Mestské holuby sú neodmysliteľnou súčasťou koloritu našich miest, často vnímané ako symbol slobody a zároveň ako zdroj rôznych problémov. Zatiaľ čo niektoré svetové metropoly aktívne bojujú s premnožením holubov, ktoré ničia pamiatky a znečisťujú verejné priestranstvá, slovenské samosprávy v súčasnosti väčšinou nehlásia rozsiahle problémy. Odborníci však tvrdia, že tieto výzvy sa objavujú najmä v menších mestách a že riadenie populácie holubov je dlhodobou a komplexnou úlohou, ktorá si vyžaduje systémový prístup, rešpektovanie etických zásad a veterinárnych predpisov.
Pôvod a adaptácia mestských holubov
Mestské holuby dnes osídlili všetky mestá sveta a ich prítomnosť je takmer univerzálna. Nejedná sa však o pôvodné divoké vtáky, ale o zdivočené domáce zvieratá. Konkrétne ide o uletené domáce a stratené poštové holuby a ich potomkov. Všetky domáce holuby pochádzajú z holuba skalného (Columba livia), ktorý je pôvodom z južnej Európy a prednej Ázie. Z tohto dôvodu majú definované potreby pre hniezdenie vo vysokých výklenkoch, rímsach, ako aj potrebu lietania a krúženia v kŕdľoch.
Mestské holuby sa dokážu mimoriadne prispôsobiť realite mesta, pokiaľ ide o hniezdisko a potravu. Vysoké domy a stavby v mestskom prostredí slúžia ako náhrada za ich prirodzené skalné útesové hniezdiská. Hniezdia vo výklenkoch, rímsach, vežiach, opustených povalách, v halách, pod mostami a často aj na balkónoch, kde obťažujú ľudí znečistením. Okrem krmiva, ktoré im rozhadzujú milovníci holubov, sú zdrojom potravy takisto aj zvyšky jedla, ktoré produkuje spoločnosť. V priebehu domestifikácie bol holub skalný geneticky modifikovaný v prospech ľudí, čo sa prejavilo aj v ich reprodukčnej stratégii. V dôsledku šľachtenia sa tieto vtáky množia takmer celý rok, čo im umožňuje rýchlejší nárast populácie v priaznivých mestských podmienkach. Tento nepretržitý reprodukčný cyklus, na rozdiel od divokých príbuzných, je kľúčovým faktorom ich úspešného prežitia a šírenia v urbanizovanom prostredí.
Súčasná situácia na Slovensku a vo svete
Kým svetové metropoly ako Barcelona intenzívne bojujú s holubmi, ktoré ničia pamiatky a sú zdrojom hygienických problémov, slovenské samosprávy problémy zatiaľ vo väčšej miere nehlásia. V uplynulých dňoch sa v médiách objavila správa, že v španielskej Barcelone plánujú holubov kŕmiť kukuricou s prídavkom špeciálnej antikoncepcie. Počet holubov chcú vďaka tomuto inovatívnemu prístupu znížiť už v prvom roku o 20 percent.
Na Slovensku je situácia odlišná. Hlavné mesto Bratislava v súčasnosti žiadne špeciálne kroky na reguláciu populácie holubov nepodniká a premnoženie holubov nezaznamenalo. Hoci sa v starších materiáloch uvádza, že na území hlavného mesta sa populácia týchto vtákov vyskytovala v tisícoch (35 až 45-tisíc jedincov), za posledné dve desaťročia sa počty znížili. Na portáli Odkaz pre starostu bolo za uplynulý rok zaznamenaných len osem podnetov týkajúcich sa holubov v Bratislave. Podobne ani mestá Trnava, Banská Bystrica a Košice sa nezhodujú v tom, že by ich príliš veľký počet holubov v súčasnosti trápil. Vtáčia antikoncepcia je pre ne zatiaľ novinkou, o ktorej nemajú dostatok informácií. Hovorkyňa banskobystrického primátora Zdenka Sekerešová potvrdila, že nedisponujú relevantnou štúdiou o počte holubov na území mesta a za posledné dva roky neevidujú ani podnety či sťažnosti. Napriek tomu v Banskej Bystrici riešia znižovanie počtu holubov preventívne už od roku 2012. Ani Košice v súčasnosti nemajú problém s mestskými holubmi, pričom hovorkyňa mesta Linda Šnajdárová reagovala, že ak dôjde k ich premnoženiu, ktoré je potvrdené monitoringom početnosti, až vtedy môže nasledovať znižovanie ich stavov. Ľudia sa na zvýšený výskyt holubov nesťažujú ani v Trnave, kde v posledných rokoch taktiež nerobili väčšie zásahy na znižovanie ich počtu. Pred niekoľkými rokmi však mesto vyzvalo vlastníkov nehnuteľností, hlavne v centre mesta, na úpravu strešných krytín tak, aby nevytvárali možnosti na zakladanie hniezd.
Naopak, Daniel Haraba z občianskeho združenia Divé krídla tvrdí, že problém s holubmi sa ťahá už desiatky rokov. S odchytom mestských holubov má bohaté skúsenosti a približuje, že ide o dlhodobý jav. V posledných piatich rokoch sa premnožené holuby objavujú aj v menších mestách. Problém podľa neho nastáva najmä vtedy, ak sa holuby premnožia nad únosnú mieru, keď si ľudia začnú všímať vonkajšie prejavy, najmä znečistené mesto. Zároveň podotkol, že „matematický prepočet na to neexistuje“.
Prečo sa holubom v mestách darí?
Mestské holuby sú adaptované na život v urbanizovanom prostredí a darí sa im tu vďaka kombinácii faktorov, ktoré im poskytujú ideálne podmienky na prežitie a rozmnožovanie.
Jedným z kľúčových faktorov je dostatok potravy. Holuby sa v mestách živia semenami obilnín a strukovín, ktoré vyzobávajú na okolitých poliach, no predovšetkým si živiny dopĺňajú dôkladným snorením v odpadkoch, ktoré sú v mestách hojne dostupné. Mnohí ľudia ich navyše aktívne kŕmia, čo im poskytuje ľahko dostupný zdroj energie. Okrem toho, vtáky, vrátane holubov, potrebujú na tvorbu vaječnej škrupiny vápnik. V mestách ho vyzobávajú z omietky a malty budov, ktoré takto poškodzujú. Potrebujú tiež tzv. grit, drobné kamienky, ktoré v svalnatom žalúdku pomáhajú drviť potravu, a získavajú ho z malty, pieskovcových stavieb či sôch.
Ďalším významným faktorom je absencia prirodzených nepriateľov. V mestskom prostredí majú holuby menej predátorov ako vo voľnej prírode, čo umožňuje ich populáciám rásť bez prirodzenej regulácie. Vysoké budovy im zároveň poskytujú ideálne a bezpečné miesta na hniezdenie a úkryt, ktoré napodobňujú ich prirodzené skalné prostredie.
Pojem „premnoženie“ je v súvislosti s holubmi podľa Zuzany Büchlerovej zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy nesprávny. Podľa jej slov môže populácia jedného druhu rásť len do takej miery, ako to dovoľujú zdroje potravy alebo možnosti na úkryt či hniezdenie. Ak sa holubom v meste darí, je to priamy dôsledok prostredia, ktoré im ľudia nevedomky alebo vedome vytvárajú. Riešenie spočíva v eliminácii týchto priaznivých podmienok.
Potenciálne riziká a škody spôsobené holubmi
Hoci mestské holuby prispievajú k živému koloritu miest, prinášajú so sebou aj potenciálne riziká pre ľudské zdravie a značné škody na majetku. Tieto riziká je dôležité poznať a minimalizovať.
Holubí trus 🇬🇧 ANGLICKÁ VERZIA 🇺🇸
Škody na majetku a infraštruktúre
Holuby napáchajú svojimi pazúrikmi a trusom významné škody na budovách. Ich exkrementy sú silne korozívne a dokážu zničiť fasády, strešné krytiny, ale aj oceľové konštrukcie, čím urýchľujú ich deštrukciu a znižujú pevnosť stavieb. Okrem toho, ako už bolo spomenuté, holuby vyzobávajú vápnik z omietky a malty, čo ešte viac prispieva k poškodeniu a narušeniu celistvosti budov a historických pamiatok. Tento neustály mechanický a chemický útok na mestskú infraštruktúru predstavuje pre samosprávy a vlastníkov nehnuteľností nemalé finančné náklady. Znečistenie holubím trusom je aj estetickou ujmou, ktorú si dokáže predstaviť snáď každý.
Zdravotné riziká
MUDr. Stanislav Duba, vedúci oddelenia Štátneho zdravotného ústavu hlavného mesta SR Bratislavy, uviedol, že holuby sú potenciálnymi nositeľmi a šíriteľmi niektorých chorôb, ktoré sú za určitých okolností prenosné na ľudí. Ide najmä o ochorenia prenosné vzduchom (vrátane kontaminovaného prachu a aerosólov) a úzkym kontaktom, spôsobované choroboplodnými mikroorganizmami.
Jedným z nepríjemných ochorení je ornitóza - psitakóza, chrípke podobné ochorenie spôsobované chlamýdiami, prebiehajúce často až vo forme ťažkého atypického zápalu pľúc. Toto ochorenie je nebezpečné predovšetkým pre starších ľudí, malé deti a tehotné ženy. Zuzana Drobová z Úradu verejného zdravotníctva potvrdila, že ornitóza je akútne horúčkové pľúcne alebo systémové ochorenie. Klinicky ide o ochorenia pľúc od bezpríznakových foriem cez miernejšie pripomínajúce chrípku až po ťažké zápaly. Infekcia sa prenáša vzduchom, najčastejšie vdýchnutím prachu, ktorý je kontaminovaný vtáčími exkrementmi.
MUDr. S. Duba tiež konštatoval, že holubom sa pripisuje určitý podiel na prenose pôvodcov črevných nákaz, ako sú hnačky, najmä salmonelózy. Okrem toho predstavujú holuby aj neinfekčné riziká. Významne sa podieľajú na alergizácii obyvateľstva, ktorá je dôsledkom vdychovania, respektíve kontaktu vonkajších slizníc s prachom z peria, trusu a hniezd holubov. To sa môže prejaviť ako alergické nádchy až astma, prípadne vo forme kožných vyrážok. Pri vzniku alergií zohrávajú významnú úlohu roztoče žijúce v perí holubov. Kliešťovi podobný parazit, kliešťovec holubí (Argas reflexus), môže príležitostne cicať ľudskú krv, čo obťažuje, avšak podľa MUDr. S. Dubu bez rizika infekcie.
Je však dôležité poznamenať, že na Slovensku nie je známy ani jeden prípad, že by niekto ochorel od mestského holuba. Zuzana Büchlerová z veterinárnej správy navyše upozornila, že holub neprenáša vtáčiu chrípku, pretože na kmeň, ktorý cirkuluje v tomto roku, holub nie je vnímavý. Riziko ochorenia je minimálne pre bežného človeka s normálnou imunitou. Avšak choroby ohrozujú najmä ľudí, ktorí tieto vtáky priamo chovajú alebo s nimi manipulujú, napríklad pri čistení klietok, keď sa môže vytvárať kontaminovaný prach. Napriek tomu netreba zabúdať na hygienu a k holubom by sa nemali približovať alergici či deti.
Právne a etické aspekty regulácie
Hoci mestské holuby nie sú zákonom chránené živočíchy, narábanie s nimi sa riadi veterinárnymi predpismi, a preto nie je možné ich len tak beztrestne tráviť či dokonca strieľať. Okrem právneho rámca je nevyhnutné brať do úvahy aj etický a humánny aspekt tohto problému, keďže zvieratá nie sú veci.
Štátna veterinárna a potravinová správa eviduje podnety na výskyt holubov a možnosti ich likvidácie. Zuzana Büchlerová však upozornila, že zvieratá, vrátane holubov, je možné humánne usmrtiť povoleným spôsobom iba pre „primeraný dôvod“. Takýmto dôvodom je napríklad potvrdené podozrenie, „že zvieratá z kŕdľa sú nakazené ochorením prenosným na ľudí a na zvieratá“. Avšak premnoženie zákon za primeraný dôvod neoznačuje. „Ak sa nedokázalo ochorenie na holuboch, nie je dôvod, pre ktorý by sa mali usmrtiť,“ dodala Büchlerová.
Je tiež kľúčové byť si vedomý, že nie všetky holuby žijúce v mestách sú zdivočené mestské holuby (Columba livia f. domestica). Na Slovensku sa prirodzene vyskytujú aj iné druhy, ako napríklad hrdlička záhradná, hrdlička poľná, holub hrivnák a holub plúžik. Holub hrivnák (Columba palumbus) je zákonom chránený a jeho spoločenská hodnota je stanovená na 600 EUR za jedinca. Tento druh holuba sa v posledných rokoch rýchlo prispôsobuje ľudským sídlam a už čoraz častejšie hniezdi aj na balkónoch. Pri akejkoľvek likvidácii hniezda s vajíčkami je preto nevyhnutné uistiť sa, že nejde o chránený druh. Nehumánne správanie, ako je zabíjanie holubov alebo vyhodenie hniezda s mláďatami ku kontajneru, je protizákonné a existujú naň príslušné paragrafy.
Preventívne opatrenia a dlhodobé riešenia
Efektívna regulácia populácie mestských holubov si vyžaduje komplexný prístup, ktorý kombinuje preventívne opatrenia s dlhodobými, etickými a humánnymi riešeniami. Jedným z najúčinnejších nástrojov regulácie je eliminovať možnosti pre ich hniezdenie a zamedziť im v prístupe k potravinám.
Zamedzenie hniezdenia a prístupu do budov
Prvou zásadou pri snahe eliminovať počet holubov v mestách je nekŕmiť ich, čím sa obmedzí jeden z hlavných faktorov ich prežitia a rozmnožovania. Veľmi dôležité je tiež zabraňovať im preniknúť do budov, najmä do povalových a podkrovných priestorov, ako aj nasadaniu na budovy a pamiatkové objekty. Podľa MUDr. S. Dubu možno toto dosiahnuť len riadnou údržbou a operatívnymi opravami dier v strešných krytinách, zasklievaním a opletivovaním strešných okien, zabezpečovaním vetracích otvorov, krytím sôch, pamätníkov, plastík a členitých fasád budov. Znamená to nedovoliť holubom obsadiť budovy, povaly, balkóny či výklenky. Daniel Haraba z občianskeho združenia Divé krídla podotýka, že „ak nechceme, aby boli v nejakom priestore holuby, je potrebné im zamedziť prístup.“ Bežne sa inštalujú siete, ktoré znemožnia prílet na balkóny alebo zosadanie na sochy či rôzne iné pamiatky. Je taktiež nevyhnutné dbať na zabezpečenie starých budov či podkroví.
Biologická ochrana budov
Relatívnou novinkou na trhu, overenou dlhoročnými pozorovaniami, je biologická ochrana budov. Pri „vytesňovaní“ populácie mestských holubov je možné využiť vzájomné ekologické vzťahy. V iných odvetviach sa tomu hovorí biologická ochrana. Metóda spočíva v „nasadení“ prirodzených predátorov, pričom prvé výsledky sa začnú prejavovať po niekoľkých sezónach. Ide o dlhodobú metódu s lokálnym efektom, ktorá si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti, keďže prilákanie sokolov alebo kaviek trvá v lepšom prípade 1 až 2 roky. Prítomnosť sokola myšiara aj kavky tmavej holubom prekáža, niekde menej, niekde viac. Celkom bežné sú aj prípady lovu holubov dospelým sokolom a kavka zase často preduje práve holubie hniezda, čo je pre ňu ľahko dostupný zdroj potravy. Takéto riešenie by mohlo byť zaujímavé pre bytové spoločenstvá aj samosprávy. Mestská časť Bratislava Staré Mesto v rámci projektu Zelené mesto napríklad pripravuje osadenie niekoľkých hniezdisk sokola sťahovavého v spolupráci so Štátnou ochranou prírody, ktorá navrhla projekt osadenia hniezdnych stanovíšť pre sokoly.
Mestské holubníky
V zahraničí existujú aj takzvané mestské holubníky. Ich princíp spočíva v tom, že sa na vhodnom podkrovnom priestore vybuduje holubník, ktorý je udržiavaný, čistený a pod kontrolou. Holuby sa tam prikrmujú a vďaka tomu sa na jedno miesto pritiahnu všetky z lokálnej populácie. V kontrolovanom prostredí holubníka je potom možné regulovať rozmnožovanie, napríklad výmenou vajec za atrapky alebo kontrolou počtu mláďat, čím sa populácia prirodzene znižuje bez drastických zásahov.
Metódy regulácie populácie: Podrobný prehľad
Regulácia počtu mestských holubov je komplexná a vyžaduje si rôzne prístupy, od chemických po biologické. Každá metóda má svoje výhody a nevýhody, ako aj špecifické etické a praktické aspekty.
Chemické a hormonálne metódy (antikoncepcia)
Ako už bolo spomenuté, v Barcelone plánujú holubov kŕmiť kukuricou s prídavkom špeciálnej antikoncepcie. Odborník Daniel Haraba už o vtáčej antikoncepcii počul a tvrdí, že „je to síce jedno z riešení, no prejaví sa až po niekoľkých rokoch. V podstate sa tým len spomalí nárast populácie.“ Zároveň si myslí, že to môže byť finančne náročné, keďže „nevie, akým systémom presne funguje vtáčia antikoncepcia, ale zrejme ju treba podávať dlhodobo.“ Ochranári sú proti pridávaniu špeciálnej antikoncepcie do potravy z dôvodu vysokého rizika zasiahnutia aj iných druhov vtákov, ktoré sú chránené alebo dokonca ohrozené. Z krmiva by sa mohli buď nažrať, alebo sa stať potravou ohrozených dravých vtákov, ktoré holuby lovia. MUDr. S. Duba taktiež uviedol, že chemické metódy, ako sú hormonálne a cytostatické antikoncepčné, respektíve sterilizačné prostriedky, sú finančne náročné a nie dostatočne efektívne.
Odchyt a premiestnenie
Jediným spôsobom, ako znížiť počet holubov v krátkom čase, je ich odchyt. Nie je to však definitívne riešenie, a preto sa tomu treba venovať pravidelne, čo sa dá prirovnať ku koseniu trávy v meste. Existujú dve možnosti odchytu: na voľnom priestranstve do živolovných pascí alebo na nocoviskách. Pasce sú pletivové voliéry s veľkosťou 2x2x1 meter, ktoré umožňujú vtákom vstup dnu, no späť už nie. Umiestňujú sa na výškových budovách s rovnou strechou tak, aby na ne prelietavajúce holuby videli. Odchyt môže prebehnúť aj na miestach, kde mestské holuby nocujú, pričom využívajú najmä staré opustené budovy či kostolné veže.
Odchytené vtáky prezerajú veterinári. Choré podľa Harabu humánne utratia, zatiaľ čo zdravé vypustia v 150 až 200 kilometrov vzdialených lokalitách. Ide o územia, ktoré sa charakterom a štruktúrou líšia od mestského prostredia. Vypustené holuby sa len zriedka dokážu vrátiť do mesta, kde ich odchytili. Podľa odborníka nemajú na to potrebnú genetickú výbavu, čo sa potvrdilo sledovaním označených vtákov. MUDr. S. Duba však túto metódu považuje za málo efektívnu. Do úvahy prichádza aj odstrel alebo odchyt s následným utrácaním pomocou plynu, ale najmä druhá z týchto variantov je v rozpore so zákonom o ochrane zvierat.
Fyzické zábrany a siete
Fyzické zábrany predstavujú populárne, hoci často kontroverzné riešenie.
- Ihlicové zábrany: Sú neskutočne rozšírené a používajú sa všade. Avšak majitelia a správcovia budov často ich použitie oľutovali. Prvým problémom je, že holuby majú veľmi dobrý zrak a nejaké miestečko si nájdu aj medzi týmito zábranami, čo často znamená len vyhodené peniaze. Druhým problémom je ich environmentálna nevhodnosť. Stále častejšie sa zaznamenávajú prípady usmrtených vtákov, vrátane zákonom chránených vzácnych druhov. Pri rýchlom lete, napríklad pri úniku pred predátorom, sa zbrklo rozletia a v chaose sa napichnú na hroty proti holubom. Nedávno obletela internetom fotografia sokola myšiara, ktorý s takýmto zapichnutým hrotom ďalej žil a lietal, no zrejme nie dlho. Ostatné obete nemajú toľko šťastia. Za podobným účelom sa používajú aj našponované drôty, často s elektrinou, ale aj tie sa míňajú účinku, keďže nie sú v dostatočnej hustote a holuby si vždy nájdu medzery. Ich použitie je navyše nákladné.
- Špirály: Čiastočnou bezpečnou alternatívou voči ihliciam sú špirály proti sadaniu holubov. Ak chcete zamedziť sadaniu na parapety či zábradlie, je to ideálne riešenie. Holub si nesadne na nestabilný pohyblivý drôt a bude sa takémuto miestu vyhýbať. Ak chcete pokryť väčšie plochy vrátane striech, tu ich už treba poukladať viac vedľa seba.
- Siete a pletivo: Siete sú z humánneho hľadiska jedným z najhorších možných riešení. Holuby si vždy dokážu nájsť nejakú medzeru či slabé miesto, alebo si ho vytvoria opotrebovaním či násilným preniknutím. Akonáhle preniknú dnu, nevedia z takto zasieťovaného priestoru uniknúť. Často sa v sieti, ktorá nie je dostatočne našponovaná, zachytia a hynú od hladu a smädu. Toto je zlá voľba. Oveľa vhodnejšie sú pletivá, ich nesporná výhoda je v pevnosti, čím sa dá eliminovať riziko prieniku či zachytenia.
Plašiče a repelenty
- Zvukové plašiče: Sú pravdepodobne najobľúbenejšie a najčastejšie kupované, no paradoxne najmenej účinné, alebo je ich použitie diskomfortné pre susedov a okoloidúcich. Vydávajú zvuky škrekov čajok, ktoré vo vtáčej reči znamenajú stres či bolesť, alebo hlasy dravcov. Zo začiatku sa holuby zľaknú, ale keďže tieto zvuky nie sú pustené non-stop, vracajú sa. Keby boli pustené stále, zvyknú si. A vadia ľuďom. Je to zlé riešenie, pretože keď holuby počujú hlas dravca, ktorý nikdy neútočí, rýchlo sa ho naučia ignorovať. Krátkodobo to síce zafunguje, ale nie je to ono.
- Ultrazvukové plašiče: Ich účinnosť veľmi závisí od frekvencie a kmitočtu. Vtáky sa prirodzene neboja ultrazvuku, ten vadí skôr cicavcom. Štandardné ultrazvukové plašiče majú jednu frekvenciu a pípajú pravidelne, holuby si takýto zvuk veľmi rýchlo zaradia do kategórie „bezvýznamný okolitý šum“. Aby takéto ultrazvukové plašenie malo zmysel, frekvencia aj kmitočet sa musia nepredvídateľne alebo aspoň nepravidelne meniť. To je niečo, na čo si holub tak rýchlo nezvykne a začne mu to vadiť. Pozitívnu spätnú väzbu majú aj od zákazníkov, no je dôležité si dať pozor na psíkov, ktorým môžu prekážať.
- Gélové kapsule a repelenty: Ide o relatívne nový fenomén - gélové kapsule napustené látkou, ktorá imituje oheň, ktorého sa holuby boja. Má to však jeden háčik: vysoká cena a krátka životnosť. Ide o veľmi účinné riešenie, ale len pre toho, kto si ho môže dovoliť. Výrobca pôsobí v USA, no v EÚ to nikto nepredáva, pretože kapsule obsahujú látky, ktoré nie sú v Únii registrované ako bezpečné. Našlo sa pár špekulantov v Británii a Nemecku, ktorí vyrábajú podobné kapsule, ale ich zloženie je skôr repelentného rázu. Repelenty samy osebe nie sú zlým riešením, avšak ich účinnosť silno limituje čas a vzdialenosť k holubovi. Treba ich aplikovať opakovane a presne na miesto sadania. Skúsenosti ukazujú, že ak sa holubom znepríjemňuje obľúbené miesto aspoň dva týždne, prestanú sa naň vracať. Výhodou týchto repelentov, fungujúcich prevažne na báze kapsaicínu a tiosulfinátu (látok z čili papričiek a cibule), je ich nízka cena. Holuby, ako jedny z mála vtákov, používajú čuch - majú ho síce slabý, ale pri orientácii ho využívajú a takéto „slzotvorné“ výpary im zrovna moc nevoňajú.
- Atrapy dravcov a havranov: O tomto populárnom riešení sa treba zmieniť len krátko: nefunguje vôbec. Holuby vždy prídu na to, že sa atrapa nehýbe a že to nie je skutočná hrozba, aj keď je dravec alebo havran akokoľvek vierohodný.
- Optické plašiče: To je už o niečo lepší „level“ ako statické napodobneniny. Podstata je v pohybe. Ak sa atrapa hýbe v správny čas a správnym spôsobom, môže holuby vyplašiť. Avšak, ak je to ich obľúbené miesto, za krátko si všimnú, že s pohybujúcim sa dravcom nie je niečo v poriadku. Ide teda o operatívne náročnejšiu metódu, pretože účinná bude len vtedy, ak pohybujúcu sa maketu, atrapu či siluetu sem tam premiestnite. Ale aj to je jedna z ciest. V oblasti optických plašičov existuje mimoriadne pestrý sortiment, od žltých očí, cez sovy a vrany na špagátoch až po trblietky a balóniky. Pri výbere je lepšou voľbou dravec v životnej veľkosti.
Riešenie problému na individuálnej úrovni
Mnohí obyvatelia sa stretávajú s problémom holubov na svojich balkónoch, parapetoch, povalách alebo vo výklenkoch. Návštevy či hniezdenie holubov určite neriešte svojpomocne, ale prenechajte to na kompetentné subjekty, ako sú štátna ochrana prírody, obec, bytové družstvo, SVB, či na firmu, ktorá sa takýmto niečím venuje. Za vzniknutý problém nie je zodpovedný nikto v zmysle právnej zodpovednosti, nanajvýš vlastníci domov, ktorí dlhodobo zanedbávajú svoje povaly, slúžiace holubom k výdatnému rozmnožovaniu. Holuby stihnú hniezdiť aj viackrát do roka.
Ako postupovať pri malom probléme
Ak je problém relatívne malý a ide len o trus, dá sa to vyriešiť celým zástupom plašičov. Často stačí iba častejšie chodiť na balkón, preorganizovať ho, odložiť poličky a skrinky, upratať alebo dočasne zatarasiť priestor dekou, závesom či pletivom. Na parapetu možno umiestniť pár prekážok, kvetináče, dosky alebo alobal. Vzduchovky a petardy ale rozhodne odložte! Treba si uvedomiť, že je to nielen protizákonné, ale aj nehumánne. Netreba sa báť, lebo samotný človek je tým najlepším strašiakom a tlesknutie rukami je osvedčené a funguje to vždy.
Ako postupovať pri hniezdení
Ak máte na balkóne hniezdo, treba to už nechať na profíkov. Pri akejkoľvek likvidácii hniezda s vajíčkami si musíte byť totižto istí, že sa nejedná o holuba hrivnáka (Columba palumbus), ktorý je zákonom chránený a jeho spoločenská hodnota je 600 EUR za jedinca. Tento druh holuba sa posledné roky rýchlo prispôsobuje ľudským sídlam a už čoraz častejšie hniezdi aj na balkónoch.
Ak vám problém prerástol cez hlavu do malých holubích mláďat, tu už je potrebné buď počkať do vyletenia, alebo uprosíkať špecialistov, aby si ich prišli zobrať. Myslite však na to, že tými najlepšími kŕmičmi sú vždy pôvodní rodičia a ak nepočkáte, niekto iný sa s nimi natrápi. Kŕmiť mladé holuby nie je jednoduché; do určitého veku potrebujú v kŕmnej dávke takzvané holubie mlieko s tráviacimi enzýmami, ktoré sa im tvorí v hrvoli. Po týždni dostávajú mláďatá okrem kaše aj čiastočne rozmočené a natrávené krmivo. Do záchranných staníc ich berú len výnimočne, práve kvôli tomu, že sa nejedná o chránené živočíchy. Útulky sa orientujú skôr na psíkov a mačky. Oslovte chovateľov, ale ak nájdete jedného z tisíc, ktorý by bol ochotný sa podujať takejto adopcie, bude to skôr zázrak. Spoločnosť Ornis, s.r.o. ponúka spoplatnenú adopciu, cena je 60 EUR za vykŕmenie a vypustenie jedného mláďaťa.
Na zabíjanie holubov či vyhodenie hniezda s mláďatkami ku kontajneru rýchlo zabudnite. Ani ich ničím neplašte, buď by ich rodičia opustili, alebo nedostatočne kŕmili, čím by ste ich pobyt predĺžili, alebo by sa takéto plašenie úplne minulo účinku. Rodičovské puto je silnejšie ako pud sebazáchovy. Treba skrátka počkať, až kým mláďatá vyhniezdia. Rastú ako z vody, ale letuschopné sú až tak do jedného mesiaca od vyliahnutia. Majú však tendenciu zdržiavať sa na hniezdisku (balkóne) a vracať sa tu aj niekoľko ďalších týždňov. Ale v tomto veku ich už môžete deložovať aj plašiť. Vždy tak, aby ich rodičia videli a aby rodinka zostala spolu.
Znalosť chovných cyklov holubov, ktoré opisujú holubári, môže pomôcť pri načasovaní zásahov. Holubica znáša prvé vajce obyčajne v podvečer, druhé o dva dni v podobnom čase, a na vajíčka zasadne po znesení druhého. Holúbätá sa liahnu o 17 až 18 dní po znesení vajec. V tomto období by sa zásahy mali minimalizovať.
Zodpovednosť a odborná pomoc v regulácii holubov
Za vzniknutý problém s holubmi nie je v legislatívnom zmysle zodpovedný nikto konkrétny, avšak najväčší podiel zodpovednosti nesú vlastníci domov, ktorí dlhodobo zanedbávajú svoje povaly, slúžiace holubom ako ideálne prostredie na výdatné rozmnožovanie. Pohundrať si možno aj na dôchodcov, ktorí kŕmia holuby, a tým ich lákajú do zasnúbenej lokality. Nemožno zabudnúť ani na chovateľov holubov, ktorí neustále zásobujú mestské holuby novými a novými uletencami. Jednoznačný kľúč, podľa ktorého si holuby vybrali práve ten váš balkón či vaše okno, neexistuje. Úlohu tu zohráva nanajvýš kľud a neporiadok, ktoré holuby lákajú.
V prípade, že je početnosť holubov vo vašej oblasti neprimerane veľká, je vhodné osloviť bytové spoločenstvo alebo rovno obec/mesto, aby zabezpečili systémové riešenia. Za tie sa pokladajú pravidelný odchyt do živolovných pascí, čistenie a sanácia povál, budovanie holubníkov s regulovaným rozmnožovaním holubov a tiež inštalácia búdok pre sokoly a kavky.
Na Slovensku pôsobia firmy s rozsiahlymi skúsenosťami v oblasti regulácie holubov, ako napríklad Ornis, s.r.o. a KANÁT, s. r. o. Spoločnosť KANÁT, s. r. o. uvádza viac ako 32 rokov skúseností v odchyte holubov po Slovensku, pričom sa špecializujú aj na biologickú ochranu pomocou dravých vtákov. Disponujú všetkými potrebnými povoleniami, vrátane osvedčení na vykonávanie odchytu túlavých zvierat v zmysle §22 ods. 9 Zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a osvedčení na prepravu zvierat podľa Nariadenia Rady č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy. Tieto firmy poskytujú široké spektrum služieb, pretože každý prípad je iný, a cena za riešenie sa môže pohybovať od 3€ za jeden kus gélu proti holubom až po tisíce €. Ich odborné znalosti a prax sú kľúčové pre efektívne a humánne riešenie problémov s mestskými holubmi.
Odporúčané riešenia podľa expertov
Na základe vedeckých poznatkov a dlhoročných skúseností v oblasti regulácie holubov možno poskytnúť nasledujúce odporúčania, ktoré nemusia byť záväzné, ale sú podložené praxou:
- Na balkón a parapety: Na zábradlie a parapety sa rozhodne odporúčajú špirálové zábrany, na podlahu holubí repelent. Tieto riešenia sú navrhnuté tak, aby holubom znemožnili pohodlné sadanie a prechod po týchto plochách.
- Na strechy, budovy, sklady: Na malé strechy a k vstupom do hál je vhodný dravec na flexiprúte a špirálové zábrany. Na väčšie strechy sa odporúča ultrazvukový plašič s meniacou sa frekvenciou, ktorý minimalizuje adaptáciu holubov na zvuk.
- Na areály, ulice, mestá: Ak je početnosť holubov vo vašej oblasti, podľa vášho názoru, neprimerane veľká, oslovte bytové spoločenstvo alebo rovno obec či mesto. Tie by mali zabezpečiť systémové riešenia. Medzi takéto riešenia patria pravidelný odchyt do živolovných pascí, čistenie a sanácia povál, budovanie holubníkov s regulovaným rozmnožovaním holubov, ako aj inštalácia búdok pre sokoly a kavky, čo prispieva k biologickej ochrane. Tieto komplexné služby často realizujú špecializované firmy.
Dôležité je tiež si uvedomiť, že ľudský faktor je jedným z najúčinnejších odstrašovačov holubov. Samotný človek je tým najlepším strašiakom - stačí tlesknutie rukami a holuby sa zľaknú. Toto je osvedčené a funguje to vždy. Naopak, používanie vzduchoviek a petárd je nielen protizákonné, ale aj nehumánne a neprípustné. Riešenie problému s holubmi si vyžaduje trpezlivosť, poznanie ich správania a predovšetkým humánny a etický prístup, ktorý zohľadňuje ich status zvierat a nie vecí.
tags: #da #sa #regulovat #plodnost #mestskych #holubov