Plač bábätka v okamihu jeho narodenia je pre mnohých dobrým znamením. Obzvlášť po predčasnom pôrode sa naň napäto čaká, pretože je symbolom zdravia a pripravenosti pobiť sa o svoje miesto na tomto svete. Dojíma a rozradostňuje. Avšak plač bábätka môže aj frustrovať, vyčerpávať, či dokonca nahnevať, najmä ten, ktorý trvá pridlho, je intenzívny a neutíchajúci. Tento neustály nárek môže u rodičov vyvolať pocity zlyhania, neschopnosti či presvedčenia, že sú „zlí rodičia“, čo vedie k strate pocitu rodičovskej kompetencie. K tomu sa často pridružuje deficit spánku, nedostatok oddychu a frustrácia, ktoré spolu vedú k permanentnému stresu. Ten môže vyústiť až do pocitu vyčerpanosti či dokonca depresií. Preto je kľúčové pochopiť, čo sa za plačom skrýva a ako naň efektívne reagovať.
Prečo detský plač vyvoláva v dospelých intenzívne pocity
Výskumy mozgu opakovane ukázali, že plač vlastného bábätka v prvých týždňoch po pôrode u mami vyvoláva pocit nabudenia a úzkosti. Avšak podobné pocity vyvoláva aj u „nerodičov“. Pri zvuku detského plaču sa im zvýši hladina stresových hormónov v krvi a sú v pohotovosti. Z hľadiska evolúcie to má nesmierny význam. Dospelý sa pod vplyvom emočného stresu, ktorý je inštinktívne spustený, snaží nájsť príčinu nepohodlia bábätka a čo najrýchlejšie ju odstrániť. Tento reflexívny prístup zvyšuje šancu bábätka prežiť, čo podčiarkuje hlboké biologické prepojenie medzi deťmi a dospelými. Plačúce bábätko jednoducho spúšťa v dospelom človeku alarm, ktorý zvyšuje tep, spôsobuje trasenie a vytvára pocit naliehavej potreby okamžite konať.
Vývojové zákonitosti detského plaču
Vedci pozorovaním stoviek bábätiek počas ich prvého roka života zistili, že ich plač má určité zákonitosti. Novorodenci zväčša plačú málo, ale od približne druhého týždňa až do druhého mesiaca sa počet preplakaných hodín zvyšuje. Na konci druhého mesiaca dosiahne krivka plaču svoj vrchol a potom postupne začne klesať, až medzi tretím a piatym mesiacom dosiahne stabilnú úroveň. Existujú, samozrejme, aj výnimky z tohto pravidla.
Podobne sú na tom aj predčasne narodené deti, s tým rozdielom, že ich vrchol plaču nastáva v polovici druhého mesiaca korigovaného veku. To jednoznačne naznačuje, že plač nie je reakciou len na prostredie, ale svoju kľúčovú úlohu tu zohráva aj zrelosť tela dieťaťa, predovšetkým jeho nervovej sústavy. Je dôležité si uvedomiť, že mnoho bábätiek má okolo tretieho a šiesteho týždňa dni, keď sa zdanlivo všetko pokazí. Plačú, chcú sa dojčiť takmer stále a ťažko sa ukladajú na spánok. Laktačné poradkyne tieto dni opisujú ako rastové špurty a po pár dňoch sa to väčšinou ustáli. Pediatri opakovane popisujú, že aj úplne zdravé bábätko môže mať denne niekoľko hodín, keď plače intenzívne a je ho veľmi ťažké utíšiť. Toto obdobie začína často okolo druhého týždňa a končí sa medzi tretím až piatym mesiacom života dieťaťa. Je to náročné pre rodičov, ale zvyčajne to neznamená chorobu.
Vplyv nadmerného plaču na rodičov a vzťah s dieťaťom
Nadmerný a neutíchajúci plač dieťatka môže mať vážne dôsledky nielen na psychiku rodičov, ale aj na vzťah rodič-dieťa. Rodič môže vidieť svoje dieťatko ako problémové, môže ho podvedome či vedome obviňovať z toho, že im to „robí naschvál“ alebo že s nimi „manipuluje.“ Takéto myšlienky prichádzajú najmä v obdobiach extrémneho vyčerpania, keď je rodič na konci so silami a nervami. Preplakané týždne sú určite ťažkým obdobím pre nejedného rodiča, ktorému sa strácajú ideály o pokojnom rodičovstve.
Jedna matka opísala svoj večerný zážitok: „Je 10 hodín večer a moje bábätko plače a plače. Plače už 2 hodiny v kuse, naozaj v kuse. Je to katastrofa. Plače zúfalým plačom, ktorý mi trhá uši a ja panikárim. Moja dcérka má dnes presne 5 týždňov. Manžel mi vraví, že už ju nemám mať na rukách a mám ju naučiť, aby normálne zaspala. Vyčíta mi, že toto dcérka robí, lebo som si ju tak naučila. Hovorí, že po celom dni, si potrebuje odpočinúť a vypnúť a že v našej domácnosti sa to nedá. Som na konci so silami aj s nervami. Tak veľmi by som si potrebovala ľahnúť alebo aspoň sadnúť, ale keď to urobím, dcérka sa rozplače ešte viac. Dnes už naozaj neviem, čo mám robiť. Nevládzem. Nevládzem po celom dni. Vlastne som ani poriadne nejedla, nemám už energiu na nič. Premýšľam, či dcérku nebolí bruško, či ju niečo netrápi. Niekedy mám pocit, že dcérka musí byť veľmi chorá, keď takto plače. Niekedy sa o ňu bojím, inokedy ma jej plač dokáže neuveriteľne nahnevať. Sama seba sa pýtam, či nie je hladná, či pije dosť.“ Táto skúsenosť živo ilustruje, aké náročné obdobie to môže byť aj pre tých najviac milujúcich rodičov.
Plač ako signalizácia nenaplnených potrieb
Je dôležité si uvedomiť, že bábätko nedokáže manipulovať, nerozumie súvislostiam ani príčinám a už vôbec nechápe čas. Existuje preň len „tu a teraz“. Plač je v prvých týždňoch jeho života jediným komunikačným nástrojom. Tento nástroj je inštinktívny a dáva ním najavo každý pocit straty pohody. Hlad, chlad či strach predstavujú pre jeho organizmus životné ohrozenie, a tak plače, aby privolalo dospelých a tí ho „zachránili“. Za plačom bábätka sa väčšinou skrýva jeho nenaplnená potreba. Napríklad potreba spánku, jedla, kontaktu, či podnetu na hranie.
Novorodenec má len jeden nástroj na komunikáciu: plač. Hovorí ním „som hladný“, „je mi zima“, „je toho na mňa veľa“ alebo „chcem byť pri tebe, mamka“. Plač dieťaťa je formou komunikácie s rodičmi, vyjadruje ním množstvo rôznych emócií, s ktorými sa dieťatko nevie vyrovnať. Najčastejšie sa však plač kombinuje s rôznymi gestami či inými zvukmi, ktoré môžu veľa napovedať. Ak bábätko plače a prudko rozhadzuje rúčkami, či kope nohami, môže to predpovedať takzvaný Morov reflex. Je to úplne prirodzené a zvyčajne postihuje bábätká do 2 až 4 mesiacov života. Môže byť vyvolaný väčším hlukom či neočakávaným stimulom.
Zdravotné príčiny a kedy vyhľadať lekára
Z výskumov vyplýva, že len veľmi málo bábätiek plače zo závažných zdravotných dôvodov. Ak predsa len ich plač súvisí so zdravotným problémom, jedná sa o veľmi prenikavý, veľmi hlasný a vysoký plač. Môže byť vyslovene neznesiteľný. Bábätko v takomto prípade často nemá žiaden denný rytmus, nerozoznáva deň od noci a jeho nočný spánok sa postupne nepredlžuje. Takýto nadmerný a neutíšiteľný plač uňho pretrváva aj po štvrtom mesiaci.
Zdravotnými príčinami nadmerného plaču zvyčajne sú: neznášanlivosť kravskej bielkoviny či iná potravinová intolerancia obsiahnutá v materskom či umelom mlieku, reflux alebo hnačky, ktoré sú sprevádzané úbytkom hmotnosti. Ďalej to môžu byť bolesti hlavy, abnormality v centrálnom nervovom systéme, infekcie močového traktu, či dokonca následky užívania niektorých silných liekov matkou počas tehotenstva.
Veľmi významný je nepokoj a plač dieťaťa v kombinácii s opakovane zistenou vysokou teplotou bez ďalších klinických príznakov. V takomto prípade by mohlo ísť napríklad o infekciu močových ciest alebo iné závažné ochorenie, ktoré by prípadne vyžadovalo inú ako len protihorečkovú terapiu. Ak máte vnútorný pocit, že sa s bábätkom niečo nedeje v poriadku, váš pocit je dôležitý a netreba váhať navštíviť pediatra a podeliť sa s ním o svoje obavy.
Plač ako mechanizmus uvoľnenia a hojenia
Biochemik William Frey skúmal chemické zloženie ľudských sĺz a zistil, že sú v nich prítomné hormóny a neurotransmitery, ktoré súvisia so stresom. Prišiel tak s myšlienkou, že slzíme pri plači preto, aby sme tieto látky z tela vylúčili a nastolili tak v tele chemickú rovnováhu. Dieťatko tak môže plakať aj z dôvodu „hojenia sa“. Nadmerný plač bábätiek sa dá považovať za biologický mechanizmus ich telíčka, ako sa zbaviť stresu. Okrem toho, že im umožňuje zbaviť sa prebytočných chemikálií potením a slzami, pomáha aj pri vybíjaní energie, čo navodzuje hlboké uvoľnenie.
Predčasne narodené bábätko je často v prvých dňoch či týždňoch stresované fyzickými zraneniami, ako sú bolestivé lekárske procedúry, ale nesie si aj emočné zranenia, napríklad odlúčenie od matky po pôrode. V takomto prípade je ideálne obmedziť stres, odstrániť zdroj rozrušenia, láskyplne svoje bábätko držať v náručí a dovoliť mu, aby sa vyplakalo. Pokiaľ je trauma u bábätka závažná, jeho záchvaty plaču môžu trvať až niekoľko mesiacov, než sa jej zbaví a jeho telo dosiahne rovnováhu. Náruč na vyplakanie bábätku pomáha zbaviť sa získanej traumy ešte v ranom detstve, a to posilňuje jeho fyzické aj emočné zdravie a jeho schopnosť učiť sa.
Hlavné kategórie stresu u bábätka
Existuje šesť hlavných kategórií stresu, pre ktoré môžu deti plakať, a ktoré sú dôležité pre komplexné pochopenie ich potrieb:
- Prenatálny stres a pôrodná trauma: Prenatálny stres je taký, ktorý bábätko zažilo, kým ešte bolo v brušku. Výskumy ukazujú, že deti matiek, ktoré boli v tehotenstve úzkostlivé či depresívne, plačú viac. Pôrodná trauma zahŕňa ťažký pôrod, odlúčenie bábätka od matky po pôrode a podobné stresujúce zážitky.
- Nenaplnené potreby: V tejto kategórii sa jedná konkrétne o potrebu dotyku a nosenia. Bábätko, ktoré strávilo prvé týždne svojho života v inkubátore, môže byť citovo ranené z nedostatku dotykov a nosenia. Jeden výskum potvrdil, že matky, ktoré svoje deti denne nosili o dve hodiny navyše, uviedli, že ich deti v 6. týždni plakali o hodinu menej. Prítomnosť inej ľudskej bytosti efektívne uvoľňuje napätie.
- Zahlcujúce podnety: Bábätko je každý deň vystavené množstvu zážitkov, ktorým nerozumie. Je zahltené novými informáciami, ktoré si nevie spojiť so známou skúsenosťou. Predčasne narodené deti sú obzvlášť citlivé na zahltenosť podnetov. Výskumy ukázali, že bábätkám narodeným predčasne veľmi prospievajú impulzy, ktoré poznajú z bruška, ako je jemné pohupovanie či tlkot srdca. Naopak, hlučné prostredie či ostré svetlo ich pravdepodobne vyvedú z miery.
- Vývojová frustrácia: Pre deti môže byť zdrojom stresu aj ich bezmocnosť či nešikovnosť pri objavovaní sveta a pokusoch o nové pohyby a zručnosti. Nedá sa jej úplne vyhnúť, pretože je prirodzenou súčasťou vývoja bábätka.
- Fyzická bolesť: V tejto kategórii je všetko od bolesti spôsobenej napríklad lekárskym vyšetrením až po chlad, prílišné teplo či chorobu. Tieto pocity sú pre dieťa mimoriadne intenzívne a vyvolávajú silný nárek.
- Strach: Odlúčenie od rodičov, napätá atmosféra v domácnosti, ignorovanie bábätka, prudké zdvihnutie alebo náhly hluk sú príkladmi situácií, ktoré môžu v dieťati vyvolať strach a následný plač.
Signály plaču a sprievodné prejavy: Ako rozpoznať, čo bábätko trápi
Idealistické presvedčenie, že matka svojmu dieťaťu bude rozumieť aj bez slov, naráža v praxi na tvrdé mantinely. Avšak nemusíte zúfať, chce to len prax, tvrdia aj vedci. Vedci potvrdili, že dôvody plaču sa naučíte rozoznať s každou ďalšou skúsenosťou. Aj so svojím dieťatkom sa potrebujete len zžiť a skúsenosťami nadobudnúť materinské zručnosti. Po čase zistíte, že nie je plač ako plač, pričom rozhodne nejde len o jeho razantnosť a intenzitu. Pri plači totiž bábätko vysiela aj iné signály, ktoré je potrebné si všimnúť a spätne spojiť s jeho potrebou, ktorú ak naplníte, nárek ustane.
- Plač dieťaťa od hladu: S týmto nárekom sa niektoré mamičky stretávajú nesmierne často. Ak dieťatko dojčíte, mali by ste vedieť, že plač je už neskorý signál hladu. Skoršie signály sú otváranie ústočiek, hľadanie prsníka, cmúľanie rúčok a nepokojné mrvenie. Ak mu do pár chvíľ nie je ponúknuté „jedlo,“ môže prerásť do silnejšej intenzity. Dôležitým rozpoznávajúcim faktorom sú taktiež ručičky dieťaťa - k ústam si prikladá päsť, pokúša sa cmúľať prsty alebo pokojne aj roh deky, ktorú má práve poruke. Časté prisávanie je u novorodenca normálne, pomáha tvorbe mlieka a samo osebe neznamená, že má mama mlieka málo, ani to, že dieťa rozmaznáva.
- Plač dieťaťa od únavy: Obzvlášť malé deti dávajú plačom najavo, že potrebujú odpočinok. S únavou je to podobne ako s hladom. Plač od únavy sprevádza zívanie, chytanie očiek a tváričky a často sa vyskytuje v podvečerných alebo večerných hodinách. Intenzita plaču sa môže z bábätka na bábätko líšiť - zatiaľ čo jedno bude len nepokojne pomrnkávať a vyžadovať si vašu prítomnosť, iné môže spustiť skutočne hlučný vresk. Ak je dieťa unavené, plačom reaguje aj na prílišnú stimuláciu.
- Plač od diskomfortu (mokrá plienka, teplota): Deti nemajú rady vymieňanie plienok. Keď ich vyzlečiete, zostáva im zima. Keď má drobec mokrú alebo špinavú plienku, začne plakať. Použitá plienka zo začiatku nemusí spôsobovať nepohodlie. Ak sa uistíte, že dieťatko nemá hlad alebo nechce spať, skúste skontrolovať plienku. To, že má dieťatko správnu telesnú teplotu, spoznáte jednoducho: rúčky a nôžky má ružové a hrudník teplý. Ale keď mu bude príliš teplo, oznámi vám to plačom. Ak mu je príliš zima, plač môže sprevádzať chvejúca sa pera. Je dôležité uvedomiť si, že dieťatku môže byť zima aj ak má zvýšenú teplotu, či dokonca horúčku.
- Plač dieťaťa od bolesti: Plač, ktorého príčinou je bolesť, má silnú intenzitu, viac ako nárek pripomína skôr kričanie a môže byť sprevádzaný mrvením sa v postieľke či stuhnutosťou telíčka, ak dieťa práve držíte na rukách. Často trvá aj celé hodiny a prichádzať môže počas celého dňa či noci. Bolesť môže pochádzať z bruška, zastavených vetrov alebo po preklenutí novorodeneckého obdobia v neskorších mesiacoch aj zo zúbkov. Kosti dojčiat sú veľmi krehké a hrozí nebezpečenstvo ich poranenia. U dieťaťa si preto vždy všímame pohybovú aktivitu rúk aj nožičiek.
- Plač dieťaťa pri detskej kolike: Plač spôsobený detskou kolikou je nesmierne špecifický. Objavuje sa najčastejšie v podvečerných alebo večerných hodinách, trvá viac ako tri hodiny a tento scenár sa opakuje aj tri týždne po sebe. Špecifickými signálmi sú výrazná červeň v tvári, ostrý a uši rezajúci nárek, priťahovanie nožičiek k brušku. V postieľke sa dieťa nepokojne mrví, nepomáha hojdanie ani akékoľvek tíšenie.
- Plač dieťaťa zo strachu alebo separačnej úzkosti: Pre novorodenca je všetko cudzie a jediným bezpečným prístavom je jeho mama. Dôverne pozná jej vôňu a tlkot srdca, a tak je prirodzené, že sa dožaduje jej blízkosti práve vo chvíľach, ak sa cíti neisté. Bábätko, ktoré plače zo strachu alebo smútku z odlúčenia, je na pohľad nepokojné, rúčkami si môže trieť telíčko a hlavičkou aj v ľahu môže nemotorne pohybovať zo strany na stranu, akoby hľadalo osobu, po ktorej blízkosti túži. Separačná úzkosť je úzkostná porucha, ktorá vzniká okolo 9. mesiaca života dieťaťa. Je to normálna emocionálna fáza vývoja, ktorá začína vtedy, keď deti začínajú chápať, že ľudia a veci existujú aj keď ich nevidia. Dieťa vníma akékoľvek odlúčenie matky alebo rodičov ako strach, nevôľu. Bojí sa, že sa mamička alebo otecko už nevráti, keď niekam odchádza a ono ostane samo.
Mýty a fakty o „vyplakaní sa“ a manipulácii
Staršia generácia sa často necháva počuť, že aj novorodenci vedia manipulovať a jedinou záchranou psychického zdravia rodiča je nechať ich „vyplakať“. Žiaľ, ide o poriadne zastaraný názor, pretože novorodenec a ani staršie bábätká skutočne nemajú sklony k manipulácii a plač je pre ne stále prostriedkom vyjadrenia aktuálnej emócie či prosby o pomoc a naplnenia jeho potrieb.
Ak rodič necháva svoje dieťa „vyplakať,“ dáva mu tým najavo, že jeho komunikačný prostriedok nefunguje. Tým pádom sa dieťa skutočne odnaučí plakať, no z tejto skúsenosti, nazbieranej v ranom štádiu života, si odnesie len jedno - pocit osamelosti. Touto zastaranou „výchovnou metódou“ si rodič narúša vzťah so svojím dieťaťom a navyše mu ukazuje, že sa už v útlom veku nemá na koho spoľahnúť. Mozog novorodenca je extrémne citlivý a plačúce bábätko potrebuje istotu a bezpečie.
Osvedčené metódy na utíšenie plačúceho bábätka
Ak chcete utíšiť plačúce bábätko, prvým krokom je zistiť, čo presne vám chce svojím plačom povedať. Za predpokladu, že je nakŕmené a prebalené, no i tak stále plače, môžete vyskúšať nasledovné tipy, ktoré sa čerstvým maminkám osvedčili najviac:
- Snažte sa zostať v pokoji: Táto rada je niekedy v praxi len ťažko splniteľná. Niekoľkohodinový detský plač totiž rodičov privádza do zúfalstva, kedy majú doslova chuť vzdať sa rodičovských povinností. Avšak je potrebné mať na pamäti, že bábätko reaguje na atmosféru, ktorá doma panuje, a rovnako i na pocity, ktoré vysiela jeho maminka. Preto ide o tú najdôležitejšiu radu - ak nebudete pokojná vy, neutíšíte ani svoje dieťatko. Ak cítite, že ste na hrane, je bezpečné dať bábätko na chvíľu do postieľky a odísť do vedľajšej izby, aby ste sa vydýchali. Dieťa bude v bezpečí a vy získate pár minút na to, aby ste sa upokojili.
- Húpavý pohyb a nosenie: Bábätká majú rady hojdavé pohyby, ktoré ich doslova ukolíšu k spánku. Či už ho budete vykonávať pri chôdzi, v kočíku, alebo sediac na fitlopte, dieťatko, ktoré nič nebolí a má naplnené svoje potreby, by sa malo po čase upokojiť. Práve pohyb, monotónny zvuk a pocit blízkosti patria k najčastejším upokojujúcim podnetom. Istou formou hojdavého pohybu je aj jazda autom - nejeden rodič štartoval auto i v strede noci, aby svoje hlasno plačúce bábätko uspal. Keď je dieťa v náručí, vytvárate mu emočné bezpečie, ktoré je potrebné pri spúšťaní jeho hojivého procesu. Môže sa pokojne vyplakať, lebo vie, že ste tu preň aj v tejto ťažkej chvíli.
- Bližší kontakt s maminkou: Ak dieťa plače, pretože sa dožaduje matkinej blízkosti, často sa stáva, že akonáhle si ho maminka privinie k sebe, spustí ešte silnejší plač, ktorý však do pár minút ustane. Ak bábätko vo vašom náručí plače, neznamená to, že vás pri sebe nechce. Práve naopak. Ak si vaše dieťa vyžaduje telesný kontakt takmer neustále, zvážte kúpu šatky alebo nosiča. Mnohé deti sa upokoja na rukách. Nosenie bábätka a to, že pomáha s dcérkou chodiť alebo nejaký pohyb, často prinesú úľavu. Bábätko deväť mesiacov počúva tlkot maminho srdca. Takýto blízky bonding s bábätkom pomáha regulovať teplotu, dýchanie aj tep vás oboch.
- Biely šum: Hračky s bielym šumom si niektoré maminky nevedia vynachváliť. Zväčša ide o plyšové zvieratko, ktoré má v sebe zabudovaný prístroj vysielajúci rôzne zvuky - šum mora, búrku či zvuk vysávača. Táto pomôcka je nesmierne osožná predovšetkým vtedy, ak dieťatko plače od únavy, je nepokojné a má problém ponoriť sa do spánku.
- Pevné zavinutie: Niektoré bábätká túto metódu bojkotujú, iné na ňu reagujú expresne. Pevné zavinutie im totiž pripomína tesné prostredie maternice, v ktorom sa cítili bezpečne. Na trhu je množstvo zavinovačiek a spacích návlekov, ktoré bábätku znemožnia pohyb, dôsledkom čoho sa zvykne upokojiť predovšetkým vtedy, ak plače od vyčerpania a únavy. Niektoré bábätká sa cítia istejšie, keď majú rúčky pri tele a okolo seba pevný, ale nie príliš tesný obal.
- Cvičenie s nožičkami a masáž bruška: Ak ide o plač od bolesti bruška, nemali by ste zabúdať na pravidelné cvičenie s nôžkami a masáž bruška. Tieto techniky môžete pokojne využívať aj preventívne, teda v čase, keď je dieťatko spokojné a práve neplače. Pri záchvate plaču môže zasa ísť o formu rýchlej pomoci. Veľkým pomocníkom pre boľavé bruško sú aj antikolikové fľaše. Trojitý ventilačný systém cumlíka zabraňuje vytváraniu podtlaku a znižuje riziko koliky.
- Úprava techniky dojčenia/kŕmenia: Niekedy môže veľmi silný tok mlieka spôsobiť, že dieťa pri pití prehĺta veľa vzduchu, odtŕha sa, plače a zakláňa sa dozadu. V takom prípade môže pomôcť zmena polohy alebo odsávanie pri nadprodukcii mlieka. Aj pri kŕmení fľaškou je dôležité dbať na správnu techniku, aby dieťa neprehĺtalo veľa vzduchu.
Dôležité upozornenie: Počuli ste už o syndróme otraseného dieťaťa? Toto zhoršenie zdravotného stavu sa u bábätiek objavuje po tom, ako rodičia nimi veľmi trasú. Najmenšie detičky majú slabý krk, ktorý nedokáže vytvoriť dostatočnú oporu pre hlavu. No a keď niekto silno trasie dieťaťom dopredu a dozadu, môže mu poškodiť mozog. Preto aj keď bude dieťatko veľmi plakať, nikdy ho netíšte trasením a prudkými pohybmi. Ani „trošku“ zo zúfalstva. Mozog novorodenca je extrémne citlivý a otrasenie môže spôsobiť trvalé poškodenie.
Rodičovské kompetencie a potreba podpory
Ľahko sa to píše, ťažšie realizuje. Detský plač je veľmi stresujúci. Je dobré uvedomiť si, že je to „len obdobie“ a to, že máte plačúce bábätko, neznamená, že ste zlý rodič. Ak cítite, že je to už nad vaše sily, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Nie je to zlyhanie. Keď máte v náručí plačúce bábätko, ktoré sa nedá utíšiť, môžete mať pocit, že všetkým ostatným to ide ľahšie. Sociálne siete sú plné usmiatych bábätiek v čistom oblečení a usmiatych mám s dokonalými vlasmi, čo vytvára nereálne očakávania. To, že je to pre vás náročné, neznamená, že to robíte zle.
Väčšina žien zažíva takzvané baby blues, ktoré sa objavuje pár dní po pôrode a trvá približne do dvoch týždňov. Prejavuje sa plačlivosťou, citlivosťou a úzkosťou. Zvyčajne sa stav upraví. Ak však smútok, úzkosť, podráždenosť alebo pocit prázdna trvajú dlhšie než dva týždne, zhoršujú sa alebo vám výrazne zasahujú do života, môže ísť o popôrodnú depresiu alebo úzkostnú poruchu. V takýchto chvíľach je neoceniteľná podpora okolia. Ak môžete, obklopte sa ľuďmi, ktorí vám navaria, postrážia dieťatko, vypočujú vás. Nie ste v tom sama, mama.
Príklad z praxe jednej matky, ktorá si zavolala laktačnú poradkyňu, ukazuje, akú dôležitú úlohu zohráva odborná pomoc: „Zuzka - moja poradkyňa - prišla. Nikdy predtým som nič také upokojujúce nezažila. Konečne ma niekto chápal. Zuzka ma uistila, že dcérka pije dosť z prsníka, toto bolo dobré vedieť - že neplače, lebo je hladná. Prestala som sa cítiť vinná, že mám malú na rukách a že ju uspávam. Zuzka mi vysvetlila, ako funguje spánok bábätka, povedala mi, že bábätko môžem uspávať na prsníku, že sa nemusím snažiť, aby vedela zaspať sama. Dovtedy som sa veľmi bála, že dcérka nebude mať dobré spánkové návyky. Asi najdôležitejšie, bolo pre mňa vysvetlenie, že pre uspatie bábätka je potrebné niečo urobiť, že mám dcérku aktívne uspávať, že so spánkom potrebuje pomôcť. Predtým som čakala, že bábätko skrátka zavrie oči, lebo je unavené. Teraz už viem, čo sa deje, naučila som sa vidieť, že dcérka je už unavená a potrebuje spať. Zuzka mi ukázala veci, ktoré mi pomáhajú dodnes - nosenie bábätka a to, že pomáha s dcérkou chodiť alebo nejaký pohyb, objavili sme fitloptu, ktorá mi zachránila už veľa večerov, naučila som sa dojčiť po ležiačky, nebrať jej prsník z pusy príliš skoro a nechávam ju spať v našej posteli. Už nebudím dcérku na odgrgnutie, pochopila som, ako často som takmer zaspávajúcu dcérku budila. Naučila som sa odlíšiť hlboký spánok od ľahkého spánku a teraz už chápem, že ju z ľahkého spánku nemám budiť prebaľovaním alebo utieraním tváričky. Keby som tak vedela už po pôrode to, čo viem teraz. Myslela som si, že život s bábätkom bude oveľa jednoduchší, nikdy v živote som si nepredstavovala, že budem taká unavená, že mi bábätko bude zaberať toľko môjho času.“
Táto skúsenosť zdôrazňuje, že dokonalým rodičom sa nikto z nás nenarodí. Všetci sa musíme učiť a vnímať svoje deti, aby sme boli schopní reagovať na ne najlepšie, ako sa dá. Ak vidíme, že niečo nefunguje, máme možnosť vyhľadať odbornú pomoc a skúmať, čo v našom prístupe k deťom vieme zmeniť. Aj keď je veľa plaču v prvých mesiacoch často normálne, existujú situácie, pri ktorých je lepšie nečakať a volať lekára. Ak si nie ste istí, nechajte si poradiť od skúsenej pediatričky, zdravotnej sestry či laktačnej poradkyne.