Začiatky s príkrmami bývajú pre rodičov obdobím plným očakávaní, ale aj frustrácie. Mnohé mamičky sa stretávajú s problémom, že bábätko odmieta papať lyžičkou, hoci inak zje takmer všetko cez fľašu a cumlík. Lyžičku odmieta, jednoducho stisne ústa a nedostane do neho nič, dokonca ani mliečne kaše, ktoré obľubuje. Táto výzva je bežná a vyžaduje si trpezlivosť a pochopenie. Prechod z mliečnej či tekutej stravy na tuhú potravu je pre dieťa veľká zmena, a preto je dôležité vedieť, ako k tejto situácii pristupovať a aké sú možné príčiny a riešenia.
Prvé pokusy a fáza odmietania lyžičky
Pri zavádzaní príkrmov si rodičia často kladú otázku, prečo dieťa, ktoré predtým jedlo všetko, začína vymýšľať či úplne odmieta jedlo. U niektorých detí zje dieťa v pohode 1 lyžičku, ale keď nasledujú ďalšie a ďalšie, jeho pery sa čoraz viac uzamykajú. Niekedy rodičia bojujú s tým, že 80 % jedla im aj tak dieťa vypluje, takže 1 lyžičku do neho dostávajú aj na 5-krát. To všetko vedie k frustrácii rodičov a obavám o dostatočný príjem potravy, najmä ak má dieťa napríklad súrodenca-dvojičku, ktorá už dávno ani nevie, že jedla.
Príčiny odmietania lyžičky
Odmietanie lyžičky môže mať rôzne príčiny, ktoré sú často komplexné. Predovšetkým treba vylúčiť zdravotné dôvody, čo môžeme konzultovať s detským lekárom. Dieťa môže mať napríklad alergiu na nejakú potravinu, ktorá bolesť spôsobuje, alebo problémy v zažívacích orgánoch a metabolizme. Objektívnym dôvodom na odmietanie určitých jedál môže byť tiež aktuálny zdravotný stav - prechladnutie, zvýšená teplota či prerezávanie zúbkov. Bol aj prípad, keď 8-mesačnej dcére vyšli spodné dvojky, a práve v tom období asi týždeň odmietala lyžičku úplne. V iných prípadoch môže užívanie antibiotík, ako napríklad Klacid, spôsobiť, že dieťa odmieta všetko mliečne, aj materské mlieko či umelé mlieko, a pije „iba“ keď spí. Takéto lieky môžu spôsobovať nadúvanie a celkovú nechuť do jedla.
Mnohé deti ešte nemajú dostatočne vyvinuté zručnosti úst, jazyka a svalov na spracovanie kúskov, a preto radšej uprednostňujú pyré alebo kašovitú textúru. Napínací reflex (gag reflex) je u dojčiat prirodzene silnejší a slúži ako ochrana pred zadusením. Je normálne, že dieťa napne, keď si napríklad hlboko vloží lyžičku do úst pri hre. Pokiaľ dieťatko dávi kúsok jedla, hlavne vy zachovajte kľud, aby dieťatko necítilo z vás paniku. Dôverujte mu. Ak by dieťatko začalo fialovieť a strácať vedomie, musíte poskytnúť prvú pomoc. Tú si treba naštudovať dopredu.
Psychologické faktory tiež hrajú rolu. Ak dieťa kŕmite vy a samo to ešte nezvládne, jeho reakcie na odmietanie konkrétneho jedla sú pravdepodobne dosť rázne - buď vám odstrčí ruku, pokrúti hlavou, alebo začne kričať či plakať. Ak sa dieťa nechá vyhladovať, potom je z toho nervózne a nebude otvárať ústa. Skôr ho pochytia jedy. Dieťa môže skúšať a snažiť sa rozšíriť svoje hranice, čo si môže dovoliť a pokiaľ môže zájsť. Vnímanie jedla, tlak rodiny na jedenie dieťaťa, nalomenie pocitu sýtivosti alebo istá forma manipulácie zo strany rodiny či dieťaťa môžu tiež prispieť k prieberčivosti. Je dôležité si uvedomiť, že dieťa tiež cíti, kedy je hladné.
Význam trpezlivosti a prostredia
Trpezlivosť je pri zavádzaní príkrmov a učení sa na lyžičku absolútne kľúčová. Mamičky sa zhodujú, že to chce fakt len trpezlivosť. Niektorým to trvalo dva mesiace, kým sa obidvaja ich chalani pekne naučili jesť lyžičkou. Treba len trpezlivosť, nevzdávaj to. Pri rešpektovaní individuality a osobitného dozrievania každého dieťatka je však dôležité pristupovať k problému s pokojom a rozvážnosťou. Zmierme sa s tým, že ešte nejaký čas bude to hamko končiť na rôznych horizontálnych či vertikálnych plochách. Naivné predstavy o vašej kuchyni ako tej vyglančenej z katalógu by sme mali odložiť bokom.
Vytvorenie stabilného a predvídateľného prostredia je tiež dôležité. Dávajte mu lyžičku do ruky, vždy ich kŕmte v rovnakom čase, na rovnakom mieste (aspoň ten príkrm) - napríklad v stoličkách v kuchyni. Ak je pri jedení prítomných viac osôb, môže to pomôcť, najmä ak sa stravuje viac detí naraz. Ak má rodič pomoc pri kŕmení, napríklad od svokry alebo manžela, je to výhoda, lebo kŕmiť dvojčatá je rozdielne ako kŕmiť jedno dieťa. Ak sa rodič trápi s kŕmením jedného dieťaťa, zatiaľ čo druhé už dávno dojedlo, môže to byť veľmi vyčerpávajúce.
Efektívne stratégie pre prijatie lyžičky
Existuje mnoho overených metód a trikov, ako pomôcť dieťaťu prijať lyžičku a prekonať odpor k nej, kombinujúc prístupy, ktoré rešpektujú individuálne tempo dieťaťa.
PRESTAŇTE kŕmiť svoje dieťa lyžičkou: Urobte namiesto toho toto
Hra a zvykanie si na lyžičku
Jedným z najúčinnejších spôsobov je nechať dieťa, aby sa s lyžičkou hralo. Dajte mu lyžičku na hranie, nech vidí, že to nie je nepriateľ, a nech si na ňu zvykne. Niektorým deťom stačili asi 3 dni hrania, počas ktorých si lyžičku dávali aj do úst. Tak si nejako na to zvykli, že keď im ju rodič nasmeroval do úst, tak ju potom prijali. Môžete mu tú lyžičku vložiť do rúčky, nech si na ňu zvyká.
Ďalším skvelým trikom je jesť pred ním s lyžičkou vy, pretože deti rady opakujú po rodičoch. Dajte dieťatku lyžičku do ruky, vždy ich kŕmte v rovnakom čase, na rovnakom mieste (aspoň ten príkrm) - napríklad v stoličkách. Položte pri bežnom kŕmení do tanierika lyžičky dve - jednu pre malého jedáka a druhú pre mamu. Už len možnosť chytiť si lyžičku do vlastných a skúšať triafať do pusy - alebo len skúšať, čo jedlo robí pri dotyku či plesnutí do taniera lyžičkou - je pre dieťa dôležitým signálom a poznatkom. Dieťatko sa učí predovšetkým pozorovaním mamy pri kŕmení a tak časom ten svoj spôsob jedenia lyžičkou nájde. Niekedy bude pomer nakladania jedla lyžičkou do pusy väčší pre mamu, niekedy pre dieťatko. Rešpektovať treba aj pokus vložiť si jedlo do úst rukou, pokiaľ to neskončí vyhadzovaním do priestoru.
Postupné zavádzanie a „reagujúce kŕmenie“
Metóda „responsive feeding“ alebo „reagujúce kŕmenie“ je prístup, ktorý sa zameriava na rešpektovanie potrieb dieťaťa počas kŕmenia. Tento prístup zahŕňa pozornosť na signály dieťaťa počas jedenia, umožňuje dieťaťu rozhodovať o tom, kedy a ako chce jesť, a podporuje ich schopnosť regulovať príjem jedla podľa ich vlastného tempa a potreby.
- Postupné zvyšovanie porcií: Ak dieťa zje len pár lyžičiek, v tom zotrvajte a postupne vám hádam zje čoraz viac. Začnite s jednou lyžičkou, potom o dva dni už dve atď. Mamičky riešili presne tento istý problém a pomohlo im to, že deťom vždy dali po jednej lyžičke, potom ostatné do fľaše zamiešať s mliekom. Skúšali vždy, pri každom jedle, a nakoniec sa to naučili.
- Ideálny čas na kŕmenie: Najlepšie je skúšať to, keď dieťa nie je príliš hladné, lebo keď ho necháte vyhladovať, potom je z toho nervózne a nebude otvárať ústa. Skôr ho pochytia jedy. Začínajte dopoludnia, asi 1,5 hodiny po kojení a teda 1,5 hodiny do ďalšieho kojenia. Nebol ani hladný ale už ani sýty a koľko chcel toľko ste dali.
- Využitie cumlíka: Zo začiatku môžete dať na lyžičke trošku zeleninky a potom mu dať na chvíľku cumlík. Mamičky mali pocit, že si dieťa nevie uvedomiť, že to, čo mu dávate na lyžičke, je tiež na papanie a že ho to aj zasýti. Pomaly sa dáva dve lyžičky a cumel na chvíľu, až sa dostanete k tomu, že dieťa papa už aj bez cumlíka. Iný nápad je dať zeleninu na dudlík a tak do pusy. Dieťa to spapalo, dokonca sa „triaslo“ za ďalším dudlom, takže zelenina jej asi chutí, len tá lyžička nie je náš kamarát.
- Rešpektovanie odmietania: Ak dieťa odmieta jedlo alebo ho nechce zjesť, netlačte na neho. Takto sa učí počúvať svoje telo, čo je základom pre zdravé stravovacie návyky v budúcnosti. Nenúťte dieťa do jedla (nech by ste vymýšľali akékoľvek inteligentné spôsoby, aby jedlo, ak by fungovali, tak už by určite dávno jedlo), nesnažte sa každý deň vymyslieť novú stratégiu.
Využitie alternatívnych metód
Kombinácia BLW (Baby-Led Weaning) s lyžičkou je ideálnym spôsobom, ako umožniť dieťaťu objavovať kúsky jedla vlastným tempom, a zároveň mu dať možnosť dostať potravu aj pomocou lyžičky, ak to jeho motorické schopnosti a vývoj ešte neumožňujú samostatne. Pri zavádzaní BLW dieťa dostáva možnosť skúmať a jesť kúsky jedla vlastným spôsobom, bez toho, aby mu niekto nútil lyžičku alebo kontroloval každé sústo. Tento proces je veľmi dôležitý pre rozvoj motorických zručností, ale zároveň je dôležité rešpektovať, že nie všetky deti sú pripravené na kúsky hneď od začiatku.
- Jedlo rukami: Začnite s kúskami aj s kašami: Dajte dieťaťu k dispozícii kúsky jedla, ktoré môže skúmať a prehĺtať, ale zároveň mu môžete ponúknuť lyžičku s kašou, aby sa necítilo pod tlakom. Namiesto pasírovania zeleniny ju môžete dať vcelku uvarenú do ruky, napríklad uvarenú mrkvu a kaleráb, a dieťa si bude pekne odhryzovať, alebo nakrájané zemiaky, ktoré si berie rukami. Potom mu k tomu dajte lyžičku a ukazujte jej, ako si má naberať. Takto striedavo si dieťa dáva aj rukami aj lyžičkou. Niekedy aj teraz ešte jedáva rukami, hlavne zeleninu z polievky. Ak dieťa odmieta lyžičku, skúste mu dávať jedlo, ktoré môže jesť samo rukami - kúsky zeleniny, zemiakov, mäsa, cestoviny, pečivo na kúsky. Keď sa jej zlepší jemná motorika, môže začať sama jesť lyžicou alebo detskou vidličkou.
- Kŕmenie prstom: Niekedy pomôže dávať príkrm prstom a potom skúsiť lyžičkou.
- Hustejšie jedlá: Dobré je začať s jedlom, ktoré je hustejšie a nevytečie - neutečie z lyžičky skôr, ako malý jedák trafí do pusy. Ideálne na to sú všetky termixy, miláčiky, tvarohové pribináčiky alebo husté jogurty či kaše.
- Kŕmenie hračiek: Ak má dieťa obľúbené zvieratko či hračku, ktoré prežije tento stravovací proces bez ujmy, môžete si ho zavolať na „pomoc“. Drobček môže skúšať kŕmiť aj hračku - minimálne to pomôže dokŕmiť ho nenápadne tým, čo už nevládze naložiť do úst samo.
- Vitamín D: Niektoré deti, ktoré dostávali vitamín D na lyžičke od malička, nemajú s lyžičkou problém.
- „Bagrovanie“: Dajte dieťaťu lyžičku do každej ruky, nech skúša „bagrovať“, a vy medzitým dokrmíte.
Technické pomôcky a vybavenie
Správne vybavenie môže výrazne uľahčiť proces učenia sa jesť lyžičkou a minimalizovať neporiadok, hoci ten bude spočiatku nevyhnutný.
- Lyžičky: Kúpte si lyžičky malé plastové. Mamičky odporúčajú napríklad sadu „the first years“ ako perfektné. Používajte lyžičky, ktoré zbelejú, keď je jedlo príliš horúce a sú aj trošku mäkšie. Dobrá, kvalitná lyžička by nemala byť príliš plytká a ani nie príliš veľká. Mäkká silikónová lyžička, ktorá je čo najpodobnejšia dudlíku, môže tiež pomôcť.
- Tanieriky: Vynikajúce sú na prvé samostatné jedenie tanieriky s prísavkou. Zo skúseností však platí, že nie vždy dobre drží na drevenom pultíku či stole - podklad musí byť dokonale čistý a suchý. Odporúčané sú tanieriky z Ikea, Canpol Babies alebo aj z DM drogerie. Dobrý trik je prilepiť na bežný plastový tanierik a pultík malého jedáka suchý zips.
- Vysoká stolička s pultíkom: Je dôležitá. Niekto si nevie predstaviť papanie bez vysokej stoličky, najlepšie s pultíkom. Aj keď výnimka potvrdzuje pravidlo - niektoré deti sa chcú stať veľkáčmi priamo pri veľkom rodinnom stole a bagrovať vo veľkom porcelánovom tanieri. Zváženie je vždy len na vás.
- Ochranný odev: Chcete predchádzať batikovaniu oblečenia jedlom? Stačí malého jedáka obliecť do pršiplášťa primeranej veľkosti a pokusy o samostatné jedenie môžu začať. Táto finta je náhradným riešením, ak váš malý jedák odmieta podbradníky a neexistuje taký, ktorý by zo seba nestiahol.
Riešenie širších stravovacích výziev
Okrem odmietania lyžičky sa rodičia často stretávajú s inými stravovacími problémami, ktoré môžu sťažovať celý proces kŕmenia a ovplyvniť celkové stravovacie návyky dieťaťa.
Prieberčivosť a nechuť k jedlu
Prieberčivosť dieťaťa môže byť vážnejší problém ovplyvnený niektorými faktormi - ako je vnímanie jedla, rozvoj svalov v oblasti tváre a sánky, spojenie jedenia s bolesťami po prekonanej chorobe (hnačky, bolesti brucha a podobne), prípadne aj nedostatkom niektorých minerálov (napr. zinok). Na druhej strane môže byť prieberčivosť spôsobená aj prílišným tlakom rodiny (matky) na jedenie dieťaťa, nalomením pocitu sýtivosti, istou formou manipulácie zo strany rodiny alebo dieťaťa. Dieťaťu treba venovať viac nenásilnej pozornosti. Jedlo nie je to najdôležitejšie, čomu sa máme venovať a nemá byť stredobodom nášho záujmu. Jeme, aby sme žili a nie naopak. S dieťaťom nakupujme, hrajme sa s potravinami a vysvetľujme mu, čo pre nás znamenajú, čo nám prinášajú a vďaka ktorým sme zdraví. Nesiľme dieťa do extrémne veľkého repertoára, ponúkajme zdravé jedlá, ale nie v širokej palete potravín. Dieťa v troch rokoch prechádza neofóbiou, strachom z nového, a mnohé potraviny odmieta práve z toho dôvodu, že sa s nimi ešte nezoznámilo. V takýchto situáciách sa netreba každý deň budiť s pocitom, že už dnes by ste naozaj mali prísť na to, ako motivovať vaše dieťa jesť. Hoci to znie paradoxne, to, čo vám najviac pomôže, je, ak zmeníte svoje očakávania.
Problémy s pozornosťou a prostredím
- Rozptýlenie pri jedle: Dnes sa stretávame veľmi často s javom, kedy deti pri prežúvaní jedla sústreďujú svoju pozornosť na sledovanie programu v televízii či na tablete/mobile. Takéto jedenie vyvoláva úplne inú fyziologickú a hormonálnu reakciu tela v porovnaní so štandardným jedením. Deti, ktoré sa sústredia na pozeranie rozprávky, nevnímajú jedlo, jeho chuť, vôňu, konzistenciu a majú plne odpútanú pozornosť. Nedokážu správne vyhodnotiť pocit nasýtenia a je tu vyššia pravdepodobnosť nadváhy a obezity vo vyššom veku. Taktiež nevnímajú, aké jedlo vkladajú do úst a v akom množstve. Znižuje sa počet prežutí a majú tendenciu rýchlejšie prehĺtať väčšie sústa, čo môže sťažiť trávenie jedla a vyvolávať problémy s tráviacim traktom. Aby sme sa vyhli negatívnym dôsledkom, snažme sa stravovať spoločne s aspoň jedným rodinným členom pri stole, komunikovať s dieťaťom (namiesto rozprávky v elektronickom médiu si hovorme rozprávky vzájomne), pripravovať jedlo zaujímavo a atraktívne tak, aby sme si mohli hovoriť o jednotlivých potravinách rozprávky/príbehy, vysvetliť dieťaťu (ak je už väčšie), čo sa deje s jeho telom, keď nevníma čo je, a dohodnúť sa v rámci celej rodiny, že pri stolovaní sa mobily, tablety a notebooky zatvárajú či prenesú do inej miestnosti a nebudeme reagovať na žiadne pípnutia, správy či hovory. Čas obeda či večere je proste čas na rodinu a lásku.
- Neposednosť: Naháňanie dieťaťa nikam nevedie a je jednou z častých chýb pri stravovaní malých detí. V škôlke deti pekne sedia za stolíkmi a nikto ich nemusí naháňať. Dieťaťu vysvetlíme, že sa je len v kuchyni za stolom a nikde inde. Dodržiavajte to však celá rodina. Ak dieťa nevydrží a odbehne, nechajte mu ešte chvíľu tanier na stole, kým sa naje celá rodina a potom to odložte na neskôr. Neponúkajte mu žiadne jedlo medzitým. Dohodnite sa, že raz za čas si spolu urobíte piknik v prírode, na záhrade alebo len na balkóne, prípadne v zimnom období aj v jeho izbe na deke - ale okrem týchto prípadov budete jesť vždy pri stole.
Výživa a špecifické situácie
- Dojčenie a málo jedla: Dojčenie je proces ovplyvnený hormonálne (endokrinne) a neskôr autokrinne. Niečo ako slabé materské mlieko alebo nedostatok mlieka neexistuje. Množstvo a vypudzovanie mlieka je ovplyvnené vylučovaním hormónu prolaktínu z adenohypofýzy a oxytocínu z neurohypofýzy. Ak dieťa plače, málokedy to súvisí s nedostatkom mlieka, ale skôr so psychickým nastavením mamičky alebo s jej skladbou stravy. Materské mlieko je funkčná potravina, v druhom roku života pokrýva takmer všetky výživové požiadavky bábätka a mnohé deti v tomto veku uprednostňujú určitý čas niektoré potraviny a potom zase iné. Ak sú dojčené, je jedno, že niekoľko týždňov jedia monotónne. Materské mlieko je dobré, kvalitné po celú dobu dojčenia, navyše obsahuje imunitné faktory, ktoré sa nenachádzajú nikde inde, pokrýva (úplne alebo čiastočne) potrebu mnohých vitamínov a špeciálne pri deťoch, ktoré dobre nepapajú, je záchranou. Umelé mlieko podľa Svetovej zdravotníckej organizácie nemajú deti po 6. mesiaci dostávať ani v prípade, že už nie sú dojčené. Jogurt, obilninové kaše a ovocie predstavujú čerstvé jedlo, z ktorého má dieťatko potenciál získať veľa výživných látok a sú vhodnejšie, ako sušené mlieko.
- Odmietanie zeleniny: Deti majú často problém s čerstvou zeleninou. Netreba podceňovať varenú, dusenú, blanšírovanú či pečenú zeleninu. Ak neje čerstvú, existuje množstvo spôsobov ako vitamíny doplniť varenou. Taká dobrá hustá zeleninová polievka, zeleninové kroketky pečené v rúre, či zeleninové nátierky sú taktiež dobrým zdrojom potrebných vitamínov a minerálov.
- Chuť na sladké / jedenie po večeri: Ak dieťa neustále má chuť na sladké alebo chce jesť aj po večeri a po umytí zubov, treba zvážiť, či ide o skutočný hlad, alebo len chuť či istú formu manipulácie kvôli nedostatku pozornosti. Zamyslime sa nad tým, koľko dieťa reálne je, aké porcie má, či má dostatok všetkých živín a v akom pomere. Skúste si niekoľko dní podrobne písať, čo všetko dieťa zje a či v strave nemá príliš veľa jednoduchých sacharidov, cukrov či škrobu, v kombinácii s tukmi. Sladkosti, slané či sladké pochutiny, biela ryža, biele cestoviny, biele pečivo, zemiaková kaša - to všetko môžeme zaradiť k potravinám s vysokým GI, ktoré zbytočne provokujú inzulín. Pri takejto strave môže dochádzať k rozpojeniu metabolických a fyziologických dráh, dokonca až k vzniku leptínovej rezistencie, kedy má dieťa chuť jesť, pretože nesprávne vyhodnocuje vlastný apetít. Chuť na sladké vieme upokojiť ovocím, sušeným ovocím v bio kvalite, horkou čokoládou, sladkými, ale zdravými jedlami (obilninové kaše, jogurt s medom, placky či palacinky v zdravej verzii). Pokiaľ má dieťa dobrú zdravú stravu s dostatkom komplexných sacharidov a vlákniny, nie je dôvod sa obávať, že nám po večernom umytí zomrie hladom. Iné je to v období rastového skoku, v období dospievania, kedy je druhá večera na mieste, opäť však v správnom čase a s dostatočným odstupom pred spánkom.
- Prejedanie sa: Zdravé dieťa sa neprejedá! Zdravé dieťa, s dobre vyvinutou reguláciou príjmu potravy, má vnútorné nastavenie naladené na svoje vlastné potreby. Táto schopnosť, s ktorou sa dieťa rodí, môže byť narušená, ak bolo dieťa prikrmované alebo kŕmené umelou formulou v pravidelných intervaloch a s rovnakým objemom mlieka, ak sme v batolivom období dieťa nútili dojedať celé porcie, ak sme dieťa nútili do jedenia vo všeobecnosti, ak sme používali zavádzanie či manipuláciu na to, aby sme dieťa prinútili jesť, ak dieťa žije v stresujúcom prostredí, alebo ak je dieťa pod veľkým tlakom/nátlakom alebo prežíva emocionálne ťaživé obdobie. Pokiaľ máme pocit, že dieťa je veľa, píšme si presné záznamy stravovania, jeho aktivity, spánok, pitný režim a aj vyprázdňovanie. Všímajme si všetko, čo nie je v súlade s našou predstavou. V období rastových špurtov môže dieťa zjesť viac, inokedy je menej.
- Odmieta piť čistú vodu: Ponúkajme mu ovocné čaje so sladkastou príchuťou, bylinné čaje jemne dosladené medom, odšťavené šťavy riedené vodou. Vyhnime sa akýmkoľvek sladeným nápojom alebo cukrom osladenému čaju. Postupne rieďme viac vodou, dávajme menej medu. Prechod zo sladkých nápojov na vodu môže trvať aj niekoľko mesiacov, uvedené typy sú však vhodnou alternatívou k čistej vode.
- Starí rodičia ho kŕmia nezdravými vecami: Záleží od toho, nakoľko sú ochotní s nami starí rodičia komunikovať, diskutovať o problematike zdravej výživy a čo my považujeme za nezdravé veci. Pokiaľ dieťaťu starí rodičia pripravia domáci koláč s cukrom alebo parené buchty, rozhodne by sme to tak mali nechať, ak je to skôr sporadické. Pokiaľ mu však ponúkajú kupované sladkosti a priemyselne spracované pochutiny, skúsme sa s nimi porozprávať a nájsť spoločný kompromis - teda radšej ten domáci koláč ako horalky. Argumentujme logicky, bez hnevu, poďakujme sa, ale v záujme zdravia dieťaťa trvajme na svojom rozhodnutí.
Riešenie špecifických problémov so stravovaním
RNDr. Barbara Sviežená, PhD., odborníčka na detské stravovanie, aj MUDr. potvrdzujú, že ak dieťa odmieta jesť, môže to mať rôzne príčiny a je dôležité k nim pristupovať individuálne.
Odmietanie mäsovo-zeleninových príkrmov u 15-mesačnej dcéry (9kg, dojčená): V tejto situácii je kľúčovou otázkou, ako vaše bábätko priberá a prospieva. Ak získava dostatok materského mlieka, a toto si môžete overiť v osobnom kontakte s laktačnou poradkyňou, potom získava dostatok výživných látok. To, že deti nejedia jedlo môže mať veľa príčin, niektoré z nich môžu byť medicínske, niektoré psychologické a niektoré si vyžadujú len trpezlivosť a veľké úsilie. V takomto prípade ide pravdepodobne o tú tretiu možnosť, zvlášť preto, že dieťatko je ochotné jesť, ale momentálne neje pestro. Nie je príčinou toho, prečo dcérka odmieta jesť stravu a odmietnuť dať dcérke možnosť sa nadojčiť nijako nezvýši jej chuť do jedla.
Tu je pár tipov, ktoré by vám mohli pomôcť:
- Pokračujte v dojčení, dojčenie nijako neobmedzujte ani dieťatku dojčenie neodmietajte.
- Nenúťte dieťa do jedla. Netlačte naňho.
- Začnite tým, že budete v prvom rade ponúkať jedlá, ktoré má rada. Z nich vychádzajte, keď sa budete snažiť dávať nové jedlá - dávajte jej podobné jedlá ako tie, čo mu už chutia.
- Mnohé takéto deti nemajú rady, keď sa im do jedla snažíte miešať niečo nové.
- Dávajte jej čo najviac toho, čo má rada.
- Skúste postupne vytvárať príležitosti, aby sa mohla hrať s novým jedlom, chytať ho bez toho, aby ste chceli, aby ho jedla. Takéto deti potrebujú veľa príležitostí na skúmanie jedla a veľa šancí na ochutnanie.
- Väčšinou nefungujú stratégie typu „vidieť iné deti jesť“, „nechať ju vyhladovať“, „dať do pusinky niečo, keď sa nedíva“, „dávať vybrať, že bude jesť toto alebo nič“ a podobne.
- Nerozprávajte pred dieťaťom o tom, že „nechce papať“.
- Väčšinou nefunguje žiadne „podplácanie“ darčekmi, hračkami, tanierikmi, sladkosťami.
- Bábätká majú záujem o skutočné jedlo, ktoré jedia rodičia. Umožnite mu, aby vaše jedlo bralo do rúk, samo sa ním kŕmilo, namáčalo si ručičku do jedla a oblizovalo ju. Bábätko môže jesť bežné zdravé rodinné jedlá, o ktoré prejaví záujem.
Celkové odmietanie jedla: Ak dieťa odmieta jesť, môže to mať rôzne príčiny. Predovšetkým treba vylúčiť zdravotné dôvody, čo môžeme konzultovať s detským lekárom. Môže ísť napríklad o alergiu na určité potraviny, ovocie alebo problémy v zažívacích orgánoch a metabolizme. Ak nejde o zdravotné situácie, dobre si všímajte, kedy, v akých súvislostiach, pri akých príležitostiach sa odmietanie vyskytuje. Odmieta určité jedlo či potraviny? Omáčky, ovocie, niektorý druh mäsa? Nezvyklo si dieťa na určité cykly v stravovaní, napríklad obed v danom čase? Je vyberavé, prieberčivé, keď napríklad z polievky vyberá len mäsko? Vyžaduje viac sladkostí?
- Keď sa dieťa s jedlom „babre“: Ak sa často či pravidelne stáva, že sa s jedlom babre, je veľmi pomaly, prehŕňa sa príborom v tanieri, môžeme pár minút počkať, či sa situácia nezmení. Ak nie, môže pomôcť, keď jedlo vezmeme, odložíme mimo dosah dieťaťa s pokojným komentárom, že pokračovať bude neskôr, keď vyhladne. Ak iba vymýšľa, týmto správaním si vydobýja pozornosť alebo nejakú výhodu či odmenu, taktiež treba zachovať pokoj, ale nepristúpiť na „vydieranie“. Dôležité je do stravovania zaviesť určitý systém, pravidelnosť, a to nielen kvôli výchovným momentom, ale prispieva to tiež k návykom zdravého stravovania.
- Veľkosť porcií: Do úvahy treba vziať aj množstvo ponúkaného jedla, veľkosť porcií a frekvenciu ich podávania. Vlastné predstavy, skúsenosti a zvyklosti nemusia zodpovedať optimálnemu zloženiu a rozloženiu pre naše dieťa. Veľkosť porcií volíme spočiatku skusmo - radšej menšie, pridať môžeme podľa potrieb. Postupne zistíme, že určité jedlo či jedlá dieťa preferuje. Nemusíme to brať ako určovacie kritérium. Ponúkame pestrú stravu, zaraďujeme aj také jedlá, ktoré sú menej obľúbené, no potrebné z hľadiska zdravej výživy. Snažíme sa, aby takéto jedlá boli vyvážené tými obľúbenejšími. Je na nás, ako dieťa nahovoríme, namotivujeme, aby skúsilo trošku a potom dostane aj niečo iné - ale nie ako odmenu za zjedenie.
- Nenútenie do jedla: U menších detí, ak odmietajú jesť, sa dá využiť odpútanie pozornosti od jedla, napríklad porozprávať aktuálne prispôsobenú krátku rozprávku, príbeh o deťoch, zvieratkách, zahrať scénky s obľúbenými postavičkami, kresliť obľúbené predmety. Vyvarujeme sa nútenia do jedla, striktného či úzkostného dodržiavania času na obed, večeru, nervozite, ak dieťa vymýšľa, trucuje, plače. U malého dieťaťa tiež nemusí fungovať, ak mu na jedenie vymedzíme čas, napríklad päť-desať minút a postavíme pred neho hodiny: „Dojedz to, kým ručička príde sem…“ Dieťa sleduje pohyb ručičky a úplne zabúda jesť. U starších môže zabrať rozhovor o potrebe správneho stravovania, vysvetlenie, čím je ktorá potravina dôležitá pre zdravý rast a rozvoj. Ak dieťaťu skutočne niečo nechutí, upravíme výber a zloženie stravy, jedla.
- Nadmerné jedenie: Opačným problémom môže byť, ak dieťaťu veľmi chutí, zje veľa, má nadváhu a perspektíva zdravej životosprávy je vzdialená. Aj tu treba najskôr vylúčiť zdravotné dôvody, či zvládnuť ich za pomoci lekára. Následne zostavovať jedálniček tak, aby sa v ňom nachádzali veku primerané potraviny, s dôrazom na ich menšiu kalorickú hodnotu; sýtejšie druhy nahrádzať menej výdatnými, dopĺňať viac tekutín. Stravovanie dieťaťa by malo byť rozdelené do obvyklých piatich jedál (raňajky, desiata, obed, olovrant, večera). Okrem toho je samozrejme možné pridať drobné maškrty, ktoré ale nezasýtia natoľko, že nasledujúce jedlo dieťa kvôli tomu nezvládne. Aj v stravovaní by sme mali ísť dieťaťu „vzorom“ - jedávať podobným systémom.
Dôležitosť rešpektovania individuálneho tempa
Napriek všetkým fintám, radám a dobrým odporúčaniam netreba zabúdať na jedno: každé dieťa má svoj čas bez ohľadu na to, kedy sa s lyžičkou skamarátili jeho súrodenci alebo rovnako starý drobec od susedov. Kedy je ten ideálny čas? Toto rozmedzie je dosť veľké: sú deti, ktoré manipuláciu s tanierom a lyžičkou zvládnu ešte pred prvým rokom, bežne okolo 16. - 18. mesiaca, ale sú aj deti, ktorým to trvá dlhšie. Dôležité je sledovať svoje dieťatko a jeho reakcie pri kŕmení - ak sa natiahne za lyžičkou, ponúknuť mu ju a skúsiť jesť v tandeme. Skúste dcérke dať čas a verte, že postupom času bude jesť to, čo bude potrebovať. Flexibilita a rešpektovanie signálov dieťaťa sú kľúčové pre budovanie zdravých stravovacích návykov. Názory a odporúčania čo, ako a kedy jesť sa menia aj podľa aktuálnych poznatkov, takže v tejto oblasti odporúčame predovšetkým zachovať si kritickosť, sledovať nové informácie, ale riadiť sa aj vlastnými skúsenosťami, overenými postupmi.
tags: #dieta #nechce #jest #lyzickou