Rozhodnutie o očkovaní dieťaťa patrí medzi jedny z najdiskutovanejších tém v spoločnosti a zároveň je to téma, ktorá vyvoláva množstvo otázok a obáv u rodičov. Na Slovensku je očkovanie detí povinné a táto povinnosť sa týka očkovania proti viacerým závažným ochoreniam. Cieľom tohto legislatívneho kroku je nielen chrániť individuálne zdravie dieťaťa, ale aj zabezpečiť kolektívnu imunitu, ktorá chráni celú populáciu, vrátane tých najzraniteľnejších, ktorí sa očkovať nemôžu. Napriek tomu sa mnohí rodičia stretávajú s dilemou, či svoje dieťa zaočkovať, alebo nie, pričom táto dilema je spojená s obavami o zdravie dieťaťa, ale aj s právnymi dôsledkami, ktoré môžu nastať, ak sa rodič rozhodne dieťa nezaočkovať. Táto otázka má hlboké korene v histórii medicíny, verejného zdravia a právneho systému, pričom jej súčasné podoby sú ovplyvnené aj šírením dezinformácií a osobnými skúsenosťami.
Historický Kontext a Právny Rámec Povinného Očkovania na Slovensku
Povinnosť očkovania je na Slovensku daná historicky, siahajúc až do čias Márie Terézie, ktorá v roku 1768 zaviedla prvý očkovací program na našom území po tom, čo jej na pravé kiahne zomreli tri deti. Tento krok bol prelomový a ukázal význam prevencie v boji proti smrteľným chorobám. V roku 1919 bolo na území Československa uzákonené povinné očkovanie proti pravým kiahňam, čo svedčí o dlhodobej tradícii systematickej ochrany verejného zdravia prostredníctvom očkovania. Slovensko vždy patrilo k lídrom v zavádzaní nových očkovaní v súlade s vývojom nových očkovacích látok. Prvé celonárodné očkovanie na svete proti detskej obrne sa uskutočnilo práve na Slovensku v roku 1957. V priebehu desiatich dní boli na území celého Slovenska zaočkované všetky deti vo veku od nula do sedem rokov. Vďaka dlhodobému pravidelnému očkovaniu v našej krajine vymizli alebo sa výrazne znížil výskyt závažných, častokrát aj smrteľných infekčných ochorení, s ktorými sa stretávali naši prastarí rodičia v čase, keď ešte boli deťmi a očkovanie neexistovalo, išlo najmä o čierny kašeľ, záškrt a osýpky.
Právny základ pre povinné očkovanie na Slovensku je dnes zakotvený v Zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa tohto zákona sú fyzické osoby povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam. Základné právne východiská povinného očkovania vychádzajú aj zo Zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, podľa ktorého sloboda a práva jednotlivca sú obmedzené slobodou a právami iného jednotlivca, teda ostatných osôb. Ústava SR zaručuje každému právo na ochranu zdravia (čl. 40), pričom ochrana zdravia zaručená Ústavou SR zahŕňa aj právo na ochranu pred nákazlivými ochoreniami šírenými inými osobami pre tých, ktorí sa zo zdravotných dôvodov nemôžu dať zaočkovať a pre ktorých by nakazenie sa takouto chorobou mohlo mať fatálne následky. Povinnosti možno ukladať iba zákonom alebo na základe zákona, ako je uvedené v čl. 13 ods. 1 písm. a).
Aktuálny očkovací kalendár na Slovensku predpisuje povinné očkovania proti desiatim ochoreniam, medzi ktoré patria napríklad osýpky, mumps, ružienka (MMR), záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna, vírusová žltačka typu B, invazívne ochorenia vyvolané Haemophilus influenzae typu b a invazívne pneumokokové ochorenia. Každé z týchto očkovaní má svoje špecifické časové rozloženie a preočkovania, ktoré sú kľúčové pre udržanie dlhodobej imunity.
Zdravotné Riziká pri Odmietnutí Očkovania
Rozhodnutie nedať dieťa zaočkovať so sebou prináša značné zdravotné riziká, a to nielen pre samotné neočkované dieťa, ale aj pre celú komunitu. Ak sa rodičia rozhodnú neočkovať, idú do rizika, že dieťa môže byť ohrozené na zdraví i na živote. Neočkované dieťa je v budúcnosti ohrozené infekčnými ochoreniami, ktorým sa dalo predísť očkovaním. V budúcnosti určite bude cestovať, bude veľa vecí chytať, jesť veľa rôznych jedál, a preto je dôležité mať imunitu aj vďaka očkovaniu, aby sa potom netrápilo s dôsledkami infekčných ochorení.
Jednotlivé ochorenia, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, majú často závažný priebeh alebo závažné komplikácie. Tu sú niektoré z nich:
- Osýpky: Ide o akútne infekčné ochorenie spôsobené vírusom. Hoci sa často vníma ako detská choroba, môže spôsobiť vážne ochorenie vyžadujúce hospitalizáciu aj u predtým zdravých detí. U jedného z tisíc prípadov osýpok sa môže vyvinúť akútny zápal mozgu, ktorý často vedie k trvalému poškodeniu mozgu. Jedno až tri z každých tisíc detí, ktoré sa nakazia osýpkami, môžu zomrieť na respiračné a neurologické komplikácie. Navyše, subakútna sklerotizujúca panencefalitída (SSPE) je zriedkavé, ale smrteľné degeneratívne ochorenie centrálneho nervového systému, charakterizované zhoršením správania a intelektu a záchvatmi, ktoré sa vo všeobecnosti vyvinú sedem až desať rokov po infekcii osýpkami.
- Mumps: Akútne ochorenie sprevádzané bolestivým opuchom slinných žliaz, s možným postihnutím centrálneho nervového systému (zápal mozgových blán), pankreasu a pohlavných žliaz. U chlapcov môže vyvolať zápal semenníkov a následnú neplodnosť v dospelosti, rizikom je aj zápal mozgových blán.
- Ružienka (Rubeola): Spravidla ľahko prebiehajúce ochorenie, ktoré pri ochorení tehotnej ženy môže spôsobiť vážne poškodenia plodu. Následkami prekonania ružienky v tehotenstve môžu byť potraty, pôrody mŕtvych plodov, ale aj závažné vrodené chyby. Ochorenie sa začína výsevom drobno škvrnitej ružovej vyrážky najskôr na tvári, rýchlo sa šíriacej aj na trup.
- Záškrt: Akútne bakteriálne ochorenie, ktoré postihuje hrtan a hltan s častými kardiálnymi a neurologickými komplikáciami.
- Tetanus: Akútne infekčné ochorenie nervového systému, pre ktoré je typické tŕpnutie šije, tonicko-klonické kŕče žuvacieho, šijového a neskôr aj dýchacieho svalstva. Často zmrzačujúce alebo smrtiace ochorenie.
- Čierny kašeľ (Pertussis): Akútne respiračné ochorenie, ktoré postihuje sliznice dýchacieho traktu. Prejavuje sa protrahovaným dráždivým neproduktívnym kašľom trvajúcim týždne až mesiace. Iné príznaky nebývajú prítomné. Najvyššiu chorobnosť evidujeme u detí do jedného roka, ktoré ešte neboli pre svoj vek zaočkované všetkými dávkami proti ochoreniu čierneho kašľa.
- Detská obrna (Poliomyelitída): Závažné, často zmrzačujúce alebo smrtiace ochorenie. Väčšinou sa prekonaná nákaza prejaví podobne ako chrípka. Keď vírus napadne a zničí bunky centrálneho nervového systému, vzniká zápal mozgových blán a asi u jedného percenta infikovaných najobávanejšia paralytická forma ochorenia. Môže nastať aj obrna dýchacích svalov a porucha dýchania.
- Invazívne ochorenia vyvolané Haemophilus influenzae typu b (Hib): Spôsobujú predovšetkým zápal mozgových blán, zápal hrtanovej príklopky (epiglotitída), bronchopneumónie, zápal pľúc, zápal kĺbov a kostí, sepsy.
- Invazívne pneumokokové ochorenia: Medzi invazívne pneumokokové ochorenia patria zápal mozgových blán, sepsa a bakteriémia. Okrem toho pneumokoky vyvolávajú i bežné ochorenia s menej závažnými klinickými príznakmi, ako sú napríklad zápaly stredného ucha, prínosových dutín a priedušiek.
- Vírusová žltačka typu B: Ochorenie sa prejavuje únavou, nechutenstvom, napínaním na vracanie, zvýšenou teplotou, tmavým močom, svetlou stolicou a žltým sfarbením očných bielok a kože. Očkuje sa na trikrát, ale je doživotná.
Prednosta Kliniky pediatrie FN Trenčín a trenčiansky krajský odborník ministerstva zdravotníctva pre pediatriu Pavol Šimurka zdôrazňuje, že keď rodičia odmietnu ochranu dieťaťa očkovaním, idú vlastne proti jeho zdraviu. Odkázal sa pritom na to, že každé dieťa má podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) právo ochrániť svoje zdravie proti infekcii očkovaním. Lekárske záznamy preukázali, že napríklad z infekcie besnotou zatiaľ prežilo iba sedem ľudí pri rozvinutých prípadoch, aj to s poškodeným mozgom, pričom vakcíny proti besnote zachránili množstvo ľudí pred smrťou.
Kolektívna Imunita: Ochranná Bariéra pre Celú Spoločnosť
Jedným z kľúčových benefitov vysokého počtu zaočkovaných detí je vytvorenie kolektívnej imunity. Zaočkovaná populácia vytvára určitú „ochrannú bariéru“ prostredníctvom ochranných protilátok, čím zabraňuje šíreniu infekčných ochorení v komunite. To je obzvlášť dôležité pre zraniteľné skupiny, ako sú veľmi malé deti, ktoré ešte nemôžu byť očkované (napríklad proti osýpkam, mumpsu a ružienke sa deti očkujú až po pätnástom mesiaci života), alebo deti, ktoré z vážnych zdravotných dôvodov nemôžu byť očkované, ako sú napríklad deti po transplantácii, s onkologickým ochorením a podobne. Ochranu pred týmito ochoreniami im mala zabezpečiť práve kolektívna imunita. Neočkované deti tak ohrozujú nielen seba, ale aj deti, ktoré si aj napriek očkovaniu nevytvorili ochrannú hladinu protilátok (čo môže byť z dôvodu oslabeného imunitného systému alebo chronického ochorenia), ako aj deti, ktoré nemôžu byť očkované. Očkovacie látky tiež nie sú stopercentne účinné, teda aj napriek očkovaniu môže jedno až dve percentá detí zostať po očkovaní voči nákaze vnímavých.
Hlavný hygienik Slovenskej republiky Tatiana Červeňová zdôrazňuje, že pri poklese zaočkovanosti napríklad proti čiernemu kašľu alebo osýpkam môžeme predpokladať, že aj v našej krajine sa budeme čoraz viac stretávať s ohniskami týchto ochorení. Infekčné ochorenie častokrát prenáša chorý človek, u ktorého je ochorenie v inkubačnom čase, nemá príznaky a teda ani nevie, že je chorý. V prípade, že takto chorý človek sa dostane do kontaktu s nezaočkovaným dieťaťom, je tu veľká pravdepodobnosť, že toto dieťa ochorie.
Klesajúca miera zaočkovanosti – prečo a ako to ovplyvňuje zdravie?
Epidémie infekčných ochorení, proti ktorým je v súčasnosti možnosť chrániť deti očkovaním, zabili vo svete viac detí ako všetky vojny, uvádza úrad verejného zdravotníctva. Vplyv očkovania možno najlepšie ilustrovať na vykorenení pravých kiahní vo svete. Len vďaka očkovaniu sa podarilo zdolať smrteľné ochorenie, ktoré bolo ešte v sedemdesiatych rokoch príčinou mnohých úmrtí. Počet chorých a aj mŕtvych na infekčné ochorenia by bol bez očkovania vysoký. Práve to, že u nás niektoré ochorenia už takmer nie sú, zneužívajú odporcovia povinného očkovania, ktorí tvrdia, že ďalšie očkovanie proti nim už nie je potrebné. Skutočnosť je však taká, že sa tieto nákazy nevyskytujú preto, lebo detská populácia je systematickým očkovaním pred nimi dobre chránená, tvrdí úrad verejného zdravotníctva.
Klesajúca Zaočkovanosť a Jej Dôsledky v Praxi
Zaočkovanosť na Slovensku, podobne ako v mnohých iných krajinách Európskej únie, už niekoľko rokov vykazuje pokles. Európsky imunizačný týždeň (EIW), ktorý vyhlasuje Svetová zdravotníctva organizácia (WHO) s cieľom podporiť povedomie o očkovaní ako o prevencii infekčných ochorení a ochrany života, sa zameriava na túto situáciu. Celoslovenskú zaočkovanosť nad 95 % dosahujeme pri základnom očkovaní alebo pri prvej dávke očkovania u detí do piatich rokov proti všetkým desiatim ochoreniam v rámci Očkovacieho kalendára. Avšak u detí narodených v roku 2021 nedosahujeme zaočkovanosť nad 95 % pri prvej dávke očkovania proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Z výsledkov ďalej vyplýva, že u detí narodených v rokoch 2011, 2016 a 2017 je zaočkovanosť nižšia ako 95 % pri očkovaní druhou dávkou proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Žiaľ, evidujeme aj zaočkovanosť iba 77 % v okrese Prievidza a 88 % v okresoch Malacky a Spišská Nová Ves práve v ročníku narodenia detí 2017. U detí narodených v roku 2016 je zaočkovanosť nižšia ako 95 % pri preočkovaní proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne.
S poklesom zaočkovanosti v Európe ide ruka v ruke nárast očkovaním preventabilných ochorení, ktoré evidujeme naprieč Európou. Dramatickým príkladom je epidémia čierneho kašľa v Českej republike, kde počet prípadov chorých je najvyšší za posledných šesťdesiat rokov. K 14. aprílu 2024 tam počet prípadov dosiahol celkom 7 888 chorých s najvyššou chorobnosťou vo vekovej kategórii 15 až 19-ročných. Česká republika pristupuje k mimoriadnym dodávkam vakcín, pretože eviduje zvýšený záujem o očkovanie. Prípady ochorenia čierneho kašľa hlásia aj Chorvátsko, Holandsko, Dánsko, Nórsko a Španielsko. Na Slovensku epidemiologickú situáciu nepretržite monitorujeme a k 17. aprílu 2023 sme mali hlásených 390 prípadov ochorenia na čierny kašeľ.
Nárast chorobnosti na osýpky evidujú najmä v Rumunsku, ktoré od januára 2023 hlási viac ako 11 400 chorých na osýpky a 12 úmrtí. Prípady osýpok sa však objavujú aj v Rakúsku (374 chorých za rok 2024), Českej republike (14 chorých) a Poľsku (40 chorých), a v ďalších trinástich krajinách EÚ. Tento celoeurópsky trend potvrdzuje, že infekčné ochorenia hranice krajín nepoznajú a pri súčasnom pohybe obyvateľov medzi krajinami, či už za prácou, alebo cestovaním, nie je zavlečenie akéhokoľvek infekčného ochorenia na Slovensko vylúčené. Príkladom sú epidémie osýpok v roku 2018 a 2019 na východnom Slovensku.
Právne a Administratívne Dôsledky Odmietnutia Očkovania
Ak rodič odmietne dať svoje dieťa zaočkovať bez preukázania závažných zdravotných alebo iných lekárom zdôvodnených prípadov, dopustí sa priestupku na úseku verejného zdravotníctva. Za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu možno uložiť pokutu v súhrnnej výške 331 eur pre jedného rodiča, v prípade oboch rodičov je to 662 eur. Pediater je povinný hlásiť skutočnosť, že rodič dieťaťa odmieta povinné očkovanie, príslušnému oddeleniu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) a zaznamenať túto skutočnosť do zdravotného záznamu dieťaťa.
V súvislosti s touto problematikou Ministerstvo zdravotníctva SR a Úrad verejného zdravotníctva SR po takmer ročnej veľmi dôslednej odbornej diskusii prichádzajú s legislatívnym návrhom, ktorý uvádza zmeny v oblasti prijímania detí do predškolského zariadenia na základe ich očkovacieho statusu. Navrhujú, aby bolo do predškolského zariadenia prijaté iba zaočkované dieťa. Zároveň je súčasťou legislatívneho návrhu aj zrušenie sankcií za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu, ktoré v súčasnosti môžu byť uložené v celkovej súhrnnej výške 331 eur. Sankcie by sa zrušili po dvanástich rokoch od zavedenia do praxe. Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť plne podporuje povinnosť očkovania pred nástupom do predškolského zariadenia, keďže kolektívne zariadenie vytvára podmienky, ktoré uľahčujú zavlečenie a šírenie nákazy. Zaplatenie pokuty dieťa pred nákazou nechráni.
Pre rodičov, ktorí hľadajú odpovede na svoje otázky, či svoje dieťa dať alebo nedať zaočkovať, sú zriadené Poradne očkovania na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva. V rámci Poradní očkovania epidemiológovia poskytujú rodičom bezplatné konzultácie o význame povinného očkovania. Ich cieľom nie je vyberanie pokút za odmietnutie očkovania, ale informovanie rodičov, že oznámenie pediatra o odmietnutí očkovania dieťaťa je dôležitá informácia, že dieťa nie je očkované proti určitému infekčnému ochoreniu, a teda je zraniteľné v prípade vzniku ohniska nákazy.
Mýty, Obavy a Dezinformácie o Očkovaní
V diskusii o očkovaní sa často objavuje množstvo mýtov a dezinformácií, ktoré môžu rodičov zmiasť a viesť k odmietavým postojom. Jedným z najčastejších „argumentov“ antivakcinačných kampaní je, že očkovanie spôsobuje autizmus, cukrovku alebo poruchu imunitného systému. Rozsiahle štúdie vo viacerých krajinách nezávisle potvrdili, že neexistuje príčinná súvislosť medzi očkovaním a autizmom, očkovaním a vznikom diabetes mellitus, očkovaním a poruchami imunitného systému. Seriózne štúdie tieto pseudoargumenty spoľahlivo vyvrátili. Hoci niektorí tvrdia, že očkovanie proti vírusovému zápalu pečene typu B spôsobuje roztrúsenú sklerózu, alebo že očkovanie proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu spôsobuje syndróm náhleho úmrtia dojčiat, vedecké dôkazy tieto tvrdenia nepotvrdzujú.
Ďalšou obavou je predstava, že „ľudský organizmus je tak dokonalý, že sa vie vysporiadať so všetkým a nepotrebuje na to žiadne očkovacie látky“, alebo že „v očkovacích látkach je kopa humusu, ktoré nám vedome zamlčujú“. Tento predpoklad je zjavná lož, pretože napríklad pri besnote, ako už bolo spomenuté, prežije len minimum infikovaných ľudí a aj to s trvalými následkami. Akútne infekčné ochorenia, proti ktorým sa očkuje, majú často vážne komplikácie, ktoré môžu viesť k trvalým následkom alebo smrti. Tvrdenia o „jedovatom obsahu súčasných vakcín“ šírené niektorými „odborníkmi“ sú v rozpore s konsenzom vedeckej a lekárskej komunity.
Rodičia tiež vyjadrujú obavy o nedostatočné vyšetrenie dieťaťa pred očkovaním. Matky sa pýtajú, koľko z nich sa stretlo s tým, aby doktorka dieťa pred očkovaním vyšetrila, odmerala mu teplotu. Mnohé s tým nemali skúsenosť ani raz, maximálne sa ich lekárka opýtala, či je dieťa v poriadku. Následne musia ako matky zodpovedne skonštatovať, že dieťa je v poriadku, teda zdravé, a zobrať na seba zodpovednosť. Vzniká otázka, kto dostane pokutu v prípade, ak dieťa následkom očkovania ochorie, prípadne bude trvalo postihnuté, nedajbože zomrie, a či by rodičia v takom prípade mali čas, chuť a peniaze na súd. Niektorí dokonca navrhujú, aby doktor(ka) podpísala trestnoprávnu zodpovednosť za očkovanie, tvrdiac, že by to nikdy nepodpísali, lebo už by boli v kriminále.
Mýli sa aj predstava, že infekčné choroby v minulosti zapríčiňovali hlavne farmaceutické spoločnosti, supermarkety a nezdravá strava, alebo že "kto dá zaočkovať svoje dieťa proti čomukoľvek, stáva sa spolupáchateľom na pomalom zabíjaní človeka". Tieto tvrdenia sú v ostrom kontraste s historickými dôkazmi o boji proti infekčným ochoreniam a s úlohou očkovania pri ich eradikácii. Argumenty ako "naši predkovia sa dožívajú rokov, čo sa my nikdy nedožijeme, lebo sme samá rakovina" sú často neodôvodnené a ignorujú výrazný nárast priemernej dĺžky života vďaka pokrokom v medicíne, vrátane očkovania.
Je dôležité rozlišovať medzi nežiaducimi účinkami a závažnými komplikáciami. Vedúca katedry epidemiológie Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave Zuzana Krištúfková opisuje najčastejšie nežiaduce účinky očkovania ako bolestivosť, svrbenie v mieste vpichu očkovacej látky a mierny opuch, ktoré môžu pretrvávať niekoľko hodín. Tieto reakcie sú väčšinou mierne a prechodné, a sú bežnou odpoveďou imunitného systému na vakcínu.
Rola Rodičov a Lekárov: Dôvera a Informovanosť
Vzťah medzi lekárom a rodičom je kľúčový pre správne rozhodovanie o očkovaní. Pediatri sa pri očkovaní detí najčastejšie stretávajú s tým, že rodičia nevedia, proti čomu presne sa ich deti očkujú a aké reakcie u nich majú po očkovaní očakávať. Pediatrička Kristína Visolajská zdôrazňuje, že rodičia často odkladajú povinné očkovanie alebo deti nedajú vôbec zaočkovať z dôvodu strachu z vakcíny, pričom žiaľ, často majú informácie z rôznych pokútnych internetových zdrojov.
Dr. Visolajská má pri rodičoch odmietajúcich očkovanie zavedený jasný postup. Najprv si ich opakovane volá na pohovor, kde sa vždy snaží vypočuť ich obavy a nájsť pre ich strach pochopenie. Často svoje rozhodnutie nemyslia zle, len majú strach z neznámeho. Zároveň sa im snaží vysvetliť reálne riziká a spoločne si pozrú fotografie a videá, ako ochorenie vyzerá v realite. Mnohí rodičia tak podľa nej svoje rozhodnutie zmenia, viacerí však nie, ktorých potom nahlasuje Úradu verejného zdravotníctva. Podľa prednostu Šimurku je najlepšou motiváciou k očkovaniu pre rodičov vidieť ochorenie a jeho šírenie v okolí, význam vakcíny pochopia, keď sa ochorenie v okolí týka aj priamo ich vlastného dieťaťa. Starí rodičia, ktorí priebeh ochorení poznali v minulosti, boli jednoznačnými podporovateľmi očkovania v rodine.
Dôležitá je edukácia. Pediatrička Visolajská začína už v novorodeneckom veku, aby mali rodičia dostatok času si naštudovať rôzne typy vakcín. Má pripravené jednoduché materiály a dáva každému brožúrku „Sprievodca očkovaním“, kde si rodičia nájdu relevantné informácie. Veľmi dôležitý je vzťah medzi lekárom a rodičom založený na rešpekte a vzájomnom vypočutí. Väčšina rodičov je edukovaná a stále viac sa rozhodujú aj pre nepovinné očkovania. Podľa nej výrazne pomohlo aj to, že všetky vakcíny, vrátane povinných aj nepovinných, sú do troch rokov veku plne hradené zdravotnými poisťovňami. Z nepovinných očkovaní sa rodičia najviac rozhodujú pre vakcíny proti rotavírusom, kliešťovej encefalitíde, ovčím kiahňam, chrípke či vírusovej žltačke typu A.
Očkovanie a Vzdelávanie: Prijímanie Detí do Predškolských Zariadení
Aktuálne na Slovensku nie je zákonom stanovené, že dieťa musí byť zaočkované, aby bolo prijaté do škôlky. Rodič musí predložiť potvrdenie o zdravotnom stave dieťaťa, ktoré obsahuje aj informáciu, či je povinne očkované, avšak škôlka podľa zákona nemôže dieťa odmietnuť prijať preto, že nie je očkované. Riaditeľka jednej zo škôlok sama zastavila rodičku, keď sa jej pýtala, či je neočkovanie problém, že ju to vôbec nezaujíma a potrebuje len potvrdenie, že dieťa je zdravotne spôsobilé navštevovať kolektív. Hoci rodičia odmietajúci očkovanie sa spoliehali na to, že zaočkované boli takmer všetky deti v ich okolí a skutočne, dostať vtedy osýpky bolo takmer nemožné, situácia sa zmenila. Súčasná zaočkovanosť klesla pod kritickú hranicu a tiež k nám ročne prúdia tisícky migrantov, ktorí zaočkovaní nie sú. Pomoc ľuďom z ohrozených krajín je síce správna a ľudská, ale treba si uvedomiť, že už žiadne nezaočkované dieťa nie je chránené pred ochorením a situácia sa stále zhoršuje.
Vzhľadom na zvýšený výskyt ochorení, ktorým je možné predchádzať očkovaním (najmä osýpok) v SR, ale aj celej Európe, je veľmi žiadúce zaviesť navrhované opatrenie - prijímanie iba zaočkovaných detí do predškolských zariadení. Ochranou pred týmito ochoreniami je práve kolektívna imunita, ktorá v dôsledku klesajúcej zaočkovanosti už nie je dostatočná. Nezaočkované dieťa, najmä v kolektívnom zariadení, môže byť potom zdrojom nákazy, alebo môže uľahčovať šírenie ochorenia. Je dôležité, aby verejnosť vnímala toto opatrenie nie ako represívne, ale naozaj preventívne, s cieľom ochrániť mnohé deti pred závažnými ochoreniami. Treba si uvedomiť, že ohrozené je každé neočkované dieťa, teda aj také, ktoré mohlo byť očkované, ale rodičia sa rozhodli očkovanie odmietnuť.
Príkladom môže byť Francúzsko, ktoré malo do roku 2018 zavedené dobrovoľné očkovanie. V tom čase patrilo medzi krajiny s najväčším počtom ľudí na svete, ktorí váhali s očkovaním (až 40 % Francúzov spochybňovalo bezpečnosť očkovania). Úroveň zaočkovanosti bola totiž pred zavedením povinného očkovania dlhodobo príliš nízka, dochádzalo k výskytu epidémií ochorení (napríklad počas epidémie osýpok v rokoch 2008-2011 bolo vo Francúzsku vyše 22-tisíc prípadov, skoro 5-tisíc ľudí bolo hospitalizovaných s vážnymi komplikáciami a 10 ľudí zomrelo). Ochorenie sa šírilo v lokalitách s najnižšou zaočkovanosťou, pričom najvyššiu incidenciu ochorenia mali najmenšie deti, ktoré ešte ani nemohli byť očkované. V roku 2018 pristúpilo Francúzsko k pravidelnému povinnému očkovaniu proti jedenástim infekčným ochoreniam. V roku 2010 dosiahlo Francúzsko zaočkovanosť proti osýpkam, mumpsu a ružienke 61 %, po zavedení povinného očkovania v roku 2018 dosiahlo v roku 2022 zaočkovanosť proti týmto trom ochoreniam 90 %. Na druhom príklade možno uviesť Švédsko, kde je zavedené dobrovoľné očkovanie proti jedenástim ochoreniam. Majú obdobný očkovací kalendár, zohľadňujú v ňom u menších detí najskôr vek, následne pobyt v škole. Zaočkovanosť sa napriek dobrovoľnosti pohybuje vysoko, napríklad v roku 2021 bolo v súlade s programom zaočkovaných 97 % dvojročných detí. U detí od šiestich rokov sa potom očkuje v rámci školskej starostlivosti. Zdrojom vysokej ochoty rodičov očkovať svoje deti je podľa prieskumov dôvera rodičov detí a komunikácia o očkovaní, ktorá pokrýva ich potreby.
tags: #co #sa #stane #ak #nedam #zaockovat