Detský plač je neoddeliteľnou súčasťou života každého malého dieťatka a jeho prvotným spôsobom komunikácie. Počas prvých mesiacov života sa rodičia snažia rozlúštiť, čo im ich dieťa plačom signalizuje. Je to prirodzený prejav, ktorý, hoci často frustruje a vyčerpáva, má z hľadiska evolúcie nesmierny význam. Výskumy mozgu ukázali, že plač vlastného bábätka v prvých týždňoch po pôrode u matky vyvoláva pocit nabudenia a úzkosti. Podobné pocity však vyvoláva aj u „nerodičov“, keďže pri zvuku detského plaču sa im zvýši hladina stresových hormónov v krvi a sú v pohotovosti. Dospelý sa pod vplyvom emočného stresu snaží nájsť príčinu nepohodlia bábätka a čo najrýchlejšie ju odstrániť, čo zvyšuje šancu bábätka prežiť.
Existujú rôzne prístupy k plaču, ktoré sa vyvíjali v priebehu času, a je dôležité pochopiť, ako na plač reagovať a ako dieťaťu čo najlepšie pomôcť. Cieľom je nie len utíšiť plač, ale pochopiť jeho príčiny a naplniť potreby, ktoré dieťa vyjadruje, a to obzvlášť v období po troch mesiacoch, kedy sa môžu objavovať nové výzvy.
Detský plač: Primárny jazyk a jeho vývoj
Kým drobci nevedia hovoriť, komunikujú hlavne plačom. Plač je pre bábätká ako reč pre dospelého človeka. Využívajú ho na to, aby nám niečo oznámili, a to, že má dieťatko správnu telesnú teplotu, spoznáte jednoducho. Rúčky a nôžky má ružové a hrudník teplý. Avšak, jeho nepohoda neprichádza z ničoho nič. Detský plač spôsobuje niekoľko typických príčin. V prvom rade si treba uvedomiť, že detský plač je prirodzený. Novorodeniatko okrem neho nemá k dispozícii žiadny iný spôsob komunikácie. Svoje prirodzené potreby dáva najavo plačom.
Vedci pozorovaním stoviek bábätiek počas ich prvého roka života zistili, že ich plač má určité zákonitosti. Novorodenci zväčša plačú málo, od približne druhého týždňa až do druhého mesiaca sa počet preplakaných hodín zvyšuje, na konci druhého mesiaca dosiahne vrchol a potom začne krivka klesať. Medzi tretím a piatym mesiacom dosiahne stabilnú úroveň, hoci existujú aj výnimky. Podobne sú na tom aj predčasne narodené deti, s tým rozdielom, že ich vrchol nastáva v polovici druhého mesiaca korigovaného veku. To naznačuje, že plač nie je reakciou len na prostredie, ale svoju úlohu tu zohráva aj zrelosť jeho tela - najmä nervovej sústavy.
Počas prvých troch mesiacov sa dieťatko vyrovnáva s novou situáciou. Už nie je v teple a bezpečí matkinho bruška, zrazu sa musí vyrovnávať s novými nepríjemnými pocitmi - chladom, hladom, bolesťou bruška. Predčasne narodené deti sú na tom ešte o čosi horšie, pretože nemajú dostatočne dozreté všetky orgány a ich mimomaternicový vývoj nie je príjemný. Rodičia sa postupne naučia rozoznávať, čo im chce malý človiečik plačom povedať. Vedia, kedy ho bolí bruško a kedy sa iba nudí, alebo túži po spoločnosti.
Príčiny plaču po troch mesiacoch: Rozpoznávanie signálov
Po troch mesiacoch sa spektrum príčin plaču môže mierne meniť, ale základné potreby zostávajú rovnaké. Čím je dieťatko menšie, tým pravdepodobnejšie je, že plačom dáva najavo hlad. A hoci ste ho kŕmili len nedávno, bábätko má veľmi malý žalúdok. Niektoré detičky dokonca zvyknú jesť jednu dávku dojčenskej výživy na niekoľkokrát. Okrem plaču si, samozrejme, všímajte aj ďalšie typické náznaky, ktorými dáva dieťa najavo hlad. Plač signalizujúci túto potrebu dieťa začína pomaly a postupne zosilňuje. Ak budete mať pocit, že ide o tento druh plaču, skúste dojčaťu ponúknuť mlieko, ak si nie ste istí, že je najedené. Ak bábätká dávajú najavo hlad poriadne hlasno, v tomto prípade máte jedinú možnosť - nakŕmiť hladoša čo najskôr. Inak sa môže stať, že bábätko sa môže vynervovať tak, že bude odmietať prsník alebo fľašku.
S únavou je to podobne ako s hladom. Obzvlášť malé deti dávajú plačom najavo, že potrebujú odpočinok. Ak je dieťa unavené, plačom reaguje aj na prílišnú stimuláciu. Dobrou správou však je, že existuje niekoľko ďalších náznakov, ktorými sa únava u dieťatka prejavuje. Najlepšie je zbystriť pozornosť už pri prvých náznakoch únavy bábätka. Inak veľmi rýchlo prepukne v plač. Plač v dôsledku únavy je často sprevádzaný začervenaním, kopaním, kedy sa krátke vzlyky striedajú s dlhými. Ak bábätko začína plakať od únavy, všetko ostatné musí ísť bokom.
Deti nemajú rady vymieňanie plienok. Keď ich vyzlečiete, zostáva im zima. A to pre ne nie je veľmi pohodlné. Keď má drobec mokrú alebo špinavú plienku, začne plakať. Použitá plienka zo začiatku nemusí spôsobovať nepohodlie. Ak sa uistíte, že dieťatko nemá hlad alebo nechce spať, skúste teda skontrolovať plienku. Ak používate jednorazové plienky, mali by bábätku zabezpečiť na pár hodín pocit sucha. Mokrá plienka môže byť príčinou nepohody. Občas bábätko nechajte vyvetrať sa na prebaľovacej podložke. Ak sa bábätko rozplače, len čo ho začnete vyzliekať alebo mu rozopnete plienku, je možné, že mu prekáža náhly chlad. Tu pomôže jednoduchý trik: pred prebaľovaním zakryte bábo dekou a prebaľujte ho zakryté.
To, že má dieťatko správnu telesnú teplotu, spoznáte jednoducho. Rúčky a nôžky má ružové a hrudník teplý. Ale keď mu bude príliš teplo, oznámi vám to plačom. Najlepšie však urobíte, ak detičky budete vhodne obliekať, a tým predídete zbytočným nárekom. Vo všeobecnosti platí, že dieťatko má mať o jednu vrstvu navyše oproti vám. Ak plače, skontrolujte teplotu v miestnosti. Ideálna teplota v izbe by mala byť okolo 20°C. Pre bábätko je veľmi nebezpečné prehrievanie, pretože si nevie ešte dostatočne regulovať telesnú teplotu. Či je bábätku zima, hravo zistíte podľa chodidiel. Ak má studené nôžky, treba ho obliecť teplejšie, prípadne zvýšiť teplotu v miestnosti.
Približne v druhom alebo treťom týždni po narodení sa u detičiek objavuje kolika. Ide o kŕčovité bolesti bruška, ktoré sprevádza silný plač. Nemusíte sa báť, tento stav časom pominie. Buďte však pripravení a sledujte, či dieťatko neplače viac než zvyčajne. Bolesť bruška potrápi nielen bábätko, ale aj bezmocnú maminu, ktorá nedokáže pomôcť svojmu dieťatku. Plač v dôsledku koliky, bolesti bruška, môže skutočne trvať celé hodiny. Väčšinou nastupuje do pätnástich až tridsiatich minút od kŕmenia. Kolika častejšie postihuje chlapcov než dievčatá, väčšinou odznie v priebehu troch až štyroch mesiacov.
Prvé zúbky sa začínajú tlačiť okolo šiesteho mesiaca, ale príznaky, ako sú žužlanie ručičiek a zvýšené slintanie, sa môžu objaviť aj skôr. V ústočkách sa tiež zvyknú objaviť vredy, ktoré spôsobujú vírusové ochorenia alebo popáleniny. Dieťatko, ktoré sužuje nejaká bolesť, plače charakteristickým a ľahko rozpoznateľným spôsobom. Plač začína prenikavým výkrikom, potom nasleduje ticho a krátke vzdychy. Cyklus sa niekoľkokrát opakuje.
Návšteva babičky, susedky, kamarátky a k tomu množstvo nových hračiek? Pre psychiku bábätka to môže byť poriadna nálož. Možno ste si aj vy všimli, že po odchode návštevy býva dieťatko plačlivejšie. Bábätko býva veľmi citlivé na zvuky a vizuálne podnety. Ak vidíte, že je prestimulované, zoberte ho do izby, urobte v nej prítmie, bábätko si nechajte na rukách a jemne ho hojdajte. Pri plači z prestimulovania hrozí nekončiaci záchvat plaču, ktorý môže trvať aj niekoľko hodín. Stáva sa to najmä u bábätiek medzi 2. a 4. mesiacom. Príliš veľa podnetov dieťatko unavuje a znervózňuje. Ak začne odvracať hlavu a mrnčať, znamená to, že mu už všetko „lezie na nervy“.
Môže sa bábätko nudiť? Áno, môže. Najmä keď príliš dlho leží v postieľke. Pre maminu sú to vzácne okamihy, kedy si môže aspoň odskočiť na toaletu, no dieťatku sa to môže zdať ako celá večnosť. To, že mu je dlho, vám dá najavo poriadnym plačom. Našťastie, tento typ plaču sa dá ľahko zvládnuť.
Proč miminko pláče? - 1.díl - Jak rozlišovat druhy pláče miminka
Prípadová štúdia: Zmena spánkového režimu u trojmesačného bábätka
Mnoho rodičov zažíva podobnú situáciu, keď sa ich dieťa po troch mesiacoch zrazu začne správať inak. Jeden rodič opisuje, ako jeho trojmesačný syn, ktorý mal predtým „dokonalý nočný spánok“, zmenil svoj režim. Pôvodne pokojné večery, kedy bábätko po kúpaní a kŕmení zaspalo samo v postieľke, sa premenili na "obrovský krik" od 5-6 večera, sprevádzaný spotením a sčervenaním. Dieťa doslova "ziape a nedá sa upokojiť," pričom plač môže trvať aj 20 minút. Priloženie k prsníku síce dočasne upokojí, ale snaha o uspanie v postieľke vedie k opätovnému kriku a napínaniu sa „jak pravítko“. Naspí nakoniec na rukách, ale prebudenie o jednej ráno si vyžaduje dvojhodinové uspávanie.
Takéto správanie, kedy dieťa cez deň nie je plačlivé, ale večer sa mení, môže naznačovať viacero príčin. Môže ísť o tzv. „čarovnú hodinku“ (witching hour), čo je nevysvetliteľný a neutíšiteľný plač bábätka v rovnakom čase každý deň, najčastejšie večer. Objavuje sa najčastejšie od 3. - 4. týždňa života a končí okolo 3. mesiaca veku. Príčiny môžu byť rôzne, napríklad nadmerná únava, prestimulovanie, vetry alebo potreba dojčenia a kontaktu. Keďže dieťa si "pchá pästičku do úst a niekedy veľmi horlivo žužle ruku a dosť slintá", je možné, že sa pridávajú aj prvé príznaky rastu zúbkov.
Plačom si bábätko môže aj vyžadovať pozornosť - nemanipuluje, ale oznamuje potrebu kontaktu. Pre novorodenca je fyzický kontakt s matkou či otcom veľmi dôležitý, pretože mu dáva pocit pokoja a bezpečia. V období dojčenia dochádza u detí veľmi často k plaču z rozčúlenia. Dieťa je nespokojné, že nereagujete na jeho plač, a preto pridáva na sile hlasu. Tento plač určite ľahko rozlíšite od plaču z hladu. Dieťa si takýmto spôsobom pýta maznanie.
Historické a moderné prístupy k utišovaniu plaču: Mýty a realita
V minulosti boli populárne metódy, ktoré podporovali nechávanie bábätiek vyplakať sa. Plač najviac akceptovali moderné výchovné smery z 30. - 50. rokov 20. storočia, ako napríklad výchovná metóda Sira Trubyho Kinga, ktorá ako svoju súčasť podporovala vyplakanie bábätka na to, aby sa mu "vytvoril" režim spánku a kŕmenia. Podľa jeho metódy malo bábätko už od narodenia spať od 19:00 do 7:00 bez prerušenia a bez rodičovskej kontroly a cez deň malo byť kŕmené raz za tri hodiny bez ohľadu na prejavy hladu.
Predstavy Trubyho Kinga sa postupne transformovali do rozličných iných výchovných prístupov, ktoré presviedčali rodičov, že dosiahnuť celonočný spánok dieťaťa je možné prostredníctvom viacerých typov metód vyplakania - od Ferbera až po rozličné modifikácie "kontrolovaného plaču". Všetky tieto metódy majú jednu spoločnú vlastnosť v tom, že rodičov presviedčajú, že plač dieťaťa nevadí, že to, čo matky pri plači dieťaťa cítia, nie je relevantné, že je v poriadku, ak pri plači dieťaťa začne plakať aj žena samotná, že plač je vlastne potrebou dieťaťa a že "účel svätí prostriedky" - že teda "účel" (t. j. spiace dieťa) je to podstatné, a nie spôsob, akým sa takémuto spánku dospeje. Plač sa pri týchto prístupoch teda považuje za legitímny prostriedok dosiahnutia cieľa. Banalizovanie plaču postupne prešlo do vysvetlení, ako napríklad "bábätko si potrebuje trénovať pľúcka". Spolu s tým sa matky dozvedeli, že "nemajú skákať pri každom zaplakaní".
Svet sa však zmenil. Postupne to vyzeralo, že matky začínali opäť vnímať svoje pocity a inštinkty, ktoré im hovorili, že plačúce bábätko je potrebné snažiť sa utíšiť a že nie je dobré nechať ho zámerne plakať bez toho, aby sa človek pokúsil urobiť niečo pre to, aby plakať prestalo. Plač detí začal byť dobre preskúmaný, negatívne fyzické reakcie a chemické zmeny v organizme plačúceho dieťaťa začali byť s pokrokom v vedy zjavné.
A napriek tomu v nedávnej dobe znovu prišli myšlienky, ktoré matky presviedčajú, že je v poriadku nechať bábätko zámerne plakať. Tentokrát sa plač ako vhodný prostriedok prezentuje v kontexte toho, že "plačúce bábätko si v náručí matky potrebuje odplakať všetku svoju bolesť" a že preto ho je správne nechať plakať a nepokúšať sa ho upokojiť. Že je niečo takéto v poriadku sa zdôvodňuje tým, že plač sa odohráva na tele matky vo fyzickom kontakte nahého bábätka a matky. Pri tejto metóde ide o niekoľkohodinový plač, pričom celý proces "reštartu" má rozličnú dĺžku. Vychádza z myšlienky, že plač v kontakte s matkou je "povolený", "terapeutický" a že je to niečo úplne iné, ako keď bábätká plačú v iných situáciách.
V súčasnosti sa zjavné metódy vyplakania transformovali na menej rozoznateľné smery prezentujúce sa ako "spánkové poradenstvo" či metódy ako zlepšiť spánok alebo rešpektujúce prístupy k spánku. Vtedy je unaveným rodičom menej jasné, o čo ide. Tieto prístupy marketingovo hovoria o citlivom prístupe. Presviedčajú rodičov, že deťom vytvárajú dobré spánkové návyky a že pri nich môžu zostať a že nejde o vyplakanie. Ide o maskovanú reklamu, ktorá už nepoužíva slovo vyplakanie či spánkový tréning, ale skôr cieli na pocity únavy, nevyspatia, spánkovú depriváciu, nedostatok pomoci, sociálnu izoláciu, duševné ťažkosti a na recenzie o tom, ako si rodičia po použití "citlivého prístupu" konečne užívajú život s dieťaťom, lebo sa vyspali. Nie vždy tieto prístupy na začiatku odhalia, že sa snažia odstrániť počet dojčení ako nesprávnej spánkovej asociácie či že navrhnú použitie cumlíka či to, že má matka prestať dieťa uspávať na prsníku. Za spánkovým tréningom sa skrývajú zmeny v uspávaní dojčením, počte dojčení, nereagovanie potrieb v čase nočného prebudenia, ale všetko je to označované za jemné a citlivé zmeny.
Plač ako stav najvyššej pohotovosti a komunikácia potrieb
Je dôležité si uvedomiť, že bábätko nedokáže manipulovať, nerozumie súvislostiam ani príčinám a už vôbec nechápe čas. Existuje preň len „tu a teraz“. Plač je v prvých týždňoch jeho života jeho jediným komunikačným nástrojom. Tento nástroj je inštinktívny a dáva ním najavo každý pocit straty pohody. Hlad, chlad či strach predstavuje pre jeho organizmus životné ohrozenie, a tak plače, aby privolal dospelých a tí ho „zachránili“. Za plačom bábätka sa väčšinou skrýva jeho nenaplnená potreba. Napríklad potreba spánku, jedla, kontaktu, či podnetu na hranie.
Plač, akýkoľvek plač, je pre bábätko nielen komunikáciou, ale dokonca stavom najvyššej pohotovosti. Plačom dieťa dáva najavo svoje potreby. Nemanipuluje. Je normálne reagovať na signály bábätka ešte predtým, než sa rozplače. Plač pre dieťa neprináša nič dobré. Je presne taký urgentný, ako znie. Plač v matke spúšťa celú škálu reakcií a veľkú túžbu, aby bábätko plakať prestalo. Plač je stavom najvyššej pohotovosti. A to aj pre matku. Bábätko plačom nerobí nič zámerne. Nesnaží sa získať nič nelegitímne. Ani sa počas plaču nič neučí. Plač mu nepomáha, plač je vyjadrenie kritickej potreby, ktorú bábätko má.
Existujú dve štádiá plaču bábätka:
- Protest: V prvej etape bábätko plače s cieľom nájsť správne miesto (matku), nájsť prsník a dojčiť alebo preto, že napríklad potrebuje zaspať (potreba zaspať alebo vyčerpanosť či prílišná miera podnetov alebo naopak nedostatok podnetov či kontaktu je častým dôvodom na plač bábätka). Keď sa v tejto etape potreby bábätka naplnia, tak tento plač nie je pre bábätko kriticky nebezpečný, hoci je dôležité ho minimalizovať a naučiť sa mu predchádzať.
- Zúfalstvo: Ak potreby bábätka nie sú naplnené, plač prechádza do fázy zúfalstva.
Proč miminko pláče? - 1.díl - Jak rozlišovat druhy pláče miminka
Hojivý plač a kategórie stresu u bábätiek
Biochemik William Frey skúmal chemické zloženie ľudských sĺz a zistil, že je v nich prítomnosť hormónov a neurotransmiterov, ktoré súvisia so stresom. Prišiel tak s myšlienkou, že slzíme pri plači preto, aby sme tieto látky z tela vylúčili, a tak nastolili v tele chemickú rovnováhu. Dieťatko tak môže plakať aj z dôvodu „hojenia sa“. Nadmerný plač bábätiek sa dá považovať za biologický mechanizmus ich telíčka, ako sa zbaviť stresu. Okrem toho, že im umožňuje zbaviť sa prebytočných chemikálií potením a slzami, pomáha aj pri vybíjaní energie, čo navodzuje hlboké uvoľnenie.
Predčasne narodené bábätko je často krát v prvých dňoch či týždňoch stresované fyzickými zraneniami (bolestivé lekárske procedúry…), ale nesie si aj emočné zranenia (odlúčenie od matky po pôrode…). V takomto prípade je ideálne obmedziť stres, odstrániť zdroj rozrušenia, láskyplne svoje bábätko držať v náručí a dovoliť mu, aby sa vyplakalo. Pokiaľ je trauma u bábätka závažná, jeho záchvaty plaču môžu trvať až niekoľko mesiacov, než sa jej zbaví a jeho telo dosiahne rovnováhu.
Existuje 6 hlavných kategórií stresu, pre ktoré môžu deti plakať:
- Prenatálny stres a pôrodná trauma: Prenatálny stres je taký, ktorý bábätko zažilo kým ešte bolo v brušku. Výskumy ukazujú, že deti matiek, ktoré boli v tehotenstve úzkostlivé či depresívne, plačú viac. Pôrodná trauma zahrňuje ťažký pôrod, odlúčenie bábätka od matky po pôrode a podobne.
- Nenaplnené potreby: Tu sa jedná konkrétne o potrebu dotyku a nosenia. Bábätko, ktoré strávilo prvé týždne svojho života v inkubátore, môže byť citovo ranené z nedostatku dotykov a nosenia.
- Zahlcujúce podnety: Bábätko je každý deň vystavené množstvu zážitkov, ktorým nerozumie. Je zahltené novými informáciami, ktoré si nevie spojiť so známou skúsenosťou. Predčasne narodené deti sú obzvlášť citlivé na zahltenosť podnetov. Výskumy ukázali, že bábätkám narodeným predčasne veľmi prospievajú impulzy, ktoré poznajú z bruška (jemné pohupovanie, tlkot srdca). Naopak, hlučné prostredie či ostré svetlo ich pravdepodobne vyvedú z miery.
- Vývojová frustrácia: Pre deti môže byť zdrojom stresu aj ich bezmocnosť či nešikovnosť. Nedá sa jej úplne vyhnúť. Je súčasťou vývoja bábätka.
- Fyzická bolesť: V tejto kategórií je všetko od bolesti spôsobenej napríklad vyšetrením až po chlad, prílišné teplo, či chorobu.
- Strach: Odlúčenie od rodičov, napätá atmosféra v domácnosti, ignorovanie bábätka, prudké zdvihnutie, hluk…
V jednej štúdií výskumníci požiadali skupinu matiek, aby svoje deti denne nosili o dve hodiny navyše. Kontrolná skupina matiek mala svojim deťom poskytnúť len vizuálnu stimuláciu navyše. Matky, ktoré svoje deti viac nosili, uviedli, že ich deti v 6. týždni plakali o hodinu menej ako deti v kontrolnej skupine. Pri plači bábätka je dôležité mať ho v náručí toľko, koľko potrebuje. Prítomnosť inej ľudskej bytosti uňho efektívne uvoľňuje napätie. Ak bábätko vo vašom náručí plače, neznamená to, že vás pri sebe nechce. Práve naopak. Vytvárate mu emočné bezpečie, ktoré je potrebné pri spúšťaní jeho hojivého procesu. Môže sa pokojne vyplakať, lebo vie, že ste tu preň aj v tejto ťažkej chvíli. Náruč na vyplakanie bábätku pomáha zbaviť sa získanej traumy ešte v ranom detstve, a to posilňuje jeho fyzické aj emočné zdravie a jeho schopnosť učiť sa.
Praktické metódy na utíšenie plaču
Ak sa pýtate, ako utíšiť detský plač, existuje na to niekoľko užitočných trikov. Čím rýchlejšie ho upokojíte, tým skôr mu poskytnete doprajete pocit bezpečia. Plače vaše dieťatko bez očividnej príčiny a vy neviete, čo s ním robiť? Vyskúšajte niektorú z uvedených upokojovacích metód:
- Dojčenie alebo kŕmenie: Ak budete mať pocit, že ide o plač z hladu, skúste dojčaťu ponúknuť mlieko. Priloženie k prsníku alebo podanie fľaše môže byť najrýchlejší spôsob, ako upokojiť hladné bábätko.
- Kontakt a kolísanie: Už od malička si bábätko s rodičom vytvára silné puto. Zbožňuje vašu vôňu, teplo vášho tela a rytmus vášho srdca ho dokonale upokojuje. Popestujte dieťatko v náručí alebo si ho zaveste do ľahkých nosidiel cez ramená. Kolíšte dieťatko na rukách, v kočíku, alebo sa s ním posaďte do hojdacieho kresla a hojdajte sa.
- Upokojujúce prostredie: Dieťa nechávajte v pokojnej miestnosti, kde nie je okrem neho a vás nikto. Pri tíšení detského plaču pomáha aj to, že drobca zabalíte do zavinovačky, pretože sa niekedy dieťatko cíti bezpečnejšie, ak je pevne zavinuté. Ak prenesiete dieťatko do tichého a teplého prostredia, možno sa upokojí a zaspí. Ak je bábätko prestimulované, odneste ho do tichej a tmavej miestnosti.
- Fyzické techniky: Potľapkávajte dieťatko jemne po chrbátiku. Uvoľní sa tak vzduchová bublina zo žalúdka. Vykúpte dieťatko v teplej vode, pretože teplý kúpeľ môže byť relaxačný a upokojujúci. Pri podozrení na koliku skúste všetky rady, ktoré spomínali vyššie. To znamená, že počkáte, kým si drobec odgrgne, alebo pri dojčení poupravíte vlastnú stravu. Pomôžu aj špeciálne detské čaje proti kolikám, jemné masáže bruška a cvičenie. Jemne pritláčajte bábätku nožičky k brušku, dobre mu spraví aj suchý teplý obklad.
- Zvuk a hlas: Spievajte alebo pustite dieťatku upokojujúcu hudbu. Upokojujúco pôsobí tlkot vášho srdca, keď si bábätko priviniete, aj váš hlas. Zaspievajte mu uspávanku a vôbec sa netrápte, že to bude falošne. Pokojné melódie a zvuky domácich spotrebičov (biely šum) môžu pomôcť bábätku zaspať.
- Nápodoba maternice: Skúste malému človiečikovi navodiť pocit, aký mal v maternici. Zabaľte ho do mäkkej prikrývky tak tesne, aby mohol len trochu hýbať nohami a rukami. Hlavičku nechajte odhalenú! Potom bábätko otočte na bok. V tejto polohe sa bude cítiť bezpečnejšie, ako na chrbte.
Ak dieťatko plače často, zapisujte si, kedy najviac a čo ste predtým robili. Zistíte tak, čo dieťa vyrušuje. Rodičia sa postupne naučia rozoznávať rôzne druhy plaču a ich význam, vedia kedy ho bolí bruško a kedy sa iba nudí, alebo túži po spoločnosti.
Dôležitosť nočnej starostlivosti a spánku
Spánok a zaspávanie nie je zručnosť či schopnosť, ktorú sa deti musia naučiť. Spánok a zaspávanie a uspávanie sú potreby, ktoré sú v detstve úzko napojené na starostlivosť zo strany dospelého človeka. Výskumník James McKenna poukazuje na tesné prepojenie spánku a dojčenia a nazýva tento komplexný dej "laktospánok". Je normálne nechať bábätko zaspať na prsníku. Je to potreba detí, ktorá pramení z toho, ako veľmi neurologicky nevyspelé sa bábätká rodia a aké dlhé roky sa celý ich organizmus spolieha na reguláciu telom dospelého človeka a pomocou dojčenia.
Evolučné nastavenie poukazuje na to, že vzájomný kontakt matky s dieťaťom a dojčenie pri uspávaní a spánku vytvárajú pocit istoty a bezpečia. Toto prináša reguláciu - na hormonálnej, emočnej aj fyzickej úrovni. Matka pri dojčení a spoločnom spaní upokojuje dieťa a dieťa upokojuje matku a spolu tvoria vzájomne prepojený systém. Vzájomná regulácia vytvára vnímavosť a umožňuje rýchlo reagovať a napĺňať potreby.
Vďaka spoločnému spánku a dojčeniu dieťa získava aj počas noci množstvo dôležitých podnetov pre mozog, ktorý rýchlo rastie. Vďaka spoločnému spaniu sa regulujú spánkové cykly, dýchanie, srdcová činnosť, trávenie, využívanie živín a tiež prebudenie. Tým všetkým sa znižuje nielen riziko SIDS, ale riziko problémov so spánkom do budúcnosti. Spoločné spanie učí dieťa, že spánok je bezpečný a príjemný. Napriek tomu ešte stále ľudia vidia ako želateľný cieľ "prespatú noc" či "samostatné zaspávanie".
Nočná starostlivosť je pre deti dôležitá a nočné prebudenia sú súčasť vývinu detí. Môžu mať rôznu frekvenciu, môžu sa meniť či navyšovať. Počet nočných prebudení nemá lineárny vývoj, odráža vysokú mieru rastu mozgu a učenie dieťaťa. Nočnou starostlivosťou robia rodičia niečo mimoriadne dôležité. A aj popri nočnej starostlivosti sa rodičia môžu postarať o vlastný spánok a zaistiť, aby nedošlo k spánkovej deprivácii. Pri spoločnom spaní nejde o rozmaznávanie.
Proč miminko pláče? - 1.díl - Jak rozlišovat druhy pláče miminka
Kedy vyhľadať lekársku pomoc
Väčšina plaču je normálna a dá sa zvládnuť doma. Z výskumov vyplýva, že len veľmi málo bábätiek plače zo závažných zdravotných dôvodov. Ak predsa len ich plač súvisí so zdravotným problémom, jedná sa o veľmi prenikavý, veľmi hlasný a vysoký plač. Môže byť vyslovene neznesiteľný. Bábätko nemá žiaden denný rytmus, nerozoznáva deň od noci, jeho nočný spánok sa postupne nepredlžuje. A takýto nadmerný a neutíšiteľný plač uňho pretrváva aj po štvrtom mesiaci.
Zdravotnými príčinami nadmerného plaču zvyčajne sú: neznášanlivosť kravskej bielkoviny či iná potravinová intolerancia obsiahnutá v materskom či umelom mlieku, reflux alebo hnačky, ktoré sú sprevádzané úbytkom hmotnosti, bolesti hlavy, abnormality v centrálnom nervovom systéme, infekcie močového traktu, či ak matka užívala počas tehotenstva niektoré silné lieky. Ak máte podozrenie, že vaše dieťatko plače zo zdravotných dôvodov, navštívte pediatra a podeľte sa s ním o svoje obavy. Ak máte podozrenie, že je dieťatko choré, navštívte s ním lekára.
Pravidlo 3 x 3: Za plačlivé sa dieťa považuje, ak plače viac ako tri hodiny denne viac než tri dni v týždni a to po dobu najmenej troch týždňov. Asi štvrtinu plačlivých detí najviac trápi rozhodený biorytmus.
Podpora pre rodičov a seba starostlivosť
Srdcervúci plač bábätka u mnohých čerstvých mamín spustí kolotoč negatívnych myšlienok a výčitiek. Nadmerný plač dieťatka môže vyvolať u rodičov pocity zlyhania, neschopnosti či presvedčenia, že sú „zlí rodičia“. Strácajú pocit rodičovskej kompetencie. K tomu sa pridružuje deficit spánku, nedostatok oddychu, frustrácia a to všetko vedie k permanentnému stresu. Ten môže viesť až k pocitu vyčerpanosti či k depresiám. Závažné dôsledky môže mať nadmerný plač bábätka aj na vzťah rodič-dieťa. Rodič môže vidieť svoje dieťatko ako problémové, môže ho podvedome či vedome obviňovať z toho, že im to „robí naschvál“ , že s nimi „manipuluje.“ Je to náročné obdobie aj pre tých najviac milujúcich rodičov.
Ľahko sa to píše, ťažšie realizuje. Detský plač je veľmi stresujúci. Preplakané týždne sú určite ťažkým obdobím pre nejedného rodiča. Je dobré uvedomiť si, že je to „len obdobie“ a to, že máte plačúce bábätko neznamená, že ste zlý rodič. Ak cítite, že je to už nad vaše sily, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Každá matka v hĺbke duše túži reagovať na plač dieťaťa, trpí, keď jej dieťa plače, a svojmu dieťaťu odovzdať svoju nežnosť a lásku. A predsa je v rozličných situáciách presviedčaná o opaku. Bezplatnú psychologickú pomoc ponúka aj občianske združenie malíček.
tags: #dieta #po #troch #mesiacoch #zacalo #plakat