Alergia na slepačie vajcia predstavuje druhú najčastejšiu potravinovú alergiu v detskom veku. Pre mnoho rodín znamená diagnóza začiatok náročného obdobia, ktorého základom je striktná eliminačná diéta. Ak varíte a pečiete, viete, že vajíčka sa používajú v mnohých potravinách a v mnohých prípadoch sú označené ako „skryté“ prísady, čo z bezvaječnej diéty robí skutočnú výzvu. Alergia na vaječný bielok vie potrápiť najmä našich najmenších, obzvlášť tie deti, ktoré trpia atopickým ekzémom. Našťastie, postupne z nej väčšina vyrastie, no sú jedinci, u ktorých pretrváva aj do dospelosti. Súčasná medicína však už ponúka aj modernejšie prístupy, ako je takzvaný vaječný rebrík, ktorý umožňuje kontrolované zavádzanie vajíčok do stravy. Tento článok sa venuje podrobnému prehľadu alergie na vajcia, od jej príčin a prejavov, cez diagnostiku a striktnú eliminačnú diétu, až po inovatívne terapeutické metódy a preventívne opatrenia.
Čo je Alergia na Vajcia a Prečo Vzniká?
Alergia na vajcia je potravinová alergia, ktorá spôsobuje nadmernú reakciu imunitného systému na bielkoviny vo vajciach. Tento jav nastáva, pretože imunitný systém nesprávne identifikuje neškodné vaječné bielkoviny ako hrozbu. Ak máte alergiu na vajcia, vaše telo si po prvom kontakte s vajcami vytvára imunoglobulín E (IgE). IgE je protilátka, ktorú vytvára váš imunitný systém. Vaše telo vytvára mnoho rôznych typov IgE, ktoré sú zamerané na špecifické alergény. Protilátky IgE sa viažu na žírne bunky (alergické bunky) vo vašej koži, dýchacích cestách a kardiovaskulárnom systéme. Keď sa stretnú s vaječnými bielkovinami, uvoľňujú histamín. Reakcie IgE sa dostavia rýchlo po konzumácii vajec.
Je dôležité rozlišovať medzi alergiou a neznášanlivosťou (intoleranciou) potravín. Iné reakcie na vajcia, teda neznášanlivosť vajec, nie sú dôsledkom alergickej protilátky. Vaša reakcia na vajcia je pomalšia ako reakcia sprostredkovaná IgE. Môže trvať až 48 hodín, kým sa rozvinie, a príznaky zvyčajne postihujú len vaše črevá, teda gastrointestinálny alebo tráviaci systém. O ťažkostiach po požití niektorých potravín sa sťažuje zhruba jedna pätina populácie. Ide však zväčša o neimunologické reakcie, ktoré majú rôzne príčiny aj prejavy. Do intolerancie potravín patrí histamínová či laktózová intolerancia. Aj celiakia je neznášanlivosť gliadínu, čiže lepku, nie je to alergia. Ide o znížené fungovanie rôznych enzýmov nachádzajúcich sa v tenkom čreve.
Pravdou je, že ak hovoríme o alergii na vajce, máme na mysli najmä vaječný bielok, ktorý obsahuje viacero alergénnych proteínov. Rozdielne sú bielkoviny v bielku aj v žĺtku, niektoré alergénnejšie ako iné. Medzi hlavné alergény vo vajciach patria Ovomukoid, Ovotransferín, ktorý sa vystavením vysokým teplotám nerozkladá, Ovalbumín a Lyzozým. Ovotransferín a Ovomukoid sú hlavnými alergénmi vaječného bielka. Vajce obsahuje približne 30 rôznych druhov bielkovín. Tieto bielkoviny sa dajú čiastočne zničiť varom. Doktorka Zuzana Abbafyová potvrdila, že častejšie sa u pacientov prejavuje alergia na bielok.
Potravinové alergie chápeme ako multifaktoriálne ochorenie. Znamená to, že dôvod ich nárastu nie je len jeden, ale pôsobí tu viac genetických aj environmentálnych faktorov. Existuje viacero génov, ktoré boli identifikované pri rôznych typoch alergií a sú spoluzodpovedné za vznik alergie. Vieme, že ak majú obaja rodičia nejakú alergiu, riziko ochorenia u dieťaťa je až 75 %. Aj deti, ktoré nemajú alergického rodiča, majú 12 % riziko vzniku a vývoja alergie. Okrem znečistenia prostredia sa v súvislosti s nárastom alergií hovorí aj o hygienickej hypotéze.
Prvým prejavom býva prevažne potravinová alergia, ktorá sa často objavuje už v prvých mesiacoch života. Alergia na vaječný bielok vie potrápiť najmä našich najmenších, obzvlášť tie deti, ktoré trpia atopickým ekzémom. V posledných rokoch stúpa výskyt alergie na potraviny, ktorý sa odhaduje na 3-6 %, v prípade dojčiat až do 8 %. Hoci presné štatistiky na Slovensku bohužiaľ nie sú, zmapované to však majú Česi a výskyt alergických ochorení v pediatrických ambulanciách u našich susedov v zásade môžete považovať za podobný ako u nás. Kým v roku 1996 trpelo atopickým ekzémom 4,3 % detí, v roku 2011 to bolo 11,5 %. Pri alergickej nádche sú to čísla 6,1 % až 14 %. V prípade bronchiálnej astmy sa počet zvýšil z 3,8 % na 10 %. Je zrejmé, že ten nárast je len do roku 2011, kedy máme posledné údaje, dvoj- až trojnásobný a nepochybne stúpa.
Vývoj alergického ochorenia sa často začína potravinovou alergiou, prípadne ekzémom v prvom roku života. Následne dochádza ku vývoju astmy a alergickej nádchy. U malých detí do jedného roka veku sú najčastejšími a hlavnými alergénmi mlieko, vaječný bielok a pšeničná múka. Súvisí to s postupným zavádzaním potravín do jedálnička. Alergiou na vajcia môžu trpieť aj plne dojčené deti počas prvých šiestich mesiacov života, pretože malé množstvo alergénu k nim preniká z materského mlieka, a to zo stravy dojčiacej matky.
Skríženou alergiou trpí odhadom okolo 10% - 50% alergikov. Ak osoba alergická na určitý alergén zareaguje taktiež na alergén iný, odlišný len zdanlivo, hovoríme o skríženej alergii. Medzi často sa objavujúce skrížené alergie patria napríklad peľ brezy s jablkom, hruškou, marhuľou, lieskovým orieškom, zelerom, mrkvou či paradajkou. Alergici na roztoče sú často alergickí aj na morské plody. Trávoví alergici na paradajku, pšenicu či kivi. A palinoví na zeler, mrkvu, petržlen, horčicu, harmanček, slnečnicový olej.
Príznaky a Klinické Prejavy Alergie na Vajcia
Alergia na vajcia sa zvykne prejaviť do niekoľkých minút až približne dvoch hodín od skonzumovania potraviny, ktorá obsahuje vajíčko. Typické je, že po kontakte s týmto alergénom dôjde ku skorej reakcii, a tá sa opakuje vždy. Do 24 hodín zvykne odznieť. Medzi príznaky patrí žihľavka, žalúdočné problémy a dokonca anafylaxia.
Lekár vysvetľuje potravinové alergie pri odstavovaní bábätiek
U malých detí sa alergická reakcia môže prejaviť červenými fliačikmi na koži, ale napríklad aj zmenou stolice alebo nadúvaním. Deti s neliečenou potravinovou alergiou neprospievajú, majú tráviace problémy, môžu mať prejavy na koži vo forme svrbenia, žihľavky, ekzému. V prvom roku života je to najmä atopický ekzém a tráviace ťažkosti, ako sú hnačky, zápchy, neprospievanie, či dokonca krv v stolici. V neskoršom veku sú prejavy potravinovej alergie menej výrazné, dochádza skôr k svrbeniu podnebia, štípaniu úst či páleniu jazyka po konzumácii istých potravín. Samozrejme, tam sa už alergia na potraviny často kríži s alergiou na peľ, takže pacient má aj známe prejavy peľovej alergie či astmy.
Klinické prejavy sa však môžu dostaviť aj po viac ako 24 hodinách, a to v podobe krvavej stolice, zápalu pažeráka, dýchacích problémov a astmy. Hoci u maličkých detí tie alergické reakcie nie sú také výrazné, zriedkavý nie je ani anafylaktický šok. Treba tiež poznamenať, že deti s vaječnou alergiou sú rizikovejšie z pohľadu ďalších alergií, napríklad astmy. Rodičia často s deťmi putujú po gastroenterológoch a kožných lekároch, kým sa dostanú k špecialistovi. Je logické, že ak je pri malých deťoch problémom kravské mlieko a dieťa trpí hnačkami, zápchami, neprospieva, dokonca má krv v stolici, pacient sa spočiatku ocitá v gastroenterologickej ambulancii, kde špecialista takisto vie diagnostikovať a liečiť alergiu na kravské mlieko. V prípade zistenej alergie na kravské mlieko je dôležité vyhľadať adekvátnu náhradu, a to špeciálne upravené mlieka s rozloženou bielkovinou, ktoré môže predpísať gastroenterológ alebo imunológ.
Diagnostika Alergie na Vajcia: Cesta k Správnemu Určeniu
Ak máte vy alebo vaše dieťa príznaky alergie na vajcia, je dôležité poradiť sa s lekárom. Ten vás môže odporučiť k alergológovi alebo imunológovi. Alergológovia pri diagnostike využívajú výhody komponentovej diagnostiky. Komponentová diagnostika u pacienta zistí, na akú zložku bielka má pacient alergiu. Táto informácia má pre pacienta konkrétny význam. Ak je alergický na zložku Gal d 1, vieme, že riziko dlhodobého pretrvávania alergie je vysoké, navyše pacient bude zle reagovať aj na tepelne upravené vajíčko. Ak ale je alergický na Gal d 2 zložku bielka, jeho prognóza je dobrá a má veľkú šancu, že z alergie „vyrastie“. Navyše je pravdepodobnosť dobre tolerovať tepelne upravené vajíčko.
Alergológ môže na diagnostiku alergie na vajcia použiť rôzne alergologické testy podľa vašich príznakov. Medzi bežné diagnostické metódy patria kožné testy, krvné testy a stupňovaná orálna výzva.
Kožné testy (prick testy): Tieto testy sú rýchle a efektívne. U nás robíme kožné testy od troch mesiacov, respektíve od veku, keď sú prítomné prejavy alergie. Alergológ najprv očistí testovaciu oblasť vašej kože jódom alebo alkoholom. Následne vám na kožu umiestni kvapku tekutých vaječných bielkovín. Potom vám pokožku zľahka poškriabe, čím sa kvapôčky dostanú do vašej kože cez škrabanec. Okrem vaječných alergénov vám alergológ na kožu nanesie pozitívnu a negatívnu kontrolu. Kontroly pomáhajú alergológovi porovnať reakcie. Pozitívna kontrola zvyčajne obsahuje roztok histamínu, ktorý v priebehu niekoľkých minút spôsobí na vašej koži svrbivú, vyvýšenú škvrnu. Po kožnom teste počkáte 15 minút na výsledok. Výhodou týchto kožných testov je ľahká dostupnosť a výsledok do 15 minút, len je potrebné pred testovaním vysadiť na 2-3 dni antihistaminiká. U malých detí robíme trojicu mlieko-vajíčko-múka, používame štandardizované extrakty, komerčné alergény v kvapkách a minieme naozaj len lancetu, ihlu, ktorou treba narušiť povrch kože. Dojčatá dokonca spolupracujú lepšie ako trojročné deti, ktoré už robievajú väčší cirkus, keď vidia ihlu. Samozrejme, treba im istý čas držať ručičku. Deti a dospelých môžeme testovať aj tak, že si prinesú potravinu, pri ktorej máme podozrenie na alergiu, a urobíme kožný test priamo s ňou - pichneme do potraviny ihlu a následne touto ihlou narušíme povrch pokožky.
Krvné testy (špecifické IgE protilátky): Ak je ekzém veľmi akútny a dieťa nemôže vysadiť lieky, musíme siahnuť po krvných testoch, ktoré nemajú tieto obmedzenia. Počas krvného testu vám alergológ pomocou tenkej ihly odoberie malé množstvo krvi zo žily na ruke. Vzorka krvi sa odošle do laboratória. Hlavnou nevýhodou však je, že dlhšie čakáme na výsledok. Alergológ môže dieťaťu s alergickými prejavmi urobiť nielen kožný, ale aj krvný test na špecifické IgE protilátky.
Eliminačno-expozičná diéta: Pre dojčatá, ktoré sú plne dojčené a môžu trpieť alergiou na vajcia prenikajúcou z materského mlieka, je možné overiť si to takzvanou eliminačno-expozičnou diétou. Najprv aspoň na dva týždne úplne vylúčte vaječné pokrmy z jedálnička mamy, čo je takzvaná eliminačná fáza diéty. Potom vajcia do stravy znova vráťte, čo je takzvaná expozičná fáza, a sledujte, či sa tento krok prejaví na zdraví bábätka. Pokiaľ nedôjde k žiadnej reakcii ani po niekoľkých dňoch, znamená to, že mamička môže konzumovať vajcia pokojne aj naďalej.
Stupňovaná orálna výzva: Počas stupňovanej orálnej výzvy zjete malé množstvo vajec. Môže to byť vajce, ktoré nie je dôkladne uvarené, napríklad vajce na mäkko, alebo pečené vajce. Váš alergológ bude potom sledovať, či sa u vás objaví reakcia. Niekedy sa počas čakania na krvné testy rozhodneme rovno pre eliminačný test: podozrivú potravinu vysadíme a pozorujeme, či dochádza k výraznému zlepšeniu ekzému. Tento test slúži aj na zistenie, či už zbytočne nedržíte bezvaječnú diétu.
Je dôležité zdôrazniť, že diagnózu „alergia na vajce“ nie je možné určiť len na základe pozitívnych laboratórnych alebo kožných testov. Veľa detí liečených na atopický ekzém totiž môže byť v tejto súvislosti pozitívnych a pritom im v bežnom živote konzumácia vajíčka nespôsobuje žiadne značné problémy a nie je nutné, aby ho z jedálnička vylúčili.
Eliminačná Diéta: Ako sa Vyhnúť Vajciam v Strave a Čítať Etikety
Ak máte vy alebo vaše dieťa alergiu na vajcia, jediný spôsob, ako zabrániť reakcii, je vyhýbať sa vajciam a všetkým výrobkom, ktoré ich obsahujú. Potraviny, ktoré obsahujú vajíčka, sú spolu s potravinami obsahujúcimi lepok a bielkovinu kravského mlieka tie, ktoré sú ťažko nahraditeľné. Vyhýbať sa vajciam, ktoré sa skrývajú v nespočte potravín, však môže výrazne znížiť kvalitu života a pri nesprávnom nastavení jedálnička viesť aj k nedostatku niektorých živín. Keďže sa vajcia často objavujú aj tam, kde by sme ich nečakali, je úplne kľúčové vždy čítať zloženie potravín na obale.
Pozor si dajte predovšetkým na rôzne kategórie potravín. Vajcia sa často vyskytujú v cestovinách, pečive, sušienkach, sladkostiach (vrátane želé cukroviniek), mäsových pokrmoch ako sekaná, špekáčiky, rezne a podobne. Nájdete ich aj v omáčkach, majonézach, tatárskych omáčkach, pudingoch, šalátových zálievkach, zmrzlinách alebo likéroch. Výťažok z bielka, lyzozým, sa pridáva aj do dlhozrejúcich syrov, ako je parmezán, kde pôsobí ako prírodný konzervant. Počas nákupu v obchode si treba dávať pozor nielen na tradičné pomenovania ako vaječné bielko alebo žĺtok. Vaječná bielkovina sa totiž môže nachádzať aj pod inými názvami. Pred konzumáciou výrobku skontrolujte etikety s výživovými údajmi, a to aj v prípade, že potravina pri poslednom jedle nespôsobila reakciu.
Pokiaľ musíte držať bezvaječnú diétu, neznamená to nevyhnutne, že už si nikdy nedáte cestoviny alebo vianočku. Pravé talianske cestoviny bývajú bezvaječné, stačí v supermarkete nájsť balíček od toho správneho výrobcu. Nájsť sa dá aj bezvaječná majonéza alebo tatárska omáčka s označením „vegan“. Dokonca aj kysnuté cesto si doma dokážete pripraviť úplne bez problémov bez vajíčka - z receptu ho jednoducho vynechajte a pridajte do cesta o to viac oleja. Praženica, omeleta, volské oko a iné chuťovky z vajec sú pravidelnou súčasťou slovenského jedálnička. Napriek tomu, že obsahujú veľa prospešných bielkovín, pre niektorých ľudí môže byť ich konzumácia aj toxická.
Dôležitým upozornením je, že pacientom alergickým na slepačie vajce sa neodporúča nahradiť ho kačacím, husacím, pštrosím alebo prepeličím vajcom, pretože aj tieto môžu vyvolať alergickú reakciu.
Vaječný Rebrík: Moderný Terapeutický Prístup k Tolerancii Vajec
Moderná nutričná terapia našťastie ponúka aktívnejší prístup - takzvaný vaječný rebrík. Vaječný rebrík je terapeutická metóda pre domáce prostredie, ktorej princípom je postupné a riadené zaraďovanie vaječného alergénu do stravy. Kľúčom k úspechu vaječného rebríka je fakt, že nie každá forma vajca je rovnako alergénna. Tepelná úprava, predovšetkým pečenie pri vysokej teplote a v kombinácii s pšeničnou múkou (lepkom v nej), mení štruktúru vaječných bielkovín. Štúdie ukazujú, že až 80 % detí s alergiou na vajce toleruje vajcia, ktoré sú súčasťou pečiva.
Lekár vysvetľuje potravinové alergie pri odstavovaní bábätiek
Je absolútne kľúčové zdôrazniť, že vaječný rebrík nie je vhodný pre každého a nesmie sa skúšať bez predchádzajúcej konzultácie a dohľadu lekára (alergológa) alebo nutričného terapeuta. Vaječný rebrík je určený predovšetkým pre pacientov, ktorí v minulosti prekonali iba mierne alergické reakcie, napríklad žihľavku okolo úst. Michalom z portálu PreAlergikov.sk spomínaný Český vaječný rebrík, adaptovaný z britského modelu BSACI, má deväť stupňov rozdelených do troch fáz.
Prvá fáza sa zameriava na vajcia spracované pri vysokých teplotách a v kombinácii s pšeničnou múkou.
- Stupeň 1: Začína sa malým kúskom piškótového muffinu pripraveného z jedného vajca.
- Stupeň 2: Postup sa opakuje s muffinom pripraveným z dvoch vajec.
Druhá fáza postupne zavádza dobre uvarené vajcia.
- Stupeň 5: Predstavuje malý kúsok dobre uvareného vajca, napríklad vajíčka na tvrdo.
Tretia fáza sa venuje menej tepelne spracovaným formám vajca.
- Stupeň 8: Malé sústo menej tepelne spracovaného vajca, napríklad volského oka.
Pokiaľ sa objaví alergická reakcia, ďalšiu dávku nepodávajte. Vaječný rebrík predstavuje významný posun v starostlivosti o deti s alergiou na vajce. Cesta po rebríku síce vyžaduje trpezlivosť a opatrnosť, ale odmenou môže byť výrazné zlepšenie kvality života celej rodiny. Taktiež umožňuje zistiť, či už zbytočne nedržíte bezvaječnú diétu. Môžete skúsiť upiecť koláč alebo muffiny s jedným vajíčkom a dať dieťaťu na začiatok len malý kúsok. Pokiaľ sa reakcia nedostaví, nabudúce mu dáte ochutnať o trochu viac a dávku budete postupne zvyšovať. Namiesto domáceho pečiva môžete použiť aj obyčajné detské piškóty.
Prognóza a Prechodné Alergie u Detí
Dobrou správou je, že alergia na vajce má väčšinou dobrú prognózu. Našťastie, postupne z nej väčšina detí vyrastie, no sú jedinci, u ktorých pretrváva aj do dospelosti. Dojčatá a batoľatá s alergiou na vajcia majú veľmi dobrú prognózu. Pokiaľ sa taká alergia objaví už v dojčenskom veku, má tendenciu časom ustupovať a približne v 90 % prípadov aj úplne zmiznúť. Asi polovica detí vyrastie „z vajíčkovej alergie“ do troch rokov, dve tretiny do siedmich rokov. V dospelosti sa podľa odborníkov tento typ potravinovej alergie vyskytuje len zriedkavo. Rizikovejší sú napríklad pracovníci v potravinárstve alebo farmaceutike.
Niektoré potravinové alergie s vekom vyhasínajú, a preto je potrebné prehodnotiť ich najmä pred nástupom do kolektívu, do škôlky, školy. Predlžovanie obdobia vysadenia týchto potravín nemá zmysel, dieťa zbytočne oberáme o vyváženú stravu a vytvárajú sa aj nesprávne výživové návyky. Imunoalergológovia vedia s pomocou testov posúdiť závažnosť alergie a ďalší vývoj neskoršej tolerancie na túto potravinu. Napríklad vo vajíčku je veľa bielkovín a alergik nereaguje na vajíčko ako také, ale na bielkoviny v ňom obsiahnuté. Podľa protilátok, ktoré sa vyšetrujú z krvi, je možné posúdiť, či ide o bielkovinu s rizikom závažnej reakcie, alebo o bielkovinu, pri ktorej je tendencia k vyhasínaniu alergie, čo odkazuje na komponentovú diagnostiku, ktorú sme spomínali vyššie.
Rodičia často sami náhodne zistia, že u dieťaťa s alergiou na vajíčko od určitého veku povedzme nie je problém po zjedení piškót, alebo nie sú ťažkosti po vaječných cestovinách. U malých detí je preto na mieste po porade s alergológom raz za čas opatrne overiť, či alergia náhodou neodoznieva. Lekár môže uskutočniť krvný alebo kožný test a na základe zlepšujúcich sa výsledkov vám odporučí expozičný test, teda opatrné vyskúšanie malého množstva alergénu formou stravy. Treba však pamätať aj na výnimky. Alergia na arašidy navyše obyčajne nevyhasína a často pretrváva po celý život.
Prevencia Rozvoja Alergií a Zavádzanie Vajec do Detskej Stravy
Prevencia potravinovej alergie je komplexná záležitosť, pretože alergické ochorenia majú viaceré príčiny. Ideálne by bolo môcť povedať, že ak budete jednoznačne dodržiavať konkrétne postupy, vaše dieťa určite nebude mať alergiu. Bohužiaľ, tých preventívnych opatrení musí byť viac a nevieme povedať, ktoré sú najúčinnejšie, a často sa alergia rozvinie aj tak.
Lekár vysvetľuje potravinové alergie pri odstavovaní bábätiek
Faktory životného prostredia a životného štýlu:Je potrebné zdôrazniť, že budúca mamička a neskôr aj jej dieťa by sa mali vyhýbať cigaretovému dymu, pretože deti fajčiacich rodičov sú náchylnejšie ochorieť na astmu a majú aj horšie pľúcne funkcie. Vývoj možných alergických ochorení ovplyvňuje aj spôsob pôrodu, pretože prechodom pôrodnými cestami počas fyziologického pôrodu sa novorodenec kolonizuje mikroflórou potrebnou pre správny vývoj jeho imunitného systému.
Výživové odporúčania:V prvých mesiacoch života sa odporúča výlučné dojčenie. Dojčenie po dobu prvých 6 mesiacov predstavuje u všetkých detí ochranný účinok pre rozvoj kožného ekzému a astmy u detí v prvých 5-10 rokoch života, hlavne u tých, ktorých rodičia sú alergici. Ak žena nemôže dojčiť a v rodine je vysoké riziko alergií, má význam siahnuť po hypoalergénnom mlieku. Nemliečne príkrmy sa v súčasnosti odporúča zavádzať počas takzvaného imunologického okna už vo veku 4-6 mesiacov. Pevné jedlá podávať dieťaťu od 4-6 mesiacov, najlepšie súčasne s dojčením a pridávať postupne vždy len jeden druh potraviny.
Zavádzanie vajec u dojčiat:Vajíčko môžete zaviesť do jedálnička bábätka približne od 6. mesiaca. Skôr sa odporúčalo oddeľovať žĺtok od bielka, ale nové štúdie naznačujú, že včasné zavedenie vajec môže pomôcť znížiť riziko alergie. Najlepší spôsob prípravy je varenie na tvrdo, ktorým sa minimalizuje riziko salmonely. Žĺtok môžete pridať do zeleninových alebo mäsových príkrmov. Vaječný bielok obsahuje proteíny, ktoré môžu vyvolať alergickú reakciu. Z tohto dôvodu sa bielok tradične odporúča zaviesť až po 12. mesiaci. Niektoré štúdie však ukazujú, že postupné zavádzanie bielka medzi 6.-9. mesiacom života môže znížiť riziko alergie. Ak bábätko znáša žĺtok bez problémov, môžete skúsiť bielok po 9. mesiaci, najlepšie tuho uvarený alebo dobre tepelne upravený.
Bežné mylné predstavy a neoverené metódy prevencie:Obmedzenia v zmysle odstránenia domácich zvierat alebo protiroztočové opatrenia sa v rámci prevencie alergií zatiaľ nepotvrdili. Takisto podľa všetkého nemá význam ani diéta tehotnej či dojčiacej ženy z hľadiska primárnej prevencie rozvoja alergií u dieťaťa. MUDr. Zuzana Abbafyová, pôsobiaca v Imunoalergologickej ambulancii v Pneumo-Alergo Centre v Bratislave od roku 2007, zdôrazňuje, že napriek snahe nájsť účinné preventívne opatrenia, komplexnosť alergických ochorení vyžaduje individuálny prístup a realistické očakávania.
Závažné Alergické Reakcie a Prvá Pomoc: Keď Ide o Život
Ak sa stane, že dieťa rizikovú potravinu zje, následná miera reakcie bude úmerná množstvu zjedeného jedla a stupňu alergie. Môže ísť iba o žihľavku okolo úst, ale tiež o anafylaktický šok s fatálnymi následkami. Anafylaktická reakcia je vystupňovaná celková reakcia organizmu, ktorá ohrozuje život. Je veľmi nebezpečná, pretože postihuje srdce, pľúca, cievy a nervový systém.
V prípade anafylaxie je nutné začať konať okamžite! Príznaky anafylaktickej reakcie zahŕňajú silné svrbenie, žihľavku po celom tele vrátane dlaní a chodidiel, opuchy podkožia a opuchy slizníc vrátane krku a hrtana. Bez okamžitej liečby môže byť anafylaxia smrteľná.
Základom liečby anafylaxie je podanie adrenalínu. Ak ide o diagnostikovaného alergika so sklonom k anafylaxii, mal by mať adrenalínové pero a v rámci balíčka prvej pomoci aj liek proti alergii (antihistaminikum) a kortikosteroid. Adrenalínové pero je potrebné použiť ihneď, ešte pred príchodom záchranky. Ak sa dieťaťu už niekedy niečo také stalo, bude so sebou musieť všade nosiť aplikátor s adrenalínom. V takomto prípade konajte rýchlo, zavolajte záchrannú službu na číslo 155 a, ak bude treba, poskytnite prvú pomoc.
Dôležité je však dodať, že imunoalergológovia vedia s pomocou testov posúdiť závažnosť alergie a ďalší vývoj neskoršej tolerancie na túto potravinu. MUDr. Zuzana Abbafyová spomína prípad, keď mama zjedla arašidy a pobozkala svojho jednoročného syna na tvár. Dieťaťu sčervenelo celé líčko, a keď jej to rozprávala, myslela, že preháňa. Urobili sa testy a vyšli také hodnoty, že ak by dieťa dostalo hoci len arašidovú chrumku, pravdepodobne by došlo k veľmi závažnej alergickej reakcii. Našťastie, diagnostikovalo sa to včas, kým nestihlo ešte nijakú potravinu s obsahom arašidov skonzumovať. Momentálne majú doma pre istotu k dispozícii adrenalínové pero. Samozrejme, detí s rizikom takýchto závažných reakcií nie je tak veľa.
Tipy a rady pre rodičov alergických detí zahŕňajú neustálu kontrolu etikiet s výživovými údajmi na všetkých balených potravinách, a to aj v prípade, že potravina pri poslednom jedle nespôsobila reakciu. Rovnako je dôležité porozprávať sa s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti o tom, ako sa pripraviť na reakciu a či môže predpísať adrenalínový autoinjektor.
tags: #dieta #alergicke #na #vajicko