Medzinárodný únos dieťaťa rodičom predstavuje zložitú situáciu s ďalekosiahlymi dôsledkami, ktorá si vyžaduje citlivý a komplexný prístup. V dnešnej dobe, keď sú rodiny čoraz častejšie medzinárodné a rodičia sa sťahujú za prácou či novými príležitosťami, narastá aj riziko situácií, kedy dôjde k neoprávnenému premiestneniu dieťaťa cez hranice. Tento článok sa zameriava na problematiku rodičovského únosu dieťaťa v kontexte slovenského práva a medzinárodných dohovorov, pričom sa opiera o existujúce právne predpisy, judikatúru a praktické skúsenosti. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a upozorniť na jej špecifiká, ako aj na spôsoby prevencie a riešenia takýchto krízových stavov.
Pochopenie Medzinárodných Únosov Detí a Rodičovských Práv
Únos dieťaťa rodičom je situácia, kedy jeden z rodičov neoprávnene premiestni dieťa do zahraničia bez súhlasu alebo povolenia druhého rodiča, alebo ak na takéto premiestnenie súd neudelil súhlas. Vo všeobecnosti platí, že obaja rodičia, ktorí sú zapísaní v rodnom liste dieťaťa, majú rodičovskú zodpovednosť. Každý rodič môže individuálne rozhodovať o bežných záležitostiach dieťaťa, avšak v prípade podstatných záležitostí, ako je presťahovanie do iného štátu, je potrebný súhlas oboch rodičov.
Definícia rodičovského únosu:Rodičovský únos je neoprávnené premiestnenie dieťaťa jedným z rodičov z miesta jeho obvyklého bydliska. Práve skutočnosť, že ide o presťahovanie sa rodiča s dieťaťom bez súhlasu druhého rodiča, znamená neoprávnenosť premiestnenia dieťaťa. O únose môžeme hovoriť, keď je premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa neoprávnené. Pod pojmom medzinárodný únos dieťaťa rodičom môžeme rozumieť neoprávnené premiestnenie zo štátu jeho obvyklého pobytu alebo jeho zadržiavanie v štáte, ktorý nie je štátom jeho obvyklého pobytu, ak sa tohto konania dopustí jeden z rodičov. Premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa v štáte, inom ako je štát obvyklého pobytu dieťaťa, je neoprávneným v prípade, ak rodič dieťa premiestnil alebo ho zadržiava bez súhlasu druhého rodiča, prípadne bez súhlasu súdu štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
Obvyklý pobyt dieťaťa:Jedným z najdôležitejších faktorov pri posudzovaní, či ide o únos rodičom alebo nie, je obvyklý pobyt dieťaťa. Obvyklým pobytom dieťaťa NIE je miesto jeho trvalého pobytu, ale tento obvyklý pobyt sa preukazuje v konaní na základe podstatných okolností života maloletého dieťaťa a jeho rodičov. Pre obvyklý pobyt nie je podstatné, kde sa dieťa narodilo, kde je prihlásené na trvalý pobyt (alebo iný typ pobytu) ani aké je občianstvo dieťaťa. Obvyklý pobyt je miesto, ku ktorému má dieťa najbližšie a najužšie väzby. Obvyklý pobyt dieťaťa je krajina, v ktorej dieťa dlhodobo žije, má rodinné a sociálne zázemie, má rodinu a priateľov, navštevuje materskú školu alebo školu, vzdelávacie zariadenia alebo nejaké záujmové krúžky. V tomto štáte je dieťa zvyčajne zdravotne poistené, má tu svojho lekára, a pod. Obvyklý pobyt je miesto, kde sa dieťa zoznamuje s prostredím. Štátom obvyklého pobytu dieťaťa je štát, v ktorom dieťa žije, má tam vytvorené rodinné a sociálne zázemie, teda rodinu, priateľov, napr. tam navštevuje predškolské alebo školské zariadenie, záujmové krúžky.
Súhlas s presťahovaním dieťaťa do zahraničia:Zmena bydliska dieťaťa je významnou záležitosťou, na ktorej sa musia obaja rodičia zhodnúť, a to bez ohľadu na to, či sú manželmi, rozvedení, žijú spoločne alebo oddelene. Dokonca ani v prípade, ak je dieťa vo výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, nemá tento rodič právo bez súhlasu druhého rodiča zmeniť bydlisko dieťaťa (ani v rámci Slovenskej republiky, ani do zahraničia). Presťahovanie sa s dieťaťom do zahraničia je závažný krok, ktorý si vyžaduje súhlas oboch rodičov. Ak chcete s dieťaťom natrvalo odísť do zahraničia, budete potrebovať súhlas otca dieťaťa. Ak ten súhlas odmietne udeliť, potom nemôžete svojvoľne s dieťaťom natrvalo odísť. Trvalé odsťahovanie dieťaťa do cudziny sa podľa zákona a ustálenej súdnej praxe považuje za podstatnú vec týkajúcu sa výchovy maloletého dieťaťa, a preto je potrebné postupovať podľa § 35 Zákona o rodine.
Riešenie nesúhlasu jedného z rodičov:Ak rodič nechce udeliť súhlas druhému rodičovi, existuje riešenie v podobe podania návrhu na súd, v ktorom by ste súd požiadali o udelenie povolenia na trvalé odsťahovanie. V návrhu by bolo potrebné opísať, do akej krajiny sa chcete odsťahovať, aké životné podmienky máte v krajine vytvorené, aké podmienky bude mať vytvorené dieťa, či dieťa chce s Vami odísť, akým spôsobom zabezpečíte kontakt s otcom a pod. Ak by ste dieťa premiestnili do inej krajiny neoprávnene, išlo by o tzv. občianskoprávny únos detí, podľa dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Podľa čl. 3 tohto dohovoru: Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.
Príklad zo života: Matka má bydlisko v Nemecku a stále zamestnanie, chce, aby jej 7-ročná dcéra bola s ňou, avšak ex-partner s tým nesúhlasí. Hoci má dcéra jeho priezvisko, opatera nad ňou nikomu súdnym spôsobom nebola pridelená. Dcéra začala v septembri navštevovať prvý ročník na Slovensku a žije s bývalým partnerom. V takejto situácii by matka musela postupovať súdnou cestou na Slovensku, aby súd rozhodol o presťahovaní dieťaťa do Nemecka, ak sa s otcom nedohodne.
Ústna dohoda a jej obmedzenia:Trvalé odcestovanie rodiča s dieťaťom do zahraničia je tzv. podstatnou vecou týkajúcou sa maloletého dieťaťa, o ktorej rozhodujú rodičia na základe vzájomnej dohody. Z právneho hľadiska je dohoda právny úkon, ktorý vzniká tak, že jedna strana navrhne druhej strane podmienky a pokiaľ ich táto druhá strana bez výhrad akceptuje, dohoda je uzavretá. Dohoda o trvalom vycestovaní dieťaťa do zahraničia nevyžaduje písomnú formu. Samozrejme, ak sa zmenia pomery, môže dôjsť k tomu, že dohoda už nebude aktuálna a bude potrebné danú situáciu riešiť. Vtedy opäť bude potrebná dohoda. Ak sa nedosiahne, potom môže rozhodnúť súd. Ak budete chcieť zveriť dieťa do svojej starostlivosti, postup je rovnaký, teda ak sa nedohodnete, budete môcť podať na súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Právny Rámec na Slovensku a Medzinárodné Dohovory
Slovenská republika je viazaná niekoľkými medzinárodnými dohovormi a nariadeniami EÚ, ktoré upravujú problematiku medzinárodných únosov detí. Tieto právne nástroje poskytujú základ pre riešenie komplexných situácií, ktoré môžu vzniknúť pri presťahovaní dieťaťa cez hranice bez súhlasu jedného z rodičov.
Haagsky dohovor:Slovenská republika sa stala zmluvným štátom Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí s účinnosťou od 1. februára 2001. Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (oznámenie č. 119/2001 Z. z.), prijatého v Haagu 25. októbra 1980, platného pre SR od 1. decembra 1998. Tento dohovor je základným medzinárodným dokumentom upravujúcim problematiku medzinárodných únosov detí. Zmluvné štáty prijmú všetky primerané opatrenia na zabezpečenie cieľov dohovoru na svojom území. Dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. V danom prípade však zohráva významnú úlohu množstvo faktorov, napr. do akého zmluvného štátu bolo dieťa premiestnené (resp. skutočnosť, či je tento štát zmluvnou stranou dohovoru), znenie výrokovej časti rozsudku, ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti matky a pod.
Nariadenia Európskej únie a ďalšie dohovory:Okrem Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí upravujú túto problematiku aj ďalšie právne akty. Medzi ďalšie právne akty patria:
- NARIADENIE RADY (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 z 29. mája 2000.
- Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci, uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie).
- Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z roku 1996 (oznámenie č. 344/2002 Z. z.).
- Európsky dohovor o uznávaní a výkone rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o deti a o obnove starostlivosti o deti z 20. mája 1980.
Tieto právne normy tvoria komplexný systém na ochranu práv detí a rodičov v medzinárodnom kontexte. Zohľadňujú rôzne aspekty od určenia príslušnosti súdov, cez uznávanie a výkon rozhodnutí až po priamu spoluprácu medzi štátmi pri riešení prípadov únosov.
Rodičovský Únos ako Trestný Čin a Súvisiace Prejavy
Na Slovensku rodičovský únos nie je samostatným trestným činom. Avšak, v závislosti od konkrétnych okolností prípadu, môže takéto konanie napĺňať znaky iného trestného činu. Hoci sa na takéto konanie bežne používa pojem „únos”, myslí sa medzinárodný únos z občianskoprávneho resp. rodinnoprávneho hľadiska, nie vždy z trestnoprávneho.
Trestné činy, ktoré môžu súvisieť s únosom dieťaťa:
- Poškodzovanie cudzích práv (§ 375 Trestného zákona): V prípade, ak rodič, ktorý dieťa premiestnil do zahraničia, porušil týmto konaním práva druhého rodiča, môže byť stíhaný za tento trestný čin.
- Týranie blízkej osoby a zverenej osoby (§ 208 Trestného zákona): Ak je premiestnenie dieťaťa spojené s psychickým alebo fyzickým násilím voči dieťaťu alebo druhému rodičovi, môže ísť o tento trestný čin. Za blízku osobu Trestný zákon považuje príbuzného v priamom pokolení, osvojiteľa, osvojenca, súrodenca a manžela/manželku; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Z hľadiska zákona č. 300/2005 Z. z. (ďalej ako „Trestný zákon“) sa v niektorých prípadoch môže jednať o § 208 týranie blízkej osoby s trestnou sadzbou od troch do ôsmich rokov trestu odňatia slobody až po pätnásť až dvadsaťpäť rokov v niektorých kvalifikovaných prípadoch.
- Únos dieťaťa (nielen do zahraničia) je trestným činom v zmysle § 210 ods. 1 Trestného zákona, ak páchateľ odníme dieťa z opatrovania rodiča alebo iného oprávneného držiteľa. Opatrovaním v zmysle tohto ustanovenia je nielen bežná materiálna starostlivosť, ale aj všetky súvisiace úkony, ktoré sú potrebné na život a obhajobu záujmov opatrovanej osoby na základe zákona alebo úradného rozhodnutia. Pod pojmom ,,odníme z opatrovania" sa rozumie akýkoľvek zásah, ktorým sa znemožní ďalšia starostlivosť o unesenú osobu, napríklad odvedenie, odvezenie, odnesenie, alebo zadržanie takej osoby. Nie je rozhodujúce, či zámer smeruje k trvalému odňatiu unesenej osoby alebo len k odňatiu na krátky, prechodný čas. Z hľadiska trestnej zodpovednosti je taktiež bez významu, či unášaná osoba išla s únoscom dobrovoľne, pričom nezáleží na tom, aké prostriedky únosca použil (násilie, lesť, prehováranie a pod.). Ide o úmyselný trestný čin, ktorý je dokonaný okamihom odňatia takej osoby z moci toho, kto má povinnosť sa o ňu starať. Páchateľom môže byť ktokoľvek.
Riziká pred rozvodovým konaním:Pokiaľ sa manžel chce odsťahovať do zahraničia (napríklad do Egypta), pokiaľ by ste ešte neboli rozvedení a nemali upravené zverenie dieťaťa do opatery, jeho práva sú úplne rovnaké ako tie vaše. Na hraniciach a ani nikde inde by ho nemohli zastaviť, pretože po právnej stránke by teraz nešlo o únos dieťaťa do zahraničia. Ak by sa vám podarilo dohodnúť sa s manželom, potom túto dohodu dajte do písomnej podoby a upravte si práva a povinností k dieťaťu. Pokiaľ by ste už boli rozvedení, dieťa by bolo zverené Vám, potom vycestovanie s dieťaťom mimo SR môže byť kvalifikované ako únos dieťaťa, ak to bude mimo určeného styku a bez Vášho súhlasu. Manžel teda nebude môcť vycestovať do zahraničia bez Vášho súhlasu, len tak, kedy sa mu zachce. S deťmi môžete odísť pred rozvodovým konaním. Je to pomerne časté riešenie, ak manželia nedokážu spolu existovať. Podľa slovenských predpisov nejde o únos, pokiaľ by ste ušli na Slovensko s Vaším dieťaťom. Podmienkou, aby išlo o únos, je, že dieťa by muselo byť zverené otcovi.
Domáce násilie a rodičovský únos:V prevažnej väčšine prípadov únosu dieťaťa do zahraničia sa jedná o ženy, ktoré utekajú pred domácim násilím páchaným ich manželmi (70% prípadov). Jedná sa o ľudí pochádzajúcich zo zahraničia, ktorí uzavreli manželstvo alebo žili s partnerom v jednej domácnosti. Po narodení dieťaťa sa z rôznych dôvodov (najčastejšie teda domáce násilie) rozhodnú odísť do krajiny, z ktorej pochádzajú a hľadajú tam podporu rodiny. V prípadoch páchaného domáceho násilia (či už na ženách alebo mužoch) môže mať aplikácia Dohovoru katastrofálne následky pre týrané osoby vrátane detí. Pojem domáceho násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, za jeho charakteristický znak je možné považovať úmysel. Násilie predstavuje následok ľudského konania, ktoré je zámerné. Pri domácom násilí môže ísť o telesnú aj duševnú ujmu. S pojmom domáce násilie operuje aj MV SR, ktoré uvádza, že k domácemu násiliu dochádza vo vzťahoch medzi najbližšími osobami a má hlboký dopad na celú rodinu. Ide o násilie, ktorého cieľom je ovládať alebo utláčať inú bytosť, a to ponižovaním a vyvolávaním strachu - slovným, fyzickým a citovým týraním. Domáce násilie netvorí len jedna bitka, či jeden príležitostný incident. Ide o opakovanú viktimizáciu, t.j. dlhodobo trvajúce násilie a týranie. Dôvody v článku 13 ods. 1 písm. b) vychádzajú zo zvyšujúceho sa porozumenia domáceho násilia a ujmy, ktorú môže takéto násilie spôsobiť priamo či nepriamo deťom. Ako príklad je možné uviesť prekonanú judikatúru, ktorá uvádza, že násilie páchané na matke nebráni styku detí s ich otcom. V súčasnej rozhodovacej praxi je preukázané, že násilie môže mať mnohé formy, nie je limitované iba fyzickou požiadavkou, môže byť rozšírené aj na psychologické, emočné či finančné násilie.
Iniciatíva „Nikdy neunesie“:V Bratislave bola pri príležitosti Medzinárodného dňa nezvestných detí oznámená iniciatíva Nikdy neunesie. Zakladateľom iniciatívy je bývalý novinár David Púchovský a Martina Gajdárová, ktorá štyri roky nevidela svoje dve deti. Ich otec Andrej Gajdár ich zobral bez jej vedomia do Panamy. Po tom, čo ho našli, strávil vo väzení 415 dní za trestný čin poškodzovania cudzích práv. Teraz je na slobode a chce sa podieľať na výchove oboch súrodencov. Cieľom iniciatívy je zamedziť opakovaniu podobných prípadov, zabezpečiť pre nájdené deti ochranu zo strany štátu a tiež zdravotnú starostlivosť v podobe psychoterapie. Iniciatíva sa zasadzuje o to, aby boli rodičia - únoscovia riadne postihovaní za trestný čin únosu a aby im hrozil vyšší trest. Symbolom iniciatívy je modrý uzlík - symbol nezvestných detí na Slovensku.
Úloha Centra pre Medzinárodnoprávnu Ochranu Detí a Mládeže (CIPC)
V zmluvných štátoch Dohovoru existujú ústredné orgány, ktoré pomáhajú rodičom, ktorí sa stali obeťami cezhraničného únosu dieťaťa. Na Slovensku túto funkciu plní Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC). Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže MPSVR organizuje aj poradenstvo zamerané na únosy detí a pomoc pri vymáhaní výživného na deti od neplatiacich rodičov. Tieto orgány medzi sebou spolupracujú a dokážu riešiť takéto situácie. Ústredné orgány navzájom spolupracujú a podporujú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi svojich štátov na zabezpečenie urýchleného návratu detí a dosiahnutie ďalších cieľov tohto dohovoru.
Hlavné úlohy CIPC:Úlohou Centra ako ústredného orgánu je napomáhať jednotlivcom pri uplatňovaní ich individuálnych práv. Centrum ako ústredný orgán sám o sebe neprijíma žiadne rozhodnutia v medzinárodných sporoch. Centrum žiadateľovi pomáha skompletizovať žiadosť, potrebné formuláre a doklady, ktoré postúpi partnerskému ústrednému orgánu v zahraničí. Od zahraničného partnerského orgánu centrum následne zisťuje informácie, či sa dieťa s druhým rodičom na území tohto štátu naozaj nachádza, na ktorom súde treba podať návrh na návrat dieťaťa, aké sú možnosti bezplatnej právnej pomoci (právneho zastúpenia v súdnom konaní o návrate), prípadne aké sú možnosti mimosúdneho riešenia situácie a pod. Získané informácie oznámi žiadateľovi. Úloha centra je zistiť, kde sa dieťa nachádza a v akej sociálnej situácii je. CIPC vystupuje v súlade s právnymi aktami Európskej únie a Haagskym dohovorom ako dožadujúci (requesting) alebo dožiadaný (requested) ústredný orgán, ktorý odosiela žiadosť o vrátenie dieťaťa dožiadanému ústrednému orgánu do štátu, kam bolo dieťa protiprávne premiestnené, alebo kde bolo zadržané alebo v opačnom prípade prijíma žiadosť o návrat dieťaťa do štátu odkiaľ bolo dieťa premiestnené.
Štatistiky a rizikové faktory:Každoročne stúpa počet únosov detí do zahraničia, pričom za prvých 6 mesiacov tohto roka ide až o 50-percentný nárast. Odborníci z centra upozorňujú, že práve letné obdobie láka pri vycestovaní jednotlivcov aj rodín za prácou či dovolenkou na nadväzovanie nových vzťahov, priateľstiev, ale aj manželstiev s inými štátnymi príslušníkmi. Do agendy po tomto období preto zákonite pribúdajú ďalšie prípady detí. Podľa riaditeľky centra Andrey Císarovej je potrebné si uvedomiť, že sa tak často stretávajú aj dve rozdielne kultúry, náboženstvá, ľudia z iných „svetov“, ktorí môžu mať odlišné názory na spôsob výchovy detí. „Keďže každý rodič si prirodzene chráni svoje práva, práve táto rozdielnosť môže spôsobiť, že sa dieťa s ešte väčšou pravdepodobnosťou stáva nástrojom vydierania, konfliktov, a v neposlednom rade cezhraničných únosov,“ zdôrazňuje. Takisto problémy môžu vzniknúť pri rozvodoch alebo partnerských rozchodoch slovenských občanov, keď sa jeden alebo obaja rodičia rozhodnú vycestovať. Ani tam nie sú vylúčené únosy detí do zahraničia, prípadne aj zo zahraničia, ak sa napríklad na dĺžku pobytu v cudzine pozerajú odlišne. Kým v rok 2015 riešilo centrum 60 prípadov unesených detí do zahraničia, v polovici tohto roka ich bolo už vyše 40. Iba v rokoch 2013 a 2014 zaznamenalo centrum pokles unesených detí. Ich počet nepresiahol 54, kým v roku 2012 sa zaoberali až 60 prípadmi. Podľa štatistík centra je najviac únosov z Anglicka, Nemecka, Rakúska a Talianska. „Za minulý rok sme boli nápomocní aj pri cezhraničnom vymáhaní výživného na deti vo výške viac 600 000 eur,“ dopĺňa Císarová. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže evidovalo k 31. decembru 2020 celkovo stovky prípadov neoprávneného premiestnenia či zadržiavania dieťaťa.
Návratové Konanie: Proces, Časový Rámec a Výnimky
V prípade, ak došlo k neoprávnenému premiestneniu dieťaťa do zahraničia, môže druhý rodič podať návrh na navrátenie dieťaťa podľa Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. V návratovom konaní ide o čas, je potrebné konať rýchlo, efektívne a dodržať viaceré lehoty.
Postup v návratovom konaní:
- Podanie žiadosti: Rodič, ktorému bolo dieťa neoprávnene odňaté, podá žiadosť o navrátenie dieťaťa na ústredný orgán v štáte, kde sa dieťa nachádza, alebo na ústredný orgán miesta obvyklého pobytu dieťaťa. Na Slovensku túto funkciu plní Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC). Nevyhnutným prvým krokom v prípade návratu dieťaťa je žiadosť rodiča o pomoc pri zabezpečení návratu dieťaťa. Žiadosť musí obsahovať informácie týkajúce sa totožnosti žiadateľa, dieťaťa a osoby, o ktorej sa tvrdí, že dieťa premiestnila alebo ho zadržala; ak je to možné, dátum narodenia dieťaťa; dôvody, na ktorých je založená žiadosť žiadateľa o vrátenie dieťaťa, a všetky dostupné informácie týkajúce sa miesta pobytu dieťaťa a totožnosti osoby, s ktorou sa predpokladá, že dieťa je. Na Slovensku Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže vyžaduje dokument - žiadosť o vrátenie maloletého dieťaťa (najmä navrhovaný spôsob jeho vrátenia); rodný list maloletého dieťaťa; doklad preukazujúci rodičovské práva k dieťaťu: sobášny list rodičov dieťaťa a súdne rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti, ak bolo vydané; doklady preukazujúce obvyklý pobyt maloletého dieťaťa na Slovensku (napr. potvrdenie o návšteve školy). Ak má ústredný orgán, ktorý dostane žiadosť, dôvod domnievať sa, že dieťa sa nachádza v inom zmluvnom štáte, priamo a bezodkladne postúpi žiadosť ústrednému orgánu tohto zmluvného štátu a informuje o tom žiadajúci ústredný orgán alebo podľa okolností žiadateľa. Ústredný orgán štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, prijme alebo zabezpečí prijatie všetkých vhodných opatrení na dosiahnutie dobrovoľného návratu dieťaťa. Po prijatí žiadosti o návrat ústredný orgán štátu vo väčšine prípadov kontaktuje rodiča, ktorý dieťa nezákonne premiestnil alebo si ho ponechal a požiada ho o dobrovoľný návrat dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu. Ak rodič návrat odmietne, existuje možnosť pokúsiť sa o priateľské riešenie sporu formou mediácie, ktorá sa ponúka obom stranám.
- Súdne konanie: Ak rodič neuskutoční dobrovoľný návrat dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, môže druhý rodič podať na súde návrh o navrátenie dieťaťa. Je potrebné ho podať do jedného roka odo dňa, kedy bolo dieťa odvedené do iného štátu. Po uplynutí tejto doby sa predpokladá, že si dieťa zvyklo na nové prostredie. Hneď po únose je potrebné podať žiadosť o nariadenie návratu maloletého dieťaťa na príslušnom ústrednom orgáne krajiny obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. Hraničným vekom dieťaťa, kedy možno postupovať na základe Dohovoru, teda kedy možno podať žiadosť o nariadenie návratu dieťaťa, je 16 rokov dieťaťa. Ak bude návratové konanie trvať dlhšie, môže to zmariť návrat dieťaťa, napríklad ak sa okolnosťami zmení obvyklý pobyt dieťaťa, resp. súd usúdi, že dieťa sa medzičasom zžilo s novým prostredím. Po podaní žiadosti môže rodič začať súdne konanie s cieľom dosiahnuť vrátenie dieťaťa. Súdy konajú v konaní o vrátenie detí urýchlene. V tomto konaní súd rozhoduje iba o tom, či nariadi alebo nenariadi návrat dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu. Súd tiež skúma, či je daný štát štátom obvyklého pobytu dieťaťa a či bolo premiestnenie dieťaťa neoprávnené. V tomto konaní súd nerozhoduje o rodičovských právach a povinnostiach voči maloletému dieťaťu (napr. o zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, ani o úprave výživného). V tomto konaní sa súd zaoberá tým, či nariadi alebo nenariadi návrat dieťaťa a nerieši výživné, úpravu styku rodičov s dieťaťom a pod. V konaní súd skúma, či premiestnenie dieťaťa bolo skutočne neoprávnené a v ktorom štáte má dieťa obvyklý pobyt. Dôležitou skutočnosťou, ktorú súd v konaní o návrat dieťaťa skúma, je aj to, kedy k jeho premiestneniu došlo. Podľa dohovoru je vhodné podať návrh na návrat dieťaťa na súd do jedného roka od jeho premiestnenia.
- Rozhodnutie súdu: Súd preskúma, v ktorom štáte má dieťa obvyklý pobyt a či bolo do iného štátu odvedené naozaj neoprávnene. Rozhodnutie súdu o navrátení dieťaťa znamená povinnosť navrátiť dieťa do krajiny jeho obvyklého pobytu, nie však povinnosť navrátiť dieťa do pôvodnej domácnosti, prípadne do starostlivosti druhého rodiča. Rovnako je dôležité uviesť, že súdy danej krajiny v návratovom konaní nerozhodujú o rodičovských právach a povinnostiach, napr. o tom, kto má mať dieťa v starostlivosti.
Výnimky z povinnosti navrátiť dieťa:Súd nemusí nariadiť návrat dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu v prípade existencie vážneho nebezpečenstva, ktoré by mohlo dieťaťu spôsobiť fyzickú alebo psychickú ujmu. Rodič, ktorý dieťa neoprávnene odviedol do iného štátu a odmieta ho dobrovoľne priviesť naspäť, musí preukázať, že návrat by dieťaťu spôsobil existenciu tejto ujmy. Súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa z dôvodu existencie vážneho nebezpečenstva v prípade, ak sa jedná o členský štát Európskej únie. Dohovor prípady zamietnutia návratu dieťaťa do jeho pôvodného miesta obvyklého pobytu upravuje v článku č. 13. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej ako „Súd“) v roku 2010 v prípade Neulinger a Shuruk v Švajčiarsko zaviedol ďalšiu formu kontrolného mechanizmu, kde Súd musí brať do úvahy základné princípy medzinárodného práva a ďalších ľudských práv, mimo iného zaviedol aj inštitút najlepšieho záujmu dieťaťa. Moderná súdna prax zaviedla ako nutnosť aj vypočutie dieťaťa a posudzovanie jeho názoru. Je potrebné zdôrazniť, že nie každé prianie maloletého dieťaťa je tiež v súlade s jeho najlepšími záujmami. Dôležité je zhodnotiť, či je maloletý schopný racionálne zdôvodniť svoje stanovisko a záujmy.
Obmedzenia policajných orgánov:Obracať sa na políciu a podávať trestné oznámenie nie je zväčša efektívne, pretože nie v každej krajine je premiestnenie detí do zahraničia alebo ich zadržanie v zahraničí trestným činom a aj keby to tak bolo, ani polícia ani iné orgány činné v trestnom konaní nemajú právomoc nariadiť návrat detí. Jedinou možnosťou je potom zvyčajne požiadať o pomoc zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v danom štáte alebo orgány alebo súdy daného štátu a v prípade potreby na tento účel využiť právneho zástupcu akreditovaného vykonávať zastupovanie v danej krajine.
Prevencia Medzinárodných Únosov Detí a Dôležité Upozornenia
Najlepším spôsobom, ako riešiť únosy detí, je im predchádzať. Do štatistiky spadajú nielen rodičovské únosy detí zo Slovenska, ale aj na Slovensko. Upozorňujeme, že kvalita spolupráce a možnosť zaistenia návratu dieťaťa sa líši v závislosti od konkrétneho štátu. Situácia je zložitejšia v prípadoch, keď neexistuje medzinárodná dohoda o riešení takýchto otázok medzi Slovenskou republikou a štátom, v ktorom sa dieťa nachádza.
Kedy vyhľadať pomoc:
- Ak od neoprávneného premiestnenia/zadržania dieťaťa v cudzine uplynula doba dlhšia ako jeden rok, návrh na nariadenie návratu dieťaťa by sa mal podať na príslušný súd v krajine, kam bolo dieťa premiestnené, čo najskôr. Je vhodné podať návrh do jedného roka od premiestnenia dieťaťa.
- Ak chcete zveriť dieťa do svojej starostlivosti, postup je rovnaký, teda ak sa nedohodnete, budete môcť podať na súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností.
- V prípade, ak boli Vaše deti unesené na územie Slovenskej republiky, môžete sa za účelom právneho poradenstva a zastupovania obrátiť na našu kanceláriu.
- Ak matka alebo otec odíde z miesta obvyklého pobytu dieťaťa bez toho, aby o tom druhý rodič vedel, má problém, ktorý sa musí riešiť súdnou cestou. Môže dôjsť k tomu, aby bol vydaný aj medzinárodný zatykač, ak je to trestný čin v krajine, z ktorej matka alebo otec dieťa unesie.
- Pokiaľ Vám udelil súhlas len na návštevu Slovenska, môže sa domáhať cestou súdu prípadne cestou iného orgánu v Grécku, o navrátenie maloletých detí na územie Grécka nakoľko ako píšete v otázke, v Grécku ste žili niekoľko rokov a teda tam aj aj obvyklý pobyt maloletých detí. Nevieme akú dlhú dobu ste už na Slovensku, či tu už máte bývanie, zamestnanie, deti škôlku alebo školu, ako je zabezpečená ich zdrav. starostlivosť a podobne. Ide o to, aby toto Vaše presťahovanie na územie Slovenska malo trvalejší charakter, nie je podstatné to, že tu máte trvalé bydlisko. Ak ste na území Slovenska stále a chcete tu aj natrvalo zostať, bude potrebné splniť podmienky zákona, aby slovenský súd o Vašej veci návrhu na zverenie maloletých do osobnej starostlivosti mal právomoc rozhodovať. Nakoľko už došlo k premiestneniu dieťaťa na územie iného štátu, je najlepšie obrátiť sa na advokáta, ktorý sa uvedenej problematike venuje, prípadne ho vybrať zo zoznamu advokátov uverejnených na stránke Slov.
- Môžete sa so žiadosťou o pomoc obrátiť na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.
Mýty a skreslené informácie:V médiách sa často prezentujú prípady, kde je matka vykreslená ako obeť a otec ako únosca. Realita je však taká, že matky unášajú deti častejšie ako otcovia. Toto je dôležité si uvedomiť, aby sa predišlo stereotypom a zabezpečila sa objektívnosť pri posudzovaní každého prípadu.
Všeobecné rady pre rodičov:
- Vo všeobecnosti, pokiaľ ide o dlhodobé vycestovanie s dieťaťom mimo územia jeho obvyklého pobytu, je potrebný súhlas oboch rodičov (bez ohľadu na to, či sú zosobášení alebo nie).
- Každá krajina má odlišné zákony a platí staré známe porekadlo „Iný kraj iný mrav“.
- Pokiaľ by mal súd obmedziť jeho (otcove/matkine) práva na styk s dieťaťom, musí byť na to daný dôvod. Takýmito dôvodmi sú napríklad, že dieťa má z otca strach, nepozná ho, ešte sa s ním riadne nestretávalo, neprespávalo u neho, atď. Často sa styk obmedzuje na prítomnosť matky, ak je dieťa ešte veľmi maličké (do 1-2 rokov), kedy dieťa potrebuje stále matku.
- Pokiaľ ide o dlhodobé vycestovanie s dieťaťom mimo územia jeho obvyklého pobytu je potrebný súhlas oboch rodičov (bez ohľadu na to, či sú zosobášení alebo nie).
- Cím dlhšie budete žiť v Taliansku, tým bude odchod na Slovensko z právnej stránky zložitejší. Keď je dieťa ešte tak malé, tak si vymyslite zámienku, že chcete ísť k rodičom, lebo to sama nezvládate a povedzte, že potom sa vrátite… keď budete dlhšie na Slovensku, ako ste boli v Taliansku, môžete začať uvažovať o podaní návrhu tu v SR.
- Najjednoduchšie je obrátiť sa v svojej krajine (krajine obvyklého pobytu detí) na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (táto inštitúcia môže mať v rôznych štátoch trochu iné pomenovanie) a podať žiadosť o zabezpečenie návratu detí. Preto tiež odporúčame v krajine, kde sa deti nachádzajú, kontaktovať advokáta, ktorý Vám poskytne právne rady. Niektoré štáty poskytujú rodičom, ktorým boli deti unesené základné právne poradenstvo zadarmo.
- Ak rodič chce presťahovať dieťa do iného štátu, potrebuje súhlas druhého rodiča ako podmienku zákonnosti. Ak rodič nechce udeliť súhlas druhému rodičovi, existuje možnosť požiadať súd v štáte, kde má dieťa obvyklý pobyt, o súhlas súdu s týmto presťahovaním, a tým nahradiť súhlas druhého rodiča.
Dôležitosť písomnej dohody:Ak by sa vám podarilo dohodnúť sa s manželom, potom túto dohodu dajte do písomnej podoby a upravte si práva a povinností k dieťaťu. Styk sa niekedy v súdnych rozhodnutiach upravuje aj tak, že sa tam uvedie „bez obmedzenia“ (hoci to nie je správna úprava, dáva to matke možnosť rozhodovať kedy a kde bude otec s dieťaťom). Písomná dohoda je síce nevyžadovaná pre platnosť dohody o trvalom vycestovaní, avšak v prípade zmeny pomerov alebo nesúhlasu jedného z rodičov, poskytuje oveľa silnejšiu právnu istotu a minimalizuje riziko budúcich sporov.
tags: #cudzie #dieta #do #zahranicia