Kresby nie sú len umeleckým prejavom malých detí. Napovedajú toho mnoho o celkovom vývoji dieťaťa a sú viac než len zábava či obyčajná hra. Každá detská kresba totiž môže odrážať ich vnútorný svet, pocity a úroveň rozvoja. Rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza vývojom, ktorý je úzko spätý so skúsenosťami dieťaťa, rozvojom jeho emocionálnych i intelektuálnych schopností a tiež jeho motorickými schopnosťami. Kreslenie je pre deti oveľa viac než len voľnočasová aktivita; je to základná potreba každého dieťaťa a prirodzená forma vyjadrenia.
Psychológovia a pedagógovia ju využívajú na posúdenie úrovne vývinu dieťaťa, jeho emocionality a inteligencie, pričom kresba reflektuje jednotlivé vývojové štádiá detského rastu. Už batoľatá prejavujú chuť kresliť, keď do rúčky vezmú ponúknutú ceruzku a začnú všelijako čmárať po papieri a kade - tade pod a nad papier. Kresba je pre dieťa potreba sebavyjadrenia. Aj nevidomé dieťa má potrebu kresliť, kreslí síce len čmáranice, ale tie sú preň veľmi dôležité.
Kreslenie je pre deti ideálny spôsob, ako vyjadriť seba, svoje emócie, potreby a to, čo sa v ňom deje, najmä ak ešte nevie rozprávať. Niekoľkoročné deti často nedokážu presne vyjadriť svoje potreby alebo emócie, takže kreslenie môže pomôcť. Naopak, niekoľkomesačné deti môžu čmáranicami vyjadrovať svoje pocity ešte skôr, ako sa naučia používať slová - je to teda prostriedok neverbálnej komunikácie, aj preto sa o kresby u detí zaujímajú vývojoví psychológovia a psychologičky. Kresba tak slúži ako komunikačný prostriedok alebo ako spôsob skúmania jeho prežívania a emocionality.
Historický Vývoj a Psychologický Význam Detskej Kresby
Až donedávna boli detské kresby považované len za akési neumelé čmáranice a machľaniny. Súviselo to s izolovanosťou duchovných zápasov dospelých od sveta detstva, ale aj s prehliadaním vlastného života dieťaťa, považovaného iba za akési nutné zlo na prechode k dospelosti. Napríklad ešte na maľbách z baroka je dieťa pozbavené akejkoľvek individuality. V klasicizme je iba dekoratívnym doplnkom určitého príbehu, až romantizmus ho prijíma do stredu dospelých aspoň vo chvíľach rodinného obedu alebo na výlete.
Meštiacka kultúra však objavuje aj detské kresby, uvedomuje si ich dôležitosť pre rozvoj detskej psychiky a najprv vo Francúzsku, potom v Nemecku propaguje kreslenie detí v školách, pod dozorom učiteľa. Prvý, čo zbúrali bariéry „aristokratického“ umenia a upozornili aj na špecifické hodnoty umenia detí, boli francúzski kubisti, v ktorom najnástojčivejšie rezonovali nové umelecké potreby. Aj úsilie expresionistov sa stretlo s úsilím detí, pretože každá detská kresba je deformáciou, zvýraznením toho, čo dieťa považuje za dôležité.
V roku 1887 vyšla prvá teoretická práca o detských kresbách, ktorú napísal Corrado Ricci a nazývala sa „L´arte del bambini“ čiže „Umenie dieťaťa“. Estetická stránka ho však nezaujímala, išlo mu len o psychologickú analýzu. Táto teória psychológov podporuje aj fakt, že akonáhle začne dieťa rozprávať a dokáže sa na vysokej úrovni písomne vyjadriť, stráca záujem o kresbu, ktorá prakticky nahrádza písmo. Kresba je vynikajúci diagnostický prostriedok, ktorý sa aj v dnešnej dobe stále často používa. Prednosťou je, že dieťa kreslí pudovo, podvedome, čo je pri diagnostike veľmi dôležitý fakt.
Štádiá Vývoja Detskej Kresby: Od Čmáraníc k Vizionárskemu Realizmu
Kresba dieťaťa prechádza štádiami, ktoré súvisia s vývinom intelektových schopností a je nezávislá od umeleckých schopností. Existujú určité vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom, avšak nie všetky deti ho dosahujú v rovnakom čase, keďže tento vývoj je veľmi individuálny a orientačný.
Prvé kroky: Obdobie škvŕn a bezobsahových čmáraníc (okolo 11 - 20 mesiacov / 1 - 2 roky)
Prvé štádium kresby je nezobrazujúce obdobie, kedy sa dieťa iba oboznamuje s podstatou kreslenia a vytvára prvé čarbanice, ktoré nemajú žiadny zmysel. Deje sa tak okolo 11 - 20 mesiaca jeho života. Okolo jedného roka dieťa zisťuje, že ceruzka alebo štetec s farbou zanecháva určitú stopu, čo ho veľmi baví. Spočiatku dokáže vytvárať iba bodky alebo škvrny, neskôr sa dostáva k čmáraniu. V tomto ranom období dieťa s najväčšou pravdepodobnosťou bude ceruzkou len búchať o papier a vytvorí tak všelijaké škvrny, alebo sa bude snažiť napodobniť iné dieťa pri kreslení a vzniknú z toho len krásne škvrny. Tieto škvrny zatiaľ nemajú zvláštny význam, sú len pudovým vyjadrením sa.
Kreslenie je pre deti najprv tzv. manipulačnou hrou. Dieťa sa rado bezcieľne pohráva s predmetmi a keď zistí, že niektorý z týchto predmetov môže zanechať v nejakej hmote stopu, stáva sa to pre neho zaujímavou činnosťou. Prvý záujem o kreslenie po papieri môže dieťa prejaviť veľmi zavčasu, len čo je schopné funkčnej špecifickej manipulácie s predmetmi, teda začiatkom druhého roka svojho života. Spolupráca oka a ruky vstúpi do hry o niekoľko mesiacov neskôr, a vtedy už môžeme hovoriť o začiatkoch detského kreslenia. K týmto začiatkom kresby sa dieťa dostáva približne v šestnástom až dvadsiatom druhom mesiaci života.
Odporúča sa nechať malé deti tvoriť a zabezpečiť im farbičky a farby, ktoré sú pre ne vhodné. Tento typ kreatívnych potrieb je prispôsobený pre malé rúčky, deťom sa s nimi dobre manipuluje a sú pre ne nezávadné. Aj keď sa to môže zdať zbytočné a často špinavé tvorenie, je dôležité poskytnúť dieťaťu priestor na kreslenie, pretože aj toto „kreslenie“ má vplyv a posúva deti k ďalšiemu stupňu. Pre toto obdobie je typický pohyb v rýchlom tempe, ktorý je pre dieťa uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí.
Rozvoj čmáraníc a objavovanie tvarov (okolo 2 - 3 rokov)
Druhé štádium kresby je obdobie, kedy dieťa už dokáže zvládať čmáranice rôzneho druhu a začína formovať na papieri tvary a prechádza do štádia izolovaných predstáv. V tomto období sa objavuje krúživý pohyb. Dieťa už dokáže rozpoznávať rozdiely vo svojich čmáraniciach a je preň obyčajný krúživý pohyb v rýchlom tempe uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí. Kresba v tomto období už môže odrážať náladu dieťaťa; ak sú čmáranice veľké, po celom papieri, dieťatko má pravdepodobne dobrú náladu, ak ale na papier nakreslí len takú mini čmáraničku, bude asi v zlej nálade.
Dieťa sa časom naučí vytvoriť uzavretý objekt (loop), ovál. Hoci pre dospelého človeka tieto čmáranice nemajú žiadny význam, resp. nedokáže ich k ničomu prirovnať, deti v tom majú úplne jasno. Dokážu povedať, čo nakreslili a zmeniť tento obsah aj niekoľkokrát. Vo veku 1,5 - 2 roky už po prvý raz dokáže dieťa vymyslieť konštrukciu skutočnosti. Svojím pozorovaním a vnímaním vzťahov okolo seba sa snaží o ich zachytenie. Komunikujte s dieťaťom o kresbách, všímajte si, čo všetko sa v jeho kresbe objavilo. Pre tento vek je typická emocionalita, ktorá sa prejavuje aj silným tlakom ceruzky na papier.
Prvé skutočné kreslenie sú teda čmáranice. Tak, ako dieťa začína chápať svet a snaží sa usporadúvať si ho, tak sa začne meniť aj kresba. Vo veku 1,5 až 2 rokov naozaj dieťa po prvýkrát vytvára myšlienkový konštrukt skutočnosti. Dieťa vstupuje do interpersonálnych vzťahov, pozoruje, rozmýšľa svojim detským rozumčekom a vytvára prvé znaky. Tým tiež trénuje spojenie oka, mozgu a ruky.Odporúča sa ponúknuť dieťaťu veľkú a ideálne vertikálnu plochu na kreslenie (tabule, steny a pod.). Dieťa potrebuje robiť veľké pohyby, mať dostatok priestoru, kde môže naplno rozvíjať túto svoju potrebu. Až v treťom roku sa dieťa naučí správne držať ceruzku.
Obdobie hlavonožcov a pratvarov (okolo 3 - 4 rokov)
Už 2,5 ročné dieťa je schopné hrať sa s kľukatou čiarou, z ktorej neskôr vytvorí abstraktný ornament. Pred tretím rokom života spoznáva tvary ako je kruh, špirála a pod. Dieťa potrebuje zminimalizovať automatizmus. Aj keď celkom sa to nikdy nepodarí, čím viac sa zapája rozum, tým skôr automatizmus ustupuje. Dieťa začne hľadať rovnováhu a objaví ďalšie dva tvary, štvorec a trojuholník. Tieto pratvary je možné už zmysluplne kombinovať, obmieňať a vyberať z nich jednotlivosti - uhly a krivky.
Okolo tretieho roku života udrie do očí dieťaťa nápadnosť kruhového tvaru v ostatnej amorfnej spleti čiar a pripomenie mu podobu nejakej dôverne známej veci (napr. guľatú loptu alebo jabĺčko). Najviditeľnejší pokrok v tomto období predstavuje štádium hlavonožcov. Hlavonožce sú univerzálne postavy ľudí, kde kruhový útvar predstavuje hlavu aj trup súčasne. K nemu prirobí dieťa dve čiarky - nohy. Niekedy prikreslí ešte ruky. V 3. roku prechádza čmáranie do uzavretej formy, tvar je už ohraničený a podobá sa na človeka.
Deti kreslia hlavonožce napriek tomu, že vidia u iných inú kresbu postavy. To znamená, že ich kresba nie je výsledkom napodobňovania. Hlavonožce tvoria kruhový útvar predstavujúci hlavu, v ktorej bývajú nejako znázornené základné rysy tváre a k nej pripojené čiary, ktoré znázorňujú nohy. Pre dieťa má najväčší význam tvár, pretože je dôležitá pri nadväzovaní sociálneho kontaktu. Preto sa od začiatku sústredia na zobrazenie hlavy a detailov tváre. Podľa výskumu Coxovej (1993) polovica detí nakreslí aj ruky. Pripojí ich buď k hlave alebo k nohám, záleží, ktorú časť nakreslilo dieťa väčšiu.
Kresba už má obsah, dieťa v nej zachytáva svoje zážitky, spomienky a priania. Jemná motorika zohráva v kreslení veľkú rolu, jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. O jej úrovni napovedá aj vyfarbovanie v rámci objektu a nevychádzanie spoza jeho hraníc. Do 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov. Po dovŕšení 4. roku je to už 7 detailov a to: hlava, oči, nohy, trup, ruky, ústa a nos.Odporúča sa poskytnúť dieťaťu dostatok podnetov na kreslenie a tiež tvorenie. Používajte rôzne spôsoby aj materiál. Najmä u detí, ktorým sa nechce prirodzene veľmi kresliť, pomáha, ak sa môžu prejavovať prostredníctvom iných techník. Dôležité je tiež podporovať jemnú motoriku rôznymi inými aktivitami.
Rozvíjanie proporcií a detailov (okolo 4 - 5 rokov)
Okolo štyroch rokov dieťa skúša kresliť na papier svoje predstavy. Rozvíja si vnímanie pre proporcie. Dokáže zakresliť menší tvar do väčšieho, oči na tvár a gombíky na košeľu. Malý umelec už nie je sám, kto vie, čo namaľoval. Jemná motorika tu zohráva veľkú rolu, pretože práve jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. Dieťa sa snaží prostredníctvom svojich kresieb komunikovať s okolím a zachytáva svoje zážitky, spomienky, priania. Zobrazuje ešte predmety a ľudí, ktorí nie sú zasadení do priestoru, ani deja, aj keď ich tak dieťa popisuje.
V zobrazení ľudskej postavy nastane medzi 4. a 5. vekom veľký pokrok. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začínajú používať už aj krk. Trup môže mať rôzne tvary: kruhový, oválny, štvorcový, alebo obdĺžnikový. Dieťa často končatiny kreslí ešte jednodimenzionálne, teda jednou čiarou.
Konvenčná kresba, ku ktorej dochádza medzi 5. a 6. rokom, je charakteristická zobrazením všetkých podstatných častí tela. Najčastejším detailom v kresbe sú oči a tak ich dieťa ako prvé začína kresliť dvojrozmerné. V tejto fáze si môžeme všímať aj lepšie prepojenie jednotlivých častí. Aj kresba končatín sa v tomto veku mení, zlepšuje sa ich proporcionalita, pripojenie k trupu a menia sa na dvojrozmerné. Ruky už nebývajú pripojené k trupu v pravom uhle ale pozdĺž tela. K cíteniu tvaru sa postupne pripája farebné cítenie, umožňujúce považovať za objekt každú beztvarú škvrnu, najmä ak je farebne odlišná.
Približne v piatom až šiestom roku života sa ukotvuje u detí ich „telesná schéma“. To, ako rýchlo sa dieťa naučí kresliť postavy, závisí od jeho intelektuálneho vývinu. Je však dôležité si uvedomiť, že ak dieťa kreslí postavu ako „hlavonožca“ aj v tomto veku, postupne sa naučí kresliť postave trup a aj mnohé detaily.
Vizuálny realizmus a pokles záujmu (okolo 6 - 7 rokov a mladší školský vek)
V šiestich rokoch už zvláda dieťa zobraziť postavu človeka kompletne. Dvojdimenzionálna kresba je v tomto veku už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. Podľa štúdie, ktorú uverejnila Roseline Davido, 71,5% päťročných detí kreslí končatiny ako čiarky. Ľudská postava je zreteľne členená na hlavu a trup. Ruky sú nasadené k trupu a smerujú von do strán alebo hore. U 33% päť až šesťročných detí sú ruky k telu pripojené na správnom mieste, 4,3% z nich vyznačujú ramená.
Okolo siedmeho roka dieťa začína kresliť, čo vidí. Kresba sa nachádza v období tzv. vizuálneho realizmu. Dochádza k zlepšovaniu proporcií ľudského tela. Nohy majú postavy bližšie k sebe, paže sú vo výške ramien, znázorňujú už aj krk. Oblečenie, vlasy a pod. je viac prepracované. Toto obdobie nastupuje od cca 7 rokov a trvá približne do 12 rokov. Toto rozpätie je individuálne, pretože závisí od mnohých faktorov. Dieťa sa už snaží kresliť to, čo okolo seba vidí, kresby sú objektívnejšie a viac zobrazujú realitu.
Stále však chýba perspektíva, roviny nezodpovedajú skutočnosti a zobrazené predmety sú disproporčné. Dieťa sklápa vertikálu do horizontálnej roviny. Kreslí viac svoj osobný svet ako ten vonkajší. Realitu kreslí ako ju vidí ono, nie aká je. Kreslí, čo vie a pozná, je tam ešte silno prítomný fantazijný svet. V 7. rokoch je možné pozorovať veľmi dôležitý vývojový skok a to kreslenie profilu. V mladšom školskom veku dieťa už dokáže vnímať priestor a čas. Rozvíja sa logické myslenie, na čom má najväčší podiel hlavne škola. Dieťa už dostáva pokyny a začína sa riadiť určitými pravidlami. Začína kresliť skutočnosť, teda to, čo vidí. Neznamená to však, že nepoužíva aj predstavivosť. Dokáže už kresliť aj podľa predlohy. Škola ho podnecuje, aby začal kresliť vzťahy a deje. Detská kresba sa tak stáva situačnou, živou a zábavnou. Zdokonaľujú sa proporcie a detaily.
V tomto období sa taktiež stáva, že záujem o kresbu upadá. Dieťa sa viac zaujíma o okolitý svet, prestáva kresliť pre svoju potrebu. Na vine môže byť aj jeho obmedzovanie v tvorbe, ak nemôže naplno zapájať svoju fantáziu. Dieťa si tiež často namýšľa, že jednoducho na to nemá a začína podceňovať svoju tvorbu. Práve v škole pri porovnávaní prác medzi spolužiakmi si dieťa uvedomí svoje nedostatky a môže to narušiť jeho vzťah k výtvarnej činnosti. Akonáhle je schopnosť kritizovať u dieťaťa vyvinutejšia ako jeho schopnosť kresliť, dieťa sa môže začať kresleniu vyhýbať.
Kríza v detskom výtvarnom prejave - Puberta
Typické pre krízu v detskom výtvarnom prejave je obdobie puberty, keď dieťa stráca záujem o výtvarný prejav. Nepotrebuje na vyjadrovanie kresbu, lebo má už dostatočnú slovnú zásobu. Vo výtvarnom prejave sa už menej uplatňuje fantázia. Dieťa si už viac uvedomuje svoje nedostatky, nevie zvládnuť perspektívu a anatómiu človeka. Často sa za svoje výtvory hanbí a skrýva ich. Stáva sa, že niektorí v tomto období prestanú kresliť úplne, alebo u nich záujem naopak vzrastie a venujú sa tejto činnosti aj popri škole. Ak rodičia zistia, že má ich dieťa talent, je dobré, ak ho začnú aj primerane rozvíjať.
Charakteristické Znaky Obsahovej Kresby a Špecifiká Zobrazenia
Detská kresba, najmä v štádiu obsahovej kresby (predškolský a mladší školský vek), vykazuje špecifické znaky, ktoré nám môžu veľa prezradiť. Dieťa nedokáže hneď zachytiť všetky znaky postavy, dopracuje sa k tomu postupne. Približne v šiestom roku dieťa už zachytí na postave aj vlasy a uši, v siedmom roku dieťa vie zobraziť krk a ruky sú už na správnom mieste. V ôsmom roku sa objavuje aj profil postavy, ale nie ešte dokonalý, a keď dieťa dosiahne deväť rokov, skúša už zobraziť postavu v pohybe a dopĺňa ju rôznymi detailmi (oblečenie, šperky…).
Ďalším typickým znakom je, že dieťa často zobrazuje stromy v akejkoľvek podobe, ale robí mu ešte problém napojenie konárov na kmeň. Deti kreslia radi dopravné prostriedky, upúta ich všetko, čo sa pohybuje. Dieťa sa snaží nakresliť čo najviac prvkov na jednej ploche bez logickej súvislosti. Veciam a zvieratám deti dávajú ľudskú podobu (personifikácia), prenášajú vlastnosti - dieťa oblieka zvieratá, alebo ich zobrazuje na dvoch nohách.
Tvarové deformácie môžu byť spôsobené svalovou koordináciou, alebo dieťa ešte nemá osvojené kresliarske zručnosti. V predškolskom veku sa dieťa vyhýba prekrývaniu predmetov, radí ich vedľa seba. Typická je viacpohľadovosť, kedy dieťa zobrazí predmet naraz zo všetkých strán, ako keby sa v kresbe samo pohybovalo (rotačná perspektíva). Napríklad obrázok domu môže vyzerať tak, ako keby dieťa obchádzalo jeho steny a kreslilo ich jednu po druhej. Dieťa považuje dolný okraj papiera za zem, na ktorej sú usporiadané všetky prvky.
Dieťa zobrazuje aj štvrtý priestor (čas), často na jednej ploche zobrazí niekoľko dejov. Zobrazovací automatizmus znamená, že dieťa často opakuje jeden prvok, niekedy aj na jednej kresbe, čím si zdokonaľuje nové zručnosti. Ak dieťa príliš dlho zotrvá pri automatizme, môže to znamenať duševnú pasivitu, psychickú chorobu, alebo vývinovú chybu.Jedným z dôsledkov koncepčného realizmu je tzv. priezračná forma, ktorá zaniká v detských kresbách na začiatku školského veku a dnes sa už pod vplyvom vyučovania na materských školách vyskytuje iba zriedkavo. Zákonom zápornej redundancie zobrazených individualizovaných foriem vyplýva redukcia detailov týchto foriem podľa momentálnych záujmov a zvláštnej logiky dieťaťa. Z toho istého zákona vyplýva nadmerné zväčšovanie všetkého, čo dieťa považuje za významné, a naopak, radikálne zmenšovanie, až úplné vynechávanie nepodstatných vecí. Tak ako praveký človek zvýrazňoval pri soškách Venuší symboly plodnosti (steatopygia) a zanedbával napríklad ich hlavy alebo ruky, dieťa kreslí postavy ľudí a zvierat podľa toho, ako ich hodnotí. Jeho úsudok o hodnote zobrazovaných objektov podmieňuje aj ich veľkosť v určitej životnej situácii.
Ďalšou nápadnou „chybou“ detských kresieb je absencia našej obvyklej maliarskej perspektívy, čo znamená, že sú nevyhnutne bezperspektívne. V prvom prípade dieťa používa tzv. obrátenú perspektívu, pri ktorej horizont nie je umiestnený pred pozorovateľom, ale za jeho chrbtom. Vzdialenosť vychádza zo samotnej kresby, z motívu, ktorý dieťa považuje za najdôležitejší, a preto ho aj náležite zväčší bez ohľadu na jeho umiestnenie na ploche papiera. Ak je motív umiestnený vyššie, potom pozadie príbehu bude znázornené na prednom pláne, bude sa približovať k pozorovateľovi. Napr. dieťa nakreslilo na hornú plochu papiera domček a pri ňom mamu, ktorá starostlivo hľadí do diaľky - smerom k nám, lebo až pri spodnom okraji papiera tečie rieka a v nej sa kúpu dvaja mamini šarvanci. Pretože odplávali od mamy ďaleko, sú taký maličký, že ich takmer nevidno. To znamená, že malý kresliar situoval sám seba do rozpoloženia v kresbe.
Poslednou výraznejšou zvláštnosťou detských kresieb je častá nesúrodosť motívov, z ktorých sa skladá určitá téma. Takto približne vyzerá štrukturálny model poetiky detských kresieb. Dieťa si ho vytvára od štvrtého roku svojho života a na začiatku puberty sa tento začína rozkladať.
Detská Kresba ako Diagnostický Nástroj: Hlbší Pohľad do Psychiky Dieťaťa
Kresba je vynikajúci diagnostický prostriedok, ktorý sa aj v dnešnej dobe stále často používa. Prednosťou je, že dieťa kreslí pudovo, podvedome, čo je pri diagnostike veľmi dôležitý fakt. Kresba nám môže odhaliť poruchy správania, poruchy osobnosti, enurézy, strachy, regresy v správaní, môže pomôcť pri zisťovaní nadania, môže odhaliť týranie psychické či fyzické, sexuálne zneužívanie, deficity lásky, pozornosti a rôzne iné veci, ktoré dieťa vedome nechce alebo nevie povedať.
Kresba nám mnohokrát prezradí to, čo rodičia ani netušia a dieťa len ťažko vysvetlí slovami. Kresba dieťaťa tiež prechádza štádiami, ktoré súvisia s vývinom intelektových schopností a je nezávislá od umeleckých schopností. Medzi základné pomôcky pre psychológov patrí napr. kresba postavy, kresba rodiny, stromu, symbolika farieb atď. Kresba ľudskej postavy má však svoje špecifické miesto, vo vývoji kresby je človek prvou a kľúčovou témou.
Odborníci prirovnávajú vývojové štádiá kresby k vývoju detskej reči. Prvé kresby sú ako detské hravé džavotanie, ktoré sa neskôr zdokonaľuje a vznikajú z neho ucelené vety. Sú akýmsi vnútorným detským vyjadrením, keď dieťa nedokáže povedať, čo cíti. Je to z pohľadu odborníkov istá forma komunikácie. Analýzou detskej kresby sa zaoberajú psychológovia, ale aj učitelia, ktorí to využívajú ako dobrý zdroj na poznanie žiaka. Rodičia by teda nemali robiť závery na základe jednej kresby, ale obrátiť sa na odborníkov, ktorí analyzujú detskú kresbu podľa rôznych štandardizovaných testov, ale i neštandardizovaných metodických postupov.
Čo nám detské kresby hovoria? Psychologička Katarzyna Półtorak vysvetľuje, že „veľmi veľa! Najmä vtedy, keď dieťa kreslí na stretnutí s odborníkom či odborníčkou a vytvorí kresbu rodiny, ktorá sa často používa na diagnostické účely. Odborník má potrebné vedomosti na to, aby takúto kresbu „prečítal“ a podľa toho ju interpretoval.“ Je dôležité si všímať napríklad to, v akom poradí dieťa kreslí členov rodiny, kam ich na stránke umiestňuje a ako vyzerajú. Z kresieb sa môžeme dozvedieť, aké vzťahy existujú medzi príbuznými, kto je pre dieťa najdôležitejší, ako sa cíti v rodinnom systéme a čo prežíva.
Niektoré znaky môžu naznačovať, že dieťa prežíva niečo zlé. Keď dieťa nakreslí postavy z rodiny, ktoré nie sú vo vzájomnom kontakte, môže to napríklad znamenať, že existuje slabé puto. Ak dieťa na kresbe vynechá seba samého, je možné, že sa necíti dobre v súčasnom usporiadaní a má pocit, že nie je docenené alebo milované.
Na druhej strane, ak dieťa nakreslí seba a svoju rodinu tak, že všetky postavy zobrazí ako usmievajúce sa, držiace sa za ruky, s množstvom detailov (napr. „ozdobené“ šperkami alebo šatkou), môžeme to čítať ako signál blízkych citových väzieb. Je to znak toho, že dieťa sa v rodine cíti pohodlne a bezpečne. Dôležité je venovať pozornosť aj napríklad veľkosti postavy či tlaku pastelky. Osoba, ktorú batoľa nakreslí ako prvú, bude pre neho pravdepodobne mimoriadne emocionálne dôležitá. To isté možno povedať o postavách, ktoré stoja najbližšie k dieťaťu. Nakreslenie seba samého v popredí môže byť vyjadrením sebaúcty alebo silnej osobnosti. Ak je detská postava veľmi veľká, možno dieťa potrebuje, aby si ho niekto všimol, alebo má túžbu dominovať.
V kresbe možno pozorovať aj rozdiely medzi dievčatami a chlapcami, aké predmety si vyberajú na zobrazovanie. Spontánne kresby prezradia, ktoré veci dieťa upútajú najviac. Sú to kresby ľudskej postavy (45 -75%) a zvierat (23%).
Príklady diagnostických prejavov:
- Veľkosť postáv: Dieťa kreslí osoby také veľké, aký význam im pripisuje. Nápadne veľká postava môže vyvolávať buď veľký význam, alebo strach a žiarlivosť. Rozmaznané deti kreslia seba ako najväčšieho. Postava veľmi malá môže byť pre dieťa najmenej dôležitá. Ak dieťa nakreslí seba ako najmenšieho, cíti sa odmietané, izolované, nevypočuté.
- Vzťahy medzi postavami: Ak sa na obrázku osoby držia za ruku, značí to harmonický vzťah. Ak dieťa zobrazí ideálnu situáciu, napr. v rodine, nemusí ísť o skutočnosť, ale o želanie.
- Chýbajúci členovia rodiny: Ak na obrázku chýba člen rodiny (súrodenec), dieťa naňho žiarli alebo je ním šikanované. Ak dieťa vynechá člena rodiny, môže to znamenať aj jeho odmietanie, averziu. Častá neprítomnosť vynechaného člena v rodine spôsobí, že dieťa ho preto nezobrazí.
- Dominancia: Ak je matka na obrázku väčšia ako otec, značí to jej dominantné postavenie v rodine.
- Vzťah k postavám: Osoby otočené chrbtom k dieťaťu sú pre neho cudzie, alebo ich nemá rado. Ak si dieťa s niekým nerozumie, alebo s ním nevie komunikovať, vynechá mu ústa alebo uši. Ak je nejaká osoba podrobne zobrazená, dieťa ju vníma ako autoritu, alebo obľúbenú.
- Špecifické znaky porúch: U neurotických detí sa intrapsychická tenzia prejavuje starostlivým až pedantným vypracovaním kresby, úzkostlivým pridržiavaním sa obsahovej a formálnej stránky zadanej témy. U detí s poruchami správania býva zase kresba chudobná na motívy, detaily i farby. U depresívne naladených detí býva relatívne časté používanie tmavých farieb, prevažne čiernej a hnedej. U psychotických detí býva kresba projekciou patologicky fixovaných predstáv, často je deštruktívna, pričom spravidla formálne a obsahovo nezodpovedá zadanej téme alebo predlohe. Depresívne deti kreslia rodinu bez ľudí a kresba nemá vzťah k rodinnému prostrediu. Poukazuje takisto na agresívne motívy v kresbe, kde dieťa z konfliktného rodinného prostredia zobrazuje jednotlivé postavy v konfliktnej situácii.
- Konkrétne príklady: Šestnásťročný masturbant kreslí zásadne a výhradne mužský pohlavný úd, dvanásťročné dievča, ktoré zneužil vojak, kreslí muža v uniforme s pohlavným údom do polovice stehien, deväťročný enuretik kreslí všetky figúrky uprostred kaluži, šesťročný neurotik kreslí otca s obrovskými rukami takmer dvakrát dlhšími ako telo, dievčatko, ktoré zneurotizoval otec, čo sa rozviedol s matkou, kreslí otca dôsledne ako šaša. Deti, ktoré maľujú kone a vtáky, majú často v anamnéze túlavosť. Zvieratá z džungle alebo z lesa sú niekedy benígne, inokedy atakujúce.
Odborníci tvrdia, že porovnávanie kresby dieťaťa s danými štandardmi by nemalo byť pri jeho posudzovaní psychológmi jediné. Upozorňujú, že aj medzi deťmi, ktoré majú podpriemernú kresbu, sa môžu nachádzať nadpriemerne inteligentné deti. Posudzovať tak ich vyspelosť iba podľa kresby je problematické, resp. nedostatočné.
Symbolika Farieb a Čiar v Detskej Kresbe
Aj využitie priestoru, umiestnenie obrázka na kresbe je dôležité. Expresivita farby úzko súvisí s expresivitou ťahu. Čiary na papieri, na ktorom dieťa kreslí, sú fyziologickým odrazom temperamentu dieťaťa vo chvíli, kedy vytvorilo kresbu. Existujú čiary rýchle, živé alebo aj agresívne, ktoré dokážu prederaviť aj papier. Na druhej strane sú ťahy váhavé, ostýchavé alebo ledva sa dotýkajúce papiera. Až na pár výnimiek, už od raného veku detí, ktoré kreslí, existuje súvislosť medzi grafickým prejavom a náladou, povahou.
Deti používajú farby na základe predstavivosti, obľubujú čisté, jasné farby, ale záleží to aj od ich psychického stavu. Mgr. Półtorak ukazuje význam farieb: „Teplé farby, napríklad žltá alebo oranžová, naznačujú, že dieťa je šťastné a veselé. Chladnejšie farby, modrá alebo zelená, často používajú pokojné deti.“ Čierna farba môže znamenať neistotu alebo únavu, ale nie vždy. V živote človeka majú i farby veľký význam, a to ako z hľadiska psychologického, tak i pôsobením farieb v priestore či na oblečení. Podľa farieb, ktoré ľudia uprednostňujú, sa dá charakterizovať ich osobnosť či momentálne rozpoloženie. Farby v priestore zase dokážu regulovať výkon či únavu.
Psychológia farieb a ich význam v detskej kresbe:
- Biela: Vo svojej podstate ju za farbu nemôžeme považovať, pretože je neutrálna. Je farbou čistoty, nevinnosti a úprimnosti, ale i slobody a nezávislosti. Majú ju radi ľudia vyrovnaní, sebavedomí, otvorení.
- Žltá: Je farbou mysle, stimuluje činnosť mozgu. Vyvoláva aktivitu, odolnosť voči únave. Je vhodná do pracovných priestorov, škôl a všade, kde je potrebné zvýšiť duševnú kapacitu a myšlienkovú aktivitu. Ďalej táto farba podporuje zažívanie a blahodárne pôsobí na pohybové ústrojenstvo a nervový systém. Pomáha odstraňovať duševnú únavu a je farbou zmeny. Voda nabitá žltým žiarením upokojuje vnútornosti. Žltú majú radi ľudia spontánni, plní nádejí a očakávaní.
- Červená: Je farba vášní a násilia, krvi a železa. Vydáva intenzívne tepelné lúče a jej účinky sú hlbšie, ale i rýchlejšie ako u iných farieb. Zohrieva našu krv a podporuje krvný obeh. Je farbou cholerickou, prudkou. Aura cholerických ľudí býva tiež červená, čo ich predurčuje k vášniam a prudkým vzplanutiam, ale i výbuchom zúrivosti. Červená farba povzbudzuje chuť k jedlu a má priaznivé účinky pri liečbe reumatizmu, anémie či depresií. Posilňuje vôľu a pôsobí proti únave. Červenej dávajú prednosť tvoriví, sebavedomí ľudia. Majú ju radi však i násilníci a ľudia prudkej povahy; títo by sa mali ovšem červenej radšej vyhýbať, pretože stimuluje ich vášne a prudkosť.
- Oranžová: Je spojením žltej a červenej, čím sa stáva veľmi blahodárnou. Je farbou kontrolovanej vášne, pozitívnej energie, vytrvalosti. Posilňuje, ale neznepokojuje tak ako napríklad červená. Nemá nijaké škodlivé účinky a pôsobí veľmi pozitívne pri liečbe srdcových chorôb. Je farbou pôžitkov. Uprednostňujú ju ľudia, ktorí majú radi pohodlie, ľudia pokojní a spravodliví; ale i ľudia vyčerpaní a unavení životom, ktorí potrebujú oddych a kľud. Odmietajú ju ľudia, ktorí sa chcú líšiť od ostatných a ktorí odmietajú pravidlá a konvencie.
- Ružová a Fialová: Znamenajú z psychologického hľadiska duševnú alebo citovú nezrelosť. Sú farbami sentimentality. Ružovú majú radi ľudia romantickí a nepraktickí, ktorí chcú byť očarovaní a túžia očarovať svoje okolie. Fialovú farbu zvyknú voliť ľudia diplomatickí, zdržanliví a uzavretí, ako aj ľudia originálni a umelci.
Silné čiary signalizujú vnútorné napätie či hnev. Prerušované a jemné čiary naznačujú neistotu alebo plachosť, zatiaľ čo rozbiehavé, rýchle čiary naznačujú hyperaktivitu, otvorenosť alebo energiu. Silný tlak pasteliek môže byť na druhej strane znakom napätia. Ak je obrázok v strede strany, môže znamenať stabilitu, a ak je na okraji, pocit izolácie. Dôležité teda nie je len to, čo dieťa nakreslilo, ale aj ako.
Kresba a Rozvoj Kognitívnych a Motorických Schopností
Kreslenie vyžaduje presné pohyby rúk a prstov, čo zlepšuje koordináciu a jemnú motoriku. Tieto zručnosti sú nevyhnutné pre písanie, kreslenie a ďalšie aktivity, ktoré vyžadujú jemnú motorickú koordináciu. Kreslenie trénuje mozog a pomáha sústrediť sa v dnešnom uponáhľanom svete. Zlepšuje priestorové vnímanie a je súčasťou symbolického komunikačného systému. Mnohí považujú čmáranie za vývinový most medzi hovorenou a písanou formou jazyka.
Kreslenie je výborným nástrojom na rozvoj kreativity. Keď deti dostanú voľnosť pri kreslení, môžu vymýšľať vlastné príbehy a postavy, čo podporuje ich tvorivé myslenie. Tento proces rozvíja ich schopnosť riešiť problémy a posilňuje ich logické myslenie. Kognitívny vývoj a kresba spolu veľmi úzko súvisia. Ak dieťa dobre chápe priestorové vzťahy, dokáže pomerne presne zachytiť proporcie a perspektívu.
Teória amerického psychológa Howarda Gardnera sa zameriava na rôznorodé formy ľudskej inteligencie. Upozorňuje na to, že tradičné meranie inteligencie prostredníctvom IQ testov nezohľadňuje rôzne schopnosti a zručnosti. Jednou z foriem umeleckého vyjadrenia je kresba, ktorá úzko súvisí s niektorými druhmi inteligencie, ako ich definuje práve H. Gardner. Ďalej zdôrazňuje dôležitosť kresby, ktorá podporuje symbolické myslenie. Umožňuje deťom spracovávať zložitejšie informácie - tak vizuálne, ako aj emocionálne. Vo svojej publikácii Artful Scribbles: The Significance of Children’s Drawings (1980) zdôrazňuje, že kresba pomáha deťom spracovať ich pocity a zážitky. Deti zvyčajne svoje obavy, radosti či konflikty premietajú práve do kresby. Tento proces následne podporuje schopnosť abstrakcie a reflexie.
Gardnerova teória a prístup sú veľmi cenným nástrojom pre pedagógov, ktorí môžu týmto spôsobom podporovať individuálne štýly učenia. Niektoré deti chápu pojmy najlepšie prostredníctvom vizuálnej tvorby, čo im umožňuje nájsť vlastný komunikačný kanál na vyjadrenie myšlienok. Táto teória zohráva dôležitú úlohu aj v terapii a práci s deťmi, ktoré majú ťažkosti s verbálnym vyjadrovaním. Gardnerova teória jednoznačne otvára nové možnosti, ako možno chápať detskú kresbu - nielen ako výtvarný prejav, ale aj ako psychologický a kognitívny výraz.
Štúdia univerzity v Surrey zistila, že jemne motorické zručnosti v predškolskom veku, ktoré rozvíjate práve pomocou kreslenia, ale aj skladania papiera či stavania kociek, zohrávajú dôležitú úlohu v neskorších akademických výsledkoch, ale aj v správaní. Štúdia ukazuje, že kreslenie nie je „len hra“ (figurovalo v nej viac ako 9-tisíc detí, ktoré sa sledovali vo veku 2, 3 a 4 rokov, následne v čase dospievania a naposledy vo veku 16 rokov v rámci longitudinálnej štúdie Twins Early Development Study). Zistilo sa, že napr. horšia jemná motorika v predškolskom veku predznamenáva väčšie problémy so správaním či vyšší počet symptómov ADHD počas základnej a strednej školy.
Podpora a Oceňovanie Detskej Kresby
Na vývoj kresby u dieťaťa vplýva v značnej miere aj jeho okolie. Pre deti je obraz jazykom, čo nevie alebo nechce povedať, jednoducho nakreslí. Reč a použitie slov pri vyjadrovaní pocitov je zložité často aj pre dospelých, nieto ešte pre deti, ktoré nemajú reč osvojenú na takej úrovni. Kreslenie je spôsob, ako sa vyrovnať s tým, čo dieťa prežíva a čo je preň ťažké. A naopak kreslením vyjadruje radosť a lásku, napr. keď tvorí pre blízkeho človeka, mamu alebo otca, a svoj výtvor daruje.
Rodičia by nemali dieťaťu poskytovať žiadny model (predlohu), podľa ktorého by malo kresliť, lebo dieťa túto úlohu nezvládne, pretože ešte nie je realista. Je dobré, ak svojim deťom už na začiatku jeho výtvarného prejavu vyrobíte nástenku na dobre viditeľnom mieste. Kresby môžete tiež pripevniť na chladničku. Dieťa nadobudne pocit, že jeho výtvor má pre vás význam a vaša pochvala mu zvýši sebavedomie.
Keď dieťa dokončí kresbu, cíti sa hrdé na svoju prácu. Oceňovanie ich snahy a výsledkov je kľúčom k budovaniu ich sebadôvery. Psychologička Katarzyna Półtorak rodičom radí, aby deti v kreslení podporovali a namiesto pochvaly „Ó, aká krásna kresba“ podrobne opísali, čo vidia. Napríklad - vidím tu veľkú fialovú škvrnu; všimla som si, že si použil len tri farby… Vidím dievčatko so psíkom, ktoré stojí uprostred strany, môžeš mi o tom povedať viac? Rodičia sa tiež môžu dieťaťa spýtať, čo si samo myslí o tom, čo nakreslilo. Môžu použiť vety - Ďakujem za tvoju kresbu, povieš mi, čo si nakreslil? Čo si myslíš o svojej kresbe? A keď sa dieťa spýta, mami, páči sa ti moja kresba, môžeme sa ho spýtať - páči sa tebe?
Kreslenie pomáha skrotiť to, čo je ťažké, ale aj osláviť to, čo má pre dieťa význam. Reguluje emocionálne napätie a slúži na zvládanie emócií, ako je hnev alebo strach. Keď sa dieťa napríklad bojí príšer, ktoré sa skrývajú pod posteľou, môžeme ho požiadať, aby túto príšeru nakreslilo, čo mu pomôže vyrovnať sa so situáciou, skrotiť strach a v dôsledku toho ľahšie zaspať. Ak vaše dieťa nechce kresliť, je dobré vziať pastelky do rúk sami, vytvoriť vlastnú kresbu a porozprávať sa o tom, čo ste nakreslili. Skôr než si vaše dieťa nájde svoj vlastný jedinečný štýl, dajme mu možnosť experimentovať s rôznymi technikami.
Nechajte deti kresliť spontánne, bez obmedzení a pravidiel. Tento prístup pomáha deťom uvoľniť sa a užiť si proces tvorby bez tlaku. Či už teda vaše dieťa prejaví záujem o kreslenie alebo nie, majte poruke a na viditeľnom mieste pripravené materiály pre prípad túžby po vizuálnom spracovaní udalostí a poskytnite im na to dostatok času. Nebojte sa do kreslenia zapojiť, nehodnoťte, len sa rozprávajte o kresbách. Neexistujú „dobré“ a „zlé“ kresby.
Kreslenie je pre deti nielen zábavou, ale aj dôležitým nástrojom rozvoja. Ako rodičia môžeme deti podporovať v kreslení tým, že im poskytneme vhodné podmienky a budeme oceňovať ich tvorbu. Kreslenie môže byť aj spoločenskou aktivitou, tieto interakcie rozvíjajú ich schopnosti spolupracovať a komunikovať.
tags: #dieta #kresli #kreslene