Nástup do materskej školy je významným krokom v živote dieťaťa aj rodičov. Dovtedy trávili celé dni spoločne, no odrazu dieťa trávi doobedie mimo domova. Škôlky majú na deti nastupujúce v cca 3 rokoch veku určité nároky, čo je prirodzené. Schopnosti dieťaťa fungovať mimo rodiny a rodičovského domu budú kľúčové v tom, aby sa čo najviac naučilo a zároveň bol pobyt mimo domu preň čo najjednoduchší a najpríjemnejší. Dieťa považujeme za pripravené na vstup do materskej školy, keď má takú úroveň telesného, rozumového, citového a sociálneho vývinu, ktorá mu umožní bez problémov spĺňať požiadavky zariadenia. Obdobie bezstarostných hier sa preň končí a na rad prichádzajú prvé vážne povinnosti. Z bábätka sa stáva škôlkar. Hoci sa zdá, že už vás dieťa nedokáže ničím prekvapiť - opak je pravdou. Začína obdobie, ktoré nazývame predškolským. Končí sa nástupom dieťaťa do školy. Čas medzi 3. až 6. rokom života dieťaťa nazývame tiež magickým obdobím - dieťa konečne začína počúvať, čo mu hovoríte a súčasne je to obdobie magického myslenia - prudko sa rozvíja tvorivosť a imaginácia dieťaťa. To však neznamená, že fyzický a emocionálny vývin stagnuje. S emocionálnym a kognitívnym vývinom sa vyvíja aj morálka.
Vývinové Míľniky Trojročného Dieťaťa: Od Batoľaťa k Mladšiemu Predškolákovi
Trojročné dieťa prestáva byť batoľaťom a podľa vývinových tabuliek sa stáva mladším predškolákom. V tomto veku ide vývin značne dopredu, ale niektoré deti dosahujú jednotlivé vývinové míľniky v rôznych obdobiach, niektoré skôr okolo 3. narodenín, iné až okolo 4,5 roka. Rodičia často nevedia, čo je v tomto veku normálne, čo by malo dieťa vedieť, ako by malo fungovať. Niekedy sa v poradni stretávam s rodičmi, ktorí od svojho dieťaťa chcú v tomto veku naozaj veľa, napr. aby vedelo rátať do 10, aby sa vydržalo hrať nejakú hru aspoň hodinu. Iní rodičia sú zase príliš ochraňujúci a od dieťaťa vlastne nechcú nič, resp. mu to ani nedovolia, takže potom prichádzajú 3-ročné deti, ktoré sa nevedia samostatne najesť, či napiť z pohárika. O náznaku samostatného obliekania nehovoriac. Okolo tretích narodenín by vaše dieťa malo mať približne takéto zručnosti a schopnosti.
Sociálne a Emocionálne Zručnosti: Nové Vzťahy a Sebaobjavovanie
Tretí rok života je hraničným vekom. Dieťa si zvnútorňuje príkazy a zákazy dospelých v jeho okolí a prostredníctvom výchovy a vlastných skúseností si postupne vytvára a osvojuje morálne pravidlá a spoločenské konvencie. Začína rozoznávať medzi morálnymi pravidlami a konvenciami. Začína sa správne rozhodovať medzi tým, čo je dobré a čo zlé - napr. vie, že niekomu ublížiť je zlé. Dokáže už čiastočne kontrolovať svoje správanie - rozvíja sa sebakontrola a znižuje sa miera impulzívnosti. Toto však súvisí s temperamentom dieťaťa. Myslenie a vnímanie je stále čiernobiele - preto deti často „žalujú“ - aby boli pochválené. Drobec podlieha náhlym impulzom a je zameraný na to, aby boli jeho potreby uspokojené takmer okamžite - je závislý a dožadujúci sa. Často veľmi negatívne reaguje na obmedzenia, zákazy a tresty. Myslenie dieťaťa je veľmi jednoduché a konkrétne. Je tiež egocentrické.
Nastáva obdobie, ktoré je tiež dôležité pre emocionálny vývin dieťaťa. Začína vnímať množstvo rôznych emócií a tiež vinu a hanbu. Vníma emócie ostatných ľudí a omnoho viac ich ovplyvňuje. Učí sa ich pomenovať.Trojročné dieťa by malo byť schopné sa viac odpútať od rodičov. Je menej zamerané samo na seba a prejavuje menej agresívneho správania (ktoré je dovtedy pomerne normálne). Začína viac rozumieť pocitom druhých a viac reaguje na iné deti, pričom s nimi začína vytvárať priateľstvá. Stáva sa viac schopným deliť sa o veci - hračky. Začína sa identifikovať so svojím pohlavím a vnímať rozdeľovanie rolí. Začína sa tiež hrať s inými deťmi (už nielen vedľa nich) - predstiera v hre, spieva a začína obľubovať riekanky a básničky. Začína sa viac zaujímať o štruktúrovanú hru. Trávi čoraz viac času aktivitami, kde zapája svoju fantáziu a pravdepodobne sa objaví aj nejaký ten imaginárny priateľ. Zmysel pre čas a jeho chápanie už by malo byť pre dieťa jasnejšie. Chápe a orientuje sa vo svojej dennej rutine (raňajky, umyť, obliecť, odchod do škôlky, prechádzka, obed…). Je schopné vnímať seba ako samostatnú osobu - „JA“. Hovorí o sebe v 1. osobe. Pravdepodobne začne ukazovať svoju „priečnu“ tvár a začne pomerne intenzívne odolávať vašim požiadavkám. Začne skrátka neposlúchať a testovať vaše hranice.
Trojročné deti už vedia nadväzovať prvé priateľské vzťahy a začínajú mať schopnosť zlepšovať náladu, ak je niekomu v ich okolí do plaču. Ak uvidí, že je niekomu smutno, pokúsi sa mu nejakým spôsobom náladu zlepšiť (napr. objatím). Pre 3-ročné dieťa je väčšinou vhodný kolektív ostatných detí. Bude si v ňom utvárať kladné vlastnosti ako je napr. nesebeckosť a začne chápať pojem pravda a čestnosť. Ak dieťa prizná svoj priestupok, odmeňte ho za pravdovravnosť. Prípadný trest za priestupok odložte na neskôr. Materské školy tiež upozorňujú rodičov, aby vzhľadom na nadchádzajúcu socializáciu dieťaťa, teda utváranie väzieb s ľuďmi a deťmi zo škôlky, sa nesnažili napríklad ustupovať dieťaťu a nechať si ho vydupať všetko, čo chce. Treba pracovať s naviazanosťou dieťaťa na svoju sústavnú prítomnosť. Mnohé z týchto vecí sa vyrieši v procese adaptácie dieťaťa na prostredie škôlky, zároveň však myslite na to, že každé dieťa je iné a aj napriek tomu, že doma s deťmi pracujete, niektorým trvá proces adaptácie dlhšie, niektorým kratšie.
Jazykové a Komunikačné Schopnosti: Od Prvých Slov k Príbehom
Prvé slová! Dieťa začína verbálne komunikovať, teda začína obdobie vlastného vývinu reči. Samozrejme, spočiatku ide o jedno až tri slová. Ide o zvuky zvierat, ktorým dané zviera označia - ha, ha (hav), citoslovcia a zvukomalebné slová, napr. bum, bác, ham alebo zdvojené slabiky, tentokrát už ale významové, napr. mama, tata, baba. Slovná zásoba je veľmi individuálna a nesúvisí s neskoršou schopnosťou učiť sa. Chlapci začínajú rozprávať o čosi neskôr ako dievčatá, ale tieto rozdiely sú zanedbateľné. Okolo 18. mesiaca dieťa aktívne používa 10-50 slov, u iných okolo 2. roka. Väčšinu jeho slovnej zásoby tvoria podstatné mená, napr. „auto“, „bác“. Nerozpráva gramaticky správne. Od 2 rokov nastáva fáza otázok - „Čo to je?“, resp. „Kde je?“. Prichádza aj fáza negativizmu: „nie“, „nechcem“, „nebudem“. V tomto období dieťa začína ohýbať slová (časovať, skloňovať), čo nazývame obdobie lexemizácie.
Od 3. roku nastáva rečový boom. Tvorí ju už viac ako 200 slov a spája ich do viet, ktoré majú viac ako 3 slová. Rovnako po 3. roku života vie vysvetliť niektoré slová. Je tiež schopné splniť 2 - 3-úrovňové inštrukcie - napr. „Choď do kuchyne a prines mi hrnček a lyžičku.“ Je to výrazný rozdiel. Začína obdobie gramatizácie. Dieťa začína používať súvetia a tvorí gramaticky správne vety. Rozlišuje pohlavie a používa správnu osobu. Medzi 3. a 4. rokom života sa začnú rozvíjať komunikačné zručnosti, začne používať viacero slovies - napr. „Mama varí“, „Otec pracuje“. Používa čoraz viac prídavných mien a zámen. Taktiež sa učí rozprávať o tom, čo robia druhí. Dieťa hovorí plynulejšie, je si istejšie, má rado nové slovíčka a samo si rado nové tvary slov tiež vymýšľa. Uvedomuje si, že prostredníctvom reči dokáže ovládať správanie iných ľudí, takže začne používať slová ako napríklad "Prines mi", "Môžem dostať", "Skúsim to", "Ty to urobíš", "Pomôž mi" a pod. Rozvoj gramatiky je rýchly.
Komunikácia a rozvoj reči v praxi:Je veľmi dôležité, aby ste s dieťaťom čo najviac komunikovali. Rozprávajte sa s dieťaťom a nabádajte ho k reči. Dieťa potrebuje dostať čas na reakciu. Odpoveď potrebuje cca 12 sekúnd. Formulovať myšlienku je zložité, a potom ešte použiť všetko k tomu, aby to vyjadrilo. Nereagujte na každé zlé slovo, ak je negramatické, ale šetrne opravujte chyby, ktoré práve povedalo. Oprava ale nie je nutná vždy. Ak dieťa hľadá na vyjadrenie správny tvar slova, šetrne ho doplňte. Nepozerajte na chybu ako na zlozvyk, ale na niečo, čo potrebuje upevniť, a vytvorí sa mu v mozgu trvalé spojenie, tzv. synapsa. Tieto prepojenia nám umožňujú konať čoraz rýchlejšie a s väčšou istotou. Ak dieťa niečo povie zle, nekričte: „To sa takto nehovorí!“ , „Tak sa to nehovorí!“. Jednoducho iba zopakujeme to, čo dieťa povedalo, ale správne. Tým poskytujeme dieťaťu tzv. vzor. Počkajte na jeho vlastné zopakovanie, a teda k správnemu použitiu daného slova.
Čítajte dieťaťu. Čítajte mu už aj knižky so stranami z tenkého papiera. Nemusíte rozprávať stále dokola tú istú obľúbenú pasáž, deti milujú opakovať to, čo im je známe a príjemné. Nemusíte to brať ako byť otravné alebo obmedzené, ale úžasné. Konečne sa môžu zapojiť a vedia, čo nasleduje. Oni chcú byť súčasťou diania. Hrajte sa s dieťaťom hry. Hry sa dajú kedykoľvek prerušiť. Pusinkové rozcvičky. Jazdy. Hrajte sa na zvuky zvierat, vecí, strojov, javov a pod. Učte dieťa, ako sa má regulovať prúd vzduchu (indián, fúkanie). Prvé spoluhlásky sú sykavky. Pri napodobovaní zvukov dbáme na správnu ukážku. Nenúťte deti k reči, pokiaľ nie sú pripravené alebo dobre naladené. Dôležitá je vaša reakcia na snahu dieťaťa vyjadriť sa. To posilní chuť dieťaťa rozprávať. Niekedy je tiež dobré komunikáciu zjednodušiť. Napr.: Čo je to? Psík! To je psík. Ako robí psík? pod.
Rady k bilingvizmu a digitálnym médiám:Pokiaľ sa dieťa učí dva jazyky, chce to len viac času a dodržiavať vyššie uvedené pravidlo: vyhnite sa používaniu dvoch jazykov v jednej vete. Napr. „dones mi tú loptičku“. Alebo „doobeda rozprávame všetci anglicky a poobede slovensky“. Deti rovnocenne rozumejú obom jazykom. Aktívne ale používajú tú reč, ktorá je pravdepodobne na vyjadrovanie ťažšia, teda slovenčinu. Neodkladajte logopedickú pomoc, ak ju dieťa potrebuje pre rečové nedostatky trvajúce dlhšiu dobu. Platí pravidlo „čím skôr, tým lepšie“.
Čo naopak nepomáha:Posadiť dieťa pred tablet a televízor nepomáha rozvíjať aktívnu slovnú zásobu. V podstate sa znižuje rozvíjanie slovnej zásoby ako takej. Aj keď sa vám to zdá obohacujúce, nenahraditeľné sú rozhovory s dieťaťom. Televízia či tablet nepomáhajú rozvíjať aktívnu slovnú zásobu, ale pasívnu - dieťa si slová zapamätá, ale nepoužíva ich. Pre rozvoj reči je kľúčový trvalý aktívny dialóg.
Rečové požiadavky na nástup do MŠ a školy:Pri nástupe do škôlky potrebuje dieťa poznať svoje meno, aby naň reagovalo, vedieť zrozumiteľne vyjadriť svoje potreby a komunikovať s učiteľkami a ostatnými deťmi. Je pravda, že niektoré deti sa rozhovoria práve vďaka materskej škole, deťom a pani učiteľkám v nej. Malo by ovládať základné pravidlá reči a aktívne používať 600 - 1000 slov, pričom zrozumiteľnosť reči by mala byť asi 80%. Dieťa by malo vedieť povedať svoje meno a odpovedať na otázku „Koľko máš rokov?“. Malo by hovoriť v trojslovných vetách a napodobňovať melódiu reči. Jedno z troch slov by malo byť sloveso. V tomto veku by malo dieťa používať aj zámená (ja varím polievočku, ty budeš spinkať?). Malo by vedieť prerozprávať krátky príbeh - napr. 3 - 4 vety. Do 3 rokov by malo dieťa začať aktívne rozprávať, inak treba vyhľadať pomoc odborníka, teda logopéda. Taktiež je vhodné poradiť sa s odborníkom pokiaľ sa niečo na vývine reči dieťaťa nepozná.
Dudlík - pred nástupom do SMŠ ho treba postupne eliminovať. Nesprávne pôsobí na vývin reči, keď dieťa rozpráva s dudlíkom v ústach napr. a zabraňuje správnej artikulácii, deformuje vyvíjajúci sa chrup a podnebie. Dieťa má vedieť zrozumiteľne formulovať jednoduché myšlienky a svoje potreby.
V oblasti reči a vyjadrovacích schopností by malo dieťa v dobe nástupu do školy vedieť približne 2 500 slov. Má tiež vedieť povedať, ako sa volá, koľko má rokov, kde býva, nemýliť si slová včera, dnes a zajtra. Je schopné zreprodukovať jednoduchú rozprávku. Veľmi dôležitá je tiež správna výslovnosť u dieťaťa. Chyba reči často ovplyvňuje úroveň diktátov, opisov a čítania.
Motorické Zručnosti: Rast a Koordinácia Pohybu
Dieťa stráca bábätkovské faldíky a tvorí sa mu viac svalov, rastie do dĺžky/výšky. Je pohyblivé.
Hrubá motorika
V oblasti hrubej motoriky by mal mať osvojené základné pohybové znalosti. Malo by mať zvládnutú lokomóciu, teda konkrétne chôdzu, chôdzu po schodoch s prikračovaním, beh. Vaše dieťa sa stáva oveľa pohyblivejšie. Dokáže chytiť loptu do zohnutých rúk. Skáče znožmo dole z prekážok vysokých až cca 40 cm. Dokáže ísť hore a dole po schodoch, pričom nohy strieda. Hocikedy sa nepotrebuje ani pridržiavať zábradlia. Dokáže sa zohnúť a nespadne pri tom. Behá už viac a istejšie a jazdí na trojkolke. Skáče a stojí na jednej nohe cca 5 sekúnd. Chodí dopredu a dozadu bez problémov. Výborne zvláda jazdu na trojkolke či bicykli s prídavnými kolieskami. Trojročné deti sa rady pretekajú v rôznych hrách založených na skákaní, behaní a lezení. Testom pre zrelosť hrubej motoriky je stoj na jednej nohe. Pri stavaní kociek dokáže trojročné dieťa na seba postaviť 9 - 10 kociek bez toho, aby veža spadla. Dôležitá je však rovnosť podkladu, na ktorom dieťa vežu stavia.
Jemná motorika a grafomotorika
V oblasti jemnej motoriky by mal vedieť trhať a strihať papier, lepiť, modelovať, navliekať korálky na šnúrku. Do týchto činností sa zapájajú dlane a prsty, čo je dôležité pre písanie. Pre správny rozvoj grafomotoriky je dôležité, aby mali deti uvoľnené kĺby ruky (rameno, lakeť, zápästie). Tie sa uvoľňujú krúživými pohybmi vo vzduchu, na veľkej ploche výkresu. Pre písanie je tiež dôležité, aby ruka, ktorou bude dieťa písať, bola dostatočne uvoľnená a pripravená. Aby prváka nebolela ruka pri písaní, musí správne držať pero. Musí vedieť urobiť pohyb, akoby chcel soliť prstami.
Začína sa zaujímať o nožnice, papier, prstové farby, či voskovky. Začína kresliť kruh, trhá papier na dve časti. Začína sa zdokonaľovať jeho jemná motorika - pohyby prstov a celej ruky. Pri kresbe ceruzkou dokáže dieťa nakresliť rozpoznateľný obrázok. Väčšinou býva kresba postavičiek stále v podobe "hlavonožca", ale svoju kresbu obohatí o uši, nos, širší úsmev zobrazujúci hornú a spodnú peru, zuby, prsty na nohách aj rukách a pod. Veľmi dobre dokáže nakresliť kružnicu. Pri strihaní nožnicami dokáže udržať líniu strihu takmer rovno. Zložitejšie obrázky vystrihuje výhradne do základných geometrických tvarov - štvorca, obdĺžnika, trojuholníka.
Recept na jedlú farbu na prsty:Pretože deti milujú maľovanie, ponúkame recept na "jedlú" farbu na prsty. Zmiešajte v hrnci 75 g hladkej múky s vodou. Pokiaľ bude farba redšia, nebude držať dieťaťu na prste a nebude s ňou môcť maľovať. Ak bude farba príliš hustá, bude tvoriť hrudky a po zaschnutí na papieri sa bude odlupovať. Hmotu nechajte vychladnúť a zafarbite ju malým množstvom potravinárskej farby či vodovými farbami.
Poznávacie Schopnosti: Svet Otázok a Objavov
Trojročné dieťa sa dostáva do opytovacieho obdobia, obvykle má veľa veľa otázok: „Prečo je obloha modrá? Prečo majú sliepočky perie?“ Hoci vám to môže prísť otravné, je to normálna vývinová fáza a dieťa sa v tomto čase nekonečne veľa učí.
Malo by vedieť správne pomenovať základné farby. Pochopiť pojmy „rovnaký“ a „rozdielny“. Porozumieť a vykonať pokyn zložený z troch častí - „choď do izbičky, vezmi bábiku a prines ju sem“. Zapamätať si časť príbehu. Počítať a začať chápať súvislosti narábania s číslami. Triediť predmety podľa tvaru a farby. Poskladať veku primerané puzzle.
Oblasť predčíselných predstáv je oblasť, ktorou sa dieťa pripravuje na zvládnutie matematiky v škole. Na túto oblasť sa dieťa pripravuje celé predškolské obdobie. Musí mať zvládnuté zrakové a sluchové vnímanie, priestorovú orientáciu, pamäť, verbálne - slovné označenie, grafické - písomné schopnosti.
Pred nástupom do školy musí mať dieťa zvládnuté počítanie prvkov jednej množiny (nesmie vynechať ani jeden prvok, dvakrát počítať). Počítanie do 10, nesmie vynechávať číslice. Dieťa by malo vedieť, že poradie prvkov nemení konečný počet prvkov v skupine. Pre pochopenie počtu je nevyhnutné porozumieť základným pojmom pre označenie kvantity: málo-veľa, viac-menej.
Niektoré škôlky po otázkach rodičov spresnili, čo by zdravé dieťa pred nástupom do škôlky mohlo byť schopné vedieť. Ide o kognitívne, poznávacie schopnosti, ktoré vám môžu napovedať, či je vaše dieťa pripravené venovať sa činnostiam v škôlke a či mu s tým netreba pomôcť tak, že vyhľadáte príslušnú pomoc. Napríklad, podľa MŠ Skalité - Ústredie by „štandardné zdravé dieťa malo byť schopné zapamätať si napr.: tri čísla, vedieť vyhľadať známy predmet na obrázku podľa predlohy, zrakovo odlíšiť iný obrázok v rade rovnakých obrázkov, poznať základné farby, poskladať obrázok zo 4 častí, vedieť diskriminovať pojmy - napr. hore - dole, malý - veľký, poznať kruh a štvorec, guľu a kocku, zoradiť prvky podľa veľkosti, chápať a dodržiavať jednoduché pravidlá napr. pri hre, výchovno-vzdelávacom procese."
V oblasti sluchovej percepcie by mal vedieť rozlíšiť slová vo vete. Slová a slabiky sa učia vytlieskavať alebo vyťukávať, určovať ich počet a následnosť. Vníma jednotlivé hlásky v slovách - prvé a posledné hlásky v slovách. Najťažšie je zvládnuť hlásky uprostred slova. Určovanie pozície hlásky v slovách je dôležitým predpokladom pre zvládnutie čítania a písania.
Samostatnosť a Hygienické Návyky: Základy Nezávislosti
Je dôležité, aby dieťa bolo pri nástupe do materskej školy čo najviac samostatné.
Hygienické návyky
Malo by byť bez plienok. Väčšina materských škôl neprijme dieťa, ak nie je „odplienkované“. Dokonca by dieťa malo vedieť používať toaletu a nie nočník, respektíve nebáť sa sadnúť si na toaletu. Znamená to, že by nemalo mať plienky, malo by vedieť ísť samo na toaletu a vedieť to aj oznámiť. Hygienické návyky - vedieť si po použití toalety automaticky a samostatne umyť ruky mydlom. Panie učiteľky dôsledne kontrolujú a pomáhajú deťom pri vyššie uvedených činnostiach. Dieťa by malo vedieť umyť si ruky mydlom a vodou, utrieť do uteráka, vysmrkať si nos, učesať sa.
Samostatné obliekanie a obúvanie
Dieťa by malo vedieť odlíšiť svoje veci od oblečenia iných detí, teda vedieť spoznať, že toto patrí jemu. Sám sa obliecť a vyzliecť. Ak má dieťa chuť, dokáže samo rozopnúť aj zapnúť gombíky, čo mu umožňuje samostatné obliekanie. Týka sa to však jednoduchšieho obliekania, pri šnurovaní šnúrok, zapínaní gombíkov a zipsov pomôže aj pani učiteľka. Materské školy zdôrazňujú, aby si dieťa vedelo minimálne obuť topánočky na správne nohy a ak je to možné, skúste deťom zaobstarať topánočky na suchý zips, keďže pri príchode z vonkajšieho prostredia nemôže pani učiteľka rozväzovať (alebo zaväzovať šnúrky pri odchode na prechádzku) šnúrky 25 deťom.
Stravovacie návyky
Malo by vedieť samostatne jesť, predovšetkým lyžicou, nemusí vedieť samo používať príbor, tiež samostatne piť z pohára. Škôlky tiež radia rodičom, aby pred nástupom do škôlky nekŕmili dieťa, nekrájali mu jedlo na malé kúsky a podobne. Vyžaduje sa, aby dieťa neodbiehalo od stola počas jedenia, nerozprávalo pri jedle, nepoužívalo kojeneckú fľašu. Celý tím školy denne pomáha deťom pri utváraní správnych stravovacích návykov. V prípade potreby deti asistujú pri kŕmení. Deti si odnášajú použitý riad samé na vopred určené miesto. Pri stolovaní deti používajú servítku. Panie učiteľky dôsledne kontrolujú a pomáhajú deťom pri vyššie uvedených činnostiach.
Niektoré škôlky upozorňujú na časté chyby, ktorým sa dá doma vyhnúť: dieťa nie je zvyknuté na pestrú, rôznorodú stravu, dieťa nechce prijať jedlo od iných ľudí ako člen rodiny či mama, nechce jesť v inom prostredí než doma, dieťa jedáva pri pustenej TV, v detskej izbe, nie pri jedálenskom stole, dieťa nie je zvyknuté poďakovať za jedlo. Rodičia by nemali dieťaťu inými spôsobmi uľahčovať kŕmenie - nevadí, ak sa viac zamaže, hlavne nech sa naučí samostatne jesť.
Ostatné návyky a zdvorilosť
Dieťa by tiež malo vedieť používať slová ako „ďakujem“, „prosím“, vedieť pozdraviť a odzdraviť. Na tomto by mali rodičia trvať už od útleho veku. Dieťa by malo vedieť udržiavať po sebe poriadok. Napríklad, keď sa dohrá.
Pripravenosť na Materskú Školu a Proces Adaptácie
Nástup do materskej školy je obrovský míľnik pre dieťa, ale aj pre rodičov. Dovtedy ste trávili celé dni spoločne, no odrazu dieťa trávi doobedie mimo domova. Škôlky majú na deti nastupujúce v cca 3 rokoch veku určité nároky, čo je prirodzené.
Udržanie pozornosti
Udržanie pozornosti - dieťa v tomto veku je už schopné niekoľko minút udržať svoju pozornosť na jednu činnosť, vie sa sústrediť pri tvorení (rôznych manuálnych činnostiach), počúvať čítaný text (rozprávku) a pod. Škôlky zdôrazňujú, že je dôležité aspoň chvíľu vedieť udržať pozornosť, aby bolo schopné napr. riadiť sa pokynmi, ktoré pani učiteľka deťom zadá. Toto sa oplatí pokúšať aj v domácom prostredí. Efektívne techniky na rozvoj zámernej pozornosti sa môžete dozvedieť v čase osobných konzultačných hodín v SMŠ.
Rozpoznanie značky
Dieťa by malo vedieť spoznať svoju značku, ktorou bude mať v škôlke označenú skrinku a iné veci bežnej potreby. Takéto značky majú zvyčajne deti pridelené na skrinke, pod ktorou nájde každé dieťa v škôlke svoje veci a pomôcky - zvyčajne sú to lienka, huba, slniečko, autíčko, mačička, čiže dobre rozpoznateľné obrázky.
Ako uľahčiť dieťaťu adaptáciu na škôlku
Prechod z domáceho prostredia do prostredia škôlky, ktoré je pre dieťa niečím úplne novým a neznámym, predstavuje veľkú výzvu. A to nielen pre samotné dieťa, ale aj pre vás, rodičov. Adaptácia je proces, kedy si dieťa zvyká na nové podmienky, prispôsobuje sa novým skutočnostiam. Každé dieťa sa adaptuje na nové prostredie rozdielne rýchlo. Prinášame vám preto tipy, ako uľahčiť prechod z domáceho prostredia do prostredia škôlky:
- Pozitívna motivácia: Dieťa treba pozitívne motivovať a povzbudiť. Dieťaťu rozprávajte o tom, čo všetko v škôlke uvidí, zažije, koho všetkého spozná.
- Zvykanie na režim: Predtým, než do škôlky nastúpi, skúste mu podobný režim nastaviť aj doma.
- Návšteva škôlky: Ak to daná inštitúcia umožňuje, skúste sa s vašim dieťaťom pozrieť na to, ako to v škôlke počas dňa funguje. Nie na celý deň, ale aspoň na chvíľku, aby dieťa videlo, do čoho vstupuje.
- Spoločná škôlka s kamarátom: Ak máte v svojom okolí ďalšiu rodinu, ktorá bude absolvovať niečo podobné, skúste si s nimi zdieľať svoje pocity či dojmy zo škôlky, ktorú ste si vybrali. Poprípade, porozmýšľajte nad tým, či nedať deti do tej istej škôlky spolu.
- Návšteva ihrísk a detských centier: Dobrým spôsobom, ako si dieťa navykne na kolektív je aj návšteva ihrísk či detských centier. Pred vstupom do škôlky je to dobrý spôsob na to, ako vidieť, nakoľko je vaše dieťa schopné fungovať v kolektíve.
- Adaptačné programy: Ako posledný z tipov, ako lepšie zvládnuť prechod detí z domáceho prostredia do škôlky, je návšteva adaptačných programov. Ide o program, ktorý je koncipovaný úplne ako klasická škôlka. Deti navštevujú daný program pár dní do týždňa, na niekoľko hodín. Adaptačný program vedú školení lektori či lektorky, dokonca aj samotné pani učiteľky. Je to jeden z najlepších spôsobov, ako si deti zvyknú na škôlku, ktorá ich v najbližšom čase čaká. Takéto programy pozostávajú z denného režimu, kde sa detičky učia, ako to bude fungovať v škôlke. Hrajú sa rôzny edukatívne hry, učia sa malými krôčikmi, venujú sa konkrétnym témam. Ak chcete zabezpečiť plynulý a hladký prechod vášho dieťaťa do škôlky, adaptačný program je naozaj odporúčaný viacerými odborníkmi. Pokiaľ máte vo svojom okolí takúto možnosť, skúste sa tam s detičkami aspoň zájsť pozrieť.
Je potrebné, aby dieťa bolo schopné aspoň na chvíľku sa odpútať od rodičov. Samozrejme, nečakajte, že vaše dieťa si nepoplače počas prvých dní v škôlke. To je normálna reakcia, ktorá sa dá zvládnuť. Potrebné je, aby dieťa vedelo komunikovať s okolím.
Čo do škôlky nepatrí
Škôlky na svojich stránkach upozorňujú rodičov, že dieťa do škôlky potrebuje náhradné oblečenie, papučky (niektoré vyžadujú s uzavretou pätou) a pyžamo, pohárik s uškom a hrebeň pre dlhé vlasy (všetko najlepšie označené menom). No sú isté veci, ktoré do škôlky nepatria a je zakázané ich sem doniesť: hračky z domu, drahé, cenné predmety, mobilné telefóny, lieky, sladkosti, cukríky, lízanky, žuvačky a podobne, fľaše s nápojmi.
Dôležitosť Spolupráce Rodičov s Materskou Školou
Vstup dieťatka do materskej školy je významnou udalosťou celej rodiny. Pre úspešnú adaptáciu dieťaťa je nevyhnutná pripravenosť jeho zákonných zástupcov. Je múdre spolupracovať so školou. Pedagóg v materskej škole okrem starostlivosti o dieťa má aj úlohu usmerňovať a radiť pri problémoch vo výchove a vzdelávaní. Okrem iných činností pedagógovia denne realizujú pedagogickú diagnostiku.
Láska rodičov k dieťaťu je nevyhnutná, ale musí byť citlivo vyvážená. Dieťa nesmie manipulovať s rodičmi. Rodič je ten, ktorý pomôže, postará sa, pohladí, ale keď si to situácia vyžaduje, tak pokarhá, napomenie, usmerní, vysvetlí, pre čo tak nemôže byť. Liberalizmus a prílišný obdiv dieťaťa vo výchove sa nevypláca. Často vedie k egoistickému správaniu a neskorším vážnym výchovným problémom a deštrukcii jeho správania.
Materské škôlky tiež upozorňujú rodičov, aby vzhľadom na nadchádzajúcu socializáciu dieťaťa, teda utváranie väzieb s ľuďmi a deťmi zo škôlky, sa nesnažili napr. ustupovať dieťaťu, keď si niečo „vydupkáva“. Rodič je ten, ktorý vie, čo sa môže a čo sa patrí. Dieťa sa to ešte len učí. V prípade takýchto „vystrájaní“ je najvhodnejšie zaujať pozornosť dieťaťa niečím iným, pôsobiť pokojne ale rozhodne, prípadne si ho počas „amoku“ uviesť do kľudu. Tím školy pracuje na tvorení spoločných pravidiel, ktoré sa dôsledne dodržujú. Deti majú presne vymedzené hranice, preberajú zodpovednosť za vlastné správanie a rozhodovanie.
Nezabudnite tiež materskú školu informovať o dieťati, jeho špeciálnych potrebách, prípadných vývinových či zdravotných problémoch. Pri výchove dieťaťa prajeme rodičom veľa trpezlivosti, láskavosti a objektivity pri pohľade na svoje dieťa.
tags: #co #ma #vediet #3 #rocne #dieta