Nostalgia je silná emócia a pri knihách obzvlášť. Keď si vás nejaký knižný hrdina získa, chcete o ňom vedieť všetko. Máloktorá postava v posledných dekádach si získala takú širokú popularitu a oddanosť čitateľov a divákov ako Bridget Jonesová. Hoci Bridget Jonesová nie je postava veľkej literatúry a knihy o nej nenájdete vo výberoch typu „aké knihy by ste si mali prečítať počas svojho života“, je to typická ženská literatúra, ktorú niektorí označujú ako záchodové čítanie alebo kabelkový titul. Skrátka je to knižka, ktorú možno nenájdete na instagrame vážnetoberúceho knihomoľa, napriek tomu však hlboko rezonuje s obrovským publikom. Bridget Jonesová je typická žena-milión, skrátka postava, s ktorou sa vie stotožniť minimálne 8 z 10 ženských. Jej útrapy, radosti, trapasy a večné hľadanie lásky sa stali zrkadlom pre milióny žien po celom svete.
Táto výnimočná stotožniteľnosť a popularita viedli k vzniku celej série kníh a filmov. Po úspešnom prvom dieli prišiel druhý, pokračovanie zamilovaného príbehu ako vytrhnutého z Pýchy a predsudku, pretože všetci chceli vedieť, či to Bridget s Markom Darcym (vlastne skôr Mark s Bridget) naozaj vydrží. S každou ďalšou knihou o Bridget však u niektorých čitateľov vznikal čoraz silnejší pocit, že ide najmä o obchodný ťah. Napriek tomu si Bridget vždy udržala svoju knižnú dôstojnosť - všetko, na čo boli fanúšikovia pri nej zvyknutí, mohli opäť nájsť. Novým míľnikom v jej príbehu a aj v živote jej fanúšikov sa stal príchod knihy a následne filmu „Dieťa Bridget Jonesovej“, ktorý sa zameral na úplne novú kapitolu jej života - nečakané tehotenstvo a záhadné otcovstvo.
Knižná predloha „Dieťa Bridget Jonesovej“ - očakávania a reakcie
Knižná predloha „Dieťa Bridget Jonesovej“ vyvolala značné očakávania, ale aj kontroverzie medzi dlhoročnými fanúšikmi. Helen Fielding sa v nej rozhodla posunúť Bridgetin život do úplne inej fázy. V tomto diele už Bridget dosiahla vek, keď jej biologické hodiny bijú na poplach. No skôr než si stihne vybrať, či podľahne panike, alebo rezignuje, je odrazu celkom nečakane v tom! Žiadna idylka sa však nekoná. Bridget sa zmieta medzi radami single alkoholikov aj povýšeneckých matiek, zažíva vtipné situácie na ultrazvuku či predpôrodnom kurze. Stále však zostáva starou dobrou Bridget - stráži si hmotnosť, popíja víno, zmätkuje a navyše rieši dilemu, kto by mohol byť otcom. Ako už samotný názov prezrádza, Bridget zistí, že je tehotná a navyše netuší, kto je otec. Mark Darcy sa tam už nezmestil tak, ako by si mnohí želali, no možno to bolo aj dobre, veď ani v skutočnom živote vždy neplatí, že skončíte so svojou najväčšou láskou.
Reakcie na knihu boli rôznorodé. Niektorí ju prijali ako príjemnú oddychovku. Ako uviedol jeden z čitateľov, "kniha bola zábavná, príjemne som si pri nej oddýchla. Tak som sa do nej začítala, že som nevedela o svete." Pre mnohých bola dobrou spomienkou na Marka po tretej časti. Zabaviť sa a oddýchnuť si bola hlavná funkcia knihy, bez ďalších nárokov. Iní však vyjadrili sklamanie, pričom názory sa líšili. Niektorí kritici označili knihu za „rýchlokvasenú“, ktorá sa spolieha na úspech celej série. Lebo úprimne, ak niekto čítal aj tie predtým, tak si kúpi aj túto. Pocit, že „toto nie je kniha, ktorú by ste si prečítali viackrát,“ bol pomerne rozšírený. Čas strávený jej čítaním, napríklad počas trojhodinovej cesty autobusom, bol pre niektorých dostatočný.
Pravdou je, že hoci sa tento diel zdal zo všetkých knižných vydaní najslabší, hlavne pre úspornosť textu, verné fanúšičky najväčšej smoliarky v dejinách neboli sklamané. Kniha obsahuje množstvo odkazov na predošlé časti série, čo u čitateľov vyvolávalo príjemnú nostalgiu. Helen Fielding štandardne uprednostňuje písanie formou dialógov, ktoré dej posúvajú rýchlo dopredu. Občas sa však zastaví, zamyslí sa, a na papier vypustí myšlienku, ktorá vyjadrí pocity tisícok žien. Napriek pocitu recyklovaných vtipov a „umelo pridaných strán“ s väčším písmom a prázdnymi stranami medzi kapitolami, Bridget Jonesová zostáva typickou mestskou babou s bežnými problémami, ktoré však vo väčšine prípadov rieši netradične. Jej zmätené zápisky vyjadrujú večnú túžbu po sebarealizácii v osobnom aj kariérnom živote, po dosiahnutí najlepšej možnej verzie samej seba, a v neposlednom rade po nájdení pravej lásky, ktorá bude úprimná a opätovaná. S pribúdajúcimi trapasmi, sklamaniami aj krížikmi na krku však hrdinka neupadá do letargie, ale nachádza vnútornú silu a poznanie, že všetko sa dá zvládnuť. Postava Bridget sa síce opakovane dostáva do šlamastiky, ale ak čítame pozorne, všimneme si jej nestály osobnostný rozvoj. A to je dobre.
Filmové spracovanie „Bridget Jones’s Baby“ - odchýlky a nové perspektívy
Filmové spracovanie „Bridget Jones’s Baby“ (Réžia: Sharon Maguire, Premiéra SK: 15.9.) prinieslo divákom nové uhly pohľadu a značné odchýlky od knižnej predlohy. Pre mnohých, ktorí najskôr videli film, bol zážitok z knihy prekvapivý, pretože dej bol úplne iný ako ten filmový. Vďaka tomu, že Hugh Grant nevzal rolu v poslednej časti, sa scenár mohol rozvinúť iným smerom, čo niektorí vnímali ako prospešné pre film, ktorý je v porovnaní s knihou často považovaný za lepší.
Od prvej časti Bridget Jones ubehlo 15 rokov. Hrdinka starne, jej diváčky tiež, svet sa mení - teraz má v ruke iPhone každá vedľajšia postava, zatiaľ čo kedysi ledva naškrabkala na starú „nokijku“. Denník je stále po ruke a pribúdajú doň nové zápisy, no staré (zlo)zvyky odchádzajú ťažko. Preto nie je zrejme žiadnym prekvapením sólo oslava Bridget pri novom vekovom míľniku. Prvočíslo začínajúce na 4 signalizuje, že scenáristi sa nemaznali a hoci čakali od dvojky až 12 rokov, naplno nechali Bridget starnúť. Ešteže v práci má kopu kolegýň, ktoré v duchu 35 je nová 30-ka odložili rodinné povinnosti a dokážu jej sekundovať v akcii alebo ju zobrať napríklad na hudobný festival do blata, kde sa môže tradične trápniť. Ale nikde nie je napísané, že sa tu nenájdu fešáci, čo sem prišli za kultúrou alebo nezáväzným sexom. Bridget sa podarí jedného klofnúť. Po návrate sa však dostane na krstiny, kde sa objaví aj Mark a po jednej disko sa ocitnú po čase v jednej posteli. Príde očakávaná chvíľa a dilema, čo robiť, keď je zrazu Bridget v tom!
Nápad urobiť z Bridget Jones trilógiu by v roku 2001 znel nezmyselne; keby vám povedali, že hrdinka bude mať milostné dilemy o dekádu a pol neskôr, asi by ste neverili. A prvých 10 minút filmu vyzerá ako vystrihnutých z archívu - rovnaký sprievodný hlas, štýl písania na plátno, opilecká seansa a samota. Po 40-ke to už vyzerá vážne, ešteže lip-sync na starú muzičku ide Bridget slušne. Film dostal štedrých 125 minút a v jeho priebehu sa prejavila solídna gradácia série. Dej je rozdelený do troch hlavných fáz: cesta Bridget k tehotenstvu, samotných 9 mesiacov a udalosti okolo pôrodu. Tieto fázy majú silné i slabé chvíľky. Kým sa autori snažia simulovať, čo kedysi fungovalo a opakujú scény, nie je to také terno - ako keď sú ochotní využiť nové situácie i výzvy hrdinky.
Utrpenie najväčšej smoliarky v dejinách neskončilo. Bridget Jonesová je stále bez chlapa. Ako názov tretieho diela slávnej série napovedá, tým hlavným problémom bude tentoraz neplánované tehotenstvo. Takáto vec dokáže vykoľajiť aj životom ostrieľanú Bridget, zvlášť keď úplne netuší, s kým to dieťa počala. Celkom jednoducho. Stačí, že v sprievode kolegyne navštívila odviazaný hudobný festival a v jeho priebehu sa vyspala s pohľadným cudzincom, ktorého vo filme stvárnil Patrick Dempsey. Vzápätí sa na jednej spoločenskej akcii presvedčila, že stará láska, ktorú predstavuje Colin Firth, nehrdzavie, hoci pred pár rokmi definitívne skončila. A tak je jej „šťastie“ hotové. Pretože jej s rozlúštením zamotaného rébusu nepomôže ani ľahko cynická gynekologička, ktorú bravúrne zahrala a spoluscenáristka Emma Thompson, ocitne sa Bridget vo veľmi nezávideniahodnej situácii. Ako seriózny právnik Mark Darcy, tak aj úspešný prevádzkovateľ internetovej zoznamky Jack Quant (postava Jacka Quanta v knihe, avšak filmový Daniel Cleaver v podaní Patricka Dempseyho prevzal čiastočne jeho úlohu) sa k situácii postavia ako praví chlapi, odhodlaní s Bridget a ich potomkom vytvoriť usporiadanú rodinu. To samozrejme ešte netušia, že ich šanca na otcovstvo je presne päťdesiatpercentná. Ako sa blíži termín pôrodu, Bridget cíti, že bude musieť s pravdou von a hlavne, že si bude musieť vybrať, komu bude jej dieťa hovoriť „otecko“.
Recenzia knihy Bridget Jonesovej Mad About the Boy vs. filmu
Filmové spracovanie sa snaží divákom dopriať bláznivé situácie a nenápadne servíruje pekné scény, ktoré nemusia iba baviť, ale zaryjú sa aj hlbšie. Na každý očakávane ošúchaný moment, ako napríklad, keď Bridget musí hovoriť na pohrebe, alebo sa musí prepadnúť pod zem inde, príde niečo parádne vypointované, ako stretnutie s Edom Sheeranom či afterpárty na krste. Finálna tretina má sugestívny moment, kedy Bridget padne na dno, a je to jeden z najsmutnejších momentov trilógie, aký jej neprajete ako žene, budúcej matke, ani filmovej hrdinke. Zvláštne, že sa do 15-kovej komédie dostáva toľko milých či vážne mienených scén? Sčasti áno, ale je to signál pre Bridget i diváčky, že po 40-ke už niektoré momenty vtipné byť nemusia. Tvorcovia sú korektní k obom chlapíkom a nenechajú z nich robiť iba somárov. Páni na rande môžu byť spokojní a ženy dostanú jednu fantastickú scénu, ktorá potvrdí, že angažmán Patricka Dempseyho nebol na škodu. Preč sú časy, keď si sokovia išli dať po hube pri fontáne - títo džentlmeni sa správajú inak a viaceré dialógy majú dobre napísané a môžu sa zhostiť charakterov uveriteľne. Vo finálnom súčte ešte netreba zabudnúť na perfektnú lekárku Emmu Thompson, ktorá jednoznačne potvrdzuje, že 12 rokov čakania sa vyplatilo. Tretia Bridget je lepšia ako dvojka, nie je iba prevarená kaša, ale solídna gradácia série.
Realita tehotenstva vs. Hollywoodske mýty - pohľad zblízka
Filmové spracovanie tehotenstva v "Bridget Jones’s Baby," podobne ako v mnohých iných hollywoodskych produkciách, často skresľuje realitu a vytvára dramatické, no niekedy zavádzajúce obrazy. Je dôležité rozlišovať medzi filmovou fikciou a skutočnými medicínskymi postupmi. Ako poukázal jeden divák, ktorý si film pozrel s manželkou v pokročilom štádiu tehotenstva, niektoré scény môžu vyvolať zbytočný strach a úzkosť.
Vo filme sa Bridget stretáva s vyhliadkou na amniocentézu, aby zistila otcovstvo svojho dieťaťa. Kamera dramaticky prechádza na zbytočne masívnu, desivú ihlu vznášajúcu sa nad jej bruchom. Táto scéna môže byť pre nastávajúce matky mimoriadne znepokojujúca. V skutočnosti amniocentéza, hoci nesie kvantifikovateľné riziko potratu (hoci malé), je procedúra, ktorá sa vykonáva len v špecifických prípadoch a moderná medicína ponúka bezpečnejšie alternatívy. Nekonštruktívne invazívne prenatálne testovanie (NIPT) je dnes „firmvérovou aktualizáciou“ v oblasti starostlivosti o matku. Je to len normálny odber krvi z matkinej ruky. Žiadne „stredoveké mučiace nástroje“ nie sú potrebné. Fetálna DNA jednoducho pláva v krvnom obehu matky ako „zatúlané riadky kódu“, a moderné laboratóriá ju dokážu extrahovať na kontrolu genetických anomálií alebo na zistenie otcovstva s nulovým rizikom pre dieťa. Preto je filmové zobrazenie amniocentézy často prehnané a neaktuálne.
Bridget Jonesová predstavuje masívnu demografickú skupinu žien, ktoré majú deti vo veku 30 až 40 rokov, čo je dnes mimoriadne bežné. Ale medicínska terminológia, ktorú používajú na opis tohto stavu, je občas urážlivá. V klinickom svete sa vek 35 rokov a viac pri pôrode označuje ako „pokročilý materský vek“, historicky sa to nazývalo „geriatrické tehotenstvo“. Tento výraz, ak zaznie nahlas, môže vyvolať značné nepochopenie a citlivé reakcie. Film však dokáže presne zachytiť fyzickú realitu tehotenstva v neskoršom veku. Kolísanie, náhodné ťažké dýchanie, pocit, že vaša „základná architektúra sa pomaly rúca pod váhou malého votrelca.“ Starší rodičia sú vyčerpaní ešte predtým, ako dieťa vôbec príde. Úzkosť, ktorú film hromadí na koncepciu staršej matky, je však často zbytočná.
Filmy často kondenzujú deväť mesiacov čakania do zábavnej, chaotickej montáže sprevádzanej popovou hudbou. Preskakujú každodenné reality: nekonečné papierovanie, obrovské množstvo bielizne, ktoré vyprodukuje sedemkilogramové dieťa, a hrôzu z prvého strihania detských nechtov. Film „Bridget Jones’s Baby“ napríklad zobrazuje, ako Bridget praskne voda a vezú ju do nemocnice v „talianskom vozíku na jedlo“ cez preplnenú londýnsku premávku. Takéto scenáre sú určené pre dramatický efekt a nemali by byť brané ako realistické očakávania.
Pri príprave na príchod dieťaťa môžu rodičia prepadnúť panike a nakupovať zbytočnosti. Jeden otec opísal svoj prístup k nemocničnej taške ako balenie na „mesačnú expedíciu“ so „tabuľkami“ a presnými očakávaniami teploty na pôrodnici. Napriek tomu sa ukázalo, že z päťdesiatich vecí, ktoré si zbalil do tašky, fungovala počas prvých 48 hodín len jedna: organický bavlnený detský overal. Nemocničné prikrývky sú zjavne vyrobené z rovnakého drsného materiálu, ako sa používalo na čalúnenie sedadiel autobusov v 80. rokoch. Keď zabalili jeho syna, jeho pokožka okamžite sčervenala ako „chybová obrazovka“. Rýchlo ho prebalili do organického bavlneného overalu a „okamžite sa znížil jeho krik“. Tkanina dýcha, čo je skvelé, pretože novorodenci nemajú absolútne žiadnu schopnosť termoregulácie. Takéto praktické skúsenosti sú neoceniteľné a často chýbajú vo filmových zobrazeniach.
Filmy tiež často zveličujú úzkosť z toho, že nie ste „pripravení“ na príchod dieťaťa. Novinka: nikdy nie ste pripravení. Jednoducho získate hromadu výbavy a dúfate, že niektoré z nich budú vážne fungovať, keď nastane „deň nasadenia“. Napríklad, jemná stavebnica pre deti (Gentle Baby Building Block Set) je „fajn, myslím.“ Popis produktu tvrdí, že podporujú logické myslenie a rané matematické vedomosti. Realita je však taká, že jedenásťmesačné dieťa sa nestará o sčítanie a odčítanie. Väčšinou len chytí žltý blok, agresívne ho hryzie do rohu, udržiava neprerušený očný kontakt so psom a potom ho hodí cez miestnosť. Nedržia sa perfektne pokope, pretože sú mäkké. Skutočná užitočnosť týchto blokov je však pre rodičov: sú vyrobené z mäkkej gumy. Keď rodič chodí po detskej izbe v úplnej tme o 4:15 ráno a snaží sa dieťa uspať, a jeho päta nevyhnutne tvrdo dopadne na blok, nekričí od bolesti. Ak by to bola tvrdá plastová tehla, dieťa by spadlo a rodič by si zlomil nohu. Ak chcete kus „hardvéru“, ktorý majú naozaj žuť, „Panda Teether“ je oveľa lepší. Prerezávanie zúbkov je brutálna fáza, kde sa „firmvér“ vášho dieťaťa poškodí a zabudne, ako spať. Chladenie tohto silikónového medvedíka v chladničke na dvadsať minút a jeho podanie dieťaťu, keď začne mrnčať, môže priniesť v priemere 14 minút úplného ticha. Navyše je to jeden kus silikónu, čo znamená, že ho možno jednoducho hodiť do hornej police umývačky riadu.
Ak si z týchto poznatkov niečo odnesiete, nech je to toto: ignorujte filmové zobrazenia materského zdravia. Dôverujte svojim lekárom, prestaňte googliť najhoršie scenáre a zmierte sa s tým, že v dohľadnej budúcnosti budete improvizovať. Ak sa už chystáte prepadnúť úzkosti z toho, čo ste si ešte nekúpili, zvážte základné potreby ako dlhé nabíjacie káble na telefón, pohodlné nohavice pre ženu, ktoré sa nedotýkajú jej brucha, balzam na pery a niekoľko priedušných, organických bavlnených overalov pre dieťa. Pretože, ako bolo spomenuté, „moje dieťa s nimi zaobchádza skôr ako s desiatou než ako s vzdelávacím nástrojom.“
Odkaz Bridget Jonesovej a jej miesto v kultúre
Helen Fielding niekoľko rokov pracovala pre BBC, nakrútila napríklad dokumentárny seriál o Afrike, a prispievala do rôznych časopisov. Dnes sa táto autorka najmä vďaka svojej hrdinke Bridget Jonesovej považuje za predstaviteľku novej generácie spisovateliek, ktoré úspešne rúcajú doterajšie stereotypy ženskej literatúry. Jej tvorba, ktorá sa šíri prostredníctvom vydavateľstiev ako je NAKLADATELSTVÍ XYZ, prispieva k bohatej ponuke na knižnom trhu.
Bridget Jonesová sa stala viac než len knižnou postavou; stala sa kultúrnym fenoménom a symbolom pre celú generáciu žien. Renée Zellweger, ktorá stvárňuje Bridget vo filmoch, to výstižne zhrnula: „Vďaka Bridget sa celá jedna generácia žien uistila, že je úplne v pohode zostať v sobotu večer sama doma, pozerať na televíziu, jesť pri tom chipsy priamo zo sáčku a nestresovať sa tým, že telefón ani raz nezazvoní.“ Toto vyjadrenie podčiarkuje mimoriadnu obľubu tejto celoživotnej smoliarky, ktorá neprestáva dúfať, že sa k nej šťastie konečne postaví čelom. Jej príbeh normalizoval a oslavoval nedokonalosti a každodenné boje, s ktorými sa stretávajú milióny žien.
Bridgetin príbeh je príbehom večnej túžby po sebarealizácii v osobnom aj kariérnom živote, po dosiahnutí najlepšej možnej verzie samej seba a v neposlednom rade po nájdení pravej lásky, ktorá bude úprimná a opätovaná. Napriek pribúdajúcim trapasom, sklamaniam a krížikom na krku hrdinka neupadá do letargie, ale nachádza vnútornú silu a poznanie, že všetko sa dá zvládnuť. Jej nestály osobnostný rozvoj, ktorý je viditeľný naprieč celou sériou, ukazuje, že aj v dospelosti je možné rásť a meniť sa. Helen Fielding prostredníctvom Bridget Jonesovej vytvorila postavu, ktorá inšpiruje a baví, pričom zároveň poskytuje úprimný a často humorný pohľad na výzvy a radosti moderného ženského života.
tags: #dieta #bridget #jonesovej #obsah