Cvikla, známa tiež ako červená repa, je koreňová zelenina, ktorú si mnohí pamätajú hlavne ako hmotu bez chuti vymáchanú v kyslom náleve, ako ju servírovali v školských jedálňach namiesto šalátu. Ačkoliv táto forma nie je tou najlahodnejšou možnou, bolo to od školských kuchařek prezieravé. Konzumácia červenej repy totiž človeku prináša radu benefitov. Červená repa je dnes pevnou súčasťou našich jedálnych lístkov a o jej priaznivých účinkoch na naše zdravie niet pochýb. Je to nenáročná potravina na pestovanie, ktorá má pre veľa zdravotných benefitov a dá sa spracovať rôznymi spôsobmi. Presne tak by sa dala charakterizovať cvikla.
Historický pôvod a botanické zaradenie cvikly
Cvikla (latinsky: Beta vulgaris) je dvojročná rastlina, ktorá má zhrubnutý dužinatý koreň, ktorý môže mať rôzne tvary a veľkosti. Charakteristická je hlavne pre svoju výrazne tmavočervenú farbu, ktorá je miestami až purpurová. Z odborného hľadiska patrí cvikla do čeľade láskavcovité (Amaranthaceae) a podtriedy klinčekové. Je príbuzná mangoldu, cukrovej repe a krmnej repe. Predkom kultúrnej červenej repy je morská repa (Beta vulgaris subsp. Maritima). Pôvodné stanovištia divokej repy sú pobrežia Atlantiku a Stredozemného mora, Makronézia, západná Ázia. Prirodzene sa vyskytuje na pobrežných útesoch, na kamenistých a piesočných plážach, v slaniskách alebo pobrežných trávnatých porastoch a na ruderálnych alebo narušených miestach.
Jej pôvod je v Stredomorí a v atlantickom prostredí. Je známa a obľúbená ako v Európe, tak v Severnej Amerike a mnohých ázijských krajinách. Prvé záznamy o červenej repe sú staré asi 3000 rokov a pochádzajú z Babylonie, konkrétne z územia medzi riekami Tigris a Eufrat, ktoré je považované za centrum jej pôvodu. Bola známa aj v starom Ríme, kde ju vtedy bohato využívali, jednak ako jedlo, ale najmä ako liek. Práve vďaka rozsiahlej Rímskej ríši sa táto zelenina rozšírila po celom svete. Rimania repu nielen konzumovali, ale aj - a predovšetkým - ju využívali ako liek. Používali ju na liečbu mnohých chorôb, napríklad pri horúčkach, zápche, na liečbu rán a rôznych kožných chorôb. Červená repa mala pôvodne koreň podobný mrkve - tenký a dlhý. Guľatý tvar koreňa, ako ho poznáme dnes, bol vyšľachtený až v 16. storočí. Červená repa patrí k najzdravším druhom zeleniny, ktorú máme k dispozícii takmer stále vďaka dobrým možnostiam jej skladovania. Existuje rad kultúrnych odrôd repy, ktoré sa líšia tvarom i farbou.
Výživová hodnota a zdravotné benefity cvikly
Červená repa je veľmi výživnou potravinou, bohatou na obsah vitamínov a minerálov. Červená repa má pomerne nízku energetickú hodnotu - 168 kJ (40 kcal) na 100 gramov čerstvej zeleniny, je teda vhodné ju zaradiť aj do jedálnych lístkov ľudí, ktorí sú v redukčnom režime. Obsahuje takmer 89 % vody. Zvyšok tvoria sacharidy (9,5%), bielkoviny, tuky, vitamíny a minerály. Červená repa má vysokú nutričnú hodnotu, a vďaka vysokému obsahu vody (okolo 90 percent) má len veľmi málo kalórií. Táto zelenina je bohatá na minerály (najmä vápnik, fosfor, draslík, horčík a železo), ale aj na vitamíny skupiny B, vitamín C a kyselinu listovú.
Cvikla vyniká v množstve obsiahnutej kyseliny listovej, vitamínu C, draslíka, vláknina, aj rastlinného nehemového železa. Kyselina listová, ktorú cvikla obsahuje, sa podieľa na tvorbe červených krviniek, ktoré na seba viažu v pľúcach kyslík a transportujú ho do všetkých buniek organizmu. Železo je nevyhnutnou súčasťou hemoglobínu, ktorý prenáša kyslík z pľúc do tkanív organizmu. Je potrebné pre rast, vývoj a funkciu buniek a zároveň regeneruje jadrá buniek. Cvikla má v 100 g buľvy asi 70 mg sodíka, 380 mg draslíka a 20 mg vápnika, ďalej obsahuje horčík a z mikroprvkov rubídium a cézium. Z minerálnych látok je najvýraznejšie zastúpený mangán, chróm, molybdén, meď, draslík, kremík, v menšom množstve tiež horčík, fosfor, zinok a železo. Z vitamínov je dôležité spomenúť najmä vitamín C a kyselinu listovú. Vitamín C je významný antioxidant, zohráva kľúčovú úlohu pri tvorbe kolagénu a niektorých neurotransmiterov aj pri metabolizme bielkovín. Železo je neoddeliteľnou súčasťou hemoglobínu, proteínu, ktorý prenáša kyslík z pľúc do telesných tkanív. Je potrebné pre rast, vývoj a funkciu buniek. Folát je dôležitý pre zdravý metabolizmus, podporuje zdravú pokožku a vlasy a chráni ústa pred bolesťou a vriedkami. Mangán sa vyskytuje v malom množstve v tele, ale je potrebný pre celý rad funkcií.
Koreň červenej repy obsahuje 76,6% vody, 1,1% bielkovín, 0,1% oleja, 1,1% vlákniny, ďalej fosfor, železo, sodík, betakarotén, tiamín, riboflavín, niacín a kyselinu askorbovú. Buničina po extrakcii cukru obsahuje asi 30% kyseliny galakturónovej vo forme pektických látok. Táto kyselina je dobrým východiskovým základom pre syntézu vitamínu C. Uvádza sa tiež alantoín, saponíny, meď a betaín. V Hagerovej príručke sa spomínajú dva betaxantíny, vulgaxantín I a vulgaxantín II, kaempferol glykozid, kyselina chlorogénová a kyselina kávová. Korene obsahujú tiež aminokyseliny, ktoré si organizmus nedokáže syntetizovať sám - leucín, tryptofán, valín, alanín, fenylalanín, tyrozín, glutamín, kyselinu glutámovú, ornitín. Nemenej významný je obsah betaínu a farbiva betacyanínu, ktoré pozitívne vplývajú na naše zdravie.
V cvikle sú obsiahnuté vitamíny B, C a E, ktorých väčšinu účinkov určite poznáte. Ďalej sú to jód, zinok, meď, kremík, horčík, draslík, vlákninu a kyselinu listovú. Čo je pri cvikle zaujímavé, tak neobsahuje až tak veľa vitamínov, dokonca by sa dalo povedať, že ich obsahuje pomerne málo oproti iným druhom zeleniny. Na druhej strane vyniká v obsahu organických kyselín, pektínov, minerálnych látok a lipotropných látok.
Benefity pre zdravie
Akonáhle poznáte, ktoré látky cvikla obsahuje, viete aj odvodiť jej pozitívne účinky na organizmus.
- Detoxikačné účinky: V prvom rade je to jej schopnosť očistiť organizmus od toxínov, hlavne mozog a orgány tráviaceho traktu. Aj pre túto vlastnosť sa cvikla zaraďuje do jedálnička pri prečisťovaní organizmu. Pomáha z tela vylučovať škodlivé látky, okrem iných aj olovo alebo hliník. Cviklová šťava má detoxikačné účinky, čistí pečeň a pomáha z tela vyplavovať toxické látky.
- Podpora trávenia: Červená repa je vynikajúca diétna potravina, pretože s minimom kalórií obsahuje aspoň v minimálnom množstve snáď všetky dôležité vitamíny a minerály. Práve preto, že je repa tak diétna, napriek tomu výživná, je skvelou súčasťou redukčného jedálnička. Obsahuje hodne vody a predovšetkým tiež veľké množstvo vlákniny, ktorá je nevyhnutná ako pre chudnutie, tak pre správny chod organizmu. Vláknina je okrem chudnutia dôležitá aj pre správny chod tráviaceho traktu. Vo 150 gramoch repy je obsiahnutých cca 3,5 gramov vlákniny, ktoré by dospelý človek mal denne skonzumovať až 30 gramov. Trávenie a pravidelnosť sa pravidelnou konzumáciou červenej repy zlepší. Červené farbivo repy zvyšuje pevnosť krvných kapilár. Ďalej je cvikla liekom aj pri zápche, či iných žalúdočných problémoch, rovnako aj posilňuje zdravie tráviaceho traktu a pôsobí ako prevencia voči tomuto druhu problémov.
- Kardiovaskulárne zdravie a krvný tlak: Podľa vedeckých štúdií červená repa podstatne znižuje krvný tlak, asi o 4 - 10 mmHg počas niekoľkých hodín po konzumácii. Účinnejšia je v tomto prípade repa surová ako varená. Výskumy navyše ukázali, že repa pôsobí na tlak systolický, zatiaľ čo diastolický prakticky neovplyvňuje. Dôvodom, prečo je repa tak prospešná pre krvný tlak, je pravdepodobne vysoký obsah nitrátov. Nitráty môžu aj za to, že repa napomáha prietoku krvi mozgom, predovšetkým potom prietok krvi frontálnym lalokom mozgu, čo je oblasť mozgu spojená s vyššími kognitívnymi funkciami, ako napríklad s pamäťou či schopnosťou robiť rozhodnutia. Prítomnosť betaínu v nej napríklad bráni kôrnateniu ciev, a preto by mala byť červená repa významnou súčasťou stravovania najmä u starších ľudí. Štúdia z roku 2008 o hypertenzii, skúmala účinky po požití 500 mililitrov šťavy z červenej repy u zdravých dobrovoľníkov a zistila, že následne po konzumácii sa krvný tlak výrazne znížil.
- Podpora kognitívnych funkcií: Pre starších ľudí, ktorí sú ohrození demenciou alebo sklerózou, môže byť dobrou podpornou liečbou. Zaisťuje totiž lepšie prekrvenie mozgu, takže môže niektoré príznaky aspoň trochu oddialiť alebo spomaliť priebeh choroby. Podľa niektorých odborníkov sa prietok krvi do určitých oblastí mozgu s vekom znižuje a vedie k poklesu kognície a možnej demencii. Dostatočný prívod cholínu zlepšuje pamäťové funkcie, podporuje schopnosť sústredenia a koncentrácie. Cholín je veľmi dôležitá a všestranná živina v červenej repe, ktorá pomáha pri spánku, pohybe svalov, ale aj pri učení a zapamätávaní.
- Zvýšenie fyzického výkonu: Repu majú veľmi radi športovci, pretože - opäť vďaka vysokému obsahu nitrátov - pomáhajú zvyšovať ich výkonnosť. Dokázalo sa, že suplementácia šťavy z červenej repy zlepšuje okysličovanie svalov počas cvičenia, čo naznačuje, že zvýšený príjem dusičnanov v stravovaní má potenciál zvýšiť toleranciu cvičenia počas dlhodobého vytrvalostného tréningu.
- Antioxidačné a protirakovinové účinky: Vďaka zaradeniu červenej repy do stravy dodávate dieťatku aj vysoký obsah antioxidantov, ktoré prospievajú v boji s voľnými kyslíkovými radikálmi a pomáhajú správnej funkcii imunitného systému. Ďalšou prospešnou látkou, ktorá je v červenej repe hojne zastúpená, je prírodné farbivo betalain. Repy získajú svoju bohatú farbu z betaínu. Betaíny sú vo vode rozpustné antioxidanty. Podľa štúdie z roku 2014 betaíny majú chemoprevenčné schopnosti proti niektorým rakovinovým bunkovým líniám. Dôležitý je obsah rastlinných farbív, antokyánov, zabraňujúcich krehnutiu ciev. Niektoré štúdie naznačujú, že pre veľké množstvo antioxidantov má repa nielen protizápalové, ale aj protinádorové účinky. Cvikla svojím zložením živín dokáže bojovať proti rakovine a pôsobí aj ako prevencia. Obsahuje aj veľmi vzácne stopové prvky i antokyány, ktoré chránia ľudské bunky pred rakovinou.
- Podpora pečene: Cvikla obsahuje betaín, látku, ktorá pomáha predchádzať alebo znižovať tukové usadeniny v pečeni. Podporuje činnosť pečene.
- Ďalšie benefity: Cvikla spevňuje väzivové tkanivo, čo sa oplatí využiť napríklad pri regenerácii alebo po úraze. Podporuje výživu pokožky na hlave i vlasových korienkov a posilňuje kosti i chrupavky. Červená repa zlepšuje funkciu štítnej žľazy i mozgu a spevňuje cievy.
Uvádza sa, že účinnosť jednotlivých obsahových látok červenej repy na ľudský organizmus je dnes väčšinou známa vďaka vedeckým štúdiám. Čo však nevieme vysvetliť je to, ako presne pôsobí červená repa na naše telo ako celok. Je to vzájomná interakcia desiatok a stoviek prvkov a zlúčenín, ktorá sa konfrontuje s naším organizmom, ktorého stav tiež nie je možné detailne analyzovať. Máme na mysli výsledné pôsobenie baktérií v jednotlivých orgánoch a stav rovnováhy medzi imunitným systémom a spomínanými baktériami.
Kvas z červenej repy.Podpora imunity.#recept #zdravie #podporaimunity
Riziká a obmedzenia konzumácie červenej repy
Napriek mnohým zdravotným benefitom je dôležité brať do úvahy aj potenciálne riziká a obmedzenia spojené s konzumáciou červenej repy.
Dusičnany u bábätiek a detí
Jedinou nevýhodou podávania cvikly bábätkám je vyšší obsah dusičnanov. Cvikla je typom zeleniny, ktorá ho dokáže z pôdy ľahko vstrebať a uskladniť vo svojom koreni, červenej repe, ktorú konzumujete. Tento zvýšený obsah dusičnanov sa týka aj cvikly v bio kvalite, či z našich domácich záhrad, aj keď predsa len zvykne byť o čosi nižší ako u bežne dostupnej cvikly z obchodu. Obsah dusičnanov znížite, ak budete voliť skôr bio kvalitu tejto zeleniny a červenú repu pred podávaním bábätku poriadne uvaríte. Kúpené predpripravené príkrmy obsahujú cviklu s regulovaným množstvom dusičnanov a môžete ich podávať dieťaťu už od 6. mesiaca. Ak ju chcete uvariť vy, či už z domácich zásob alebo kúpenú ako zeleninu z obchodu, odporúča sa malým deťom najskôr vo veku 10 mesiacov, pričom množstvo za deň by nemalo presiahnuť 1 až 2 malé lyžičky rozmixovaného pyré.
Kyselina šťavelová a obličkové kamene
V červenej repe sa okrem veľkého množstva zdraviu prospešných látok vyskytuje tiež nezanedbateľné množstvo kyseliny šťavelovej. Nadmerný príjem oxalátov (t.j. solí kyseliny šťavelovej) v potrave predstavuje hlavný rizikový faktor vzniku tzv. obličkových kameňov. Vedci skúmali stáda oviec, ktoré na dennej báze prikrmovali červenou repu. Zistili zvýšený výskyt obličkových kameňov zložených z kyseliny močovej, kyseliny fosforečnej a vápnika. Preto sa odporúča užívanie červenej repy len ľuďom so zdravými obličkami a to len v jedno či maximálne dvojtýždňových kúrach na podporu celkovej imunity.
Obsah cukru pre diabetikov
Cvikla má v porovnaní s inými druhmi zeleniny nezvyčajne vysoký obsah sacharózy (cukru) - čerstvá repa jej obsahuje až 6,5 g / 100 g. Preto by mali byť diabetici obozretní pri zaradení tejto zdravej lahôdky do svojho jedálneho lístka.
Interakcie s liekmi a detoxikačný šok
Ľudia, ktorí užívajú lieky na srdce, musia dbať o vyváženú stravu podľa odporúčaní lekára či výživového špecialistu, pretože strava s vysokým obsahom dusičnanov môže reagovať na určité typy liekov. Čo sa týka cviklovej šťavy, tá si svojou nevábnou chuťou veľa priaznivcov nezíska, jej pravidelné pitie má však na naše zdravie blahodarné účinky. Pite maximálne 1 dcl čerstvej neriedenej cviklovej šťavy naraz. Po konzumácii väčšieho množstva cviklovej šťavy sa môžu objaviť závrate, nevoľnosť alebo kŕče (tzv. detoxikačný šok).
Správne skladovanie
Pri nesprávnom skladovaní môže rastlinná šťava obsahujúca dusičnany hromadiť baktérie, ktoré ich premieňajú na dusitany a kontaminujú šťavu. Vysoké hladiny môžu byť pre organizmus škodlivé. Po uvarení sa ľahko kazí a mala by byť čo najrýchlejšie spotrebovaná.
Sfarbenie moču a oblečenia
Pokiaľ podáte dieťatku cviklu, môže sa stať, že mu sfarbí moč do červena. Nezľaknite sa pri prebaľovaní, je to v poriadku. Jednou z nevýhod červenej repy je však jej schopnosť pofarbiť použité kuchynské náradie a oblečenie. Pri kŕmení myslite na to, že oblečenie zafarbené cviklou sa perie ťažko. Preto by ste pri jej úprave mali používať rukavice, alebo si aspoň hneď umyť ruky. Pre bábätká je ideálny ľahko umývateľný podbradník, ideálne zo silikónu či z podobného materiálu.
Pestovanie a starostlivosť o červenú repu
Cvikla je bezproblémová na pestovanie, takže to zvládne ktokoľvek. Červenej repe sa dobre darí vo vlhkom a chladnejšom podnebí a vydrží aj mierny mráz.
Voľba odrody
Pri vysádzaní cvikly by ste si mali vybrať konkrétny druh, ktorý preferujete, pretože ich bolo vyšľachtených už mnoho.
- Cvikla červená (guľatá): Najznámejší druh, primárne určený na konzumáciu v tepelne upravenom stave, keďže je po uvarení chutná a často dokáže veľmi príjemne dochutiť rôzne druhy jedál. Dá sa aj konzervovať.
- Cvikla Betina: Jednoduchšia na pestovanie a oveľa odolnejšia voči chorobám. Charakteristická je pre ňu červeno-hnedá farba.
- Odroda Monopoly: Polo-skorá odroda, určená na priamu konzumáciu, neodporúča sa zavárať. Typický je pre ňu hladký povrch, kde je dužina zhrubnutá a tvorí šupku.
- Odroda Renova: Jej plody sa zbierajú začiatkom jesene a je určená hlavne na konzerváciu a neskoršie konzumovanie. Spoznáte ju podľa hladkého, tmavo-červeného povrchu a jemnej, sladkej dužiny vo vnútri plodu. Cvikla šalátová Renova je veľmi výnosná šalátová odroda.
Výsadba a pôda
Najideálnejší čas, kedy by ste mali cviklu vysadiť, je vtedy, keď už máte istotu, že zasadené semiačka nemôžu ohroziť jarné mrazy. Čiže, červenú repu odporúčame vysievať od polovice apríla až do polovice mája. Vtedy je to ideálne prechodné počasie, kedy ešte nie je úplne horúco, cvikla bude mať dosť vlahy a zároveň aj oddýchnutú pôdu po zime. Pre letný zber sa vysieva koncom marca alebo začiatkom apríla. Pre neskorý zber a uskladnenie cez zimné mesiace sa vysieva až v priebehu mája.
Ako cviklu vysadiť? Cvikla sa sadí tak, že umiestnite semiačka riedko, približne do hĺbky 1 cm v zemi. Vysieva sa do riadkov, ktoré sú od seba vzdialené 25 cm. Hĺbka výsevu je 0,5 cm. Jednotlivé riadky vysadenej cvikly by mali byť od seba 30 cm a keď vám už vyjdú prvé rastlinky a viete ich odlíšiť poriadne od buriny, tak by ste ich mali pretrhať, pretože aby mohli plody dobre rásť, mali by mať medzi sebou medzery aspoň 10 cm. Ak by ste chceli zberať úrodu rýchlejšie, tak sa dá celý proces skrátiť tým, že si vopred vypestujete sadenice v kvetináčoch vo vnútri. Vegetačné obdobie cvikly trvá v závislosti od konkrétnej odrody, no zvyčajne to je 60 až 120 dní. Tiež to závisí od toho, akú úrodu očakávate - či chcete zbierať veľké plody, alebo vám postačia malé guľôčky, ktoré budete v celku zavárať do sladkokyslého nálevu.
Čo sa týka požiadaviek na pôdu, tak cvikle sa najviac darí v humusom zásobenej a zavlažovanej záhradnej zemine. Nemusíte preto robiť nejaké veľké opatrenia alebo použiť pôdu s iným pH. Rastlina nie je náročná na pôdu, ani na miesto pestovania. Možno ju pestovať v hlinitej, piesčitej i silno humóznej pôde. Repa je rastlinou druhej a tretej trate. Pri pestovaní v tretej trati sa odporúča prihnojovať slepačím trusom či tekutým organickým hnojivom.
Starostlivosť a zber
Ako sme už na začiatku spomenuli, nemusíte sa báť nejakého pravidelného polievania, dohnojovania alebo špeciálnej úpravy podložia. Cvikla je nenáročná rastlina, ktorej stačí, keď si ju občas všimnete a dáte jej to, čo potrebuje. Ak vám cvikla dobre nerastie, tak môže byť problém napríklad v nesprávnom druhu pôdy. Čo, na druhej strane, má rada, tak je zálievka len počas leta, a to v obdobiach najväčšieho sucha. Ak prší pravidelne, tak sa o polievanie ani nemusíte zaujímať, no ak je počas leta naozaj horúco, páli slnko a pôda je presušená, je potrebné cviklu poriadne zaliať. Okrem toho je potrebné na začiatku, keď už budete cviklu vedieť rozoznať, poriadne vyplieť, aby lepšie rástla a neudusila ju burina. Potom by ste to mali pravidelne opakovať, no určite to nebude viac ako 4-krát počas celého rastu cvikly.
Cvikla, ktorá bola vysadená na jar, sa dá zbierať počas celého leta. Záleží od toho, ako sa jednotlivým kusom v pôde darí. Niektoré si môžete vyhradiť priamo na konzumovanie, bez akéhokoľvek odkladania na zimu. Mladých hlíz sa začína zber už v máji.
Skladovanie cvikly pre dlhodobú čerstvosť
Pri nákupe dajte pozor na to, aby šupka bola nepoškodená a hladká (tzn. aby mala čo najmenej bočných korienkov). Pri kúpe červenej repy si vždy dôkladne pozrite, či nemá povrch poškodený, tiež by nemala byť zvädnutá so zvráskavenou šupou.
Ako pripraviť na zimu surové plody? Celý proces začína už pri vyberaní cvikly zo zeme - nemali by ste zrezávať korene. Opatrne odkrúťte vňať alebo ju zrežte do dĺžky maximálne 4 cm. Potom ju poriadne očistite a naukladajte ju do pivnice alebo špajzy tak, aby boli medzi jednotlivými plodmi medzery a priestor na prúdenie vzduchu. Aby vydržali čo najdlhšie, tak im treba dopriať vlhké a chladné prostredie (takže ideálna je práve pivnica). Syrovú repu možno skladovať v chladničke v zásuvke na zeleninu asi týždeň. Ak červenú repu chcete niekoľko dní skladovať, vložte ju do tesne uzatvorenej nádoby a držte v chlade. Červená repa je k dispozícii po celý rok, pretože ju možno ľahko skladovať v chladných priestoroch.
Rozmanité využitie červenej repy v kuchyni
Červená repa je nielen zdravá, ale aj chutí - využiť ju možno do šalátu v kombinácii s cesnakom alebo chrenom, do klasického boršču a dobrá je aj grilovaná alebo zapečená v rúre. Nasekanú ju môžeme využiť ako základ zdravých nátierok, ktoré môžeme doplniť napríklad bryndzou alebo balkánskym syrom. V zime je obľúbenou vitamínovou bombou cviklový šalát s kapustou, chrenom a jablkami. Vhodnými koreninami sú bazalka, aníz alebo rasca. Cviklu môžete konzumovať surovú, varenú či pečenú alebo vo forme čerstvej šťavy. Červenú repu môžete v kuchyni využiť mnohými spôsobmi: obvykle sa podáva varená (napr. v šalátu) alebo nakladaná (ako zavarenina). Môžete ju však jesť aj surovú alebo si z nej urobiť šťavu. Ako teplá zeleninová príloha sa hodí k mäsu a rybám, môžete ju použiť aj do polievok. K obľúbeným pokrmom patrí ruský boršč, čo je hustá polievka z duseného mäsa, červenej repy a bieleho zelí.
Príprava cvikly pre bábätká
Základom stravy malých detí je vysoký prídel čo najkvalitnejšej zeleniny a ovocia. Deti vo veku 6 až 8 mesiacov by mali denne prijať 2 až 3 jedlá s obsahom ovocia a zeleniny a to vždy v množstve 1 až 2 polievkových lyžíc. Cviklu pred varením ošúpte a poriadne umyte. Aby ste zachovali čo najvyšší obsah vitamínov a minerálov, zvoľte varenie v pare. Proces varenia si zjednodušíte a uľahčíte, ak zvolíte varenie pomocou špeciálnych detských parných hrncov. Nie každé dieťa je z chuti cvikly hneď nadšené a môže sa stať, že príkrm vypľuje. Pripravte sa aj na takúto možnosť.
Jednoduchý cviklový príkrm (od 10 mesiacov):Tento príkrm je naozaj jednoduchý a kombinuje len dve potraviny: 1 zemiak a kúsok červenej repy. Zemiak aj repu nakrájajte na kocky, dajte ich variť do parného hrnca až do úplného zmäknutia. Ak chcete vymeniť zemiak za niečo iné, vhodná je ryža. Ryžu uvarte s kúskom cvikle, pričom dbajte na to, aby boli obidve potraviny uvarené úplne do mäkka.
Rozmanitejší cviklový príkrm:Na tento recept toho budete potrebovať viac, chuť však bude rozmanitejšia. Potrebovať budete červenú repu, približne 1/3 póru, lyžicu pohánkových krúp, vodu, kvapku kvalitného oleja. Repu očistite, dajte ju neošúpanú variť do väčšieho množstva vody. Varte približne hodinu, až kým nezmäkne. Pór očistite, nakrájajte ho na drobno. Krúpy opláchnite pod tečúcou vodou, dajte ju spolu s pórom variť. Ku krúpom a pórku pridajte olej alebo maslo, uvarte do mäkka. Uvarenú repu olúpte, nastrúhajte a zmiešajte s krúpami a pórom.
Spôsoby prípravy pre dospelých
Červenú repu môžeme konzumovať buď čerstvú alebo konzervovanú. Je mnoho receptov, ako dostať červenú repu nielen na tanier ale hlavne do úst.
Varená cvikla:Ak chceme z červenej repy pripraviť napr. chutnú nátierku či šalát, odporúča sa uvariť ju dostatočne ponorenú v osolenej vode (počas varenia je potrebné prilievať vriacu vodu, aby cvikla bola stále ponorená). Repu nešúpte ani neodkrajujte koreň, ostane jej tak väčšie množstvo živín. Do vody môžete pridať aj korenie - napr. bobkový list, rascu, aníz a fenikel. Stredne veľké buľvy sa varia jednu až jeden a pol hodiny. Repu o hmotnosti približne 200 gramov je potrebné variť 50 až 60 minút, malé a mladé repy sú hotové rýchlejšie. Olúpať a nakrájať červenú repu je lepšie až po uvarení. Z čerstvo uvarenej repy pripravujeme šaláty so smotanou, majonézou, marinádou a pod. Oba druhy šalátov sú dobrým doplnkom pečeného mäsa a minutiek.
Pečená cvikla:Neošúpanú repu rozložte na plech a upečte v rúre. Pečená cvikla má jemnú chuť a je vhodná na prípravu jednoduchých šalátov. Na plátky nakrájanú pečenú cviklu pokvapkajte balsamikom a olejom a mierne osoľte.
Surová cvikla:Surová cvikla má jemne sladkastú chuť. Je vhodná na prípravu šalátov - slaných aj sladkých. Skúste zmiešať nastrúhanú cviklu so strúhanou mrkvou, pridajte hrozienka, pár kvapiek citrónovej šťavy a oslaďte medom. Preferujete slanú chuť? Zmiešajte repu nakrájanú na tenké plátky so zeleným šalátom (napr. rukolou), pridajte vlašské orechy, fetu alebo kozí syr, pokvapkajte balzamikovým octom a olivovým olejom. Surová cvikla sa dobre uplatní v šalátoch.
Cviklová šťava:Čerstvú šťavu môžete si z nej vyrobiť podľa svojich chuťových preferencií. Stačí ju olúpanú rozmixovať s pomarančom, mätou, ananásom, jablkom, citrónom či zázvorom a získate tak zdraviu prospešný nápoj. V mnohých liečebných kúrach sa odporúča pitie šťavy z červenej repy, zeleru a karotky.
Sušená cvikla:Sušené plátky červenej repy sú zdravou alternatívou zemiakových chipsov. Pre konzervovanie máme k dispozícii sterilizáciu, mrazenie a sušenie. Či sa už rozhodneme pre ktorúkoľvek variantu, červenú repu najprv očistíme od šupky a nakrájame. Najčastejšie na kocky, plátky alebo ju nastrúhame. Pri sušení odporúčam nakrájať červenú repu na centimetrové kocky. Sušíme na lieske pri teplote cca 40 °C. Kocky sa zmenšia na cca 3 až 5 mm. Skladujeme v patentných pohároch, aby sme zabránili prístupu škodcov a vzduchu. Takto usušená cvikla má relatívnu vlhkosť cca 75 %, pri ktorej vlhkosti sa zachovávajú chuťové a aromatické vlastnosti.
Netradičné recepty s cviklou
Ak ste cviklu nikdy nepoužívali, tak určite nepoznáte recepty, ktoré sa dajú z cvikly pripraviť. Červená řepa odpovídá požadavkům moderní a zdravé výživy. Intenzívne červené farbivo betanin sa používa aj ako farbivo v potravinárskom priemysle.
Cviklové smoothie:Neviete, čo si spraviť na raňajky, desiatu alebo ako olovrant? Vyskúšajte cviklové smoothie! Nie je to nič komplikované, takže to ráno stihnete a môžete si to pripraviť aj vopred. Ideálne je vybrať ovocie s výraznou chuťou, ktorá prebije trošku chuť cvikly. Napríklad jablká, bobuľové ovocie alebo banány. Ideálne je pridať aj citrónovú šťavu, proteín a čistú vodu. K cvikle sa veľmi hodí aj škorica a trocha medu, takže aj to môžete do vášho smoothie pridať.
Cviklová nátierka s orechmi:Opäť tip, ktorý je ideálny vtedy, keď už neviete čo pripraviť a došli vám nápady na večeru či raňajky. Cviklová nátierka s orechmi je ideálnou voľbou! Nepotrebujete na to veľa ingrediencií, je to jednoduché na prípravu a taktiež obsahuje veľa výživných látok prospešných pre vaše telo. Na tento recept si pripravte väčšiu uvarenú a olúpanú cviklu, 1 biely grécky jogurt, 1 strúčik cesnaku, koreniny a soľ na dochutenie, viacero druhov orechov a celozrnný chlieb. Ako prvé nastrúhajte nahrubo varenú cviklu. Potom pridajte jogurt, olivový olej a rozpučený strúčik cesnaku. Ak sa vám zdá stále cvikla príliš nahrubo, tak môžete dať ešte nátierku pre zjemnenie do mixéra. Potom ju už len dochutíte korením, soľou, pokvapkáte citrónovou šťavou a poriadne ešte raz premiešate.
Krémová cviklová polievka:Ďalší z netradičnejších receptov, ktoré sa určite oplatí vyskúšať. Krémová cviklová polievka je veľmi jemná, plná chuti a zároveň veľmi zdravá. Keďže je krémová, tak je aj pomerne sýta a dokážete sa z nej na obed alebo večeru najesť. Náročnosť prípravy tejto polievky je nízka a trvať vám to bude približne 45 minút. Ako prvé si opečte v hrnci cibuľku na olivovom oleji. Potom pridajte na kocky nakrájanú cviklu a batáty. Keďže už je cvikla predvarená, tak sa čas varenia výrazne skráti. Keď už bude všetko opečené, tak zmes zalejte zeleninovým alebo mäsovým vývarom, osoľte, ochuťte a varte pod pokrievkou približne 30 - 45 minút. Dĺžka varenia sa odvíja od toho, či už je cvikla mäkká alebo nie. Nakoniec polievku rozmixujte tyčovým mixérom a na zjemnenie pridajte do polievky kokosové mlieko.
Boršč:Ruský boršč z červenej repy je známy už veľmi dávno, písomné zmienky o ňom pochádzajú zo 16. storočia. Uvarenú červenú repu nakrájame na kocky. Na olivovom oleji opražíme cibuľu, pridáme hovädzie mäso. Dôkladne mäso osmažíme a potom podusíme spolu s korením, až kým nebude polomäkké. Zeleninu opražíme a pridáme spolu s červenou repou k podusenému mäsu. Všetko ešte dusíme, prilejeme vriacu vodu a na záver pridáme kyslú kapustu.
Mäsové guľky s cviklou:Červenú repu uvaríme v šupke domäkka a po vychladnutí ju ošúpeme a nastrúhame na strúhadle. Môžeme použiť aj surovú repu. Mleté morčacie mäso zmiešame so soľou, s rascou, cibuľou nakrájanou na kocky a s vajcom. Všetko poriadne premiešame, pridáme nastrúhanú repu a opäť premiešame. Z hmoty vytvarujeme guľu, ktorú necháme asi hodinu odpočinúť v chladničke.
Cviklové rizoto:Snažíte sa do seba dostať cviklu a už neviete ako? Možno vám pomôže recept od Štefana Martinoviča na prípravu zaujímavého rizota.
Červená repa v historickej medicíne a súčasných výskumoch
História využitia červenej repy siaha tisíce rokov do minulosti, kde ju staroveké civilizácie cenili nielen ako potravinu, ale predovšetkým ako liek. Starí Rimania ju používali pri liečbe horúčok a zápchy. Odvar pripravený zo semena bol ľudovým liekom na nádory čriev. Semeno varené vo vode údajne liečilo nádory. Olej zo semien údajne pomáhal brzdiť rast nádorov, leukémiu a iné formy rakoviny, napríklad rakovine prsníka, pažeráka, žliaz, pľúc, prostaty, konečníka, sleziny, žalúdka a maternice. Korene a listy repy sa v historickej medicíne používali na liečbu najrôznejších chorôb.
Osobné skúsenosti a pozorovanie tiež potvrdzujú výnimočnosť cvikly. Napríklad americký vedec z oblasti výživy P. C. Bragg, zaujímajúci sa o Rusov, ktorí sa dožili obdivuhodne vysokého veku, podnikol niekoľko expedícií do Ruska a stretával sa s dlhovekými ľuďmi. Zistil, že práve červená repa bola dôležitou potravinou v ich dennom jedálnom lístku. Ďalšia vedkyňa, ktorá vzácne účinky repy potvrdila, je Ch. Heideklangová, autorka knihy Nebezpečné plesne okolo nás. Vypočúvala nemeckých zajatcov zo ZSSR, ktorí jej tvrdili, že neboli vôbec vážne chorí a nenakazili sa chrípkou, týfusom či úplavicou vďaka tomu, že sa živili prevažne červenou repou.
V súčasnej dobe sa skúma vplyv dusičňanov a dusitanov v listoch a koreni na tvorbu nádorových buniek. Celkový spôsob stravovania, výber vhodných a zdraviu prospešných potravín je najdôležitejší v prevencii ochorení a dosahovaní dobrého zdravia. Nemusíme míňať peniaze za drahé lieky. Vždy nám nepomôžu tak účinne ako to, čo nájdeme v našej vlastnej záhrade, alebo na trhovisku. Zázrakov v slovenských záhradách, na poliach a lúkach máme dosť. Sú to nenápadné plodiny, ktoré dokážu prispieť k celkovému zdraviu nášho organizmu. Mnohé sú komerčne známe a mnohé obchádzame bez toho, aby sme vedeli, aké sú vzácne. Ak chcete vedieť o našich rastlinách a potravinách viac z vedeckého hľadiska, navštívte stránku Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra a zistíte, koľko vzácneho výskumu sa venuje tomu, čo všetko dokážeme na Slovensku zužitkovať pre svoje zdravie.
