Marihuana je droga zložená z usušených listov, plodov alebo kvetov konopy siatej. Je považovaná za menej návykovú látku ako alkohol a iné drogy, napriek tomu sa približne u jednej tretiny ľudí, ktorí sú jej pravidelnými užívateľmi, rozvinie takzvaná porucha užívania zhoršujúca každodenný život človeka. Konope je jednoročná dvojdomá rastlina dosahujúca maximálnu výšku cca 2m. Existuje niekoľko druhov konope, avšak pre psychotropné účinky sa najviac pestuje konope siate (Cannabis sativa) a konope indické (Cannabis indica). Samičie rastliny sú z hľadiska obsahu psychotropných látok významnejšie, najvyšší obsah účinných látok je v živici samičích kvetov. Pôvodným domovom konope je pravdepodobne centrálna Ázia, odkiaľ sa vďaka nenáročnosti rozšírilo po celom svete. Konope sa používalo na liečebné účinky už v staroveku, medzi prvými bol napríklad Babylon (5000 rokov pnl). Najstaršia zmienka o konope a jeho farmakologickom použití pochádza z Číny, z čias vlády cisára Šen-nung Pen Tsao, niekedy okolo roku 2700 pnl. Herodotos z Halikarnasu prvýkrát použil označenie rastliny slovom „kanabos“, čo v preklade znamená hlučný. Práve hlučnosť bola a je jedným z charakteristických prejavov skupinového užívania.
Kanabinoidy sú aktívne zložky konope (cannabis). Tieto zlúčeniny sa nenachádzajú nikde inde v prírode. V konope sa nachádza viac ako 100 jedinečných kanabinoidov. Najdôležitejším je tetrahydrocannabinol (THC), ktorý zodpovedá za samotné psychotropné účinky rastliny. Kanabinoidy boli objavené v roku 1964 a až koncom 80-tych a začiatkom 90-tych rokov boli objavené kanabinoidné receptory. Následne boli identifikované prirodzené kanabinoidy (anandamidy), ktoré si telo syntetizuje samo. Tieto sú súčasťou tzv. endokanabinoidného systému. Za omamné účinky kanabisu je zodpovedná zlúčenina THC (tetrahydrokanabinol). Kanabidiol (CBD) je látka nachádzajúca sa v rastlinách konope, ktorá nie je omamná. CBD môže byť predávané v podobe CBD oleja alebo piluliek, gélov a krémov. Stále je však veľa toho, čo o THC a CBD nevieme. Konope sa pestuje i ako priemyselná surovina; semená slúžia ku kŕmeniu vtáctva, stonka rastliny konope sa používa na priemyselné účely, napríklad na konopné vlákno. Semeno rastliny konope sa používa aj na potravinárske a domáce účely.
Rôzne spôsoby konzumácie a ich vplyv na organizmus
Rôzne spôsoby konzumácie kanabinoidov môžu ovplyvniť vaše telo odlišne. Fajčenie je najčastejší spôsob užívania marihuany. Marihuana je balená do tzv. jointov, samostatne alebo s tabakom. Niekedy sa dáva do klasických alebo vodných fajok, často sa používa aj upravená umelohmotná fľaša, tzv. bongo. Keď vdýchnete kanabisový dym do pľúc, zlúčeniny sa okamžite dostanú do vášho krvného obehu a rýchlo sa dostanú do mozgu a iných orgánov. Ak vapujete alebo fajčíte marihuanu, THC sa môže dostať do vášho krvného obehu dostatočne rýchlo na to, aby ste sa v priebehu niekoľkých sekúnd alebo minút dostali do euforického stavu. Hladina THC zvyčajne vrcholí asi za 30 minút a jej účinky môžu pominúť za 1-3 hodiny.
Zriedkavejšie sa marihuana po tepelnej úprave konzumuje ako prísada do jedla (marihuanové koláčiky) alebo nápojov. Keď jete alebo pijete produkty obsahujúce kanabinoidy, zlúčeniny musia najprv prejsť tráviacim systémom a pečeňou, kým sa dostanú do krvného obehu. Ak pijete alebo jete marihuanu, môže trvať až niekoľko hodín, kým jej účinky nastúpia a rovnako dlhšie trvá, kým vytriezviete. Spôsob fajčenia má vplyv na vývoj zdravotných komplikácií, ktoré sa dajú porovnať s fajčením tabaku. Najmenej rizikovým spôsobom užívania je inhalácia cez vaporizér. Vaporizácia ponúka čistejšiu a šetrnejšiu alternatívu k fajčeniu bez dechtu a škodlivých toxínov.
Okamžité psychoaktívne účinky a vplyv na psychiku
Euforické pocity po užití marihuany sú hlavný dôvod, prečo ju väčšina ľudí skúša. Hlavná psychoaktívna zložka, THC, stimuluje tú časť vášho mozgu, ktorá reaguje na potešenie, ako je jedlo a sex. THC spúšťa váš mozog, aby uvoľnil veľké množstvo dopamínu, prirodzene sa vyskytujúcej chemikálie navodzujúcej „dobrý pocit“. Tento dopamínový cyklus môže tiež vysvetliť, prečo sa až u 30 % užívateľov marihuany rozvinie závislosť. Každý, kto užíva marihuanu rekreačne, si užíva pocit ľahkosti, ktorý prináša. Medzi priaznivé dôsledky jej konzumácie patrí pocit blaženosti, spokojnosti a dobrej nálady.
Účinky marihuany na psychiku konzumenta sú preto pestré. Medzi najcharakteristickejšie účinky marihuany patrí stav ľahkej eufórie a príjemnej nálady, ktorá môže prejsť do búrlivého nezadržateľného smiechu. Celkový stav sa blíži miernemu meditatívnemu ponoreniu do vlastných pocitov, nálad, myšlienok a fantázií. Medzi krátkodobé účinky marihuany patrí euforická nálada, pocit telesnej aj duševnej pohody či rozjarenosť. Po jej konzumácii obvykle nastupuje pocit blaženosti, hlbokého relaxu. Euforická nálada a relax, pocit eufórie a povznesenej nálady zažíva množstvo spotrebiteľov marihuany. Spôsobuje to aktivácia endokanabinoidných receptorov v ich mozgu a následné uvoľňovanie dopamínu, tzv. hormónu šťastia - neuroprenášača spojeného s potešením a odmenou. Marihuana prináša tiež pocit dokonalého relaxu a pokoja, čo priťahuje najmä tých, ktorí chcú „vypnúť“ a uľaviť si tak od každodenných starostí a stresu.
Nie každému je skúsenosť s marihuanou príjemná. Často vo vás môže vyvolať úzkosť, strach, paniku alebo paranoju. Marihuana môže zatemniť vaše zmysly a úsudok. Účinky sa môžu líšiť v závislosti od toho, aká silná bola dávka, ako ste ju užívali a aké skúsenosti máte z minulosti. Môže znížiť vaše zábrany, a tak vás vystaviť riskantným situáciám. Niekedy sú prítomné aj zvukové či sluchové halucinácie, ktoré môžu byť príjemné no aj nepríjemné či nebezpečné. Veľmi veľké dávky kanabisu alebo vysoké koncentrácie THC môžu spôsobiť halucinácie alebo bludy. Keď účinky odoznejú, môžete sa cítiť unavení alebo trochu deprimovaní. Ak sa veci nevyvíjajú dobre, alebo podľa očakávania, označuje sa takýto stav ako „bad trip“. Označujú sa ním stavy od pocitov mrzutosti, cez depresívny syndróm, záchvat paniky až po psychotický stav spojený s poruchami vnímania (halucinácie). Užitie marihuany má na náladu nestály vplyv. Môže viesť smerom k pocitom spokojnosti až eufórie, ale aj k negatívnym pocitom ako dysfória a úzkosť.
Marihuana: Silní užívatelia riskujú zmeny v mozgu
Zmeny vnímania a kognitívnych funkcií
Marihuana môže skresliť vnímanie priestoru a času. Následkom tohto účinku býva pocit, že čas plynie oveľa pomalšie, čo potvrdzuje až 70% konzumentov kanabisu. Minúta v ich prežívaní môže vyzerať ako hodina, z čoho pramení aj tendencia nadhodnocovať uplynulý čas. Počas trvania rauša sa môžu zintenzívniť aj zmyslové zážitky, predovšetkým výraznejšie a živšie vnímanie farieb a zvukov. Tieto zmeny môžu prispieť k individuálnemu zážitku veľmi vysokej úrovne. Marihuana zintenzívňuje vnímanie chuti aj vône, čo vedie k oveľa vyššej túžbe po konzumácii jedla než obvykle. Marihuana môže vyvolať zmeny zmyslového vnímania vrátane intenzívnejšieho precítenia zvukových a svetelných podnetov či dotyku. Toto skreslenie sa prejavuje ako zvýšená citlivosť na zmyslové vstupy, alebo zmeny v interpretácii zmyslových informácií. Sú ľudia, ktorí považujú tento efekt za príjemný, iní fanúšikovia konope ho zas opisujú ako únavný a dosť mätúci.
Marihuana vám môže sťažiť sústredenie, učenie sa a zapamätanie si vecí. Konope negatívne ovplyvňuje krátkodobú pamäť vo väčšine prípadov a môže znížiť vašu schopnosť vytvárať nové spomienky, keď ste zhúlený. Samozrejme, po návrate do normálu sa vám navráti aj krátkodobá pamäť. Nie je známe, či by mohlo konope spôsobiť poškodenie dlhodobej pamäte. Je potrebné vykonať viac výskumov, kým spravíme nejaké predčasné závery. V hipokampe THC mení spôsob, akým spracovávate informácie, takže váš úsudok môže byť narušený. V dlhodobej a pravidelnej konzumácii marihuany môže nastať pokles kognitívnych funkcií, zhoršenie pamäte, učenia, myslenia a pozornosti. Prejaviť sa môžu psychické problémy, ako úzkosť alebo depresia. Marihuana pôsobí priamo na mozog, konkrétne na tie časti, ktoré sú zodpovedné za pamäť, učenie, pozornosť, rozhodovanie, koordináciu, emócie a reakčný čas.
Zmeny prebiehajú aj v mozočku a bazálnych gangliách. Tieto oblasti mozgu zohrávajú úlohu pri pohybe a rovnováhe. THC môže zmeniť vašu rovnováhu, koordináciu a reflexnú reakciu. Výskum ukázal, že časť nadšencov konope uvádza, že vplyvom THC stúpa ich kreativita, tvorivosť a divergentné myslenie. Inak povedané, svoju myseľ využívajú vynaliezavejším spôsobom - generujú viac nápadov, sú viac činorodí a skúmajú všetky možné riešenia daného problému. Príčinou je zrejme to, že konope mení nervovú aktivitu v oblastiach mozgu, ktoré sa spájajú s kreativitou a riešením problémov. Pravdou ale zostáva, že dlhodobá a nadmerná konzumácia marihuany môže kognitívne funkcie a tvorivé schopnosti jedinca skôr znížiť. Moderné diagnostické metódy poukazujú na to, že dlhodobé užívanie konopných drog spôsobuje jemné a selektívne narušenie kognitívnych (poznávacích) funkcií. Nie je však isté, či sú tieto poruchy skutočne nezvratné i po určitom období abstinencie a v akej miere narušujú denné fungovanie. Efekt samotnej intoxikácie síce výrazne ovplyvňuje psychický stav, ale na poznávacie funkcie a komplexnú výkonnosť má podľa mnohých štúdií minimálny vplyv.
Marihuana a duševné zdravie: Potenciálne riziká
Užívanie marihuany môže zvýšiť vaše šance na rozvoj depresie alebo zhoršiť príznaky akýchkoľvek duševných porúch, ktoré už máte. Vedci si ešte nie sú istí, prečo presne. Medzi menej príjemné dôsledky patria depresia, úzkosť či vytváranie návyku. Marihuana sa okrem iného používa na vyvolanie pocitov šťastia a zlepšenie nálady. Niekedy však dokáže našu myseľ ovplyvniť dosť nepredvídateľným spôsobom. V praxi to znamená, že niektorí konzumenti môžu prežívať eufóriu a smiech, iní zas úzkosť, depresiu či stavy podráždenia. Všetko závisí od faktorov, ktorými sú dávkovanie, kmeň použitej marihuany či tolerancia THC. Zvyčajne platí, že Cannabis sativa nabíja energiou, vyvoláva smiech a pôsobí antidepresívne, Cannabis indica zas účinkuje sedatívne a tlmivo.
Užívanie kanabisu počas tehotenstva môže ovplyvniť aj vyvíjajúce sa dieťa. Marihuana má na psychiku konzumenta celý rad potvrdených krátkodobých účinkov. Jej dlhodobé a časté používanie však so sebou prináša zvýšené riziko niektorých psychických porúch vrátane schizofrénie, bipolárnej poruchy či depresie. Expozícia vyšším koncentráciám THC po dlhší čas predstavuje nebezpečenstvo najmä pre citlivejších a zraniteľnejších jedincov. Určite sa budete chcieť vyhnúť marihuane, ak máte schizofréniu alebo schizofréniu v rodinnej anamnéze. Podľa dostupných štúdií sa zatiaľ nedá jednoznačne povedať, že by užívanie marihuany bolo nevyhnutnou a dokonca ani dostačujúcou príčinou pre rozvoj schizofrénie. Podľa jednej štúdie (dunedinská štúdia) vyplýva, že ak by sa znížila dostupnosť marihuany u 15 ročných, mohol by sa znížiť populačný výskyt schizofrénie o 8%. Väčšina užívateľov teda schizofréniu nedostane, ale riziko sa zvyšuje dvoj- až trojnásobne. Užívanie konopných drog možno skôr považovať za jeden z viacerých provokujúcich faktorov, pričom výraznejšiu úlohu pravdepodobne zohráva predovšetkým u predisponovaných jedincov.
Existuje teória, že užívanie marihuany pôsobí obojsmerne, t. j. že môže zvyšovať riziko depresie, alebo naopak depresia môže v rámci „sebamedikácie“ viesť k užívaniu marihuany. Výsledky sa však prikláňajú k tomu, že užívanie marihuany predchádza vzniku depresívnej poruchy, a preto toto riziko je vyššie u ľudí, ktorí užívajú marihuanu pravidelne, alebo sú na konopných drogách závislí.
Riziko závislosti a amotivačný syndróm
Približne 1 z 10 ľudí, ktorí užívajú marihuanu, sa stane závislým. To znamená, že ju nemôžete prestať užívať, aj keď to poškodzuje vaše vzťahy, prácu, zdravie alebo financie. Riziko je tým väčšie, čím mladší začínate s marihuanou a čím intenzívnejšie ju užívate. Napríklad pravdepodobnosť závislosti je 1 ku 6, ak užívate marihuanu v tínedžerskom veku. Okrem psychickej závislosti sa môžete sa stať závislým aj fyzicky. Tento dopamínový cyklus môže tiež vysvetliť, prečo sa až u 30 % užívateľov marihuany rozvinie závislosť. Jedným z desiatich ľudí, ktorí vyskúšali fajčiť marihuanu, podľahne závislosti. Ak to vyskúša pubertálne dieťa do 18 rokov, riziko je oveľa vyššie.
Závislosť od marihuany je potvrdená celým radom rôznych štúdií, hoci časť marihuanovej komunity túto skutočnosť môže popierať. Po vysadení dlhodobého príjmu kanabinoidov sa u ľudí, ale aj u zvierat, objaví abstinenčný syndróm, ktorý býva však ľahší ako pri iných látkach vyvolávajúcich závislosť. Prejavuje sa chuťami (baženie, craving), zvýšenou dráždivosťou, poruchami spánku a pozornosti, potením, niekedy nevoľnosťou, vracaním. Môže sa objaviť zvýšená, alebo znížená chuť do jedla. Vo väčšine prípadov nie je liečba nutná. Závislosť sa vyskytuje v skupine ľudí, ktorí užívajú marihuanu dlhodobo a často, a aj to u menšej časti.
Termín amotivačný syndróm poukazuje na schopnosť marihuany narušiť motiváciu užívateľa po dlhodobej expozícii. Podľa niektorých autorov sa dostavuje po dlhodobom a veľmi ťažkom užívaní. V popredí je ľahostajnosť, apatia a znížená produktivita, pokles ambícií, úbytok energie. Zhruba 53% húličov stratilo svoju motiváciu. Zatiaľ čo toto nie je finálne, sú dôkazy že pravidelné užívanie marihuany môže znížiť levely dopamínu.
Fyzické účinky a vplyv na orgány
Marihuana spôsobuje, že vaše srdce pracuje silnejšie. Normálne srdce bije asi 50 až 70 krát za minútu, no po nástupe účinkov marihuany môže vyskočiť na 70 až 120 úderov za minútu. V priebehu niekoľkých minút sa vaša srdcová frekvencia môže zvýšiť o 20 až 50 úderov za minútu. To kladie dodatočné nároky na kyslík a na vaše srdce. Najzreteľnejšími účinkami je periférna vazodilatácia (rozšírenie ciev) a tachykardia (zvýšenie pulzovej frekvencie), ktorá je najviac zreteľná u občasných užívateľov marihuany. Vyššie dávky marihuany môžu vyvolať srdcový infarkt, halucinácie, paranoju a panické záchvaty.
Ak ste pravidelným fajčiarom, je pravdepodobnejšie, že budete pískať, kašľať a vytvárať hlien. Máte tiež zvýšené riziko bronchitídy a pľúcnych infekcií. Je to čiastočne preto, že THC oslabuje imunitný systém niektorých užívateľov. Toxicita THC je malá. Marihuanový dym má asi o 50% viac karcinogénnych látok ako zrovnateľné množstvo nefiltrovaného tabakového dymu. Z hľadiska spôsobenia akútnych a chronických bronchitíd sa odhaduje, že 3-4 konopné cigarety denne sú ekvivalentné viac ako 20 tabakovým cigaretám vyfajčených za deň. Výskumníci nenašli žiadne spojenie medzi fajčením marihuany a rakovinou pľúc, hlavy alebo krku. Obmedzené dôkazy naznačujú, že nadmerné užívanie marihuany môže viesť k jednému typu rakoviny semenníkov. Kanabis môže spôsobiť tráviace problémy, keď sa užíva perorálne. To by teoreticky mohlo spôsobiť, že budete náchylnejší na infekčné choroby. Kanabinoidy majú vplyv na imunitu, ale tento efekt je komplikovaný a nedá sa jednoducho opísať. THC nepredstavuje nebezpečenstvo pre pečeň.
Jedným z výpovedných znakov nedávneho užitia marihuany sú krvou podliate oči. THC môže tiež znížiť tlak v očiach, čo môže zmierniť príznaky glaukómu na niekoľko hodín. Kanabinoidné receptory sa nachádzajú v mnohých častiach tela, niektoré z nich sú dokonca uložené slinných žľazách vo vnútri úst. Pri fajčení marihuany alebo jej konzumácií cez ústa, sa tieto receptory aktivujú a obmedzia produkciu slinných žliaz. Anketa vykonaná v roku 2003 poukázala, že až 79% užívateľov zažilo suchoty. Jednoduché riešenie je žuvačka alebo pohár vody.
Marihuana a reprodukčný systém
Kanabinoidy ovplyvňujú i reprodukčný systém priamo cez kanabinoidné receptory, ale i nepriamo reguláciou produkcie pohlavných hormónov. Výsledky štúdií u mužov sú však nejednoznačné. Prehnané a časté užívanie marihuany často vedie k zníženiu množstva a kvality spermií, k predčasným pôrodom, potratom, neplodnosti, poruchám rastu či mentálnej degradácii. U žien THC môže interferovať s oplodnením a uhniezdením vajíčka v maternici. Vzťah medzi užívaním marihuany a vrodenými chybami je nejasný. V každom prípade platí, že dym z marihuany, podobne ako tabakový dym, obsahuje veľa riskantných látok pre vývoj plodu. Preto sa vo všeobecnosti odporúča sa mu pred počiatkom a počas tehotenstva vyhýbať.
Dopady užívania marihuany v mladosti
Doľčatá, deti a dospievajúci, ktorým sa mozog stále vyvíja, sú zvlášť náchylní na nepriaznivé účinky marihuany. Bolo tiež zistené, že užívanie kanabisu počas dospievania je spojené s vyššou pravdepodobnosťou psychických problémov v dospelosti. Intenzívne užívanie marihuany, najmä v období dospievania, môže zanechať trvalejšie následky. Pomocou zobrazovacích metód s dospievajúcimi sa zistilo, že marihuana môže fyzicky pozmeniť ich mozog. Puberta je totiž rizikovým obdobím a užívanie marihuany môže tínedžerom poškodiť mozog, kosti i plodnosť. Existuje niekoľko pádnych dôvodov, prečo s fajčením v puberte vôbec neexperimentovať. Asi najdôležitejším je veľké riziko vzniku celoživotnej závislosti.
Z užívania marihuany v puberte sa dokázateľne hlúpne. O dosť veľa a nezvratne. Jedinci, ktorí pravidelne užívajú konopné produkty už na strednej škole, sa pripravujú priemerne o osem bodov na stupnici takzvaného inteligenčného kvocientu (IQ). A to bez šance na nápravu. Vyplýva to zo štúdie medzinárodného vedeckého tímu, ktorý 25 rokov sledoval tisícku novozélandských dobrovoľníkov. Ukázalo sa, že THC, teda účinná látka obsiahnutá v konope, spôsobuje nezvratné zmeny na mozgu najmä vtedy, ak sa užíva pred dosiahnutím osemnásteho roku života, keď sa mozog ešte stále vyvíja. Autori výskumu vytypovali vhodných kandidátov ešte skôr, než mohli začať holdovať marihuane. Urobili im psychologické testy a po dvadsiatich piatich rokoch ich otestovali znovu. Z niektorých sa medzitým stali pravidelní konzumenti.
„Táto práca vysvetľuje, prečo sú chronickí užívatelia konope často menej úspešní v škole, v práci i v manželstve,“ vysvetlila BBC jedna z autoriek výskumu Terrie Moffitt z Psychiatrického inštitútu v Londýne. Fakt, že fajčenie marihuany poškodzuje dospievajúci mozog, sa potvrdil, aj keď vedci zohľadnili ostatné negatívne faktory, ako sú konzumácia alkoholu, fajčenie cigariet či užívanie ďalších nelegálnych drog. Ukázalo sa tiež, že platí priama úmera: čím viac ľudia v puberte konope fajčia, tým väčší úbytok inteligencie ich čaká. Tí, ktorí so svojím zlozvykom po niekoľkých rokoch skoncovali, síce boli na tom lepšie, no úplná náprava u nich už nenastala. „Tieto zistenia potvrdzujú doterajšie špekulácie, že konope má neurotoxický účinok na mozog počas obdobia puberty, keď prechádza jednou zo svojich najdôležitejších vývojových fáz,“ píše sa v záveroch štúdie publikovanej v odbornom magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences. „Jednoducho povedané, štúdia preukázala, že marihuana nie je vhodná pre deti. To, čo platí pre alkohol a tabak, zjavne platí aj pre konope,“ zhrnul pre denník The Guardian spoluautor štúdie Avshalom Caspi. S niektorými vecami je teda skutočne dobré nezačínať.
Marihuana v kontexte športu
V rámci užívania marihuany športovcami je dôležité uviesť dôsledky užitia tejto drogy. Aktívni športovci, ktorí pravidelne užívajú marihuanu prostredníctvom fajčenia, často zaznamenajú zhoršenú funkciu pľúc, občasný kašeľ a príznaky podobné ako pri klasickom fajčení tabaku. Fajčenie marihuany, tak isto ako fajčenie tabaku, zanáša pľúca dechtom a znižuje ich vitálnu kapacitu, čo môže byť u športovca pomerne veľkým mínusom. THC je uvedené aj na zozname zakázaných dopingových prípravkov pre športovcov. Bezprostredne po fajčení obvyklého množstva marihuany (0,25 - 1g) je možné namerať približne polovicu obsahu THC v bunkových membránach. Po mesiaci sa v krvnom obehu nachádza cca 10% - 20%. Po uplynutí 48-138 dní sa THC ešte stále vyskytuje v tuku a vo vlasoch. Vzhľadom na pomalé odbúravanie tejto látky sa THC hromadí v organizme. Usádza sa najmä v bunkách mozgu, pohlavných orgánov a v pečeni.
Užívanie marihuany v iných podobách má tiež rôzne účinky, ktoré vplývajú na športový výkon. Bezprostredne po užití marihuany môže nastať prechodný stav, keď športový výkon môže byť na lepšej úrovni ako obvykle. Dôvodom je najmä zostrenie zmyslov a schopnosť intoxikovaného plne sústrediť svoju pozornosť na danú aktivitu. Na druhej strane môže športový výkon zmariť práve častá ospalosť, zvýšenie reakčného času či zmenené vnímanie časovo-priestorovej reality. Je to veľmi individuálne no experimentovať s marihuanou pred športovým výkonom sa skôr neoplatí - jednak z dôvodu nepredvídateľných účinkov, ktoré môžu veľmi ľahko spôsobiť zranenie a jednak z dôvodu nelegálneho užívania marihuany nielen ako dopingového prostriedku, ale všeobecne. Najmä v prípade profesionálnych športovcov sa užívanie marihuany vzhľadom na jej ľahkú preukázateľnosť v organizme naozaj nevypláca. Taktiež v posilňovaní a kulturistike je dôležité zachovať si dobrú orientáciu v priestore a realite, pretože v opačnom prípade sa môže športovec veľmi ľahko dopracovať k úrazu.
Marihuana verzus Tabak: Porovnanie a dopady
Marihuana a tabak sprevádzajú človeka na jeho ceste už pekných pár storočí a ich používanie je staré ako ľudstvo samo. Každá z týchto rastlín má však svoje osobité špecifiká. Tabak je tolerovaný a legálny takmer všade na svete. Avšak s marihuanou to až tak jednoduché nie je a všetko závisí od legislatívy konkrétnej krajiny.
Tabak je prírodný produkt s obsahom nikotínu. Nikotín je organická zlúčenina - vysoko návykový alkaloid a legálna droga, ktorá interaguje s centrálnym nervovým systémom a spôsobuje silnú závislosť. Účinnou látkou v tabaku je nikotín. Ten po užití prechádza cez hematoencefalickú bariéru, čo je fyziologická zábrana medzi krvným obehom a centrálnou nervovou sústavou, a viaže sa na acetylcholínové receptory (nAChR). V dôsledku toho dochádza k uvoľňovaniu neurotransmiterov (sérotonín a dopamín), čo je príčinou zlepšenia kognitívnych funkcií, pozornosti a koncentrácie. Konzument má pocit uvoľnenia, šťastia a dobrej nálady. Dlhodobý vplyv nikotínu však zvykne tieto receptory otupiť a výrazne posilniť závislosť.
Kanabinoidy, ktoré sú obsiahnuté v marihuane, sa v tele človeka viažu na endokanabinoidné receptory CB1 a CB2. Prostredníctvom nich vplývajú na endokanabinoidný systém (ECS), ktorý je v tele zodpovedný za udržiavanie homeostázy (rovnováhy) a riadenie dôležitých životných funkcií. THC sa viaže najmä na receptory CB1 v mozgu. Medzi časté krátkodobé účinky tabaku (ako dodávateľa nikotínu) patrí stimulácia, zvýšenie krvného tlaku a srdcovej frekvencie. Dlhodobé fajčenie tabaku prináša so sebou riziko rakoviny pľúc, ústnej dutiny aj hrtana. Fajčiari tabaku majú vyšší predpoklad kardiovaskulárnych ochorení vrátane infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody (mŕtvice) či chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP). Fajčenie tabaku nemá žiadne zdravotné výhody, práve naopak.
V súvislosti s marihuanou sa môže vyskytnúť predovšetkým psychická závislosť. Navyše, pri dlhodobej a pravidelnej konzumácii môže nastať porucha užívania marihuany. Závislosť od tabaku býva silnejšia, čoho príčinou je práve nikotín. Marihuana aj tabak pôsobia na psychiku konzumenta, avšak následky či prínosy ich užívania sa diametrálne rôznia. Tabak je sprevádzaný silným návykom. Spája sa s viacerými vážnymi chorobami a jeho prínos pre zdravie človeka je prakticky nulový. Aj používanie marihuany môže vyústiť do psychických problémov či závislosti.
Marihuana: Silní užívatelia riskujú zmeny v mozgu
Potenciálne medicínske využitie marihuany
Mnoho ľudí, ktorí pravidelne užívajú marihuanu, si všimne, že zvyšuje ich chuť do jedla. Niektoré výskumy naznačujú, že práve tento efekt by mohol pomôcť ľuďom s AIDS, rakovinou alebo inými chorobami získať späť pôvodnú váhu. Schopnosť marihuany vyvolať u ľudí extrémny hlad je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa predpisuje pacientom s rakovinou. Zvyčajne okradne chemoterapia ľudí o apetít. Marihuana sa vďaka svojim analgetickým vlastnostiam už po stáročia používa ako účinný prírodný liek proti bolesti. Kanabinoidy, ako tetrahydrokanabinol (THC) a kanabidiol (CBD), interagujú s naším endokanabinoidným systémom, prostredníctvom ktorého dokážu ovplyvniť vnímanie bolesti a tlmiť zápal. Marihuana sa preto v medicíne často používa na zmiernenie príznakov súvisiacich s chronickými bolestivými stavmi či dlhodobou neuropatickou bolesťou. Je známe, že pri dlhodobých a chronických ochoreniach pomáha zmierňovať bolesť. Pacientom s roztrúsenou sklerózou (sklerózou multiplex) znižuje bolestivé svalové kontrakcie, čím uľahčuje ich každodenný život. Onkologickým pacientom, ľuďom s HIV či AIDS zas podporuje chuť do jedla.
Kanabidiol (CBD) má potenciálne analgetické a protizápalové účinky, pomôcť môže aj pri stavoch úzkosti či depresie. Liek Epidiolex s obsahom CBD sa používa pri liečbe epilepsie, Lennox - Gastautovho syndrómu, Dravetovho syndrómu a tuberóznej sklerózy. CBD nie je psychoaktívny, preto ho dospelí aj deti môžu používať ako bežný doplnok výživy. Medicínska marihuana je v určitej forme legálna v niektorých štátoch. Vďaka celosvetovým trendom dekriminalizácie marihuany existuje niekoľko výskumných centier skúmajúcich aj jej pozitívne účinky na organizmus. Vďaka ich výsledkom už vieme, že THC pomáha pri potláčaní bolesti. Okrem toho už existujú dve liečivá odvodené zo štruktúry THC, nabilone a dronabinol, ktoré sa používajú na liečbu nevoľnosti a zvracania vyvolaných chemoterapiou, pričom účinkujú rovnako alebo lepšie ako staršie typy liečiv proti nevoľnosti. Americká FDA porovnala v rokoch 1997 - 2005 marihuanu a Viagru ako primárnu a sekundárnu príčinu úmrtí pacientov, a zistila, že marihuana nespôsobila žiadnu smrť primárne, sekundárne 279.
Genetické faktory a teória vstupnej drogy
Gény môžu hrať úlohu pri riziku vzniku závislosti od marihuany, tvrdia vedci v obrovskej štúdii, na ktorej sa zúčastnilo až milión ľudí. Genetické markery by mohli byť spojené so zvýšeným rizikom vzniku niekoľkých ochorení, ako je rakovina pľúc či schizofrénia. Výskumníci objavili v novej štúdii významné lokusy (špecifické polohy génu na chromozóme) v genóme, ktoré sú špecifické a jedinečné v závislosti od pôvodu človeka. Dvadsaťdva ich figurovalo u ľudí s európskou predkovou líniou, dva u ľudí s africkou alebo východoázijskou a jeden pri zmiešaných amerických predkoch. Vedci našli aj varianty génov, ktoré kódujú tri rôzne typy receptorov na neurónoch a sú spojené so zvýšeným rizikom vzniku poruchy užívania kanabisu. Výskum skúmal chronickú bolesť ako možný faktor ovplyvňujúci závislosť od marihuany, pričom naznačuje, že chronická bolesť k nej môže prispieť.
Pojmom „teória vstupnej drogy“ sa označuje koncept, pri ktorom užitie jednej drogy (v tomto prípade marihuany) zvyšuje riziko prechodu k ďalšej droge. Predstavuje tzv. Analýza dostupných dát však nepodporuje toto vysvetlenie. Všetky javy, ktoré by ho podporovali, sa dajú interpretovať skôr „teóriou náklonnosti k užívaniu drog“. Marihuana môže a nemusí byť užitá pred užitím „tvrdších“ drog.
Prevencia a podpora zdravia pri užívaní marihuany
Výskum účinkov marihuany na silných fajčiarov je kľúčovou témou, ktorá si získava čoraz väčšiu pozornosť vedeckej komunity a verejnosti. Pre silných fajčiarov, ktorí kombinujú užívanie tabaku s užívaním marihuany, je dôležité pochopiť možné interakcie a vplyvy na ich zdravie. Táto oblasť výskumu ponúka cenné poznatky o závislosti, dýchacích problémoch a ďalších zdravotných rizikách spojených s týmto kombinovaným správaním. Prevencia a podpora zdravia silných fajčiarov, ktorí užívajú aj marihuanu, sú kľúčovými prvkami v boji proti zdravotným rizikám spojeným s touto kombináciou. Dôležitým prvým krokom je poskytnúť silným fajčiarom informácie o vplyve fajčenia tabaku a užívania marihuany na zdravie. Programy a služby na odvykanie od fajčenia môžu byť veľmi užitočné pre silných fajčiarov, ktorí chcú prestať fajčiť. Pre silných fajčiarov, ktorí bojujú s problémami duševného zdravia, je dôležité poskytnúť terapeutickú a poradenskú podporu.
Prevencia je kľúčovou zložkou podpory zdravia silných fajčiarov. Obmedziť frekvenciu a množstvo užívania marihuany môže minimalizovať negatívne účinky na zdravie. Vzdelávajte sa o rizikách a možnostiach prevencie: Vzdelávajte sa o rizikách spojených s dlhodobým užívaním marihuany a vyhľadajte informácie o stratégiách prevencie. Zvážte odbornú pomoc: Ak máte pocit, že sa vaše ťažkosti zhoršujú alebo ovplyvňujú váš každodenný život, neváhajte vyhľadať pomoc odborníkov, napríklad lekárov alebo psychológov.
tags: #dieta #fajciace #marihuanu