Existuje rozdiel medzi tým, ak dáte dieťaťu právo, aby sa správne rozhodlo, a medzi tým, ak mu dáte v rámci rodiny priveľké právomoci. Niekedy rodičia len ťažko dokážu zistiť, kedy hranicu prekročili. Rodičia to s deťmi väčšinou vždy myslia dobre, ale niekedy sa im výchovné vplyvy vymknú z rúk a dieťaťu dovolia, aby negatívne ovplyvňovalo spôsob ich uvažovania, cítenia alebo správania.
Ako sa prejavuje skutočnosť, že ste dieťaťom ovládaní?
Ak chcete zistiť, či ste svojím dieťaťom ovládaní, skúste si odpovedať na nasledujúce otázky: Dokáže ma moje dieťa presvedčiť, aby som zmenil(a) niektoré výchovné rozhodnutia? Mám problém presadiť si pravidlá, ktoré som dieťaťu určil(a)? Pýtam sa na názor dieťaťa pri rozhodnutiach o záležitostiach dospelých? Podplácam dieťa, aby mi vyhovelo? Chcel(a) by som byť dieťaťu skôr priateľom ako autoritou? Prehliadam niekedy problémy so správaním, pretože by aj tak nemalo zmysel vyjadriť svoj názor? Dostávam sa s dieťaťom často do mocenských bojov? Moje dieťa si zriedkavo pýta dovolenie. Zvyčajne mi len oznámi, čo sa chystá urobiť. Žiadam niekedy od svojho dieťaťa, aby pred mojím partnerom niečo zatajilo?
Príčiny, kvôli ktorým sa nechajú rodičia ovládať
Existuje niekoľko príčin, kvôli ktorým sú rodičia ochotní sa nechať ovládať svojimi deťmi. Niekedy sa rodičia cítia nepríjemne, keď sa majú ujať vedenia. Keď rodičom chýba opora zo strany priateľov alebo rodiny, stáva sa, že sa obrátia na dieťa, aby naplnilo ich citové potreby. Niekedy si rodičia myslia, že ak dieťaťu dajú moc, prospeje mu to. Neuvedomujú si, že deti nie sú dospelí v menšej veľkosti. Ak im dajú priveľa právomocí, môže to uškodiť ich rozvoju.
Deti potrebujú pravidlá a nie vládnuť
Existuje niekoľko dôvodov na to, prečo deti nemôžu šoférovať, hlasovať alebo do istého veku prestať chodiť do školy. Nevedia ešte robiť vážne životné rozhodnutia. Detstvo je pre ne príležitosťou, ako sa naučiť, aby sa lepšie rozhodovali. Detský mozog nie je ešte úplne vyvinutý. Časti mozgu zodpovedné za ovládanie impulzov, riešenie problémov, riadenie emócií a rozhodovanie nefungujú rovnako ako u dospelých. Deťom teda nechýba len životná skúsenosť, ale jeho mozog ešte nie je dostatočne zrelý na to, aby dokázal správne vyhodnotiť možné riziko.
Keď deti získajú kontrolu nad rodičmi, prichádzajú o cenné lekcie zo života. Začnú si myslieť, že už vedia všetko. Preto je dobré nenechať sa pomýliť pokusmi svojho dieťaťa, ktorými vám ukazuje, že sa chce stať šéfom v rodine. Zlé správanie je často len skúškou vašich schopností. Vaše dieťa chce vedieť, že keď sa ono nevie kontrolovať, či vy máte situáciu pevne v rukách. Ak nezasiahnete vo chvíli, keď sa ono nevie zmestiť do kože, začne pochybovať o vašich vodcovských schopnostiach. Môže z neho vyrásť aj ustráchaný dospelý.
Keď sa v rodine dodržuje málo pravidiel, deťom hrozia problémy
Deti, ktoré rozhodujú o tom, kedy pôjdu spať, ako bude celá rodina tráviť víkendy alebo či si majú umyť zuby, môžu mať vážne problémy. Deti potrebujú rodičov, aby ich naučili sebadisciplíne. Napríklad, aby si vedeli ušetriť peniaze alebo aby vedeli dodržať svoje ciele. Keď deti môžu rozhodovať takmer o všetkom, tak je viac než pravdepodobné, že sa budú nezdravo stravovať a že namiesto čítania kníh si zahrajú nejakú počítačovú hru. U detí, ktoré si myslia, že sú doma pánmi, sa častejšie vyvinú duševné poruchy. Zhovievaví rodičia dovolia svojim deťom tráviť pred televízorom alebo pri počítači viac ako štyri hodiny denne. Tínedžeri, ktorým rodičia priveľa dovolia, sa v škole častejšie správajú nevhodne.
Psychologické stavy bytia: Rodič, Dospelý a Dieťa
Výskumy, ktoré zhrnul psychiater Thomas A. Harris vo svojej knihe Ja som OK - Ty si OK, poukazujú na tri stavy bytia človeka - Rodič, Dospelý a Dieťa. Pre Rodiča je charakteristické, že reprodukuje to, čo sme videli či počuli u našich rodičov, keď sme boli malí. „Všetko, čo dieťa rodičov počulo hovoriť a videlo robiť, je nahrávané do Rodiča.“ V Rodičovi sa nachádzajú aj všetky domnienky, pravidlá či zákony prevzaté od našich rodičov.
Ďalší stav bytia - Dieťa - možno definovať ako to, čo človek videl, počul, cítil a chápal. Väčšina reakcií dieťaťa je tvorená pocitmi. Keď zlosť prevláda nad rozumom, hovoríme o tom, že človeka ovláda Dieťa. Tretím stavom je Dospelý, ktorý má možnosť vedome si vybrať a zmeniť spôsob svojej reakcie. Kým Dieťa a Rodič fungujú na báze automatických reakcií, Dospelý je ten, kto nám umožňuje riešiť konflikty vznikajúce z nesúladu názorov. Poznanie existencie Rodiča v nás nám umožní odhaliť momenty, v ktorých sa tieto nahrávky spustia, a vytvoriť priestor pre vedomú reakciu.
Neustály boj s dieťaťom? Ako na to?
Akceptovanie individuálneho tempa vývoja
Deti sa nesprávajú podľa kalendára, takže sa neriaďte susedovým synom alebo dcérou, ale akceptujte individualitu svojho dieťaťa. Jedine tak budete mať radosť z toho, ako rastie a čo všetko sa postupne naučí. Psychomotorický vývin dieťaťa je komplexný proces zahŕňajúci fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj, ktorý prebieha v priebehu prvých troch rokov života.
Medzi 13. a 15. mesiacom väčšina detí začína chodiť, zlepšuje sa stabilita v stoji. Od 15. do 18. mesiaca začínajú objavovať schody a ich slovná zásoba sa rozširuje na približne 50 slov. Vo veku 18 až 24 mesiacov nastáva pokrok v reči, dieťa vie povedať okolo 200 - 400 slov a začína tvoriť vety. Tieto míľniky sú však orientačné.
Reč ako odraz zrenia
Reč je malá revolúcia v psychickom zrení dieťaťa. Prvé slová sú začiatkom obdobia vlastného vývinu reči. Od 2 rokov nastáva fáza otázok „Čo to je?“ a fáza negativizmu („nie“, „nechcem“, „nebudem“). Od 3 rokov prichádza rečový boom, kedy dieťa začína používať súvetia a tvorí gramaticky správne vety. Dôležité je neopravovať dieťa direktívne, ale poskytnúť mu vzor správnym zopakovaním jeho vety.
Láskavá výchova bez drámy
Dnešná generácia rodičov chce deti vychovávať inak než predošlé generácie. Čítajú knihy o rodičovstve, chodia na kurzy a snažia sa vyhnúť fyzickým trestom. Rešpektujúca výchova znamená, že potreby jedného človeka sú rovnocenné potrebám druhého. Naše potreby nie sú viac ani menej dôležité ako potreby našich detí. Sme si v nich rovnocenní ako partneri.
Dôležité je dôverovať dieťaťu, že samo najlepšie vie, čo potrebuje. Mantrou pre rodičov by malo byť: „toto sú moje hranice, a tak ich musím dať aj tebe, dieťa moje.“ Ak rodič nemá jasno v tom, kde sú jeho hranice, a dieťaťu ich nenastaví, ani jemu to nebude jasné. Rešpektujúcim rodičom znamená vytvárať dieťaťu inšpiratívny priestor, v ktorom slobodne tvorí, no tento priestor je vytýčený pevnými hranicami, ktoré sú dané bezpečnosťou.
Ako zmeniť zaužívanú výchovu
Silný rodič povie: „Ak si hneď neľahneš do postele, zajtra ti nedovolím hrať ani jednu videohru.“ Rodič, ktorý sa nechá ovládať, sa naťahuje s dieťaťom pol hodinu o to, kedy má ísť spať, bez toho, aby vyvodil dôsledky. Dobré je, keď si určité veci deti zaslúžia. Nedovoľte, aby vám dieťa oznamovalo, že si napríklad požičia váš bicykel. Dajte mu najavo, že to môže urobiť len vtedy, ak mu to dovolíte. Motivácia nemá pochádzať zvonka, teda z trestov a odmien, ale vychádzať zvnútra. Robím niečo, pretože to chcem robiť, pretože chápem, prečo niečo robiť a nerobiť. Za zdanlivou rozmaznanosťou, nevychovanosťou či výbuchmi zúrivosti sa neraz skrýva nenaplnená potreba, úsilie presadiť sa či otestovať hranice. Kľúčom je snaha pochopiť potreby dieťaťa a považovať ich za rovnocenné tým našim.