Detský plač je univerzálnym komunikačným prostriedkom, ktorým drobci, kým nevedia hovoriť, oznamujú svoje potreby, nepohodlie či bolesť. Pre rodičov však môže byť obzvlášť vyčerpávajúci a desivý, ak dieťa plače neútešne a bez zjavnej príčiny, niekedy až do stavu, kedy sa zdá byť nepríčetné. Tento článok sa zameriava na pochopenie mnohých príčin takéhoto intenzívneho plaču u detí od novorodencov až po staršie batoľatá a ponúka komplexné riešenia a stratégie, ako detský plač upokojiť a ako mu predchádzať. Zároveň poskytuje útechu rodičom prechádzajúcim týmto náročným obdobím a vysvetľuje, kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Obdobie najsilnejšieho plaču prichádza, keď má bábätko 6 až 8 týždňov. Ich nepohoda však neprichádza z ničoho nič.
Rozpoznanie základných potrieb dojčaťa: Prvé kroky k upokojeniu
Najčastejšou reakciou matky na plač dieťaťa je snaha ho utíšiť. Bezmocné dieťa nám už ako novorodeniatko dáva plačom či krikom najavo, čo chce. Nehovorí, neukazuje, no napriek tomu dokážu rodičia zistiť, čo je potrebné spraviť, aby plač prestal. Už v rannom veku je dôležité zachovať pokoj a všímať si signály - zamračená tvár, trepanie rukami, kopanie nožičkami, mrkanie, žmúrenie, plač či stonanie.
Hlad, únava a potreba kontaktu: Najčastejšie príčiny
Čím je dieťatko menšie, tým pravdepodobnejšie je, že plačom dáva najavo hlad. A hoci ste ho kŕmili len nedávno, bábätko má veľmi malý žalúdok. Niektoré detičky dokonca zvyknú jesť jednu dávku dojčenskej výživy na niekoľkokrát. Okrem plaču si, samozrejme, všímajte aj ďalšie typické náznaky, ktorými dáva dieťa najavo hlad, ako je cmúľanie ručičiek, hľadanie prsníka alebo fľaše ústami či otváranie úst. Ak žena dieťa dojčí, priloží ho k prsníku, dieťa sa upokojí a všetko je v poriadku. V prípade, že dieťa prijíma umelú výživu, je potrebné skontrolovať, či vypilo dostatočné množstvo a prípadne mu ponúknuť ďalšiu dávku.
S únavou je to podobne ako s hladom. Obzvlášť malé deti dávajú plačom najavo, že potrebujú odpočinok. Dobrou správou však je, že existuje niekoľko ďalších náznakov, ktorými sa únava u dieťatka prejavuje, ako sú prehnané zívanie, šúchanie očí, alebo to, že dieťa stráca záujem o hru a stáva sa mrzutým. Ak je dieťa unavené, plačom reaguje aj na prílišnú stimuláciu, čo znamená, že ho môže rušiť príliš veľa hluku, svetla alebo aktivít. Vybratie z postieľky a nosenie v náručí dieťa často upokojí a ono v matkinom náručí zaspí. Už od malička si bábätko s rodičom vytvára silné puto. Zbožňuje vašu vôňu, teplo vášho tela a rytmus vášho srdca ho dokonale upokojuje, čo často vedie k rýchlemu upokojeniu a zaspaniu.
Mokrá plienka a iné bežné nepohodlie
Deti nemajú rady vymieňanie plienok. Keď ich vyzlečiete, zostáva im zima. A to pre ne nie je veľmi pohodlné. Tak či onak, urobiť to musíte. Keď má drobec mokrú alebo špinavú plienku, začne plakať. Použitá plienka zo začiatku nemusí spôsobovať nepohodlie. Ak sa uistíte, že dieťatko nemá hlad alebo nechce spať, skúste teda skontrolovať plienku. Ak dôvodom na plač nebol ani hlad, pristupuje mamička k ďalšiemu kroku - dieťa rozbalí a zhodnotí, či neplakalo kvôli mokrej plienke. Čistá a suchá plienka môže výrazne prispieť k pohodliu dieťaťa a rýchlo ho upokojiť.
To, že má dieťatko správnu telesnú teplotu, spoznáte jednoducho. Rúčky a nôžky má ružové a hrudník teplý. Ale keď mu bude príliš teplo, oznámi vám to plačom. Najlepšie však urobíte, ak detičky budete vhodne obliekať, a tým predídete zbytočným nárekom. Vo všeobecnosti platí, že dieťatko má mať o jednu vrstvu navyše oproti vám. Pre istotu mu vezmite aj oblečenie navyše a vždy majte poruke prikrývku. Príliš chladné alebo prehriate prostredie môže byť pre dieťa veľmi nepríjemné a viesť k dlhotrvajúcemu plaču.
Fyzické príčiny plaču a ako ich riešiť
Ak dieťa stále plače, začína sa mamička väčšinou zapodievať myšlienkou, či nie je choré a ako ho má utíšiť. Cumlík dieťa odmieta, vystrkuje ho z úst, ale inak nemá prejavy žiadnej choroby. Potom je potrebné zvážiť, či príčinou plaču nemôže byť nafúknuté bruško alebo iná fyzická bolesť.
Problémy s bruškom: Plynatosť a kolika
Nadmerná plynatosť sa môže objaviť napríklad pri nesprávnej technike kŕmenia. Najmä pri podávaní mlieka fľaškou, ktorá má zlý sklon, môže dieťa prehĺtať s potravou väčšie množstvo vzduchu, čo sa následne prejaví zvýšenou plynatosťou, tzv. meteorizmom. V týchto prípadoch je najlepšou prevenciou úprava techniky kŕmenia, ktorá zahŕňa správnu polohu dieťaťa pri kŕmení a zabezpečenie, aby bol cumlík fľaše vždy plný mlieka, aby sa minimalizoval príjem vzduchu.
Plynatosť môže potrápiť mnohé dojčatá a vyžaduje si trpezlivý prístup. Dieťaťu pomáha: teplý obklad na bruško, ktorý uvoľňuje kŕče a poskytuje úľavu. Ďalšou účinnou metódou je tzv. rektálna rúrka zavedená do konečníka. Túto rúrku je možné zakúpiť v zdravotníckych potrebách a opatrne, za použitia mastičky, ju dieťaťu zaviesť. Plyn z tráviaceho traktu dieťaťa sa uvoľní, dieťa sa upokojí a potom zaspí. Inou možnosťou je predpis prípravku určeného pre dojčatá so zvýšenou plynatosťou a jeho podávanie s každou dávkou potravy. Približne v druhom alebo treťom týždni po narodení sa u detičiek objavuje kolika. Ide o kŕčovité bolesti bruška, ktoré sprevádza silný plač. Nemusíte sa báť, tento stav časom pominie. Buďte však pripravení a sledujte, či dieťatko neplače viac než zvyčajne. Skúste mu napríklad vytvoriť tiché prostredie alebo ho povzbudzujte v tom, aby si odgrglo. Ak dieťatku dávate materské mlieko, s kolikou pomôže aj zmena stravy matky, napríklad vylúčením niektorých potravín, ktoré môžu spôsobovať plynatosť. Hysterický plač u kojenca dokáže vystrašiť mnohých rodičov natoľko, že spanikária a majú obavy, čo sa ich inak doteraz relatívne pokojnému dieťaťu deje. Zvlášť, ak dieťa nie a nie utíšiť. Samozrejme, dôvodom záchvatov plaču môžu byť u malých detí predierajúce sa zúbky, bolesť bruška, nafúknutie, horúčka alebo nástup infekčného ochorenia. Všímajte si teda príznaky a hľadajte dôvody plaču. U malých novorodencov je niekedy veľmi náročné identifikovať, čo je dôvodom ich plaču.
Zvýšená teplota a začínajúce infekcie
Ak je dieťa naďalej nepokojné, plače, mali by sme zistiť, či nemá teplotu. Zvýšená teplota môže byť prejavom začínajúcej infekcie. A to by malo zvýšiť našu pozornosť najmä v prvých mesiacoch života. Mali by sme rovnako zvážiť, či dieťa nevziať k lekárovi. Veľmi významný je nepokoj, plač dieťaťa a opakovane zistená vysoká teplota bez ďalších klinických príznakov. Mohlo by ísť napríklad o infekciu močových ciest alebo iné závažné ochorenie, ktoré by prípadne vyžadovalo nejakú ďalšiu ako len protihorúčkovú terapiu. V takýchto prípadoch je rýchla konzultácia s lekárom nevyhnutná.
Rastúce zúbky: zdroj bolesti a nepokoja
U starších dojčiat môže byť príčinou nepokoja rastúci zúbok, ktorý môže rovnako vyvolať teplotu. Plač a nepokoj dieťaťa po prerezaní zúbka ustane a dieťa sa vráti do obvyklého stavu pokoja. Prvé zúbky sa začínajú tlačiť okolo šiesteho mesiaca, ale tento proces je veľmi individuálny. Okrem zvýšenej teploty môžu byť sprievodnými javmi aj opuchnuté a začervenané ďasná, nadmerné slintanie, hryzenie do rôznych predmetov alebo odmietanie potravy. Pomôcť môžu chladiace hryzátka, gély na ďasná alebo v prípade silnej bolesti aj detské analgetiká po konzultácii s pediatrom.
Vážnejšie fyzické príčiny: Prietrž alebo zlomenina
Pri plači a nepokoji dieťaťa si všímame aj všetky ostatné prejavy jeho aktivity. Príčinou neobvyklého plaču a nepokoja môže byť aj prietrž alebo zlomenina. Kosti dojčiat sú veľmi krehké a hrozí nebezpečenstvo ich poranenia. U dieťaťa si preto vždy všímame pohybovú aktivitu rúk aj nožičiek. Ak dieťa odmieta hýbať konkrétnou končatinou, alebo má viditeľný opuch či zmenu tvaru, je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Podozrenie na prietrž sa prejavuje vydutím v oblasti bruška alebo slabín, ktoré je často viditeľnejšie pri plači dieťaťa.
Špecifické stavy u dojčiat a batoliat: Respiračný afekt
Ak vám niekedy dieťatko predviedlo tento súbor prejavov, pravdepodobne ste sa na pokraji infarktu ocitli vy. Dieťatko však nie, lebo vo väčšine prípadov ide síce o hrôzostrašne vyzerajúci, no nie nebezpečný prejav - tzv. respiračný afekt.
Kúzla na zadržiavanie dychu: Všetko, čo rodičia potrebujú vedieť
Keď plač vezme dych: Prejavy a príčiny respiračného afektu
Tejto príhode predchádza udalosť, ktorá dieťa naštve, frustruje, vyľaká alebo bolí, napríklad ide o rodičovský zákaz, ktorý sa dieťatku nepáči alebo sa malý výmyselník potkne a spadne na zem. Následne zo seba vylúdi 1 až 2 dlhé plačlivé výkriky a potom akoby nedokáže chytiť dych. Preto zmodrie (niekedy zbledne) a často odpadne (nie vždy). K obnove dýchania dochádza v časovom úseku kratšom ako 1 minúta, k úplnému prebratiu musí dôjsť do 2 minút. Niekedy sa objavia svalové zášklby či odchod moču a stolice.
„Modrý“ záchvat je častejší, tvorí cca 85% respiračných afektov a obyčajne sa spája s hnevom či frustráciou dieťaťa. „Biely“ záchvat, kedy dieťa zbledne a nezmodrie, je menej častý a spája sa skôr s nejakým zranením či úľakom. Dôležité je, že vždy k tejto príhode dôjde len ak je dieťa bdelé, nikdy k nej nedochádza v spánku! Najčastejšie sa respiračný afekt objavuje u detí vo veku 1-2 rokov, ale vek výskytu sa udáva od 6 mesiacov a môže pretrvávať až do 6 rokov. Bežne sa udáva výskyt u 5% zdravých detí, niekedy sa tento jav objavuje častejšie v rámci rodiny. Častejšie sa tiež objavuje u detí s anémiou (u zdravých detí je anémia najčastejšie spôsobená nedostatočným prísunom železa).
Čo robiť pri respiračnom afekte a kedy vyhľadať lekára
Hoci to môže niekedy tak vyzerať, že dieťa chce svojich rodičov riadne vystrašiť za to, že mu niečo zakazujú, v prípade respiračného afektu nejde o vedomé a účelové konanie dieťaťa. Ide o silnú reflexnú reakciu na nejaký podnet. Niektoré zdroje uvádzajú, že príčinou môže byť aj oneskorené dozrievanie nervovej sústavy. Je dôležité vedieť, že tieto afekty nespúšťajú epileptický záchvat. Sú neškodné, ale je potrebné potvrdiť, že ide o respiračný afekt - lekár vylúči iné možné príčiny týchto stavov. K normálnemu návratu dýchania dôjde vždy spontánne - teda dych sa objaví sám od seba.
Pri objavení sa respiračného afektu zachovajte chladnú hlavu. To sa ľahko povie, ťažko urobí, avšak pri troche tréningu sa to môže začať dariť. Ak má dieťa lekárom vylúčené iné príčiny a potvrdený respiračný afekt, treba si uvedomiť, že ide o neškodnú epizódu a k obnoveniu dýchania dôjde. Pri hroziacom afekte je vhodné odviesť pozornosť dieťaťa od podnetu, ktorý vyvoláva plač. Pri stupňovaní plaču, prípadne už vo fáze kedy sa dieťa nevie nadýchnuť, mu skúste jemne fúknuť do tváre, často pomôže už len tento jednoduchý manéver. Je možné skúsiť aj pofŕkanie dieťaťa studenou vodou. Ak sa záchvat rozvinie, dieťa uložte do stabilizovanej polohy, avšak predtým sa uistite, že nemá v ústach žiadne jedlo ani predmety. Táto poloha podporuje prekrvenie mozgu, aby nedošlo k svalovým zášklbom. Dieťatkom netraste. Určite dieťaťu nepodávajte lieky na upokojenie. Pri zisťovaní času, koľko záchvat trvá, používajte hodinky či mobil. Nespoliehajte sa na vlastný odhad času, lebo sa môže zdať, že to trvá večnosť. Po odoznení záchvatu dieťa objímte a pokračujte v bežnom dennom režime. Veľa záchvatov vzniká preto, lebo rodič odmietol dieťaťu v niečom vyhovieť. V žiadnom prípade kvôli záchvatu dieťaťu neustupujte, a to ani v snahe sa mu vyhnúť, ako ani po záchvate v snahe dieťa upokojiť. Práve naopak, je vhodné pevne, no láskavo vymedziť hranice tak, aby sa dieťa vedelo v nich orientovať.
Volajte záchranku, ak: zástava dychu trvá viac ako 1 minútu alebo ak si myslíte, že dieťa je ohrozené na živote. Navštívte pohotovosť, ak dieťatko vyzerá alebo sa správa ako veľmi choré, alebo máte pocit, že dieťatko by mal vidieť lekár, lebo sa vám niečo na ňom nezdá a je to akútne. Navštívte svojho lekára, ak sa záchvat objavil bez vyvolávajúcej príčiny.
Obdobie vzdoru a plač u starších detí: Hysterické záchvaty
Niektorí rodičia si ani nevšimnú, že ich dieťa prechádza obdobím vzdoru, zatiaľ čo iní s úžasom a hrôzou zisťujú, čo všetko ich deti v tomto období „dokážu“, len aby dosiahli svoje. Detský vzdor je prirodzený jav, ktorý sa objavuje v určitom veku dieťaťa a súvisí s jeho vývojom.
Čo je obdobie vzdoru a jeho prejavy
Obdobie vzdoru, často nazývané aj "prvá puberta", je charakteristické pre vek 2 až 3 rokov, ale môže sa objaviť aj skôr alebo neskôr. Všeobecne sa však prvé obdobie vzdoru typicky objavuje v priebehu 13. - 36. mesiaca. Trvanie tohto obdobia je veľmi individuálne. V tomto období sa deti a ich nálady menia ako počasie. V 3,5 až 4 rokoch je vzdor na vrchole! Vrcholí teda aj skúška pevnosti rodičovských nervov. Deti už majú v tomto veku slušnú slovnú zásobu a trénujú si na rodičoch sebapresadzovanie. Hysterický plač u 4-ročného dieťaťa je rovnako pravdepodobný ako záchvaty hnevu u 2-ročného dieťaťa. Vzdorovité správanie u detí rôzne začína i rôzne končí a odlišný je aj jeho priebeh.
Hysterické záchvaty u detí pri nich vyzerajú často nepríčetné a nedajú sa upokojiť nijakým spôsobom. Plače, nenadýchne sa, zmodrie, odpadne… a nadýchne sa. Práve záchvaty zlosti sú dôležitou súčasťou emocionálneho zdravia detí a my ako rodičia sa môžeme naučiť, ako ich lepšie zvládať. Slzy obsahujú kortizol, stresový hormón. Keď dieťa plače, odbúrava stres z vlastného tela. Určite ste zažili, že keď je dieťa v záchvate plaču, nič nie je dobré, je nazlostené, frustrované. Malé dieťa má výbuchy a záchvaty plaču často. Ako rastie, postupne sa zmierňujú, sú zriedkavejšie. Výbuch je pre rodiča veľký kompliment (aj keď si to asi nemyslíte..). Deti obvykle nepoužívajú výbuch zlosti, či záchvat plaču, aby rodiča manipulovali. Je to proste vyjadrenie ich frustrácie, či zúfalstva (že rodič niečo nepovolil, že dieťa dostalo jasnú STOPku). Mnohé deti, keď skúšajú napr. stavať kocky, kresliť … nedarí sa im hneď. A frustrácia vedie k plaču.
Príčiny detského vzdoru: Hormonálne zmeny, emočná nezrelosť, testovanie hraníc
Prvé obdobie vzdoru nie je doménou zlých, neposlušných a nevychovaných detí. „Prvá puberta“ je prirodzeným javom, ktorý sa vo vývoji dieťaťa objavuje. Súvisí s hormonálnymi zmenami, ale tiež s intelektuálnym, emocionálnym, psychickým a sociálnym vývinom. Snahou dieťaťa je presadiť svoju vôľu, a to za každú cenu. Dieťa sa učí hovoriť „nie“, čím si buduje svoju osobnosť. Skúša hranice, snaží sa potvrdiť svoju nezávislosť. Už dokáže mnohé veci samo.
Dôvodom hysterických prejavov, kriku, plaču a hádzania sa o zem je, že dieťa nedokáže ovládať a vyjadriť svoje emócie. V prvom období vzdoru je ťažké pre dieťa pochopiť, že niečo musí rešpektovať a nedokáže chápať ani pocity iných ľudí. Jeho emočný vývoj nie je natoľko zrelý, aby to vyjadrilo inak než hnevom. Týmto spôsobom uvoľní svoju frustráciu a verí, že dosiahne to, čo chce. Odmietanie lásky rodičov, nepochopenie a hnev musia rodičia do určitej miery akceptovať. Mnohé deti sa hádajú, trucujú, neposlúchajú, lebo jednoducho skúšajú, aké pevné sú naše hranice a kam až môžu zájsť. Dôležité je byť neoblomný a pevný, ale najmä utvrdzovať tieto deti v tom, že ich nadovšetko milujeme.
Iné príčiny záchvatov plaču u batoliat
Okrem typických záchvatov, ktoré súvisia s obdobím vzdoru, sa záchvat plaču môže objaviť aj z iných dôvodov. Podstatné je, aby rodičia prišli na to, prečo dieťa bez „zjavného“ dôvodu plače či kričí. U batoliat môže byť niekedy náročné vyhovieť ich potrebám - požiadavkám a práve tu môže byť ukrytý spúšťač takéhoto správania. Časté záchvaty plaču sú spojené s hladom, únavou alebo napríklad s chorobou. Takéto impulzy môžu byť často veľmi nenápadné, no dieťa vyjadrí svoju nespokojnosť veľmi emocionálne.
Rodičovské reakcie a techniky upokojenia
Adekvátne reakcie rodičov sú v krízových momentoch najdôležitejšie. Je totiž vedecky preukázané, že to, ako rodič reaguje na vzniknutú vypätú situáciu, ako ju rieši, má vplyv na následný emocionálny vývoj dieťaťa. Aby bola vaša reakcia tým najlepším možným riešením, je nevyhnutné pochopiť, čo dieťa zažíva.
Prvý krok: Zachovať pokoj a porozumieť signálom
Najmä nekričať, nezvyšovať hlas, nevracať hnev inou formou. Pokúste sa situáciu pozorovať ako nestranný divák, ktorý má len nájsť optimálne riešenie. Naším heslom nech sa stane: Mňa nič nemôže rozhodiť. Uvažujem triezvo a tak aj konám. V neskoršom veku batoľaťa situácia nie je iná, ibaže prejavy dieťaťa sa zmenili a dieťa začína pociťovať, že má určitú moc a chce presadiť svoju vôľu. Deti chcú vždy robiť správne rozhodnutia, no aby si osvojili, čo je správne, si vyžaduje určitý čas.
Je vhodné k dieťaťu od malička pristupovať ako k rovnocennému partnerovi. Neberte dieťa ako malé stvorenie, ktoré ničomu nerozumie. Vzájomný rešpekt je dôležitý v každom vzťahu, a to platí aj vo vzťahu rodič - dieťa. Batoľatá nechápu, čo od nich rodič chce a rodič zasa niekedy nechápe, čo batoľa vyžaduje od neho. Koniec koncov, dieťa sa kreuje a je ľudskou bytosťou, ktorá nie je dokonalá, učí sa a robí chyby.
Kúzla na zadržiavanie dychu: Všetko, čo rodičia potrebujú vedieť
Prevencia a zvládanie vzdoru
Existuje viacero techník a metód, ktoré sa v praxi osvedčili. V okamihu, ako sa nepodarí hysterickému záchvatu u dieťaťa predísť je dôležité, aby rodič zachoval pokoj a zvolil správne riešenie. Iba tak sa podarí situáciu vyriešiť a rozrušené dieťa upokojiť. Ak už ste si s vaším dieťaťom nejakým tým hysterickým záchvatom prešli a viete, že takáto situácia hrozí, ideálna je prevencia a snaha takýmto situáciám predchádzať. Scéna potom, čo odchádzate z ihriska, je typickým príkladom. Ak sa dieťa hrá na pieskovisku, stavia hrad z piesku a vy ho v sekunde schmatnete za ruku, pretože musíte ísť rýchlo domov, aby ste stihli celý denný režim, reakcie dieťaťa sú, prirodzene, hysterický záchvat, krik, plač a hádzanie sa o zem. Veď ste ho práve vytrhli z jeho prostredia, kde sa cítilo dobre. Ide o vyjadrenie frustrácie a nespokojnosti. Len si vezmite, že by sa podobne niekto správal k vám a zobral vám niečo, čo máte radi priamo z rúk.
Ak viete, že dieťa vykonáva určitú aktivitu alebo sa hrá, skúste ho dopredu upozorniť, že o 10 minút musí končiť, pretože musíte ísť z návštevy domov. Tým, že dieťaťu vystavíte okamžitú stopku a vytrhnete ho z jeho sveta hier, spustíte jeho vzdor, ktorý môže prepuknúť až do hysterického záchvatu. Taktiež, ak raz viete, že pri nákupe v obchodnom centre sa nevyhnete tomu, aby sa pred vstupom do hračkárstva nespustil záchvat plaču, snažte sa takýmto situáciám vyhýbať. Skúste poprosiť partnera, kamarátku, svokru, svokra, mamu či otca o to, či by vaše dieťa nepostrážili, kým si potrebnú vec vybavíte. Rovnako tak od dieťaťa nevyžadujete prehnanú aktivitu, ak je unavené.
Konkrétne techniky upokojenia pri vzdore
V priebehu hysterického záchvatu sa stávate pre dieťa nepriateľom a odmieta vás. Nemajte z toho zlý pocit, je to normálne. Jednoducho nechcete vyhovieť jeho vôli, čo iné čakať.
- Objatie a láska: Tým, že mu objatím ponúknete svoju lásku, prihovoríte sa mu, ho šokujete. Dieťa môže z vašej reakcie pochopiť, že mu rozumiete a utíchne. Aj napriek tomu, že by rev a plač pokračovali, dieťa bude tento akt vnímať pozitívne. Pokiaľ sa scéna odohráva na verejnosti, dieťa objatím uchopte a odneste do súkromia, kde bude mať priestor sa upokojiť. Pri tíšení detského plaču pomáha aj to, že drobca zabalíte do zavinovačky. V prípade, že plač ani potom neprestáva, vezmite drobca do náručia a pomaly ho kolíšte. Ďalšou alternatívou je prechádzka v kočíku.
- Odpútanie pozornosti: Veľmi funkčná a osvedčená metóda je odpútanie pozornosti dieťaťa. Ak sa dieťa uchyľuje k záchvatu plaču alebo sa schyľuje k nervovému amoku, skúste poukázať na auto na ceste, vtáka na strome, psa za ohradou alebo na niečo smiešne, čo ho vizuálne zaujme. Skúste pokojne aj grimasy alebo spievanie, zaujmite jeho pozornosť niečím, čo má rado, pýtajte sa ho otázky, na ktoré pozná odpoveď, dajte mu možnosť ukázať, aké je šikovné.
- Vysvetľovanie (po upokojení): Vysvetľovanie môže začať až v okamihu, keď dieťa prekoná vrcholnú fázu hysterického záchvatu. V opačnom prípade to nemá žiadny význam. Dieťaťu dajte najavo, že jeho hnev chápete a že hnev je normálny, ale spôsob, akým chce svoje dosiahnuť, je nesprávny. Vysvetlite mu, že nabudúce sa tak nesmie správať. Ak je to možné, dajte mu priestor sa vyjadriť. Objasnite mu, že aj vy sa hneváte, ale takáto reakcia je nevhodná a takýmto správaním vám ubližuje. Dieťa nechce ubližovať svojím rodičom a pochopí, že musí konať a svoje pocity vyjadrovať inak. V ideálnom prípade.
- Opačný povel (experimentálne): Treba využiť našu dočasnú intelektuálnu prevahu a dať presne opačný príkaz ako to, čo by sme chceli od dieťaťa. Treba si, samozrejme, overiť, či to u toho nášho drobca funguje. Niektorými psychológmi je táto technika odporúčaná, iní hovoria, že má na dieťa negatívny dopad. Táto technika rozhodne nemusí fungovať na každé dieťa a jeho reakcia môže byť aj opačná. Ak nastáva situácia, že dieťa začína byť nepokojné, zahrajte situáciu, že sa hneváte, môžete zvýšiť hlas, skríknuť a dieťa tak prekričať. Nenechajte sa rozhodiť naozaj, svoj hraný hnev kontrolujte. Možno dieťa prekvapíte natoľko, že razom zabudne, čo chcelo svojím hnevom dosiahnuť.
- Naučiť verbalizovať potreby: Postupne treba deti naučiť, aby vyslovili, čo chcú. „Nezlosti sa a povedz, čo chceš!“ alebo „Povedz, čo sa ti nepáči!“ Takto sa postupne naučia, že dosiahnu viac, ako keď len budú revať.
- Partnerský prístup a rozhodovanie: Tieto deti neznášajú direktívne zaobchádzanie, prístup k nim by mal byť partnerský. To však neznamená, že sa im všetko dovolí. Ide o spôsob, akým s nimi komunikujeme. Necháme dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre nás nepodstatné. Najväčšie umenie je nájsť správny pomer v tom, kedy a v čom dieťaťu ustúpiť a kedy trvať na svojom.
- Jasné hranice proti fyzickému kontaktu: Ak si dieťa presadzuje svoje „bitkou“ alebo kopaním, chytiť rúčky alebo nôžky, pozrieť priamo do očí a rozhodne a rázne povedať: „Biť ma nesmieš“. Rozhodujúci je tón, ktorým to povieme. Musí byť veľmi rázny a neoblomný.
Čo nerobiť pri detskom vzdore
Rovnako ako existujú zásady pri riešení hysterických záchvatov, existujú aj také zásady, ktorých by ste sa zaručene držať nemali. Inak sa ľahko môže stať, že namiesto zvládnutia vypätej situácie sa dostaví opačný efekt.
- Neopúšťajte dieťa a neignorujte ho: Jediné, čo týmto dosiahnete, bude, že dieťa začne panikáriť.
- Nereagujte hnevom: Kontrolujte sa počas záchvatu dieťaťa. V žiadnom prípade sa neuchýľte k tomu, že budete na dieťa reagovať jeho „mincou“ a dáte mu pocítiť radikálny hnev, potrestáte ho alebo nebodaj zbijete. Práve z nich totižto môžu vyrásť ľudia, ktorí sa budú báť presadiť si svoj názor a každý ich bude len využívať, to vtedy, keď by sme ich odmalička len bili a stále im hovorili, aké sú zlé, nevychované a ako ich nemáme radi (mnohokrát okolie, žiaľ, na ne takto reaguje).
- Nehádajte sa s ním: Tresty a vyhrážky situáciu len zhoršia a ak máte pocit, že zastrašovanie na dieťa zabralo, vedzte, že do budúcna môžete dieťaťu spôsobiť traumy alebo zvýšenie miery vzdorovitosti.
- Nesnažte sa dieťa zastaviť za každú cenu: Ak je dieťa v amoku, nemá príliš veľký zmysel snažiť sa mu niečo dohovárať alebo mu niečo vysvetľovať. Aj tak vás nebude akceptovať a vnímať. Nechajte amok odznieť, aj napriek tomu, že sa akt odohráva na verejnosti.
- Žiadne ústupky nie sú riešenie: Jednou vecou je kompromis, no druhou, ak dieťaťu v jeho požiadavke vyhoviete. Ak idete k lekárovi a lízankou môžete záchvat utíšiť, ako krajné riešenie, prečo nie. Avšak pre nejaké bežné požiadavky, ktoré vyvolali záchvat, by ste nemali ustupovať.
- Nedovoľte, aby sa dieťa cítilo zle: V zmysle, že nie je dobré dať dieťaťu pocítiť, ako ostatné deti poslúchajú, ale ono je zlé. Nesnažte sa u dieťaťa vzbudzovať pocity, že je horšie ako jeho okolie. Nestrápňujte ho a nevysmievajte sa mu.
- Nenapodobňujte dieťa: Napodobňovanie dieťaťa vedie k tomu, že sa dieťa cíti nepochopené. Dôležitá je empatia, preto dieťa nenapodobňujte ani sa jeho hysterickým záchvatom nevysmievajte. Takéto praktiky nefungujú. Dieťaťu musíte dať pocítiť, že jeho frustrácii rozumiete, no zároveň mu objasniť, prečo sa jeho požiadavke nedá vyhovieť.
Plač a poruchy spánku u detí
Problémy so spánkom malých detí často súvisia s presvedčením rodičov, že najlepšie je záchvatu plaču sa vyhnúť. Potom sa emócie dieťaťa dostávajú na povrch v čase, keď mozog oddychuje, teda často v noci. Okrem problémov so vzdorom je dôležité rozpoznať aj iné poruchy spánku, ktoré môžu ovplyvňovať správanie dieťaťa.
Vplyv spánkového rituálu na plač
Podľa viacerých odborníkov môžu byť nekontrolovateľné záchvaty plaču u detí v noci či pred spaním často dôsledkom nevhodného spánkového rituálu. Problémy so spánkom či zaspávaním sú často spôsobené nesprávne nastaveným spánkovým cyklom. Matky či oteckovia sami, v dobrej viere, často robia chybu v tom, že ak dieťa počas noci plače, v snahe rýchlo ho utíšiť ho vezmú do náručia a uspia ho. U dieťaťa sa týmto spôsobom vytvára v podvedomí reflex, na ktorý si ľahko zvykne. Následný hysterický plač pred spaním môže byť spôsobený práve tým, že spánkový cyklus dieťaťa je rozhádzaný a zároveň sa dieťa dožaduje toho, na čo si zvyklo. Ideálne je podľa psychológov vytvoriť dieťaťu rutinu s úkonmi, po ktorých bude vedieť, že v danom čase nasleduje vždy spánok. Tento rituál by mal byť pokojný a konzistentný, napríklad teplý kúpeľ, čítanie rozprávky, spievanie uspávanky, a následné uloženie dieťaťa do postieľky, keď je ospalé, ale ešte bdelé.
Nočný des: Hrôzostrašné prebudenie
Nočný des je sprevádzaný strašným krikom, dieťa má vypúlené oči, je úzkostné a vystrašené. Často sa pridá aj potenie a rýchle búšenie srdca. Dieťa je neutešiteľné a vyzerá doslova ako keby do neho vstúpil sám diabol. Zvyčajne sa nočný des objaví medzi 2. a 12.rokom života. Môže byť následkom narušenia bežného spánkového režimu napríklad na výlete, v škôlke alebo choroby spojenej so silnou horúčkou. Ráno si dieťa des nepamätá. Pri nočnom dese je dôležité dieťa príliš nebudť, ale skôr ho jemne uistiť o bezpečnosti a počkať, kým sa samo upokojí a vráti do spánku.
Zmätočné zobudenie a námesačnosť
Zmätočné zobudenie ide o krátke prebudenia počas noci, v trvaní od 5 do 15min alebo aj dlhšie, keď rodičia nie sú schopní dieťa zobudiť. Hoci sú prebudenia intenzívne, dieťa sa spontánne vráti do spánku samé a to celkom rýchlo. Sú typické pre deti do veku 5-6 rokov, súvisia s vývinom a sú potvrdením normálneho zrenia mozgových funkcií. V tej jemnejšej forme prebudenia môžu deti mrmlať, niečo si nezrozumiteľne rozprávať, prípadne sa posadiť na posteľ. Vo viac intenzívnej forme, môže dieťa chodiť, utekať po byte a ak aj nájde rodičov, v danom momente ich nepozná, nereaguje. Zmätočné zobudenie je jemnejšia forma nočného desu.
Námesačnosť sa vyskytuje zväčša u detí od 6-16 rokov a môže sa objaviť 3-12 krát za rok. Prejavuje sa vstávaním z postele, prechádzkami po miestnosti/byte a to v čase dve až tri hodiny po uložení na spánok. Dieťa vtedy vyzerá znepokojene, neodpovedá ak sa ho rodič na niečo pýta. Často krát sa k nočnému blúdeniu pridá aj otváranie dverí, okien, obliekanie či jedenie. Pri námesačnosti je kľúčové zabezpečiť bezpečie dieťaťa a zabrániť mu v prípadnom zranení.
Zlé sny (nočné mory)
Zlý sen sa deje najčastejšie nad ránom respektíve v poslednej časti noci. Sprevádzané je plačom. Dieťa je utíšiteľné, zobuditeľné. Po zobudení je rozrušené a nepokojné. Nočné mory sa objavujú v REM fáze spánku - snívania, približne od dvoch rokov. Až vo veku cca 5rokov dieťa vie po prebudení zo sna, že to bol len sen a rozumie tomu. V prípade nočných môr je dôležité dieťa upokojiť, objasniť mu, že to bol len sen, a poskytnúť mu pocit bezpečia. Rozhovor o obsahu sna môže pomôcť dieťaťu spracovať svoje emócie.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Plač pre bábätká je ako reč pre dospelého človeka. Využívajú ho na to, aby vám niečo oznámili. Ak sa pýtate, ako utíšiť detský plač, existuje na to niekoľko užitočných trikov. Dieťa nechávajte v pokojnej miestnosti, kde nie je okrem neho a vás nikto. Pri podozrení na koliku skúste všetky rady, ktoré spomínali vyššie. To znamená, že počkáte, kým si drobec odgrgne, necháte ho v tichej miestnosti alebo pri dojčení poupravíte vlastnú stravu.
Nervové amoky sú v podstate iné pomenovanie hysterického záchvatu, keď dieťa z určitých príčin vyjadruje v amoku svoju frustráciu. Typické sú nervové amoky pre obdobie vzdoru, keď sa dieťa učí zvládať a zaobchádzať so svojimi emóciami. Takéto prejavy nervových amokov sa vyznačujú extrémnymi prejavmi zlosti, kriku, hnevu alebo hádzaním sa o zem. Takéto reakcie sa môžu objaviť u každého dieťaťa. Je veľmi individuálne, čo na konkrétne dieťa môže platiť. Pri niektorých deťoch funguje odpútanie pozornosti alebo snaha o rozosmiatie. Vyskúšať môžete takisto silné objatie.
Ak sú záchvaty vzdoru veľmi časté, intenzívne a ovplyvňujú bežné fungovanie dieťaťa a rodiny, je vhodné vyhľadať pomoc detského psychológa alebo psychiatra. Dôležité je sledovať aj iné príznaky, ako sú napríklad: častý plač bez zjavného dôvodu, neustály smútok a strata záujmu o aktivity, izolácia od kamarátov a rodiny, sebapoškodzovanie, poruchy príjmu potravy, úzkosti a strachy alebo ďalšie poruchy spánku u detí. Ak sa rodičia cítia vyčerpaní a neschopní zvládať situáciu, je dôležité hľadať podporu, či už u rodiny, priateľov, alebo odborníkov. Keď sme my dospeláci nervózni, nahnevaní, možno by sme sa tiež potrebovali dobre vyplakať a dať svojim emóciám voľný priechod. Pamätajte, že požiadať o pomoc nie je prejav slabosti, ale zodpovednosti voči sebe a svojmu dieťaťu. Vydržte, obdobie vzdoru prejde!
tags: #dieta #nepricetne #place