Výchova detí je neustálym procesom učenia a prispôsobovania sa, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, porozumenie a schopnosť vidieť svet očami dieťaťa. Mnohí rodičia sa snažia nájsť ideálny prístup, no často narážajú na rôzne mýty a nepochopenie detskej psychiky. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na detský svet, poukázať na dôležitosť rešpektujúcej výchovy a ponúknuť praktické rady pre rodičov, ktorí chcú so svojimi deťmi budovať zdravý a harmonický vzťah.
Pochopenie detského sveta
Detský svet je odlišný od toho dospeláckeho. Deti prežívajú emócie rovnako intenzívne, no nemajú skúsenosti a schopnosti vyjadriť ich slovami. Preto je dôležité pozerať sa na správanie dieťaťa ako na súhrn emócie, potreby, vývinového obdobia, v ktorom sa dieťa práve nachádza, a jeho špecifík, na prostredie, v ktorom vyrastá, a možnosti, ktoré má. To, čo sa nám zdá ako maličkosť, ich môže zraňovať a znamenať pre nich veľa. Ak nevypočujeme deti s malými problémami, neprídu, keď budú mať veľké. Keď starosti a problémy detí bagatelizujeme a zľahčujeme, učíme ich tak, že ich pocity a prežívanie nie sú dôležité. Či už ako rodičia, starí rodičia, učitelia. Používame ich bez toho, aby sme sa nad nimi hlbšie zamýšľali. A tak sa rodia a tradujú mnohé mýty, ktoré sú niekedy nevinné, ale vedia byť aj veľmi zraňujúce a ovplyvňujú výchovu a vývin dieťaťa. Napríklad:
- "Z toho vyrastie, veď my sme neboli iní…"
- "Trochu šikany ešte nikoho nezabilo, zocelí to charakter…"
- "Dobré dieťa vždy poslúcha…"
- "Problémy v škole sú jednoducho o lenivosti…"
- "Dieťa stále potrebuje byť zamestnané, aby sa rozvíjalo…"
- "Je malá, hádky a stres doma si nebude pamätať…"
Je dôležité uvedomiť si, že tieto tvrdenia nemusia byť pravdivé a môžu mať negatívny dopad na vývoj dieťaťa.
Dôležitosť rešpektujúcej výchovy
Rešpektujúca výchova je založená na odmietnutí násilia, ponižovania, neustálej kontroly a trestov ako nástrojov výchovy. Cieľom nie je kontrolovať dieťa na 200%, ale naučiť ho kontrolovať sa a tiež naučiť ho istým hraniciam každodenného života.
Neposlušnosť vs. zodpovednosť
Mnohí rodičia túžia mať poslušné dieťa, ktoré rešpektuje autority a nerebeluje. Je to podriadenie sa druhému človeku, ktorý má nad vami nejakú moc. Urobíte, čo káže, aj keď s tým nesúhlasíte. Zodpovednosť znamená, naopak, správať sa podľa vnútorne prijatých hodnôt, pravidiel, zásad. Nie je možné vychovávať dieťa k poslušnosti a predstavovať si, že potom v osemnástich rokoch z neho bude zodpovedný, demokraticky zmýšľajúci človek. Poslušní občania sú snom všetkých diktátorov. A pokiaľ ide o samotné dieťa, autoritatívna výchova neberie ohľad ani na jeho potreby, ani na jeho emócie, ani na jeho dôstojnosť. Takže sa znižujú príležitosti, aby sa dieťa v nich orientovalo. V dospelosti mávajú takí ľudia problémy povedať „nie“, aj keď sú preťažení.
Princípy rešpektujúcej výchovy
- Láska a podpora: Láska, ktorú vášmu dieťaťu prejavujete, garantuje jeho zdravý vývoj. Tento princíp je základom každého rodinného vzťahu. Dieťa potrebuje podporu. Je dôležité rozvrhnúť si čas tak, aby ste sa mohli venovať nielen vašim aktivitám, ale aj deťom, ktoré potrebujú pocítiť vašu lásku a dôveru. Nájdite si čas porozprávať im rozprávku, zahrať si karty, alebo spolu si sadnúť za stôl. Keď treba dieťa pokarhať, nezabudnite na rozvážny postoj.
- Hranice: Hranice dieťaťa sa menia z roka na rok. Každé dieťa skúša, pokiaľ siahajú tie jeho. Malé dieťa odmieta nechať sa uložiť do postieľky, neskôr prichádza obdobie domácich úloh, v puberte sa nevie dočkať, kedy bude samo rozhodovať o svojom živote. Buďte priateľskí a spravodliví rodičia. Dôverujte vášmu dieťaťu s prihliadaním na jeho vek. Určite sa bude hnevať a ohŕňať nosom, ale zároveň si uvedomí, že ho máte radi. Napriek tomu, že to niekedy (a možno nikdy) nedá najavo. Je dobré vedieť, že hranice, ktoré dieťaťu stanovíte, ho uisťujú a viac vám dôveruje. Ak nemá určené žiadne hranice, znamená to pre neho nedostatok istoty zo strany dospelého a dokonca istú formu nezáujmu o jeho osobu.
- Komunikácia: Hovorte rozhodne, ale potichu. Krik vyvoláva iba krik. Keď sa spoľahnete na to, že vaše dieťa bude s vami spolupracovať, máte väčšie šance na úspech. Namiesto príkazov či zákazov sa dá použiť opis či informácie. Alebo môžeme dať na výber. V rešpektujúcej výchove sa venuje veľká pozornosť emóciám, prichádza často na rad empatická reakcia. Medzi základné postupy patrí priberanie detí k riešeniu toho, čo sa ich týka. Namiesto výčitiek či obviňovania sa môžeme naučiť ďalšiu úžasnú komunikačnú zručnosť - „ja-správu“. A naučiť ju aj deti, aby vedeli jasne signalizovať, ako sa cítia a čo potrebujú.
- Príklad: Buďte mu príkladom. Ak sa vy správate nedisciplinovane, neočakávajte od dieťaťa, že bude lepšie ako vy. Napríklad, ak nie ste poriadkumilovní, ťažko takým bude vaše dieťa. Rovnako je to aj so slušnosťou a pod.
Riziká autoritatívnej a permisívnej výchovy
Autoritatívna výchova neberie ohľad ani na jeho potreby, ani na jeho emócie, ani na jeho dôstojnosť. Takže sa znižujú príležitosti, aby sa dieťa v nich orientovalo. V dospelosti mávajú takí ľudia problémy povedať „nie“, aj keď sú preťažení. Na druhej strane, permisívna výchova preťažuje dieťa emocionálne aj kognitívne, nevedie ho k rešpektovaniu potrieb iných, nedáva mu potrebné sociálne zručnosti a paradoxne vedie takisto k nižšej sebaúcte.
Vonkajšia vs. vnútorná motivácia
Vy nazývate donucovacími prostriedkami nielen príkazy a vyhrážky, ale aj odmeny, pochvaly a súťaže. Ak za niečo sľubujete odmenu, akoby ste vraveli, že tá činnosť nemá sama o sebe veľkú hodnotu, ináč by ste predsa nikoho nemuseli podplácať, aby to robil. Odmeny, pochvaly aj súťaže - a pravdaže aj tresty - sú nástrojmi vonkajšej motivácie. Vonkajšia motivácia nevedie ku kvalite. Činnosť takto motivovanú robíme len preto, aby sme sa vyhli nepríjemnostiam, alebo získali odmenu či pochvalu. Odmeny okrádajú deti o potešenie z činnosti, o skúsenosť zo sústredenej práce, o pocit hrdosti nad ňou samou.
Riešenie bežných výchovných problémov
Neposlušnosť
Neposlušnosť je do istej miery dobrým znakom. Neposlušnosť je dôkazom toho, že dieťa je zvedavé a plné entuziazmu, a teda rozvíja svoje schopnosti, vie nadviazať kamarátstva a vníma nové pocity. To však neznamená, že jeho neposlušnosť treba ignorovať. Dieťa, ako člen rodiny, musí poznať nároky a hranice ostatných. Musí spolupracovať s rodinou a s priateľmi. Sebaovládaniu sa naučí predovšetkým v spoločnosti iných detí, doma menej.
V poslednej dobe čoraz viac neposlúcha. Ako bolo aj predtým že skúšal hranice a nesúhlasil so všetkými, no teraz neviem čím to je ale zmena k horšiemu. Hračky si po sebe nechce upratovať, odpapuluje, stále ja nechcem toto nechcem hento. Alebo ja chcem toto a hento. V obchode vymýšľa kedy už ideme domov alebo rozpráva nahlas spieva si pesničku. Každý potom pozerá sa po nás. Alebo dnes boli sme v Merkury Market a on si musel sadnúť na každý gauč, všetko obchytkáva. Darmo mu poviem nesmieš aj tak just. Alebo z ničoho nič začne sa besniť a smiať sa. Dosť si presadzuje svoje ja. Keď nedovolíme mu hračku tak reve že on chce. Lenže on by chcel aj zakaždým keď ideme do obchodu. Tak jasné že nedovolím. Manžel ho už ani do obchodu nechce zobrať lebo neposlúcha. Ja neviem či toto je len obdobie a prejde to časom alebo ako naučiť dieťa poslúchať? Odmalička ho vediem k upratovaniu aj k slušnému správaniu.
Keď dieťa dosiahne školský vek, mali by ste mu dať rozvrh úloh, ktoré od neho očakávate (čas jedenia, odchod do školy, čas, keď má ísť spať, hygiena, upratanie izby, vynášanie smetí,…). Nechajte dieťaťu určitú voľnosť pri výbere kamarátov, filmov, hudby, oblečenia, samozrejme dohliadajte naňho. Možno urobí nejaké chyby, ale naučí sa. Dieťa ešte nemusí mať dobrý pojem o čase. Ak mu oznámite „o 10 minút ťa chcem vidieť v posteli“, dáte mu ešte čas na to, aby dopozeral rozprávku alebo dočítal kapitolu. Ak sa naučíte v rodine porozumeniu, budete lepšie pripravení zdolávať citové problémy. Nehrešte dieťa neustále, veľmi rýchlo vás prestane počúvať. Odmeny tiež pomáhajú málokedy. Dieťa bude s vami čoskoro vyjednávať lepšie ako vy s ním. Vyhrážky sú neúčinné, pretože by ste ich mali aj zrealizovať. Vyhnite sa tiež bitke, niekedy však dať na zadok môže byť účinné. Nesmiete to však zneužívať, ani ako výchovný prostriedok. Telesné tresty vedú k nevraživosti a k väčšej neposlušnosti. Buďte realisti. Najlepšie je dieťa presvedčiť, že ste na jeho strane. Občas sa každému stane, že stratí chladnokrvnosť. Ak sa vám to stane iba zriedka a dokážete sa hneď ovládnuť, dieťa rýchlo na incident zabudne. Ak je pravda, že sebaovládanie je dôležitou vlastnosťou dieťaťa, je vyčerpávajúce naučiť ho tomu. Ak sa situácia skomplikuje, povedzte si: máme ho radi a kontrolujte ho. Hranice, ktoré mu určíte, budú po čase širšie, aby ste mu nechali viac voľnosti pri výbere, zároveň sa však dieťa bude môcť stále na vás a váš prejav lásky spoľahnúť.
Scény v obchodoch
Často sa stáva, že dieťa robí scény v obchodoch, lebo chce hračky alebo sladkosti. Je dôležité vopred mu vysvetliť, že nejdete kupovať hračky a ani sladkosti. Ak aj napriek tomu robí cirkus, nekupujte mu to, čo chce.
Mestský policajt vyškolil kotlebovského dezoláta, ktorý ani nevie prečo je na proteste
Odmietanie
Keď sa dieťa ráno zobudí, tak sa nechce prezliecť, nechce sa ísť umyť a ani najesť. Na všetko má odpoveď nie a nechcem. Vysvetľujte mu po dobrom, inokedy aj s krikom.
Plač
Plač je prirodzený a často zdravý prejav emócií, a to ako u dievčat, tak aj u chlapcov. Nechajte deti vyjadriť smútok, sklamanie či inú emóciu aj plačom, keď to potrebujú.
Problémy so spánkom
Večer sa dieťa nechce spať a niekedy aj hodinu plače. Uspávanie detí je pre mnohých rodičov veľmi náročný proces a potrebujú vzájomnú kooperáciu. Treba len vydržať, jeden rodič sa bude musieť dlhšie venovať jednému dieťaťu a druhý druhému.
Súrodenecká rivalita
Pozornosť najmilovanejšej materskej postavy je to, o čo každé dieťa bojuje. Deti aj dospelí to robia rôznymi spôsobmi, láskavo aj agresívne.
Detská psychológia a správanie
Prečo dieťa poslúcha jedného rodiča viac ako druhého
Malá Tamarka dokáže v sekunde vytvoriť desivú, srdcervúcu scénu a pripraviť pre jej matku nezávideniahodné chvíle. Jej najobľúbenejšie slovo je „nie“. Lenže, keď je s otcom, vedú sa pekne v parku za ručičky, usmievajú sa a nikdy nie je potrebné usmerňovať jej správanie. So všetkým súhlasí a povestné „nie“ je akoby zarezervované len pre mamu. Odborníci majú pre matku jednoznačnú odpoveď. To, že dieťa pri nej vystrája, je len znakom normálneho a prirodzeného vývoja. Znamená to, že matka je pre dcéru ten najdôležitejší človek v živote a drobec sa cíti pri nej bezpečne a môže voľne dávať najavo svoje emócie.
Podľa Karen Dudley, špecialistky na vývoj detí z Kalifornskej Univerzity, je chybou myslieť si, že váš potomok svojím správaním dáva najavo preferenciu, s kým chce radšej byť. Tá osoba, ktorá trávi s dieťaťom najviac času (zhodou okolností je to najčastejšie mama na materskej dovolenke), je zároveň aj tou, s ktorou sa drobec cíti najlepšie na to, aby sa mohol prejaviť, či už v pozitívnom alebo negatívnom svetle.
Podľa doktorky Ann Corvin, ktorá sa zaoberá rodinnou a detskou terapiou, matka predstavuje pre dieťa potrebu a z biologického hľadiska sa spája v prvom rade s potrebou jedla a prežitia. Preto sú deti ochotné urobiť čokoľvek, aby zaujali jej pozornosť a nadviazali s matkou okamžitý kontakt. Otcovia sú pre drobcov prístavom dôvery, riskovania a hier.
Malé deti sa navyše len učia rozvíjať vzťahy s druhými ľuďmi a testujú svoje hranice. Najlepším spôsobom, ako zistiť, čo sa ešte môže a čo už nie, je, podľa psychologičky Alyson Schafer, vyskúšať to. Preto, ak ste s dieťaťom celý deň, ste práve vy tou vyvolenou bytosťou, aby ste testovanie obmedzení zažili najčastejšie a najintenzívnejšie.
Obľúbené slovo „nie“
Drobci okolo dvoch rokov majú niekoľko vyslovene obľúbených slovíčok. Medzi tie najpreferovanejšie patrí aj populárne „nie“. Hoci neustále negovanie môže pre vás, ako rodiča, znieť frustrujúco a niekedy sa len ťažko ovládnete, aby ste nevybuchli, vedci potvrdili, že takéto správanie je úplne v poriadku a je znakom zdravého vzťahu rodič - dieťa.
Doma iné ako vonku
Deti sa správajú rôznym spôsobom nielen vo vzťahu k rodičom, ale aj mimo domácnosti. Pokiaľ majú možnosť byť doma sami sebou a nemusia nič predstierať, majú rodičia jedinečnú príležitosť zažiť ich v tom najkrajšom, ale i najhoršom možnom svetle. Je dosť vyčerpávajúce v škôlke počúvať a poslúchať, preto niet divu, že niekde potrebujú aj vypustiť paru. A kde je to najprijateľnejšie? Samozrejme, doma. Hoci im je v škôlke dobre, majú okolo seba kamarátov a množstvo hračiek, niekde vo vnútri im chýbate. Preto urobia scénu, že chcú byť s vami. Síce sa rýchlo rozplačú, ale je to len dočasné, rovnako rýchlo aj zabúdajú. Ak to vezmete tak, ako to je a nebudete tiež robiť z príchodov do škôlky veľké haló, deti sa naučia, že sa teraz rozlúčite a potom pre nich prídete.
Je teda normálne, že máte doma Jekylla a Hydea? Podľa psychologičky Elaine Heffner je to úplne v poriadku a mali by ste byť radi, že to tak je. Takéto správanie dokazuje, že dieťa sa cíti doma dostatočne bezpečne na to, aby mohlo vybuchnúť. Na druhej strane zároveň vidíte, že všetky tie pozitívne výchovné zásady, ktoré sa snažíte dieťaťu vštepiť, sa vonku bez problémov derú na svetlo.
Rady pre lepšiu komunikáciu s deťmi
- Vžite sa do ich kože: Zbavte sa všetkých dospeláckych predsudkov. Namiesto toho by sme sa opäť mali dostať na úroveň tých najmenších, aby sme pochopili svet aj z ich pohľadu.
- Sústreďte sa na príčiny daného správania.
- Prepojenie mozgu a emočného centra: Dajte im preto čas na to, aby zareagovali a pochopili to, čo sa práve stalo.
- Opakovanie je nevyhnutné: Deti si postupne potrebujú v hlave zosúladiť všetky myšlienky a pocity. Nebuďte nervózne, ak im musíte všetko dookola opakovať.
Čo robiť, keď na nich niekedy vyskočíte? Vydýchajte sa, upokojte a následne ubezpečte dieťa, že napriek tomu všetkému ste stále pri ňom a za každých okolností budete pre neho najväčšou oporou.
Kam sa stratila rodičovská autorita?
Deti vždy nepočúvajú svojich rodičov. Autorita sa rozpustila vo všeobecnosti, nielen tá rodičovská. Samotní policajti dvíhajú obočie, lebo ich mladí urážajú na ulici bez zjavného motívu. A oni by predsa mali byť autoritou! Alebo na školách, keď sa profesori chcú dostať bližšie k študentom a nadväzujú s nimi priateľské vzťahy. No oni nie sú kamaráti, to je chyba! V rodine sa deje to isté, nemôžeme stratiť naše roly.
Ako získať späť autoritu?
Je potrebné deťom ukázať, ako sa vy správate k vašim rodičom, nech ocenia rešpekt. Deti sa riadia tým, čo vidia u svojich rodičov. Potrebujú si uvedomiť, že normy nastavujeme my a keď ich nebudú rešpektovať, pocítia to. Musia vidieť, že nemôžu nanucovať svoju vôľu a že ak nebudú poslúchať, pôjdu s trestom do izby, aj keď sa budú hnevať. Nemôžete akceptovať žiadne postrčenie v hneve, nárazy či frajerstvo, hocijako malé a neškodné sa vám javí. Lebo deti vyrastú a keď budú mať 26 rokov, tak tie údery budú nebezpečné. Ak sa nezastaví tento typ situácií, dieťa ich bude opakovať a nebude vás poslúchať. To sa nesmie stať, musí vás poslúchnuť na prvýkrát. A ak ho potrestáte, buďte dôslední až do konca. No vaše dieťa zároveň musí vedieť, že ho vychovávate, lebo ho ľúbite.
tags: #dieta #nemoze #len #posluchat