Úvod - Clarifikácia práva na výživné pri výkone väzby alebo trestu odňatia slobody
Otázka platenia výživného rodičom, ktorý je vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody, je zložitá a vyvoláva mnoho otázok, často vedúcich k mylnému presvedčeniu, že dieťa v takejto situácii nemá nárok na výživné. Je kľúčové zdôrazniť, že napriek výkonu trestu alebo väzby vyživovacia povinnosť rodiča voči jeho deťom nezaniká. Tento článok sa zaoberá problematikou výživného v situáciách, keď je rodič vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody, analyzuje, či má dieťa nárok na výživné a aké sú možnosti jeho zabezpečenia v takýchto prípadoch, ako aj s tým súvisiacimi právnymi aspektmi a praktickými postupmi. Článok poskytuje komplexný pohľad na túto situáciu, pričom zohľadňuje práva dieťaťa a povinnosti rodičov, aby rozptýlil akékoľvek nejasnosti a ponúkol praktické informácie.

Princípy vyživovacej povinnosti rodičov a situácia počas výkonu trestu
Riadne plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je jednou zo zložiek rodičovských práv a povinností, ktorých nositeľom a prevažne aj vykonávateľom sú samotní rodičia. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom predstavuje zákonnú povinnosť rodičov, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Povinnosť prispievať na výživu dieťaťa je preto potrebné skúmať subjektívne, ale aj objektívne, a to podľa schopností, možností a majetkových pomerov rodiča.
Je rodič povinný platiť výživné aj počas výkonu trestu? Základným princípom je, že vyživovacia povinnosť rodiča trvá bez ohľadu na to, či je vo výkone trestu alebo nie. Každý rodič je povinný platiť výživné, a to aj v prípade, že ho k tomu zaviazal súd. Aj keď je otec dieťaťa vo väzbe, nezbavuje ho to vyživovacej povinnosti, aj keď nateraz nepracuje. Rovnako to platí aj v prípade právoplatného nepodmienečného odsúdenia na výkon trestu odňatia slobody. To znamená, že aj rodič, ktorý si odpykáva viacročný trest odňatia slobody, si musí plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči deťom.
V posudzovanej situácii je možné predpokladať zníženie možností a schopností rodiča vo výkone trestu odňatia slobody či vo väzbe plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, napriek tomu však táto nezaniká, keďže naďalej predstavuje jeho zákonnú povinnosť. Dôležité je zdôrazniť, že zníženie príjmu povinného rodiča vyplývajúce z jeho odsúdenia za úmyselný trestný čin nie je možné vykladať na ťarchu maloletého dieťaťa, voči ktorému má odsúdená osoba vyživovaciu povinnosť. Práve naopak, je potrebné uprednostniť právo maloletého dieťaťa na výživu. Potvrdzuje to aj judikatúra, napríklad Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 294/06, ktorý stanovuje, že ak sa rodič svojím úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený na trest väzenia, zbavil objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa. Opačný výklad by viedol k absurdným dôsledkom. Podobne aj Krajský súd v Prešove v rozsudku sp.zn. 4Co/70/2013 potvrdil, že zníženie príjmu povinného rodiča vyplývajúce z jeho odsúdenia za úmyselný trestný čin nie je možné vykladať na ťarchu maloletého dieťaťa, voči ktorému má odsúdená osoba vyživovaciu povinnosť, práve naopak, je potrebné uprednostniť právo maloletého dieťaťa na výživu.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Aj keď sú možnosti odsúdeného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť obmedzené, zákon stanovuje mechanizmy na jej zabezpečenie. Väzni vo väzniciach pracujú a dostávajú mesačnú mzdu, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča.
Zrážky z príjmov a dôchodkov odsúdených na úhradu výživného
V prípade, že odsúdený rodič vo výkone trestu odňatia slobody pracuje, z jeho príjmu sa vykonávajú zrážky na uspokojenie pohľadávky výživného. Poradie uspokojovania pohľadávok je stanovené zákonom a výživné má prednosť pred inými pohľadávkami. Zrážky sa vykonávajú v rozsahu 30 % z príjmu odsúdeného.
Špecifickou situáciou je, ak je rodič nachádzajúci sa vo výkone trestu poberateľom výsluhového dôchodku. V takomto prípade sú otázky ohľadom práva poberať výživné z tohto dôchodku časté. Podľa ustanovení príslušných zákonov, z dôchodku sa vykonávajú zrážky na úhradu nákladov spojených s výkonom trestu, napríklad vo výške 50 %, ktoré sa zasielajú na účet ústavu pre výkon trestu odňatia slobody. Zvyšok dôchodku je odosielaný odsúdenému na jeho osobné konto. Zostatok je následne rozdeľovaný a z neho sa vykonávajú ďalšie zrážky podľa ustanovení zákona o výkone trestu odňatia slobody, kde je prioritou uspokojenie nárokov na výživné. Preto aj v takomto prípade dieťa má právo na výživné, ktoré sa bude hradiť zo zostávajúcej časti výsluhového dôchodku po odpočítaní nákladov spojených s výkonom trestu. Tento proces zabezpečuje ústav, kde si odsúdený odpykáva trest, v spolupráci s príslušnými orgánmi. Oprávnená osoba (rodič starajúci sa o dieťa) by mala v prvom rade začať proces vymáhania výživného, ako je opísané v nasledujúcej časti.

Možnosti vymáhania výživného pre oprávnenú osobu
Ak povinný rodič vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody neplní svoju vyživovaciu povinnosť, existujú viaceré právne nástroje na zabezpečenie výživného pre dieťa.
Exekúcia (Výkon súdneho rozhodnutia)
Prvým a základným krokom na vymáhanie dlžného výživného je podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Návrh spíše ktorýkoľvek súdny exekútor. Nie je potrebné kontaktovať súdneho exekútora podľa miesta trvalého bydliska, zoznam súdnych exekútorov je dostupný na stránke Slovenskej komory exekútorov. Exekútor bude vymáhať dlžné výživné zo mzdy alebo iného majetku povinného rodiča, vrátane jeho príjmov z práce vo výkone trestu alebo zo zvyšku jeho výsluhového dôchodku. Je dôležité poznamenať, že pokiaľ súdny exekútor vymôže pohľadávku na výživnom, je povinný v zmysle § 59 ods. 4 Exekučného poriadku túto sumu oznámiť príslušnému úradu. V prípade medzinárodného vymáhania výživného, ak Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže vymôže pohľadávku na výživnom z cudziny, je povinné podľa § 15 ods. 4 písm. c) bod 1 zákona o náhradnom výživnom oznámiť úradu ukončenie vymáhania výživného.
Trestné oznámenie za zanedbanie povinnej výživy
Ak rodič neplatí výživné minimálne tri mesiace v období dvoch rokov, môže byť spáchaný trestný čin zanedbania povinnej výživy. V takom prípade je možné podať trestné oznámenie na polícii. Trestný zákon stanovuje, že kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Hoci podanie trestného oznámenia môže znieť drasticky, je to účinný nástroj, ktorý môže prinútiť povinného rodiča k plneniu si svojich záväzkov. Niektorí rodičia sa obávajú, že podaním trestného oznámenia by v konečnom dôsledku mohli doplatiť oni a predovšetkým ich deti, avšak judikatúra (ako už bolo spomenuté) jasne uprednostňuje právo dieťaťa na výživu pred následkami odsúdenia rodiča za úmyselný trestný čin.
Výživné I. - Návrh na určenie výživného
Náhradné výživné ako štátna pomoc
Ak exekúcia nie je úspešná alebo povinný rodič nemá žiadny majetok, z ktorého by bolo možné výživné vymôcť, je možné požiadať o náhradné výživné od štátu. Následne po podaní návrhu na vykonanie exekúcie je možné podať žiadosť o náhradné výživné na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu. Taktiež sa poskytuje, ak sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, respektíve suma takéhoto dôchodku je nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom.
Kto má nárok na náhradné výživné?
Nárok na náhradné výživné má nezaopatrené dieťa, ktoré spĺňa nasledovné podmienky:
- Má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak sa jej poskytuje doplnková ochrana podľa zákona o azyle a zdržiava sa na území Slovenskej republiky. To neplatí, ak sa oprávnená osoba zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia v cudzine.
Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytne vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. V ostatných prípadoch sa náhradné výživné poskytuje vo výške určenej súdom, maximálne do výšky 1,2-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, prípadne vo výške rozdielu medzi výživným určeným súdom a reálne platenou sumou. Žiadateľ musí najprv podať návrh na vykonanie exekúcie a až následne môže požiadať o náhradné výživné. Pre študentov vysokej školy, ktorých rodič je vo väzbe a neplatí výživné (napr. aj z dôvodu zameškaných platieb spred väzby), je rovnako potrebné najprv podať návrh na vykonanie exekúcie aj pokiaľ ide o zameškané výživné. Po začatí exekučného konania a po uplynutí dvoch mesiacov je možné podať žiadosť o náhradné výživné na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Povinnosti osoby, ktorá poberá náhradné výživné
Oprávnená osoba, ktorá poberá náhradné výživné, je povinná:
- Informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností. Takýmito skutočnosťami sú napr. zmena bydliska, zmena výšky príjmu či ukončenie štúdia dieťaťa.
- Na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a jeho vyplácanie, a to v lehote určenej úradom.

Zníženie alebo zrušenie výživného: Súdne konanie a jeho princípy
Aj keď vyživovacia povinnosť trvá, rodič vo výkone trestu môže požiadať súd o zníženie výživného, ak sa zmenili jeho pomery. Súd musí prihliadať na majetkové pomery, respektíve možnosti a schopnosti rodiča. Avšak, ako už bolo viackrát zdôraznené v judikatúre, súdy sú riadené úvahami, že odsúdenie rodiča za trestný čin nesmie byť na ťarchu dieťaťa. To znamená, že aj keď sú príjmy rodiča vo väzbe minimálne, súd nemusí automaticky vyhovieť žiadosti o zníženie výživného, najmä ak išlo o úmyselný trestný čin. Napríklad, v prípade, kde odsúdeným bol podnikateľ s relatívne vysokým príjmom, súd k zníženiu výživného nepristúpil napriek tomu, že jeho možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť boli v čase výkonu trestu obmedzené. Súd prioritne zohľadňuje právo maloletého dieťaťa na výživu.
Ak nastalo opätovné spolužitie s matkou/otcom detí, znamená to, že sa podstatne zmenili pomery, čo je dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom. Z tohto dôvodu je možné podať návrh na zrušenie výživného z dôvodu, že sa od jeho poslednej úpravy zmenili pomery. V návrhu je potrebné odôvodniť, že rodičia opäť začali spolu žiť, z dôvodu čoho zabezpečujú výživné aj v naturálnej forme.
Dohody o výživnom a ich záväznosť
Ak bola medzi rodičmi spísaná dohoda o plnení vyživovacej povinnosti, je mimoriadne dôležité, či táto dohoda bola aj schválená súdom. Ak dohoda nebola schválená súdom, je právne nevykonateľná a teda nie je možné podať návrh na výkon rozhodnutia cestou súdneho exekútora. V takom prípade by bolo potrebné najprv požiadať súd o schválenie dohody alebo o určenie výživného súdnym rozhodnutím. Len súdom schválená dohoda alebo súdne rozhodnutie predstavuje exekučný titul. Bez exekučného titulu nie je možné pristúpiť k vymáhaniu výživného súdnou cestou.
Právo na styk s dieťaťom počas výkonu trestu
Samotná skutočnosť, že rodič vykonáva trest odňatia slobody, ho nemôže zbaviť práva na rodinný život a v ňom obsiahnuté právo na styk s dieťaťom. Ústavne zaručený princíp ochrany práv zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie materiálnej a nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti. Odsúdený má právo prijímať návštevu blízkych osôb (teda aj detí) v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru najmenej raz za kalendárny mesiac v trvaní dvoch hodín. Pravidlá pre styk s dieťaťom sú prísne regulované vnútornými predpismi ústavu, kde je odsúdený umiestnený, a je dôležité tieto pravidlá rešpektovať pre zachovanie práva na návštevy.
Štátna sociálna podpora a iné formy pomoci
Okrem mechanizmov na vymáhanie výživného existujú aj ďalšie formy štátnej sociálnej podpory, ktoré môžu pomôcť rodinám s deťmi, obzvlášť v náročných životných situáciách, ako je výkon trestu jedného z rodičov.
Prídavok na dieťa
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa. Prídavok sa vypláca mesačne, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku dieťaťa, ak spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Kto je považovaný za nezaopatrené dieťa?
Nezaopatrené dieťa je definované ako dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak:
- Sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom.
- Je podľa posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť, avšak najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti takého dieťaťa.
Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Ak je dieťa plnoleté a získalo schopnosť samostatne sa živiť, malo by túto skutočnosť oznámiť rodičovi povinnému platiť výživné.
Kto rozhoduje o nároku a ako sa vypláca prídavok?
O nároku na prídavok na dieťa rozhoduje v rámci správneho konania podľa zákona č. 71/1967 Zb. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatí prídavok oprávnenej osobe, ktorá si naň uplatní nárok a spĺňa podmienky nároku. Prídavok vyplatí za celý kalendárny mesiac, aj keď podmienky nároku boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže zistiť navštevovanie školy dieťaťom napríklad prostredníctvom ministerstva školstva.
Kedy môže dôjsť k odňatiu prídavku?
Prídavok na dieťa môže byť odňatý v prípadoch, ak:
- Z písomného oznámenia riaditeľa školy vyplynie, že oprávnená osoba nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky.
- Podľa oznámenia príslušného orgánu podľa zákona č. 372/1990 Zb. maloleté nezaopatrené dieťa spácha priestupok.
Povinnosti oprávnenej osoby
Oprávnená osoba je povinná:
- Do 8 dní písomne oznámiť zmeny v rozhodujúcich skutočnostiach, ktoré majú vplyv na nárok na prídavok, alebo podať o predmetných zmenách elektronickými prostriedkami oznámenie podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Oprávnená osoba nie je povinná preukazovať skutočnosti, ktoré sú platiteľovi známe z výkonu inej svojej činnosti.
- Po dovŕšení troch rokov veku nezaopatreného dieťaťa oznámiť platiteľovi písomne alebo elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom, akým spôsobom a kde bude zabezpečovaná starostlivosť o toto nezaopatrené dieťa do začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky, počas trvania nároku na prídavok a príplatok k prídavku.
Výživné I. - Návrh na určenie výživného
Pomoc v hmotnej núdzi
Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“).
Definícia hmotnej núdze
Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.
Započítavanie a nezapočítavanie príjmov
Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme.Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem, čo je dôležité pre správne určenie výšky pomoci. Sem patrí napríklad 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, alebo suma výživného určená na tvorbu úspor.Zvýhodnené započítavanie príjmov, ako napríklad čiastočné nezapočítavanie príjmov, sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký alebo služobný pomer), ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025. Sumy dávky a vyššie uvedených príspevkov platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravujú každoročne, k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Tieto sumy ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31. decembra.
Dávka v hmotnej núdzi a súvisiace príspevky
Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok.Pre zabezpečenie základných životných podmienok môžu byť k dávke poskytované aj ďalšie príspevky:
- Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou. Typickým príkladom je osoba, ktorá sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. je určený. Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. Nárok na ochranný príspevok zaniká tiež, ak došlo k nesplneniu oznamovacej povinnosti o začatí alebo skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, a to do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti.
- Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Aktivačný príspevok sa poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.
Povinnosti členov domácnosti pri sprostredkovaní zamestnania
Za účelom sprostredkovania vhodného zamestnania je člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“. Dávka sa môže znížiť o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti, ak nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov, alebo odmietol nástup do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov, alebo sa nedostavil na úrad alebo na miesto určené úradom na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov. Dávka sa znižuje aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov sa člen domácnosti nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom (napríklad z dôvodu starostlivosti o malé dieťa, tehotenstva, nepriaznivého zdravotného stavu či veku).
Formy a spôsob poskytovania pomoci
Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky.
Jednorazová dávka
Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi. Žiadosť, poučenie a potvrdenia k poskytovaniu pomoci v hmotnej núdzi sú zverejnené príslušnými úradmi.
tags: #dieta #nema #narok #na #vyzivne #je
