Pochopenie zvyklostí a problémov súvisiacich so stolicou u detí je pre každého rodiča kľúčové. Nech už ide o starostlivosť o novorodenca, ktorý ešte len spoznáva svet trávenia, alebo o predškoláka, ktorý sa stretáva s psychickými blokmi pri vyprázdňovaní, táto téma je zdrojom mnohých otázok a obáv. Príchod dieťaťa do života človeka mení jeho priority, a jednou z takýchto „vecí“ je aj to, ako často bude dieťatko kakať. V tomto článku sa pozrieme na stolicu od novorodeneckého veku až po predškolské obdobie, prejdeme si jej normálny vývoj, výstražné signály a podrobne rozoberieme príčiny a riešenia problémov, najmä zápchy a zadržiavania stolice, vrátane jej psychosomatických súvislostí.
Stolica novorodenca: Prvé signály zdravia a vývoja
Starostlivosť o novorodenca je obrovská úloha a jednou z prvých vecí, ktorú si rodičia, ale aj zdravotnícky personál všímajú, je vylučovanie prvej stolice. Už v pôrodnici na prvú nálož v plienke striehne takpovediac celý personál. Prvej stolici novorodenca sa hovorí aj mekónium alebo smolka. Ide o natrávenú zmes plodovej vody a zložiek, ktoré plodová voda obsahuje. Vyznačuje sa tým, že je bez zápachu a má čudnú čiernu farbu s prímesou do zelena. Bábätko môže prvú smolku vylúčiť už jeden deň po narodení do približne štvrtého dňa od narodenia. Sestričky vylúčenie mekónia zapíšu aj do zdravotnej dokumentácie bábätka, nakoľko ide o jeden z prvých signálov, že jeho organizmus funguje správne.
Akonáhle začne dieťatko prijímať stravu, postupne sa menia i farba a konzistencia jeho stolice. Forma jeho stravy môže tieto skutočnosti trochu ovplyvniť. Ak je dieťatko dojčené, stolica má horčicovo žltý nádych a konzistenciu praženice. Naopak, v prípade, že je kŕmené umelým mliekom, môže sa stať, že stolica bude mať jemne zelenkavý odtieň. Svoju úlohu tu zohráva aj konkrétna značka umelého mlieka. Stolica zdravého novorodenca nemá mať výrazný zápach. Popravde by nemala zapáchať vôbec a po rozbalení plienky by rodič mal cítiť maximálne jemne kyslastý závan. Zápach stolice sa zvyčajne objaví až vtedy, ak dieťatko začne v neskorších mesiacoch prijímať prvé príkrmy.
Frekvencia kakania u novorodencov je veľmi individuálna a takisto ju dokáže ovplyvniť, či je bábätko kŕmené materským alebo umelým mliekom. Pri dojčených deťoch môže, no i nemusí byť vylučovanie stolice nepravidelné a menej časté. Niektoré dojčené deti môžu kakať i niekoľkokrát za deň, no iné zasa nemusia mať stolicu aj niekoľko dní. Napríklad, ak dieťa nekaká 7 dní, nemusí to automaticky znamenať žiadny problém. Ako často má kakať bábätko, ak je pravidelne dojčené, závisí aj od toho, koľko stravy príjme a koľko toho jeho organizmus zužitkuje. Môže byť v poriadku, ak sa stolica objaví po každom dojčení, ale takisto môže byť normálne, ak dieťa nekaká 4 dni alebo kaká raz za týždeň. U dojčeného novorodenca môže byť frekvencia stolice odlišná. Zvyčajne platí, že pár dní po začiatku dojčenia môže mať dieťatko stolicu po každom dojčení. Je normálne, ak novorodenec kaká 7- až 10-krát denne, prípadne má dve či tri väčšie stolice za deň a pár menších. Častá stolica síce indikuje, že dieťa nespotrebúva všetky prijaté živiny, no neznačí to problém.
Ak ide o bábätko kŕmené umelým mliekom, ktoré netrpí tráviacimi problémami, stolica býva omnoho pravidelnejšia a niekoľkodňové pauzy sa zväčša nevyskytujú. Rovnako sa však môže stať i to, že konkrétna značka umelého mlieka črevnému traktu bábätka „nesadne“ a objaví sa zápcha. V ambulancii pediatra sa rodičia môžu stretnúť i s názorom, že po prvom mesiaci, či už je dieťatko dojčené alebo prijíma umelé mlieko, sa pravidelnosť vylučovania stolice stabilizuje a bude sa dostavovať v intervaloch každých dvoch až troch dní. Postupne sa frekvencia vyprázdňovania u bábätka stabilizuje okolo štvrtého až šiesteho mesiaca, kedy sú bežné priemerne dve stolice za deň. U detí od štyroch rokov je bežná frekvencia jedenkrát za deň.
Zápcha u bábätiek a batoliat: Príčiny a prejavy
Zápcha u bábätiek - dojčiat či batoliat patrí k pomerne častým problémom. Podobne ako u dospelých sa zápcha prejavuje zastavením alebo radikálnym znížením frekvencie vyprázdňovania. Aj u detí tento stav vyvoláva pocit výrazného diskomfortu. Bolesti bruška, strata chuti do jedla, plačlivosť či horší spánok, to všetko môže mať na svedomí zápcha u bábätka. Okrem špinavej plienky by sa rodičia mali striehnuť aj na iné príznaky. V prípade, že bábätko nekaká aj niekoľko dní, no nepozoruje sa u neho bolesť bruška, zvýšená teplota či nadmerná plynatosť, nemusíte sa ničoho obávať. Len čo by sa tieto symptómy objavili, môže ísť o príznak, že dieťa začína trápiť napríklad dojčenská kolika. Kolika vzniká dôsledkom nezrelosti črevného traktu dieťaťa. Dalo by sa povedať, že baktérie v črevách ešte nestíhajú robiť všetku prácu, a tak sa v tráviacej sústave nahromadí nadmerné množstvo plynov. To samo osebe spôsobuje bolesť bruška, bábätko aj niekoľko hodín plače, nedá sa utíšiť a v ľahu si priťahuje nôžky k brušku. Kolika je dlhodobejší problém, môže ovplyvňovať aj vylučovanie stolice, no nejde o ochorenie ako také a zvyčajne sama odznie do troch mesiacov veku dieťatka.
Po tomto videu Vás už stolica neprekvapí
Dôvodov, prečo sa bábätko nemôže vykakať, je naozaj veľké množstvo. V prípade dojčiat či batoliat často ani nie je možné samotnú príčinu odhaliť, no vo viac ako 90 % prípadov sa vyskytuje práve funkčná zápcha. Táto forma zníženej frekvencie vyprázdňovania je zvyčajne zapríčinená životosprávou, stravovacími návykmi, nedostatočným príjmom tekutín či zmenami v jedálničku. Len obyčajný prechod z materského mlieka na umelé mlieko môže vyvolať zápchu, pretože tráviace procesy v žalúdku sa musia prispôsobiť tráveniu umelej mliečnej formuly, čo môže nejakú dobu trvať.
Na druhej strane však výskyt zápchy nemožno podceniť, zvlášť ak sa tento stav opakuje. Môže ísť o chorobnú zápchu, resp. chronickú, ktorá má organickú príčinu a vyžaduje vyšetrenie u lekára. Za organickú príčinu zápchy u bábätka možno považovať alergie (napríklad na lepok, laktózu, alebo konkrétnu potravinu) alebo ochorenia, ako cystická fibróza, ochorenie štítnej žľazy či Hirschsprungova choroba. Je potrebné si uvedomiť, že tráviaci systém u bábätka je citlivý a postupne sa vyvíja, a s ním sa zlepšujú aj procesy vyprázdňovania.
Príznakom komplikácií môže byť, ak malo dieťa dlhšiu dobu ustálenú stolicu a došlo k jej zastaveniu. Prípadne, ak sa v stolici u dieťaťa objavia tuhé zložky, ktoré sú príznakom, že dieťa nedokáže stolicu vylúčiť. V takom prípade môže ísť o zápchu a o postupe je najlepšie sa poradiť s pediatrom. Opomenúť netreba ani fakt, že ako často má dieťa kakať môže ovplyvniť aj chorobnosť a rôzne infekcie.
Výstražné signály v plienke: Kedy spozornieť
Rodičia by mali byť obozretní a všímať si akékoľvek náhle zmeny v stolici dieťaťa. Náhla zmena stolice je dôležitým signálom. Ak bábätko doteraz vylučovalo stolicu o konzistencii praženice a náhle nastala zmena, mala by si rodič spozornieť. Môže ísť o signál, že v jeho telíčku prebieha infekcia - napríklad zápal žalúdka alebo čreva.
Krv v stolici bábätka je ďalším alarmujúcim signálom. Akonáhle by sa v stolici dieťaťa našla krv, netreba čakať s návštevou pediatrickej ambulancie. Lekár sa bude pýtať, o akú krv presne išlo. Ak je sýto červená, hovorí sa jej aj „čerstvá krv“ a vznikla dôsledkom nadmerného tlačenia pri zápche, kolike alebo hnačke, čo samo osebe nemusí predstavovať závažný problém. V prípade, že by krv bola tmavá až čierna, ide o natrávenú krv, ktorá sa do stolice dostala z horných sfér tráviaceho traktu. To sa identifikuje ako signál, že v tejto časti organizmu bábätka došlo z rôznych príčin ku krvácaniu, a ide o omnoho vážnejší problém, ktorý by mal okamžite riešiť lekár.
Hlien v stolici novorodenca: Hlien bez prímesy krvi môže byť často dôsledkom nádchy. Dieťatko prehĺta hlieny, ktoré sa vytvárajú v jeho dýchacom trakte, a po natrávení sa môžu objaviť i v plienke. Vtedy ide o neškodný príznak, ktorý zmizne, akonáhle sa bábätko nádchy zbaví. Iné je to však v prípade, ak novorodenec netrpí žiadnym respiračným ochorením, a predsa sa hlien v jeho stolici objavuje. Vtedy môže ísť o intoleranciu na laktózu, alergiu na bielkovinu kravského mlieka, či dokonca prítomnosť niektorých vírusov alebo kvasiniek. Ak by sa hlien v plienke nachádzal niekoľkokrát po sebe, určite to treba spomenúť pediatrovi, ktorý odporučí ďalší postup.
Psychologické aspekty zadržiavania stolice u detí predškolského veku
Zápcha je častý problém u detí v predškolskom veku. Prvé obdobie, kedy sa môže objaviť, prichádza pri prechode z mliečnej stravy na nemliečnu. Väčší problém však predstavuje zápcha, ktorá vzniká medzi druhým a tretím rokom, najmä pri odvykaní od plienok a pri nástupe do kolektívu. Dieťa odmieta vyprázdniť stolicu, zadržiava ju aj niekoľko dní, v dôsledku čoho sa zahusťuje a je tuhá. Odchod takejto stolice je bolestivý, čo vedie k jej ďalšiemu zadržiavaniu - vytvára sa bludný kruh. Jednou z príčin problémov s vyprázdňovaním stolice môžu byť aj psychické problémy, takzvaný blok. Prax ukazuje, že zadržiavanie stolice sa najčastejšie objavuje medzi dva a pol rokom až štyrmi rokmi.
Ak lekár vyhodnotí zápchu u dieťaťa ako psychosomatický prejav, naznačuje to, že niekde v spolužití s dieťatkom nastala chyba. Mnoho rodičov býva naozaj prekvapených, lebo z ich pohľadu sa v rodine nič špecifické, čo by mohlo dieťa „zablokovať“, nedeje. Často krát však môže problém spustiť nevedomé správanie rodičov. Tí v dobrej viere napríklad príliš skoro uplatňujú vysoké nároky na čistotu. Rodičia sa niekedy cítia byť do tejto situácie donútení od svojich vlastných rodičov, či svokrovcov, ktorí im dávajú dobre mienené rady ako: „Kedy sa naučí, ak nie teraz?“; „Ty si nemala plienky od roka!“; „Už by si ju mala dávať na nočník.“ a podobne. Patria k nim aj dobre mienené rituály, kedy sa celá rodina zbehne okolo nočníka a čakajú na ten veľký „zázrak“. Ak je dieťa v období vzdoru, môže dospieť k úvahe, či stojí za to tak bohato všetkých „obdarovávať“ každý deň. Takisto porovnávanie pokrokov detí v podobnom veku („Vy ešte nosíte plienky?“, „Vy už nemáte plienky?“) dá sebavedomiu rodiča zabrať. Dobre sa to číta (Neporovnávajte svoje deti!), ale v praxi ťažšie uplatňuje.
Spúšťačov zadržiavania stolice môže byť mnoho, ale vo výsledku to závisí najmä od rodinnej atmosféry, v ktorej dieťa vyrastá. Pri vylúčení organických porúch mozgu a gastroenterologických ochorení, už aj samotný prechod z nočníka na záchod môže byť spúšťačom. Dieťa sa môže báť veľkej a hlbokej misy, zvuku pri splachovaní, nestability pod nohami, ktoré mu visia vo vzduchu (pomáha podložiť pod nožičky stolček). Pri prechode z plienky na nočník zas niektoré deti majú ťažkosti vzdať sa pohodlia plienočky. Zadržiavanie kakania nie je vôbec ojedinelý problém, ale veľmi častý. Mnohé odplienkované deti odmietajú kakať do nočníka, čo vedie prirodzene k zadržiavaniu stolice. Deti vyčkávajú na plienku, aby sa do nej vykakali, alebo kakajú do spodného prádla.
Ďalším spúšťačom býva už spomínaný nevhodný nácvik vyprázdňovania, ako je príliš skoré zaúčanie na nočník (odporúča sa začať najskôr po 18. mesiaci). Príliš autoritatívny, ale aj príliš starostlivý štýl výchovy v zmysle prehnanej ochrany, súrodenecká žiarlivosť, rozvod rodičov, časté hádky rodičov, alkoholizmus v rodine, sexuálne zneužívanie, necitlivý prístup pri výchove dieťaťa, návrat matky do pôvodného zamestnania (separačná úzkosť), nástup do kolektívu a zmena bydliska môžu byť tiež významnými faktormi.
Jednou z najčastejších príčin je negatívna skúsenosť s kakaním - napríklad zápcha. Pri zápche je pre dieťatko veľakrát kakanie bolestivé a práve preto dieťatko odmieta kakať, lebo si spája kakanie s bolesťou a naučí sa ho vedome zadržiavať. Inou príčinou je aj tlak zo strany rodičov (ale aj starých rodičov) počas odplienkovania. Sem patria situácie, keď dieťatko trestáme, kričíme naň, hovoríme mu, čo musí, čo by už malo vedieť, porovnávame ho s inými deťmi a podobne. Je dôležité si dávať pozor aj na to, ako sa o kakaní vyjadrujeme v prítomnosti dieťatka. Niektoré deti sú tak veľmi zvyknuté na plienku, že sa boja kakať bez plienky. Plienka im dáva pocit bezpečia a istoty. Nočník naopak na niektoré deti pôsobí hrozivo, čo je pre kakanie kontraproduktívne.
Ako rodičia rozpoznajú problém a môžu pomôcť
Ťažkosti si rodič všimne okamžite a je nútený ich riešiť. Dieťa odmieta tlačiť, zadržiava stolicu aj niekoľko dní, bojuje s kŕčmi v brušku, plače, vzpiera sa, ak ho chce rodič posadiť na nočník alebo záchod, sťahuje zvierače. Prejavy sú jasné a každý rodič vie, že niečo s kakaním ich dieťatka nie je v poriadku. A každý rodič to aj väčšinou náležite rieši. Ak je rodič vnímavý a dešifruje zadržiavanie stolice ako signál, ktorý mu dieťa vysiela, môže si sám prísť na to, že za problémom s kakaním nie je zlá strava, lenivé črevo a iné zdravotné problémy, ale práve nejaký psychický blok. Veľa takýchto rodičov pátra po pomoci rôzneho druhu - vyhľadajú rodičov v podobnej situácii, diskutujú na internetových fórach, študujú literatúru s psychosomatickou tematikou, obracajú sa na pomoc pediatra a pri neúspechu následne aj na psychológa.
V prvom rade by sme dieťa nemali nútiť a v žiadnom prípade by sme ho nemali trestať. Citlivý a trpezlivý prístup rodiča je pri tomto type ťažkosti kľúčový. Mnoho rodičov sa zo zúfalstva často fixuje len na samotný akt kakania a kladie naň veľký dôraz. V takom prípade je potrebné, aby sa rodičia čo možno najviac uvoľnili a tak uvoľnili aj napätú atmosféru, ktorú dieťa automaticky pociťuje a sníma z rodiča. Pre dieťa je dôležité, aby cítilo, že nie je v tom samé.
Môžeme mu pomôcť reflektovaním toho, čo vidíme, napríklad: „Vidím, Miško, že ťa znova trápi bruško, pomasírujem ti ho?“; „Poď ku mne chrobáčik (objímeme dieťa), spolu to zvládneme.“; „Som tu s tebou (pri tebe).“ Ak dieťatko intenzívne plače, tak sa mu môžeme ticho prihovárať „Ššššš“. Dieťa dostáva od nás správu, že je s nami v bezpečí, a automaticky sa mu zníži hladina stresových hormónov v tele (aj keď to rodič voľným okom nevidí, výskumy aj prax to dokazujú). Pomáhajú aj príbehy a rozprávky. V tomto období sa u detí prejavuje takzvané magické myslenie, ktoré je založené na fantázii a dieťa verí na zázračných liečiteľov, pomocníkov, amulety, talizmany, maskotov. Jedna maminka úspešne prekonala tento problém so svojim synom príbehom o tom, že on je silný bojovník a zvládne prekonať všetky prekážky. Záleží len od tvorivosti príbehu, s ktorým sa dieťatko stotožní.
Praktické tipy a prevencia zápchy a zadržiavania stolice
Dôležité je samozrejme dodržiavať aj režimové opatrenia - úprava stravy, dostatok tekutín a pohybu, stabilný čas určený na vyprázdňovanie (napríklad ráno) v uvoľnenej atmosfére. Pripravte pre dieťa príjemné prostredie - voňavý priestor, farebný toaletný papier, knižky, spievajte si s ním, rozprávajte mu príbehy. Prípadný neúspech dieťatka nekomentujeme, dávame si pozor aj na výraz svojej tváre (neprevraciame očami, nekrivíme ústa). Snažíme sa nevenovať prílišnú pozornosť vyprázdňovaniu pred ostatnými členmi rodiny, ani pred dieťaťom. Takýmto zvýšeným tlakom na dieťa aj seba môžeme narušiť jeho prirodzený priebeh.
Z hľadiska funkčnej zápchy u bábätiek je to primárne úprava jedálnička a pravidelnosť stravy. Pri dojčení, ale aj neskoršom zaraďovaní príkrmov je ideálne si všímať, ktoré potraviny bábätku môžu škodiť. Čo pomáha pri zápche u bábätka? Zvýšenie prísunu tekutín (napríklad aj feniklový čaj), zaradenie do jedálnička potravín bohatých na vlákninu (ovocné šťavy - jablko, slivka, hruška), či zmena umelého mlieka. V prípade, že používané umelé mlieko dieťa zapeká, je ideálne siahnuť po umelom mlieku s obsahom probiotík. K pomoci pri vyprázdňovaní môže slúžiť aj rektálna rúrka, glycerínové čapíky alebo ľanový olej. Ak má dieťa strach, podávame na začiatok pár dní glycerínový čípok (osvedčil sa Easylax, harmančekovo ibištekové glycerolové preháňadlo) alebo ľanový olej.
Ďalšími osvedčenými metódami sú jemná masáž bruška za pomoci detského olejčeka, teplý kúpeľ alebo priloženie teplej plienky na bruško. Pomáha aj hojdavý pohyb alebo cvičenie s dieťatkom. Ak už máte dieťatko, ktoré vedome zadržiava kakanie, treba chápať, že problém je komplexnejší. Pri vyprázdňovaní je dôležitá správna poloha, ktorá dáva dieťatku stabilitu a je prirodzenejšia. V správnej pozícii sú chodidlá dieťatka opreté celou plochou o pevnú podložku. Ak máte nočník v správnej „výške“, dieťatku sa to podarí docieliť prirodzene a to položením chodidiel na zem. Ak dávate dieťatko kakať na záchod s redukciou, použite stolček/schodík vo vhodnej výške. Nohy má mať dieťatko skrčené, nie vystreté a nemajú mu ani visieť vo vzduchu. Odsledujte si, že kolená dieťatka sú mierne vyššie ako panva. V pozícii, keď dieťatko sedí, je pre uľahčenie vyprázdňovania najideálnejšie, keď sú kolená nad úrovňou bedier, približne ako v pozícii, keď si dieťatko čupne. Bolesť minimalizujete aj tým, že dieťatko sa pri vykonávaní potreby uvoľní. Najlepšie urobíte, ak zvolíte zábavnú formu. K takýmto činnostiam patrí napríklad fúkanie cez slamku do pohára s vodou, fúkanie balónu, bublifuku a podobne.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc a psychosomatické súvislosti
To, či sa dieťa z problémov so stolicou dostane samé, prípadne s pomocou rodičov, alebo je nutné vyhľadať odbornú pomoc, závisí od osobnosti, nastavenia a psychického naladenia rodiča. V prípade, že sa vylúči akákoľvek zdravotná príčina, je namieste konzultácia so psychológom. Môžete tak dostať cenné rady, ako s dieťatkom pracovať - pomáhajú relaxačné cvičenia, masáže, fyzioterapeutické cvičenia hrou. Najpodstatnejšia je však práca rodičov na vzťahu k dieťaťu, čo môže proces „liečenia“ výrazne urýchliť.
Z pohľadu psychosomatiky si môžu rodičia skúsiť odpovedať na tieto otázky: „Na čom naše dieťa pevne lipne?“, „Čo nedokáže stráviť?“, „Kde mu chýba istota?“, „Kde a ako môže nájsť svoju vnútornú istotu?“, „V čom sa príliš málo prejavuje?“, „Čoho potrebuje viac?“, „Akej straty sa najviac obáva?“. Tieto otázky môžu pomôcť odhaliť hlbšie psychologické príčiny, ktoré sa prejavujú cez telo dieťaťa.
Po tomto videu Vás už stolica neprekvapí
Stolica u starších detí a individuálne rozdiely
Ani u starších detí nie je frekvencia vyprázdňovania úplne jednotná a môže sa výrazne líšiť. Napríklad, ak dvojročné dieťa nekaká každý deň a neobjavujú sa príznaky ako diskomfort či bolesť bruška, netreba sa prehnane obávať. Takisto je dôležité brať do úvahy individuálne rozdiely. Rodičia sa niekedy pýtajú, či je v poriadku, ak napríklad 6-ročný syn kaká bežne päťkrát za deň. Ak je stolica v poriadku, má normálnu farbu aj konzistenciu, a ak mu ju vyšetrovali a nič nezistili, a iné problémy nemá, potom je to v poriadku. Pokiaľ aj papa veľa, tak je to v poriadku. Informácia, že človek s dobrým trávením by mal mať stolicu po každom jedle, je známa. Dôležité je zvážiť, či dieťa prospieva, aká je konzistencia a farba stolice, či nemá nejaké tráviace ťažkosti. Ak je všetko toto v poriadku, potom to možno brať ako jeho normálny stav. Niekedy sa stáva, že dieťa v škôlke stolicu drží a keď príde domov, ide hneď na WC. A potom počas dňa ešte aj trikrát, väčšinou hneď po jedle. Tieto rozdiely v správaní a frekvencii sú bežné a pokiaľ dieťa nejaví známky diskomfortu, nie je potrebné sa znepokojovať.
