Cushingov syndróm a tehotenstvo: Komplexný pohľad na endokrinnú výzvu

Cushingov syndróm, odborne aj hyperkortizolizmus, je stav organizmu vznikajúci následkom dlhodobej expozície nadmerným koncentráciám hormónu kortizolu. Toto endokrinné ochorenie, charakterizované nadmernou produkciou kortizolu, predstavuje pre tehotné ženy špecifické výzvy. Pochopenie jeho príčin, príznakov, diagnostiky a liečby je kľúčové pre zvládnutie tohto komplexného stavu, najmä v tak citlivom období, akým je tehotenstvo.

Čo je Cushingov syndróm?

Cushingov syndróm je hormonálna porucha, ktorá nastane, keď sa vo vašom ľudskom tele vytvorí príliš veľa kortikosteroidov. Príčinou je dlhodobá expozícia príliš veľkému množstvu kortizolu, hormónu, ktorý tvoria vaše nadobličky. Označenie Cushingov syndróm zaviedol v roku 1943 Fuller Albright. Harvey Cushing (1869 - 1939), neurochirurg z Harvard Medical School, opísal klinický obraz ochorenia, ktoré vzniká ako následok nádoru predného laloka hypofýzy (bazofilný adenóm). V dôsledku zvýšeného vylučovania adrenokortikotropného hormónu (ACTH) sa zvyšuje produkcia hormónov kôry nadobličiek (glukokortikoidov). Dlhodobý nadbytok tohto hormónu v organizme však vedie k trvalému narušeniu metabolizmu. Cushingov syndróm sa tiež nazýva hyperkortizolizmus, ktorý sa vyskytuje, keď vaše telo produkuje viac kortizolu, ako je limit, pričom tento hormón súvisí s orgánom reakcie tela na stres.

Kortizol: Stresový hormón a jeho úloha v organizme

Kortizol, známy ako „stresový hormón“, produkuje kôra nadobličiek a je nevyhnutný pre správnu funkciu tela. Hormón kortizol sa tvorí za normálnych okolností v kôre nadobličiek a patrí do skupiny steroidov. Je to steroidný hormón, ktorý sa zaraďuje medzi glukokortikoidy, tie sú produkované v kôre nadobličiek. Pre syntézu steroidných hormónov sú potrebné tuky, čiže cholesterol, plazmatické lipoproteíny, známe tiež pod označením LDL a HDL.

Kortizol má nezastupiteľnú úlohu v metabolizme organizmu. Pomáha pri premene potravy na energiu a vplýva na prísun energie, čiže cukrov do mozgu a stimuláciu srdcovo-cievneho systému. Keď sme vystavení stresu, hladina kortizolu stúpa a telo aktivizuje tzv. potrebné obranné mechanizmy - napríklad sa zvyšuje energia. Naopak, potláčajú sa v danú chvíľu nepotrebné procesy - napríklad sa znižuje schopnosť reprodukcie. Je nevyhnutným stresovým hormónom.

Medzi ďalšie funkcie kortizolu patria:

• zvýšenie krvného tlaku, zrýchlenie srdcového rytmu a dýchania pre rýchly prísun kyslíka a živín do vnútorných orgánov;
• posilnenie svalového tonusu pre zabezpečenie okamžitej reakcie na ohrozenie;
• zníženie zápalu pre ochranu tkanív pred nadmerným poškodením v stresových podmienkach.

Produkciu kortizolu ovplyvňuje sekrécia iného hormónu, ktorá je riadená centrálne, čiže z CNS (centrálneho nervového systému). Presnejšie z hypofýzy. Podľa svojej funkcie má aj odvodený názov, teda adrenokortikotropný hormón ACTH. Ten je tvorený v prednom laloku hypofýzy. Aby to nebolo jednoduché, tak vylučovanie ACTH je riadené z hypotalamu, presnejšie prostredníctvom ďalšieho hormónu, a to je kortikoliberín. Označuje sa aj ako CRH, z anglického corticotropin releasing hormon. Ten zvyšuje jeho sekréciu v hypofýze. Kortizol tiež dočasne potláča činnosť tráviaceho a reprodukčného systému, keďže sa nepodieľajú na adaptácii organizmu na fyzickú a psychickú záťaž. Dlhodobý nadbytok kortizolu v organizme však môže viesť k trvalému narušeniu metabolizmu.

Výskyt a demografia Cushingovho syndrómu

Cushingov syndróm je zriedkavý. Keď bola vykonaná štúdia, zistilo sa, že 1.2 až 2.4 milióna ročne v Európe trpí touto chorobou a takmer 6.2 až 7.6 na milión osoborokov v Spojených štátoch. Ženy trpia päťkrát viac v porovnaní s mužmi. Symptómy sa začínajú najmä vo veku 25 až 40 rokov. Cushingova choroba (Morbus Cushing) patrí medzi ochorenia endokrinného systému a postihuje najmä ženy vo veku 20 - 50 rokov a mužov vo veku 40 - 50 rokov.

Príčiny vzniku Cushingovho syndrómu

Cushingov syndróm môže vznikať endogénne (vnútorne) alebo exogénne (vonkajšie). Táto príčina sa vyskytuje iba vtedy, keď sú dlhodobo vysoké hladiny hormónu kortizolu.

Endogénny Cushingov syndróm

Endogénny Cushingov syndróm je spôsobený nadmernou produkciou kortizolu samotným organizmom. Môže k tomu dôjsť v dôsledku nadmernej produkcie jednej alebo oboch nadobličiek alebo zvýšenej produkcie adrenokortikotropného hormónu (ACTH), ktorý vo všeobecnosti reguluje produkciu kortizolu.

• Nádory hypofýzy (adenómy): Pri nezhubných nádoroch podmozgovej žľazy, nazývanej aj hypofýza, dochádza k zvýšenej tvorbe hormónu ACTH (adrenokortikotropný hormón), čo má za následok zvýšenie produkcie kortizolu nadobličkami. Nezhubný nádor hypofýzy, ktorý sa nachádza v spodnej časti mozgu, vylučuje nadmerné množstvo ACTH, čo zase stimuluje nadobličky, aby vytvárali viac kortizolu. Keď táto forma syndrómu progreduje, nazýva sa to Cushingova choroba. Asi v 70% prípadov vnútornou cestou vzniknutého Cushingovho syndrómu hovoríme o tzv. Cushingovej chorobe.
• Ektopické novotvary: Zriedkavo, keď sa nádor vyvinie v orgáne, ktorý vo všeobecnosti neprodukuje ACTH, začne nádor nadmerne vylučovať tento hormón, čo vedie k Cushingovmu syndrómu. Medzi ektopické novotvary patria nádory (napr. v pľúcach, pankrease, štítnej žľaze alebo týmuse), ktoré produkujú ACTH. Jedným z príkladov je bronchiálny karcinoid.
• Nádory nadobličiek (adenómy, karcinómy): V inom prípade excesívnej tvorby kortizolu môže ísť o stav súvisiaci priamo s ochorením nadobličky, napríklad tumoróznym. Tu hovoríme o vnútornej ceste. Primárne ochorenie nadobličiek zahŕňa nadbytočnú sekréciu kortizolu, ktorá nezávisí od stimulácie ACTH a je spojená s poruchami nadobličiek. Rakovinové nádory kôry nadobličiek (adrenokortikálne karcinómy) sú sporadické, ale môžu spôsobiť aj Cushingov syndróm.
• Uzlovitá hyperplázia nadobličiek: Patologický rast tkanív s tvorbou uzlín, ktorý zvyšuje sekréciu kortizolu.

Exogénny Cushingov syndróm (iatrogénny)

Exogénny Cushingov syndróm je dôsledok dlhodobého užívania glukokortikoidov (kortikosteroidov). Cushingov syndróm vznikajúci vonkajšou cestou súvisí so sústavnou liečbou glukokortikoidmi. Tieto typy liekov sa používajú najmä na liečbu zápalových ochorení, ako je reumatoidná artritída, lupus a astma. Perorálne kortikosteroidy môžu byť nevyhnutné na liečbu zápalových ochorení, ako je reumatoidná artritída, lupus a astma, alebo na zabránenie úbytku transplantovaného orgánu v tele. Môže sa objaviť aj po prekonaní COVID-19 komplikovanom pneumóniou, ktorá si vyžadovala dlhodobú liečbu glukokortikoidmi. Existuje tiež možnosť vyvinúť Cushingov syndróm z injekčných kortikosteroidov, ako sú časté injekcie na bolesť kĺbov, burzitídu a bolesť v chrbte. Inhalačné steroidné lieky (užívané na astmu) a steroidné kožné krémy (používané na kožné poruchy, ako je ekzém) sú zvyčajne menej pravdepodobné, že spôsobia Cushingov syndróm ako perorálne kortikosteroidy.

Rizikové faktory

Do rizikovej skupiny patria:

• Ľudia, ktorí dlhodobo užívajú glukokortikoidy.
• Pacienti s hormonálne aktívnymi nádormi hypofýzy a nadobličiek.
• Ženy, u ktorých stúpa krvný tlak najmä v tehotenstve, pri nadváhe a v menopauze.

Príznaky Cushingovho syndrómu

Rýchlosť rozvoja ochorenia závisí od jeho príčiny. Pri užívaní glukokortikoidov sa Cushingov syndróm zvyčajne vyvíja v priebehu niekoľkých mesiacov. Pri nádoroch hypofýzy a nadobličiek môže ochorenie postupovať pomaly (v priebehu niekoľkých rokov) alebo rýchlo (v priebehu niekoľkých mesiacov) - v závislosti od biologickej aktivity nádoru a hladiny kortizolu v organizme. Pacient spočiatku nemusí pociťovať žiadne zmeny. Prvý ukazovateľ, ktorý je možné pozorovať, je prírastok na váhe.

Cushingov syndróm je veľmi zlá choroba, pretože predtým, ako sa to stane, človek ochorie alebo potom, čo dostane túto chorobu, človek ochorie alebo ochorie. Táto súvisiaca zložitosť demonštruje dôležitosť prijatia príznaky a symptómy Cushingovho syndrómu, keďže skorá identifikácia závisí od pochopenia jej rôznych a často jemných hovorových záväzkov.

Zmeny vzhľadu

Charakteristickým znakom je centrálny typ obezity (brucho, hrudník, krk a tvár). Typická je mesiačikovitá tvár. Vzhľad pacienta s Cushingovým syndróm je typický prítomnosťou mesiačikovitej tváre, ktorá môže byť viac ochlpená, ako je bežné. Horné a dolné končatiny sú tenké, chudé. Tým, že sú typicky nahromadené zásoby tuku v hornej polovici tela, hrudník takéhoto pacienta sa zvykne nazývať aj „byvolí“.Medzi ďalšie zmeny vzhľadu pri Cushingovom syndróme patria:

• Okrúhla („mesiačikovitá“) tvár s červenkastým alebo purpurovým odtieňom pokožky. Keď príliš narastie, celé vaše telo sa zaguľatí a sčervenie.
• Tukové usadeniny („vdovský hrb“) v oblasti siedmeho krčného stavca.
• Rednutie a vysušovanie pokožky.
• Modriny a fialové strie na bruchu, stehnách a prsiach. Fialové strie sa objavujú na hrudi, ale aj v podpazuší a na bruchu.
• Úbytok kostrových svalov, vyhladenie rúk a nôh na pozadí celkovej obezity.
• Lámavosť vlasov a nechtov.
• Zvýšená náchylnosť na akné a zubný kaz.
• U žien nadmerné ochlpenie na tvári a tele (hirsutizmus). U žien s Cushingovou chorobou sa môže prejaviť aj poruchami menštruácie (nepravidelnosť, bolestivosť, úplné vymiznutie), môžu pozorovať nadmerný rast ochlpenia na častiach tela, ktoré u žien bežne nezarastajú (tvár, krk, hruď či brucho), prípadne vypadávanie vlasov.

Metabolické poruchy

Dlhodobý nadbytok kortizolu pri Cushingovom syndróme môže viesť k poruchám metabolizmu sacharidov. „Stresový hormón“ stimuluje produkciu glukózy v pečeni a môže viesť k zníženiu citlivosti tkanív na inzulín.Medzi ďalšie metabolické poruchy pri Cushingovom syndróme patria:

• Poruchy metabolizmu sacharidov (zvýšená hladina glukózy v krvi, znížená citlivosť tkanív na inzulín).
• Poruchy tukového metabolizmu (zvýšená hladina cholesterolu a triglyceridov v krvi). V dôsledku nahromadenia tukových usadenín v oblasti tváre, krku, hrudníka a brucha môže dôjsť k zvýšeniu hladiny cholesterolu a triglyceridov v krvi.
• Poruchy bielkovinového metabolizmu (úbytok svalovej hmoty, stenčenie kože). „Stresový hormón“ má katabolický účinok - urýchľuje rozklad bielkovín, čo vedie k úbytku svalovej hmoty a stenčeniu kože.
• Poruchy metabolizmu vápnika. Kortizol spomaľuje vstrebávanie vápnika v čreve a urýchľuje jeho vylučovanie z organizmu, čím potláča obnovu (regeneráciu) kostného tkaniva.
• Poruchy vodno-soľovej rovnováhy (zadržiavanie sodíka a vody v organizme, zvýšenie objemu cirkulujúcej krvi).

Kardiovaskulárne problémy

• Zvýšený krvný tlak. Zvýšený objem krvi v dôsledku zadržiavania tekutín v organizme môže viesť k arteriálnej hypertenzii (trvalo zvýšenému krvnému tlaku).

Svalová slabosť a únava

Človek s Cushingovou chorobou začne byť slabý, svaly na jeho končatinách ochabujú a môže pociťovať celkovú únavu, s čím súvisia aj častejšie pády a poranenia. Obmedzená fyzická výkonnosť je častá.

Reprodukčné problémy

• U žien poruchy menštruačného cyklu (oligomenorea, amenorea).
• U mužov znížená sexuálna túžba a erektilná dysfunkcia. U mužov môže byť príznakom choroby zníženie libida, problémy s erekciou či s plodnosťou.

Emocionálne a psychické poruchy

Cushingov syndróm môže ovplyvňovať emócie a psychiku človeka v dôsledku pôsobenia nadbytku kortizolu na centrálny nervový systém. „Stresový hormón“ narúša rovnováhu neurotransmiterov, mení aktivitu hipokampu a prefrontálnej kôry, čo negatívne ovplyvňuje náladu, pamäť a kognitívne funkcie. Ochorenie môžu sprevádzať prudké výkyvy nálady, zvýšená podráždenosť a úzkosť, znížená koncentrácia pozornosti a zhoršenie pamäti.Medzi možné emocionálne a psychické poruchy pri Cushingovom syndróme patria najmä:

• Zvýšená podráždenosť, výbušnosť a agresivita.
• Časté výkyvy nálady.
• Nadmerná úzkosť.
• Strata záujmu o život.
• Plytký spánok a nespavosť. Pacienti často trpia nespavosťou, ktorá ešte viac zhoršuje ich nestabilný emočný stav.
• Zhoršenie pamäti a schopnosti sústrediť sa.
• Spomalené myslenie, problémy s učením a pracovným výkonom.Tieto príznaky sa môžu zhoršovať v dôsledku fyzickej únavy a exacerbácie chronických somatických ochorení (bronchiálna astma, cukrovka, systémový lupus erythematodes). V zriedkavých prípadoch sa môžu vyvinúť závažné psychické poruchy, ako sú opakované halucinácie a paranoja.

Oslabený imunitný systém

Časté infekcie sú bežné.

Problémy s kostnou hmotou

Sklon k zlomeninám kostí je zvýšený. Pacienti sú náchylnejší na vznik zlomenín, nakoľko dôsledkom ochorenia je aj osteoporóza.

Kožné problémy

• Akné.
• Pomalé hojenie rán.
• Ľahko poškoditeľná pokožka, sklon k tvorbe hematómov (modrín).
• Fialové strie na bruchu, stehnách a prsiach.

Ďalšie príznaky

• Bolesti hlavy a závraty.
• Opuchy končatín.

Cushingov syndróm vs. Cushingova choroba

Tieto názvy sa zvyknú ľahko zameniť, avšak v skutočnosti má každý z nich svoj vlastný význam. Pojmom Cushingov syndróm sa označuje stav, kedy v tele nastáva nadprodukcia kortizolu z akejkoľvek príčiny. Cushingova choroba je konkrétnym typom Cushingovho syndrómu, teda ide o nadprodukciu kortizolu, no jedine z dôvodu adenómu podmozgovej žľazy.

Diagnostika Cushingovho syndrómu

Diagnostika Cushingovho syndrómu zahŕňa zber anamnézy, fyzikálne vyšetrenie, laboratórne vyšetrenia a v prípade potreby aj zobrazovacie vyšetrenia zamerané na určenie príčiny ochorenia. Lekár pomocou série testov zisťuje, či je v tele vyššia hladina kortizolu.

Anamnéza a fyzikálne vyšetrenie

Počas prvej konzultácie endokrinológ analyzuje ťažkosti pacienta, zaujíma sa o chronické ochorenia (systémový lupus erythematosus, reumatoidná artritída, bronchiálna astma) a upresňuje zoznam užívaných liekov. Nasleduje fyzikálne vyšetrenie, pri ktorom lekár posúdi lokalizáciu tukových usadenín, tvar tváre, svalový tonus, stav kože a slizníc, počet strií a hematómov, ako aj krvný tlak.

Laboratórne vyšetrenia

Pre laboratórnu diagnostiku je potrebné odobrať biologický materiál. Konkrétne sa vyšetruje krv a moč, pričom je nutné, aby pacient minimálne 6 týždňov pred odobratím vzoriek neužíval kortikoidy ani hormonálnu antikoncepciu.Medzi laboratórne vyšetrenia pri Cushingovom syndróme patria:

• Stanovenie hladiny kortizolu v krvi. Zisťuje sa hodnota kortizolu v krvi (pozitívnym nálezom sú zvýšené hodnoty).
• Meranie koncentrácie kortizolu v dennej moči. Kontroluje sa tiež odpad voľného kortizolu v 24 hodinovom moči (opäť, zvýšené hodnoty značia pozitivitu), nakoľko sa ním tento hormón vylučuje.
• Stanovenie hladiny kortizolu v slinách odobratých v noci. Hladiny kortizolu počas dňa zvyčajne stúpajú a klesajú. U ľudí bez Cushingovho syndrómu hladina kortizolu večer značne klesá.
• Meranie hladiny adrenokortikotropného hormónu (ACTH) v krvi.

Dexametazónový test

Na potvrdenie diagnózy sa môže vykonať potrebný malý dexametazónový test. Patrí k nim napríklad dexametazónový supresný test, pri ktorom sa podá pacientovi glukokortikoid dexametazón a sleduje sa, či dochádza k útlmu sekrécie ACTH a kortizolu v organizme. Dexametazón je syntetický glukokortikoid, ktorý za normálnych okolností potláča produkciu kortizolu nadobličkami. Pacient užije jeden miligram lieku večer pred spaním a ráno absolvuje odber krvi na kortizol. U zdravého človeka sa hladina „stresového hormónu“ po užití dexametazónu znižuje, zatiaľ čo pri Cushingovom syndróme zostáva táto hodnota v krvi vysoká.

Zobrazovacie vyšetrenia

Zobrazovacie metódy ako počítačová tomografia (CT) a magnetická rezonancia (MRI) pomáhajú spresniť diagnózu tým, že väčšinou pomôžu odhaliť tumorózne zmeny či už v oblasti podmozgovej žľazy alebo nadobličky. Zobrazovacie metódy ako CT či MR dokážu odhaliť alebo vylúčiť prítomnosť nádoru. Ak sa pri vyšetreniach odhalí prítomnosť nádoru, je potrebné zistiť, či je lokalizovaný len na jednom mieste alebo sa rozšíril aj do iných tkanív tela. Na upresnenie príčiny ochorenia môže endokrinológ odporučiť ultrazvukové vyšetrenie brušnej dutiny, pľúc, nadobličiek a štítnej žľazy. Vyšetrenia umožňujú odhaliť nádory, ktoré môžu produkovať ACTH alebo stimulovať nadmernú produkciu kortizolu.

Odber vzoriek z petrózneho sínusu

Tento test môže pomôcť rozhodnúť, či je príčina endogénneho Cushingovho syndrómu uložená v hypofýze alebo niekde inde.

Liečba Cushingovho syndrómu

Liečba Cushingovho syndrómu je zameraná na zníženie hladiny kortizolu v organizme, zmiernenie príznakov a prevenciu komplikácií. Liečba Cushingovho syndrómu závisí od jeho príčiny.

Korekcia príjmu glukokortikoidov

Najlepšou možnou liečbou tohto stavu je samozrejme vysadenie glukokortikoidov, respektíve ich pomalé znižovanie. Nie vždy je to však možné a lieky z tejto skupiny musia byť dlhodobo pacientom podávané z vitálnej indikácie. Postupné znižovanie dávky na minimálne účinnú u pacientov s autoimunitnými, reumatologickými a chronickými zápalovými ochoreniami je kľúčové.

Medikamentózna liečba

Ak máte Cushingov syndróm, budete potrebovať lieky na zlepšenie príznakov alebo zníženie rizika operácie. Lekári používajú na liečbu Cushingovho syndrómu všetky typy liekov a všetky majú potenciál spôsobiť nedostatočnosť nadobličiek a nižšie hladiny hormónov nadobličiek. V dôsledku toho sa medzi ostatnými príznakmi, ktoré sa vyskytujú, cítite slabí vo svojom tele alebo sa cítite leniví a neschopní fungovať.

• Inhibítory steroidogenézy: Liečbou Cushingovho syndrómu spojeného s nadmernou produkciou kortizolu v nadobličkách sú inhibítory steroidogenézy. Tieto lieky potláčajú enzýmy podieľajúce sa na syntéze „stresového hormónu“ a pomáhajú rýchlo znížiť jeho hladinu v krvi. Lekári predpisujú špecifické lieky, ako je ketokonazol, metotrexát, mitotan alebo etomidát.
• Blokátory glukokortikoidných receptorov: Tieto lieky bránia väzbe kortizolu na bunkové receptory a znižujú jeho účinok na organizmus. Príkladom je mifepriston. Táto liečba je určená hlavne pacientom, ktorí majú vysoké hladiny v krvi alebo vysoké hladiny cukru s Cushingovým syndrómom. Mifepriston tiež zlepšuje ďalšie stavy spôsobené príliš veľkým množstvom kortizolu.
• Agonisty somatostatínu a dopamínu: Potláčajú syntézu ACTH v hypofýze, ktorý stimuluje tvorbu kortizolu nadobličkami. Z ústnej medikácie sa podávajú lieky ako pasireotid a kabergolín. Pasiretide alebo srl pomáhajú znížiť ACTH na normálnu úroveň asi u štvrtiny pacientov. Zostáva veľmi málo príznakov. Mnoho ľudí začne vidieť podobné výsledky už za 2 mesiace. Pri používaní tohto lieku spôsobuje aj niektoré vedľajšie účinky.
• Cytostatiká: Spomaľujú rast hormonálne aktívnych nádorov hypofýzy, nadobličiek a iných vnútorných orgánov (pľúc, štítnej žľazy, pankreasu).

Chirurgická liečba

Ak Cushingov syndróm vznikol na podklade nádoru hypofýzy alebo nádoru nadobličky, po chirurgickom odstránení týchto nádorov z tela dochádza aj k spontánnej úprave hladín kortizolu a postupnému odozneniu príznakov hyperkortizolizmu. Terapia tohto ochorenia je v prvom rade chirurgická, nakoľko je potrebné odstrániť „zdroj“, ktorý spôsobuje zvýšenie hladiny kortizolu v krvi.

• Odstránenie nádoru hypofýzy: Z chirurgických prístupov sa pri nádoroch podmozgovej žľazy štandardne volí tzv. transsfenoidálny prístup cez nosovú dutinu. Vykonáva sa adenektómia, teda odstránenie nádoru z oblasti podmozgovej žľazy. Najšetrnejšou cestou pre takýto zákrok je transazálna cesta - teda s prístupom cez nos.
• Odstránenie nádoru nadobličiek: Jedná sa o odstránenie nádoru na nadobličkách.
• Adrenalektómia: Môže však nastať aj situácia, kedy nezaberie ani jedna z uvedených terapií. V tomto prípade môžu byť napokon chirurgicky odstránené samotné nadobličky produkujúce kortizol, čím sa jeho hladina v krvi zníži.

Radiačná terapia

Ak sa nepodarí úplné odstránenie nádoru, na rad prichádza radiačná terapia. Pacient podstupuje ožiare, ktoré dokážu svojím pôsobením zničiť zostatkové mikroskopické bunky nádoru. Niektorí pacienti majú veľmi agresívnu formu Cushingovho syndrómu a nedostávajú pomoc od operácie alebo liekov. V týchto prípadoch lekári odporúčajú použiť unikátnu cielenú radiačnú terapiu tzv. stereotaktická rádiochirurgia. Lekári podávajú radiačnú terapiu spolu s chirurgickým zákrokom. Lekári môžu túto operáciu odporučiť aj tým, ktorí operáciu nepodstúpili. Používa sa v ňom veľmi pokročilé zariadenie, ktoré sa nazýva Rádiochirurgia Novalis Tx systém. Radiačná terapia však môže trvať niekoľko mesiacov alebo dokonca rok, kým sa prejaví, alebo nesie potenciálne riziká alebo mnoho vedľajších účinkov, ako je poškodenie blízkych zdravých tkanív alebo hormonálna nerovnováha. Medikamentózna a radiačná terapia: Keď ho lekári začnú užívať, dávku dávajú šesť týždňov. Mnoho ľudí si predlžuje obdobie radiačnej terapie.

Symptomatická terapia

Pri výskyte komplikácií môže byť potrebná dodatočná symptomatická terapia. Jej cieľom je úprava krvného tlaku a metabolizmu, stabilizácia psychoemocionálneho stavu, posilnenie svalového a kostného tkaniva. Podľa dostupnej literatúry je pri terapii Cushingovho syndrómu potrebné liečiť aj pridružené choroby ako cukrovku, zvýšený krvný tlak, osteoporózu, psychické ťažkosti a poruchy minerálov.

• Úprava krvného tlaku (antihypertenzíva). Na úpravu krvného tlaku môže lekár predpísať antihypertenzívne lieky.
• Stabilizácia psychoemocionálneho stavu (anxiolytiká a antidepresíva). Na zmiernenie úzkosti či depresie anxiolytiká a antidepresíva.
• Posilnenie svalového a kostného tkaniva (chondroprotektory, vitamín D a vápnik). Na posilnenie kostnej hmoty a prevenciu zlomenín môže endokrinológ odporučiť chondroprotektory, vitamín D a vápnik.
• Úprava hladiny glukózy v krvi (lieky na zníženie cukru).

Rehabilitácia

V terapii Cushingovho syndrómu má svoje postavenie aj rehabilitácia. Uľavenie od bolestí cestou kúpeľov, masáží či vodného cvičenia je žiadúce. Táto komplexná terapia upevňuje celkové zdravie, zlepšuje kondíciu, tiež vedie k zlepšeniu odolnosti organizmu na záťaž a môže byť odporučená ošetrujúcim lekárom. Rehabilitácia zahŕňa kúpele, masáže, vodné cvičenia (na uľavenie od bolestí a zlepšenie kondície).

Diéta a životný štýl

Svoje nezastupiteľné miesto má aj správna diéta, ktorá by mala byť vyváženou, s ohľadom na komplikácie, akými sú cukrovka, vysoký cholesterol a obezita. Diéta by mala byť vyvážená strava s ohľadom na komplikácie (cukrovka, vysoký cholesterol, obezita). Ľudia, ktorí trpia Cushingovým syndrómom, musia jesť celé zrná, celozrnný chlieb a jedlá z ocele a staromódne. Pri tejto chorobe sú veľmi prospešné aj orechy. Áno, správna liečba a vhodná strava zvyčajne zlepšujú Cushingov syndróm. Tak, ako pri každom ochorení, aj pri Cushingovej chorobe dokážete prispieť k zlepšeniu svojho stavu tým, že zmeníte svoj životný štýl počas liečby aj po nej. Výrazne môže pomôcť vylúčenie alebo prinajmenšom obmedzenie fajčenia a pitia alkoholu, príjem zdravej vyváženej a pestrej stravy a vyhýbanie sa stresovým situáciám. Chudnutie môže nastať náhle alebo v dôsledku choroby s Cushingovým syndrómom, ktorej operácia je úspešná. Môžete schudnúť cvičením, vrátane chôdze, ľahkého behu a niektorých cvičení. Vyhnite sa pridávaniu syra alebo alkoholu do vašej stravy alebo užívaniu akýchkoľvek liekov, ktoré ovplyvňujú vaše telo.

Prognóza a komplikácie Cushingovho syndrómu

Aj keď skoré štúdie Cushingovho syndrómu hlásili 5-ročné prežitie len u 50% pacientov s týmto ochorením, veľa sa odvíja od jeho príčiny a modernou terapiou sa toto číslo posúva do priaznivejších cifier. Je však potrebné mať na zreteli, že ak je z nejakého dôvodu nemožné chorého operovať, má to dopad na prognózu. Chorobnosť a úmrtnosť úzko súvisí s pridruženou cukrovkou, hypertenziou, obezitou a náchylnosťou k zlomeninám. Pokiaľ je Cushingova choroba neliečená, môže spôsobiť rozvoj viacerých ochorení (psychické poruchy, rozvoj diabetu, hypertenzie, vznik infekcií či obličkových kameňov) až smrť. Chirurgické odstránenie tumoru však vedie k úplnému zotaveniu, avšak je možné, že pomaly začne opäť rásť.

Cushingov syndróm je nebezpečný rizikom vzniku:

• Cukrovky: Nadmerná hladina kortizolu zvyšuje koncentráciu glukózy v krvi a znižuje citlivosť tkanív na inzulín.
• Kardiovaskulárnych porúch: Medzi ďalšie kardiovaskulárne komplikácie Cushingovho syndrómu patria ateroskleróza. Vysoká hladina kortizolu narúša metabolizmus lipidov, čím zvyšuje koncentráciu „zlého“ cholesterolu v krvi. V dôsledku toho sa na stenách ciev môžu vytvárať aterosklerotické plaky, ktoré spomaľujú krvný tok. Poruchy srdcovej činnosti. Arteriálna hypertenzia a ateroskleróza zvyšujú záťaž na srdcový sval, čo môže viesť k jeho hypertrofii (zväčšeniu) a srdcovej nedostatočnosti (neschopnosti plnohodnotne pumpovať krv). Nadbytok kortizolu ovplyvňuje aj systém zrážania krvi, čím zvyšuje riziko tvorby krvných zrazenín (trombov) v cievach. V dôsledku toho sa zvyšuje pravdepodobnosť infarktu (nekróza časti srdcového svalu v dôsledku nedostatočného krvného zásobenia) a mŕtvice (odumieranie tkanív mozgu v dôsledku akútneho porušenia mozgového krvného obehu).
• Osteoporózy a zlomenín: V dôsledku poruchy vstrebávania vápnika v čreve je Cushingov syndróm nebezpečný zvýšeným rizikom vzniku osteoporózy (zníženie hustoty kostnej hmoty a náchylnosť k častým zlomeninám).
• Svalovej atrofie: Keďže „stresový hormón“ aktivuje rozklad bielkovín, zvyšuje sa riziko svalovej atrofie (úbytok objemu a sily svalov).
• Psychoemocionálnych porúch: Úzkosť, panické záchvaty, depresia.
• Neplodnosti: V dôsledku porúch menštruačného cyklu u žien a erektilnej dysfunkcie u mužov.
• Infekcií: Plesňové, bakteriálne, vírusové. Ochorenie zároveň oslabuje imunitu a zvyšuje náchylnosť organizmu na infekcie (plesňové, bakteriálne, vírusové).

Ktorý lekár lieči Cushingov syndróm a kedy je potrebné vyhľadať jeho pomoc?

Cushingov syndróm lieči endokrinológ, teda lekár, špecializujúci sa na diagnostiku a liečbu ochorení spojených s hormonálnou nerovnováhou. Na vyšetrenie sa odporúča objednať v prípade rýchleho priberania s ukladaním tuku na bruchu, prsiach, krku a tvári, výskytu fialových strií na tele, stenčenia horných a dolných končatín. Obzvlášť dôležité je vyhľadať endokrinológa, ak sa tieto príznaky objavili počas dlhodobého užívania glukokortikoidov pri autoimunitných, reumatologických alebo chronických zápalových ochoreniach. Pre pacientov aj zdravotníckych pracovníkov je dôležité neustále vzdelávanie a vedomosti v neustále sa meniacej oblasti zdravotníctva. Účinky Cushingovho syndrómu možno redukovať budovaním prostredia, ktoré je odolné a informované, prostredníctvom neustáleho učenia sa, spoločnej práce a spoločnej oddanosti zdraviu.

Cushingov syndróm a tehotenstvo: Špecifické aspekty

Cushingov syndróm, endokrinné ochorenie charakterizované nadmernou produkciou kortizolu, predstavuje pre tehotné ženy špecifické výzvy. Tehotenstvo samo o sebe prináša hormonálne, fyziologické a metabolické zmeny. Cushingov syndróm počas tehotenstva môže tieto zmeny ešte viac skomplikovať a predstavovať riziká pre matku aj dieťa. Diagnostika Cushingovho syndrómu počas tehotenstva je náročnejšia, pretože niektoré príznaky (napr. zvýšený krvný tlak, opuchy) sú bežné aj v tehotenstve. Vyžaduje si špecifické prístupy a úzku spoluprácu s endokrinológmi. Liečba počas tehotenstva musí byť individuálne prispôsobená a zohľadňovať riziká pre matku aj plod.

Pre tehotné ženy s Cushingovým syndrómom je dôležité dôkladné monitorovanie a úprava životného štýlu:

• Monitorovanie glukózy v krvi: Cushingov syndróm môže viesť k vysokej hladine glukózy v krvi. Preto sa snažte, aby tehotná žena nejedla potraviny, ktoré môžu spôsobiť zvýšenie hladiny cukru v krvi. Sledujte hladinu cukru v krvi.
• Príjem vápnika a vitamínu D: Uistite sa, že budúca matka má dostatok vápnika a vitamínu D. Cushingov syndróm môže oslabiť vaše kosti, čo vám môže spôsobiť zlomeniny.
• Sledovanie príjmu kalórií: Sledujte príjem kalórií u vášho dieťaťa.

Komplikácie ako osteoporóza, hypertenzia a cukrovka sú obzvlášť rizikové počas tehotenstva a vyžadujú si intenzívnu liečbu. Individuálne prispôsobené prístupy sú nevyhnutné.

Záver

Cushingov syndróm predstavuje komplikovaný a často ťažký stav. Znaky a symptómy Cushingovho syndrómu musia byť každému jednotlivcovi dobre známe, aby sa predišlo zložitosti. Hoci je adrenalín nevyhnutný pre každodenné aktivity, jeho nadprodukcia môže vyvolať kaskádu symptómov. Skorá identifikácia závisí od pochopenia jej rôznych a často jemných prejavov. Preto je dôležité, aby pacienti s podozrením na Cushingov syndróm vyhľadali odbornú pomoc a aby tehotné ženy s týmto ochorením dostali špecializovanú starostlivosť.

tags: #cushingov #syndrom #a #tehotenstvo

Populárne príspevky:

• komplexný sprievodca odsávačkou Philips AVENT
• Rozvoj dieťaťa v troch rokoch
• komplexný sprievodca o vaječníkoch pri IVF
• Sprievodca kŕmením z fľašky
• Bezpečné pitie mätového čaju počas dojčenia