Všetci vieme, že ovocie a zelenina sú zdravou súčasťou jedálnička, a to aj u malých detí. Lenže často sa stáva, že napriek našej snahe sa deti zelenine i ovociu vyhýbajú a odmietajú ich jesť. Tento scenár je pre rodičov častou výzvou, ktorá dokáže potrápiť a vyvolať frustráciu. Problémy so zaradením nových jedál do detského jedálnička sú jednou z veľkých výziev, ktorými si prejde snáď každý rodič. Možno aj vy ste sa ocitli v situácii, keď dieťa odmieta jesť takmer všetko, a vy už strácate nádej, že nebude do konca života žiť len zo suchého rožka a cestovín. Nebojte nič, ide o pomerne bežný a prirodzený jav. Dôležité je pochopiť, prečo sa tak deje, a osvojiť si stratégie, ktoré pomôžu deťom vytvoriť si pozitívny vzťah k týmto nevyhnutným zložkám stravy. Tento článok prináša podrobný pohľad na to, ako sa s touto situáciou vyrovnať, od okamžitých kreatívnych riešení až po hlbšie pochopenie detského apetítu a kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc.
I. Okamžité a kreatívne riešenia pri odmietaní ovocia a zeleniny
Keď dieťa kategoricky odmieta ovocie a zeleninu v ich prirodzenej forme, je čas zapojiť fantáziu a vyskúšať rôzne triky, ktoré môžu pomôcť prekonať ich počiatočný odpor. Cieľom je predstaviť tieto potraviny v atraktívnejšej podobe alebo ich zakomponovať do jedál, ktoré už deti obľubujú.
1. Prepašujte zeleninu a ovocie do rôznych jedál
Jeden z najúčinnejších spôsobov, ako zabezpečiť prísun vitamínov a minerálov, je nenápadné pridávanie zeleniny a ovocia do už osvedčených jedál. Ku klasickým špagetám možno nenápadne pridať pásiky cukety. Zemiakové pyré možno pripraviť nielen zo zemiakov, ale aj z karfiolu, prípadne ich skombinovať, čím získate krémovú textúru a množstvo živín navyše. Na pizzu možno deťom naukladať aj kúsky čerstvej paradajky či papriky, ktoré v teple zmäknú a ich chuť sa zjemní.
Výborné sú napríklad aj zeleninové hranolčeky - zelerové, mrkvové či petržlenové. Tieto alternatívy sú vizuálne podobné obľúbeným zemiakovým hranolčekom, ale ponúkajú zdravšiu alternatívu s iným spektrom živín. Podobne sa dá čerstvé ovocie zakomponovať dieťaťu do jogurtu či kaše. Prípadne, nechajte ho, nech si samo ozdobí svoj jogurtový dezert alebo misku s kašou ovocím podľa vlastného výberu, čo mu dáva pocit kontroly a zvyšuje pravdepodobnosť, že jedlo prijme. Skúste napríklad popučený banán s najemno nastrúhaným jablkom na sviežu kašu, ak dieťaťu nechutí nakrájaný banán s palacinkami. Spôsobov prípravy surovín je nespočet.
2. Skúste smoothie
Niektoré deti dokážu zniesť zeleninu iba vo forme smoothie. Treba vyskúšať rôzne možnosti. Do smoothie sa dá namiešať množstvo druhov zeleniny i ovocia, takže dieťatko môže dostať svoju dávku vitamínov aj v takejto podobe. Výhodou je, že do ovocného smoothie sa dá bez problémov pridať pár lístkov špenátu, ktoré tam dieťa zvyčajne ani neucíti, alebo kúsok mrkvy a podobne. Príprava je rýchla a výsledok často láka svojou farbou a sladkou chuťou ovocia, ktorá premaskuje zeleninové zložky.
3. Zábavná zelenina a ovocie
Niekedy pomáha urobiť zo zeleniny a ovocia hlavne zábavné jedlo. Chlebík ozdobený kúskami zeleniny tak, aby vytvorili smiešnu tvár alebo domček či kvetinku, bude iste pre dieťa lákavejší. Vizualizácia jedla hrá veľkú rolu pri detskom prijímaní nových chutí. Z mnohých druhov zeleniny sa tiež dajú vykrajovačkami na koláčiky povykrajovať rôzne tvary ako srdiečka, mesiačik či hviezdička. Dovoľte deťom, nech si prípadne takéto tvary povykrajujú z papriky či uhorky samy (samozrejme, podľa veku), čím ešte zvýšite šancu, že takúto zeleninku aj zjedia. Interaktívny prístup k jedlu mení jeho vnímanie z povinnosti na hru. Napríklad z ovocia alebo zeleniny sa dajú krásne vytvarovať rôzne zvieratká či dopravné prostriedky.
4. Sila rozprávok a príbehov
U menších detí si možno pomôcť rôznymi rozprávkami a príbehmi, kde sú hlavnými hrdinami ovocie či zelenina. V dnešnej dobe existuje množstvo takýchto knižiek, takže si stačí vybrať. Prípadne si vymyslite vlastné ovocno-zeleninové rozprávky. Brokolica či paprika ako hlavné palivo pre superhrdinov, jablko ako tajný recept princeznej na krásu a podobne - aj takýmto jednoduchým spôsobom možno podporiť sympatie našich detí a primäť ich jesť jedlá, ktoré odmietajú. Príbehy dávajú jedlu hlbší zmysel a robia ho zaujímavejším pre detskú predstavivosť.
5. Trik s nálepkami a obľúbenými postavičkami
Nedávno sa na Instagrame objavilo video, ktoré získalo milióny zhliadnutí. Išlo v ňom o jednoduchý trik, ako do detí dostať zeleninu. Autorom videa je otecko Levi Jensen, ktorý rodičom radí vyskúšať nálepky obľúbených rozprávkových hrdinov. K videu, v ktorom ukazuje, ako na zeleninu a ovocie nalepil nálepky rôznych takýchto postavičiek a jeho dcérka si okamžite vytiahla červenú papriku s jej obľúbenou princeznou a schuti sa do papriky zahryzla, napísal: „Vedeli ste, že pridanie postavičiek na potravinové výrobky výrazne ovplyvňuje chuťové preferencie dieťaťa a výber občerstvenia? (Citované z Journal of Pediatrics). Obchodníci s potravinami to vedia už roky a využívajú tento fakt, aby nalákali deti na vysoko spracované potraviny. Prečo to teda nevyužiť na to, aby sa pre naše deti stali atraktívnymi zdravé potraviny,“ píše Levi vo svojom príspevku. Tento trik využíva psychologický aspekt príťažlivosti obľúbených postavičiek a prenáša ho na zdravé potraviny.
6. Striedajte formu a spôsoby prípravy
Vyberavosť v jedle je často len strachom z neznámeho alebo neochota prijať určitú textúru či vzhľad. Ak dieťaťu nechutí nakrájaný banán s palacinkami, nabudúce ho skúste popučiť s najemno nastrúhaným jablkom na sviežu kašu. Moja tiež keď bola mala chcela aj jogurt, kaše aj kapsičky ale zrazu sa to zmenilo a nechcela nič čo malo kašovitú konzistenciu. Nemusí u vás fungovať, ale mne veľmi pekne zje kurací vývar s rezancami (všetko jemne popučím vidličkou nech ostanú aj kusky) a taktiež sa osvedčilo u nas nastrúhať rôznu zeleninu na slzičkovom strúhadle (mrkva, petržlen…) a uvariť spolu s ryžou, poliať maslom a je to. Experimentovanie s rôznymi formami, ako sú varené, pečené, dusené, nastrúhané, môže otvoriť nové možnosti pre príjem zeleniny a ovocia.
7. Urobte servírovanie zaujímavým
Aj ako dospeláka by vás odradil kus bledého kuracieho mäsa, neurčitá hnedá omáčka a biela ryža. Nemusíte z jedla vyrábať obrázky alebo zvieratká, aby dieťa zaujalo a neodpudilo. Neponúkajte len jeden kus jedla, napríklad jednu palacinku, môže to byť neatraktívne. Urobte jedlo farebnejšie a hravejšie. To, ako jedlo vyzerá, ovplyvňuje chuť do jedla aj u dospelákov. Vyhnite sa vopred zmiešaným jedlám, ako je rizoto alebo cestoviny s mäsom a omáčkou, pretože pre dieťa môže byť nečitateľné, čo v ňom je. Namiesto toho ponúknite komponenty jedla oddelene, aby si dieťa mohlo samo vybrať a kombinovať. Otestujte rôzne príbory a riady, detský riad s obľúbenými motívmi môže byť rovnako motivujúci. Radosť z jedla môže priniesť aj detský riad a príbor, ktorý bude len a len ich.
II. Budovanie pozitívneho vzťahu k jedlu a zdravým návykom
Kľúčom k dlhodobému úspechu nie sú len jednorazové triky, ale aj postupné budovanie zdravých stravovacích návykov a pozitívneho vzťahu k jedlu ako celku. Toto si vyžaduje trpezlivosť, dôslednosť a predovšetkým dobrý príklad zo strany rodičov.
1. Príklad nadovšetko
Deťom môžeme vysvetľovať, aké sú ovocie a zelenina zdravé. Pokiaľ ich sami pravidelne nejeme a chceme to od našich detí, len ťažko dosiahneme úspech. Deti sa najlepšie učia príkladom. Ak vidia pravidelne jesť rodičov ovocie a zeleninu, pravdepodobne to budú robiť aj ony samy. Buďte vzorom. Deti často napodobňujú vaše správanie. Ak u vás uvidia znechutenie z niektorých potravín, ktoré im následne budete nútiť, pravdepodobne neuspejete. Využite to ako motiváciu aj do svojho jedálnička zapojiť viac ovocia a zeleniny.
2. Zapojte dieťa do prípravy
Jedným z tipov, ktoré pomohli mnohým mamičkám malých odmietačov zeleniny a ovocia, je zapojiť dieťa do prípravy jedla. Zapojenie do prípravy znamená prizvať dieťa do kuchyne, nechať ho pracovať s cestom, šúpať, krájať, miešať, čokoľvek, o čo prejaví záujem. Počas príprav dieťa veľmi často niečo ochutná, pretože je to celkom iná atmosféra i podmienky, ako pri stolovaní. Skúste spolu s dieťatkom pripraviť ovocný či zeleninový šalát a nechajte ho nastrúhať či nakrájať zeleninu, ak takýto úkon už zvládne. Prípadne môže pomáhať tým, že zeleninu či ovocie umyje a osuší. Keď dieťa uvidí, ako ste pokrm pripravili a ideálne si ho zjete spolu s ním, nadobudne k „cudzej hmote na tanieri” dôveru.
3. Malí pestovatelia
Niektoré deti začnú na zeleninu či ovocie nahliadať inými očami, ak uvidia, ako tieto „veci“ vlastne rastú. Malá záhradka či záhon, kde spolu s deťmi dopestujete paradajky, hrášok, jahody či iné zdravé pochúťky, môže byť tiež cestou, ako podporiť ochotu dieťatka konzumovať pravidelne zeleninu i ovocie (na ktorých pestovaní sa i ono samo podieľalo). Tento zážitok spája jedlo s prírodou a tvrdou prácou, čo zvyšuje jeho hodnotu v očiach dieťaťa.
4. Skoré začiatky so zeleninou
Odporúča sa so zeleninou začať medzi prvými príkrmami, dokonca ešte pred ovocím. Ovocie je totiž zvyčajne sladké a dieťatko si ľahko zvykne na sladšiu chuť, kvôli čomu môže neskôr odmietať zeleninu. Privykajte ho preto na chuť zeleniny čo najskôr, aby tieto chute mohlo spoznať a zvyklo si na ne. Pre základ zdravého stravovania a životného štýlu je zelenina a ovocie nesmierne dôležité.
5. Pravidlá pre zavádzanie novej stravy
Pri zavádzaní novej stravy je dôležitý trpezlivý a premyslený prístup. TIP 1: Ponúknite dieťaťu 1 - 2 lyžičky nového jedla a až potom dajte známe jedlo. Dávku nového jedla postupne ďalej zvyšujte, prípadne urobte niekoľkodňovú pauzu a neskôr opäť skúšajte. TIP 2: Dieťa by pri podávaní nového jedla nemalo vidieť klasické, osvedčené jedlo, ktoré máme pre prípad odmietania novej stravy v zálohe. Jednotlivé nové jedlá ponúkame dieťaťu vždy postupne, to znamená v priebehu niekoľkých dní alebo v dlhšom časovom odstupe. Nenúťte ho jesť nasilu, vie kedy má dosť. Skúšajte mu novú potravinu ponúknuť viackrát, a to aj napriek tomu, že ju najskôr odmietne. Dospelému človeku stačí menej pokusov na akceptovanie novej potraviny ako dieťaťu. Chce to len trpezlivosť.
6. Dôležitosť pestrosti stravy
Školopovinné dieťa už rozumie tomu, že existuje určitý poriadok v jedle a osvojuje si určité schémy, ktoré sú používané v danej spoločnosti. Príliš pevné pravidlá v kombinácii potravín môžu však viesť k vzniku stereotypov, ktoré sa ťažko prekonávajú. Napríklad niektoré rodiny raňajkujú len lupienky, iné len rožky, ďalšie nič. Alebo striedajú len 3 - 4 jedlá v rodine. Hoci vás môže zvádzať neustále ponúkať tie isté osvedčené jedlá, pretože občas už nemáte silu nič vymýšľať, snažte sa každý deň na raňajky nedávať napr. obľúbený puding. Inak by sa mohlo stať, že sa dieťaťu postupom času omrzí.
7. Podpora samostatnosti pri jedení
Po roku sa má dieťa začať učiť jesť samo, aj keď robí neporiadok. Len ho dokŕmime. Sme trpezliví. Dieťa sa tak učí, že jedlo je spoločenskou záležitosťou a prejavom rodinnej súdržnosti. Mnohí rodičia deťom dlho stravu mixujú alebo ich kŕmia len z fľaše s cumlíkom. Dieťa sa tak učí zle hrýzť a kúsky prehĺtať. Ak sme netrpezliví a máme zbytočné obavy z prípadného nedostatku výživy dieťaťa, môžeme paradoxne do budúcnosti vypestovať u dieťaťa problémový vzťah k jedlu. Moja 14 mesačná tiež nič neje. zvykla okolo 10-11 mes. niektoré jedla zjesť, ale teraz už vôbec nič. krmiť ju mi nedovolí, vystrája a vyraža mi lyžičku z ruky, lebo sa chce "krmiť" sama, ale ona sa s tým jedlom len hra a nezje nič. Potom jasné že jej dám aspoň to UM lebo však je hladná, aspoň niečo zjesť musí za ten deň… ale normálne jedno nezje ani keď je niekoľko hodin vyhladovaná. Preto je dôležité nechať deti experimentovať s jedlom aj rukami, nech si zvykajú na rôzne textúry a teploty.
8. Vytvorenie pokojného prostredia a spoločných zážitkov
Postarajte sa o to, aby dieťa jedlo v pokojnom prostredí, kde ho nebude nič vyrušovať. Posaďte ho za stôl a seďte pri ňom. Ste jeho vzorom, a to aj v jedení. Počas jedla sa rozprávajte a užívajte si tieto chvíle. Nerozptyľujte ich. Keď sa je, tak sa je. Počas jedla odložte bokom všetky tablety, telefóny, hračky a vypnite aj televízor. Jediné, čo si deti môžu priniesť k stolu, je obľúbený plyšák, bez ktorého neurobia ani krok, poprípade bábika alebo plyšový maznáčik. Absolútne najčastejším nešvárom je nálepkovanie potravín na zdravé a nezdravé, dobré a zlé. Z toho potom vyplýva uprednostňovanie určitých potravín: „aspoň to mäso dojedz“ a zakazovanie „ešte toto musíš zjesť a môžeš dostať čokoládu“. Je zásadné vytvoriť zo spoločného času za jedálenským stolom pozitívnu skúsenosť.
9. Pitný režim a obmedzenie nevhodných potravín
Z pediatrických ambulancií vieme, že deti majú rady vodu ochutenú ovocnými sirupmi, preferujú džúsy, kolu, teda nápoje, ktoré obsahujú väčšie množstvo cukru. Aj do ovocného čaju matky dávajú sirup. Takto prenáša na svojho potomka nesprávne rodinné stravovacie návyky. Vidíme potom jedného alebo oboch rodičov s nadváhou a 2 - 3-ročného "bacuľka". Obmedzte sladké nápoje a ponúkajte primárne čistú vodu.
Občas sa už u batoliat pri rozbore jedálničkov stretávame s veľkou obľubou jedál s vysokým obsahom tuku - hranolky, hamburgery, párok v rožku, studený párok alebo špekačka, zemiakové lupienky, krémové torty. Preferencie maškŕt sú u našich detí vysoké, najmä pri rôznych oslavách. Nevhodnými zásahmi zo strany rodičov a často i starých rodičov, ktorí to s dieťaťom myslia dobre, ponúkajú mu jedlo nadmerne, najmä tučné a sladké maškrty, môžeme veľmi ľahko výživu dieťaťa narušiť. Deťom nepatrí jedlo dospelých, ktoré je často príliš solené, korenené a tučné. Podporujte fyzickú aktivitu. Deti spravidla milujú pohyb, či už ide o skákanie, tanec, beh, plávanie, jazdenie na odrážadle alebo kolobežke… pohyb je pre ne jednoducho prirodzený a na vás je, aby ste ho podporovali. Fyzická aktivita prirodzene stimuluje apetít.
III. Pochopenie vyberavosti a detského apetítu
Aby sme mohli efektívne reagovať na odmietanie jedla, je kľúčové porozumieť, prečo k nemu dochádza a aké faktory ovplyvňujú detský apetít. Vyberavosť v jedle je do istej miery prirodzená a normálna.
1. Je to len fáza?
Aj známe mamy často bojujú s podobnými problémami u svojich detí. Nedávno sa známa modelka Chrissy Teigen v šou Jimmy Kimmel Live! zdôverila, že jej 5-ročný syn Miles doteraz neochutnal zeleninu. „Luna zje všetko, čo má naložené. Je najlepší papkáč. Je úžasná, jedáva aj zeleninu, aj šaláty,“ povedala o svojej dcérke. „Miles ešte nemal zeleninu… Má takmer 6 rokov, ale ešte nikdy nejedol zeleninu. Vlastne ochutnal, raz, brokolicu v pečenej ryži. A bol z toho celkom frustrovaný,“ otvorene priznala modelka a autorka niekoľkých kuchárskych kníh. Kimmel na to reagoval, že má podobnú skúsenosť so svojou dcérkou, nedokáže do nej dostať ani kúsok ovocia. Modelka sa viac rozhovorila na túto tému, o tom, aké je ťažké do detí v súčasnosti dostať nielen zeleninu, ale aj ovocie. Dokonca kvôli tomu vyhľadala i pomoc, a tam sa dozvedela, že ide o normálnu fázu v živote detí.
V tomto veku je jedlo takmer jediný aspekt života, nad ktorým môžu mať deti kontrolu, a preto ju aj hojne využívajú. Takže ak vaše deti odmietajú zeleninu, nemusí to byť záležitosť na celý život. Problémy so zaradením nových jedál do detského jedálnička sú jednou z veľkých výziev, ktorými si prejde snáď každý rodič. Ako toto turbulentné obdobie prekonať tak, aby si dieťa osvojilo správne návyky a vy neprišli o rozum? Mgr. Petra Kuřátková, nutričná terapeutka, potvrdzuje, že vyberavosť v jedle je do istej miery prirodzená a normálna. Dieťa z nej s najväčšou pravdepodobnosťou vyrastie, i keď, samozrejme, môžu byť potraviny alebo jedlá, ktoré nebude jedávať ani v dospelosti.
2. Prečo dieťa odmieta jesť - hľadanie dôvodov
Existuje mnoho príčin, prečo deti odmietajú jesť, a pochopenie týchto dôvodov je kľúčové pre úspešné riešenie situácie.
- Nepredvídateľná chuť a konzistencia: Najmä ovocie a zelenina, ako napr. čučoriedky sú raz kyslé, až trpké, inokedy sladké až prezreté. A navyše, ovocie i zelenina sú plné vody, takže často pri žutí potrebujeme v ústach spracovať popri šupke a dužine i tekutú časť. Suché trvanlivé potraviny chutia aj vyzerajú vždy rovnako, čo je pre dieťa predvídateľné, vie, s čím môže počítať. Keď však v škôlke či doma uvidí omáčku s mäsom alebo nejaký ovocný šalát, môže to byť pre dieťa nečitateľné.
- Vzhľad jedla a strach z neznámych zmyslových zážitkov: Zjednodušene povedané to môže znamenať, že deti odmietajú jedlo ochutnať kvôli jeho vzhľadu (vtedy viete zapracovať na servírovaní a vizuálnej stránke jedla), alebo jedlo okoštujú a potom sa rozhodnú, že im nechutí (vtedy môžete zvoliť inú formu spracovania suroviny). Zo začiatku ho môže odradiť skrátka len vystavenie sa neznámym zmyslovým zážitkom pri predstavovaní nových surovín v jedálničku.
- Kontrola nad vlastným telom: Obdobie batoľaťa so sebou prináša rôzne úskalia a odmietanie jedla je jedným z nich. V tomto veku je jedlo takmer jediný aspekt života, nad ktorým môžu mať deti kontrolu, a preto ju aj hojne využívajú.
- Únava, prerezávanie zúbkov alebo choroby: Po dlhom a aktívnom dni, ale aj po náročnej noci môže byť dieťa príliš unavené na to, aby sa najedlo. Prerezávanie zubov je samostatná kapitola. V tomto období deti často plačú, sú unavené, ubolené a nechutí im. Keď 2-ročné dieťa nechce jesť, možno ho stále trápi práve rast prvých zúbkov. Dôvodom k nechutenstvu je najčastejšie bolesť ďasien. Nechutenstvo u batoľaťa môže spôsobiť celý rad infekcií od nepríjemnej infekcie uší až po obyčajnú nádchu. Chuť do jedla potláčajú najmä infekcie spôsobujúce bolesť hrdla. Zdravotné dôvody, ako je napríklad bolesť bruška po najedení, treba hneď vylúčiť alebo potvrdiť u pediatra. Dieťa môže mať napríklad alergiu na nejakú potravinu, ktorá bolesť spôsobuje.
- Prejedenie sa alebo nadmerný príjem mlieka: Mám 16 mesačné dieťa, doteraz to bolo s jedlom zle ale teraz je to horor. Za deň zje len UM Hipp asi 350ml plus mlieko od gastroenterologičky a na večer 200ml. Jedával ovocné kapsičky teraz nič, jedával jogurt teraz nič… začína to byť DPD deprimujúce. Ak mu niečo chcem dať tak si strčí ruky do úst alebo si ľahne a nechce nič. Ani s tabletom sní v inej miske.. stretli s te sa s tým? A ak jedával tak iba mixované a teraz ani to nie. Plné brucho mlieka, prečo by mal jesť niečo iné? Obmedziť mlieko a prísny režim. A samozrejme dodržiavať, nenechať sa zlomiť. Nechceš, oki, tu ťa to bude čakať za pol hodinu. Ak ma speci mlieko, prečo mu dávaš aj hipp? Aký ma problem? Mlieko dať max po obede a po večeri pred spánkom. Nie je problem tam? Že ho boli brucho kvôli tomu hipp ktoré by ani nemal a nechce kvôli tomu jesť?
3. Úloha rodiča v riešení "malého nejedáka"
Mgr. Petra Kuřátková zdôrazňuje: „My rodičia nenesieme zodpovednosť za to, čo si dieťa vyberie z taniera a koľko toho zje.“ To neznamená, že rodič nemá žiadnu úlohu. Naopak, úlohou rodiča je ponúkať, vytvárať prostredie a byť vzorom. Aby ste situáciu mohli vyriešiť, mali by ste zistiť špecifiká problému vášho dieťaťa. Spočiatku by ste teda mali pozorovať jeho osobné preferencie. Nezameriavajte sa na situáciu len binárne (paradajky dieťa neznáša/miluje), ale skúšajte aj rozdielne podoby jednej potraviny. Pamätajte, že kvalita > kvantita. Odmietané či nové potraviny podávajte v malom množstve. Nakupujte obľúbené potraviny. Pri nákupe dávajte do košíka veci, o ktorých viete, že ich vaše deti majú rady a to isté platí aj o varení. Samozrejme, nie každý deň môžu byť na raňajky presladené cereálie, ale neodopierajte deťom úplne to, čo im najviac chutí.
Mgr. Kuřátková uvádza, že u detí sú jednoznačne najviac obľúbené suché trvanlivé potraviny - cestoviny, pečivo, chrumky, krekry, tyčinky. Napíšte si zoznam toho, čo ste spozorovali. Ktoré potraviny sú problémové a ktoré sú obľúbené? Z toho ďalej vyvoďte, aké kombinácie, textúry atď. sú príčinou najväčšieho odmietania. Následne skúšajte rôzne kombinácie.
IV. Čomu sa vyhnúť pri riešení vyberavosti
Existujú určité stratégie a správania, ktoré rodičia z dobrých úmyslov často používajú, no v skutočnosti môžu situáciu s odmietaním jedla zhoršiť a viesť k dlhodobým problémom vo vzťahu dieťaťa k jedlu.
1. Najčastejšie chyby rodičov
- Jedlo ako trest alebo odmena: Jedlo ako odmena. Nútenie jesť. Skryté podávanie potravín. Nenechávajte deti zámerne hladovať, aby neskôr zjedli viac. „Ešte toto musíš zjesť a môžeš dostať čokoládu.“ Mgr. Kuřátková upozorňuje, že najčastejším nešvárom je nálepkovanie potravín na zdravé a nezdravé, dobré a zlé. Z toho potom vyplýva uprednostňovanie určitých potravín: „aspoň to mäso dojedz“.
- Nútenie jesť: Často rodičia nútia deti jesť - veľa z nás pozná to povestné „kým to nezješ, neodídeš od stola“. Deti tým pádom trávia s jedlom priveľa času, čo len prehlbuje ich odpor k jedlu. Je potreba si uvedomiť, že jedenie je aktivita a aj na ňu potrebujem sústredenosť.
- Rozptyľovanie pri jedle: Pozerať pri jedle videá/televízor. Keď sa je, tak sa je. Počas jedla odložte bokom všetky tablety, telefóny, hračky a vypnite aj televízor. Nerozptyľujte ich.
- Agresivita a frustrácia: Vyberavosť v jedle často zo strany rodičov sprevádza frustrácia. Je to pochopiteľné, avšak treba mať situáciu pod kontrolou a dodržiavať určité opatrenia, aby bol priebeh situácie čo najhladší. Hnev či agresivita pri jedle môže spôsobiť, že dieťa si s jedlom spojí negatívne emócie.
- Pýtať sa dieťaťa, čo si chce dať na jedenie: Mgr. Kuřátková radí: „Ak máte doma vyberavého stravníka, nikdy sa ho nepýtajte, čo si dá na raňajky, obed, večeru.“ Rodič rozhoduje, čo sa bude jesť, kedy a kde. Dieťa má kontrolu nad tým, koľko zje, nie čo zje. Ak dieťa kŕmite vy a samo to ešte nezvládne, jeho reakcie na odmietanie konkrétneho jedla sú pravdepodobne dosť rázne - buď vám odstrčí ruku, pokrúti hlavou, alebo začne kričať či plakať.
- Príliš veľké porcie: Dbajte na veľkosť porcie. Dieťaťu na tanier naložte jedlo vo veľkosti jeho pästičky. To mu úplne postačí a nebude mať nepríjemný pocit, že musí zjesť plný tanier.
2. Dôsledky nevhodných prístupov
Ak sme netrpezliví a máme zbytočné obavy z prípadného nedostatku výživy dieťaťa, môžeme paradoxne do budúcnosti vypestovať u dieťaťa problémový vzťah k jedlu. Nútenie do jedla, hrozby alebo odmeny za jedenie narúšajú prirodzený mechanizmus hladu a sýtosti u detí. Ponúkajte nové potraviny postupne, poskytnite riešenia, pomoc a podporu, ale netlačte na dieťa, aby robilo pokroky. Buďte konzistentní. Nielen vy, ale aj váš partner či partnerka, a vaši rodičia či svokrovci, by mali uplatňovať rovnaký systém.
V. Kedy vyhľadať odbornú pomoc a alarmujúce signály
Hoci je vyberavosť v jedle bežná a často len prechodná fáza, existujú situácie, kedy je potrebné spozornieť a vyhľadať radu pediatra alebo nutričného terapeuta. Rodičom sa neodporúča panikáriť hneď, ale byť si vedomí potenciálnych rizík.
1. Alarmujúce signály
- Odmietanie celej potravinovej skupiny: Mgr. Petra Kuřátková by spozornela vtedy, keď dieťa začne odmietať celú potravinovú skupinu - napríklad nezje zeleninu ani ovocie v žiadnej forme. Alebo nezje nič bielkovinové - žiadne mäso, vajíčko, syry a celkovo je jedálniček len o pár obľúbených jedlách. Ak sa s vyberavosťou potýkate krátkodobo, riziko nedostatku vitamínov nie je alarmujúce.
- Riziko nedostatku vitamínov a minerálov: Najväčšou hrozbou je nedostatok vitamínov a minerálnych látok (najmä železa a zinku) v prípade odmietania celej kategórie jedál. Deti sú obzvlášť náchylné na nedostatok železa a zinku, ktoré sú kľúčové pre ich rast a vývoj.
- Obavy zo spomaleného vývoja alebo problémov s rastom: Možno vás straší, že dieťa kvôli nejedáctvu bude trpieť spomalením vo vývoji a počuli ste, že môže mať dokonca aj problémy s rastom. Ak sa u vášho dieťaťa prejavujú zjavné známky stagnácie rastu, úbytku hmotnosti alebo iné vývojové oneskorenia, je nevyhnutné konať.
- Pretrvávajúce nechutenstvo bez zjavnej príčiny: Keď 4-ročné dieťa nechce jesť, ale očividne je v úplnom poriadku, možno je iba prejedené alebo má s jedlom krátkodobý osobný problém. Niekedy sa však k nechutenstvu pridajú aj iné príznaky, a vtedy je načase vyhľadať lekára. V prípade, že sa u vášho drobca nevyskytujú žiadne z týchto ťažkostí, no aj tak už niekoľko dní odmieta jesť, poraďte sa s lekárom.
- Prítomnosť iných príznakov: Nechuť ako prejav choroby. Nechutenstvo môže súvisieť so zmenou jeho zdravotného stavu. Bolesti bruška, hlavy, kĺbov, hnačka, zvracanie, zápcha, teploty, kašeľ a rad ďalších ťažkostí môžu byť príznakom nejakého ochorenia, ktoré sa súčasne prejavuje nechutenstvom a odmietaním stravy. Vo všetkých týchto prípadoch je nutné vyhľadať lekára.
2. Kto môže pomôcť
V prípade akýchkoľvek pretrvávajúcich obáv týkajúcich sa jedálnička vášho dieťaťa, jeho rastu a vývoja, je vždy najlepšie obrátiť sa na pediatra. Ten môže vylúčiť medicínske príčiny a v prípade potreby vás odporučí k detskému nutričnému terapeutovi alebo psychológovi, ktorí sa špecializujú na poruchy príjmu potravy u detí. Efektívnosť spočíva najmä v individuálnom prístupe k dieťaťu.
3. Kontext materskej školy
V materských škôlkach deti často odmietajú šošovicu, hrach, fazuľu, hrášok s mrkvou, špenát alebo nátierky. Niekedy majú matky detí v škôlke tendenciu určovať, čo tam dieťa bude jesť a čo nie. Výhodou je, že rodičia si majú možnosť prečítať jedálny lístok a keď vedia, že dieťa pokrm nepozná, upozorniť na to. Dieťaťu môžu vysvetliť, že je to dobré jedlo, že ho môže v škôlke ochutnať, alebo že ho potom spolu uvaria doma. Komunikácia medzi rodičmi a škôlkou je dôležitá, aby sa vytvorilo jednotné prostredie, ktoré podporuje zdravé stravovacie návyky.
Milá Eva, mnohé deti v prvých mesiacoch zavádzania príkrmov nezjedia reálne veľké množstvá jedla. Je to tak v poriadku. Bábätká sa spočiatku ešte len učia jesť jedlo a je normálne, že dojčenie tvorí drvivú časť ich celkového príjmu potravy. Naďalej dojčite tak ako doposiaľ. Príkrmy sa k dojčeniu pridávajú, nemajú teda za úlohu znižovať počet dojčení či záujem bábätka o dojčenie. Pokojne bábätko dojčite tak, ako doteraz, na požiadanie, kedykoľvek chce. Dieťatko sa bude učiť jesť postupne, nenúťte ho do jedla, dajte mu jedlo ochutnávať, brať do ruky, oblizovať, nechajte ho vyberať si z vášho taniera to, na čo má chuť. Čas, v ktorom deti začnú jesť väčšie množstvá príkrmov, je rozličný pre rozličné deti. Hlavná otázka je, či vaše dieťatko prospieva. Pretože väčšina detí, ktoré sú v prvých mesiacoch zavádzania príkrmov dobre dojčené a zároveň jedia trošku príkrmov, prospieva dobre a postupne sa neskôr rozpapajú viac. Nie je vhodné ich do jedla nútiť ani sa nemusíte trápiť. Omnoho dôležitejšie než presné množstvo a druh zjedeného jedla je to, aby bábätku chutilo a aby malo z jedla radosť. V tomto bode nie je úlohou rodiča dostať do bábätka čo najväčšie množstvá jedla. Ak zje pár lyžičiek, je to v poriadku, ak má chuť zjesť viac, dajte mu viac. Dávajte mu toľko jedla, koľko chce. Podmienky okolo jedenia si vytvorte také, aké vám vyhovujú. Je pravda, že mnohé bábätká jedia viac a lepšie, keď sú niečím zaujaté. Je tiež dobré, ak dieťatko často zoberiete so sebou k stolu, keď vy jete, a umožníte mu, aby sa natiahlo za tým jedlom, o ktoré má záujem a jedlo ho. Ak má chuť na chlebík, nechajte ho jesť chlebík. Bábätká majú záujem o skutočné jedlo, ktoré jedia rodičia. Umožnite mu, aby vaše jedlo bralo do rúk, samo sa ním kŕmilo, namáčalo si ručičku do jedla a oblizovalo ju.
Vyberavosť v jedle u detí je komplexný problém, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, pochopenie a často aj kreatívny prístup. Pamätajte, že ste pre svoje deti najväčším vzorom a pozitívna atmosféra pri jedle je rovnako dôležitá ako samotné jedlo. S láskou a dôslednosťou môžete svojim deťom pomôcť vybudovať zdravý a radostný vzťah k jedlu, ktorý im vydrží po celý život.
tags: #dieta #nechce #ovocne #vyzivy