V posledných rokoch sa v slovenskej spoločnosti intenzívne diskutuje o úlohe a poslaní cirkevných škôl, najmä v kontexte ich inkluzívneho prístupu k deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) a deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP). Článok pána Križa vyvolal vlnu diskusií, pričom jeho tvrdenie, že cirkevné školy prestali plniť svoje poslanie, pretože údajne vylučujú tieto deti, vyvolalo potrebu podrobnejšieho preskúmania dostupných dát a argumentov. Toto tvrdenie je však v rozpore s dátami ministerstva školstva aj s dátami, ktorými pán Križo sám argumentuje, čo naznačuje, že celá problematika je omnoho komplexnejšia, než sa na prvý pohľad môže zdať.
Štatistické dáta: Počet detí so ŠVVP na cirkevných a štátnych školách
Na prvý pohľad sa môžu štatistiky CVTI týkajúce sa individuálnej integrácie detí a žiakov s ŠVVP na prvý pohľad javiť ako šokujúce. K 15. septembru 2024 navštevovalo štátne školy až 50 356 detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, z toho 36 798 na základných školách. V porovnaní s týmto číslom bolo na cirkevných školách len 3 313 takýchto detí, pričom na cirkevných základných školách ich bolo 2 541. Tento markantný rozdiel v absolútnych číslach však vyvoláva otázku: prečo majú cirkevné školy tak málo detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami oproti štátnym školám?
Odpoveď je však pomerne jednoduchá a spočíva v celkovom počte žiakov navštevujúcich tieto školy. Ak sa pozrieme na základné školy vrátane špeciálnych základných škôl za ostatný školský rok, na štátne školy chodilo celkovo 465 509 detí. Na cirkevné školy však chodilo len 30 303 detí, z toho 388 do špeciálnych základných škôl zriadených cirkevnými zriaďovateľmi. Je teda logické, že cirkevné školy nemôžu mať rovnaký počet detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami ako štátne školy. Aj keby boli všetky deti s takýmito potrebami umiestnené výlučne na cirkevných školách, v absolútnych číslach by stále zaostávali za štátnymi školami.
Analýza podielu detí so ŠVVP: Skutočný obraz inklúzie
Presnejší obraz o inkluzívnosti škôl poskytuje analýza podielu detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na celkovom počte žiakov. V rámci základných škôl, vrátane špeciálnych, navštevovalo 12,6 % detí so ŠVVP. Tu je však dôležité poznamenať, že štatistiky môžu byť skreslené existenciou špeciálnych základných škôl a škôl pre mimoriadne nadané deti. Porovnávať malú špeciálnu školu, kde sú žiaci výlučne so ŠVVP, s veľkou štátnou základnou školou, kde deti so ŠVVP tvoria len malú časť populácie, nie je celkom objektívne.
Ak z porovnania vylúčime špeciálne základné školy a školy pre mimoriadne nadané deti, môžeme priamo porovnať štátne základné školy a cirkevné školy, kde sú deti so ŠVVP prevažne integrované s ostatnými žiakmi. Pri tomto špecifickom porovnaní zistíme, že na všetkých základných školách (bez špeciálnych a pre nadané) tvorili deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami 9,4 %. Na štátnych školách to bolo 9,5 %, na cirkevných školách 8,7 % a na súkromných školách 8,8 %. Z týchto čísel vyplýva, že cirkevné školy naozaj majú o niečo menej detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami ako štátne školy, konkrétne o 0,8 percentuálneho bodu menej.
Tvrdenie, že „cirkevné školy sú pod priemerom štátnych škôl v počte detí so špeciálnymi potrebami“, sa dá interpretovať rôzne. Ak sa pozrieme na priemerný počet detí so ŠVVP na jednej škole, po vylúčení špeciálnych a škôl pre nadané deti, na štátne školy pripadá v priemere 23 detí so ŠVVP, zatiaľ čo na cirkevné školy v priemere 22 detí. Je teda otázne, či rozdiel jedného dieťaťa na školu oprávňuje tvrdiť, že cirkevné školy prestali plniť svoje poslanie.
Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia: Odhady a realita
Analýza počtu detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) vychádza z dát ministerstva školstva a počtu žiakov, na ktorých školy dostávajú príspevok na skvalitnenie podmienok ich vzdelávania. Tieto dáta, hoci uvádzané k rovnakému dátumu ako dáta CVTI, sú celkovo vyššie, pretože CVTI nezapočítalo niektoré deti.
Na Slovensku pôsobí 1 008 základných škôl, ktoré navštevuje aspoň jedno dieťa zo sociálne znevýhodneného prostredia. Z tohto počtu je 42 cirkevných, 9 súkromných a 957 štátnych škôl. Na štátnych školách tvorí podiel detí zo SZP 8 %, zatiaľ čo na cirkevných školách je to 3 %. Opäť teda vidíme nižší podiel detí zo SZP na cirkevných školách v porovnaní so štátnymi. Príčinou však nie je ich aktívne odmietanie, ale skôr súhra viacerých faktorov.
Jedným z kľúčových faktorov je geografické umiestnenie cirkevných škôl. V obciach s viac ako 500 deťmi zo SZP je len jedna cirkevná základná škola z celkového počtu 23 škôl. Tento stav sa však má meniť. V Trebišove sa plánuje výstavba cirkevnej školy pre 810 rómskych detí s investíciou 11 miliónov eur z prostriedkov plánu obnovy a odolnosti. Tento projekt odstráni dvojzmennú prevádzku na Základnej škole na Ulici I. Krasku a zdvojnásobí podiel detí zo SZP na cirkevných školách v danej lokalite. Tento projekt, ktorý vznikol v spolupráci s miestnymi organizáciami, predstavuje nádej na pozitívnu zmenu a ukážku možnej spolupráce štátu a cirkví. Ak by podobné projekty s podporou štátu či Európskej únie pokračovali, podiel detí zo SZP na cirkevných školách by mohol presiahnuť aj ten na štátnych školách.
Druhým faktorom, ktorý skresľuje štatistiky, je metodika zberu dát. Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je evidované ako dieťa so ŠVVP. Dieťa zo sociálne znevýhodneného prostredia je evidované ako dieťa zo SZP, pokiaľ nemá zároveň špeciálne potreby. V prípade dieťaťa, ktoré je zároveň zo SZP a má aj ŠVVP a potrebuje asistenta, je započítané medzi deti so ŠVVP, no už nie medzi deti zo SZP. To znamená, že na takéto dieťa škola už nedostane príspevok 150 eur určený pre deti zo SZP, ktorý navyše nie je nárokovateľný a môže byť v rámci konsolidácie zrušený. Presný celkový počet detí zo SZP tak v štatistikách nie je uvedený.
Okrem detí priamo evidovaných ako SZP existuje aj množstvo detí ohrozených chudobou, najmä z neúplných a viacdetných rodín. Tieto deti síce na cirkevných školách sú, no nespĺňajú podmienky pre priznanie príspevku pre SZP. Ich presný počet na školách nie je známy, nakoľko nie sú evidované ministerstvom školstva ako SZP, hoci sa objavujú v štatistikách Štatistického úradu SR.
Dve tváre inklúzie: Špeciálne školy a individuálny prístup
Z uvedených dát vyplýva, že cirkevné školy prijímajú deti so špeciálnymi potrebami aj deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Cirkevní zriaďovatelia prevádzkujú aj špeciálne školy zamerané na deti so zdravotným znevýhodnením alebo zo SZP, hoci ich počet nie je vysoký. V prípadoch, kde štát nezvláda situáciu a potrebuje pomoc, môže požiadať o spoluprácu cirkvi. Je však dôležité, aby štát podporil cirkevných zriaďovateľov aj finančne, nakoľko stavba nových školských budov je pre nich náročná. Zmysluplná spolupráca môže priniesť benefity pre všetkých zúčastnených.
Pán Križo spomína vytrácanie evanjeliového ducha pri cirkevných školách. Jeho článok sa však skôr javí ako obhajoba ministerského plánu než ako snaha o skutočnú evanjelizáciu. Evanjelizácia by nemala znamenať odopieranie práva veriacim rodičom vychovávať svoje deti vo svojej viere v katolíckej škole. Ani „evanjelizácia nasilu“ nie je správnou cestou, ak by sa deti z geografického obvodu nútili navštevovať cirkevnú školu. Povinné obvody by cirkevným školám a ich poslaniu ublížili viac než čokoľvek iné.
Je prirodzené, že cirkevné školy si vyberajú pre svoje deti viac praktizujúci veriaci ako nepraktizujúci veriaci či neveriaci. Toto je znak hľadania spoločenstva a budovania živého spoločenstva, nie niečo, čo by sa dalo zavrhnúť. Živá viera výrazne pomáha prekonať sociálne znevýhodnenie. Deti z veriacich rodín, aj keď môžu byť chudobné, nie sú sociálne odkázané a nemusia spadať do kategórie SZP podľa ministerstvom definovaných kritérií. Nikto zatiaľ nepočul o prípade, že by cirkevné školy odmietali chudobné deti.
Kritici často poukazujú na to, že katolícke školy nemajú rovnomerné pokrytie v lokalitách s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia. Toto je však čiastočne dané historickým vývojom a štruktúrou školskej siete.
Osobné skúsenosti a pohľady na cirkevné a štátne vzdelávanie
Diskusia o cirkevných školách je obohatená o množstvo osobných skúseností rodičov a absolventov. Mnohí si pamätajú na svoje školské časy za socializmu, kedy voľba školy bola obmedzená. „Ja som chodila do štátnej školy ešte za čias komunizmu. Odhliadnuc od posmeškov mojej triednej učiteľky na prvom stupni pre navštevovanie náboženstva sa nemôžem sťažovať na nekvalitné vzdelanie alebo zlý prístup učiteľov,“ spomína jedna z respondentiek. Aj napriek vtedajším morálnym zásadám v školstve, ktoré sa dnes podľa nej vytrácajú, si učiteľov vážila.
Ďalšia osoba opisuje svoje skúsenosti so štátnou strednou školou, kde učiteľka ateistka podporovala nosenie náboženských symbolov. „Ak vieš, čo ten krížik na tvojom krku znamená, a preto ho nosíš, tak ho nos a obhajuj pred ostatnými, odo mňa máš dovolenie,“ povedala vtedy. Tieto príbehy poukazujú na to, že kvalita vzdelávania a morálne hodnoty nie sú výlučne doménou jedného typu školy.
Niektorí rodičia dnes vnímajú štátne školy ako priestor liberalizmu, ktorý môže byť racionálny, ale aj kritický k náboženským dogmám. „Jediná negatívna stopa, ktorú to na ňom zanechalo, je alergia na náboženskú (ale aj tú opačnú) netoleranciu, dogmatizmus, necitlivosť, extrémizmus, nenávisť,“ uvádza rodič syna študujúceho na štátnej umeleckej škole.
Praktickosť a dostupnosť sú často rozhodujúcimi faktormi pri výbere školy. „Chodila som do najbližšej školy a deti chodia tiež do najbližšej školy. Z praktických dôvodov. Ja som nemala nikoho, kto by ma vozil a platil by mi vzdialenú školu,“ hovorí jedna z respondentiek.
Napriek tomu, že niektorí rodičia sami chodili do štátnych škôl, svoje deti dávajú do cirkevných škôl z dôvodu podpory viery a hľadania spoločenstva podobne zmýšľajúcich ľudí. „V snahe, aby zažívali spoločenstvo podobne zmýšľajúcich ľudí, pokiaľ možno bez drog, šikany a progresívneho zmýšľania v oblasti ľudskej identity,“ uvádza jedna z matiek. Kvalita školy, jej program formácie, vzťahy a učitelia sú však kľúčové.
Niektorí absolventi cirkevných škôl si pochvaľujú ich kreatívny a individuálny prístup. „Napríklad „dievčenské“ hodiny s triednou, kde sme preberali okrem iného aj niečo, čo sa dnes nazýva vzťahová a sexuálna výchova - v tom najlepšom zmysle slova,“ spomína absolventka. Duchovné cvičenia, hry na školskej gitare či ping-pong na chodbách dotvárali atmosféru.
Na druhej strane, niektorí rodičia sa stretávajú s negatívnymi skúsenosťami aj v cirkevných školách. Jedna z matiek opisuje, ako jej syn zažil šikanu na hokejovej škole, napriek tomu, že bol obľúbený u učiteľov a trénera. Tento príbeh zdôrazňuje dôležitosť empatie učiteľa, ktorý má objaviť a podporiť talent dieťaťa, a nie ho verejne zhadzovať pre slabšie výsledky.
Počas komunizmu bola pre vieru a náboženstvo bežná šikana zo strany učiteľov. Dnes sa situácia mení, ale problémy pretrvávajú. V niektorých prípadoch sa rodičia snažia vytvoriť triedu z detí, ktoré sa poznajú z kostola, a hľadajú učiteľku, ktorá zdieľa ich hodnoty. Pani riaditeľka im v tomto vyšla v ústrety, čo viedlo k pozitívnej skúsenosti.
Odklad školskej dochádzky: Kedy je dieťa pripravené?
Diskusia o cirkevných školách sa nevyhýba ani otázke pripravenosti detí na školu. „Jednoznačne treba dať, keď je dieťa zrelé. A to najlepšie posúdia učiteľky v MŠ… Oni to povedia najlepšie,“ radí jedna z respondentiek. Učiteľky v materskej škole vedia posúdiť správanie dieťaťa v kolektíve, jeho predškolskú pripravenosť, rečové schopnosti a schopnosť začleniť sa do kolektívu a poslúchať autoritu.
Rodičovský pohľad na dieťa sa často líši od pohľadu učiteľa. „Doma je jednak dieťa iné ako v školke (v škole) a jednak ho my vidíme inak,“ dodáva. V prípade dieťaťa narodeného v júli, ktoré išlo do školy ako takmer najmladšie, sa po počiatočnom nadšení objavili problémy v škole aj doma. Po konzultácii s psychologičkou sa ukázalo, že aj keď jej rada znela „mala si ho dať do školy neskôr“, dôležitejšia bola spolupráca s učiteľkou a viac času venovaného dieťaťu. Dnes je z dieťaťa samostatná a úspešná študentka.
Odklad školskej dochádzky by mal byť zvážený len v prípade prehnane hravého, hyperaktívneho (s potvrdenou diagnózou), nesamostatného dieťaťa alebo dieťaťa, ktoré je fyzicky veľmi malé a drobné. Rozhodnutie by malo byť založené na posudku psychológa, názore učiteliek z MŠ a úsudku rodiča. Predčasné zaškolenie dieťaťa mladšieho ako 6 rokov si vyžaduje posudok od psychológa, inak ho ani nezapíšu do školy. Dôležitá je nielen intelektuálna, ale aj sociálna a emocionálna vyspelosť.
Univerzálnosť vzdelávania: Kvalita, hodnoty a spoločenstvo
Mnohí rodičia, ktorí sami absolvovali štátne vzdelanie, dnes volia cirkevné školy pre svoje deti. „Manžel aj ja sme chodili do štátnych škôl, deti máme v cirkevnej. Predtým nebola taká možnosť a ani som nebola veriaca,“ uvádza jedna z matiek. Dôvodom je podpora viery a hľadanie spoločenstva bez negatívnych vplyvov ako drogy, šikana či progresívne ideológie.
Kvalita školy, jej program formácie, vzťahy a učitelia sú však kľúčové pri výbere akejkoľvek školy. „Neodvažujem sa tvrdiť, čo je lepšie, veľmi záleží na kvalite školy,“ zdôrazňuje jedna z respondentiek.
V konečnom dôsledku, rozhodnutie o výbere školy je komplexné a ovplyvnené mnohými faktormi - od akademických výsledkov a hodinového programu až po hodnotovú orientáciu a vytvorenie podporného spoločenstva. Aj keď štatistiky ukazujú rozdiely v počte detí so ŠVVP a SZP na cirkevných a štátnych školách, tieto čísla samy o sebe nevypovedajú o celkovej kvalite či inkluzívnosti vzdelávania. Dôležité je hľadať rovnováhu medzi tradíciou a modernými prístupmi, medzi akademickým rastom a formovaním osobnosti.
tags: #dat #ci #nedat #dieta #do #cirkevnej