Bábätko sa rodí s istou sumou vrodených reflexov, ktoré sú pre jeho prežitie extrémne dôležité: slúžia pre hľadanie a prijímanie potravy, ako aj pre sebaobranu. Tieto automatické pohyby, ktoré prebiehajú bez zapojenia veľkého mozgu, sa vyvíjajú už v maternici a sú plne prítomné u novorodencov pri narodení. Novorodenecké reflexy, tiež nazývané primitívne alebo nepodmienené, sú prirodzenými a automatickými reakciami tela na podnety z okolia, pričom bábätko ich nerobí vedome - dejú sa samy od seba. Pomáhajú mu prispôsobiť sa novému svetu a zabezpečujú, aby malo všetko, čo potrebuje na základný bezpečný „rozbeh“ do života.
Lenže do pol až jedného roka by sa veľká časť z týchto reflexov mala integrovať. Ak je všetko v poriadku a vývin dieťatka napreduje správne, tieto reflexy prestávajú byť výbavné, to znamená, že prestávajú sa objavovať, približne v 4. - 6. mesiaci života. S dozrievaním centrálnej nervovej sústavy dochádza k ich vyhasínaniu alebo k ich zapojeniu do pohybových stereotypov dieťaťa. Nie vždy sa to však deje a ak reflexy pretrvajú, môže to priniesť komplikácie. Ako problém rozpoznať a riešiť ho, rozobrali odborníci z ADELI Medical Center, ako aj neonatologička MUDr. Golianová a psychologička z CPR KVAPKA.
Čo sú vrodené (primitívne) reflexy a prečo sú životne dôležité?
Vrodené alebo tzv. primitívne reflexy predstavujú neuvedomelé pohyby, ktoré umožňujú bábätkám, ktoré ešte nemajú vyvinuté motorické vlastnosti, reagovať pohybovo: dokážu sa chytiť, myknúť, stisnúť, zovrieť prstíky v päsť, zastaviť dych alebo zabrať nožičkou. Na čo slúžia? Na prežitie! Vo vývoji človeka plnia to najzákladnejšie poslanie: slúžia k hľadaniu a prijímaniu potravy a sebaobrane. Rodičia ich zvonka vnímajú ako reakcie bábätka na vonkajšie a vnútorné podnety, signály spokojnosti či nespokojnosti.
Príkladom je Morov reflex, ktorý stimuluje dieťa k prvému nádychu života, ak nenastane u dieťaťa dýchanie automaticky. Je to reflexná obranná reakcia organizmu. Tieto reflexy u vášho bábätka testuje pediater či pediatrička ako súčasť bežného neurologického vyšetrenia hneď po narodení. Do 6. mesiaca (ako-ktoré) života dieťaťa musia byť inhibované - oslabované, vstrebané - pod vyššími centrami vyvíjajúceho sa centrálneho nervového systému (CNS). Ako vysvetľujú fyzioterapeutky PhDr. Nataša Haringová a Mgr. Zuzana Komárová (INPP certifikovaná terapeutka) a detský neurológ Dr. Peter Oríšek z ADELI Medical Center, potláčajú sa frontálnymi lalokmi a vyvíjajú sa do pohybových stereotypov, uvedomelých a cielených.
Ak reflexy pretrvajú, je na mieste kontaktovať odborníkov a odborníčky na vrodené reflexy. Terapeutické cvičenia, ktoré zahŕňajú senzorickú stimuláciu a pohybové vzory, sú navrhnuté na podporu preorganizácie nervového systému a majú umožniť rozvoj a dozretie psychomotoriky. Ich cieľom je teda inhibovať vrodené reflexy do komplexnejších pohybových vzorcov a stereotypov. Jednou z týchto metód je napríklad tzv. INPP metóda. Terapeuticky sa tak vyriešia eventuálne problémy s vývojom alebo koordináciou pohybov, ale aj poruchy komunikačných schopností, učenia, exekutívnych schopností.
Zaujímavosťou je, že väčšina dospelých ľudí má niektoré primitívne reflexy stále aktívne, nie zaniknuté, ale sú potlačené, neaktívne. Môžu byť „spiace“ a prekvapiť nás napríklad v záťažových situáciách. Len tak na okraj, ak sa tieto reflexy objavia u dospelých, napríklad pri frontotemporálnej demencii, môže to naznačovať poruchy práve v tejto oblasti mozgu.
Novorodenec je termín pre práve narodené dieťa a používa sa tiež na označenie dieťaťa od narodenia po koniec 28. dňa života. Vďaka vrodeným reflexom dokáže novorodenec napríklad dýchať, prehĺtať, kašľať, žmurkať či vnímať svet okolo seba. Niektoré reflexy si ponechá po celý život, ale sú aj také, ktoré sú typické len pre novorodenecké obdobie a postupne, približne do šiestich mesiacov, vymiznú. Mozog novorodenca nemá toľko nervových prepojení ako mozog dospelého človeka, nervy novorodenca nie sú ešte obalené myelínovou vrstvou, ktorá ich bude izolovať od okolia a zaručí tak nerušený tok informácií. Pri narodení sú vyvinuté len niektoré dráhy - napríklad satie, vylučovanie - pretože práve tieto potrebuje novorodenec k uspokojeniu svojich primárnych potrieb. Pri narodení vykazuje mozog dieťaťa pomerne veľkú nezrelosť a má dosť veľa práce. S touto nezrelosťou nervovej sústavy môžu súvisieť niektoré problémy, ktoré sa na začiatku života s dieťaťom objavujú.
Novorodenecké reflexy | Správanie | MCAT | Khan Academy
Ako rozpoznať pretrvávajúce reflexy: Varovné signály a príklady z praxe
Často sa zabúda maminkám pripomenúť, a nie vždy to pediatri a pediatričky zaregistrujú, že pokiaľ niektoré z reflexov pretrvajú - práve z tých, ktoré sa mali úspešne v priebehu prvých 6 mesiacov až cca roka integrovať do komplexnejších automatických a zautomatizovaných, dobrovoľných pohybov, a nerieši sa to, ich dieťa môžu čakať komplikácie pri učení, osvojovaní si pravidiel a správaní. A nie je za tým jeho neschopnosť učiť sa, lenivosť, nevychovanosť, hlúposť, nesnaživosť. Ide o signál, že nervový systém potrebuje podporu pri dozrievaní.
Odborníci z ADELI Medical Center rozobrali tri príklady na úvod, ktoré naznačujú pretrvávanie primitívnych reflexov:
- Vydráždené dieťa: Predstavte si, že sa vaše dieťa ťažko sústredí, je precitlivené na zmyslové podnety ako ostré svetlo, dotyky, chute a pachy. Má nízke ego. V prvom prípade môže ísť o „neutlmený“ (hovoríme aj neinhibovaný) Morov reflex, ktorého účinky pretrvávajú.
- Dieťa „bez topánok“: Predstavte si, že vaše dieťa má zhoršenú schopnosť čítania s porozumením a vyjadrovania myšlienky pri písaní, oči a hlava sa stále pohybujú spolu alebo ho nedokážete obuť, pretože krčí chodidlá. V druhom prípade môže ísť podľa odborníkov a odborníčok z ADELI Medical Center o neinhibovanie tonického šijového reflexu.
- Dieťa s poruchou koncentrácie či reči: Predstavte si, že vaše dieťa je tekavé, nepokojné, má poruchu pozornosti a koncentrácie, komunikačnej schopnosti, reči. Tretí prípad je príkladom prejavov pretrvávajúcich primitívnych reflexov u detí, s ktorými práve v rámci fyzioterapie pracovali.
Z vyššie menovaných ide pritom len o malú čiastku príkladov, ako sa dokážu vrodené reflexy prejavovať, keď kvázi „nevymiznú“. Tieto reflexy sa môžu prejavovať ako najrôznejšie poruchy, napríklad porucha pozornosti a koncentrácie, nepokojnosť, tekavosť, ľahká vydrážditeľnosť (ADHD, ADS), poruchy senzorického spracovania, poruchy komunikačných schopností, reči, poruchy auditívneho vnímania. Neinhibované reflexy sa môžu podieľať na strádaní človeka na úrovni senzorickej, behaviorálnej - to znamená na úrovni správania sa, alebo na kognitívnej. Ak problém presahuje únosnú mieru a mení kvalitu vývoja a života, je nutné hľadať riešenie.
Detailný pohľad na vybrané vrodené reflexy a ich pretrvávanie
Pokiaľ niektoré nepodmienené reflexy pretrvávajú - práve z tých, ktoré sa mali úspešne v priebehu prvých 6 mesiacov až približne roka integrovať do komplexnejších automatických a zautomatizovaných, dobrovoľných pohybov, a nerieši sa to, môžu nastať komplikácie. Poďme k niektorým vybraným vrodeným reflexom a prejavom či problémom, ktoré si treba všímať, prípadne ktoré mamičky môžu s odborníkmi a odborníčkami riešiť:
Morov reflex: Reflex úľaku a jeho dopady
Tento reflex je reakciou celého tela vyprovokovanou úľakom, teda narušením pocitu istoty a bezpečia dieťaťa vplyvom napríklad náhleho zvuku alebo rýchleho pohybu. Je to reflexná odpoveď na úľak a možno ho vyvolať viacerými spôsobmi. Reflexná odpoveď pozostáva zo symetrického pohybu horných končatín nahor a do strán, pričom dieťa otvorí dlane a nadýchne sa. Nasleduje ustrnutie, dochádza k uvoľňovaniu stresových hormónov, zrýchľuje sa akcia srdca a prehlbuje sa dýchanie. Poslednou fázou reflexu je objímanie, potom plač. Odborníci z ADELI Medical Center vysvetľujú, že sa dá vyvolať podtrhnutím plienky, na ktorej dieťa leží. V reakčnej odpovedi dieťa sledujeme v dvoch fázach: v prvej symetricky rozpaží horné a dolné končatiny, roztiahne prsty, ľahko pohne chrbtom a vyrovná si hlavu do osi - nasleduje fáza, keď akoby v objatí rozpaží ruky a zároveň nožičky pritiahne k brušku a rozplače sa.
Práve táto úľaková reakcia je pozorovateľná iba v prvých 6 týždňoch, do veku 3 mesiacov postupne odznieva. Morov reflex mizne okolo 6. mesiaca života. V 1. mesiaci života sú prítomné obe fázy reflexu, medzi 2. a 3. mesiacom je prítomná len fáza roztiahnutia končatín. Ak Morov reflex nebol u dieťaťa vstrebaný, ale účinky pretrvávajú, môže spôsobovať hypersensitivitu/precitlivelosť na všetky zmyslové podnety - ostré svetlo, dotyky, chute, pachy, teplo, zvuky. Deti s neinhibovaným Morovým reflexom sú prestimulované, preťažené podnetmi z okolia a ako dôsledok konštatujeme neschopnosť sústrediť sa. Sme tiež svedkami emočnej nezrelosti, nízkeho ega, narušeného vzťahu medzi zrakovým vnemom a rovnováhou. Pretrvávanie reflexu po 6. mesiaci je patologický príznak. V ADELI majú skúsenosti práve s dlhšie pretrvávajúcim Morovým reflexom u predčasne narodených detí a detí s poškodeniami mozgu, zvlášť u detí so zvýšeným svalovým napätím - hypertonusom. To však neznamená, že každé dieťa so zvýšeným svalovým napätím má nedozretý tento reflex. Len odborník/čka rozlíši, aký je pôvod javu, ktorý pozorujeme ako laici a neradno odvíjať terapeutickú stratégiu od laického názoru, ale kontaktovať odborníka/čku. Moorov reflex tiež v prípade zľaknutia vyvolá u dieťaťa plač a upozorní tak opatrovateľa na nebezpečenstvo.
Hľadací reflex: Prvý krok k potrave
Hľadací reflex pomáha bábätku nájsť potravu. Vyvíja sa už v maternici spolu so sacím a prehĺtacím reflexom a je prítomný hneď po narodení. Keď dieťa pohladkáte blízko kútika úst alebo na líčku, malo by reflexne otočiť hlavičku smerom k hladkajúcej ruke. Tento reflex umožňuje, aby sa stimulujúci predmet dostal do úst. Dieťa je ním vybavené od 28. týždňa tehotenstva do 2. až 3. mesiaca. Do 3. mesiaca veku tento reflex postupne vymizne, pretože bábätko si už zdroj potravy uvedomuje. Hľadací reflex predchádza saciemu reflexu. Pozor! Ak dieťa dojčíte a ono je menej aktívne, prípadne pri dojčení zaspáva, nestimulujte ho hladkaním po líčku, reflexne sa totiž môže pustiť prsníka a bude opätovne „hľadať“. Neprítomnosť hľadacieho reflexu je okrem predčasne narodených detí pozorovaná aj u novorodencov s poškodením mozgu.
Sací reflex: Základ pre príjem potravy
Sací reflex sa postará o prirodzenú schopnosť bábätka začať sať, keď sa mu niečo dostane do úst. Je to reflex, vďaka ktorému sa deti vedia prisať na prsník. Je prítomný do 2. - 3. mesiaca života. Tento reflex je nevyhnutný na to, aby mohlo prijímať potravu. Objavuje sa okolo 24. - 28. gestačného týždňa a plne sa rozvinie až okolo 36. týždňa tehotenstva. „Tréning“ tohto reflexu sa dá pozorovať už počas tehotenského vyšetrenia, keď na ultrazvuku možno vidieť, ako si bábätko cmúľa prstík. Znamená to, že si tým precvičuje svaly potrebné na sanie a prehĺtanie.Ako ho spoznáte? Ak dieťatku vložíte do ústočiek prsník, cumeľ alebo prst, začne automaticky sať. Odborník ohnutým malíčkom vloží do úst prst - zdravé a donosené dieťa pritisne jazýček k hornému podnebiu opakovane 6- až 8-krát, aby vznikol tlak a začne sať. Sací reflex je možné vyvolať aj z okolia úst. Tento počet sa postupne znižuje a do približne 3. mesiaca takmer vymizne. Ak však nevymizne, práve stimuláciou orofaciálnych svalov ho odborník či odborníčka dokážu inhibovať. Sací reflex prestáva byť výbavným okolo 4 - 6 mesiaca (v tomto období už dieťa saje vedome) a opäť sa objaví na starobu, v presenilnom období.Pozor - deti budú sať všetko, čo im dáte do úst - cumeľ, prst na upokojenie, deti sa vedia prisať aj na inú časť prsníka a vyrobiť vám tam „cucflek“. Preto je často mylná „diagnostika“, že pokiaľ dieťa saje prst, musí byť hladné. Saje preto, lebo má sací reflex. Neprítomnosť sacieho, ale aj hľadacieho a prehĺtacieho reflexu je okrem predčasne narodených detí pozorovaná aj u novorodencov s poškodením mozgu. Problémy s týmito reflexmi často riešia lekári u detí narodených predčasne, ktoré ich ešte nemusia mať úplne vyvinuté.
Prehĺtací reflex: Nevyhnutný pre príjem výživy
Prehĺtací reflex zabezpečuje, aby bábätko vedelo prehĺtať mlieko, objavuje sa teda pri dojčení. Rovnako ako sací reflex, aj prehĺtací reflex sa začína vyvíjať v maternici od 28. - 32. týždňa tehotenstva a plne sa rozvinie do 36. týždňa. Je prítomný od 30. do 34. týždňa tehotenstva a pretrváva celý život. Stimulácia zadnej tretiny jazyka a hltana vyvolá zložitý proces prehĺtania. Pre príjem potravy však musí dôjsť ku koordinácii sacieho a prehĺtacieho reflexu s dychovou aktivitou, čo je možné od 34. do 36. týždňa. Ak má bábätko v ústach potravu, automaticky ju prehltne. Je veľmi dôležité, aby sací a prehĺtací reflex boli dokonale skoordinované, pretože bábätko musí vďaka nim zvládnuť svoj prvý životný „multitasking“: prisať sa na prsník, sať, prehĺtať a zároveň dýchať.
Úchopový reflex: Od pevného stisku k vedomej zručnosti
Keď svojmu novorodeniatku mamička vloží do dlane prst, zovrie ruku tak pevne, že by ho mohla dvihnúť až do vertikálnej polohy. Stimulácia dlaní novorodenca vyvolá silný úchop, až taký, že dieťa môžete zdvihnúť z podložky a aj tak dlane neotvorí. Tento reflex je snáď každej mame najmilší. Hovorí sa, že pozostáva ešte z čias, keď sa dieťa muselo držať matky. Reflex je prítomný od 26. týždňa tehotenstva do rozvoja vedomej úchopovej funkcie ruky, ktorá sa objavuje v 4. až 6. mesiaci. Objavuje sa už v brušku - vyvíja sa od približne 26. - 28. týždňa tehotenstva a vymiznúť by mal voľne do 3. mesiaca veku dieťatka. Okolo 5. mesiaca sa totiž objavuje vedomý úchop, kedy dieťa postupne začne chytať veci do ručičiek.
Cieľom je však rozvinúť vedomý, cielený úchop, preto sa tento reflex neposilňuje a nechá sa do 3. mesiaca veku dieťatka voľne vymiznúť. Po 2 až 4 mesiacoch tento reflex na horných končatinách mizne. Po asi 6. mesiaci vystrieda tento reflex tzv. akt vôle, dieťatko dokáže veci uchopovať, lebo to chce ono samo. Vedomý úchop sa začína objavovať okolo 5. mesiaca. Tak ako vývoj pokračuje ďalej, aj dieťa potrebuje predmety chytať inak a zjemňovať svoje pohyby. Pri tomto reflexe sa najprv prichytáva prostredník, potom ostatné prsty a nakoniec palec. Silnejším tlakom do dlane možno vyvolať dlaňovo-čeľustný reflex (Babkin, Lesný) - dieťa vtedy zovrie prst a otvorí aj ústa. Reflex svojim vývinom speje k vedomej činnosti - teda úmyselnému uchopovaniu a držaniu predmetov.
Ak úchopový reflex nevymizne, ale pretrváva, môže spôsobiť rôzne problémy ako nesprávny úchop pri písaní, ťažkosti v opozícii prstov a palca, problémy s rečou a artikuláciou, precitlivenosť na dotyk, dysfiadochokinézu prstov - neschopnosť striedavého používania prstov, pohybu akoby pri hre na klavír. Pokiaľ úchopový reflex pretrváva po 5. mesiaci veku, alebo dieťa nevykonáva správne formy pohybu, prípadne sú prítomné iné príznaky neurologických problémov (napríklad oneskorený psychomotorický vývin, problémy so svalovým tonusom), je vhodné vyhľadať lekársku pomoc.
Úchopový reflex na chodidlách (plantárny úchopový reflex)
Tento reflex sa dá pozorovať na chodidlách. Po zatlačení na ne dieťa pokrčí prsty na nohách. Reflex je vyvolateľný od 26. týždňa tehotenstva do rozvoja opornej funkcie nohy, čo je do 9. až 12. mesiaca.
Babinského reflex: Vejárovité roztiahnutie prstov
Tento reflex sa prejavuje tak, že keď sa dotknete novorodenca pod prstami na chodidlách, prsty ohne tak, ako by chcel niečo zachytiť. Ak sa ho ale dotknete v mieste päty alebo podráždite nechtom vonkajšiu stranu chodidla smerom od päty k malíčku a k palcu, prstíky sa roztiahnu ako vejár. Tento reflex je prítomný do 18. mesiaca po narodení, mizne až v dobe, kedy sa dieťa začne stavať na nožičky. Ak pretrváva do dospelosti, signalizuje závažné poškodenie nervového systému. Tento reflex sa u dospelých už nevyskytuje a postupne sa vytráca s prvými pokusmi o státie a úplne zmizne do 2 rokov veku.
Chôdzový automatizmus (reflexná chôdza): Prvé „kroky“
Ak dieťa uchopíte širokým hmatom pod pažami do vertikálnej polohy a necháte ho, aby sa chodidlami dotýkalo pevnej podložky, začne napodobňovať chôdzu. Vtedy začne napodobňovať chôdzu. Striedavým nakláňaním do strán sa vám zdá, akoby chodilo - robí veľké kroky smerom vpred. Pri naklonení na jednu stranu sa vzoprie na jednej nožičke, zatiaľ čo druhú pokrčí v členku, kolene a bedre. Tento reflex je prítomný od 28. týždňa tehotenstva, vyhasína v období 1. - 2. mesiaca a do cca 4. mesiaca vymizne. Prítomnosť testovania reflexu patrí opäť do rúk odborníka.
Tonický šijový reflex (šermiarov reflex): Vplyv otočenia hlavy na svaly
Tento reflex ovplyvňuje odlišné napätie svalov ako odpoveď na otočenie hlavy na stranu. Ak teda novorodeniatko obráti hlavičku na pravú stranu, na pravej strane tela sa vystrú končatiny. Končatiny na ľavej strane sú zohnuté. Tento reflex sa nazýva aj "šermiarov reflex", pretože poloha tela pripomína postoj šermiara s mečom. Na druhej strane, ak novorodeniatko položíte na chrbát a prekrútite mu hlavu na pravo, vtedy sa pravá ruka vyrovná (nastáva extenzia pravej končatiny) a ľavá sa ohne.
Tento reflex rozvíja pohyby na jednej strane tela, a teda koordináciu oko - ruka. Umožňuje prvé pokusy naťahovania sa za predmetmi. Mal by vymiznúť do 6 až 9 mesiacov po narodení dieťaťa. Trvá približne tri mesiace. Ak asymetrický tonický šijový reflex nebol potlačený, ale naopak pretrváva v období, kedy by už mal byť zapracovaný do stereotypov, vnímame ho ako patologický. Môže spôsobovať narušenie schopnosti rovnováhy pri otáčaní hlavy, problém s krížením stredovej línie tela, čo ovplyvňuje krížové pohybové vzorce, takzvanú bilaterálnu integráciu (súbežné používanie pravej a ľavej strany). Neinhibovanie reflexu bráni vzniku lateralizácie (preferencie ľavej alebo pravej strany), môže ovplyvňovať vývoj nezávislých pohybov očí (oči a hlava sa stále pohybujú spolu), môže ovplyvňovať schopnosť porozumenia pri písaní a čítaní. Matky sa často sťažujú, že nemôžu dieťaťu obuť topánky, lebo krčí chodidlá, má nepriaznivý vplyv na rozvoj chôdze.
Plazivý reflex
Prejaví sa v polohe na brušku. Tlak dlane na chodidlá novorodenca vyprovokuje plazenie sa. Reflex sa objavuje v 38. týždni tehotenstva.
Ostatné dôležité novorodenecké reflexy
- Reakcia novorodenca na svetlo: Bábätko automaticky otáča hlavičku smerom k svetlu. Tento reflex mu pomáha vnímať okolie a orientovať sa v novom prostredí.
- Reflex oslnenia: Pri prudkom zasvietení do očí bábätko reflexívne silno zatvorí viečka, aby chránilo svoj zrak. Tento reflex je dôležitý pre ochranu citlivých očí novorodenca pred prílišným svetlom.
- Fenomén očí bábiky: Keď lekár jemne chytí a otočí hlavičku bábätka doľava a doprava, buľvy očí sa pohybujú opačným smerom. Bábätko ešte nedokáže fixovať zrak na jeden predmet - rovnako ako bábka, ktorá „hýbe očami“, keď jej otočíme hlavu. Tento reflex súvisí s nedostatočne vyvinutou optickou orientáciou, ktorá dozrieva okolo 4. týždňa veku. Po vymiznutí reflexu sa dieťa učí sústrediť zrak na konkrétnu osobu alebo predmet. Je prítomný od 31. týždňa tehotenstva až do počiatku fixácie pohľadu. Objavuje sa pri otáčaní hlavičky novorodenca doprava a doľava.
- Akusticko-faciálny reflex: Ak pri uškách bábätka tleskneme, dieťa reflexívne žmurkne. Tento reflex slúži ako ochranná reakcia na náhle zvuky a pomáha dieťaťu adaptovať sa na nové podnety v prostredí. Postupne sa mení na vedomé vnímanie zvukov, keď si dieťa začne spájať zvuky s ich zdrojmi.
- Trigeminová reakcia: Keď bábätko pocíti bolestivý podnet v oblasti ušnice, automaticky otočí hlavičku smerom od podráždenia. Tento reflex pomáha chrániť dieťa pred nepríjemnými alebo bolestivými podnetmi. Postupne slabne a s rastúcou citlivosťou na dotyk a bolesť dieťa začne vedome reagovať na nepríjemné podnety.
- Nazopalpebrálny reflex: Ak jemne poklopkáte prstom na koreň nosa, bábätko reflexívne oboma očkami žmurkne. Tento reflex je súčasťou ochrannej reakcie očí. S postupujúcim vývojom bábätko začne reagovať vedome a reflex sa stane menej výrazným.
Nepodmienené reflexy sú reakciou dieťaťa na podnety zvonka. Sú ukazovateľom správneho psychomotorického vývinu dieťatka. Ich neprítomnosť, respektíve prítomnosť po určitom čase, môže byť znakom poškodení CNS. Preto ich pravidelne sledujú pediatri v rámci poradní, na ktoré s dieťatkom chodíte.
Novorodenecké reflexy | Správanie | MCAT | Khan Academy
Dôležitosť včasnej diagnostiky a kedy vyhľadať pomoc
Veľkú pozornosť venujú fyzioterapeuti a fyzioterapeutky aj v ADELI Medical Center práve predčasne narodeným deťom. Treba poznamenať, že v tak intenzívnom rehabilitačnom nasadení sa tu liečia deti s podozrením na rizikový vývoj - preto sa v centre koncentruje know-how, ako rozlíšiť pôvod problémov (jednak poškodenie centrálnej nervovej sústavy nedostatkom kyslíka, ako aj neinhibovaných vrodených reflexov).
Rizikový vývoj môže nastať u ktoréhokoľvek dieťaťa - preto je tak dôležité a zdôrazňuje sa pravidelná návšteva pediatrických a neonatologických poradní. Na konzultáciu a integrovanie rodičov do problematiky slúžia aj poradne včasnej intervencie či diagnostické centrá (takéto centrum vývoja bábätiek nájdete aj v samotnom ADELI). „Pokiaľ máte nejaké pochybnosti, neotáľajte vyžiadať si aj druhý, tretí názor odborníka či odborníčky. Sme svedkami toho, že rodičia k nám prichádzajú s deťmi s markantným zaostávaním vývoja vo veku 1 rok a viac a to je alarmujúce,“ upozorňujú aj rodičov. Abnormity v zmysle chýbania reflexov alebo ich prítomnosť v istej vývojovej fáze, kedy už majú byť vyhasnuté, svedčí o poruche v prebiehajúcom vývoji. Pri patologických nálezoch je potrebné dieťa odoslať na ďalšie neurologické vyšetrenie.
Kedy vyhľadať pomoc fyzioterapeuta alebo neurológa:
- Vo veku od 1. mesiaca: Ak sa vám zdá, že dieťatko preferuje len jednu stranu, má príliš napäté svaly (hypertonus), je pasívne alebo nereaguje na okolitý svet.
- Vo veku 6 mesiacov: Ak sa dieťa neprevaľuje, alebo sa točí iba do jednej strany, nevie fixovať pohľad, nechce používať ručičky.
- Po 5. mesiaci veku: Ak úchopový reflex pretrváva, dieťa nevykonáva správne formy pohybu alebo sú prítomné iné príznaky neurologických problémov (napríklad oneskorený psychomotorický vývin, problémy so svalovým tonusom).
- Ak má dieťa ťažkosti s koordináciou pohybov.
- Ak existujú problémy so svalovým tonusom.
Tieto znaky môžu byť indikáciou na rehabilitáciu a prácu s dieťaťom a predídu trvalejším poškodeniam v neskoršom veku. Fyzioterapiu zvyčajne odporučí alebo nariadi pediater či pediatrička, alebo neurológ či neurologička na základe diagnostiky a pozorovania. No odporučenie špecialistom či špecialistkou nie je nutné - ak ako rodičia spozorujete zaostávanie vo vývoji, nebojte sa ozvať. Aj z toho dôvodu, že úroveň poznania, vzdelávanie, odovzdávanie know-how na Slovensku nie je v tejto oblasti systematické. Dá sa konštatovať, že nie všetci fyzioterapeuti či fyzioterapeutky sú dostatočne školení v problematike vrodených reflexov a správneho psychomotorického vývoja najmenších detí. Okrajovo sa tomu venuje Vojtova terapia a v plnej miere INPP - štúdium neuromotorickej zrelosti. Riaďte sa aj intuíciou či pozorovaním bábätka.
Terapia a podpora správneho psychomotorického vývinu
Odborníci a odborníčky aj v samotnom centre, konkrétne v oddelení BabyMed, pracujú s detičkami od 6 mesiacov do 2 rokov. A nájdu sa medzi nimi aj deti s pretrvávajúcimi vrodenými reflexmi. Pracujeme s pretrvávajúcimi patologickými reflexmi prevažne pasívnou formou, korigujeme polohovanie, handling, provokujeme a stimulujeme pohyb. No špeciálnu terapiu, ktorá sa sústreďuje na inhibovanie patologických reflexov, vedia ponúknuť aj deťom od 6 rokov a dospelým.
Od vstrebania reflexov si sľubujeme „naštartovanie“ vývoja a zrenia nervovej sústavy. V ADELI Medical Center sa s nevymiznutými vrodenými reflexmi stretávajú pri neurofyziologickej rehabilitácii. Správna diagnostika problémov pacienta či pacientky je pre terapiu kľúčová. Vyzývame k opatrnosti, nakoľko mnoho problémov sa javí rovnako, pričom môžu byť spôsobené úplne rozdielnymi príčinami. Pretrvávanie starších reflexov je veľmi individuálne a nedá sa vždy hodnotiť ako patológia. Ak pretrváva len jeden reflex, prognóza býva priaznivá. Ak sú tieto reflexy spojené aj s inými neurologickými odchýlkami ako napríklad hypotónia alebo hypertonus, treba už pátrať ďalej po príčine. Ak sa jedná len o jeden nezaniknutý reflex bez iných príznakov, väčšinou stačí kontrola o 1-3 mesiace.
Zároveň sa zdôrazňuje, že nie všetky prejavy majú ale rovnaký pôvod a preto sa každý stav nelieči rovnakou metódou - rozlišujeme, kedy nasadiť lieky a kedy terapiu. Vrodené reflexy nezmiznú nikdy úplne. Preto hovoríme o inhibícii - potlačení. Naozaj je to tak, že aj v dospelosti môžu robiť šarapatu a imitovať iné problémy psychického a behaviorálneho charakteru. Proces inhibície v dospelosti je otázkou niekoľkomesačnej terapie. No veľká skúsenosť s týmito procesmi nie je zdieľaná.
Aktivity na podporu psychomotorického vývinu
Cvičenie u bábätiek je veľmi dôležité už od narodenia. Napríklad, je dobré drobcov dávať na bruško, aj keď niektoré bábätká tak nechcú byť, ale pri vývine je to zásadné. Keď protestujú, je dobré ich zaujať hračkou alebo ich pod bruškom podoprieť vankúšikom. Ležanie na brušku podporuje normálny priebeh vývoja pohybu a dieťa v tej polohe musí „pracovať“. Okrem tých základných pohybových vzorcov súvisiacich so správnym vývinom detí je dôležitá aj pravidelná fyzická aktivita. Zlepšuje činnosť srdca a ciev, činnosť dýchacieho aparátu, posilňuje kosti a znižuje aj riziko cukrovky typu 2. Taktiež zvyšuje imunitu a prispieva k vyššej fyzickej zdatnosti. Vďaka pohybu sa zvyšuje pľúcna kapacita a do tela sa dostane viac kyslíku. Vynikajúcou možnosťou je plávanie, ktoré zlepšuje dýchanie, motoriku a koordináciu. Pre menšie deti vo veku 3-5 rokov je pohyb hrou, takže aktivity ako beh, hádzanie a chytanie lopty, kotrmelce, jazda na bicykli alebo na odrážadle sú ideálne. Vo veku 6-9 rokov už väčšie deti majú lepšie všetky základné schopnosti, cvičením v škole to môže byť hod do diaľky, korčuľovanie, tanec, gymnastika, bicyklovanie alebo hoci aj bojové umenie.
Konkrétne aktivity na podporu psychomotorického vývinu:
- Hry s pohybom: Hry, pri ktorých sa spája pohyb dieťaťa s vaším spevom či hovoreným slovom.
- Stimulácia zmyslov: Ponúkajte dieťaťu rôzne hračky a predmety s rôznou textúrou, farbou a zvukom.
- Komunikácia: Rozprávajte sa s dieťatkom, spievajte mu, čítajte.
- Reagujte na potreby: Bábätko potrebuje spätnú väzbu a je dôležité, aby ju dostalo.
Na lekciách plávania s deťmi sa robí napríklad takzvaný „Spiderman“, kedy sa deti zachytávajú rúčkami po okraji bazéna. Preto ich zábavne ťaháme na tyči a povzbudzujeme pri vedomom pustení sa. Preto uchopujeme krúžky z plošiniek, či z dna bazéna. Preto sa toľko venujeme chytaniu hračiek rôznej veľkosti, tvarov a na vedomom pustení do jazierka alebo košíčka.
Kľúčové míľniky psychomotorického vývoja dieťaťa
Pohybový vývoj dieťaťa v prvom roku života je naozaj bohatý na pohybový rozvoj. Nadnesene povedané, dieťa sa vyvíja každým dňom a rodičia to môžu vnímať tak, že každý deň sa udeje niečo nové. Spočiatku ide len o základné reflexy, ktoré sú nepodmienené, ale niekedy ich s úžasom pozorujeme. Skúsená detská sestra hovorí, že pohybový vývoj je veľmi zložitý proces pozostávajúci s navzájom sa prekrývajúcich fáz. Pri každom pohybe je určený časový interval od- do, počas ktorého je úplne normálne, ak si bábätko osvojí určitý pohyb. Ak k tomu dôjde v danom období, nie je problém s tempom samotného vývoja. Pokiaľ to tak nie je, môže toto oneskorenie znamenať problém. Príčinou sú často problémy so svalovým tonusom. Vtedy bábätká väčšinou nevykonávajú správne formy pohybu. Riešením je vyhľadať hneď pomoc napríklad fyzioterapeuta, ktorý môže okrem iného pomôcť pohybovému rozvoju dieťaťa pomocou určitých cvičení.
Pre lepší prehľad uvádzame míľniky psychomotorického vývoja dieťaťa po mesiacoch, ktoré sú dôležité sledovať:
- 1. mesiac: Dieťa prejavuje silný sací reflex, začína zdvíhať hlavu, keď je položené na bruchu, a zameriava svoj pohľad na blízke objekty, najmä na tváre. Bábätko otáča hlavičku a kope nôžkami.
- 2. - 3. mesiac: Dieťa stabilizuje polohu hlavy, keď leží na bruchu, a otáča hlavu smerom k zvukom. Pokúša sa uchopiť predmety v blízkosti, hoci ešte s nepresnosťou. Prvé držanie hlavičky na pár sekúnd.
- 4. mesiac: Dieťa sa začína otáčať z bruška na chrbát a skúma objekty pomocou uchopovania. Sleduje a skúma tvar a textúru predmetov, čím sa zlepšuje jeho schopnosť koordinácie.
- 5. mesiac: Začína proces otáčania trupu. Rukami uchopuje predmety cez stred tela. Prvé cielené úchopy.
- 6. mesiac: Dieťa sa učí sedieť s oporou a začína sa plaziť. Zlepšuje schopnosť uchopovať predmety oboma rukami, čo podporuje rozvoj jemnej motoriky. Okolo pol roka sa už bábätko dokáže pretáčať na bruško a niektoré detičky sa dokonca už aj plazia, najmä za pomoci rúk.
- 7. mesiac: Prvá lokomočná aktivita - tulenenie - plazí sa po bruchu za pomoci rúk, nohy sa do pohybu nezapájajú.
- 8. mesiac: Dieťa zaujme kvalitný šikmý sed s oporou o vystretú hornú končatinu a rozvinutú dlaň. Začína štvornožiť a postupne trénuje sed v priestore.
- 9. mesiac: Dieťa sedí samostatne a pokúša sa loziť. Jemná motorika sa zlepšuje, čo umožňuje dieťaťu lepšie manipulovať s malými predmetmi. Približne v deviatom mesiaci už niektoré deti samostatne stoja, prípadne si rovnováhu udržujú opretím sa o nábytok. V tomto období je potrebné dopriať dieťatku čo najviac spontánneho pohybu vo voľnom priestore, nie je vhodné ho umiestňovať na dlhšiu dobu do hopsadiel alebo chodúľok.
- 10. mesiac: Dieťa opakuje lezenie v vzpore kľačmo, vzpriamený sed a postavovanie pri nábytku.
- 11. - 12. mesiac: Medzi prvým a druhým rokom života prichádzajú na rad prvé krôčiky, no osvojenie si chôdze sa môže z časového intervalu mimoriadne líšiť.
Je priam neuveriteľné, koľko toho už bábätko vďaka nepodmieneným reflexom po narodení zvláda. Vďaka nim sa zoznamuje so svetom a postupne sa začne učiť aj podmieneným reflexom, ktoré bude získavať skúsenosťami. Tieto reflexy pomáhajú dieťaťu pamätať si dôležité veci, učiť sa a lepšie sa orientovať. Predstavte si to takto - ak sa malé dieťa dotkne horúceho hrnca, okamžite ruku odtiahne. Predtým netušilo, že hrniec môže páliť, ale pri ďalšej podobnej situácii už bude vedieť, že na horúce veci netreba siahať a určite si nabudúce dá pozor. Podmienené reflexy teda dieťatko získava rôznymi životnými mini lekciami, ktoré si „zapisuje“ do svojej pamäte a skúsenosti z nich využíva v budúcnosti.
Je ale dôležité zároveň hlavne nepanikáriť a najmä vedieť, že tieto reflexy by ste doma mali len pozorovať pri bežných činnostiach a nemali ich „nasilu“ skúšať umelo vyvolávať alebo testovať, pretože ich správne hodnotenie vyžaduje odborný prístup. Lekári pri vyšetrení presne vedia, ako podnet správne aplikovať - aká má byť poloha bábätka, sila dotyku či smer pohybu. Ak by ste reflexy skúšali sami, nemuseli by ste získať správny výsledok a mohli by ste bábätko zbytočne rozrušiť.
Novorodenecké reflexy | Správanie | MCAT | Khan Academy
tags: #dieta #nema #uchopovy #reflex