosť, nutkavé správanie a myšlienky, puntičkárstvo, uskutočňovanie rôznych rituálov, výbušnosť, agresivita, prípadne aj sebapoškodzovanie. Tieto príznaky však nemusia byť vždy prítomné. Tiky je však potrebné odlišovať od iných motorických porúch, ktoré sa objavujú pri neurologických poruchách (epilepsia, svalové kŕče), ďalej od motorických stereotypií u mentálne retardovaných a tiež od nutkavých aktivít pri obsedantno-kompulzívnej poruche.
Prejavy Tourettovho syndrómu sú u detí častokrát spozorované okolo 7. roku života. Hovoríme o spúšťačoch - situáciách, ktoré mohli dieťaťu vyvolať náhly a intenzívny stres. Najbežnejším spúšťačom sa označuje u detí nástup do školy, škôlky či jasličiek, prípadne rozvod rodičov, traumatický zážitok alebo úraz. Vývoj Tourettovho syndrómu sa môže zdanlivo na istý čas pozastaviť, no opätovné vystavenie dieťaťa neočakávaným negatívnym situáciám môže znova zhoršiť prejavy. Bežné je zhoršenie prejavov pri nástupe puberty. Už pri prvých podozreniach je vhodné navštíviť odborníka, ktorý môže potvrdiť alebo vyvrátiť, či dieťa trpí Tourettovým syndrómom. Tikové prejavy dieťaťa si rodičia určite všimnú, no častokrát im neprisudzujú špeciálnu pozornosť. Podozrivé je, ak opakované pohyby či zvuky, ktoré dieťa vydáva, sú bez zjavnej príčiny, a teda nie sú reakciou na dianie v jeho okolí. K deťom treba pristupovať opatrne, aby sme ich nevystavili zbytočnému stresu alebo nepríjemnej situácii. Takéto dieťa si vyžaduje veľa trpezlivosti, pochopenia a vľúdnosti. Je vhodné, aby aj spolužiaci boli informovaní o priebehu tejto poruchy a nevysmievali sa mu, pretože ono za svoje tiky a iné zvukové prejavy nemôže.
Emocionálny Vývoj a Obdobie Vzdoru
V prvom rade hodnotenie, že hysterické prejavy majú len zlé a nevychované deti, je absolútne nesprávne. Prvé obdobie vzdoru je charakteristické pre vek 2 až 3 rokov, no nemožno ho fixovať na presný vek. Všeobecne sa však prvé obdobie vzdoru typicky objavuje v priebehu 13. - 36. mesiaca. To, ako dlho trvá obdobie vzdoru, je veľmi individuálne. Hysterický plač u 4-ročného dieťaťa je rovnako pravdepodobný ako záchvaty hnevu u 2-ročného dieťaťa.
Najlogickejším vysvetlením je práve obdobie vzdoru, pre ktoré sú takéto prejavy typické. Súvisí s hormonálnymi zmenami, ale tiež s intelektuálnym, emocionálnym, psychickým a sociálnym vývinom. Snahou dieťaťa je presadiť svoju vôľu, a to za každú cenu. Dôvodom hysterických prejavov, kriku, plaču a hádzania sa o zem je, že dieťa nedokáže ovládať a vyjadriť svoje emócie. Adekvátne reakcie rodičov sú v krízových momentoch najdôležitejšie. Je vhodné k dieťaťu od malička pristupovať ako k rovnocennému partnerovi. Neberte dieťa ako malé stvorenie, ktoré ničomu nerozumie. Vzájomný rešpekt je dôležitý v každom vzťahu, a to platí aj vo vzťahu rodič - dieťa. V okamihu, ako sa nepodarí hysterickému záchvatu u dieťaťa predísť, je dôležité, aby rodič zachoval pokoj a zvolil správne riešenie. Iba tak sa podarí situáciu vyriešiť a rozrušené dieťa upokojiť. Pri hysterických záchvatoch nie sú namieste žiadne násilné manipulácie, dieťa netreba udierať, ani ho netriasť.
Dôležitosť Včasnej Diagnostiky a Podpory
Podľa odhadov žije na Slovensku s poruchami autistického spektra okolo 40 000 ľudí. I keď odborníci upozorňujú, že s deťmi trpiacimi autizmom by sa malo začať pracovať čo najskôr, často zostávajú nepovšimnuté. Pomocnú ruku podáva najmä tretí sektor, no aj tak takmer celá ťarcha starostlivosti a pomoci zostáva na rodine. O tom, čo všetko rodiny s autistickými deťmi prežívajú, napísal vlani veľmi inšpiratívnu knihu Nezlomní novinár a bloger Jozef Bednár, otec dospelého autistického syna Mareka.
Druhý apríl bol rezolúciou Organizácie Spojených Národov vyhlásený ako Svetový deň povedomia o autizme. Aj tento rok sa druhého apríla v Bratislave uskutoční Deň povedomia o autizme s Modrou hliadkou. V Komunitnom centre Avion Shopping Parku sú pripravené infostánky 17 organizácií, ktoré prinášajú riešenia pre osoby s PAS a ich rodiny. Vstup je bezplatný a bezbariérový. Bohužiaľ, títo úžasní ľudkovia sa celé desaťročia nachádzajú na okraji spoločnosti. Ich rodiny by mohli rozprávať tisícky príbehov, ktoré svedčia o naliehavej potrebe zvyšovania povedomia a podpory.
tags: #co #ked #dieta #robi #pohyby