Každý rodič s očakávaním sleduje dôležité míľniky vo vývoji svojho dieťaťa. Jedným z nich je moment, keď dieťa začne samo sedieť. Často sa však stáva, že aj napriek iným pokrokom, ako je štvornožkovanie alebo státie popri nábytku, dieťa samostatný sed vynecháva alebo mu ho jednoducho preskočí. Takéto situácie môžu v rodičoch vyvolať obavy a mnoho otázok o tom, kedy by dieťatko malo začať sedieť, ako mu v tom môžete pomôcť a ako si dať pozor, aby ste mu pri tom nevedomky neublížili. Ako vidíme na príklade syna, ktorý bude mať o tri týždne rok a stále nevie sedieť, hoci štvornožkuje už tri mesiace a hneď na to sa začal stavať a chodiť popri nábytku, takýto vývoj nie je ojedinelý. Niekedy si to dieťa uľahčí tzv. W sedom, čo môže byť signálom, že niektoré svaly sú slabé. Aj keď mu vytiahnete nohy vpred, buď nechce sedieť a hodí sa hneď na štyri, alebo chvíľu sedí, ale úplne zhrbený. Hoci sa samo posadilo cez šikmý sed, už to potom neskúšalo. Neurológovia často potvrdzujú, že je to v poriadku, vraj to proste preskočil.
Individuálny charakter psychomotorického vývoja: Prečo je každé dieťa jedinečné
Psychomotorický vývoj je fascinujúci a individuálny proces, ktorý si vyžaduje svoj čas. Nemusíte sa obávať, ak vaše dieťa už má viac ako 9 mesiacov a stále nesedí. Deti začínajú samostatne sedieť približne v 6. až 9. mesiaci, pričom najviac detí začne sedieť v 8. mesiaci. Je však dôležité brať do úvahy individuálne rozdiely, ktoré môžu byť ovplyvnené rôznymi faktormi, napríklad svalovým napätím či vonkajšími stimulmi. Približne do druhého roku života existuje relatívne široká škála toho, čo sa považuje za normálny vývin. Niektoré deti sa vyvíjajú rýchlejšie a začnú sedieť skôr, zatiaľ čo iné to čaká neskôr, čo však neznamená, že by s nimi bolo niečo zle. Pravdepodobne potrebujú len viac času na posilnenie a koordináciu svojich svalových skupín, ako aj na rozvoj mozgových centier, ktoré ovplyvňujú vývoj pohybu.
Rodičia si často myslia, že dieťa už môže sedieť vtedy, keď začne reagovať na podávané prsty tým, že sa snaží zdvihnúť do sedu. Tu treba však postupovať opatrne, pretože to ešte nemusí znamenať, že svalstvo dieťaťa je už dostatočne vyvinuté a pripravené na sedenie. Sila chrbtových svalov sa vyvíja postupne, preto je dôležité rešpektovať prirodzený vývoj dieťaťa a jeho pohybové schopnosti. Dôležité je tiež si uvedomiť, že kosti a väzivá sú ešte mäkké a foremné a tak sa poškodia rýchlejšie, ako by sme si mohli myslieť, pri predčasnom zaťažení. Ak dieťatko dobre napreduje v psychomotorickom vývine (čo sleduje váš pediater na pravidelných poradniach), obvykle si samo sadne niekedy medzi 6. a 9. mesiacom. Vždy je tam určité časové rozpätie, a preto zbytočne nepodliehajte panike, ak vaše dieťa ešte samé nesedí a kamarátkyne už áno.
Samostatné sedenie versus pasívne sedenie: Kľúčový rozdiel pre zdravý vývoj
Samostatné sedenie a pasívne sedenie sú dva zásadne odlišné pojmy, ktoré majú rôzne dopady na vývoj dieťaťa. Nemýľte si samostatné sedenie s pasívnym. Samostatným sedom sa rozhodne nemyslí to, keď rodičia dajú svoje dieťa do chodítka alebo ho oprú o roh postele. Deti začnú sedieť samostatne vtedy, keď sú schopné dostať sa do sedu svojpomocne, vo voľnom priestore, a to buď cez prechod z kľaku alebo z ležiacej pozície na brušku. Pričasto sa však stretávame so zastaralým názorom, že v 6. mesiaci by už každé dieťa malo vedieť sedieť. Z hľadiska vývinu chrbtového svalstva a celkového vývinu chrbtice je požiadavka, aby dieťa sedelo v 6. mesiaci nereálna.
Pasívny sed ničí chrbát a môže zapríčiniť skoliózu. Dieťa sa pri pasívnom sedení hrbí, predsúva hlavičku a preťažuje tak drobné kĺby na chrbtici, väzy a svaly pozdĺž celej chrbtice. Kostný i väzivový systém dieťaťa je veľmi mäkký a ľahko sa poškodí vplyvom nadmerného tlaku či ťahu. Ak dieťa posadíte predčasne, jeho hlava je napríklad neúmerne zaťažená. Používanie detských sedačiek a polohovadiel príliš dlho umelo podopiera deti a nedovoľuje im, aby si sami vyvinuli potrebné svaly. Odborníci upozorňujú, že ak si dieťa sadne zo zvýšenej polohy - napr. pri sede v autosedačke či polohovacom lehátku, alebo v kočiari, ide tiež o pasívny sed. Navyše, ak ste dieťa posadili predčasne, posadili ste ho „do cieľa“, čo môže zablokovať psychomotorický vývin. Preto je mimoriadne dôležité nechať dieťa sadnúť si samé, neurýchľovať jeho vývin a neposadiť ho skôr, než je na tento míľnik vo svojom vývine pripravené ono samo.
Vo vývoji dieťaťa je dôležité tiež venovať pozornosť tomu, ako dieťa sedí. Napríklad tzv. „W sed“, keď dieťa sedí s nohami ohnutými dozadu tak, že stehná smerujú dopredu a lýtka do strán a celé telo vytvára písmeno W, nie je ideálny. V takejto polohe sú nohy a bedrové kĺby nadmerne zaťažované a môže to viesť k problémom s držaním tela a rozvojom svalstva. Ak dieťa používa W-sed, je to znakom, že má pravdepodobne slabé svaly trupu a hľadá si najstabilnejšiu, no nie vždy najzdravšiu polohu. Ak to necháme na ňom, dostane sa do sediacej polohy z bruška alebo z polohy na štyroch.
Prirodzená cesta k sedeniu: Milníky predchádzajúce vzpriamenému držaniu tela
Sedenie je významný pokrok v motorickom vývine dieťaťa a je akoby vyvrcholením vývinu. Deti zvyčajne pred sedením najprv lezú. Sedenie je až vrcholným bodom ich pohybového vývoja, pričom nevstávajú do sedu priamo z ležania na chrbte, ale cez ležanie na brušku a postupné otáčanie do bokov. Väčšina detí najskôr lezie a keď si lezením dostatočne spevnia chrbtové svalstvo, začínajú sedieť. Deti si obvykle sadnú z polohy na štyroch, nikdy nie z ľahu na chrbte, ako si sadáme my dospelí. Veľa pasívne posadzovaných detí nelozí alebo len veľmi krátko. Sed je cieľ celého vývoja a lezenie je cesta k nemu.
Spočiatku, keď sa dieťa naučí sedieť, sedí s ohnutým chrbtom, vykazuje známky nestability a môže z tejto pozície aj padať. Ale toto štádium by malo trvať len približne 2 týždne. Po tomto období by malo dieťa získať potrebnú stabilitu a sedieť už vzpriamenejšie. Na začiatku je aj vzpriamený sed „nedokonalý“ - dieťa má ohnutý chrbátik, je nestabilné a občas spadne. Keď dieťa sedí, začína spoznávať svet z novej perspektívy a všetko je zas o niečo zaujímavejšie.
A ako vyzerá ideálny sed dieťaťa? Pozícia nôh by mala byť pohodlne natiahnuté pred sebou, bez známok napätia. Umiestnenie ramien by malo byť uvoľnené, smerom dolu od uší, bez zdvíhania alebo napínania. Držanie krku a hlavy znamená, že krk by malo dieťatko držať rovno, bez toho, aby predsúvalo hlavu dopredu. Ideálny postoj znamená, že uši sú v rovnakej línii s ramenami a brada nie je vystrčená. Ak uvidíte, že vaše dieťatko vie v sede zodvihnúť obe ruky nad horizontálu, je to signál dostatočnej stability trupu.
Ako podporiť prirodzený vývin sedenia (nie ho urýchliť)
Kľúčom k podpore prirodzeného vývoja bábätka je nielen sústredená pozornosť, ale aj tvorba prostredia, ktoré je prívetivé pre dieťa. Aktívne môžete podporiť vaše dieťatko vo vývoji sedenia tým, že ho budete často ukladať na bruško. Tento spôsob posilní svaly hlavy, ramien, krku a chrbta dieťaťa. S posilňovaním svalov, ktoré dieťa potrebuje na sedenie, môžeme začať prakticky už vtedy, keď bábätko dokáže zdvihnúť hrudník z podložky, keď je v polohe na bruchu.
Vytvorenie vhodných podmienok pre vývin samostatného sedenia si vyžaduje niekoľko mesiacov tvrdej práce dieťatka a my ako rodičia by sme mu mali vytvárať vhodné podmienky. Nie však tým, že ho do sedu budeme dávať my, ale že dieťa bude môcť tráviť čas na rovnej podložke, trénovať svoje ruky, nohy, brušné i chrbtové svalstvo, aby sa jedného dňa samo dostalo do sedu. Obvykle to urobí z polohy na brušku alebo z polohy na štyroch. Pomôcť mu môžeme aj tak, že pri krátkych prechádzkach zmeníte chrbtovú opierku kočíka na 45 stupňový uhol, aby dieťatko videlo von z kočíka. Nenechávajte to však takto dlho. Zároveň dajte pozor na to, aby bábätko striedalo sed a ľah, čím budete rešpektovať prirodzenú potrebu chrbtice.
Hrubá vs. jemná motorika: Pochopenie rozdielu a aktivity na podporu rozvoja
Spočiatku môžete pomôcť dieťatku pri sedení opornými vankúšmi, ale nenechajte ho bez dozoru. Keď vidíme, že dieťatko je pripravené na sedenie, podporujme precvičovanie dôležitých svalov. Posaďte si dieťatko na kolená tak, aby malo oporu. Precvičujte rôzne zmeny - na chvíľku mu prestaňte robiť oporu chrbta alebo ručičiek a vždy, keď vidíte, že potrebuje oporu, dajte mu ju. Neskôr môžete ich jeho stabilitu testovať tak, že ho podopriete vankúšmi a tie skúsite na chvíľku zobrať.
Pamätajte, že žiadny stupeň vo vývine pohybu vášho dieťaťa by ste nemali urýchľovať. Mali by ste len vytvárať vhodné podmienky na to, aby dieťa mohlo dostatočne cvičiť a posilňovať svoje telíčko a všetky vývinové fázy zvládlo samo. Dieťa sa prirodzene vyvíja, je prirodzene zvedavé, okolo pol roka začína prejavovať záujem, už sa vie otáčať a už nechce iba ležať a nestačí mu to. Dieťa sa prirodzene dožaduje pomoci, pozornosti a aby malo lepší výhľad. A čo je najjednoduchšie? Obložiť ho vankúšmi a posadiť ho. To však nie je podpora, ale umelé usádzanie, ktoré je potrebné vyhnúť.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc pri oneskorenom sedení
Ak vaše batoľa nedokáže samostatne sedieť vo veku 8 až 9 mesiacov, ešte to nemusí byť dôvod na obavy. Ako bolo spomenuté, psychomotorický vývoj je individuálny. No ak 10-mesačné dieťa nesedí bez opory alebo vôbec, kontaktujte pediatra a ten zistí presnú príčinu. Ak si však chcete byť 100% istí, že vaše dieťatko sa vyvíja správne, poraďte sa s pediatrom. Väčšina pediatričiek sa automaticky na prekonávanie míľnikov pýta v rámci prehliadok, a tak je len malé riziko, že čosi zostane zanedbané. V prípade, že vaše dieťatko stále nechodí, môže pediatrička odporučiť neurologické vyšetrenie, ktorého sa tiež netreba obávať. Neurológ pátra po neurovývinových a svalových poruchách v rodine, prezrie dieťatko a urobí vyšetrenia, aby vylúčil organickú príčinu. Často je takýmto deťom odporúčaná terapia Vojtovou metódou, odborne Vojtova reflexná rehabilitácia. To však záleží od výsledkov vyšetrenia.
Jedálenská stolička a jej úloha pri sedení
Pre spoločné raňajky, obedy a večere je ako stvorená jedálenská stolička pre dieťa. No odkedy môže dieťa sedieť v jedálenskej stoličke? Do takejto stoličky by ste mali dieťa vkladať vtedy, keď už vie samo sedieť. Pediatrickí fyzioterapeuti odporúčajú počkať aspoň do 6. mesiaca a zdôrazňujú, že jedálenskú stoličku treba využívať iba na obmedzený čas, teda na kŕmenie, keď potrebujete dieťatko udržať vzpriamene a v pokoji. V jedálenskej (alebo aj inej) stoličke by dieťa nemalo spočiatku sedieť dlhšie ako 15 minút na jedno „posedenie“. Dlhšie sedenie sa neodporúča z dôvodu pretrvávajúceho vývinu chrbtice. To isté platí aj pre sedenie dieťatka v autosedačke. Dôležité je tiež dbať na správne sedenie dieťaťa.
Medzi rodičmi sú obľúbené vysoké detské stoličky, vďaka ktorým sa môže celá rodina naobedovať spolu bez toho, aby bol narušený komfort stolovania tak rodičov, ako aj dieťatka. Kvalitná detská stolička je pre vášho drobca bezpečná. A počuli ste už o rastúcich stoličkách? Sú jedinečné v tom, že sa stanú verným spoločníkom detí na niekoľko rokov. Rastú spolu s nimi. Rastúcu detskú stoličku využijete už pri najmenších samostatne sediacich deťoch, odkiaľ vás môžu pohodlne sledovať pri každodenných činnostiach. Ak ju doplníte o pultík, kde môžete položiť misku so stravou, bude dobrou jedálenskou stoličkou aj pre staršie detičky. Využijú ju rovnako dobre deti od 2 rokov už aj bez bezpečnostných pásov a pultíkov. Vďaka širokej škále polôh dokážu rastúce detské stoličky vyhovieť aj postupne dospievajúcim deťom.
Jednou z najkvalitnejších rastúcich vysokých stoličiek je detská stolička NOMI. Detské stoličky tejto značky sú vhodné pre deti od 2 rokov, no vďaka príslušenstvu, ktoré si viete dokúpiť, ju využijete aj pri najmenších bábätkách. Určite ju využijú aj detičky, ktoré sa len nedávno posadili, ale aj tie, ktoré ešte nesedia. Približne do 6 mesiacov bábätka využijete lehátko NOMI baby, ktoré je pripevnené na drevenej nohe stoličky. Postupom času ho môžete nahradiť sedadlom, operadlom a opierkou nôh. Prikúpiť si môžete tiež zábranu pre dieťa vo veku 6 až 24 mesiacov. Túto zábranu máte možnosť jednoducho pripevniť o sedadlo a operadlo a rovnako jednoducho je možné ju odmontovať. Noha detskej stoličky NOMI je vyrobená zo špecifického ohýbaného dreva s certifikátom FSC, ktorý je zárukou pevnosti a flexibilnosti. Ak je sedadlo stoličky a operadlo vhodne nastavené, hĺbka sa automaticky vyrovná práve vďaka unikátnemu tvaru drevenej nohy.
Aj značka Zopa poskytuje zákazníkom možnosť zakúpiť rastúcu detskú stoličku, v ktorej bude môcť dieťa sedieť už od svojich 6 mesiacov. Aj v prípade tejto stoličky máte možnosť nastaviť výšku sedadla, operadlo a opierku nôh. Vďaka tomu rastie detská stolička spolu s vašim dieťaťom, pričom sa komfort jeho sedenia nemení. Detská stolička Zopa je certifikovaná EN 14988. Ide o certifikát, ktorým by mali byť certifikované všetky vysoké detské stoličky pre deti do 3 rokov. Podobne ako detská stolička Nomi je vyrobená z dreveného materiálu, ktorý je veľmi obľúbený a zároveň moderný. Drevo je pevné a pružné. Zopa ponúka okrem rastúcich stoličiek aj klasické jedálenské detské stoličky, či už z plastu alebo dreva. Moderným dizajnom zaujme detská stolička Dolce. Okrem toho, že poslúži ako jedálenská stolička, je možné ju znížiť a použiť ako pohodlné kresielko či už v obývačke či detskej izbe.
Od sedenia k chôdzi: Prirodzené tempo a podpora rodičov
Ďalším veľkým medzníkom je rozvoj samostatnej chôdze. O tom, že dieťatko začne chodiť, snívajú rodičia snáď už od samotného narodenia. Nepotrebuje pri tom nijakú pomoc a rovnako ako pri sedení, aj tu môže byť každá snaha rodičov skôr na škodu ako na úžitok. Niektoré detičky začínajú chodiť niekedy okolo dvanásteho mesiaca. Niektoré detičky však až v 15. či 18. mesiaci. Nič z toho nie je neprirodzené a stále ide o normálne individuálne rozdiely vo vývine. Rodičia, v snahe urýchliť proces chôdze, často deti vodievajú za dve ruky, prípadne sa snažia chôdzu simulovať pomocou chodítok, takzvaných pavúkov. To je však kontraproduktívne, pretože to vytvára absolútne neprirodzené držanie tela, ktoré im rozhodne pri samostatnej chôdzi nepomáha.
Zdravé dieťatko sa niekedy v období medzi 7. a 12. mesiacom samo s oporou postaví. To znamená, že sa chytí nábytku, okraja postieľky alebo čohokoľvek pevného a zodvihne sa do vzpriamenej polohy. Potom mu nejaký čas trvá, kým začne nábytok obchádzať. Ak ho necháte, naučí sa dve veci: spoliehať sa samo na seba, čo znamená, že nebude čakať, že mama bude vždy nablízku a zachráni ho, a naučí sa padať. Dieťa, ktoré sa prirodzene vyvíja, spadne v tomto období veľakrát. Vždy však bezpečne, na zadok. Postupne si pri obchádzaní nábytku natrénuje stabilitu, posilní svaly a prepracuje sa až k samostatnej chôdzi.
Vytvorte okolo neho bezpečný priestor, kde sa mu ani pri pokusoch o chôdzu nemôže nič stať. Pozor však podlaha, po ktorej chodí by nemala byť mäkká ani pružná - takto sa nenaučí správne chodiť. Takže nenacvičujte na posteli, žinenkách či matracoch, ale na klasickej dlážke, akú máte doma. Ochrana spočíva v tom, že bude mať okolo seba bezpečné možnosti, ako sa chytiť, oprieť, pridržať. Obzvlášť si dajte pozor na nábytok, ktorý môže spadnúť! Pri chôdzi ich môžete pridŕžať, ale nikdy to nerobte tak, aby boli v neprirodzenej polohe. Optimálne je, ak sa môžu pridŕžať v prirodzenej výške svojich ramien, čo pre nás znamená ohnutý bolestivý chrbát. Dobrou pomôckou sú rôzne zábradlia, dieťa sa počas prechádzky môže držať kočíka, ale pozor, aby nebolo naň zvalené. Chváľte deti za každý úspech, ktorý v chôdzi dosiahnu. Buďte trpezliví a láskaví, z chodenia urobte zábavnú a príjemnú aktivitu. Rozhodne nie je vhodné deti strašiť, čo všetko sa im môže stať alebo híkať, keď padnú na zadoček.
Kedy je potrebné upozorniť pediatričku a riešiť problém s chôdzou? V každom prípade, už od obdobia roka a štvrť je vhodné lekárku upozorniť, že dieťatko stále nechodí. O probléme môžeme hovoriť vtedy, ak dieťa nezačne chodiť do veku 18 mesiacov, vtedy je už dôležité pátrať po príčinách. Dôležité je zhodnotiť, či zaostáva aj v iných funkciách alebo nie - napríklad v jemnej motorike, rečovom vývine. Ak nie, zvyčajne nejde o problém.
Komplexný pohľad na detský vývoj: Výživa a bežné problémy pri jedení
Okrem motorického vývoja je pre celkový zdravý rast a vývin dieťaťa kľúčová aj správna výživa. Nie každá mamina má šťastie na malého papkáča, ktorý už od úplného malinka sedí pekne pri jedení za stolom a ochotne zje každý náš zdravý výmysel. Väčšina rodičov rieši nejaký problém súvisiaci so stravou, či už je to prieberčivosť, odmietanie zeleniny alebo pitie sladených nápojov.
1. Vplyv elektronických zariadení počas jedla
Dnes sa stretávame veľmi často s javom, kedy deti pri prežúvaní jedla sústreďujú svoju pozornosť na sledovanie programu v televízii či na tablete/mobile. Takéto jedenie vyvoláva úplne inú fyziologickú a hormonálnu reakciu tela v porovnaní so štandardným jedením. Deti, ktoré sa sústredia na pozeranie rozprávky, nevnímajú jedlo, jeho chuť, vôňu, konzistenciu a majú plne odpútanú pozornosť. Nedokážu správne vyhodnotiť pocit nasýtenia a je tu vyššia pravdepodobnosť nadváhy a obezity vo vyššom veku. Taktiež nevnímajú, aké jedlo vkladajú do úst a v akom množstve. Znižuje sa počet prežutí a majú tendenciu rýchlejšie prehĺtať väčšie sústa, čo môže sťažiť trávenie jedla a vyvolávať problémy s tráviacim traktom. Aby sme sa vyhli negatívnym dôsledkom popísaným vyššie, snažme sa stravovať spoločne s aspoň jedným rodinným členom pri stole, komunikovať s dieťaťom, namiesto rozprávky v elektronickom médiu si hovorme rozprávky vzájomne, pripravovať jedlo zaujímavo a atraktívne tak, aby sme si mohli hovoriť o jednotlivých potravinách rozprávky/príbehy, vysvetliť dieťaťu (ak je už väčšie), čo sa deje s jeho telom, keď nevníma čo je, a dohodnúť sa v rámci celej rodiny, že pri stolovaní sa mobily, tablety a notebooky zatvárajú či prenesú do inej miestnosti a nebudeme reagovať na žiadne pípnutia, správy či hovory. Čas obeda či večere je proste čas na rodinu a lásku.
2. Mýty o dojčení a "slabom mlieku"
Dojčenie je proces ovplyvnený hormonálne (endokrinne) a neskôr autokrinne. Niečo ako slabé materské mlieko alebo nedostatok mlieka neexistuje. Množstvo a vypudzovanie mlieka je ovplyvnené vylučovaním hormónu prolaktínu z adenohypofýzy a oxytocínu z neurohypofýzy. Ak dieťa plače, málokedy to súvisí s nedostatkom mlieka, ale skôr so psychickým nastavením mamičky alebo s jej skladbou stravy.
3. Prieberčivosť dieťaťa: Čo s ňou robiť?
Prieberčivosť dieťaťa môže byť vážnejší problém ovplyvnený niektorými faktormi - ako je vnímanie jedla, rozvoj svalov v oblasti tváre a sánky, spojenie jedenia s bolesťami po prekonanej chorobe (hnačky, bolesti brucha a podobne), prípadne aj nedostatkom niektorých minerálov (napr. zinok). Na druhej strane môže byť prieberčivosť spôsobená aj prílišným tlakom rodiny (matky) na jedenie dieťaťa, nalomením pocitu sýtivosti, istou formou manipulácie zo strany rodiny alebo dieťaťa a podobne. Dieťaťu treba venovať viac nenásilnej pozornosti. Jedlo nie je to najdôležitejšie, čomu sa máme venovať a nemá byť stredobodom nášho záujmu. Jeme, aby sme žili a nie naopak. S dieťaťom nakupujme, hrajme sa s potravinami a vysvetľujme mu, čo pre nás znamenajú, čo nám prinášajú a vďaka ktorým sme zdraví. Nesiľme dieťa do extrémne veľkého repertoára, ponúkajme zdravé jedlá, ale nie v širokej palete potravín. Dieťa v troch rokoch prechádza neofóbiou, strachom z nového, a mnohé potraviny odmieta práve z toho dôvodu, že sa s nimi ešte nezoznámilo.
4. Keď dieťa nechce sedieť pri jedle
Naháňanie dieťaťa nikam nevedie a je jednou z častých chýb pri stravovaní malých detí. Predstavte si, že v škôlke deti pekne sedia za stolíkmi a nikto ich nemusí naháňať. Zaujímavé, však? Dieťaťu vysvetlíme, že sa je len v kuchyni za stolom a nikde inde. Dodržiavajte to však celá rodina. Ak dieťa nevydrží a odbehne, nechajte mu ešte chvíľu tanier na stole, kým sa naje celá rodina a potom to odložte na neskôr. Neponúkajte mu žiadne jedlo medzitým. Dohodnite sa, že raz za čas si spolu urobíte piknik v prírode, na záhrade alebo len na balkóne, prípadne v zimnom období aj v jeho izbe na deke - ale okrem týchto prípadov budete jesť vždy pri stole.
5. Ako "prepašovať" zeleninu do detského jedálnička
Deti majú často problém s čerstvou zeleninou. Netreba podceňovať varenú, dusenú, blanšírovanú či pečenú zeleninu. Ak neje čerstvú, existuje množstvo spôsobov ako vitamíny doplniť varenou. Taká dobrá hustá zeleninová polievka, zeleninové kroketky pečené v rúre, či zeleninové nátierky sú taktiež dobrým zdrojom potrebných vitamínov a minerálov.
6. Jedenie po večeri a po umytí zubov
Opäť treba zvážiť, či v tomto prípade ide o skutočný hlad, alebo len chuť či istú formu manipulácie kvôli nedostatku pozornosti. Zamyslime sa nad tým, koľko dieťa reálne je, aké porcie má, či má dostatok všetkých živín a v akom pomere. Skúsme si niekoľko dní podrobne písať, čo všetko dieťa zje a či v strave nemá príliš veľa jednoduchých sacharidov, cukrov či škrobu, v kombinácii s tukmi. Sladkosti, slané či sladké pochutiny, biela ryža, biele cestoviny, biele pečivo, zemiaková kaša - to všetko môžeme zaradiť k potravinám s vysokým glykemickým indexom (GI), ktoré zbytočne provokujú inzulín. Pri takejto strave môže dochádzať k rozpojeniu metabolických a fyziologických dráh, dokonca až k vzniku leptínovej rezistencie, kedy má dieťa chuť jesť, pretože nesprávne vyhodnocuje vlastný apetít. Pokiaľ má dieťa dobrú zdravú stravu s dostatkom komplexných sacharidov a vlákniny, nie je dôvod sa obávať, že nám po večernom umytí zubov zomrie hladom. Iné je to v období rastového skoku, v období dospievania, kedy je druhá večera na mieste, opäť však v správnom čase a s dostatočným odstupom pred spánkom.
7. Neustála chuť na sladké
Ak má dieťa neustále chuť na sladké, treba zvážiť, či nejde o vážnejší problém, alebo či jeho strava nie je plná jednoduchých sacharidov, cukrov či škrobu, v kombinácii s tukmi. Sladkosti, slané či sladké pochutiny, biela ryža, biele cestoviny, biele pečivo, zemiaková kaša - to všetko môžeme zaradiť k potravinám s vysokým GI, ktoré zbytočne provokujú inzulín. Chuť na sladké vieme upokojiť ovocím, sušeným ovocím v bio kvalite, horkou čokoládou, sladkými, ale zdravými jedlami (obilninové kaše, jogurt s medom, placky či palacinky v zdravej verzii). Ak napriek zaradeniu aj zdravých sladkých jedál má dieťa chuť na sladké, musíme situáciu riešiť komplexnejšie.
8. Vplyv starých rodičov na stravovanie
Záleží od toho, nakoľko sú ochotní s nami starí rodičia komunikovať, diskutovať o problematike zdravej výživy a čo my považujeme za nezdravé veci. Pokiaľ dieťaťu starí rodičia pripravia domáci koláč s cukrom alebo parené buchty, rozhodne by sme to tak mali nechať, ak je to skôr sporadické. Pokiaľ mu však ponúkajú kupované sladkosti a priemyselne spracované pochutiny, skúsme sa s nimi porozprávať a nájsť spoločný kompromis - teda radšej ten domáci koláč ako horalky. Argumentujme logicky, bez hnevu, poďakujme sa, ale v záujme zdravia dieťaťa trvajme na svojom rozhodnutí.
9. Pocit prejedania u dieťaťa
Zdravé dieťa sa neprejedá! Zdravé dieťa, s dobre vyvinutou reguláciou príjmu potravy, má vnútorné nastavenie naladené na svoje vlastné potreby. To znamená, že vie koľko, čo a kedy jesť. Táto schopnosť, s ktorou sa dieťa rodí, môže byť narušená, ak bolo dieťa prikrmované alebo kŕmené umelou formulou v pravidelných intervaloch a s rovnakým objemom mlieka, ak sme v batolivom období dieťa nútili dojedať celé porcie, ak sme dieťa nútili do jedenia vo všeobecnosti, ak sme používali zavádzanie či manipuláciu na to, aby sme dieťa prinútili jesť, ak dieťa žije v stresujúcom prostredí, alebo ak je dieťa pod veľkým tlakom/nátlakom alebo prežíva emocionálne ťaživé obdobie. Pokiaľ máme pocit, že dieťa je veľa, píšme si presné záznamy stravovania, jeho aktivity, spánok, pitný režim a aj vyprázdňovanie. Všímajme si všetko, čo nie je v súlade s našou predstavou. Poraďme sa potom s odborníkom a predložme tieto záznamy, alebo si skúsme reálne spočítať koľko vlastne zjedlo. V období rastových špurtov môže dieťa zjesť viac, inokedy je menej. Sledujme aj čas, obdobie, kedy sa to deje a dĺžku trvania takéhoto obdobia.
10. Keď dieťa odmieta piť čistú vodu
Ponúkajme mu ovocné čaje so sladkastou príchuťou, bylinné čaje jemne dosladené medom, odšťavené šťavy riedené vodou. Vyhnime sa akýmkoľvek sladeným nápojom alebo cukrom osladenému čaju. Postupne rieďme viac vodou, dávajme menej medu. Prechod zo sladkých nápojov na vodu môže trvať aj niekoľko mesiacov, uvedené typy sú však vhodnou alternatívou k čistej vode.
Používame cookies, aby sme Vám umožnili pohodlné prehliadanie webu a vďaka analýze prevádzky webu neustále zlepšovali jeho funkcie, výkon a použiteľnosť.