Situácie, keď jeden z rodičov odmieta umožniť styk dieťaťa s druhým rodičom, sú, žiaľ, pomerne časté a predstavujú značnú záťaž pre všetky zúčastnené strany, najmä pre samotné dieťa. Emocionálny stres spojený s rozvodom alebo rozchodom, najmä ak ide o úpravu starostlivosti o dieťa, môže viesť k deštruktívnemu správaniu a zlému úsudku, čo situáciu len ďalej komplikuje. V Slovenskej republike sú práva rodičov a detí upravené zákonom o rodine a ďalšími právnymi predpismi, ktoré sa snažia zabezpečiť najlepší záujem dieťaťa. Tento článok sa zameriava na situáciu, keď matka odmieta umožniť otcovi styk s dieťaťom, a na kroky, ktoré môže otec podniknúť na ochranu svojich práv a predovšetkým záujmov dieťaťa.
Základné právo na styk s dieťaťom a právny rámec
Právo na styk s dieťaťom je základným právom oboch rodičov a samotného dieťaťa. Cieľom je zabezpečiť, aby dieťa malo možnosť udržiavať vzťah s oboma rodičmi, pokiaľ to nie je v rozpore s jeho najlepším záujmom. Ak matka bezdôvodne bráni otcovi v styku s dieťaťom, porušuje tým jeho práva a môže to mať negatívny vplyv na vývoj dieťaťa. Otázky styku maloletých detí s rodičmi po rozvode sú veľmi frekventované v slovenskej, ako aj zahraničnej judikatúre. Rodičia majú voči svojim deťom v rovnakej miere práva aj povinnosti.
Zákon o rodine, konkrétne § 24 a § 25, jednoznačne stanovuje, že obaja rodičia sú nositeľmi rodičovských práv a povinností. Matka detí, resp. manželka Vášho brata na takéto konanie nemá právo, ak bráni styku otca s deťmi. Rovnako súdy pomerne často konštatujú, že udržiavanie pravidelného kontaktu s dieťaťom, aj keď prostredníctvom telefónu, je prospešné pre dieťa. Obmedzovanie kontaktu dieťaťa s rodičom by prichádzalo do úvahy len v prípade, ak by bol styk rodiča s dieťaťom obmedzený alebo zakázaný súdnym rozhodnutím a musel by na to existovať zákonný dôvod. V opačnom prípade autoritatívne nemôžete otcovi detí zakázať styk s deťmi, pretože ide o jeho rodičovské práva, o ktorých je oprávnený rozhodovať výlučne súd.
V Európskej únii sa uznáva, že deti majú právo na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď žijú v rôznych krajinách. Súdne rozhodnutia týkajúce sa rodičovských práv a povinností (napríklad o mieste bydliska dieťaťa alebo o práve na návštevy) vydané v jednom členskom štáte EÚ sa vo všetkých ostatných členských štátoch EÚ uznávajú bez toho, aby bol potrebný osobitný postup. Na uľahčenie ich vykonávania sa využíva štandardný postup. Výnimkou je Dánsko, na ktoré sa pravidlá EÚ týkajúce sa rodičovských práv a povinností nevzťahujú.
Prvé kroky pri neexistencii súdneho rozhodnutia
Ak rodičia nemajú súdom upravený styk s deťmi, ale dohodli sa len ústne, alebo sa vôbec nevedia dohodnúť na styku s dieťaťom, situácia si vyžaduje právne riešenie.
Pokus o dohodu a mediáciu: V prvom rade je vhodné pokúsiť sa o dohodu s matkou. Mnohé konflikty vznikajú práve pri odovzdávaní dieťaťa druhému rodičovi. Rodičia, ktorí spolu málo komunikujú, si informácie odovzdávajú spravidla pri preberaní dieťaťa, čo samozrejme vedie k hádkam. Je dôležité komunikovať pokojne a vecne a snažiť sa nájsť riešenie, ktoré bude v najlepšom záujme dieťaťa. Ak sa vám nepodarí dohodnúť priamo, odporúča sa obrátiť sa na mediátora alebo využiť služby poradní pre rodinu. Prevencia pred konfliktom je najúčinnejším nástrojom, ako vylúčiť riziko obmedzovania kontaktu rodiča s dieťaťom. Je prirodzené, že po rozchode rodičov sú a budú vzťahy, prinajmenšom chladné či dokonca zlé, vždy poznačené rozchodom. Rovnako je potom prirodzené, že takíto rodičia ľahšie prídu do konfliktu hoci aj pre maličkosť. V praxi sa osvedčuje, ak rodič, ktorý sa snaží o zlepšenie vzťahov, uplatňuje zásadu "kto do mňa kameňom, ja do neho chlebom". Ak nedokážete eliminovať konflikty, tak nezostáva nič iné, len obmedziť komunikáciu na to najnevyhnutnejšie minimum čo sa týka dieťaťa. Obmedziť dĺžku trvania preberania dieťaťa.
Podanie návrhu na súd na úpravu styku: Ak dohoda nie je možná alebo matka bráni styku, odporúča sa podať návrh na súd na úpravu styku s dieťaťom. Návrh sa podáva na okresný súd príslušný podľa bydliska dieťaťa. V návrhu je potrebné uviesť dôvody, prečo otec žiada úpravu styku, a navrhnúť konkrétny spôsob, ako by mal styk prebiehať. V návrhu odporúčame špecifikovať konkrétne dni a časy, kedy by sa mal styk realizovať. Napríklad: "Každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 a každý druhý víkend, od piatka od 14:00 do nedele do 20:00 hod." Takto určený styk je totiž možné vykonať a v prípade, že by súd o ňom rozhodol a otec by ho nerešpektoval, môžete sa domáhať výkonu rozhodnutia. Súčasne je dobré matku upozorniť, že bránenie styku je dôvodom na zmenu zverenia maloletého dieťaťa podľa § 25 ods. 4 zákona o rodine.
Neodkladné opatrenie: Ak matka bráni otcovi v styku s dieťaťom a otec sa obáva, že táto situácia bude trvať dlhšie, môže podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie je dočasné rozhodnutie súdu, ktoré upravuje styk otca s dieťaťom do času, kým súd nerozhodne vo veci samej. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku môže súd nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. Ďalšími predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú osvedčenie dôvodnosti a trvania uplatneného nároku a preukázanie odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nutné odôvodniť, že tu existuje potreba bezodkladne upraviť pomery, nakoľko bránenie v styku s deťmi môže viesť k úplnému odcudzeniu rodiča s nimi.
Postup pri nerešpektovaní existujúceho súdneho rozhodnutia
Ak už existuje súdne rozhodnutie, ktoré upravuje styk rodiča s dieťaťom, je potrebné ho dodržiavať, pretože súdne rozhodnutia sú záväzné a ich nerešpektovanie môže mať právne dôsledky. Ak jeden z rodičov toto rozhodnutie nerešpektuje, je možné podať návrh na súd na jeho výkon.
Návrh na výkon rozhodnutia: Ak matka bráni otcovi v styku napriek existujúcemu súdnemu rozhodnutiu, otec môže podať návrh na súd na výkon rozhodnutia v časti styku podľa § 350 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Je dôležité pripojiť k návrhu všetky relevantné dôkazy, ktoré preukazujú nerešpektovanie rozhodnutia. Do návrhu je potrebné uviesť osobné údaje oprávneného a povinného rodiča, špecifikovať, kedy a akým spôsobom došlo k neodovzdaniu dieťaťa. Návrh musí byť podpísaný a opatrený dátumom a miestom podpisu.
Postup súdu pri výkone rozhodnutia: Zákon umožňuje súdu postupovať v troch fázach:
- Výzva: Ešte pred samotným nariadením výkonu súdneho rozhodnutia súd písomne vyzve povinného rodiča, aby sa rozhodnutiu podrobil. Zároveň ho upozorní na následky neplnenia povinností.
- Pokuty a sankcie: Ak výzva zostane neúspešná, súd nariadi výkon rozhodnutia a môže ukladať povinnému rodičovi pokuty, a to aj opakovane v prípade opakovaných porušení. Súd tiež môže zastaviť povinnému rodičovi vyplácanie prídavku na dieťa, príp. rodičovského príspevku. Je maximálne dôležité, aby súd vedel o každom opakujúcom sa obmedzovaní v kontakte. Preto súdu pošlite oznámenie o zmarenom kontakte k spisovej značke, pod ktorou sa výkon vedie.
- Odňatie dieťaťa: Ak ani výzva, ani sankcie nepomôžu, môže súd v súčinnosti s príslušným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne s príslušným orgánom obce zabezpečiť odňatie dieťaťa a jeho odovzdanie oprávnenému rodičovi.
Zmena zverenia dieťaťa: V závažných prípadoch, kedy je styk marený dlhodobo a opakovane, môže súd rozhodnúť aj o zmene zverenia dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča. Bránenie styku je dôvodom na zmenu zverenia maloletého dieťaťa.
Obmedzenie alebo zákaz styku v záujme dieťaťa
V extrémnych prípadoch, kedy je ohrozený záujem dieťaťa (fyzické alebo psychické zdravie, mravný vývoj), môže súd obmedziť alebo úplne zakázať styk rodiča s dieťaťom. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takého opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva.Obmedzenie prípadne úplný zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom prichádza do úvahy jedine v takých prípadoch, kedy súd zistí, že takéto opatrenie je v záujme dieťaťa nevyhnutné. Pri zohľadňovaní záujmu dieťaťa sa prihliada nielen na ohrozenie jeho fyzického alebo psychického zdravia, ale aj na ohrozenie jeho mravného vývoja.
Prípady, kedy prichádza do úvahy obmedzenie/zákaz styku:
- Psychické týranie dieťaťa: Ak rodič psychicky týra dieťa a dieťa sa s ním odmieta stretávať, prípadný návrh na obmedzenie alebo zákaz styku môže byť úspešný. Dôležité je preukázať, že otcovo správanie, nezáujem, psychické týranie a osočovanie matky sa veľmi negatívne odráža na synovej psychike, a dieťa po každej návšteve dlho plače alebo má po telefonáte hysterický záchvat.
- Násilné správanie a hrozby: Násilné správanie a hrozby bývalého partnera sú veľmi vážne skutočnosti, ktoré súd zohľadní. Ak je rodič agresívny, vyvoláva strach, vyhráža sa alebo má súdnu minulosť (napr. bol právoplatne odsúdený za vraždu alebo napadnutie verejného činiteľa), aj keď vo vzťahu k dieťaťu prejavuje adekvátne správanie, súd môže styk obmedziť.
- Nezodpovednosť a nezáujem: Ak otec dieťa ignoruje, zanedbáva, ťahá ho po návštevách k priateľom, kde na dieťa nereaguje, mení plány bez ohľadu na dieťa, môže to byť dôvodom na obmedzenie styku.
- Drogy a závislosti: Rodič narkoman nie je dobrým príkladom pre deti a môže byť dôvodom na obmedzenie styku.
Úloha dôkazov: Ak máte dôkazy o psychickom týraní dieťaťa, ako napríklad svedectvá, záznamy komunikácie, správy od psychológa alebo iných odborníkov (napr. z Centra pre psychologické a pedagogické poradenstvo), je potrebné ich predložiť súdu. Dôležité je vedieť, že nie všetky dôkazy sú v týchto prípadoch povolené. Len zákonne získané dôkazy sú prípustné na súde.
Vyjadrenie názoru dieťaťa: Súd je povinný zistiť názor maloletého dieťaťa spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Ak je dieťa dostatočne vyspelé, súd bude jeho názor rešpektovať. I dieťa, hoci útleho veku, ale rozumovo a mravne vyspelé, musí byť rešpektované ako osoba, ktorá vie vyjadriť samostatne svoj názor a povedať, čo chce. Je však dôležité, aby názor dieťaťa nebol ovplyvnený manipuláciou zo strany jedného z rodičov. Znalecký posudok môže potvrdiť, či je dieťa manipulované a aký to má vplyv na jeho psychický vývoj.
Povinnosti preferenčného rodiča: Matka vystupujúca v pozícii preferenčného rodiča je povinná maloleté dieťa motivovať k styku s vami a na styk ho pripravovať aj po psychickej stránke. Ak tak nerobí, nekoná v najlepšom záujme maloletého. Súd očakáva, že rodič pripraví dieťa nielen po materiálnej stránke (zabaliť veci), ale aj po psychickej stránke, aby dieťa neodmietalo styk s druhým rodičom. Je zodpovednosťou matky maloletého dieťaťa, aby na neho pôsobila tak, aby sa s otcom chcelo stretávať.
Časová neobmedzenosť zákazu styku: Zákaz styku s dieťaťom možno vysloviť na neurčitú dobu, bez časového obmedzenia, alebo aj na dobu určitú, ak bude možné bezpečne ustáliť dobu, počas ktorej má obmedzenie alebo zákaz tohto styku trvať. Uvedené však neznamená, že zákaz, prípadne obmedzenie styku má trvať navždy. Ústavný súd ČR sa vyjadril, že zákaz styku rodiča s dieťaťom autoritatívne vyslovený súdom, najmä ak nezneužil rodič svoju rodičovskú zodpovednosť, je opatrením časovo obmedzeným, aj keď zákon jeho účinnosť výslovne stanovením nejakej lehoty neobmedzuje. Súdy sú povinné vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi.
Dôsledky marenia styku pre dieťa a rodičov
Dôsledky obmedzovania kontaktu rodiča s dieťaťom budú závisieť najmä od dĺžky trvania odluky dieťaťa od rodiča a intenzity priamej či nepriamej manipulácie dieťaťa.
Pre dieťa: Pôjde o širokú škálu psychických dôsledkov od zvýšenej tenzie, strachu, fóbií, tikov, hyperaktivity, agresivity, až po rôzne formy neuróz, psychóz či syndrómu zavrhnutého rodiča. Tiež môžu byť pridružené fyzické prejavy ako napríklad pomočovanie, neudržanie alebo zadržiavanie stolice, sebapoškodzovanie. Následky môžu byť aj trvalé, najmä pri extrémnych formách manipulácie dieťaťa pôjde skoro vždy o depresie, paranoje. Dieťa bude dlhodobo a opakovane traumatizované odlukou, priamou alebo nepriamou manipuláciou, neúčinnými výsluchmi a vyšetreniami, čo všetko v súbehu môže viesť k vzniku syndrómu zavrhnutého rodiča a iným psychickým poruchám dieťaťa.
Pre rodičov: Pre rodiča, ktorému je bránené v styku, je situácia mimoriadne frustrujúca a stresujúca. Vedie k pocitu bezmocnosti a môže narušiť jeho psychické zdravie. Na druhej strane, rodič, ktorý bráni styku, sa môže pred súdom vykresliť v negatívnom svetle, čo môže mať pre neho právne dôsledky, vrátane uloženia pokút alebo zmeny zverenia dieťaťa.
Praktické rady a prevencia konfliktov
V prípadoch, keď jeden z rodičov bráni druhému v styku s dieťaťom, je dôležité postupovať strategicky a zhromaždiť dôkazy.
Dokladovanie a komunikácia: Všetky relevantné udalosti a komunikáciu si dokumentujte. Písomná komunikácia s druhým rodičom je často kľúčová, pretože slúži ako dôkaz v prípadnom súdnom konaní. Ak máte napríklad problém s dodržiavaním dohodnutých dní styku, zdokumentujte si každé nedodržanie.
Právna pomoc: V prípade potreby vyhľadajte odbornú právnu pomoc. Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť, je najlepším riešením obrátiť sa na právnika, ktorý vám pomôže s podaním návrhu na súd a zabezpečí, aby boli vaše práva a záujmy dieťaťa maximálne chránené. Advokáti špecializujúci sa na rodinné právo môžu pomôcť pri určení priorít, poskytnúť zastúpenie v celom súdnom konaní a vypracovať zložité návrhy na súd.
Prevencia konfliktov: Prevencia pred konfliktom je najúčinnejším nástrojom ako vylúčiť riziko obmedzovania kontaktu rodiča s dieťaťom. Hoci sú vzťahy po rozchode často napäté, je dôležité snažiť sa minimalizovať konflikty. Mnohí rodičia po rozchode vyťažujú toho druhého s požiadavkami, ktoré sú zdrojom zbytočných konfliktov, hoci nemusia byť.
- Pomôžte si sami: Neviete, ako sa darí dieťaťu v škole? Informujte sa v škole, zabezpečte si elektronický prístup do žiackej knižky, chodievajte na rodičovské združenia. Neviete, aký je zdravotný stav dieťaťa? Kontaktujte lekára, zabezpečte si elektronický prístup do zdravotnej karty dieťaťa. Potrebujete pas pre dieťa a rodič vám ho nechce dať? Vybavte si druhý pas.
- Obmedzte komunikáciu: Ak nedokážete eliminovať konflikty, tak nezostáva nič iné, len obmedziť komunikáciu na to najnevyhnutnejšie minimum čo sa týka dieťaťa.
- Skráťte čas odovzdávania dieťaťa: Väčšina konfliktov vzniká práve pri odovzdávaní dieťaťa druhému rodičovi. Rodičia, ktorí spolu málo komunikujú, si informácie odovzdávajú spravidla pri preberaní dieťaťa, čo samozrejme vedie k hádkam.
- Vyhľadajte pomoc: Ak si nedokážete pomôcť pri zlepšení vzťahov rodičov, vyhľadajte pomoc. Nespoliehajte sa však, že niekto tretí vyrieši vaše problémy, ale že vám maximálne pomôže zlepšiť komunikáciu.
- Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR): Ešte predtým, než podáte návrh na výkon súdneho rozhodnutia či trestné oznámenie, odporúčame požiadať o pomoc UPSVaR. Ide o štátny orgán, ktorý je určený na ochranu detí a ponúka možnosti bezplatnej rodičovskej poradne.
Špecifické situácie a časté otázky
Zmena adresy a styk s dieťaťom: Zákon priamo neustanovuje, akou formou máte zmenu adresy ohlásiť. Ak sa matka s deťmi odsťahuje do iného mesta (napr. z Bratislavy do Námestova), odpoveď na otázku, kde má prebiehať styk, sa nachádza priamo v rozsudku, ktorým bol otcovi určený styk s maloletým dieťaťom. V rozsudku je totiž okrem času určeného styku uvedený aj spôsob odovzdania detí druhému rodičovi. Bežnou formuláciou je, že otec si dieťa prevezme v určený čas v mieste ich bydliska a v určený čas ich odovzdá v mieste ich bydliska. Miesto určenia odovzdania detí však môže byť určené aj iným spôsobom. Sťahovanie do iného mesta samotné nie je dôvodom na úplné zakázanie styku, no môže ovplyvniť spôsob jeho realizácie.
Bránenie styku starými rodičmi: Je dôležité si uvedomiť, že nositeľom rodičovských práv je otec dieťaťa, nie starí rodičia. Ak je styk presne určený súdom, potom bude otec povinný tieto časy rešpektovať a starí rodičia nemajú právo brániť styku.
Dieťa odmieta styk (napr. vo veku 10-12 rokov): Ak deti nechcú navštevovať otca, lebo sa naposledy pohádali, kde otec pochybil, niečo sľúbil a nedodržal, alebo majú veľa učenia a nechcú ísť na týždeň-dva, je dôležité si uvedomiť, že sú aj také dni, kedy nechcú. Ak styk nie je upravený súdom, je to de facto na matke, kedy dieťa na styk dá a kedy nie. Matka, ako zákonný zástupca, má spolu s otcom rodičovské práva a povinnosti a musia ich vykonávať spoločne. Ak matka bráni otcovi v styku napriek tomu, že styk matky nie je súdnym rozhodnutím nijako zakázaný alebo obmedzený, potom má matka právo domáhať sa určenia styku na súde. Dieťa v takomto veku je často už rozumovo a mravne vyspelé a súd bude zohľadňovať jeho názor.
Neplatenie výživného a styk: Vyživovacia povinnosť rodičov voči svojim deťom je ich zákonná povinnosť, ktorú si musia plniť bez ohľadu na ostatné okolnosti (napr. bránenie v styku s deťmi zo strany druhého rodiča). Ideálne je plniť výživné prevodom na účet, aby o tom existovali dôkazy. Platby "na ruku" môžu byť problémom, pretože sú ťažko preukázateľné. Neplatenie výživného môže byť považované za trestný čin podľa § 207 Trestného zákona, ak nie je zaplatené tri mesiace v rámci dvoch rokov. Ak matka bráni v styku, otec môže podať návrh na úpravu styku, ale nemôže podmieniť platenie výživného stykom. Ak dcéra dovŕši 18 rokov, výživné môže byť posielané priamo na jej bankový účet bez súhlasu matky.
Úprava styku s biologickým otcom, ktorý spočiatku otcovstvo nepriznával: Ak bývalý partner nebol doteraz oficiálne uznaný ako otec, môže podať návrh na súd na určenie otcovstva. Súd bude skúmať dôkazy a môže nariadiť DNA testy. Aj keď je biologickým otcom, právo na styk s dieťaťom sa neudeľuje automaticky. Súd zohľadňuje predovšetkým najlepší záujem dieťaťa, vrátane jeho psychického a fyzického stavu, potrieb a vzťahov v rodine. Ak je dieťa zdravotne postihnuté, súd môže zohľadniť špecifické potreby dieťaťa pri rozhodovaní o styku. Násilné správanie a hrozby bývalého partnera sú veľmi vážne skutočnosti, ktoré súd zohľadní pri rozhodovaní o styku s dieťaťom.
Ignorácia dieťaťa jedným z rodičov, ponižovanie pred dieťaťom, fyzické násilie: Ak partner ignoruje matku aj dieťa a nezaujíma sa o neho, ponižuje matku pred synom, nadáva jej a používa fyzické násilie, pričom jeho záujem o dieťa úplne ochabol, existuje riešenie. Matka môže podať návrh na určenie práv a povinností dieťaťa. Súd môže rozhodnúť o zverení dieťaťa matke a určí aj výživné. V prípade, že otec ignoruje dieťa a zanedbáva ho, je možné, aby bol zákaz priblíženia k dieťaťu v prípade, keď sa so synom odsťahujete. Úplné zbavenie otcovstva je však veľmi závažný zásah a prichádza do úvahy len v extrémnych prípadoch zneužívania rodičovských práv a povinností.
Možnosti núteného výkonu rozhodnutia a trestnoprávne dôsledky
V prípade dlhodobého marenia styku, aj napriek súdnym rozhodnutiam a uloženým sankciám, sú dostupné ďalšie právne kroky.
Exekučný titul: Základným zákonným predpokladom pre akékoľvek právne kroky smerujúce k náprave je exekučný titul. Exekučným titulom je vykonateľné súdne rozhodnutie, ktoré upravuje miesto a čas odovzdania dieťaťa. Pôjde spravidla o rozhodnutia súdov, ktoré upravujú styk rodiča, či blízkej osoby s dieťaťom alebo rozhodnutia upravujúce striedavú starostlivosť.
Návrh na výkon súdneho rozhodnutia: Návrh na výkon súdneho rozhodnutia je nevyhnutné podať na súde, v obvode ktorého má maloleté dieťa bydlisko. Doplnenie návrhu na výkon rozhodnutia podávajte zakaždým, keď rodič zmarí odovzdanie dieťaťa. Je maximálne dôležité, aby súd vedel o každom opakujúcom sa obmedzovaní v kontakte. Preto súdu pošlite oznámenie o zmarenom kontakte k spisovej značke, pod ktorou sa výkon vedie.
- Obsah návrhu: Musí obsahovať osobné údaje oprávneného a povinného rodiča, musí z neho byť zrejmé, že sa domáhate výkonu súdneho rozhodnutia v časti odovzdávania dieťaťa, a podrobne špecifikujte a konkretizujte, kedy a akým spôsobom vám druhý rodič neodovzdal maloleté dieťa. Návrh musí byť podpísaný oprávneným rodičom a opatrený dátumom a miestom podpisu.
Trestné oznámenie za marenie výkonu úradného rozhodnutia: Základnou zákonnou podmienkou pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu súdneho rozhodnutia (§ 349 Trestného zákona) je, že konanie o výkon súdneho rozhodnutia, opísané v predchádzajúcom bode, bolo neúspešné. Nestačí teda len samotná skutočnosť, že povinný rodič porušuje právoplatné súdne rozhodnutie, ale musí byť splnená aj táto ďalšia zákonná podmienka, v opačnom prípade nepôjde o trestný čin.
- Obsah trestného oznámenia: Obsahuje osobné údaje poškodeného a podozrivého, označenie skutku, podrobný opis všetkých prípadov, kedy a za akých okolností došlo k neodovzdaniu dieťaťa podľa súdneho rozhodnutia, a označenie exekučného titulu (súdu a spisovej značky). Trestné oznámenie musí byť podpísané poškodeným rodičom a opatrené dátumom a miestom podpisu. Hlavným účelom trestného konania je najmä rozhodnutie o vine alebo nevine povinného rodiča - podozrivého zo spáchania trestného činu.
Je dôležité konať rýchlo a využiť všetky právne možnosti na ochranu práv dieťaťa a dodržiavanie súdnych rozhodnutí. Nespoliehajte sa len na justíciu a opísané právne kroky smerujúce k náprave. Buďte aktívny a snažte sa rodičovský konflikt, ktorý je príčinou obmedzovania styku, čo najskôr vyriešiť, hoci aj za cenu ústupkov.
tags: #co #robit #ked #matka #nechce #dat