Plač je prirodzený spôsob, akým bábätká a malé deti komunikujú svoje potreby a pocity. Je to ich prvý jazyk, ktorý používajú na vyjadrenie hladu, smädu, nepohodlia, únavy či potreby blízkosti. Avšak, neutíšiteľný plač a nočné desy môžu byť pre rodičov veľmi stresujúce a vyčerpávajúce. Tento článok sa zameriava na pochopenie príčin takéhoto správania, ponúka praktické riešenia a poskytuje útechu rodičom prechádzajúcim týmto náročným obdobím. Obdobie vzdoru je bežnou fázou vývoja dieťaťa, ktorá so sebou prináša rad výziev pre rodičov. Hysterické záchvaty, vzdorovité správanie a nekontrolovateľný plač môžu byť pre rodičov nesmierne stresujúce. Mnohí rodičia si ani nevšimnú, že ich dieťa prechádza obdobím vzdoru, zatiaľ čo iní s úžasom a hrôzou zisťujú, čo všetko ich deti v tomto období „dokážu“, len aby dosiahli svoje. Detský vzdor je prirodzený jav, ktorý sa objavuje v určitom veku dieťaťa a súvisí s jeho vývojom.
Obdobie vzdoru: Vývojová fáza plná výziev
Obdobie vzdoru, často nazývané aj „prvá puberta“, je charakteristické pre vek 2 až 3 rokov, ale môže sa objaviť aj skôr alebo neskôr. Všeobecne sa však prvé obdobie vzdoru typicky objavuje v priebehu 13. - 36. mesiaca. Trvanie tohto obdobia je veľmi individuálne. V tomto období sa deti a ich nálady menia ako počasie. V 3,5 až 4 rokoch je vzdor na vrchole! Vrcholí teda aj skúška pevnosti rodičovských nervov. Deti už majú v tomto veku slušnú slovnú zásobu a trénujú si na rodičoch sebapresadzovanie.
Príčiny vzdorovitého správania
Vzdorovité obdobie súvisí s hormonálnymi zmenami, ale tiež s intelektuálnym, emocionálnym, psychickým a sociálnym vývinom. Snahou dieťaťa je presadiť svoju vôľu, a to za každú cenu. Dieťa sa učí hovoriť „nie“, čím si buduje svoju osobnosť. Skúša hranice, snaží sa potvrdiť svoju nezávislosť. Už dokáže mnohé veci samo.
Dôvodom hysterických prejavov, kriku, plaču a hádzania sa o zem je, že dieťa nedokáže ovládať a vyjadriť svoje emócie. V prvom období vzdoru je ťažké pre dieťa pochopiť, že niečo musí rešpektovať a nedokáže chápať ani pocity iných ľudí. Jeho emočný vývoj nie je natoľko zrelý, aby to vyjadrilo inak než hnevom. Mnohé deti sa hádajú, trucujú, neposlúchajú, lebo jednoducho skúšajú, aké pevné sú naše hranice a kam až môžu zájsť. Dôležité je byť neoblomný a pevný, ale najmä utvrdzovať tieto deti v tom, že ich nadovšetko milujeme.
Okrem typických záchvatov, ktoré súvisia s obdobím vzdoru, sa záchvat plaču môže objaviť aj z iných dôvodov. Podstatné je, aby rodičia prišli na to, prečo dieťa bez „zjavného“ dôvodu plače či kričí. U batoliat môže byť niekedy náročné vyhovieť ich potrebám - požiadavkám a práve tu môže byť ukrytý spúšťač takéhoto správania. Časté záchvaty plaču sú spojené s hladom, únavou alebo napríklad s chorobou. Takéto impulzy môžu byť často veľmi nenápadné, no dieťa vyjadrí svoju nespokojnosť veľmi emocionálne.
Ako reagovať na detský vzdor: Kľúč k pokojnému rodičovstvu
Adekvátne reakcie rodičov sú v krízových momentoch najdôležitejšie. Je totiž vedecky preukázané, že to, ako rodič reaguje na vzniknutú vypätú situáciu, ako ju rieši, má vplyv na následný emocionálny vývoj dieťaťa.
Zachovať pokoj a triezvu myseľ
V takýchto situáciách je kľúčové nekričať, nezvyšovať hlas, nevracať hnev inou formou. Pokúste sa situáciu pozorovať ako nestranný divák, ktorý má len nájsť optimálne riešenie. Naším heslom nech sa stane: Mňa nič nemôže rozhodiť. Uvažujem triezvo a tak aj konám. Skôr, než zareagujete na plač svojho dieťatka, je dôležité upokojiť najskôr seba. Skúste sa párkrát zhlboka nadýchnuť a vydýchnuť, aby ste upokojili emócie, ktoré sa u vás v súvislosti s nadmerným plačom vášho dieťaťa objavujú. Ak sa necháte ovládnuť tou prvotnou emóciou, môžete neprimerane vybuchnúť a reagovať veľmi negatívne, čo situáciu len zhorší.
Pochopenie, empatia a prevencia
Aby bola vaša reakcia tým najlepším možným riešením, je nevyhnutné pochopiť, čo dieťa zažíva. Je vhodné k dieťaťu od malička pristupovať ako k rovnocennému partnerovi. Neberte dieťa ako malé stvorenie, ktoré ničomu nerozumie. Vzájomný rešpekt je dôležitý v každom vzťahu, a to platí aj vo vzťahu rodič - dieťa.Ak už ste si s vaším dieťaťom nejakým tým hysterickým záchvatom prešli a viete, že takáto situácia hrozí, ideálna je prevencia a snaha takýmto situáciám predchádzať. Ak viete, že dieťa vykonáva určitú aktivitu alebo sa hrá, skúste ho dopredu upozorniť, že o 10 minút musí končiť, pretože musíte ísť z návštevy domov. Tým, že dieťaťu vystavíte okamžitú stopku a vytrhnete ho z jeho sveta hier, spustíte jeho vzdor, ktorý môže prepuknúť až do hysterického záchvatu.
Účinné techniky upokojenia
- Objatie: Tým, že mu objatím ponúknete svoju lásku, prihovoríte sa mu, ho šokujete. Dieťa môže z vašej reakcie pochopiť, že mu rozumiete a utíchne. Aj napriek tomu, že by rev a plač pokračovali, dieťa bude tento akt vnímať pozitívne.
- Odpútanie pozornosti: Veľmi funkčná a osvedčená metóda je odpútanie pozornosti dieťaťa. Ak sa dieťa uchyľuje k záchvatu plaču alebo sa schyľuje k nervovému amoku, skúste poukázať na auto na ceste, vtáka na strome, psa za ohradou alebo na niečo smiešne, čo ho vizuálne zaujme. Skúste pokojne aj grimasy alebo spievanie, zaujmite jeho pozornosť niečím, čo má rado, pýtajte sa ho otázky, na ktoré pozná odpoveď, dajte mu možnosť ukázať, aké je šikovné.
- Vysvetľovanie: Vysvetľovanie môže začať až v okamihu, keď dieťa prekoná vrcholnú fázu hysterického záchvatu. V opačnom prípade to nemá žiadny význam. Dieťaťu dajte najavo, že jeho hnev chápete a že hnev je normálny, ale spôsob, akým chce svoje dosiahnuť, je nesprávny. Vysvetlite mu, že nabudúce sa tak nesmie správať. Ak je to možné, dajte mu priestor sa vyjadriť. Objasnite mu, že aj vy sa hneváte, ale takáto reakcia je nevhodná a takýmto správaním vám ubližuje. Dieťa nechce ubližovať svojím rodičom a pochopí, že musí konať a svoje pocity vyjadrovať inak. V ideálnom prípade.
- Dať presne opačný povel: Treba využiť našu dočasnú intelektuálnu prevahu a dať presne opačný príkaz ako to, čo by sme chceli od dieťaťa. Treba si, samozrejme, overiť, či to u toho nášho drobca funguje.
- Naučiť ich povedať, čo chcú: Postupne treba deti naučiť, aby vyslovili, čo chcú. „Nezlosti sa a povedz, čo chceš!“ alebo „Povedz, čo sa ti nepáči!“ Takto sa postupne naučia, že dosiahnu viac, ako keď len budú revať.
- Hovoriť s nimi ako s partnermi: Tieto deti neznášajú direktívne zaobchádzanie, prístup k nim by mal byť partnerský. To však neznamená, že sa im všetko dovolí. Ide o spôsob, akým s nimi komunikujeme.
- Nechať dieťaťu možnosť rozhodnúť: Necháme dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre nás nepodstatné. Najväčšie umenie je nájsť správny pomer v tom, kedy a v čom dieťaťu ustúpiť a kedy trvať na svojom.
- Rozhodne sa nenechať biť: Ak si dieťa presadzuje svoje „bitkou“ alebo kopaním, chytiť rúčky alebo nôžky, pozrieť priamo do očí a rozhodne a rázne povedať: „Biť ma nesmieš“. Rozhodujúci je tón, ktorým to povieme. Musí byť veľmi rázny a neoblomný.
Čomu sa vyhnúť pri detskom vzdore
- Neopúšťajte dieťa a neignorujte ho: Jediné, čo týmto dosiahnete, bude, že dieťa začne panikáriť.
- Nereagujte hnevom: V žiadnom prípade sa neuchýľte k tomu, že budete na dieťa reagovať jeho „mincou“ a dáte mu pocítiť radikálny hnev, potrestáte ho alebo nebodaj zbijete. Tresty a vyhrážky situáciu len zhoršia a ak máte pocit, že zastrašovanie na dieťa zabralo, vedzte, že do budúcna môžete dieťaťu spôsobiť traumy alebo zvýšenie miery vzdorovitosti.
- Nehádajte sa s ním: Ak je dieťa v amoku, nemá príliš veľký zmysel snažiť sa mu niečo dohovárať alebo mu niečo vysvetľovať. Aj tak vás nebude akceptovať a vnímať. Nechajte amok odznieť, aj napriek tomu, že sa akt odohráva na verejnosti.
- Žiadne ústupky nie sú riešenie: Jednou vecou je kompromis, no druhou, ak dieťaťu v jeho požiadavke vyhoviete.
- Nedovoľte, aby sa dieťa cítilo zle: V zmysle, že nie je dobré dať dieťaťu pocítiť, ako ostatné deti poslúchajú, ale ono je zlé. Nesnažte sa u dieťaťa vzbudzovať pocity, že je horšie ako jeho okolie. Nestrápňujte ho a nevysmievajte sa mu.
- Nenapodobňujte dieťa: Napodobňovanie dieťaťa vedie k tomu, že sa dieťa cíti nepochopené. Dôležitá je empatia, preto dieťa nenapodobňujte ani sa jeho hysterickým záchvatom nevysmievajte.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc pri období vzdoru
Ak sú záchvaty vzdoru veľmi časté, intenzívne a ovplyvňujú bežné fungovanie dieťaťa a rodiny, je vhodné vyhľadať pomoc detského psychológa alebo psychiatra. Dôležité je sledovať aj iné príznaky, ako sú napríklad: častý plač bez zjavného dôvodu, neustály smútok a strata záujmu o aktivity, izolácia od kamarátov a rodiny, sebapoškodzovanie, poruchy príjmu potravy, úzkosti a strachy.
Neutíšiteľný plač bábätka: Hľadanie skrytých príčin
Neutíšiteľný plač dieťaťa môže mať rôzne príčiny, od fyzických nepohodlí až po emocionálne potreby. Je dôležité rozlišovať medzi bežným plačom a plačom, ktorý signalizuje problém. Plač je pre dieťatko nástrojom reči rovnako ako pre nás „jazyk“. Rôzne veci vyjadrujeme rôznym spôsobom, a tak i malé dieťa vyjadruje odlišné potreby odlišnými druhmi plaču. Pre úspešné rozpoznávanie druhov plaču je dôležité, aby ste k dieťatku v prvých mesiacoch chodili hneď, ako začne plakať. Nemusíte sa obávať, že dieťatko svojou prílišnou pozornosťou rozmaznáte a že sa bude dožadovať vašej čoraz väčšej a častejšej pozornosti. Fakt, že reagujete na jeho volanie o pomoc, ho upokojí a bude plakať menej.
Základné potreby: Prvé kroky k utíšeniu
Najčastejšou reakciou matky na plač dieťaťa je snaha ho utíšiť. Vybratie z postieľky a nosenie v náručí dieťa často upokojí a ono v matkinom náručí zaspí. Ak tomu tak nie je, a dieťa sa neupokojuje, prichádzajú na rad ďalšie kroky.
Hlad a sýtosť
Najčastejšou príčinou detského plaču je hlad. Plač signalizujúci túto potrebu dieťa začína pomaly a postupne zosilňuje. Ak budete mať pocit, že ide o tento druh plaču, skúste dojčaťu ponúknuť mlieko, ak si nie ste istí, že je najedené. A hoci ste ho kŕmili len nedávno, bábätko má veľmi malý žalúdok. Niektoré detičky dokonca zvyknú jesť jednu dávku dojčenskej výživy na niekoľkokrát. Okrem plaču si, samozrejme, všímajte aj ďalšie typické náznaky, ktorými dáva dieťa najavo hlad. Avšak, nie vždy je hlad príčinou. Niektoré deti začnú papať menej ako zvyčajne, predtým zvykli zjesť všetko, ale teraz si dajú len pár súst a viac nechcú, aj keď im nič nie je.
Plienka a celkové pohodlie
Ak dôvodom na plač nebol ani hlad, pristupuje mamička k ďalšiemu kroku - dieťa rozbalí a zhodnotí, či neplakalo kvôli mokrej plienke. Aj keď sa zdá byť plienka suchá, niekedy môže byť práve ona zdrojom nepohodlia. Dojča často plače, ak ho trápi mokrá alebo špinavá plienka, najmä ak má podráždenú alebo zaparenú pokožku. V takomto prípade je čas ho prebaliť, čo odstráni nielen príčinu plaču, ale ho to aj zabaví. Deti nemajú rady vymieňanie plienok. Keď ich vyzlečiete, zostáva im zima. A to pre ne nie je veľmi pohodlné.
Únava a preťaženie
S únavou je to podobne ako s hladom. Obzvlášť malé deti dávajú plačom najavo, že potrebujú odpočinok. Dobrou správou však je, že existuje niekoľko ďalších náznakov, ktorými sa únava u dieťatka prejavuje. Ak je dieťa unavené, plačom reaguje aj na prílišnú stimuláciu. Bábätko môže byť preťažené a nedokáže spracovať všetky podnety, ktoré sa mu naskytli. Skúste začať bábätko uspávať trochu skôr ako obvykle. Ak prenesiete dieťatko do tichého a teplého prostredia, možno sa upokojí a zaspí.
Telesná teplota: Chlad alebo teplo
Novorodenec nedokáže účinne regulovať telesnú teplotu, a preto je potrebné sledovať teplotu prostredia. Pre dojča oblečené v tričku a dupačkách je ideálna teplota okolo 20 °C. Telesnú teplotu môžete kontrolovať spakruky na brušku alebo vzad na krku. To, že má dieťatko správnu telesnú teplotu, spoznáte jednoducho. Rúčky a nôžky má ružové a hrudník teplý. Ak zistíte, že pokožka je lepkavo vlhká, dieťatku je pravdepodobne príliš teplo. Ale keď mu bude príliš teplo, oznámi vám to plačom. Najlepšie však urobíte, ak detičky budete vhodne obliekať, a tým predídete zbytočným nárekom. Vo všeobecnosti platí, že dieťatko má mať o jednu vrstvu navyše oproti vám. Pre istotu mu vezmite aj oblečenie navyše a vždy majte poruke prikrývku.
Potreba blízkosti a bezpečia
Pre novorodenca je fyzický kontakt s matkou či otcom veľmi dôležitý, pretože mu dáva pocit pokoja a bezpečia. Preto dieťatko ľahko utíšite, ak ho chvíľu podržíte v náručí. Bábätká túžia po teple, dotyku, vôni, či tlkote srdca svojich rodičov. Skúste to vášmu drobčekovi dopriať a naviazať si ho do šatky či nosiča. Už od malička si bábätko s rodičom vytvára silné puto. Zbožňuje vašu vôňu, teplo vášho tela a rytmus vášho srdca ho dokonale upokojuje.
Nuda a potreba stimulácie
Aj novorodenec môže mať dlhú chvíľu, ak je dlhší čas hore a nikto sa mu nevenuje. Časom sa začne dožadovať pozornosti v podobe vašej prítomnosti a konverzácie s ním.
Potreba vyprázdniť sa
Niektoré bábätká radšej kakajú a cikajú, keď sú rozbalené a snažia sa nám to dať najavo plačom. Skúste dieťatko oslobodiť, prípadne ho podržať nad umývadlom.
Fyzické príčiny plaču
Keď základné potreby nie sú príčinou a plač nepoľavil, ak dieťa stále plače, začína sa mamička väčšinou zapodievať myšlienkou, či nie je choré a ako ho má utíšiť. Cumlík dieťa odmieta, vystrkuje ho z úst, ale inak nemá prejavy žiadnej choroby.
Bolesť a jej signály
Dieťatko, ktoré sužuje nejaká bolesť, plače charakteristickým a ľahko rozpoznateľným spôsobom. Plač začína prenikavým výkrikom, potom nasleduje ticho a krátke vzdychy. Cyklus sa niekoľkokrát opakuje. Ak máte podozrenie, že je dieťatko choré, navštívte s ním lekára.
Plynatosť a nafúknuté bruško: Meteorizmus
Ak dieťa odmieta cumlík, vystrkuje ho z úst, ale inak nemá prejavy žiadnej choroby, je potrebné zvážiť, či príčinou plaču nemôže byť nafúknuté bruško. Nadmerná plynatosť sa môže objaviť napríklad pri nesprávnej technike kŕmenia.Plynatosť môže potrápiť najmä pri podávaní mlieka fľaškou, ktorá má zlý sklon. Vtedy môže dieťa prehĺtať s potravou väčšie množstvo vzduchu, čo sa následne prejaví zvýšenou plynatosťou, tzv. meteorizmom. V týchto prípadoch je najlepšou prevenciou úprava techniky kŕmenia. Dieťaťu pomáha: teplý obklad na bruško, tzv. rektálna rúrka zavedená do konečníka. Túto rúrku je možné zakúpiť v zdravotníckych potrebách a opatrne, za použitia mastičky, ju dieťaťu zaviesť. Plyn z tráviaceho traktu dieťaťa sa uvoľní, dieťa sa upokojí a potom zaspí. Inou možnosťou je predpis prípravku určeného pre dojčatá so zvýšenou plynatosťou a jeho podávanie s každou dávkou potravy. Pri plytkom prisatí alebo len "cmukaní" bábätko nevypije dosť mlieka, ale sa len nahlce vzduchu. Silno odporúčame aj návštevu laktačnej poradkyne, ktorá vám ukáže, ako na správne prisatie.
Zvýšená teplota ako varovný signál
Ak je dieťa naďalej nepokojné, plače, mali by sme zistiť, či nemá teplotu. Zvýšená teplota môže byť prejavom začínajúcej infekcie. A to by malo zvýšiť našu pozornosť najmä v prvých mesiacoch života. Mali by sme rovnako zvážiť, či dieťa nevziať k lekárovi. Veľmi významný je nepokoj, plač dieťaťa a opakovane zistená vysoká teplota bez ďalších klinických príznakov. Mohlo by ísť napríklad o infekciu močových ciest alebo iné závažné ochorenie, ktoré by prípadne vyžadovalo nejakú ďalšiu ako len protihorúčkovú terapiu.
Rastúci zúbok
U starších dojčiat môže byť príčinou nepokoja rastúci zúbok, ktorý môže rovnako vyvolať teplotu. Plač a nepokoj dieťaťa po prerezaní zúbka ustane a dieťa sa vráti do obvyklého stavu pokoja. Pri plači a nepokoji dieťaťa si všímame aj všetky ostatné prejavy jeho aktivity. Prvé zúbky sa začínajú tlačiť okolo šiesteho mesiaca.
Vážnejšie zdravotné problémy: Prietrž a zlomeniny
Príčinou neobvyklého plaču a nepokoja môže byť aj prietrž alebo zlomenina. Kosti dojčiat sú veľmi krehké a hrozí nebezpečenstvo ich poranenia. U dieťaťa si preto vždy všímame pohybovú aktivitu rúk aj nožičiek. V ústočkách sa tiež zvyknú objaviť vredy, ktoré spôsobujú vírusové ochorenia alebo popáleniny.
Neviditeľný nepriateľ: Vlas obmotaný okolo prsta
Niekedy, keď je dieťa nakŕmené, oddýchnuté, má suchú plienku, je zdravé a má všetko, čo potrebuje, jeho plač je doslova záhadou. Vtedy je umenie vypátrať, v čom tkvie príčina jeho neutíšiteľného plaču. Väčšina rodičov nemá ani predstavu o tom, že za plačom dieťaťa môže byť vlas, ktorý sa zachytil v jeho ponožke. Ten sa mu môže ľahko obmotať okolo drobného pršteka na nohe, no dokáže byť natoľko nenápadný, že si ho ani nevšimnete. Vášmu dieťatku však môže jeho tesné zovretie spôsobiť obrovské bolesti. Za nevysvetliteľným plačom dieťatka môže byť obyčajný vlas. Vlas, ktorý sa dostane do záhybov drobnej detskej nôžky, môže postupne až natoľko "škrtiť" prst, že sa rozvinie do veľkého nebezpečenstva. Hoci sa tento jav vyskytuje pomerne zriedkavo, čas od času mu niektorí rodičia čelia. Mnohým by však pritom nenapadlo, že sa také niečo môže stať. Nie je to však nič nepravdepodobné, pretože mnohí rodičia majú dlhšie vlasy, ktoré sa kedykoľvek môžu zachytiť na nožičke dieťatka alebo sa na ňu dostanú z jeho ponožky, do ktorej sa vlas predtým zamotal. Stretli sa s tým aj mladí rodičia Scott a Jessica Walkerovci. Otec malého dievčatka zverejnil problém s vlasom, aby upozornil na to aj iných rodičov. Pomaly už nevedeli, čo by ju utíšilo a v nádeji, že to pomôže, jej Jessica dala dole ponožky. Vtom si všimla, že jej napuchol a začervenal jeden z jej prstov. Zobrala teda lupu a zbadala, že má okolo neho obmotaný vlas. Keby si ho však nevšimli a neodstránili ho pinzetou, mohlo to byť vážnejšie.
Detská kolika: Fenomén novorodeneckého plaču
Detská kolika je jednou z najdiskutovanejších tém medzi rodičmi novorodencov. Aj keď je kolika prakticky neškodná, svojimi prejavmi dokáže spôsobiť nemalé starosti.
Definícia a diagnostika detskej koliky
Detská kolika je jednou z najdiskutovanejších tém medzi rodičmi novorodencov. Charakterizujú ju neutíšiteľné záchvaty plaču u inak zdravého novorodenca. Diagnostické kritérium známe ako tzv. pravidlo troch definuje detskú koliku ako plač trvajúci viac ako 3 hodiny denne, častejšie ako 3 dni v týždni a dlhšie ako 3 týždne. Príznaky detskej koliky vrcholia zvyčajne v 6. týždni veku dieťaťa. Dostavujú sa najmä vo večerných hodinách a okrem neutíšiteľného plaču možno na dieťati pozorovať aj začervenanú tvár, priťahovanie nôh k brušku, zatínanie pästí alebo prehýnanie sa v chrbte. Približne v druhom alebo treťom týždni po narodení sa u detičiek objavuje kolika. Ide o kŕčovité bolesti bruška, ktoré sprevádza silný plač. Nemusíte sa báť, tento stav časom pominie. Buďte však pripravení a sledujte, či dieťatko neplače viac než zvyčajne.
Kľúčové príčiny detskej koliky
- Nezrelosť tráviaceho systému: Črevná mikroflóra sa začína u dieťaťa tvoriť až po jeho narodení. Kým nie je dostatočne vyvinutá, môže byť tráviaci systém dočasne citlivejší a náchylnejší na intolerancie. Dochádza k nadúvaniu a vzniku kŕčov, v dôsledku čoho je dieťa nepokojné a plače.
- Nezrelosť nervového systému: Obzvlášť v prvých 2 mesiacoch života dieťaťa je nervový systém ešte nezrelý a vyvinuté sú len vrodené reflexy, ako napríklad sanie. Nezrelý nervový systém teda nie je schopný spracovať veľké množstvo stimulov z vonkajšieho prostredia.
- Prehĺtanie vzduchu: K prehĺtaniu vzduchu dochádza pri plači alebo pri nesprávnej technike kŕmenia.
Praktické rady pri detskej kolike
Liečba detskej koliky je veľmi obmedzená najmä z dôvodu neznámej vyvolávajúcej príčiny. Pri akýchkoľvek pochybnostiach týkajúcich sa neutíšiteľného plaču dieťaťa neváhajte navštíviť pediatra. Na trhu existuje celý rad prípravkov, ktoré pravdepodobne môžu prejavy detskej koliky zmierniť alebo im predchádzať. Častokrát sa však stáva, že je potrebné takýchto prípravkov vyskúšať viacero, až kým nenájdete ten, ktorý zaberie práve vášmu dieťaťu. Skúste mu napríklad vytvoriť tiché prostredie alebo ho povzbudzujte v tom, aby si odgrglo. Ak dieťatku dávate materské mlieko, s kolikou pomôže aj zmena stravy. Možno aj u vášho dieťatka prídu dni, kedy nič nezaberie. Vtedy je potrebné nepanikáriť a nenechať sa pohltiť zúfalstvom. Dôležité totiž je, aby nervozita rodičov vyprovokovaná neutíšiteľným plačom dieťaťa nebola pri snahe o jeho upokojenie na dieťa prenášaná.
5 masážnych pohybov pre bábätká na upokojenie koliky u novorodencov a dojčiat | AAP
Spánkové poruchy ovplyvňujúce správanie dieťaťa
Okrem problémov so vzdorom a neutíšiteľným plačom je dôležité rozpoznať aj iné poruchy spánku, ktoré môžu ovplyvňovať správanie dieťaťa. Patria sem napríklad nočné desy, zmätočné zobudenia, námesačnosť a zlé sny (nočné mory).
Nočný des (Pavor nocturnus): Keď dieťa kričí v spánku
Nočný des, odborne nazývaný pavor nocturnus, je spánková porucha, ktorá sa najčastejšie vyskytuje u detí v predškolskom veku. Hoci sa môže objaviť aj u školákov alebo dospelých, ide o menej časté prípady. Zvyčajne sa nočný des objaví medzi 2. a 12. rokom života. Môže byť následkom narušenia bežného spánkového režimu napríklad na výlete, v škôlke alebo choroby spojenej so silnou horúčkou.
Príznaky a priebeh nočného desu
Počas záchvatu nočného desu dieťa často kričí, plače a môže byť dezorientované. Typické je, že dieťa nereaguje na pokusy o upokojenie a nevie, čo sa deje. Nočný des je sprevádzaný strašným krikom, dieťa má vypúlené oči, je úzkostné a vystrašené. Často sa pridá aj potenie a rýchle búšenie srdca. Dieťa je neutešiteľné a vyzerá doslova ako keby do neho vstúpil sám diabol. Záchvat zvyčajne trvá od 5 do 20 minút, ale niekedy môže byť aj dlhší. Ráno si dieťa des nepamätá.Jedna matka opísala skúsenosť so svojou dcérou: „Uprostred noci si v posteli sadla a plakala. Na nič nereagovala, nič nevravela, nedala sa utíšiť.“ Ďalšia matka si spomína: „Bola jedna hodina v noci a dcéra kričala tak, že zobudila aj sestru a pravdepodobne aj susedov. Traja sme sedeli okolo jej postieľky a mohli sme sa len dívať na to, ako kričí.“
Ako reagovať počas nočného desu
- Zachovajte pokoj: Je dôležité, aby rodičia zachovali pokoj a rozvahu. Dieťa počas desu nebuďte.
- Zostaňte vedľa dieťaťa: Dozerajte na jeho bezpečnosť, aby sa nezranilo.
- Bezpečné prostredie: Uistite sa, že prostredie, v ktorom dieťa spí, je bezpečné, bez ostrých hrán a podobne.
- Jemné svetlo a upokojujúci hlas: Počas desu môžete zapáliť jemné svetlo a prihovárať sa dieťaťu pokojným hlasom, opakovať tíšiacu vetu, prípadne sa dieťaťa jemne dotýkať.
Prevencia a podpora kvalitného spánku
- Kvalitný spánok: Dbajte na kvalitný spánok dieťaťa vrátane poobedného zdriemnutia.
- Pozornosť pred spaním: Venujte dieťaťu dostatok pozornosti pred spaním, aby sa cítilo bezpečne a malo pocit istoty. Rodič, ktorý svoje dieťa dobre pozná, ho dokáže priviesť k tomu, aby sa otvorilo.
- Spracovanie emócií: Podporujte dieťa v spracovaní emócií prostredníctvom hry. Hra je pre dieťa najlepšou prevenciou, a vďaka nej si dieťa buduje psychickú odolnosť.V niektorých prípadoch sa odporúča preventívna technika takzvaného vedomého prerušovania spánku.
Zmätočné zobudenia
Ide o krátke prebudenia počas noci, v trvaní od 5 do 15 min alebo aj dlhšie, keď rodičia nie sú schopní dieťa zobudiť. Hoci sú prebudenia intenzívne, dieťa sa spontánne vráti do spánku samé a to celkom rýchlo. Sú typické pre deti do veku 5-6 rokov, súvisia s vývinom a sú potvrdením normálneho zrenia mozgových funkcií. V tej jemnejšej forme prebudenia môžu deti mrmlať, niečo si nezrozumiteľne rozprávať, prípadne sa posadiť na posteľ. Vo viac intenzívnej forme, môže dieťa chodiť, utekať po byte a ak aj nájde rodičov, v danom momente ich nepozná, nereaguje. Zmätočné zobudenie je jemnejšia forma nočného desu.
Námesačnosť (Somnambulizmus)
Námesačnosť sa vyskytuje zväčša u detí od 6 do 16 rokov a môže sa objaviť 3-12 krát za rok. Prejavuje sa vstávaním z postele, prechádzkami po miestnosti/byte a to v čase dve až tri hodiny po uložení na spánok. Dieťa vtedy vyzerá znepokojene, neodpovedá, ak sa ho rodič na niečo pýta. Často krát sa k nočnému blúdeniu pridá aj otváranie dverí, okien, obliekanie či jedenie.
Zlé sny (Nočné mory)
Zlý sen sa deje najčastejšie nad ránom, respektíve v poslednej časti noci. Sprevádzané je plačom. Dieťa je utíšiteľné, zobuditeľné. Po zobudení je rozrušené a nepokojné. Nočné mory sa objavujú v REM fáze spánku - snívania, približne od dvoch rokov. Až vo veku cca 5 rokov dieťa vie po prebudení zo sna, že to bol len sen a rozumie tomu.
Psychosociálny kontext a dlhodobé stratégie
S deťmi to nebude vždy ľahké a aj keby ste sa snažili akokoľvek, náročné situácie jednoducho prídu. Vaše dieťa môže začať vrieskať kvôli zlomenej paličke alebo nesprávnej príchuti džúsu. Tomu sa celkom vyhnúť nedá.
Citlivé dieťa: Pochopenie a podpora jedinečnej povahy
Niektoré deti veľa plačú jednoducho preto, že sú citlivejšie a prežívajú emócie silnejšie než iné deti. Je to teda často záležitosť povahy. Rodičov to ale vie veľmi potrápiť, keď sa dieťatko rozplače snáď pre všetko. Dôležité je v prvom rade rozlíšiť, či ide len o akúsi náročnejšiu vývojovú fázu, alebo sa za častým plačom vášho dieťatka môže skrývať nejaká iná príčina. Ak si nie ste istí, či je plač vášho dieťatka primeraný alebo je už naozaj až príliš, určite stojí za to poradiť sa s vaším detským lekárom, prípadne aj psychológom. Budete tak mať istotu, že je to naozaj len fáza, alebo že vaše dieťa je jednoducho citlivejšie a odborník vám môže poradiť aj spôsoby, ako tieto náročné uplakané situácie zvládať lepšie.
Význam psychického stavu rodičov
Deti veľmi citlivo vnímajú a reagujú na energiu rodičov, hlavne matky. Ak je matka vnútorne nepokojná, nervózna a pod stresom, ovplyvňuje to aj nervový systém dieťaťa. Nie nadarmo sa hovorí „šťastná matka, šťastné dieťa“. Ideálne je, ak ste v dobrom psychickom rozpoložení a pravidelne si doprajete relax a oddych, aby ste dobíjali baterky. To je, obzvlášť pri takto náročnom uplakanom dieťati, veľmi dôležité a užitočné. Keď ste v psychickej pohode, viete zvládnuť plač dieťaťa oveľa lepšie ako keď ste vyčerpaná a unavená.
Potvrdenie emócií a učenie sa regulácie
Terapeutka Dr. Shelli Dry hovorí: „Najlepšia vec, akú rodičia môžu urobiť v prípade vysoko citlivého alebo empatického dieťaťa, je naučiť ho, že je v poriadku cítiť sa smutným a pomôcť mu potvrdiť jeho pocity.“ Keď dieťatko uistíte, že je v poriadku, ak sa cíti smutné a je tiež v poriadku plakať, ak to tak cíti, môžete mu navrhnúť, aby nabudúce v takejto situácii skúsilo siahnuť po nejakej upokojujúcej činnosti. Doktorka Dry navrhuje napríklad hladkanie domáceho miláčika.
Rozoznanie spúšťačov a prevencia preťaženia
Pokiaľ je vaše dieťatko vysoko citlivé, veľmi pomôže, ak sa naučíte rozoznávať možné spúšťače. Tie môžu byť sluchové, vizuálne či hmatové a je dobré ich vedieť vypozorovať. Ak totiž poznáte, čo spúšťa u vášho dieťatka tieto reakcie a plač, môžete ho na to lepšie pripraviť, keď viete, že nejakému spúšťaču nebudete môcť zabrániť (v bežnom živote to proste nie je vždy možné). Podľa doktorky Dry, ak rodičia identifikujú náročné pocity a dokážu znížiť úroveň stimulácie, pomôžu svojmu dieťaťu udržať pokojný stav a znížia riziko vyčerpania, únavy a vyhrotenia úzkosti. Strach malých detí väčšinou zapríčiňujú cudzí ľudia. V blízkosti dieťaťa nepúšťajte hlasitú hudbu a nerobte ani žiadne prudké pohyby. Pokoj a pohoda, aj obyčajné veci ako hlasné zvuky, ostré svetlo, neznáme tváre a kýchanie môžu dieťatko znepokojovať. V takomto momente si dieťatko vezmite k sebe a snažte sa ho utíšiť.
Moderné techniky pre staršie deti: Meditácia a knižky
U väčších detí je už možné skúsiť zaviesť do praxe aj také veci, ako je meditácia či rôzne afirmácie, aby sa dokázali týmto spôsobom upokojiť v náročných situáciách. Najlepšie sa deti učia príkladom, takže ak vy sami pravidelne meditujete, môže to byť dobrým príkladom pre vaše vysoko citlivé dieťa.V dnešnej dobe majú rodičia výhodu aj v tom, že sú dostupné bohaté zdroje - online či v podobe literatúry. Existuje množstvo knižiek, ktoré rozoberajú tému emócií a ich zvládania formou blízkou a jednoduchou pre deti. Aj toto môže byť spôsob, ako pomôcť vysoko citlivému dieťatku zvládať búrlivé emócie a naučiť sa ich regulovať. A na druhú stranu - je tu dostatok zdrojov aj pre rodičov takýchto náročnejších detí.
Rodičovské zručnosti: Učenie sa "reči" plaču
Idealistické presvedčenie, že matka svojmu dieťaťu bude rozumieť aj bez slov, naráža v praxi na tvrdé mantinely. Ale nezúfajte, chce to len prax, tvrdia aj vedci.
Materinské vlohy a sila skúseností
Aj vaše bábätko stále plače a neviete prečo? Vedci potvrdili, že dôvody sa naučíte rozoznať s každou ďalšou skúsenosťou. Ak si ako čerstvá mama zúfate, že netušíte, prečo vaše bábätko plače napriek tomu, že je najedené, prebalené, ideálne oblečené a pri vás, vedci majú pre vás potešujúcu správu. Všetko sa dá naučiť a aj so svojím dieťatkom sa potrebujete len zžiť a skúsenosťami nadobudnúť materinské zručnosti. Aj tak sa niekedy môže stať, že nebudete bábätku rozumieť v duchu slovenského porekadla „nemému ani vlastná mater nerozumie“.Možno aj vy poznáte vo svojom okolí mamy, ktoré vždy presne vedia, čo majú spraviť, keď dieťa plače. Už podľa prvých tónov detského kriku často vytušia, či ide o plač z hladu, únavy či len nudy. Nie sú však za to o nič lepšími mamami ako vy, ak netušíte, čo tomu vášmu dieťatku práve je.
Vedci o rozoznávaní bolesti a nepohodlia
Vedci v magazíne Current Biology zverejnili dokonca štúdiu, ktorá skúmala schopnosť matiek rozoznávať typ plaču u detí. Išlo najmä o rozoznanie bolesti od neškodného nepohodlia. Nicolas Mathevon z University of Saint-Etienne tvrdí, že rozpoznať bolesť v plači dieťaťa je schopnosť, ktorú rodičia získavajú zo skúseností s deťmi. Spomínaná štúdia porovnávala dve skupiny ľudí - jedna skupina nemala veľa skúseností s deťmi, druhá naopak (sem patrili napríklad profesionálni rodičia). V pokuse sa ukázalo, že ľudia s minimálnymi skúsenosťami s deťmi nedokázali „počuť“ bolesť v plači dieťaťa a nevedeli rozoznávať „bežný“ plač od „vážnejšieho“ plaču. Výsledok jasne ukázal, že najlepšie rozoznávacie schopnosti tu mali rodičia malých detí, ktorí nikdy predtým plač daného dieťaťa nepočuli. Rodičia starších detí a profesionálni rodičia sa v kriku neznámych detí tak dobre nevyznali.Podľa výskumu majú deti v plači zakódované dôležité informácie. Dospelí sú naladení vnímať tieto informácie, ale schopnosť rozoznať ich a konkretizovať napríklad že dieťa plače od bolesti, sa zlepšuje skúsenosťami.
Cesta k dokonalému rodičovstvu
Dokonalým rodičom sa nikto z nás nenarodí. Všetci sa musíme učiť a vnímať svoje deti, aby sme boli schopní reagovať na ne najlepšie ako sa dá. Ak vidíme, že niečo nefunguje, máme možnosť vyhľadať odbornú pomoc a skúmať, čo v našom prístupe k deťom vieme zmeniť. Pri deťoch s výrazným vzdorom hrozia dve riziká. Práve z nich totižto môžu vyrásť ľudia, ktorí sa budú báť presadiť si svoj názor a každý ich bude len využívať, to vtedy, keď by sme ich odmalička len bili a stále im hovorili, aké sú zlé, nevychované a ako ich nemáme radi (mnohokrát okolie, žiaľ, na ne takto reaguje).
Keď nič nezaberá: Hľadanie podpory a odbornej pomoci
Ak ste vyskúšali všetky možné metódy a dieťa stále plače, je dôležité pamätať na to, že nie ste sami. Mnohí rodičia zažívajú podobné situácie.
Dôležitosť podpory a oddychu pre rodičov
Hľadajte podporu: Rozprávajte sa s partnerom, rodinou, priateľmi alebo inými rodičmi. Doprajte si oddych: Ak je to možné, požiadajte niekoho o pomoc, aby ste si mohli oddýchnuť a načerpať nové sily. Samozrejme, ideálne je, ak ste v dobrom psychickom rozpoložení a pravidelne si doprajete relax a oddych, aby ste dobíjali baterky.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Odborná pomoc: Ak máte pocit, že situáciu nezvládate, vyhľadajte odbornú pomoc. Môže to byť pediater, psychológ alebo laktačná poradkyňa.
Real-life skúsenosť: Prípad neutíšiteľného plaču 8-týždňového bábätka
Jedna kamarátka sa obrátila s prosbou o radu pre svoju 7-týždňovú dcérku, ktorá neustále plače. Objektívna príčina podľa toho, čo doteraz zistila, neexistuje. Bábätko sa napapá a okamžite začne plakať. Kolika to pravdepodobne nie je. Nezaberá nič, iba kočíkovanie vonku, pričom s ňou musia neustále chodiť. V takomto prípade je dôležité zvážiť všetky možné príčiny plaču, vrátane preúnavy, potreby blízkosti a prípadných problémov s trávením.Mám doma drobca, v sobotu má 8 týždňov, babo je naozaj kľudné, zaplačka len keď niečo chce alebo cíti diskomfort - je hladný, chce prebaliť, potrebuje odgrgnúť. Posledný týždeň ale plače skoro nonstop, vyskúšala som všetko a vyzerá to tak, že je to proste len plač, žiaden hlad, špinavá plienka, nuda, že chce isť na ruky, bruško nie je nafúknuté, stolica v poriadku, prdíky tiež. Už neviem, čo by to mohlo byť, čítala som rôzne témy ako napríklad, že deti v tomto období jednoducho najviac preplačú alebo to, že sa mu môže rozbiehať alergia na mlieko alebo proste čokoľvek, mne jednoducho príde, že plače „len tak“. Akonáhle ho vezmem von do kočiara, chodíme do lesa, tak je to anjelik, či spí, či nie. Tento príklad ilustruje, ako komplexné a individuálne môže byť hľadanie príčiny plaču a potrebu trpezlivosti a systematického vylučovania možných faktorov.
Syndróm otraseného dieťaťa: Dôraz na bezpečnosť
Počuli ste už o syndróme otraseného dieťaťa? Toto zhoršenie zdravotného stavu sa u bábätiek objavuje po tom, ako rodičia nimi veľmi trasú. Najmenšie detičky majú slabý krk, ktorý nedokáže vytvoriť dostatočnú oporu pre hlavu. No a keď niekto silno trasie dieťaťom dopredu a dozadu, môže mu poškodiť mozog. Preto aj keď bude dieťatko veľmi plakať, nikdy ho netíšte trasením a prudkými pohybmi. Pri tíšení detského plaču pomáha aj to, že drobca zabalíte do zavinovačky. V prípade, že plač ani potom neprestáva, vezmite drobca do náručia a pomaly ho kolíšte. Ďalšou alternatívou je prechádzka v kočíku. Pri podozrení na koliku skúste všetky rady, ktoré spomínali vyššie. To znamená, že počkáte, kým si drobec odgrgne, necháte ho v tichej miestnosti alebo pri dojčení poupravíte vlastnú stravu.
tags: #dieta #nic #neboli #a #stale #place