Rozchod rodičov, ktorí nie sú manželia, rovnako ako rozvod, automaticky neznamená, že dieťa bude zverené len jednému z nich. Slovenské rodinné právo pozná viacero modelov starostlivosti, pričom cieľom nie je uprednostniť jedného rodiča, ale vytvoriť stabilné a funkčné prostredie pre dieťa. V dnešnej dobe je čoraz častejšie diskutovaným a súdmi uplatňovaným inštitútom striedavá osobná starostlivosť (ďalej len SOS), ktorá umožňuje deťom udržiavať blízky vzťah s oboma rodičmi aj po ich rozchode. Tento model prináša špecifické výzvy a požiadavky na rodičov, ktoré sú o to výraznejšie, ak ide o dieťa v adolescentnom veku, teda od 15 rokov. Miera potrieb maloletého dieťaťa je rôzna a odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu a formy prípravy na budúce povolanie. Pre adolescentov je obzvlášť dôležité zohľadniť ich názor, sociálne väzby a potrebu stability v školskom a mimoškolskom živote.
Čo je striedavá osobná starostlivosť a jej právny základ
Inštitút striedavej osobnej starostlivosti bol zavedený do slovenského právneho poriadku 1. júla 2010 novelizáciou Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.), čím sa popri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov zaviedla aj striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov. Tieto formy starostlivosti upravuje najmä Zákon o rodine a Civilný mimosporový poriadok (zákon č. 161/2015 Z. z.). Striedavá osobná starostlivosť je stav, keď dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch, hoci rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča.
Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna a závisí od dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu. Zákon nedefinuje, ako dlho musí byť dieťa u rodiča, aby išlo o striedavú starostlivosť, avšak pomer starostlivosti oboch rodičov by sa mal blížiť k 50:50, aj keď môže byť aj iný (napr. 60:40, 65:35, 70:30). Zákon neustanovuje aká dlhá má byť doba starostlivosti každého z rodičov, ako pravidelne sa majú rodičia v starostlivosti o dieťa striedať, rovnako tak nemusí byť čas rozdelený úplne proporčne. V praxi však bude záležať vždy od okolností prípadu a od najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. V prípade určenia nižšieho rozsahu času niektorého z rodičov s dieťaťom však musia existovať určité osobitné dôvody pre toto obmedzenie kontaktu. Intervaly striedania tiež nie sú pevne dané a v praxi sa používajú od jednodňových, cez týždenné, dvojtýždenné, mesačné, až po ročné. Kratšie intervaly sú vhodnejšie pre mladšie deti, dlhšie pre staršie. Najdlhšie intervaly využívajú deti, ktorých rodičia bývajú ďaleko od seba. Pre deti vo veku od 13 do 18 rokov je dôležité, aby bol plán dostatočne pružný a umožnil im rozvoj sociálnych kontaktov s ostatnými rovesníkmi.
Právnym základom na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti je § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ktorý stanovuje, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Dôležité je, že nesúhlas jedného z rodičov nie je automaticky prekážkou pre nariadenie striedavej starostlivosti. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Pritom sa zdôrazňuje, že v týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa. Záujem maloletých detí je veľmi významným faktom, ktorý vyplýva z čl. 1 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Ten explicitne vyjadruje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí. Článok 9 Dohovoru ďalej hovorí, že dieťa má právo žiť s rodičmi, okrem prípadov, keď to je nezlučiteľné s jeho záujmami. Dieťa má taktiež právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je odlúčené od jedného alebo oboch. Tento princíp najlepšieho záujmu dieťaťa je premietnutý aj do § 24 ods. 3 Zákona o rodine. Nesúhlas rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ústavný súd Českej republiky v uznesení III. ÚS 1206/09 zo dňa 05.01.2010 upozornil, že v prípade, ak je nesúhlas rodiča obštrukčný, neodôvodnený alebo postráda relevanciu vo vzťahu k výchove dieťaťa, nemôže súd z týchto dôvodov rezignovať na striedavú starostlivosť.
Podmienky a predpoklady pre úspešnú striedavú starostlivosť
Pre úspešnú implementáciu striedavej osobnej starostlivosti je kľúčové splnenie viacerých podmienok, ktoré sa netýkajú len právneho rámca, ale predovšetkým schopnosti a vôle rodičov spolupracovať v záujme dieťaťa.
Spôsobilosť a záujem oboch rodičov: V prvom rade musí súd zistiť, či sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a či majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem. Prvé dva zákonné predpoklady, a to spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa a záujem o výchovu dieťaťa, spravidla nie sú problémom, pretože väčšina rodičov tieto podmienky spĺňa.
Dôležitosť spolupráce a komunikácie rodičov: Striedavá starostlivosť je reálna najmä vtedy, keď rodičia vedia fungovať ako tím aspoň v základných veciach. Ak rodičia dokážu nastaviť funkčnú dohodu a dodržiavať ju, dieťa tým zvyčajne získa najviac. Komunikácia rodičov je pri striedavke špecifická v tom, že vyžaduje pravidelné vzájomné informovanie sa o podstatných veciach dieťaťa, ako napr. príprava do školy, zdravotný stav a podobne. Nič zložité, no súčasne netreba to podceniť. Miera komunikácie rodičov je pri striedavke podstatná najmä pokiaľ ide o zabezpečenie riadnej výmeny informácií medzi rodičmi o podstatných veciach dieťaťa. Súd musí skúmať, či je striedavá starostlivosť v najlepšom záujme dieťaťa, pričom prihliada na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, môže to považovať za prejav výchovnej nespôsobilosti.
Stabilita prostredia a vplyv vzdialenosti: Hoci názory psychológov sa vyvíjajú, dieťa potrebuje pocit istoty a bezpečia. Ten môže mať aj v dvoch domácnostiach, ak je s najbližšou osobou - rodičom. Prílišná vzdialenosť medzi bydliskami rodičov môže byť prekážkou, najmä ak je dieťa školopovinné. Predpokladom pre ustanovenie striedavej osobnej starostlivosti zároveň je to, že dieťa nebude vytrhávané opakovane z prostredia školy alebo predškolského zariadenia a umiestňované do iného prostredia, že teda obidvaja rodičia žijú v takom mieste, ktoré umožňuje dieťaťu dennú dochádzku do zariadenia, ktoré už navštevuje, resp. na ktorom sa rodičia dohodnú. V záujme dieťaťa je tiež to, aby nestratilo kamarátov, susedov, aby sa mohlo naďalej venovať svojim záujmom, navštevovať obľúbené krúžky a miesta. V praxi dochádza pomerne často k situáciám, že tzv. preferenčný rodič odmieta nariadenie striedavej starostlivosti, a to najmä z dôvodu rozporov medzi partnermi, ktorí nemajú záujem a chuť spoločne komunikovať o potrebách maloletého dieťaťa.
Názor dieťaťa - osobitné zohľadnenie pre adolescentov: Názor dieťaťa môže byť významný, no nie je to „hlasovanie“. Súd ho zisťuje rôznymi spôsobmi podľa veku a situácie dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, súd musí skúmať dôvody tohto postoja. Súd nezisťuje názor maloletého dieťaťa len prostým vypočutím, ale prostredníctvom psychológov, detského psychológa, prípadne kolízneho opatrovníka. Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Pre 15-ročného adolescenta má jeho názor mimoriadnu váhu. V tomto veku majú deti už vyvinutú schopnosť samostatného úsudku a sú schopné jasne formulovať svoje potreby a preferencie. Súd by mal k názoru 15-ročného dieťaťa pristupovať s veľkou citlivosťou a dôkladne preveriť, či jeho postoj nie je ovplyvnený jedným z rodičov alebo inými vonkajšími faktormi, prípadne či jeho nesúhlas nie je obštrukčný, neodôvodnený alebo postráda relevanciu.
Kedy striedavá starostlivosť nemusí byť vhodná: Z psychologického hľadiska nie je striedavá starostlivosť vhodná pri deťoch s poruchami správania, nakoľko si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Rovnako tak možno vymedziť predpoklady striedavej starostlivosti opačne - negatívnym spôsobom. Striedavka nebude vhodná pre deti s poruchami správania, pre deti citlivé na zmenu prostredia, deti, ktoré inak vyžadujú stabilné prostredie. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie. Takýto prístup by mohol narušiť stabilitu dieťaťa, najmä ak ide o adolescenta, ktorého školská dochádzka a sociálne kontakty sú v tomto období kľúčové. V prejednávanom prípade bolo podstatné zistiť, prečo matka nie je ochotná spolupracovať s otcom na výchove v záujme maloletého dieťaťa.
Riešenie sporných situácií a súdne konanie
Proces úpravy striedavej osobnej starostlivosti môže prebiehať buď na základe dohody rodičov, alebo rozhodnutím súdu v prípade sporu.
Dohoda rodičov a jej schválenie súdom: Ak sa rodičia dokážu dohodnúť a komunikácia funguje, často stačí pripraviť spoločný návrh a predložiť ho súdu na schválenie. Súd dohodu schváli, ak je v najlepšom záujme dieťaťa. Aby bola táto dohoda vykonateľná a mala požadované právne účinky, je nutné ju dať schváliť súdu. Ak by rodičia uzatvorili dohodu bez schválenia súdu, v prípade jej porušenia nie je možné ísť s dohodou na nútený výkon rozhodnutia, ale je potrebné iniciovať najprv klasické konanie o úprave práv a povinností k dieťaťu. Čas pokiaľ súd vytýči pojednávanie odporúčam využiť na odskúšanie dohodnutého modelu striedavej starostlivosti.
Postup pri nesúhlase jedného z rodičov: Pri striedavej starostlivosti je časté, že jeden z rodičov nesúhlasí s takou formou starostlivosti. Ak však súd zistí, že aspoň jeden z rodičov navrhuje striedavú osobnú starostlivosť, musí skúmať, či sú splnené podmienky pre takú starostlivosť. Zákon o rodine pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať. Podľa záveru Krajského súdu Nitra, sp. zn. 9CoP/33/2019, záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, tak u toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady, okrem iného, uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom.
Neodkladné opatrenie a jeho účel: V praxi je pomerne časté využívanie inštitútu tzv. neodkladného opatrenia, ktorým sa jeden rodič proti druhému alebo obaja navzájom proti sebe môžu domáhať, aby súd udelil napr. predbežný styk s dieťaťom. Podľa § 388 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak treba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Neodkladné opatrenie môže byť nariadené vtedy, ak má súd za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.
Obsah návrhu na súd a priebeh pojednávania: V žiadosti (návrhu) na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov je navrhovateľ (jeden alebo obaja rodičia) povinný uviesť dôvody, ktoré svedčia jednak o spôsobilosti oboch rodičov dieťa vychovávať, jednak o ich záujme striedať sa v starostlivosti o maloletého. V návrhu je ďalej potrebné špecifikovať režim striedavej osobnej starostlivosti, t. j. časové intervaly. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode maloleté dieťa žije. Konanie, v ktorom súd rozhoduje o striedavej starostlivosti, je konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, čo znamená, že súd rozhoduje o zverení, výžive a prípadne styku. Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie názoru mal. dieťaťa, príp. sociálnych a bytových pomerov rodičov. Uvedené sa realizuje spravidla prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ÚPSVaR). Nie je ojedinelým javom, že v konaní je ustanovený súdny znalec spravidla z odboru detskej psychológie, ktorému súd uloží zodpovedať niektoré otázky, na základe ktorých odpovedí potom súd rozhodne o zverení.
Špecifiká striedavej starostlivosti pre deti od 15 rokov
Starostlivosť o dieťa v striedavom režime nadobúda pre adolescentov, teda pre deti od 15 rokov, špecifické rozmery. V tomto veku je kľúčové rešpektovať ich názor, ich sociálny život a vzdelávacie potreby.
Vysoký význam názoru adolescenta: Ako už bolo spomenuté, názor dieťaťa sa zisťuje podľa jeho veku a vyspelosti. Pre 15-ročného je jeho mienka mimoriadne dôležitá. Súd musí skúmať dôvody postoja dieťaťa s veľkou pozornosťou, keďže v tomto veku už adolescenti často dokážu artikulovať svoje potreby a obavy. Ich rozhodnutie môže byť ovplyvnené priateľstvami, mimoškolskými aktivitami, vzdelávacími cieľmi alebo vzťahmi s jednotlivými rodičmi. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.
Potreba flexibility s ohľadom na sociálne kontakty a záujmy: Deti vo veku 13 - 18 rokov radi trávia čas so svojimi kamarátmi, takže plán striedavej starostlivosti by mal byť dostatočne pružný, aby dieťaťu umožnil rozvoj sociálnych kontaktov s ostatnými rovesníkmi. Týždenné či dvojtýždenné striedanie môže byť pre 15-ročného vyhovujúce, ak nenarúša jeho sociálne väzby a koníčky. Základným pravidlom, ktorým by sa mali rodičia riadiť, je pravidlo prirodzeného rodiča. Správajte sa k dieťaťu tak, aby čo najmenej bolo vystavené dopadom rozpadu vzťahu rodičov na dieťa. Na Slovensku však nie je striedavá starostlivosť preferovaný spôsob starostlivosti o dieťa. V súdnej praxi prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky.
Stabilita školského prostredia a krúžkov: Predpokladom pre ustanovenie striedavej osobnej starostlivosti zároveň je to, že dieťa nebude vytrhávané opakovane z prostredia školy alebo predškolského zariadenia a umiestňované do iného prostredia, že teda obidvaja rodičia žijú v takom mieste, ktoré umožňuje dieťaťu dennú dochádzku do zariadenia, ktoré už navštevuje, resp. na ktorom sa rodičia dohodnú. Pre 15-ročného študenta je kľúčová kontinuita v školskom prostredí, obzvlášť ak sa pripravuje na strednú školu alebo maturitnú skúšku. Zmena školy alebo dochádzka do dvoch škôl by mohla negatívne ovplyvniť jeho študijné výsledky. V záujme dieťaťa je tiež to, aby nestratilo kamarátov, susedov, aby sa mohlo naďalej venovať svojim záujmom, navštevovať obľúbené krúžky a miesta.
Právne následky dosiahnutia plnoletosti počas konania: Právna úprava starostlivosti na čas po rozvode sa netýka osôb, ktoré už dovŕšili vek 18 rokov, a teda nadobudli plnoletosť. Pokiaľ by dieťa nadobudlo plnoletosť počas konania, súd musí obligatórne konanie zastaviť. V prípade, ak by dieťa nadobudlo plnoletosť po právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, nezaniká automaticky celý výrok obsiahnutý v súdnom rozhodnutí, zaniká len účinnosť výroku o zverení do osobnej starostlivosti. Ostatné rodičovské práva a povinnosti ostávajú zachované.
Príklad plánu pre 13-18 ročné deti ("spoločné noci"): V podstate každý plán možno využiť pre dieťa/deti v tomto veku, len je treba pamätať na to, že dieťa/deti v tomto veku radi trávia čas so svojimi kamarátmi, takže plán by mal byť dostatočne pružný, aby dieťaťu/deťom umožnil rozvoj sociálnych kontaktov s ostatnými rovesníkmi. Rodičia by mali nájsť model, ktorý dieťaťu umožní čo najviac slobody, zároveň však zabezpečí pocit domova a opory u oboch z nich.
Finančné zabezpečenie a výživné v striedavej starostlivosti
Po rozhodnutí o starostlivosti o dieťa súd vždy rieši aj finančné zabezpečenie jeho potrieb. Vyživovacia povinnosť rodičov existuje bez ohľadu na to, či sú rodičia spolu alebo rozvedení, a upravuje ju Zákon o rodine. Častým omylom je, že pri striedavej starostlivosti výživné automaticky zaniká. Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. V žiadnom inom prípade takýto postup nie je možný a výživné musí byť určené vždy.
Určovanie výživného pri striedavej starostlivosti: V praxi však môže byť výživné určené aj pri striedavej starostlivosti, najmä ak jeden z rodičov má výrazne vyšší príjem a druhý nesie viac každodenných nákladov. Dôvodom je najmä zabezpečenie rovnakej životnej úrovne dieťaťa u oboch rodičov pri striedavej starostlivosti. V zásade nie je povinnosťou súdu pri rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti zároveň určiť vyživovaciu povinnosť. Rovnako súd nie je viazaný ani prípadnou dohodou rodičov o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti a určení výšky výživného. Súd zisťuje okolnosti daného prípadu a o všetkých relevantných skutočnostiach sám a vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa. Spravidla ak je dieťa u každého z rodičov periodicky po rovnaký čas, tak sa výživné neurčuje.
Zabezpečenie rovnakej životnej úrovne: Pri určovaní výšky výživného v prípade striedavej starostlivosti súd vychádza primárne z nákladov oprávneného dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie, školské a mimoškolské aktivity, kurzy, telefón, dopravu, výlety a pod. v závislosti od miery životnej úrovne povinného rodiča. Následne súd podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinných rodičov určí pomer, v akom budú jednotlivé náklady oprávneného dieťaťa rozdelené medzi rodičov. Ak súd určí, že výška výživného je od každého z rodičov rôzna, môže rozhodnúť tak, že dôjde k započítaniu týchto súm a prevyšujúcu sumu bude ten-ktorý rodič posielať druhému rodičovi a obaja budú zároveň hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude toto v ich osobnej starostlivosti. Zákon ďalej uvádza, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti môže súd rozhodnúť aj tak, že výživné neurčí, čo je v zásade najčastejší prípad aj v aktuálnej rozhodovacej praxi súdov, a teda aj dôvod, kedy jeden z rodičov úmyselne navrhne zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti, aby sa tak vyhol plateniu výživného. Súd tiež môže určiť, že výživné na oprávnené dieťa bude zo strany rodičov zasielané na osobitný účet, z ktorého sa budú čerpať prostriedky na uspokojovanie potrieb dieťaťa a ktorý bude spravovať rodič určený rozhodnutím súdu na bežnú správu majetku maloletého dieťaťa.
Rozdelenie bežných a spoločných výdavkov: Pri financovaní potrieb dieťaťa treba rozlišovať medzi bežnými výdavkami a spoločnými. Bežné výdavky, t.j. tie, ktoré vzniknú v starostlivosti jedného z rodičov, uhrádza tento rodič podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Ide o výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, školské potreby a pod. Spoločné výdavky, t.j. tie, ktoré vzniknú bez ohľadu na to, u ktorého rodiča dieťa je, uhrádzajú rodičia spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcej dohode na dôvodnosti a výške takéhoto výdavku. Ide o výdavky na školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod. V minulosti sa stretli aj s takým modelom, kedy sa všetky výdavky bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú spoločné, uhrádzali oboma rodičmi rovným dielom. V neposlednom rade v prípade striedavej starostlivosti súd rozhodne tiež o tom, kde bude mať dieťa trvalý pobyt a ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok, resp. ktorý z rodičov si bude uplatňovať na dieťa daňový bonus.
Štátne sociálne dávky a legislatívne výzvy pri striedavej starostlivosti
Striedavá starostlivosť so sebou prináša aj legislatívne výzvy. Hoci zákonodarca už reflektoval na tento inštitút v niektorých zákonoch (najmä o štátnych dávkach), mnohé praktické otázky zostávajú nedoriešené. Striedavú osobnú starostlivosť ako právny inštitút máme zavedenú v našom právnom poriadku od 01. 07. 2010, kedy bol novelizovaný zákon o rodine, tak, že sa popri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov zaviedla aj striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov. Následne v priamej nadväznosti na túto legislatívnu zmenu sa novelizovali niektoré zákony, avšak ďalšie, kde by bola explicitnejšia úprava potrebná, ešte stále novelizované nie sú. To vytvára pre rodičov, najmä pre tých s deťmi v adolescentnom veku, značné administratívne a praktické prekážky.
Prehľad ovplyvnených oblastí a ich aktuálny stav:
- Rodičovský príspevok: Štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Pri striedavej starostlivosti má nárok len jedna oprávnená osoba určená dohodou rodičov. Ak sa rodičia nedohodnú, rozhodne súd.
- Prídavok na dieťa: Štátna sociálna dávka na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Ak je viac oprávnených osôb, prídavok patrí len jednej z nich podľa dohody. Pri striedavej starostlivosti sa prídavok a príplatok k prídavku vypláca striedavo každému rodičovi (napr. počas troch kalendárnych mesiacov, alebo najmenej na obdobie šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov podľa písomnej dohody).
- Pomoc v hmotnej núdzi: Pri striedavej starostlivosti sa dieťa posudzuje ako člen domácnosti striedavo s matkou a otcom na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, ak je u každého rodiča najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci.
- Materská a rodičovská dovolenka: Otec aj matka môžu byť na materskej/rodičovskej dovolenke súčasne (voľno z práce). Peňažnú dávku môžu poberať obaja rodičia, ale nie súčasne.
- Materské školy: Deti môžu navštevovať dve škôlky. Otázka financovania je nevyriešená, keďže dieťa môže byť uvedené vo výkaze len jedným zriaďovateľom. Súčasný spôsob financovania umožňuje, aby sa zriaďovatelia dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, dohodli na pomernom rozdelení finančných nákladov.
- Školská dochádzka: Školský zákon návštevu dvoch škôl nevylučuje, hoci explicitná úprava chýba. Existuje usmernenie MŠ SR, aby školy rešpektovali rozhodnutie súdu o dvoch školách, ale bez podrobností realizácie. Vysvedčenie má vystaviť základná škola, kde bolo dieťa prijaté a školy majú spolu komunikovať.
- Daňový bonus: Suma, o ktorú sa daňovníkovi znižuje daň z príjmu. Ak dieťa vyživujú viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich, prípadne pomerne. Táto úprava je považovaná za nedoriešenú a diskriminačnú.
- Trvalý pobyt: Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR túto situáciu nerieši.
- Sociálnoprávna ochrana detí: Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka a poskytuje sociálne poradenstvo. Pri rozvode alebo rozchode rodičov je striedavá osobná starostlivosť považovaná za prvú možnosť úpravy výkonu rodičovských práv.
- Zdravotná starostlivosť: Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti žiadnym spôsobom nerieši všeobecnú ambulantnú starostlivosť dieťaťa. Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je možné uzatvoriť len s jedným poskytovateľom.
- Dotácie na podporu výchovy: V zákone č. 544/2010 Z. z. nie je jasné, ktorej škole sa má poskytnúť dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením a/alebo dotáciu na podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením v prípade návštevy dvoch škôl, prípadne kto má byť v okruhu posudzovaných osôb na účely tejto dotácie.
Mnohé praktické otázky, ktoré sú z pohľadu rodičov vykonávajúcich striedavú osobnú starostlivosť veľmi dôležité - otázka dvoch všeobecných detských lekárov, dvoch škôl, trvalého pobytu, čiastočne aj daňového bonusu - zostávajú stále nedoriešené. Táto legislatívna nejednotnosť prináša neistotu a komplikácie do života rodín so striedavou starostlivosťou, najmä pre adolescentov, ktorí už majú komplexnejšie potreby a samostatnejšie fungovanie.
Praktické aspekty a odporúčania pre rodičov
Zabezpečiť plynulú a harmonickú striedavú starostlivosť, najmä s adolescentom, vyžaduje od rodičov nielen rešpektovanie právnych pravidiel, ale predovšetkým schopnosť nadradiť záujmy dieťaťa nad vlastné konflikty a emócie.
Pravidlo „dvoch domovov“: Základným pravidlom, ktorým by sa mali rodičia riadiť, je pravidlo prirodzeného rodiča. Pôjde o zmeny v pracovnom, ale aj osobnom živote, ktorými sa Vy prispôsobíte striedavke a teda dieťaťu, nie naopak. Komfort dieťaťa pri striedavke môžete docieliť len tak, že dieťa bude mať plnohodnotný domov ako u matky, tak u otca. To znamená, že je potrebné mať plne zariadené domácnosti pre potreby dieťaťa u oboch rodičov tak, aby dieťa považovalo obe domácnosti za svoj domov. Takže prispôsobte domácnosť, zariaďte detskú izbu, dieťa v domácnosti plnohodnotne vybavte oblečením, hračkami, školskými potrebami a pod. Výsledkom má byť stav, kedy dieťa pri odchode k druhému rodičovi necestuje s kufrom vecí, ale len s tými vecami, ktoré nie je možné mať dvojmo, alebo vecami, ktoré samotné dieťa si chce zobrať.
Príprava domácností pre dieťa: Pre 15-ročného adolescenta to znamená, že by mal mať v oboch domácnostiach priestor na štúdium, svoje osobné veci, záujmové aktivity a pocit súkromia. Usporiadanie domácností by malo reflektovať jeho vek a potrebu samostatnosti. Tu spomeniem ešte jeden atypický model striedavej starostlivosti, kedy dieťa nestrieda domácnosti, ale robia tak rodičia. V praxi to znamená, že dieťa má jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú.
Preberanie a odovzdávanie dieťaťa: Preberanie a odovzdávanie dieťaťa sa pri striedavke spravidla realizuje tak, že rodič, ktorého starostlivosť o dieťa končí, odovzdá dieťa v mieste svojho bydliska druhému rodičovi, ktorý dieťa preberie. Samozrejme, aj tu sú možné rôzne variácie. Pokiaľ sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé, tak základným pravidlom pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa bude obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum.
Efektívna komunikácia medzi rodičmi: Ak majú rodičia s komunikáciou problém, odporúčam túto realizovať písomne, napr. e-mailom alebo SMS správami. Tým sa zabezpečí transparentnosť a možnosť spätnej kontroly dôležitých informácií. Nech už boli dôvody rozpadu vášho vzťahu akékoľvek, pamätajte, že všetky spory rodičov po rozchode si odnesie vaše dieťa. Po rozchode je jediné, čo zostáva medzi Vami spoločné, dieťa, takže je prirodzené, že bude „lievikom“ vašich sporov.
Rozhodovanie o podstatných a bežných veciach: Rozhodovanie rodičov o dieťati je právne upravené rovnako ako pri iných formách zverenia. Je teda jedno, či je dieťa zverené jednému alebo druhému rodičovi, alebo je v striedavke, vždy platí, že v bežných veciach dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy a vo veciach podstatných rozhodujú rodičia spoločne, a ak sa nedohodnú, rozhodne súd. Zákon ich nedefinuje, ale stačí použiť zdravý rozum rodiča. Bežné veci sú tie, ktoré sú spojené s tradičnou starostlivosťou o dieťa a významne nezasahujú do rodičovských práv druhého rodiča, a naopak tie podstatné sú potom tie, ktoré sú tak zásadného významu, že je prirodzené, že o nich majú rozhodovať obaja rodičia. Zákon o rodine len príkladom uvádza v § 35, ktoré veci sú podstatnými, ako napr. vysťahovanie dieťaťa do cudziny, rozhodovanie o škole a zdravotnej starostlivosti.
Úprava styku počas prázdnin a sviatkov: Styk počas prázdnin a sviatkov sa pri striedavke upravuje minimálne vzhľadom na povahu striedavky. Neznamená to, že táto potreba úpravy nevznikne. Vznikne minimálne počas vianočných sviatkov, kedy je žiaduce styk upraviť tak, aby dieťa malo možnosť byť s oboma rodičmi počas týchto sviatkov. Možno to dosiahnuť napr. tak, že jeden rok je dieťa 24.12. u jedného rodiča a druhý rok u druhého. Silvester potom naopak. Ak sa aplikuje týždňový interval striedania, treba myslieť aj na letné prázdniny, kedy letná dovolenka pri mori trvá spravidla dlhšie ako jeden týždeň. Riešenie bude napr. v dvojtýždňovom intervale počas leta. Styk nie je potrebné upravovať v súdnom rozhodnutí, ak sa rodičia vedia v budúcnosti dohodnúť. Ak sa však nedohodnú, bude platiť interval striedania určený vo výroku o zverení, a to bez výnimky. Preto neodporúčam túto tému obísť, naopak minimálne si vopred dohodnite všeobecný model styku tak, aby obaja rodičia mali rovnakú predstavu o styku.
Význam právneho zastúpenia: Zastúpenie advokátom v konaní o zverenie mal. dieťaťa do striedavej starostlivosti nie je povinnosťou rodičov, ale pridanou hodnotou. Advokát dokáže pomôcť pri určení priorít v tom, čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa, o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva ponúkajú advokáti zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca. Kvalitná právna pomoc môže zabezpečiť, že všetky aspekty striedavej starostlivosti budú zohľadnené, obzvlášť pre adolescentov, ktorých komplexné potreby si vyžadujú podrobnú právnu prípravu.
tags: #dieta #od #15 #rokov #pri #striedavej