Hovorí sa, že geniálnym sa človek musí narodiť, že sa ním nemôže stať. Thomas Alva Edison však tvrdil opak. Genialita je podľa jeho názoru až na 99 % otázkou výchovy. Táto myšlienka otvára dôležitú diskusiu o tom, ako spoločnosť a rodina pristupujú k deťom s výnimočným potenciálom. Súčasný svet sa digitalizuje a deti sú obklopené rôznymi podnetmi a stimulmi, ktoré v kombinácii s ich prirodzenou zvedavosťou spôsobujú, že sa sami učia čítať, písať či počítať. Vzniká tak otázka, či je takýto vývoj prirodzený, alebo sa v dnešnom svete začína vyskytovať viac geniálnych detí než kedykoľvek predtým. Mnohé deti sú považované za bystré, šikovné, múdre či talentované, ale iba geniálne v porovnaní so svojimi rovesníkmi výrazne napredujú. Tento článok sa ponorí do podstaty geniality, jej prejavov, výziev a správnych prístupov k výchove a vzdelávaniu takýchto výnimočných jedincov.
I. Čo Robí Dieťa Geniálnym? Definície a Meranie
Definovanie geniality nie je jednoduché, pretože nemá jedinú definíciu. Podľa psychológov a psychologičiek môžeme geniálnymi nazvať ľudí s IQ nad 180, pričom v 70. rokoch 20. storočia psychológovia ako prví začali merať a definovať genialitu pomocou inteligenčného kvocientu (IQ). Pôvodne bol za génia označený človek s IQ približne 140, čo dosiahol 1 z 250 ľudí. V 40. rokoch 20. storočia sa však úroveň zvýšila na IQ nad 180, takýmto výsledkom sa môže pochváliť len 1 z 2 miliónov ľudí. Geniálne dieťa, podľa všeobecne uznávanej definície, je dieťa, ktorého intelektové schopnosti prekračujú IQ 130. Na zisťovanie úrovne intelektu sa využívajú komplexné testy inteligencie. Psychológovia a popredné školské inštitúcie sa už však snažia využívať aj rôzne doplnkové testy zamerané napríklad na kreativitu či sociálne zručnosti.
Génius je podľa slovníka "mimoriadne inteligentný, nadaný človek, schopný dosahovať vo svojej činnosti nezvyčajné výsledky," je to fenomenálny človek, virtuóz, "excelentný". Vedomosti a vzdelanie môžeme získať, ale inteligencia, múdrosť, genialita, nadanie a talent potrebujú aj vrodený potenciál. Rozdiel je v ich vrodenej inteligencii, talente, nadaní, možno aj genialite, ktoré môžu byť univerzálne alebo výrazné iba v určitom odbore. Niektoré deti sú prirodzene zvedavé a šikovné už od útleho veku a jednotlivé vývinové medzníky dosahujú výrazne rýchlejšie než ich rovesníci. Opakom sú deti, ktorých vývin je primeraný či dokonca pomalší, no napriek tomu môžu v nejakej oblasti vynikať. Tento fenomén podčiarkuje komplexnosť detskej geniality. Vysoko inteligentné dieťa má IQ 130 a viac, ale ani nadpriemerne inteligentné nemusí byť čistým jednotkárom, jeho inteligencia sa môže vzťahovať len na niektoré predmety.
II. Charakteristické Znaky a Prejavy Geniálnych Detí
Neurovedci a neurovedkyne už roky skúmajú vysoko inteligentné alebo nadané deti, aby lepšie pochopili fenomén geniality. Definujú ho ako bohatú originalitu, kreativitu a schopnosť predstavovať si a myslieť novými spôsobmi a v nových oblastiach. Existuje mnoho rôznych znakov geniality, pretože na svete neexistujú dva rovnaké mozgy a dvaja rovnakí jedinci. Geniálne deti tak môžu vykazovať rôzne charakteristiky. Neexistuje žiadny oficiálny zoznam príznakov geniality, ale určité znaky sa častejšie objavujú u detí, u ktorých sa zistila nadpriemerná inteligencia.
Typické prejavy geniality u detí zahŕňajú:
- Silná potreba duševnej stimulácie a angažovanosti: Tieto deti neustále hľadajú nové informácie a výzvy.
- Schopnosť rýchlo sa učiť nové veci a nadpriemerná pamäť: S ľahkosťou si osvojujú nové koncepty a fakty.
- Schopnosť rýchlo spracovať nové a zložité informácie: Rozumejú komplexným myšlienkam skôr ako ich rovesníci.
- Túžba skúmať konkrétne témy do hĺbky: Ich zvedavosť ich vedie k hlbokému ponáraniu sa do špecifických záujmov. Zaujímajú sa o to, ako veci fungujú - pred klasickými hračkami často dávajú prednosť encyklopédii, šachu alebo počítaču.
- Schopnosť nachádzať inovatívne, originálne, kreatívne spôsoby riešenia problémov a nové pohľady na vec: Prejavujú jedinečné myslenie a vynaliezavosť.
- Neukojiteľná zvedavosť, ktorá sa často prejavuje kladením veľkého množstva otázok: Ich neustále "prečo" a "ako" svedčí o ich vnútornom pohone.
- Učenie sa materiálov určených pre staršie deti: Dokážu spracovať učivo nad rámec svojho veku. Geniálne deti začínajú čítať už v relatívne skorom veku.
- Emocionálna citlivosť a hlboké prežívanie emócií: Často sú úzkostlivejšie a zdeprimovanejšie, frustrovanejšie, keďže spracúvajú informácie z okolia aj cez emocionálny filter.
- Nadšenie z jedinečných tém alebo záujmov: Môžu mať zvláštny talent, umelecké schopnosti alebo dobre pracovať s číslami. Do oblasti svojich záľub vedia vložiť veľa energie.
- Vyspelý zmysel pre humor: Dokážu oceniť a tvoriť komplexnejšie vtipy.
- Vynaliezavosť a tvorivosť pri hľadaní riešení problémov: Ich myslenie je flexibilné a inovatívne.
- Uvedomovanie si seba samého, sociálnych situácií a globálnych problémov: Už v mladom veku sa zaoberajú náročnými životnými témami ako smrť, chudoba či klimatické zmeny. Vysoká úroveň logického myslenia sa u geniálnych detí prejavuje aj ich hĺbkovým záujmom o náročné životné témy.
Okrem nadpriemerného nadania a bystrosti geniálne deti vynikajú aj svojím komplexným, logickým myslením. Pre niektoré nadpriemerné a nadané deti je typická aj jedna „maličkosť“ - asynchrónny vývoj. Zatiaľ čo v jednej oblasti vynikajú a neviete sa vynačudovať, koľko informácií si vyhľadali, zapamätali, naštudovali z určitej témy a aké projekty priniesli ukázať, v druhej sú na tom horšie ako deti v tom istom veku. Napríklad si nevedia zaviazať šnúrky na topánkach a zabúdajú základné veci ako vložiť jedlo do úst alebo umyť si zuby. Predstavte si 8-ročné dieťa, ktoré má schopnosti čítať a porozumieť textu, vypracovať projekt a naštudovať si tému, kým v nej nie sú majstri, na úrovni 14-ročného tínedžera, matematiku ovláda na úrovni 10-ročného dieťaťa, emócie si však reguluje na úrovni 4-ročného. To ukazuje, že aj keď Pán Boh v niečom pridal, v niečom inom zas ubral.
Geniálne deti majú veľmi živú predstavivosť a často si vytvárajú rozsiahlu a zložitú sieť vymyslených priateľov. Dokážu sa veľmi intenzívne sústrediť - tieto deti sa dokážu do činnosti tak ponoriť, že prestanú úplne vnímať svet okolo seba. Tento stav sa nazýva stav plynutia a dokazuje, že dieťa sa veľmi hlboko ponorilo do riešenia problému. Geniálne deti sú vodcami a hovorcami skupiny, pričom typické je ich výnimočné nadanie či akýsi „dar“ v jednej alebo viacerých oblastiach.
III. Výzvy, Ktorým Čelia Geniálne Deti a Ich Rodiny
Deti s vysokou kapacitou mozgu, nadpriemerne nadané a talentované deti sú v spoločnosti často chápané ako problematické. Prečo? Hlavne preto, lebo sa v škole nudia, tým pádom vyrušujú. Často kladú ťažko zodpovedateľné otázky a potrebujú rýchlejšie prijímanie informácií ako bežné deti. Geniálne deti síce chápu význam inštrukcií veľmi rýchlo, ich pracovné tempo a schopnosť učiť sa prevyšuje pracovné tempo skupiny, a tak sa v podmienkach bežného vzdelávacieho procesu začínajú nudiť, sú nepozorné a nesústredené. Niekedy malí géniovia nevynikajú v škole, teda vám nemusia prinášať dôkaz o ich vysokej inteligencii alebo vodcovských schopnostiach. Práve to môže byť dôvodom, prečo sa v škole ťažko sústredia, alebo nevedia odpovedať na jednoduché otázky - keďže ich zložité podotázky riešia už poriadne dlhú dobu a dívajú sa na problém z úplne iného uhla pohľadu. Naopak cítia extrémnu potrebu byť konštantne mentálne stimulované a nie sa zaoberať tak jednoduchými témami. Strácajú motiváciu v škole čokoľvek dokazovať.
Ďalším z rizík je problematická socializácia geniálneho dieťaťa v bežnej školskej triede. Geniálne deti môžu mávať sklony k výbuchom hnevu, nevhodnému správaniu alebo nedávajú pozor, keď im niečo hovoríte. Dôvodom je nuda alebo neschopnosť poradiť si vo svojom detskom svete s komplikovanými emóciami prameniacimi zo zložitých tém, ktoré už chápu. Nadpriemerné deti sa často hrajú samy - nie preto, že by nemali rady iných ľudí, ale preto, že majú rozšírenú predstavivosť, vďaka ktorej menej potrebujú spoločnosť. Alebo naopak prejavujú záujem oveľa viac sa rozprávať a diskutovať so staršími deťmi alebo dospelými, než s rovesníkmi, s ktorými nevedia nájsť spoločnú reč, nudia sa pri nich alebo ich nezaujímajú rovnaké veci. Práve konverzácie so staršími ich viac stimulujú a podporujú v uspokojovaní zvedavosti a túžby po nových informáciách a náhľadoch. Vyhľadávajú spoločnosť starších detí - kamarátov si skôr nájdu v záujmových krúžkoch, ktoré navštevujú, ako v škole.
Nadpriemerne inteligentné deti môžu oveľa intenzívnejšie reagovať na svet vôkol nich - majú silné emocionálne reakcie a udalosti a veci, ktoré sa dejú vôkol nich, na ne majú silnejší dopad a intenzívnejšie na ne reagujú než ostatné deti alebo vy. Majú tiež vyvinutý silný zmysel pre spravodlivosť, preto sa môžu cítiť frustrované, ak ich dospelí vynechávajú z rozhovorov alebo hľadania riešenia problémov. Bolo vedecky zistené, že tieto deti majú zväčšené časti mozgu v istých oblastiach limbického systému (asociované s emocionálnym spracovaním), preto sa im silné emócie spracúvajú ťažšie a nevedia sa s nimi vysporiadať, regulovať ich a manažovať svoje reakcie. Geniálne deti sú vďaka svojmu nadaniu zvyknuté na chválu a oceňovanie, čím si pestujú sklon k perfekcionizmu, ktorý im v dospelosti môže komplikovať život. Ak sa im nedarí, veľmi ľahko upadnú do stavu frustrácie. Okrem perfekcionizmu je u geniálnych detí častým problémom aj nedostatočne rozvinutá emočná inteligencia alebo sociabilita, ktoré je potrebné s nimi spoločne pestovať.
Geniálne deti sú iné. Ich správanie a schopnosti sa vymykajú priemeru. Mentálne zaostávanie a nadpriemerný intelekt predstavujú dva póly, ktoré sú zo štatistického hľadiska považované za odchýlku od normy, ktorá je v populácii najpočetnejšia. V učiteľskej praxi, hlavne v triedach s nadanými deťmi, sa často stáva, že tieto deti sú namyslené na to, čo všetko zvládajú, a to ich uzatvára pred okolím. Nehovoriac o tom, že ak v rodine je viac detí a jedno je geniálne a ďalšie nie, môže tam dochádzať ku komplexom a pocitu menejcennosti. Výskyt geniálnych detí pritom nie je viazaný na žiadnu rasu, kultúru či sociálne zázemie. Geniálne deti nachádzame aj v sociálne slabších pomeroch, kde ale zväčša nemajú priestor ukázať svoj potenciál. V dôsledku toho sú v centre pozornosti najmä ich “nedostatky”, ktoré ich skutočný potenciál zatienia. Príkladom je geniálne dieťa zo znevýhodneného prostredia so záujmom o matematiku a čísla, ktoré sa však nevie zaradiť medzi rovesníkov, pretože mu nerozumejú a ono nerozumie im.
IV. Výchova a Vzdelávanie Geniálneho Dieťaťa: Hľadanie Rovnováhy
Vychovávať geniálne dieťa nie je jednoduché. Jednoduchým sa to však môže stať hneď potom, ako zodpoviete na otázku, či z neho génia naozaj chcete mať. Množstvo rodičov považuje svoje dieťa za výstavný kus nábytku, či luxusné auto. Čím talentovanejšie a geniálnejšie dieťa je, tým viac sa ním môžu chváliť pred susedmi a priateľmi. Pri takejto výchove je často možné, že z malého génia raz bude veľký génius, avšak za akú cenu? Bez priateľov, bez harmonického vývoja a bez ozajstného detstva bude od troch rokov hrať na klavíri a bude z neho druhý Mozart, alebo si vyberie husle a bude z neho druhý Dalibor Karvay. Ich detstvo spočívalo v tom, že denne od troch rokov cvičili tri hodiny na klavíri. Ich priateľmi boli, či sú noty. Stojí to za to?
Toto je jedna z možností, ako podporiť talent a nadanie svojho dieťaťa: venovať mu svoj život, obetovať jeho vlastný život a zasvätiť ho od útleho veku jednej veci. Druhou možnosťou, ktorá je pre väčšinu rodičov náročná na rozhodovanie, je nechať dieťa harmonicky vyrastať. Často sa to zdá zbytočné plytvanie talentom a potenciálom, ale to je len zlé chápanie toho, že vaše dieťa nemusí byť geniálne v jednej veci, ale všeobecne vzdelané vo viacerých oblastiach. Geniálne dieťa sa samo ukáže aj pri harmonickom vývoji. Bude navštevovať školské, krajské a možno aj celoštátne olympiády v odborných predmetoch, bude sa zaujímať o veci okolo seba, na rozdiel od toho dieťaťa zatvoreného doma, ktoré musí denne veľa cvičiť, bude mať priateľov a pocit, že si svoju cestu vybralo samo. Súhlasím s pánom Edisonom, že deti sa nerodia geniálne, a že géniov z nich robia nesplnené rodičovské túžby. Dieťa však má svoje sny a svoje túžby. Zaslúži si prirodzený vývoj medzi rovesníkmi a kamarátmi a križovatky v živote, na ktorých sa môže samé rozhodnúť. To, že mu predsa v troch rokoch dáte do izby klavír a budete ho nútiť za ním každý deň drieť, to nie je genialita, to je sebectvo.
Ak teda príde vaše dieťa na svet s matematickým vzorcom na perách, zvážte si, či je pre vás prioritné mať z neho génia. Génius bude uznávaný, budete naň pyšní, môže to ďaleko dotiahnuť, ale o to menej času bude tráviť s vami, o to menej budete poznať vy voľný čas. A zrazu zistíte, že na jeho detstvo nemáte žiadne spomienky. Ak však chcete dieťa, ktoré bude mať harmonický vývoj a pritom je nadpriemerne nadané, takisto to nie je ľahká cesta. O to viac sa treba venovať jeho voľnému času, odpovedať na všetky zložité otázky, snažiť sa jeho vedomosti rozvíjať primerane k jeho veku. Ak si všimnete, že je vaše dieťa nadané v matematike, no nevie sa hrať s kamarátmi alebo nerozumie empatii, je potrebné, aby ste sa v jeho rozvoji zamerali aj na tieto oblasti. Rovnako ako v prípade všetkých detí, aj u tých geniálnych má ísť správna výchova ruka v ruke so správnym nastavením vzdelávacieho procesu.
Výskumy ukazujú, že pre geniálne deti je najvhodnejšie vzdelávanie v skupine podobných detí, t. j. nadpriemerne inteligentných rovesníkov. V našich podmienkach sú však takéto možnosti limitované, a tak sa často pracuje s individuálnym vzdelávacím plánom. Zaradenie geniálneho dieťaťa do bežného vzdelávacieho procesu prináša viaceré riziká. Geniálne deti chápu význam inštrukcií veľmi rýchlo, ich pracovné tempo a schopnosť učiť sa prevyšuje pracovné tempo skupiny, a tak sa v podmienkach bežného vzdelávacieho procesu začínajú nudiť, sú nepozorné a nesústredené. Pritom je však omnoho prirodzenejšie nechať dieťa navštevovať klasickú základnú školu. Ak vidíme, že v triede patrí medzi najlepších a že sa nemusí doma veľa učiť, o to lepšie. Môže navštevovať umelecké a športové krúžky, môže sa venovať veciam, ktorým sa každé dieťa venovať chce.
Geniálne deti sú v dospeláckej múdrosti okúzľujúce, a ak si aktivity zamerané na rozvoj svojho potenciálu vyžadujú, treba im ich dopriať, avšak - s mierou. Nielen v prírode, ale aj u ľudí platí, že potrebujeme rovnováhu. Ak chceme, aby z našich detí vyrástli spokojní a vyrovnaní ľudia, je potrebné venovať sa s nimi aj úlohám a témam, ktoré nie sú v centre ich záujmu. Geniálne deti si vyžadujú individuálny prístup, preto je dôležité, aby sme ich dar dostatočne skoro rozpoznali a následne ho za pomoci odborníka aj správne identifikovali. Nie každé nadané dieťa je totiž geniálne a nie každé nadpriemerne inteligentné dieťa sa na prvý pohľad javí ako skutočne geniálne. Ak si však neviete rady, nebojte sa obrátiť na odbornú pomoc alebo skupiny rodičov s rovnako geniálnymi deťmi, s ktorými sa môžete poradiť, ako ďalej pokračovať v učení a podpore dieťaťa tak, aby bolo spokojné a rozkvitalo. Hra dáva deťom priestor spracovávať všetky svoje zážitky a emócie. Pre dieťa je to najprirodzenejší spôsob upokojenia sa a relaxácie, môže však slúžiť aj ako prostriedok vyjadrenia pocitov a rozvíjania empatie či sociálnych zručností. Dieťa vám totiž nepríde povedať, že malo ťažký deň.
V. Ako Mozog Pracuje: Neurobiologické Základy Geniality a Vplyv Životného Štýlu
Dieťa je malý génius. Dieťa sa samo naučí sedieť, liezť, chodiť, džavotať, rozprávať, tvorivo sa hrať a klásť múdre otázky. Prečo mozog nevie pracovať svojím spôsobom a svojím tempom? Prečo sa musí dieťa učiť, ako sa učiť pri poruchách učenia? Prečo sa musí učiť sústreďovať pri poruchách pozornosti? Pozornosť, pamäť, myslenie, tvorivosť, učenie sú prirodzené funkcie a vlastnosti mozgu. „Nefunkčnosť“ týchto schopností znamená, že sa detská genialita, detské nadanie, detská múdrosť, detská inteligencia nerozvíja a často sú nahrádzané iba vzdelávaním. Zdravý rozum, prirodzená múdrosť, vzdelanosť, inteligencia a potom je tu aj talent, nadanie, vlohy a genialita - termíny definujúce mentálny potenciál nielen dieťaťa. Psychológia má k tomu množstvo teórií a definícií. Všetko to ale začína sústredením, koncentráciou, trpezlivosťou a výdržou. Nech už sa v živote snažíme o čokoľvek, dosiahneme to len vtedy, ak sa dokážeme koncentrovať, a tým zapojiť do akcie mozog.
Pozornosť a jej kvality sú podmienené „silou a výkonnosťou mozgu“ a nie silou vôle a chcením lepšie sa sústrediť. Ako sa ale sústrediť a učiť, ak je mozog nezrelý, má slabšiu kondíciu a blokuje ho zažívaný strach a stres? Mozog, a tým aj centrálna nervová sústava (CNS), následne nedokáže pracovať a využiť svoje schopnosti a nadanie. Predpokladom zdokonaľovania inteligencie, nadania, talentu, možno aj geniality dieťaťa sú neporušené funkcie mozgu. Cestou nie je - učiť sa, vzdelávať sa, opakovať si informácie a dostávať jednotky. Sú rôzne teórie, koľko percent svojich potenciálnych schopností využívame, ale rezervy sú určite veľké. Je však dôležité, aby sme o rozvoji týchto schopností začali uvažovať v širších súvislostiach, nie iba v medziach školských vedomostí.
Mozgové vlny sa postupne od narodenia zrýchľujú - od najpomalších delta vĺn u novorodencov až po úplné rozvinutie vĺn beta vo veku 10 rokov. Práve u „lenivých detí“ a aj u detí s ADHD, s depresiami, so strachmi, prevládajú v mozgu tzv. pomalé vlny théta a chýbajú im mozgové vlny beta, potrebné k sústredeniu a učeniu. Čo spôsobuje tento stav? Strach, ktorý spúšťa stresový režim a ktorým sa vlnová aktivita mozgu utlmuje. Je to ochrana mozgu ako riadiaceho centra a úlohu preberajú inštinkty - reagovať rýchle, aj keď nie vždy správne. Dôležité je prežitie! Inštinktívna reakcia daná prírodou nám spoľahlivo funguje, ale zmenili sa situácie spôsobujúce strach.
Pre optimálnu funkciu mozgu je dôležitá aj správna výživa. Okrem bežnej výživy sú zdrojom energie pre mozog kyslík a sacharidy, ktoré sa vyskytujú v mnohých potravinách vo forme fruktózy či laktózy. Spaľovaním sacharidov a kyslíka vzniká energia, ktorú mozog potrebuje pre svoju činnosť. Ako reaguje telo, ak nemá kyslík? Dusí sa a panikári. Ktorý orgán je zodpovedný za prísun kyslíka? Pľúca! Dýchanie mnohých detí je plytké a povrchné. Ktorá emócia zaťažuje pľúca? Smútok, ktorý môže prerásť do depresie! A to je smútok starý niekoľko generácií. Čo ak cukor prevažuje nad príjmom sacharidov? Konzumáciou sladkostí zažíva ľudské telo „vnútornú katastrofu“ spojenú so stresom. Prečo sú sladkosti zlé? Okrem toho, že sú návykové, správajú sa rovnakým spôsobom ako droga a vytvárajú závislosť. Prísun energetických kalórií zo sladkostí mätie telo, ktoré si nevie „prísun energie vysvetliť“ a začne vylučovať stresové hormóny. Predovšetkým kortizol, ktorý utlmuje činnosť mozgu a telo pripravuje na boj alebo na útek.
Pravá hemisféra je kreatívna, intuitívna a citová. Vníma celok; pracuje s predstavami, farbami, symbolmi a je viac umelecká. Ľavá hemisféra analyzuje detaily - kadiaľ ísť a práva hemisféra to vníma ako z lietadla - má celkový nadhľad. Vzájomná spolupráca pomáha pri riešení akéhokoľvek problému. Svoj podiel na slabej spolupráci hemisfér má aj jednostranný spôsob učenia, ktorý využíva slová a logiku. Pre rozvoj geniality je nevyhnutné zabezpečiť spektrum mozgových elektrických vĺn potrebných pre učenie, správnu výživu a kyslík pre sústredenosť a výkonnosť mozgu, potrebnú spoluprácu hemisfér a zabezpečiť, aby vstupy a výstupy z mozgu boli zachované.
VI. Genialita v Čase a Spoločnosti: Mýty a Realita
V súčasnej dobe sociálnych sietí a vzájomného porovnávania sa vníma veľký tlak rodičov na svoje deti, od ktorých žiadajú, aby boli rovnako perfektné ako ich rovesníci. Každý rodič sa rád pochváli svojím nadaným a šikovným dieťaťom, nikdy však netreba nútiť deti nasilu dosahovať skvelé výkony len preto, aby sa mohli pochváliť známym. Geniálne deti predstavujú iba malé percento v populácii a nenájdeme ich v každej druhej domácnosti. Ich dar v sebe nesie aj určité bremeno, preto je dôležité, aby rodičia boli ku svojim deťom vnímaví, láskaví a rešpektovali ich prirodzené tempo vývinu. Je v poriadku, ak je vaše dieťa “iba” priemerne šikovné.
Často sa autorka pozastavuje nad tým, koľko je tém o úžasných nadaných malých deťoch, ale už o nadaných tínedžeroch tém ako šafranu a o stredoškolákoch takmer žiadne. Prečo? Pretože nadanie sa väčšinou zdiagnostikuje na prvom stupni. Pretože výška IQ sa udáva voči ostatnej populácii a je premenlivá v čase. Áno, dieťa môže v siedmich rokoch mať výsledky vysokého nadpriemeru oproti ostatnej populácii, a áno, to isté dieťa v desiatich už tie testy spraví ako zvyšok priemernej populácie, alebo v pásme mierneho nadpriemeru - čo je fajn, ale nik z toho už „nepadá na zadok“. Pretože nadané dieťa je už v desiatich "upratané" - či na špeciálnej škole, v špeciálnej triede, integrované v bežnej škole, alebo s prehľadom sa dostane na osemročný gympel, ktorý je náročný a dieťa ho zvláda ľavou zadnou. Pretože nadané dieťa už nikoho v svojom okolí neprekvapuje a všetci to, že je nadané, konečne berú ako bežnú informáciu a nik z toho „nepadá na zadok“. Tých „pretože“ je samozrejme viac. Hlavným dôvodom straty geniality, ako to nazvala autorka, je práve splynutie s priemerom - u niekoho prirodzene, u niekoho zanedbaním rodiča a nezvládnutím rozvíjania nadania, u niekoho zanedbaním a zlým prístupom učiteľa. Je to všetko vysoko veľmi individuálne - ako matka vysoko nadpriemerne inteligentných detí autorka rovno píše od zdroja - nás, ktoré chápu, že aj keď tabuľkovo inteligenčne vyšli výsledky syna na mentálnej úrovni 18-ročného mladého muža, ale stále je to proste emóciami iba 10-ročné dieťa, je naozaj minimum.
Dedičnosť zohráva dôležitú úlohu nielen v otázkach zdravia, vzhľadu či psychickej odolnosti, ale aj v otázkach geniality. Problém je, že nevieme, akí boli naši predkovia niekoľko pokolení pred nami, preto nevieme ani to, či mali vhodné podmienky na rozvoj svojho daru. Jedným z príkladov úspešného prístupu k nadaným deťom je škola, ktorú vedie Jolana Lazinbatová. Ona sleduje všetky „svoje geniálne deti“, je pyšná na ich mimoriadne výsledky a úspechy. V škole neustále organizujú prednášky, aby aj mladší študenti vedeli, čo by mohli dosiahnuť. Veľa z ich žiakov pôsobí vo svetovom výskume alebo študuje na svetových univerzitách. Prvýkrát otvorili triedu pre mimoriadne nadané deti v roku 1993 a na budúci rok budú oslavovať 25. výročie. Príkladom je Marek Buchmann, ktorý je najlepší z najlepších. Odmalička chodil na matematické súťaže, no nevyhrával ich a nebavilo ho to. Chcel si nájsť niečo, kde bude najlepší. Vymyslel si, že to bude chémia. Odvtedy sa to začalo. V 15 rokoch začal spolupracovať so Slovenskou akadémiou vied, získal svoj prvý patent a študoval na Oxforde. Test z chémie urobil na 99,9 percenta, čo bol historicky najlepší výsledok. Nikto pred ním to nedosiahol.
tags: #dieta #moze #byt #genialne