Škola sa ešte nezačala, ale do príchodu školského roka zostáva už len pár týždňov. Mnohí rodičia riešia, ako ich ratolesti zvládnu poprázdninový návrat, niektorí aj prváčikovskú premiéru. Vo vzťahu dieťaťa ku škole však občas vzniká aj veľmi špecifický jav - odmietanie či zatajovanie problémov a záškoláctvo. Poviete si, mojich detí sa to určite netýka. Ale čo ak predsa? Viete, ako byť na podobné chvíle pripravení? Záškoláctvo je problém, s ktorým sa stretol nejeden rodič, a to už aj pri svojej vlastnej školskej dochádzke. Tento jav predstavuje vážnu výzvu pre rodičov, školu aj samotné dieťa, a je kľúčové porozumieť jeho podstate, príčinám a efektívnym spôsobom riešenia.
Čo je záškoláctvo a aké sú jeho formy?
Záškoláctvo je definované ako úmyselné zameškávanie školského vyučovania. Žiak z vlastnej vôle, zväčša bez vedomia rodičov, nechodí do školy. Tieto vymeškané hodiny nie sú ospravedlnené ani rodičmi, ani lekármi. Podľa Evy Gajdošovej, psychologičky a odborníčky z Fakulty psychológie Paneurópskej vysokej školy, je záškoláctvo úmyselné zameškávanie školského vyučovania. Žiak z vlastnej vôle, zväčša bez vedomia rodičov, nechodí do školy. Tieto vymeškané hodiny nie sú ospravedlnené ani rodičmi ani lekármi.
Je dôležité rozlišovať medzi krátkodobým a dlhodobým zameškávaním školy. Kým v prípade záškoláctva ide skôr o dlhodobejší jav, tzv. blicovanie je krátkodobé, možno niekedy len „blic“ na pár hodín. Jednorazové blicovanie sa dá odpustiť. Horšie však je, ak sa dlhodobo prestane zúčastňovať na vyučovaní a chodí poza školu. Rodičia môžu jednorazové blicovanie odpustiť resp. po vyjasnení napísať ospravedlnenku, prípadne konkrétny dôvod konzultovať s pedagógom a celú situáciu uviesť na správnu mieru. Majte sa však na pozore, aby ste neskončili pri písaní ospravedlneniek po častom blicovaní, alebo nebodaj pri dlhšie trvajúcom záškoláctve. To je výchovne úplne nevhodné. Písať ospravedlnenky pri dlhšie trvajúcom záškoláctve je však výchovne nevhodné, tomu sa radšej vyhnite.
Existujú rôzne kategórie záškoláctva, ktoré odrážajú mieru vedomosti a zapojenia rodičov:
- Pravé záškoláctvo: V tomto prípade žiak do školy nechodí a rodičia o žiakovej absencii netušia. Môže ísť o žiakov, ktorí ráno „akože“ odchádzajú z domu do školy a keď rodičia odídu do práce, žiaci sa vracajú domov, kde trávia celé dopoludnie. Rovnako sem patria žiaci, ktorí odchádzajú ráno z domu, potom ostávajú s kamarátmi (buď u nich doma, alebo sú vonku). Niekedy žiaci nemusia odchádzať ani z domu, pretože rodičia odchádzajú do práce skôr.
- Záškoláctvo s klamaním rodičov: Tu dieťa dokáže presvedčiť rodičov, že mu je zle. Niektorí rodičia sú tak presvedčení o „chorobe“ svojho dieťaťa, že ani netušia, že sú oklamaní. Iní rodičia tušia, že dieťa choré nie je, no cítia sa „slabí na to, aby bojovali“ s dieťaťom, a tak „potichu“ súhlasia.
- Záškoláctvo s vedomím rodičov: Táto forma nastáva, keď dieťa so súhlasom rodiča nechodí do školy. Často býva dôvodom skutočnosť, že rodič dieťa potrebuje doma na nejakú pomoc. Hoci je to trošku sporné, nemusí ísť nutne o nič negatívne, ak rodičia občas potrebujú pomôcť a nechajú dieťa doma, aj keď nie je príčina na strane dieťaťa (napr. choroba).
Okrem týchto kategórií poznáme aj ďalšie formy, ako je útek zo školy, kedy žiak odíde zo školy napríklad len na jednu alebo dve hodiny. Ďalej je to odmietanie školy z rôznych dôvodov, zjavných aj menej zreteľných. K tým zjavným môže patriť šikanovanie alebo dlhodobý neúspech, zlé známky, telocvik atď. Ale zároveň do tejto kategórie patria rôzne úzkosti a fóbie, napríklad z odlúčenia od rodičov alebo domáceho prostredia, strach z nových vecí a ľudí a pod. Záškoláctvo, teda úmyselné zameškávanie školského vyučovania, je problém, ktorý môže postihnúť deti na rôznych stupňoch školskej dochádzky. Záškoláctvo sa objavuje ako na základných, tak aj na stredných školách a počet neospravedlnených hodín z roka na rok rastie.
Ako rozpoznať záškoláctvo: Varovné signály
Prvým znakom, ktorý by mohol napovedať, že sa niečo deje, je zvláštne správanie školáka. Ak si všimnete detskú nervozitu, drobné klamstvá, stres, vyhýbanie sa odpovediam na otázky, ako bolo v škole, spozornite. Správa sa vaše dieťa poslednú dobu zvláštne? „Pozor, možno máte doma záškoláka,“ varuje Prof. PhDr. Eva Gajdošová, PhD. z Fakulty psychológie Paneurópskej vysokej školy. Deti nám často o šikanovaní v škole alebo na sociálnych sieťach nepovedia. Žijú svoje vlastné životy, ktoré si chcú riadiť po svojom, niekedy sa hanbia, niekedy nechcú zaťažovať rodičov, alebo sa obávajú ich reakcie. Berte sťažnosti dieťaťa na šikanovanie vážne. Nikdy si nemyslite, že deti to nejako zvládnu samé. Vytvorte príležitosti, kedy dieťa môže rozprávať o šikanovaní. Často to funguje v momentoch uvoľnenia sa počas dňa.
Dôležité je tiež všímať si fyzické a emocionálne prejavy úzkosti. Ak si rodičia všimli, že ich dieťa sa cíti pred odchodom do školy úzkostne, plače, bolí ho bruško, nečakajte, kým nájde odvahu k rozhodnutiu do školy jednoducho nechodiť. Tieto príznaky môžu naznačovať hlbšie problémy, ktoré dieťa nedokáže verbalizovať.
Ako spoznať, že vaše dieťa v škole trpí a jeho záškoláctvo pramení z úzkosti a nie zo zlých návykov? Sledujte tieto 4 znaky:
- Svoju absenciu netají pred rodičmi.
- Chýba často dlhodobo - v týždňoch až mesiacoch, väčšinou u neho nepozorujeme absenciu v rádoch dní.
- Učí sa dobre, má profesijné predpoklady a látka mu nerobí väčšie ťažkosti.
- Má normálne bezproblémové správanie, žiadne disciplinárne priestupky.
Tieto znaky môžu pomôcť rodičom odlíšiť záškoláctvo spôsobené emocionálnymi ťažkosťami od úmyselného vyhýbania sa škole.
Prečo deti chodia poza školu? Komplex príčin
Žiadne dieťa nechodí poza školu bez príčiny. Deti týmto spôsobom hľadajú únik pred problémom, do ktorého sa dostali. Dôvodov môže byť viacero, a je dôležité ich identifikovať, aby ste mohli efektívne pomôcť svojmu dieťaťu. Podľa Evy Gajdošovej, psychologičky a odborníčky z Fakulty psychológie Paneurópskej vysokej školy, môžu byť príčiny rôzne. Celkove ich však rozdeľujeme do troch kategórií: ŽIAK, RODINA, ŠKOLA.
1. Faktory súvisiace so školou:V prvom rade môže dieťa doviesť k chodeniu poza školu samotná škola. Či už je to nezáujem o učenie sa, vyhýbanie sa predmetu či konkrétnemu učiteľovi, neschopnosť prispôsobenia sa školskému režimu - jednotlivé faktory vplývajú výrazným spôsobom. Príčinami môže byť ťažká písomka, strach z odpovede, školské prostredie, prístup niektorých učiteľov alebo jednoducho pocit nudy na hodinách. K ďalším faktorom patrí nesprávne pedagogické pôsobenie, napríklad zo strachu pred písomkou, z nenaučenia sa vyučovacej látky, zo strachu pred učiteľom, z dôvodu dohody medzi kamarátmi. Niektorí odborníci tvrdia, že až tretina záškoláctva súvisí priamo s klímou v škole, so spôsobom jednania pedagógov so žiakmi a s neprofesionálnym fungovaním pedagógov. Škola môže byť vnímaná dieťaťom ako neprínosná, čo sa môže týkať predčasne vyspelých detí, tých, ktoré boli vzdelávané veľmi dopredu, prípadne tiež detí pod vedením zlého pedagóga. Odpor ku škole je u dospievajúcich detí pomerne častý.
2. Faktory súvisiace s rodinným prostredím:Záškoláctvo dokáže ovplyvniť aj rodinné prostredie. Prehnaná starostlivosť rodičov, príliš vysoké nároky, alebo strach z potrestania býva pre deti motiváciou rozhodnúť sa vynechávať školu. Negatívny vplyv môže mať aj zlá sociálna a finančná situácia v rodine, vysoké nároky rodičov alebo ich nezáujem o školské výsledky dieťaťa. Záškoláctvo nie je zďaleka len výsadou detí z problémových rodín. Veľmi často sa ho dopúšťajú deti, ktoré žijú v strese napríklad z trestu rodičov, ale aj naopak kvôli ich nezáujmu (vyvolanie problémov býva tiež forma pútanie pozornosti). Záškoláci pochádzajú častejšie z neúplných rodín a z rodín nefunkčných. Na tieto skutočnosti nemajú záškoláci vplyv. Samozrejme, netreba zabúdať na vzťahové väzby, ktoré k tomu môžu prispieť.
3. Individuálne faktory na strane žiaka:Príčiny záškoláctva môžu spočívať aj v samotnom žiakovi. Patrí sem zdravotné postihnutie žiaka, poruchy učenia, reči a pod., poruchy správania, ADHD. Ďalšími dôvodmi môžu byť nevhodné trávenie voľného času (vplyv vrstovníkov, zháňanie peňazí na drogy, chudoba rodiny, prostitúcia, krádeže pod vplyvom vonkajších okolností), snaha upútať pozornosť, náhly impulz, nepremyslený dôvod. Detský psychológ tvrdí, že na základných školách je dôvod záškoláctva najmä zvedavosť z neznáma a akýsi adrenalín. K najhoršej forme záškoláctva patrí však práve ona obávaná „zlá parta“.
Ako postupovať, keď zistíte záškoláctvo? Kľúč k efektívnemu riešeniu
Keď chodí vaše dieťa radšej poza školu ako do nej, nepristupujte k situácii s hnevom a krikom. Rodičia by nemali pri zistení záškoláctva a blicovania svojho dieťaťa stratiť nad sebou kontrolu, a s hnevom, krikom a nebodaj násilím riešiť situáciu. Na dieťa nekričte a rozhodne neriešte vzniknutú situáciu v amoku a nahnevaná. Oveľa efektívnejší je pokojný rozhovor a ponúknutie pomocnej ruky.
1. Pokojný rozhovor a hľadanie príčin:Lepšie je si s dieťaťom sadnúť, pokojne podebatovať, čo sa deje v škole, čo v partii, aké má dieťa momentálne osobné problémy, či nepotrebuje pomoc rodičov. Snažte sa zistiť dôvod, pre ktorý nechce chodiť do školy. Zistenie príčin predstavuje prvý krok k úspechu. Dôležité je tiež nebagatelizovať prítomnosť problému, nevytvárať s dieťaťom „koalíciu“ voči škole. Rodičia by si mali dávať pozor na to, aby ich dieťa neklamalo a nemanipulovalo. Vytvorte príležitosti, kedy dieťa môže rozprávať o šikanovaní. Často to funguje v momentoch uvoľnenia sa počas dňa. Predstavte si, že situáciu vidíte z výšky, aby ste lepšie pochopili kontext a príčiny správania dieťaťa.
2. Nastavenie pravidiel a dôsledkov:Ujasnite si s dieťaťom pravidlá a očakávania. Vysvetlite mu dôležitosť školskej dochádzky. Ak dieťa opakovane „blicuje“, malo by za svoju neúčasť v škole niesť následky. Myslite na to, že určenie trestu je individuálne a u niektorých detí nemusí zabrať ani trest. Tínedžer dokonca môže voliť protiakciu v podobe úteku z domova, túlania sa, nadurdenosti, mlčanlivosti a podobne.
3. Individuálny prístup a možné reštrikcie:Pravdaže, ako vždy, treba k záškolákovi pristupovať individuálne - čo je u jedného dieťaťa môže byť vážnym prečinom, u iného dieťaťa má vážny dôvod, napr. smrť v rodine. Ku každému problému spojenému so záškoláctvom treba pristupovať individuálne. S niekým sa stačí porozprávať a stanoviť jasné pravidlá, niekomu pomôže menší trest (zákaz obľúbených činností, zákaz stretnutia s kamarátmi, finančný postih a podobne). Rodičia môžu voliť aj reštrikčný postup, v ktorom ide o použitie trestu, napr. zákaz počítača, internetu, ísť von s kamarátmi alebo finančný postih. Dieťa by malo za svoju neúčasť v škole niesť následky. Dajte mu trest v podobe zákazu hier na počítači, zatrhnutého internetu, televízie, stretnutí s kamarátmi či krátenia vreckového. Voliť tresty je však veľmi individuálne.
Spolupráca so školou a odborníkmi
Ak sa vám nedarí problém vyriešiť sami, vyhľadajte odbornú pomoc. Pri vážnejších dôvodoch záškoláctva je dobré spolupracovať s odborníkmi.
1. Komunikácia so školou:Porozprávajte sa s riaditeľom školy a školským psychológom. Informujte pedagógov, že chcete problém riešiť. Dôležité je, aby pedagóg vedel, že chcete problém riešiť. Zistite, aké pravidlá a prostriedky má škola proti šikanovaniu a aký má systém na oznámenie šikanovania a rozprávajte sa o nich s dieťaťom, aby ich vedelo používať. Upovedomte školu hneď, ako si začnete myslieť, že vaše dieťa šikanujú. Zaistite, aby všetci aktéri vedeli, aké opatrenia zamýšľate prijať a kedy.
2. Školský psychológ a výchovný poradca:Okrem učiteľa môžu rodičia požiadať o konzultáciu aj so školským psychológom, prípadne detským psychológom a premyslieť si spolu s ním ďalší postup. Rodičia sa môžu poradiť aj so školským psychológom a premyslieť si spolu s ním ďalší postup. Rodičom môžu pomôcť výchovní poradcovia.
3. Centrum poradenstva a prevencie (CPP):Môžete sa obrátiť na Linku detskej istoty alebo na Centrum poradenstva a prevencie (CPP). Sieť Centier poradenstva a prevencie (CPP) sídli v každom okresnom meste (väčšie mestá, ako Bratislava či Košice, majú viac ako jedno). CPP ponúka školám podporu pri riešení šikanovania. Poskytované služby CPP zahŕňajú bezplatnú psychologickú pomoc aktérom šikanovania - obetiam, agresorom (vrátane rodičov), odborné konzultácie pri hľadaní konkrétnych postupov pre danú školu a riešení situácie a prácu s celým triednym kolektívom, v ktorom došlo k šikanovaniu. Počas posudzovania/vyšetrovania jednotlivých prípadov sa odporúča nadviazať spoluprácu so školským psychológom, prípadne kontaktovať Centrum poradenstva a prevencie (CPP).
4. Dôležité kontakty a organizácie:Ak si neviete rady, neváhajte sa obrátiť na odborníkov. Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a podobne sú ďalšími inštitúciami, ktoré môžu pomôcť. Poradenský psychológ alebo odborný poradca RPPS môže rodičom pomôcť hľadať nové alebo efektívnejšie výchovné štýly pri problémoch ich dieťaťa, ktoré nechodí riadne do školy. Pre deti a mladých, ako i dospelých kontaktujúcich nás v záujme detí, pôsobnosť poradne rozširuje svoju pôsobnosť celkovo na oblasť duševného zdravia detí a mládeže. Ak sa potrebuješ o svojich pocitoch, myšlienkach či trápeniach porozprávať, sme tu pre teba! Naši psychológovia ti odpovedia, poradia a vypočujú ťa. Všetko, čo cítiš, je v poriadku. Každý z nás sa niekedy cíti sám, vystrašený, smutný alebo nahnevaný alebo si nevie s niečím sám poradiť. Dôležité je, že je tu niekto, kto ťa vypočuje, podporí, poradí a spoločne s tebou bude hľadať riešenia. MÔŽEŠ SA NA NÁS OBRÁTIŤ s AKOUKOĽVEK TÉMOU, ČI PROBLÉMOM, alebo ak si sa stal obeťou šikany alebo si bol jej svedkom. Nezostávaj potichu. Môžeš nám zavolať na Linku pomoci pre deti a mládež 116111 - toto bezplatné telefónne číslo je k ti k dispozícii non-stop 24 hodín, 7 dní v týždni aj cez víkendy a sviatky. Telefonáty sú anonymné to znamená, že nám nemusíš povedať ani svoje meno, ani odkiaľ voláš. Ak si radšej píšeš, ako telefonuješ, môžeš nás kontaktovať aj cez čet - četovacie okienko nájdeš na webovej stránke www.odpisemeti.sk - na čete sme ti k dispozícii každý deň, vždy od 18:00 do 22:00 hod.
Prevencia záškoláctva: Budovanie pevného základu
Prevencia je vždy lepšia ako riešenie už vzniknutého problému. Existuje niekoľko spôsobov, ako predchádzať záškoláctvu, ktoré sú založené na budovaní silného a podporného vzťahu medzi rodičom a dieťaťom.
1. Budovanie vzťahu založeného na dôvere a komunikácii:Najdôležitejšie je rozprávanie sa s dieťaťom, vytvorenie vzťahu založenom na dôvere, aby sa vám nebálo zdôveriť so svojimi problémami. Rozprávajte sa so svojimi deťmi denne a zaujímajte sa o ich život v škole aj mimo nej. Výhodu majú predovšetkým tí rodičia, ku ktorým majú ich deti dobrý vzťah a s mnohými záležitosťami sa im zdôveria. Pravdaže, ako vždy, treba k záškolákovi pristupovať individuálne - čo je u jedného dieťaťa môže byť vážnym prečinom, u iného dieťaťa má vážny dôvod. Vytvorte si reflexný obraz, ktorý bude spúšťaný skôr ako pristúpite k nepríjemnej výchovnej situácii. Počúvajte pozorne svoje dieťa! Povzbuďte ho, aby vám rozprávalo o škole, spoločenských udalostiach, ceste do a zo školy. Všímajte si jeho rozhovory s inými deťmi. Mohlo by vám to naznačiť, či je vaše dieťa obeťou, agresorom, alebo ani jedným. Opýtajte sa dieťaťa, ako by podľa neho bolo najlepšie riešiť šikanovanie. Dieťa sa môže báť, že ak šikanovanie oznámi, môže sa situácia zhoršiť.
2. Ústretovosť s mierou a zodpovednosť:Buďte ústretoví: Jednorazové "blicnutie" občas pochopte a ospravedlňte, ale dbajte na to, aby sa to nestalo pravidlom. Najdôležitejšie je rozprávanie sa s dieťaťom, vytvorenie vzťahu založenom na dôvere, ale aj istá ústretovosť, kedy jednorazové blicnutie pochopíme a ospravedlníme. Ale písať ospravedlnenky po častom blicovaní, alebo pri dlhšie trvajúcom záškoláctve je výchovne nevhodné.
3. Učenie riešenia konfliktov a sebaobrany:Učte deti, ako majú riešiť hádky bez násilných slov a činov. Učte ich zručnostiam sebaobrany: ako kráčať s istotou, byť pozorný k dianiu okolo seba a postaviť sa za seba verbálne. Pomôžte dieťaťu naučiť sa sociálne zručnosti, ktoré potrebuje, aby si vedelo nájsť priateľov.
4. Podpora záujmov a trávenie spoločného času:Podporujte záujmy a aktivity dieťaťa, aby malo v živote aj iné radosti ako len školu. Venujte dieťaťu viac času a oceňte jeho láskavé správanie k druhým. Dajte dieťaťu vedieť, že láskavosť má hodnotu. Zvýšte dohľad nad aktivitami dieťaťa - s kým a kam chodí. Zistite, s kým sa kamaráti, a uistite sa, že viete, kde sú vaše deti po celý čas. Odraďte dieťa od vzťahov s agresívnymi deťmi.
5. Nastavenie jasných domácich pravidiel:Dohodnite si spoločne jasné domáce pravidlá a dôsledne ich dodržiavajte. Keď deti vytvoria nejaké pravidlá, ľahšie ich dodržiavajú. Nepodporujte vhodné správanie odmenami (darčeky, čokoláda, PC hry, pozeranie televízie či iné úplatky) alebo zlé správanie sankciami (odmietanie dieťaťa, tresty, facky). Netrestajte dieťa tak, že ho ponížite, aby pocítilo, aké to je byť šikanovaný. Namiesto toho zvážte účinnú a nenásilnú reakciu.
6. Zvládanie emócií rodičov:Vo výchove sa často stretávajú emócie detí a rodičov, čo môže viesť k napätým situáciám. Uvedomte si svoje emócie: Zlosť, hnev, nespokojnosť, úzkosť, strach, bezradnosť - to sú emócie, ktoré zvyčajne nedokážeme riešiť inak ako ich uvoľnením. Získajte časový odstup: Pokiaľ riešite problémy hneď a s hnevom, dieťa je v opozícii a do svojho vnútorného sveta vás nepustí. Získajte nadhľad: Predstavte si, že situáciu vidíte z výšky, aby ste lepšie pochopili kontext a príčiny správania dieťaťa. Preventívne si vytvorte reflexný obraz, ktorý bude spúšťaný skôr ako pristúpite k nepríjemnej výchovnej situácii.
Následky záškoláctva a legislatívne aspekty
Záškoláctvo nie je len osobným problémom dieťaťa a rodiny, ale má aj širšie sociálne a právne dôsledky. Je klasifikované dokonca ako porucha správania. V prípadoch, kedy je záškoláctvo pravidelné a spojené s ďalšími faktormi, hovoríme podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb o tzv. socializovanej poruche správania - teda takej poruche, ktorá sa vyskytuje u detí inak bezproblémovo zapojených do skupiny rovesníkov.
1. Záškoláctvo a sociálne dávky:Pozor na úrady. Nech už je dôvod záškoláctva akýkoľvek, povinnú školskú dochádzku musíte mať pod kontrolou, inak môžete prísť o sociálne dávky. Na ich zastavenie stačí, ak dieťa neprihlásite na povinnú školskú dochádzku, ale aj viac ako 15 neospravedlnených hodín za mesiac. Ak rodič dieťaťa nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky svojho dieťaťa, oznámi riaditeľ školy a riaditeľ školského zariadenia túto skutočnosť príslušnému orgánu štátnej správy a obci, v ktorej má rodič dieťaťa trvalý pobyt. Ak záškoláctvo oznámi riaditeľ školy príslušnému orgánu štátnej správy a obci, v ktorej máte trvalý pobyt, môžete prísť o peniaze. Ak dostávate prídavok na dieťa alebo príplatok k prídavku na dieťa, úrad práce vydá rozhodnutie, podľa ktorého bude posielať peniaze obci a nie vám. Ak poberáte takzvané náhradné výživné, pre záškoláctvo dieťaťa naň strácate nárok. V zásade platí, ak si rodičia všimli, že ich dieťa sa cíti pred odchodom do školy úzkostne, plače, bolí ho bruško, nečakajte, kým nájde odvahu k rozhodnutiu do školy jednoducho nechodiť.
2. Postup školy pri záškoláctve:Hranicu „únosnej miery“ záškoláckych hodín si určuje napospol každá škola sama. Zákonom je stanovený postup, ako riešiť neospravedlnenú absenciu u žiakov. Nad 25 neospravedlnených hodín posiela riaditeľ oznámenia a potrebnú dokumentáciu na orgán sociálnoprávnej ochrany detí. MŠVVaŠ SR aktualizovalo Smernicu č. 1/2025 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach (nájdete ju TU: náhľad / stiahnuť), podľa ktorých sa školy riadia. Avšak závisí od školy, do akej miery tieto odporúčania ďalej rozpracuje. Počet neospravedlnených hodín z roka na rok rastie. Existujúce štatistiky počtu neospravedlnených vyučovacích hodín na školách poukazujú na skutočne vysoký počet neospravedlnených hodín, najmä na druhom stupni základných škôl, niektorých typoch stredných odborných škôl a u detí zo sociálne slabších rodín.
Mýty a fakty o záškoláctve
Existuje mnoho zaužívaných predstáv o záškoláctve, ktoré sa často líšia od skutočnosti. Je dôležité poznať fakty, aby sme mohli tomuto problému efektívne čeliť.
Mýtus 1: Záškoláctvo je výsadou starších žiakov.
- Skutočnosť: Záškoláctvo sa najčastejšie deje na druhom stupni základnej školy a na strednej škole, pričom s rastúcim vekom detí jeho množstvo pribúda. Chodenie poza školu sa však nevyhýba ani žiakom prvého stupňa.
Mýtus 2: Deti chodia poza školu, lebo ich nebaví učenie.
- Skutočnosť: Výskumy ukazujú, že nezáujem o vyučovanie je až na druhom mieste z uvádzaných dôvodov. Príčiny sú často komplexnejšie a siahajú hlbšie do emocionálneho alebo sociálneho života dieťaťa.
Mýtus 3: Záškoláci trávia čas vonku s „partou“ alebo v meste.
- Skutočnosť: Päťkrát častejšie trávia záškoláci čas doma ako vonku alebo v meste. To naznačuje, že mnohí hľadajú únik alebo útočisko vo svojom domácom prostredí, aj keď tam nemusia mať podporu.
Mýtus 4: Záškoláci sú len leniví alebo majú zlé známky.
- Skutočnosť: Pravda je, že najnižšie záškoláctvo je na osemročných gymnáziách, to je ale skupina s výraznou motiváciou vzdelávať sa. Úzkostné záškoláctvo sa môže vyskytnúť aj u detí, ktoré sa učia dobre, majú profesijné predpoklady a látka im nerobí väčšie ťažkosti. Ich problémy sú často skôr emocionálne alebo sociálne.
Mýtus 5: Záškoláci pochádzajú výlučne z problémových alebo sociálne slabších rodín.
- Skutočnosť: Záškoláctvo nie je zďaleka len výsadou detí z problémových rodín. Veľmi často sa ho dopúšťajú deti, ktoré žijú v strese napríklad z trestu rodičov, ale aj naopak kvôli ich nezáujmu (vyvolanie problémov býva tiež forma pútanie pozornosti). Hoci záškoláci pochádzajú častejšie z neúplných rodín a z rodín nefunkčných, na tieto skutočnosti nemajú záškoláci vplyv. Môže sa objaviť aj v rodinách s prehnanou starostlivosťou alebo príliš vysokými nárokmi.
Mýtus 6: Záškoláci sa boja prísnych alebo náročných učiteľov.
- Skutočnosť: Záškoláci majú pomerne často opačnú skúsenosť. Strach z učiteľa je jedným z dôvodov, ale nie je jediným ani dominantným faktorom. Niekedy ide o strach z konkrétneho predmetu, písomky alebo odpovede.
Mýtus 7: Šikanovanie je zriedkavou príčinou záškoláctva.
- Skutočnosť: Niektorí odborníci tvrdia, že až tretina záškoláctva súvisí priamo s klímou v škole, so spôsobom jednania pedagógov so žiakmi a s neprofesionálnym fungovaním pedagógov. Šikanovanie alebo zlé vzťahy v triede sú významným faktorom. Deti nám často o šikanovaní v škole alebo na sociálnych sieťach nepovedia, a preto je dôležité venovať pozornosť ich správaniu.
tags: #co #robit #ked #zistim #ze #moje