V súčasnej dobe, keď sa slovenská ekonomika otvára zahraničiu a čoraz viac mladých ľudí pracuje v európskych štátoch, je dôležité rozumieť daňovým povinnostiam spojeným s príjmami zo závislej činnosti. Jednou z najčastejších otázok je, ako si uplatniť daňový bonus na dieťa, ak pracujete v Českej republike. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tejto problematike, pričom sa opiera o slovenské a české daňové zákony a zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Cieľom je objasniť podmienky pre získanie daňového bonusu na dieťa v Českej republike pre slovenských daňových rezidentov v zdaňovacom období od 1. januára do 31. decembra, ako aj predstaviť zmeny v slovenskej legislatíve platné od roku 2025.
Daňová Rezidencia: Kľúč k Správnemu Určeniu Daňovej Povinnosti
Pre pochopenie daňových povinností v cezhraničnom kontexte je nevyhnutné určiť daňovú rezidenciu daňovníka. Každá fyzická alebo právnická osoba má vzťah k niektorému štátu, ktorý sa deklaruje štátnym občianstvom, registráciou, bydliskom/trvalým pobytom, dlhodobým pobytom alebo podobne. Daňovým rezidentom Slovenskej republiky je podľa zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý z dôvodu svojej osobnej príslušnosti k územiu Slovenskej republiky (ďalej len "SR") podlieha na tomto území neobmedzenej (celosvetovej) daňovej povinnosti. To znamená, že rezident SR (občan, ktorý má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku) je povinný vysporiadať si v SR svoj celosvetový príjem, teda príjem plynúci zo zdrojov na území SR, ako aj príjem zo zdrojov v zahraničí. Predmetom dane rezidenta SR je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.
Naopak, daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenska trvalý pobyt ani sa tu obvykle nezdržiavajú, majú daňovú povinnosť obmedzenú len na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenska. Týmto daňovníkom hovoríme daňoví nerezidenti. Predmetom dane nerezidenta SR je príjem plynúci zo zdrojov na území SR.
Riešenie Konfliktu Dvojitej Rezidencie
Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, napríklad ak má trvalý pobyt v SR a na území Českej republiky sa dlhodobo zdržiava, môže byť podľa legislatívy obidvoch štátov považovaný za rezidenta SR aj za rezidenta Českej republiky. V takomto prípade dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie, ktorý je potrebné rozriešiť a zistiť, v ktorej krajine je daňovník daňovým rezidentom na účely jeho daňových povinností.
Tento konflikt sa rieši uplatnením rozhraničovacích kritérií stanovených v článku 4 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Medzi tieto kritériá patria:
- Stály byt: Predpokladá sa, že osoba má bydlisko v štáte, v ktorom má stály byt. Ide o trvalo dostupné bývanie, t. j. daňovník má vo vlastníctve alebo v držbe byt, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre jeho stále použitie. Nie je pritom rozhodujúce, či ide o rodinný dom alebo bytový dom, či ho má daňovník vo vlastníctve alebo je prenajatý, respektíve či ide o prenajatú zariadenú miestnosť.
- Stredisko životných záujmov: Ak má osoba stály byt v oboch štátoch, určí sa, v ktorom štáte má užšie osobné a hospodárske vzťahy, napríklad kde má rodinu, majetok, bankové účty.
- Obvyklé zdržiavanie sa: Ak nemožno určiť stredisko životných záujmov, rozhodujúce je, v ktorom štáte sa osoba obvykle zdržiava.
- Štátne občianstvo: Ak je osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo žiadneho z nich, príslušné orgány zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.
Zdaňovanie Príjmov Zo Závislej Činnosti v Zahraničí
Úvod do zdaňovania príjmov zo závislej činnosti v zahraničí je dôležitý, pretože po vstupe Slovenska do Európskej únie sa zvýšila mobilita pracovnej sily. Obľúbenými destináciami pre zamestnanie sa stali susedné štáty, najmä Česká republika. Slovenskí daňovníci, ktorí pracujú v týchto krajinách, si často kladú otázky ohľadom zdaňovania ich príjmov a spôsobu výpočtu daňovej povinnosti. Zdaňovanie príjmov na Slovensku upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.
Všeobecné pravidlo zdaňovania príjmov zo závislej činnosti stanovuje, že platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania, podliehajú zdaneniu len v štáte rezidencie, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa zamestnanie vykonáva v druhom štáte, príjmy "môžu byť zdanené" v tomto druhom štáte. Výraz "môže byť zdanený" pritom neznamená, že si daňovník môže vybrať štát, v ktorom bude jeho príjem zdanený, ale umožňuje krajine výkonu činnosti príjem zdaniť.
Zdaňovanie príjmov rezidenta SR, ktoré mu plynuli zo zdrojov v zahraničí, sa v prípade zmluvných štátov (štáty, s ktorými má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ďalej len "zmluva") riadi príslušnou zmluvou a zákonom o dani z príjmov. Podmienkou uplatnenia zmluvy je preukázanie daňovej rezidencie do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu k dobru daňovníka (rezidenta SR). Ak rezident SR v zdaňovacom období poberal príjmy zo zamestnania vykonávaného v zahraničí, nemôže si sám vybrať štát, v ktorom bude tieto príjmy zdaňovať. V prípade vykonávania zamestnania v zmluvnom štáte je potrebné riadiť sa tiež príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá určí, ktorý štát má právo na zdanenie týchto príjmov. Uvedené pravidlo v zmluvách určuje, že príjmy zo zamestnania sa zdania v štáte skutočného výkonu činnosti (v štáte zdroja). Ak rezident SR vykonával závislú činnosť v zahraničí (napríklad v Českej republike u českého zamestnávateľa), príjem za túto činnosť je podľa zmluvy zdaniteľný v zahraničí. Aj napriek tomu, že príjem zo zamestnania v zahraničí podľa zmluvy zdaňuje štát, kde sa závislá činnosť vykonáva, rezident SR má povinnosť uviesť tento príjem v daňovom priznaní podanom v SR.
Výnimky zo Zdaňovania v Štáte Výkonu Činnosti
Existujú však výnimky z tohto pravidla, kedy príjmy zo závislej činnosti nebudú podliehať zdaneniu v štáte výkonu zamestnania (v zahraničí):
- Daňovník sa zdržiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období nepresahujúcich v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré začína alebo končí v príslušnom daňovom roku.
- Mzda je vyplácaná zamestnávateľom, ktorý nie je rezidentom druhého štátu.
- Mzda nebola vyplatená na ťarchu stálej prevádzkarne, ktorú má zamestnávateľ v druhom štáte (v štáte výkonu činnosti).
Je dôležité upozorniť na prípady zneužitia tejto výnimky prostredníctvom tzv. "medzinárodného prenajímania pracovníkov". V takýchto prípadoch sa stanovuje pojem "skutočný zamestnávateľ", ktorý je osoba vlastniaca právo na poskytnutie práce, ktorá súčasne znáša s tým súvisiace povinnosti a riziká. Daňovník, rezident SR, bol svojím slovenským zamestnávateľom vyslaný do Českej republiky na služobnú cestu, kde má vykonať školenie pre pracovníkov českej firmy. Ak pôjde napríklad o zamestnanca, ktorý je na pracovnej ceste v zahraničí (napr. služobnú cestu na 5 dní do Poľska), zamestnávateľ nepozastaví priznanie a výplatu daňového bonusu. Pri uplatnení daňového bonusu tento zamestnanec nebude sledovať úhrn príjmov zo zdrojov v zahraničí, ale úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov v zahraničí. Ak teda daňovníkove príjmy nie sú zdaniteľnými príjmami v zahraničí, uvedené nebude mať vplyv na priznanie daňového bonusu.
Povinnosť Podať Daňové Priznanie
Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v danom roku presiahli zákonom stanovenú sumu (napríklad pre rok 2025 je to suma 2 876,90 eura). Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti, ktoré presahujú 50 % základnej nezdaniteľnej časti a plynú zo zdrojov v zahraničí.
Ak rezident SR poberal v roku 2025 len príjmy zo závislej činnosti (zamestnania) plynúce od zamestnávateľa (slovenského alebo zahraničného), svoju daňovú povinnosť si vysporiada prostredníctvom tlačiva daňového priznania k dani z príjmov FO typ A; ak poberal aj iné druhy príjmov, podáva daňové priznanie typ B. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je 31. marca nasledujúceho roka. Správca dane môže lehotu na podanie daňového priznania predĺžiť najviac o tri mesiace, resp. v prípade príjmov zo zdrojov v zahraničí najviac o šesť mesiacov, na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia pôvodnej lehoty. Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je možné podať iba na predpísanom tlačive, ktorého vzor určilo finančné riaditeľstvo a ktoré je k dispozícii na internetovej stránke finančnej správy.
Daňový Bonus na Dieťa v Českej Republike pre Slovenských Daňových Rezidentov
Mnohí Slováci pracujúci v Českej republike (ČR) majú nárok na daňový bonus na dieťa, no často o tom nevedia. Tento článok objasňuje podmienky pre získanie daňového bonusu na dieťa v ČR pre slovenských daňových rezidentov.
Čo je Daňový Bonus?
Daňový bonus, v slovenskom daňovom priznaní známy ako daňový bonus na dieťa a v českom daňovom priznaní ako daňové zvýhodnenie na vyživované dieťa (daňové zvýhodnění na vyživované dítě), je forma štátnej podpory pre rodiny s deťmi. Umožňuje znížiť daňovú povinnosť, a ak je nárok na bonus vyšší ako daňová povinnosť, vzniká daňový preplatok, ktorý je daňovníkovi vyplatený. Daňové zvýhodnenie má formu slevy na dani, daňového bonusu alebo kombinácie obojího. Může tak dojít k situaci, kdy poplatník neplatí žádnou daň z příjmů a ještě je mu vyplácena částka navíc, a to až do výše daňového zvýhodnění.
Kto Má Nárok na Daňový Bonus v Česku?
Nárok na daňový bonus v Česku má daňovník, ktorý spĺňa nasledujúce podmienky:
- Je daňovým rezidentom členského štátu Európskej únie (EÚ), teda aj Slovenska.
- Príjmy z Česka tvoria minimálne 90 % jeho celkových príjmov. Táto podmienka sa vzťahuje na daňových nerezidentov ČR. Na preukázanie výšky príjmov mimo Česka je potrebné k českému daňovému priznaniu doložiť potvrdenie, ktoré sa nazýva "Potvrzení o příjmech ze zemí EU/EHP" (tzv. EU/EWR).
Príklady preukázania 90% príjmov z Českej republiky:
- Príklad 1: Peter zarobil v danom roku v Česku 20 000€ a na Slovensku 1000€. Peter má nárok na daňový bonus na dieťa, pretože jeho príjem z Česka tvorí 95% z celosvetových príjmov (20 000€ z Česka / 21 000€ celosvetový príjem).
- Príklad 2: Jozef zarobil v Česku 20 000€, ale na Slovensku 5 000€. Keďže jeho príjem z Česka tvorí iba 80% z celosvetových príjmov (20 000€ z Česka / 25 000€ celkový príjem v danom roku), nevzniká mu nárok na daňový bonus na dieťa.
Ďalšie podmienky pre uplatnenie daňového bonusu:
- Minimálny príjem: Aby ste si mohli uplatniť daňový bonus na dieťa, musíte dosiahnuť v roku zdanenia príjmy zo zamestnania alebo z podnikania najmenej vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy platnej k počiatku roka. Napríklad, ak bol v roku 2024 minimálna mzda 18 900 Kč, podmienka 6-násobku minimálnej mzdy znamenala príjem aspoň 113 400 Kč. Ak máte ročný príjem nižší ako 97 200 Kč, alebo 8 100 Kč za mesiac, môžete získať zvýhodnenie iba do výšky vám vypočítanej dane z príjmu a daňový bonus sa vás netýka. Príjem sa počíta z vašej hrubej mzdy.
- Spoločná domácnosť: Dieťa musí žiť v spoločnej domácnosti s daňovníkom. Za dieťa žijúce v spoločnej domácnosti sa nepovažuje len vlastné dieťa, ale aj dieťa manželky. Daňové zvýhodnenie si môže uplatniť aj manželka na deti manžela žijúce v spoločnej domácnosti. Spoločnou domácnosťou sa rozumie, že občania spolu trvale žijú a spoločne uhrazujú náklady na svoje potreby. Dočasný pobyt dieťaťa mimo domácnosť nemá vplyv na uplatnenie daňového zvýhodnenia.
- Uplatnenie bonusu: Bonus si môže uplatniť iba jeden rodič, ktorý dieťa vyživuje. Daňové zvýhodnenie sa dá uplatniť len u jedného zamestnávateľa, u ktorého ste učinili vyhlásenie k dani (tzv. ružové vyhlásenie), a to aj v prípade, že pracujete na Dohodu o provedení práce (DPP) alebo na Dohodu o pracovní činnosti (DPČ). Vyhlásenie k dani nemôžete učiniť u viacerých zamestnávateľov súčasne. Ak dieťa vyživuje viac daňovníkov v jednej spoločnej domácnosti, môže si daňové zvýhodnenie uplatniť v zdaňovacom období alebo v tom istom kalendárnom mesiaci zdaňovacieho obdobia len jeden z nich.
Kto sa Považuje za Vyživované Dieťa?
Za vyživované dieťa sa považuje:
- Neplnoleté dieťa (do 18 rokov). Zároveň sa musí jednať o dieťa nezletilé.
- Plnoleté dieťa do 26 rokov, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie (štúdium na strednej alebo vysokej škole v prezenčnej forme) alebo ak nemôže študovať alebo pracovať pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Dôležité je, že pri diaľkovej, večernej alebo kombinovanej forme štúdia nárok na daňový bonus nevzniká.
- Dieťa, ktorému nebol priznaný invalidný dôchodok pre invaliditu III. stupňa.
- Zdravotne postihnuté dieťa: Ak má dieťa priznaný stupeň zdravotného postihnutia (I., II. alebo III.), ide o tzv. zvýhodnené dieťa. V takom prípade môžete mať nárok aj po 26. roku, ak dieťa stále žije v spoločnej domácnosti a je na vás odkázané. Je potrebné doložiť potvrdenie z úradu alebo lekársky posudok o zdravotnom stave. Ak má vaše vyživované dieťa priznanú invaliditu I., II. alebo III. stupňa, ale nebol mu priznaný nárok na preukaz ZTP/P, môžete získať daňové zvýhodnenie iba v štandardnej výške. Ak bol vášmu dieťaťu priznaný nárok na preukaz ZTP/P, môžete si naň uplatniť daňové zvýhodnenie vo dvojnásobnej výške.
- Nárok na bonus nezaniká ani počas prázdnin, ak dieťa pokračuje v štúdiu bez prerušenia (napríklad po maturite nastupuje na vysokú školu). Ak ukončí štúdium v júni, aj v tom prípade máte nárok na časť zľavy, to znamená od januára do júna. Daňové zvýhodnenie môžete uplatňovať aj počas prázdnin, ak nedošlo k prerušeniu štúdia.
Výška a Proces Uplatnenia Daňového Bonusu v ČR
Nárok na daňové zvýhodnenie (daňový bonus) za rok 2024 predstavuje:
- 15 204 Kč ročne na prvé dieťa (1 267 Kč mesačne).
- 22 320 Kč ročne na druhé dieťa (1 860 Kč mesačne).
- 27 840 Kč ročne na tretie a každé ďalšie dieťa (2 320 Kč mesačne).
Ak ide o dieťa, ktorému bol priznaný preukaz ZTP/P, výška daňového bonusu sa na toto dieťa zvyšuje na dvojnásobok.Daňové zvýhodnenie môžete získať aj za jednotlivé mesiace, v ktorých boli splnené podmienky pre jeho uplatnenie - nemusíte teda nutne spĺňať podmienky celý rok. Daňové zvýhodnenie môžete uplatniť už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo, alebo v ktorom začína sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie, anebo vo ktorom ste si dieťa osvojili alebo prevzali do péče nahrazující péči rodičov na základě rozhodnutí príslušného orgánu. Ak sa dieťa narodilo v priebehu zdaňovacieho obdobia, môžete si uplatniť alikvotnú sumu zľavy. Na dieťa narodené napríklad 27. augusta si môžete požiadať o zľavu za celý august bez ohľadu na to, že sa narodilo koncom mesiaca.
Ako Požiadať o Daňový Bonus v Česku?
Aby ste si mohli uplatniť daňový bonus na dieťa v Česku, musíte splniť niekoľko podmienok a predložiť potrebné dokumenty.
Potrebné kroky:
- Slovenské daňové priznanie: Najskôr je potrebné podať daňové priznanie na Slovensku, v ktorom uvediete všetky svoje príjmy - vrátane tých z Česka. Po jeho podaní môžete požiadať slovenský daňový úrad o vystavenie potvrdenia Formulár EU/EHP.
- Formulár EU/EHP (EU/EWR): Tento formulár potvrdzuje, že ste daňovým rezidentom Slovenska. Finančná správa Českej republiky tak získa potvrdenie o vašej daňovej rezidencii a o výške príjmov mimo Česka. Týmto formulárom preukazujete, že minimálne 90 % vašich celosvetových príjmov pochádza z Česka, čo je zákonná podmienka na získanie daňového bonusu v Česku ako daňový nerezident. Formulár EU/EHP môžete stiahnuť priamo zo stránky Finančnej správy ČR. Potvrdený formulár sa prikladá k českému daňovému priznaniu, v ktorom si uplatňujete daňový bonus na dieťa.
- Čestné prehlásenie druhého rodiča: Toto prehlásenie slúži na preukázanie, že si druhý rodič neuplatňuje daňový bonus na to isté dieťa. Ak je druhý rodič zamestnaný, toto potvrdenie vystaví jeho zamestnávateľ. Ak druhý rodič podniká, prikladá sa čestné prehlásenie.
Povinné prílohy k českému daňovému priznaniu:
- Rodný list dieťaťa (len prvý rok uplatnenia).
- Potvrdenie o štúdiu vydané školou, ktorú dieťa navštevuje (pri dieťati nad 18 rokov).
- Preukaz ZTP/P, ak je dieťa jeho držiteľom.
- Potvrdenie od druhého z rodičov, že si bonus neuplatňuje, alebo čestné prehlásenie.
- Potvrdenie o zdravotnom stave (ak ide o zdravotne postihnuté dieťa).
Koľko Rokov Spätne Môžete v Česku Požiadať o Daňový Bonus?
V Českej republike je možné požiadať o daňový bonus spätne až za posledné tri roky od skončenia príslušného zdaňovacieho obdobia. Napríklad v roku 2025 môžete stále podať žiadosť o daňový bonus za rok 2022, pretože trojročná lehota na jeho uplatnenie končí až 31. decembra 2025.
Praktický Príklad Uplatnenia Daňového Bonusu
Manželský pár má 4 deti vo veku do 18 rokov. Muž pracuje celý rok v Česku a v roku 2024 dosiahol ročný zdaniteľný príjem 1 188 927 Kč, zatiaľ čo manželka pracuje na Slovensku. O deti sa starajú spoločne a žijú s nimi v jednej domácnosti. Muž si v Česku uplatnil daňový bonus na všetky štyri deti. Nárok mu vznikol, pretože splnil všetky zákonné podmienky:
- Žije s deťmi v spoločnej domácnosti.
- Zdaniteľný príjem výrazne presahuje požadovaný minimálny základ pre uplatnenie bonusu (v roku 2024 bola minimálna mzda 18 900 Kč, takže podmienka 6-násobku minimálnej mzdy znamenala príjem aspoň 113 400 Kč).
- Ako daňový nerezident má viac ako 90 % svojich príjmov zo zdrojov v Českej republike.
Výsledok: Vďaka vysokému daňovému základu a splneniu všetkých podmienok mu štát vyplatil celú sumu daňového bonusu vo výške 94 143 Kč, vypočítanú podľa platných sadzieb na rok 2024. Tento príklad jasne ukazuje, že aj daňový nerezident môže v Českej republike získať daňový bonus na vyživované deti, ak pozná podmienky, správne ich uplatní a doloží potrebné doklady.
Dôležité Aspekty a Časté Otázky Ohľadom Daňového Zvýhodnenia na Deti
- Poradie detí: Poradie nezávisí od veku dieťaťa. Ako prvé dieťa nemusíte uviesť to najstaršie dieťa. Záleží len na vás, v akom poradí deti uvediete a podľa toho vám bude uplatnené daňové zvýhodnenie. Meniť poradie má význam v prípade, ak máte staršie dieťa so zdravotným postihnutím. Výška bonusu sa totiž zdvojnásobí. Ak najstaršie dieťa so ZTP/P napíšete druhé v poradí, prípadne až tretie, získate bonus vo vyššej sume. Pozor však na situáciu, kedy si na jedno dieťa môžete uplatniť zvýhodnenie len časť roku a na ďalšie dieťa celý rok. K takej situácii dôjde, ak máte študenta, ktorý končí štúdium alebo keď sa vám narodí dieťa. Ako prvé musíte uviesť to dieťa, na ktoré si zvýhodnenie môžete uplatniť celý rok.
- Starí rodičia: Daňový bonus si môžu uplatniť aj starí rodičia.
- Nezamestnaný rodič: Nezamestnaný rodič si daňové zvýhodnenie nemôže uplatniť.
- Vysokoškolák starší ako 26 rokov: Rodič vysokoškoláka staršieho ako 26 rokov veku nemá nárok na daňové zvýhodnenie.
- Druh a družka: Druh, ktorý žije s družkou, si nemôže uplatniť zvýhodnenie na dieťa družky. Môže si uplatniť len na ich spoločné deti. V prípade, že by sa s družkou oženil, potom by si mohol uplatniť zvýhodnenie aj na dieťa manželky, pokiaľ s nimi žije v jednej domácnosti.
- Daňový bonus a aktívne príjmy: Zvýhodnenie je možné uplatniť u tzv. aktívnych príjmov.
Zmeny v Uplatňovaní Daňového Bonusu na Slovensku od Roku 2025
Od roku 2025 sa pravidlá pre získanie daňového bonusu na dieťa na Slovensku menia. Jednou z kľúčových prekážok je pravidlo, že daňový bonus nedostane v žiadnej výške daňovník - fyzická osoba, ktorý mal v predmetnom roku tzv. "príjmy zo zdrojov v zahraničí" vo výške viac ako 10% z jeho celkových zdaniteľných príjmov ako fyzickej osoby. Dôležitou podmienkou, zavedenou od roku 2025, tak ostáva pravidlo 90% príjmov zo zdrojov na území SR už aj pre daňových rezidentov. Čiže ak má daňovník (bez ohľadu na to, či je rezident alebo nerezident SR) za daný rok príjem aj v zahraničí, stráca nárok na daňový bonus, ak má viac ako 10% zdaniteľných príjmov zo zdrojov v zahraničí.
Príjmy zo Zdrojov v Zahraničí
Tzv. "príjmy zo zdrojov v zahraničí" je ošemetná téma. Freelanceri a podnikatelia si ho často vykladajú ako úhrady za služby od zahraničných klientov - pričom služby dodáva živnostník či eseročka so sídlom v SR. "Fakturujem do Írska a platia mi z Írska" - nie, toto nie sú príjmy zo zdrojov v zahraničí v zmysle tohto pravidla.
Medzi príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktoré sú relevantné pre spomínané 10% pravidlo, patria napríklad:
- Príjmy zo živnosti založenej v zahraničí.
- Príjmy z tzv. fiktívnej stálej prevádzkarne.
- Príjmy z licenčných poplatkov/autorských odmien zo zahraničia.
Pri analýze zahraničných príjmov (boli viac ako 10%? Boli menej ako 10%) je podstatná otázka, či boli v zahraničí zdaniteľné.
Uplatňovanie Daňového Bonusu na Mesačnej Báze od Roku 2025
Ak si slovenský daňový rezident a chceš si uplatniť daňový bonus na mesačnej báze (v mzde či konateľskej odmene), musíš už teraz - na začiatku roka či začiatku pracovného pomeru - zamestnávateľovi vyhlásiť, že máš len príjmy zo zdrojov v SR. Ak to dopredu nevieš, tak daňový bonus na mesačnej báze poberať nemôžeš. Počkáš na skončenie roka a v prípade, ak zdaniteľné príjmy zo zdrojov v SR sú viac ako 90%, daňový bonus si uplatníš. Vyhlásenie zvyčajne podpisuje zamestnanec pri nástupe do nového zamestnania.
Ak si daňový rezident inej krajiny, tak si daňový bonus nevieš uplatniť mesačne. Iba po skončení roka, ak je po skončení tohto roka jasné, že tvoje zdaniteľné príjmy zo zdrojov v SR sú viac ako 90% z tých celosvetových. Pre zamestnanca, ktorý poberá príjmy zo zahraničia, od roku 2025 môže byť uplatňovanie daňového bonusu na dieťa v SR komplikovanejšie, respektíve sa mu nemusí vyplácať vôbec. Ak zamestnanec dosahuje príjmy len v zahraničí, prípadne má viac ako 10% zdaniteľných príjmov zo zdrojov v zahraničí, stráca nárok na mesačný bonus na dieťa od 1. januára 2025. V takýchto prípadoch si už nebude môcť uplatňovať daňový bonus na mesačnej báze, čo však neznamená, že nebude mať na daňový bonus vôbec nárok. Bude si ho môcť uplatniť v ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní.
Novinka! Daňový bonus od 1. januára 2025
Riešenie Dvojitého Zdanenia a Medzinárodné Zmluvy
Dvojité zdanenie vzniká v prípade, ak rovnaký predmet dane (príjem, majetok) je podrobený dvojnásobnému alebo viacnásobnému zdaneniu tou istou alebo podobnou daňou. Nejde o situácie, kedy predmet dane bol zdanený napr. daňou z majetku a daňou z príjmov alebo spotrebnou daňou. Dvojité zdanenie jedného príjmu na dvoch rôznych miestach tento príjem výrazne znižuje a tým znižuje aj záujem príjemcu o podnikanie za takýchto podmienok vo všeobecnosti. Dvojité zdanenie nepriaznivo ovplyvňuje aj ekonomický rozvoj jednotlivých štátov. Z uvedeného dôvodu sa snažia jednotlivé štáty zabrániť dvojitému zdaneniu, a to buď formou jednostranných opatrení (na území SR je to ustanovenie § 45 zákona o dani z príjmov), alebo prostredníctvom zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (ZDZ). Dôležité je tiež brať do úvahy medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré modifikujú vnútroštátny daňový zákon, ale neukladajú daňovníkom žiadne nové povinnosti. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia stanovujú kritériá, ktoré určujú, ktorý štát má právo zdaniť príjem plynúci zo zdroja v jednom štáte príjemcovi v druhom štáte. Tieto zmluvy môžu tiež obmedziť sadzbu dane, ktorá sa vyberá. Napríklad, zmluva medzi Slovenskom a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia (č. 238/2003 Z. z.) stanovuje, že licenčné poplatky za právo na použitie priemyselných práv sa môžu zdaniť daňou, ktorá nepresiahne 10 %.
Všeobecne pre uplatnenie zmluvy o ZDZ je potrebné si uvedomiť rozdielnosť vo význame pojmu „príjem“. V niektorých prípadoch sa použije základ dane, t. j. príjem znížený o uplatnené výdavky podľa vnútroštátnych predpisov štátu zdroja a v niektorých prípadoch sa uplatní „brutto“ príjem. Ak sa podľa zmluvy uplatňuje metóda zápočtu dane, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Úhrn príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, pri ktorých je uplatňovaný zápočet dane podľa zmluvy, sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol. Základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí sa na účely zápočtu dane rozumie základ dane vyčíslený podľa § 5 ods. 8 alebo rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami vyčíslený podľa § 17 ods. 14. Percentuálny podiel príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta, pričom u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa rozumie celkovým základom dane (na účely zápočtu dane) základ dane neznížený o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11. Maximálna výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať, sa zaokrúhli na eurocenty nahor.
Praktické Príklady Zdaňovania Rôznych Druhov Príjmov z Zahraničia
- Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej mimo územia SR: Ak rezident SR v zdaňovacom období dosiahne príjmy z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí, sú tieto príjmy v SR podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane do výšky 500 eur. Ak príjmy daňovníka z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí presiahnu sumu 500 eur, do daňového priznania uvedie len príjem nad takto ustanovenú sumu. Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí podlieha ustanoveniam zákona o dani z príjmov a článku "Príjmy z nehnuteľného majetku" príslušnej zmluvy. Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy, z tohto dôvodu aj príjem z prenájmu.
- Príjmy z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí: Príjmy z predaja nehnuteľnosti sú v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené, ak daňovník nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov. Pri skúmaní tejto podmienky je nevyhnutné zohľadniť spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti. Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí sa v prípade zmluvných štátov riadi zákonom o dani z príjmov a článkom "Zisky zo scudzenia majetku" v príslušnej zmluve. Napríklad, ak rezident SR v roku 2025 predá dom umiestnený v Českej republike, ktorý tam nadobudol v roku 2013, právo na zdanenie tohto príjmu má v zmysle zmluvy Česká republika. To, či Česká republika toto právo využije a akým spôsobom, závisí od jej vnútroštátnej legislatívy. Rezident SR napriek svojej celosvetovej povinnosti tento príjem nezahrnie do svojho daňového priznania podaného v SR, pretože v zmysle zákona o dani z príjmov ide o príjem, ktorý je v SR od dane oslobodený (vlastníctvo nehnuteľnosti viac ako päť rokov). V daňovom priznaní v SR daňovník (rezident SR) uvádza len príjmy, ktoré sú zdaniteľné v SR.
- Príjmy z činnosti umelca alebo športovca v zmluvnom štáte: Ak rezident SR v zdaňovacom období dosiahne príjmy z činnosti umelca alebo športovca, ktorú vykonával v zmluvnom štáte v zahraničí, tieto príjmy môžu byť zdanené v zahraničí (zdaňovanie uvedených príjmov v zmluvách spadá do rámca článku "Umelci a športovci"). To, či zahraničie toto právo využije a akým spôsobom, závisí od vnútroštátnych predpisov toho konkrétneho štátu. Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy a preto tento príjem uvedie vo svojom daňovom priznaní podanom v SR. Napríklad, slovenskému umelcovi plynul v roku 2025 príjem za umelecké vystúpenie v ČR. Podľa článku 16 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o zamedzení dvojitého zdanenia sú príjmy, ktoré poberá rezident SR ako na verejnosti vystupujúci umelec, z takýchto osobne vykonávaných činnosti v ČR sa môžu zdaniť v ČR. Rezident SR je po uplynutí zdaňovacieho obdobia povinný daňovo si vysporiadať v SR svoj celosvetový príjem prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typu B. Do daňového priznania zahrnie aj príjmy za umelecké vystúpenie v ČR a zaradí ich medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. Všeobecnou metódou na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov plynúcich zo zdrojov na území Českej republiky je podľa článku 22 zmluvy a § 45 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov metóda zápočtu dane.
- Výhry a ceny zo zmluvného štátu v zahraničí: Ak rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal výhru alebo cenu zo zmluvného štátu v zahraničí, je povinný uviesť tento príjem vo svojom daňovom priznaní podanom v SR, ak tento príjem nie je v SR od dane oslobodený v zmysle zákona o dani z príjmov. Výnimku predstavuje napríklad zmluva s Českou republikou, ktorá dáva možnosť zdaniť príjem z výhier v lotériách, stávkach a iných podobných hrách, z výhier v súťažiach a žrebovaniach aj štátu zdroja. To znamená, že ak takýto príjem plynie zo zdroja v Českej republike, právo na jeho zdanenie má aj Česká republika. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov od dane sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia. Iné prijaté výhry a ceny sú v SR podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru. Ak rezident SR získa v Českej republike vo verejnej súťaži finančnú výhru vo výške 300 eur, právo na zdanenie tohto príjmu má v zmysle zmluvy Česká republika. Rezident SR je povinný vysporiadať si v SR svoje celosvetové príjmy, avšak tento príjem vo svojom daňovom priznaní podanom v SR neuvedie, nakoľko v zmysle zákona o dani z príjmov ide o oslobodený príjem (t.j. príjem za cenu alebo výhru v hodnote neprevyšujúcej 350 eur).
- Úrokové príjmy zo zdrojov v zahraničí: Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia rezident SR dosiahne úrokové príjmy zo zdrojov v zahraničí (napr. úroky z poskytnutých úverov, pôžičiek, z vkladov na vkladných knižkách v zahraničí), ich zdanenie je závislé najmä od existencie a znenia príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom. Uvedené príjmy je rezident SR povinný uviesť v daňovom priznaní podanom v SR. V prípade niektorých zmluvných štátov (napr. Česká republika, Maďarská republika alebo Rakúska republika) podľa zmluvy úroky nie sú zdaniteľné v štáte ich zdroja. Podmienkou uplatnenia zvýhodnenia v zmysle zmluvy je preukázanie, že daňovník je rezidentom SR a zároveň skutočným vlastníkom úrokov. V prípade iných zmluvných štátov (napr. Belgické kráľovstvo, Poľská republika, Švajčiarska konfederácia) podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia úroky môžu byť zdaniteľné tiež v štáte ich zdroja, avšak len vo výške "maximálnej dane" vymedzenej v tejto zmluve (napr. 10 % hrubej sumy príjmov).
- Dividendy (podiely na zisku) zo zahraničia: Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia rezident SR obdržal dividendy (podiely na zisku) zo zahraničia, pri ich zdaňovaní sa v prípade zmluvného štátu postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov. Zdaňovanie dividend a výška sadzby dane je v zmluvách vymedzená v článku "Dividendy". Pre uplatnenie postupu podľa zmluvy je potrebné, aby daňovník preukázal platiteľovi príjmu (napr. zahraničnej spoločnosti), že je daňovým rezidentom SR, a to ešte pred tým, ako mu takýto príjem bude vyplatený. Napríklad, rezidentovi SR (fyzickej osobe) v roku 2025 česká spoločnosť vyplatila podiely na zisku, ktoré boli vykázané za rok 2023. Právo na zdanenie tohto príjmu (dividend) má v zmysle Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia Česká republika, daň však nesmie presiahnuť 15 % hrubej sumy dividend.
Zdaňovanie Zahraničného Daňového Bonusu na Slovensku
V praxi je najčastejšie riešené zdaňovanie zahraničného daňového bonusu vyplácaného na území Českej republiky. Daňový bonus je v Čechách upravený v § 35c zákona č. 586/1992 Zb. Českej národnej rady o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Podľa predmetného ustanovenia je chápaný iným spôsobom ako podľa zákona o dani z príjmov platného na území SR, a to v tom zmysle, že daňový bonus prináleží len daňovníkovi, ktorý má nárok na daňové zvýhodnenie na vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti v zákonom stanovenej výške a za zákonom stanovených podmienok. Toto daňové zvýhodnenie daňovník odpočítava od výšky svojej daňovej povinnosti a ak je jeho nárok na toto zvýhodnenie vyšší ako daňová povinnosť vypočítaná v súlade s českým daňovým zákonom za príslušné zdaňovacie obdobie, až takto vzniknutý rozdiel je daňovým bonusom.
Takže z uvedeného vyplýva, že až suma zodpovedajúca rozdielu medzi daňovým zvýhodnením na vyživované dieťa a daňovou povinnosťou daňovníka sa považuje za daňový bonus podľa českého zákona o dani z príjmov. Ak takýto daňový bonus bude vyplatený daňovníkovi - rezidentovi SR, ktorý napríklad pracuje v ČR, potom je tento príjem zdaniteľným príjmom daňovníka/rezidenta SR, a to ostatným iným príjmom podľa § 8 zákona o dani z príjmov platného na území SR.
Keďže je daňový bonus vyplácaný v Českej republike, s ktorou má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia č. 238/2003 Z. z., postupuje sa pri zdanení tohto príjmu aj podľa článkov zmluvy. Takýto príjem sa bude posudzovať podľa článku „Iné“, podľa ktorého príjmy rezidenta jedného zmluvného štátu, nech majú zdroj kdekoľvek, ktoré sa neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte, t. j. v štáte rezidencie, ktorým je Slovenská republika. Daňovník, fyzická osoba, si v Českej republike uplatňuje daňový bonus, pričom pri splnení podmienok uvedených v § 33 zákona o dani z príjmov si môže uplatniť nárok na daňový bonus aj v Slovenskej republike. Keďže však podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodená len suma daňového bonusu vyplácaná na území Slovenskej republiky podľa § 33 zákona o dani z príjmov, nie je uvedené, že aj obdobné plnenie vyplácané zo zahraničia je oslobodené.
Príklad Konfliktu Uplatnenia Daňového Bonusu
Daňovník, ktorý má trvalý pobyt na území SR, je dlhodobo zamestnaný v ČR s prechodným pobytom v ČR, má 2 študujúce deti na VŠ v ČR. Deti aj manželka majú takisto trvalý pobyt na území SR. Manželka je zamestnaná v SR a uplatňuje si v SR daňový bonus na obidve deti. Keďže má manžel príjem iba z ČR, daňové priznanie podáva v ČR. Na daňovom úrade v ČR mu zamestnankyňa tvrdí, že má nárok si uplatniť daňové zvýhodnenie na vyživované dieťa v ČR. Naopak však na daňovom úrade v SR mu zamestnankyňa tvrdí, že ak si uplatňuje v SR daňový bonus na deti manželka, on nemá právo si nárokovať daňové zvýhodnenie na vyživované deti v ČR, t. j. že obaja rodičia nemôžu poberať daňový bonus. Odvoláva sa na medzinárodnú zmluvu medzi SR a ČR. Ak si túto úľavu uplatní v ČR, tak je povinný ju zaplatiť na Slovensku po prepočítaní príslušným kurzom.
Daňový bonus si môže uplatniť len jedna oprávnená osoba. Ako zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu odmeňovaný zo závislej činnosti v ČR, máte nárok na území tohto štátu na rovnaké sociálne a daňové výhody, ako vlastní zamestnanci v ČR, nakoľko v ČR je obdobné zvýhodnenie na dieťa (bonus) zakotvené v ich legislatíve. Vzhľadom na to, že vy i vaša manželka ste daňovníci s neobmedzenou daňovou povinnosťou s trvalým pobytom na Slovensku, podávate daňové priznanie, respektíve ročné zúčtovanie na Slovensku so všetkými príjmami dosiahnutými na Slovensku, vrátane aj dosiahnutých príjmov v iných štátoch. Ak si ho uplatní on v ČR a zároveň si ho uplatní aj manželka v SR, vzniká tým povinnosť dorovnať daň na Slovensku z dôvodu uplatnenia neoprávneného daňového bonusu.
tags: #danovy #bonus #na #dieta #tlacivo #v